Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21C-1-2016.pdf
PDF · 161.24 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou v spore žalobkyne Mgr. Z. A., E.. XX.XX.XXXX, A. XX, XXX XX I., právne zastúpenej Mgr. Silviou Moravčíkovou, advokátkou, Mikulášska 29, 811 01 Bratislava proti žalovanej Syngas, s.r.o., IČO: 46 522 824, J. A. Komenského 3470/1A, 984 01 Lučenec, právne zastúpenej AK Dlhopolec s.r.o., Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen v konaní o zaplatenie 5 000,-Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 5 000,-Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 16.07.2015 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v plnej výške. O výške tejto náhrady rozhodne súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala zaplatenia sumy 5 000,-Eur s prísl. proti žalovanej na tom skutkovom základe, že dňa 05.09.2013 vložila na účet žalovanej z vlastných finančných prostriedkov vyššie uvedenú sumu ako pôžičku na financovanie projektu výstavby elektrárne na biomasu vo L.. Z čiastky poskytnutej žalobkyňou bola hradená odmena spoločnosti TÜV SÜD Slovakia s. r. o. za vypracovanie energetického auditu na projekt výstavby elektrárne vo výške 3 720,-Eur. Zvyšok pôžičky slúžil na krytie ostatných výdavkov súvisiacich s prípravou projektu, keďže žalovaná v tom čase nedisponovala dostatočnými finančnými zdrojmi. Žalovaná požičanú sumu nevrátila ani koncom roka 2014 napriek svojmu vyhláseniu, že si všetky svoje finančné záväzky riadne a včas plní, preto vyzvala žalobkyňa žalovanú ústne i písomne dňa 22.06.2015 na vrátenie pôžičky. Žalovaná poskytnutú sumu doposiaľ nevrátila. Nakoľko čas vrátenia požičanej sumy nebol medzi účastníkmi konania presne dohodnutý, je potrebné na daný prípad aplikovať § 563 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), v zmysle ktorého je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, ako ho veriteľ o plnenie požiadal. Veriteľ môže vo výzve výslovne určiť dobu splnenia určením konkrétnej lehoty, dokedy má dlžník dlh splniť. Pokiaľ dlžník dlh nesplní, dostáva sa nasledujúceho dňa do omeškania. Žalobkyňa výzvou zo dňa 22.06.2015 žiadala žalovanú o vrátenie pôžičky do 15.07.2015. Počnúc dňom 16.07.2015 je žalovaná so splnením svojho záväzku v omeškaní. Žalobkyňa preto žiada vysloviť, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 5 000,-Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne od 16.07.2015 do zaplatenia.
2. Súd na návrh vydal platobný rozkaz č. k. 21C/1/2016-14 zo dňa 20.01.2016. Voči platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor dňa 15.02.2016 v ktorom uviedla, že nesúhlasí s nárokom uplatneným žalobkyňou, pretože ho považuje za nedôvodný. Žalovaná popiera uzatvorenie akejkoľvek zmluvy o pôžičke medzi ňou a žalobkyňou a popiera prijatie sumy pôžičky od žalobkyne. Keďže z účtovníctva vytlačený údajný pohyb na účte žalovanej o poskytnutí, resp. prijatí pôžičky nesvedčí, žalovaná tvrdí, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala poskytnutie pôžičky. Zo žalobkyňou predloženého
potvrdenia o vklade sumy 3 720,-Eur na účet spoločnosti TÜV SÜD Slovakia s. r. o. tiež nevyplýva, že sa má jednať o pôžičku, je zrejmé len to, že vklad realizovala žalobkyňa, no v mene a na účet žalovanej. Vo vzťahu k poskytnutiu sumy 1 200,-Eur ako rozdielu medzi sumami 5 000,-Eur a 3 720,-Eur žalobkyňa nepredkladá žiaden dôkaz. Preto tvrdenie žalobkyne o pôžičke ničím preukázané nie je. Z jej návrhu nie je zrejmé, medzi kým bola zmluva o pôžičke dojednaná a naviac, v tom čase jediný konateľ žalovanej U.. O. M. uzavretie zmluvy o pôžičke vylúčil. Žalovaná preto žiada žalobu zamietnuť.
3. Žalovaná vo vyjadrení dňa 30.08.2016 uviedla, že popiera uzatvorenie zmluvy o pôžičke medzi ňou a žalobkyňou či už vo forme písomnej alebo vo forme ústnej. Zákonnými náležitosťami zmluvy o pôžičke sú prenechanie vecí veriteľom dlžníkovi, povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu, vymedzenie požičiavaných vecí a dočasnosť zmluvy, pričom dohodu o týchto náležitostiach žalobkyňa nepreukázala. Preukázala len vloženie sumy 5000,-Eur na účet žalovanej dňa 05.09.2013, z čoho však nevyplýva právny dôvod predmetného plnenia a ani to, že sa skutočne jednalo o peňažné prostriedky žalobkyne. V prehľade pohybov na bankovom účte žalovanej je naviac suma 5 000,-Eur označená ako vklad, nie ako pôžička. Medzičasom došlo v orgánoch spoločnosti žalovanej k viacerým zmenám, teda žalovaná sa nevie zodpovedne k veci bližšie vyjadriť, avšak žiadnu zmluvu o pôžičke uzavretú medzi sporovými stranami neeviduje. Pokiaľ by súd by dospel k záveru, že žalobkyňa má nárok na vrátenie žalovanej sumy, ktorú plnila bez preukázaného právneho dôvodu, vznáša námietku premlčania žalovaného nároku. Akýkoľvek právny vzťah žalovanej a žalobkyne v súvislosti so sumou 5 000,- Eur vloženou na bankový účet žalovanej je vzhľadom na jeho charakter a právnu formu účastníkov vzťahom občianskoprávnym. Preto premlčacia doba s poukazom na § 101 Občianskeho zákonníka začala plynúť nasledujúci deň potom, ako k plneniu bez právneho titulu došlo, teda najneskôr dňa 06.09.2013, pričom žaloba bola doručená tunajšiemu súdu až 04.01.2016, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby titulom bezdôvodného obohatenie. Z vyššie uvedených dôvodov žiada návrh zamietnuť.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že preukazuje svoj nárok dokladom o vklade na účet spoločnosti TÜV SÜD Slovakia s. r. o., kde ako vkladateľ je uvedená žalobkyňa v mene žalovanej spoločnosti, pohybom na účte žalovanej a prehľadom jej záväzkov. Žalobkyňa sa dohodla so žalovanou aj na úroku 10% a na vrátení peňazí do jedného roka. Keďže išlo o ústnu dohodu, tieto skutočnosť preukázať nevie, preto ani úroky nežiada, len úroky z omeškania a to v zmysle písomnej výzvy na zaplatenie. Zmluva o pôžičke peňazí je neformálny akt, u ktorého stačí odovzdanie finančných prostriedkov. Odpor žalovanej je nedôvodný a ničím nepreukázaný. Zdôraznila, že žalobkyňa nikdy nebola ako fyzická osoba spoločníkom v žalovanej spoločnosti a že tvrdenie žalovanej o navýšení vkladu spoločnosti nie je preukázané, pretože pohyb na účte v období od 01.01.2013 do 31.12.2013 to neodzrkadľuje, kedy okrem vkladu žalobkyne je stav na účte nulový. Na projekte výstavby elektrárne na biomasu participovala žalobkyňa od začiatku a mala záujem na jej úspešnom skončení. Preto reagovala na žiadosť na poskytnutie finančných prostriedkov na energetický audit. Nie je zrejmé, prečo dnes žalovaná toto popiera. Preto poukazuje aj na čestné vyhlásenie konateľa žalovanej U.. O. M., ktorý z dôvodov, že vedel, že k financovaniu projektu prispela žalobkyňa ako aj jej otec prehlásil, že si spoločnosť splní všetky svoje záväzky voči O.. A., žalobkyni a spoločnosti RASTAV, a. s.. Poukazuje však na to, že v súčasnej dobe sú s U.. M. v súdnom spore za súkromnú pôžičku a odvtedy sa rodine žalobkyne U.. M. vyhýba. Predkladá obchodnú ponuku vypracovanú spoločnosťou TÜV SÜD Slovakia, s. r. o. pre Syngas s. r. o. a Agrigas s. r. o. z ktorej vyplýva, že žalovaná vedela o potrebe vypracovania energetického auditu. Žalobkyňa bola v čase poskytnutia vkladu konateľkou spoločnosti Agrigas s. r. o., vkladala preto sumu 3 720,-Eur ako odmenu za vypracovanie energetického auditu za Agrigas s. r. o., ale keďže bola zároveň požiadaná U.. M., aby zaplatila energetický audit aj za Syngas, s. r. o., ktorý nedisponoval finančnými prostriedkami, žalobkyňa zaplatila energetický audit aj za žalovanú. Predkladá doklad o dvoch vkladoch z toho istého dňa, jednu za Syngas, s. r. o. a druhú za Agrigas s. r. o.. Pokiaľ žalovaný uznáva poskytnutie peňazí vrátane jej výšky a neuznáva len právny dôvod, považuje to za účelovú obhajobu, lebo v rozhodnom období poskytnutia peňazí žalobkyňa nebola ani konateľkou, ani spoločníčkou žalovanej. Preto v zmysle § 121 Obchodného zákonníka v danom prípade možno takéto poskytnutie finančného príspevku považovať len za pôžičku. Čo sa týka námietky premlčania poukázala na to, že bezdôvodné obohatenie sa premlčuje v objektívnej lehote, ktorá je trojročná a začala plynúť momentom poskytnutia sumy. K subjektívnej lehote na premlčanie pohľadávky dodáva, že začiatok plynutia lehoty je spojený s okamihom, kedy sa mala žalobkyňa dozvedieť, že plnila bez právneho dôvodu, čo tvrdí žalovaný, toto sa však žalobkyňa dozvedela, až keď jej bol doručený odpor 18. 02. 2016. Do tej doby bola žalobkyňa presvedčená, že jej finančný vklad je pôžičkou a že ju za takú bude považovať
aj žalovaná z dôvodu čestné prehlásenia o vyrovnaní všetkých záväzkov a že tieto finančné prostriedky boli evidované v účtovníctve ako záväzok. V čase vkladu sumy 5 000,-Eur už spoločnosť RASTAV nebola spoločníkom žalovanej, čo vyplýva aj z pohybu na účte žalovanej. Účtovníctvo firmy vykonávala spoločnosti KONTO TEAM SLOVAKIA s. r. o., kedy ide o evidovanú audítorskú spoločnosť, ktorá by neosvedčila nepravé skutočnosti. V čase prevádzania obchodného podielu zo spoločnosti RASTAV na U.. M. ako jediného spoločníka žalovanej, žalobkyňa odovzdala všetky podkladové materiály k firme, preto dôkazmi nedisponuje. Je možné predložiť list žalovaného otcovi žalobkyni o prehľade záväzkov, medzi ktorými bol aj prehľad záväzkov žalovaným označený ako neverifikovaný, pričom ani svedok U.. M. výslovne nepoprel existenciu zmluvy o pôžičke, naopak uznal čestné vyhlásenie zo dňa 04.11.2014, ktorým sa zaviazal za žalovaného vyplatiť žalobkyni jej pohľadávku. Žalobkyňa toto čestné prehlásenie o vysporiadaní záväzky obdržala žalovanej obdržala 04.11.2014, čiže v tom období bola žalobkyňa v domnení, že žalovaný finančné prostriedky ňou vložené považuje za pôžičku. Žalobkyňa nemôže byť zodpovedná za to, že konateľ U.. M. neviedol riadne účtovníctvo a evidenciu záväzkov. Žiada preto žalobe vyhovieť.
5. Žalobkyňa Z. A. na pojednávaní uviedla, že bola činná ako štatutárny orgán spoločnosti, ktorá spolu so žalovanou pracovala na spoločnom projekte výstavby elektrárne na biomasu. Pre potreby energetického auditu oboch spolupracujúcich spoločností z vlastných finančných prostriedkov poskytla pôžičku spoločnosti Syngas, s. r. o. sumu 5 000,-Eur, z toho 3 720,-Eur titulom odmeny za vypracovanie energetického auditu. Peniaze vložila priamo na účet spoločnosti TÜV SÜD Slovakia s. r. o., ktorá audit vypracovala, o čom bol predložený doklad z 13.09.2013. Sumu prevyšujúcu 3 720,-Eur dala do pokladne žalovanej, čo riadne zaúčtovala účtovníčka. Za žalovanú jednala so štatutárnom U.. O. M.. V čase, keď vznikala spoločnosť Syngas, s.r.o., obaja boli štatutári tejto spoločnosti, ale neskôr ona z spoločnosti Syngas, s. r. o. vystúpila a stala sa členkou štatutárneho orgánu spoločnosti RASTAV, a. s., ktoré dve spoločnosti potom spolupracovali. V čase poskytnutia finančných prostriedkov už nebola štatutárom Syngasu, ale bola štatutárom spoločnosti RASTAV, a. s.. Predmetné pôžičky boli realizované aj v minulosti, ešte pred týmto prípadom zo strany spoločnosti RASTAV, a. s., ktorej bola štatutárom alebo zo strany jej otca ako fyzickej osoby, avšak vždy boli pôžičky zaslané najprv na účet spoločnosti Syngas, s. r. o. a potom na rôzne činnosti súvisiace s financovaním projektu. Tu však došlo k situácii, že bolo treba finančné prostriedky poskytnúť rýchlo, preto zvolila ten postup, že zobrala z vlastného účtu 5 000,-Eur a 3 720,-Eur dala priamo na účet spoločnosti TÜV SÜD Slovakia s. r. o. a zbytok dala do pokladne žalovanej. Odvolaná bola z funkcie členky štatutárneho orgánu žalovanej formálne na žiadosť financujúcej banky Sberbank. Keďže obe uvedené spoločnosti boli ekonomicky prepojené a išlo o rovnakú vlastnícku štruktúru štatutárov a spoločníkov, tak Sberbank na financovanie potrebovala súhlas z A., čo by bolo trvalo dlho. Preto práve na požiadanie banky došlo k jej formálnemu odvolaniu z funkcie štatutára u žalovanej, ale naďalej pokračovala spolupráca oboch spoločností. Túto skutočnosť vie preukázať emailovou komunikáciou s U.. M., manažérom spoločnosti TÜV SÜD Slovakia s. r. o., ktorá vypracúvala energetický audit. O tejto komunikáciu štatutár U.. M. vedel, lebo v čase jej pobytu v zahraničí ju preberal. V období vypracovanie auditu žalovaná nemala finančné prostriedky. Neskôr síce došlo k navýšeniu základného imania žalovanej, ale v rozhodnom čase žalovaná nemala peniaze, o čom svedčí údaj na jej bankovom účte, pričom energetický audit bolo potrebné vypracovať urýchlene a bez peňazí by audit vypracovaný nebol. U.. M. si bol vedomý toho, že energetický audit je potrebné zaplatiť, čo vedel aj z jej emailovej komunikácie s U.. M.. O poskytnutie pôžičky bola preto požiadaná samotným štatutárnym orgánom žalovanej U.. M. a to deň predtým, ako bolo treba zaplatiť finančný audit. Zdôrazňuje, že v čase poskytnutia pôžičky už nebola štatutárom Syngasu, štatutárom bol len U.. M..
6. Právny zástupca žalovanej poukázal na to, že namieta skutkové tvrdenia žalobkyne. V prvom rade nebola uzavretá zmluva o pôžičke. Vtedajší štatutár žalovanej U.. O. M. existenciu pôžičky poprel a na uvedenej skutočnosti stále trvá. Žalovaná nepotrebovala poskytnutie sumy 5 000,-Eur, pretože deň predtým 04.09.2013 došlo k navýšeniu základného imania žalovanej zo sumy 5 100,-Eur na 1 200 000,-Eur, pričom žalobkyňa sa osobne zúčastnila valného zhromaždenia, kde sa rozhodovalo o navýšení. K navýšenia základného imania spoločnosti na 1 200 000,-Eur došlo formou samostatného peňažného vkladu do pokladne. Keďže žalovaná finančné prostriedky od žalobkyne nepotrebovala, nebol dôvod na ich poskytnutie. Ak aj došlo k poskytnutiu nejakých finančných prostriedkov, nešlo o pôžičku a súviselo to s tým, že žalobkyňa bola štatutárom žalovanej a došlo k jej odvolaniu z funkcie valným zhromaždením dňa 20.08.2013, čo bolo zaznamenané v obchodnom registri 03.09.2013. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti RASTAV, a.s. v likvidácii vyplýva, že žalobkyňa bola
konateľkou spoločnosti RASTAV od 18.10.2008 do 03.02.2016, pričom spoločníkom žalovanej bol RASTAV od 16.03.2012 do 03.09.2013. Žalobkyňa sa podieľala na činnosti žalovanej prostredníctvom tejto spoločnosti, resp. prostredníctvom majetkovej účasti v tejto spoločnosti. V tom istom čase, ako bola odvolaná žalobkyňa, spoločnosť RASTAV, a. s. previedla svoje obchodné podiely v spoločnosti Syngas s. r. o. na tretiu osobu. To znamená, že neexistoval žiaden ekonomický ani racionálny dôvod k poskytnutiu peňažných prostriedkov zo strany žalobkyne v prospech žalovanej. Žalobkyňa tvrdí, že nevie preukázať dohodu o úrokoch. Žalovaná však tvrdí, že nie je preukázaná ani zmluva o pôžičke. Žalovaná má zato, že suma 5.000,-Eur tvorí finančné prostriedky žalovanej v spoločnosti Syngas, s. r. o.. Eventuálne mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu žalovanej na úkor žalobkyne, kedy premlčacia doba v tomto prípade začína plynúť nasledujúci deň po tom, ako sa žalobkyňa mohla plnenia domáhať, najneskôr dňa 06.09.2013, pričom žaloba bola podaná až po uplynutí tejto lehoty a subjektívna premlčacia doba uplynula v rámci lehoty dvoch rokov. Preto vznáša námietku premlčania uplatneného nároku. K vyjadreniu žalobkyne dodáva, že odpor je procesnou obranou proti žalobe, teda nejde o hmotnoprávny úkon, pričom plynutie premlčacích lehôt je inštitútom hmotného práva. Preto odpor alebo skutočnosti v ňom uvedené nemajú vplyv na plynutie premlčacích lehôt. Žalovaná zvažovala podať trestné oznámenie na U.. M., J. U.. M. nie je v situácii vypovedať v jej prospech. K prehľadu záväzkov žalovanej zdôrazňuje, že ide o ničím neverifikovaný dokument a popiera, že by išlo o prehľad záväzkov žalovaného. Navyše v inkriminovanej dobe jediným štatutárnym orgánom žalovaného bol svedok U.. M., ktorý pri svojej výpovedi označil sumu 5 000,-Eur za vklad, preto žiadnym dôkazom nebola pôžička preukázaná, pretože jedine štatutár žalovanej mohol uzavrieť zmluvu o pôžičke. Čo sa týka dokumentu označeného žalobkyňou ako výpis z účtovnej evidencie zdôrazňuje, že sa o uvedený výpis nejedná a tento doklad dostala žalovaná prvýkrát k dispozícii v rámci emailovej komunikácie z 12.11.2014, kedy žalobkyňa už nebola konateľkou žalovanej. Poukazuje aj na to, že z vkladového lístka vyplýva, že ide o vklad, nie o pôžičku. V prípade, že sa vkladajú peniaze na účet alebo prevádzajú sa finančné prostriedky, platba môže byť označená konkrétnym spôsobom, napr. variabilným symbolom alebo v rámci informácie pre prijímateľa, k čomu v danom prípade nedošlo a poskytnutá suma je označená len ako vklad. Z charakteru vkladu nevyplýva povinnosť spoločnosti tento vklad vrátiť.
7. Svedok U.. Z. M. uviedol, že pracoval ako projektový manažér v spoločnosti TÜV SÜD Slovakia, s. r. o. od augusta 2010 do decembra 2015. Jeho úlohou bola komunikácia so zákazníkmi. Spoločnosť TÜV SÜD Slovakia, s. r. o. bola v roku 2013 alebo 2014 oslovená dvomi spoločnosťami a to žalovanou Syngas s. r. o. a Agrigas s. r. o. na vypracovanie energetického auditu. Išlo o dva identické projekty. Úlohou bolo vypracovať podklady pre financovanie projektov tak, aby tieto boli prijaté bankou. Spoločnosť TÜV SÜD Slovakia, s. r. o. garantovala technickú stránku projektu požadovanú bankou. Energetický audit bol preto dôležitý, lebo banky aj súkromné spoločnosti pri financovaní projektov cez energetiku potrebovali mať energetický audit ako podklad. TÜV SÜD Slovakia vždy pracovala buď na základe zmluvy o objednávke alebo na základe zmluvy o kontrolnej činnosti. Pokiaľ išlo o firmu, s ktorou ešte nepracovali a išlo o objednávku, tak vždy požadovali vopred celú platbu. V prípade žalovanej išlo o jednorazovú spoluprácu, preto sa domnieva, že žiadali platbu vopred, čo bol bežný postup, keď spolupracovali s nejakou firmou prvýkrát. Energetický audit by neodovzdali, kým by nedostali platbu od Syngasu okrem výnimočného prípadu, keby bola trojstranná zmluva okrem klientov aj s bankou, pretože vedeli, že energetický audit banka prefinancuje. V prípade žalovanej išlo o bežný postup a žiadali platbu vopred. V takýchto prípadoch mohla prebiehať emailová komunikácia, nemusel tam byť kontakt osobný. So žalobkyňou komunikovali telefonicky a emailom, pričom žalobkyňou predložené emaily spoznáva ako jeho komunikáciu s A.. Z. A. W. U.. O. M.. Je štandardom pre spoločnosť TÜV SÜD Slovakia, s.r.o., že keď jedná s nejakou spoločnosťou, tak vždy s dvomi osobami zastupujúcimi túto spoločnosť. Ide o určitú opatrnosť najmä u firiem, s ktorými uzavierajú obchod prvýkrát a má to prínos aj vzhľadom k dodržiavaniu lehôt. Svedok zdôraznil, že nevie, čo je predmetom konania na súde. O pôžičke, resp. poskytnutí sumy 5.000,-Eur nemá žiadnu vedomosť.
8. Svedok U.. O. M. uviedol, že v spoločnosti Syngas, s.r.o. bol aj konateľom, aj spoločníkom a to celú dobu svojej činnosti do roku 2015. Žalobkyňa bola v spoločnosti Syngas konateľkou do 03.09.2013. Jedným zo spoločníkov žalovanej bola spoločnosť RASTAV a. s., kde bola žalobkyňa aj s otcom. So žalobkyňou boli určité obdobie obaja konatelia žalovanej spoločnosti a pre platnosť úkonov bol potrebný súhlas oboch konateľov. Žalobkyňa bola odvolaná z funkcie konateľa žalovanej z dôvodu spolupráce na energetickom projekte, kedy a išlo o požiadavku banky, aby sa spolupracujúce spoločnosti Syngas a Agrigas oddelili. On zostal spoločníkom aj konateľom u žalovanej a žalobkyňa sa stala konateľkou v spoločnosti Agrigas. Svedok uviedol, že sa nepamätá, ako prebiehali medzi uvedenými firmami finančné
toky, avšak potvrdil, že aj po odchode žalobkyne z spoločnosti Syngas s. r. o. naďalej prebiehali práce na energetických projektoch pre obe tieto firmy. To znamenalo, že spoločnosti boli síce formálne oddelené, ale spolupracovali a to aj finančne, lebo oddelenie firiem sa uskutočnilo iba navonok na požiadavku banky. Keď bolo treba niečo zafinancovať, tak on osobne ako fyzická osoba zaplatil kolky, poplatky a pod. a aj žalobkyňa poskytla nejaké financie rovnako ako aj jej otec, pretože sa spoločnosti brali ako rodinná firma, pričom RASTAV bol spoločníkom aj v Syngase a do určitého času aj v Agrigase, kým nepožiadala banka o rozdelenie firiem. „Finančné toky“, ktoré prebiehali medzi spoločnosťami ale nemali charakter pôžičky, ale podľa svedkovho názoru mali charakter základného kapitálu, vkladu do podnikania. Konkrétne by to malo vyplývať z účtovnej evidencie. Po nahliadnutí do listiny „pohyb na účte od 01.01.2013 do 31.12.2013 v Syngas, s. r. o. hodnotí sumu 5 000,-Eur ako vklad, ako je to zapísané. Z účtovného hľadiska totiž sumu účtovanú ako vklad musí účtovná osnova takto evidovať. V prípade vkladu nevzniká záväzok vrátiť príslušnú sumu, avšak keď je v účtovníctve zapísaná pôžička, tak vzniká povinnosť požičanú sumu vrátiť. Pôžička je totiž záväzok a vklad sa v účtovnej osnove ako záväzok neeviduje. On sa so žalobkyňou nikdy nerozprával o vrátení uvedenej sumy. Na listine označenej ako prehľad záväzkov je u mena žalobkyni uvedená suma 5.000,-Eur, čo uznáva, ale bližšie sa k tomu nevie vyjadriť. Čo sa týka čestného prehlásenia zo dňa 04.11.2014, v ktorom vyhlasuje ako konateľ žalovanej spoločnosti, že si riadne a včas splní svoje záväzky voči žalobkyni a jej otcovi nemá výhrady. Vzhľadom však k tomu, že za obdobie činnosti Syngasu, s.r.o. podpísal množstvo dokumentov, bližšie a podrobnejšie sa k obsahu čestného prehlásenia nevie vyjadriť, ale jeho pravosť a obsah nenamieta. Účtovníctvo žalovanej vykonávala firma v Bratislave, účtovné podklady predkladala firma RASTAV, a.s.. S uvedenou firmou komunikoval, ale nedával príkazy na to, ako sa majú doklady zaúčtovať. K prehľadu záväzkov predložených žalobkyňou sa nevie vyjadriť, v zásade ho nenamieta. Poukazuje však na to, že v prehľade je uvedený aj záväzok žalovanej voči nemu v sume 6 000,-Eur, ktorý by tiež mohol požiadať, ale o tomto záväzku nevedel.
9. Okresný súd Lučenec na základe vykonaného dokazovania rozhodol rozsudkom zo dňa 21.12.2016, ktorým žalobu zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa neuniesla bremeno dokazovania, pričom poukázal na výpoveď svedka U.. O. M., ktorý uzavretie zmluvy o pôžičke nepotvrdil, a teda žalobkyňa nevyvrátila obranu žalovanej, že išlo o plnenie bez právneho dôvodu.
10. Vo veci podala odvolanie žalobkyňa dňa 07.02.2017, pričom poukázala na to, že žalovaná nepoprela tú skutočnosť, že jej žalobkyňa poskytla sumu vo výške 5 000,- Eur, ale odmietala uznať, že išlo o pôžičku, kedy striktne trvala na názore, že išlo zo strany žalobkyne o vklad, prípadne plnenie bez právneho dôvodu a vzniesla námietku premlčania. Tento názor prebral súd prvého stupňa, pričom podľa názoru žalobkyne súd prvej inštancie nepostupoval pri hodnotení výsledkov dokazovania správne. Poukázala na vyjadrenie svedka U.. M., ktorý nepoprel poskytnutie pôžičky, iba uviedol, že si na to pre veľký odstup času presne nepamätá, len vie, že „medzi nami“ prebiehali určité finančné toky. Uvedený svedok nepoprel ani čestné prehlásenie zo dňa 04.11.2014, resp. jeho obsah, len žiadne bližšie vyjadrenie k tomuto dôkazu neposkytol. Svedok na druhej strane potvrdil, že žalovaná a spoločnosť Agrigas s.r.o., v ktorej žalobkyňa vykonávala funkciu konateľky, spoločne kooperovali, medzi spoločnosťami prebiehali finančné operácie, pričom potvrdil, že aj sám osobne zafinancoval niektoré náklady spoločnosti. Žalobkyňa tiež poukázala na ustanovenie § 59 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom zdôraznila, že vzhľadom k tomu, že nebola ani spoločníčkou, ani konateľkou žalovanej a ani neuzatvorila zmluvu o tichom spoločenstve, ňou poskytnuté finančné prostriedky nemožno posudzovať inak ako pôžičku.
11. Žalovaná podaním zo dňa 23.02.2017 žiadala odvolanie zamietnuť. Poukázala na to, že zmluva o pôžičke nemôže byť uzavretá bez dohody veriteľa s dlžníkom o jej zákonných náležitostiach, ktorá dohoda musí peňažnému plneniu predchádzať, čo vykonaným dokazovaním preukázané nebolo. Dôkaz v tomto smere pozostáva len z tvrdenia žalobkyne, kedy žalobkyňa ani neuvádzala, akým konkrétnym dokazovaním by táto skutočnosť mala byť preukázaná. Zdôraznila, že žalobkyňa bola v žalovanej spoločnosti konateľom aj v časti roka 2014 a poskytnutie pôžičky nevyplýva ani z účtovnej evidencie. Podľa názoru žalovanej by sa žalobkyňa vrátenia sporného peňažného plnenia nedomáhala a nepoukazovala by na poskytnutie finančných prostriedkov titulom pôžičky, keby mala v žalovanej spoločnosti majetkovú účasť, ktorá zanikla prevodom obchodného podielu v decembri 2014. Je pravdou, že žalovaná bola v rozhodnej dobe financovaná najmä prostredníctvom spoločníkov, ktorí za žalovanú vykonávali platby v prospech veriteľov, ale tieto peňažné prostriedky, označované aj ako peňažné vklady
mali charakter trvalého kapitálu a nie kapitálu dočasného. V žiadnom prípade však nešlo o poskytnutie pôžičiek.
12. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 14Co/125/2017-163 zo dňa 26.02.2018 rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 21C/1/2016 - 124 zo dňa 21. 12. 2016 zrušil podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP z dôvodu nesprávneho procesného postupu, ktorým znemožnil strane uskutočniť jej patriace procesné práva spôsobom, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie konanie. Odvolací súd poukázal na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, príp. odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax, pričom súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Súd prvého stupňa však v odôvodnení rozsudku uviedol, žalobkyňa neuniesla bremeno dokazovania a nepreukázala, že sumu 5 000,-Eur poskytla ako pôžičku. Takéto vyhodnotenie nezodpovedá zistenému skutkovému stavu a ani z neho nevyplýva, na základe akých úvah s prihliadnutím na zistený skutkový stav z vykonaného dokazovania dospel súd k takémuto záveru, keďže v konaní je nepochybné a strany sporu to nenamietajú, že žalobkyňa poskytla sumu 5 000,-Eur žalovanému dňa 05.03.2013, avšak berúc do úvahy aj vyjadrenia žalovaného, že poskytnutie tejto sumy je potrebné považovať za plnenie bez právneho dôvodu, kedy vzniesol námietku premlčania v prípade posúdenia poskytnutej čiastky žalobkyňou žalovanému titulom plnenia bez právneho dôvodu. Súdu prvej inštancie bola uložená povinnosť vysporiadať sa s následným tvrdením žalovaného, že sa jedná o vklad finančných prostriedkov zo strany žalovanej, pričom žalobkyňa v čase poskytovania peňažných prostriedkov žalovanej nebola spoločníčkou ani konateľkou žalovanej a nebolo ani preukázané, že by žalobkyňa so žalovanou uzatvorila zmluvu o tichom spoločenstve. Vzhľadom na hore uvedené odvolací súd nemohol posúdiť, na základe akých úvah, akého zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci dospel súd prvej inštancie k rozhodnutiu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a nemôže ani posúdiť, či okresný súd postupoval správne, pretože nevie, z akých skutočností uvedený súd vychádzal, akými právnymi úvahami sa riadil, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, ktorá skutočnosť zakladá dôvod pre zrušenie rozhodnutia v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP, keď súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s odôvodnením rozhodnutia, na základe akých skutočností a z akých dôvodov, pri akom právnom posúdení žalobu žalobkyne zamietol. Treba preto prisvedčiť námietke žalobkyne v podanom odvolaní, v ktorom namietala nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie.
13. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 16.04.2018, kedy právna zástupkyňa žalobkyne žiadala žalobe vyhovieť. Uviedla, že právnym dôvodom žaloby je zmluva o poskytnutí pôžičky, ktorá bola poskytnutá konkludentne. Občiansky zákonník jednoznačne umožňuje, že pôžička môže byť poskytnutá písomnou formou, ústne alebo konkludentne, k čomu v danom prípade došlo. V uvedenom prípade zákon požaduje výlučne to, aby zmluva bola reálna, teda aby došlo k odovzdaniu peňazí, čo vo veci bolo preukázané. Je jednoznačne zrejmé, že nie je spor o tom, že zo strany žalobkyne boli poskytnuté žalovanej finančné prostriedky, len žalovaná popiera dôvod odovzdania peňazí titulom pôžičky. Z dokazovania vyplýva, že žalovaná si potrebovala dať urobiť energetický audit, ktorý bol podmienený zaplatením poplatku. Žalovaná finančné prostriedky nemala, preto jej žalobkyňa poskytla túto pôžičku. V obchodnom styku je bežné, že keď spoločníci poskytujú pôžičku spoločnosti, uvedené financie sa oddelia, aby došlo k rozlíšeniu súkromných finančných prostriedkov od peňazí spoločnosti a takto požičané finančné prostriedky sa v prípade pôžičky vracajú. V danom prípade opätovne zdôrazňuje, že žalobkyňa nebola ani spoločníčkou, ani konateľkou a tiež nebola ani tichou spoločníčkou žalovanej spoločnosti. Práve preto ani nevznikol iný dôvod na poskytnutie finančných prostriedkov, len to, že finančné prostriedky poskytla ako pôžičku, kedy očakávala navrátenie peňazí. Konateľ spoločnosti bol jednoznačne informovaný o potrebe vykonania energetického auditu ako aj o tom, že energetický audit je podmienený zaplatením poplatku. Aj keď finančné prostriedky žalovaná nemala, konateľ nerobil žiadne úkony smerujúce napr. k odkladu platby alebo k požiadania úľavy, pretože vedel, že žalobkyňa poskytla finančné prostriedky na tento účel. Konateľ finančné prostriedky tiež neodmietol, nakoľko ich potreboval na účel energetického auditu. Žalobkyňa tvrdí od začiatku, že účelom poskytnutia finančných
prostriedkov bola pôžička. Nešlo teda o poskytnutie finančných prostriedkov bez právneho dôvodu, a preto nedošlo ani k premlčaniu. Keďže čas vrátenie pôžičky nebol dohodnutý, je potrebné aplikovať ustanovenie § 563 OZ, pričom v podrobnostiach poukazuje na dôvody uvedené v žalobe. Nemohlo teda dôjsť k premlčaniu, pretože premlčacia doba plynula od výzvy na vrátenie peňazí. Žalobkyňa je v konaní aktívne legitimovaná, pretože finančné prostriedky poskytla z vlastných zdrojov, z vlastného súkromného účtu, k čomu bola vypočutá a túto skutočnosť uviedla. Konala pritom za seba a nie za spoločnosť RASTAV. Žalobkyňa je dostatočne skúsená, inteligentná osoba, aby neposkytla takýto veľký obnos bez príslušnej dohody. Pokiaľ svedok M. uviedol, že bolo bežnou praxou poskytovanie vlastných finančných prostriedkov pre spoločnosť, tak popisoval poskytnutie peňazí na poštovné, platenie kolkov a pod.. To sú nepatrné financie, avšak tu poukazuje a zdôrazňuje, že išlo o veľký finančný obnos 5 000,-Eur. Navyše Obchodný zákonník pojem dotácie nepozná a nepozná iné poskytovanie finančných prostriedkov spoločnosti inak, než ako je vklad za účelom zvýšenia základného imania, kedy takýto vklad môže uskutočniť spoločník. Žalobkyňa nebola spoločníčkou žalovanej a nemala dôvod na navyšovanie jej obchodného imania. Uvedená suma bola použitá pre potreby energetického auditu, kedy energetický audit bez zaplatenia príslušného poplatku by sa nebol vykonal a toto bolo nutné urobiť rýchlo. To, že konateľ v tom čase označil uvedenú sumu ako vklad vyplývalo zrejme toho, že išlo o vklad peňazí do pokladne, ide o účtovný pojem. Konateľ p. M. nemá právnické vzdelanie, a preto jeho posúdenie, ako on označil vklad peňazí, navyše nemôže byť rozhodujúce v tomto konaní. Mechanizmus bol ten, že žalobkyňa vložila 5 000,-Eur do pokladne žalovanej spoločnosti Syngas, s. r. o., potom vybrala 3 720,-Eur a zaplatila na účet spoločnosti TÜV SÜD Slovakia s. r. o. za energetický audit, aby peniaze rýchlejšie prišli k adresátovi. Predkladá o tom originál vkladu na účet spoločnosti TÜV SÜD Slovakia s. r. o.. Všetko sa dialo s vedomím konateľa U.. M., s jeho súhlasom boli vložené peniaze do pokladne a boli aj vybraté a zaplatené v banke žalobkyňou na účet TÜV SÜD Slovakia s. r. o. v sume 3 720,-Eur. Zvyšok zo sumy 5 000, Eur bol použitý v prospech žalovanej konateľom M., ktorý ich použil na vyplatenie ďalších potrebných náležitostí žalovanej spoločnosti. S pokladňou disponoval konateľ žalovaného, čím žalobkyňa osvedčuje, že žalovaná o tomto postupe vedela. Nebolo totiž možné túto sumu vložiť do pokladne bez vedomia konateľa a ani vybrať čiastku 3 720,-Eur a poskytnúť ju na účet TÜV SÜD Slovakia s.r.o.. Nakoniec konateľ U.. M. na pojednávaní pripustil možnosť pôžičky, vyjadroval sa veľmi neisto a nejasne, kedy poukazuje na tú významnú skutočnosť, že svedok je v spore s rodinou žalobkyne. Súdny spor skončil exekučným konaním, ktoré ešte stále voči uvedenému svedkovi prebieha. V súčasnej dobe sa U.. M. zdržuje na neznámom mieste, nevie ho nájsť ani exekútor. Ide o vec vedenú na súde pod sp.zn. 5C/70/2015.
14. Právny zástupca žalovanej uviedol, že súhlasí s tým, že došlo k poskytnutiu sumy 5 000,-Eur, avšak tvrdí, že peniaze boli poskytnuté na základe odlišného právneho titulu. Súhlasí s tým, že pôžička sa môže poskytnúť nielen písomne, ale aj ústnou formou, avšak takáto možnosť nie je v prípade konkludencie, teda pôžička sa nemôže poskytnúť konkludentne. Pôžička sa môže poskytnúť ústne, ale musí jej predchádza dohoda. Žalovaná tvrdí, že zo strany žalobkyne išlo o finančný vklad, o akúsi dotáciu, pričom aj spoločník žalovanej p. M. potvrdil, že nebola uzavretá žiadna dohoda o povinnosti vrátiť ani nevrátiť finančné prostriedky. Je síce pravdou, že žalobkyňa nebola spoločníčkou ani štatutárom spoločnosti Syngas, s. r. o., avšak išlo o osobu spätú so spoločnosťou Syngas, s .r. o., pretože žalobkyňa bola štatutárom spoločnosti RASTAV, a. s., kedy RASTAV, a. s. bol spoločníkom žalovanej. Predkladá o tom výpis z obchodného registra spoločnosti RASTAV, a. s. v likvidácii, z ktorého vyplýva, že v čase poskytnutia týchto finančných prostriedkov bola žalobkyňa členkou predstavenstva spoločnosti RASTAV, a. s.. Uvedený spôsob financovania bol zaužívanou praxou medzi spoločníkmi v rámci spoločnosti, kedy opäť zdôrazňuje, že zo strany žalobkyne išlo o osobu spätú so spoločnosťou. Spoločnosť Syngas, s. r. o. sa v tom období pripravovala na výkon podnikateľskej činnosti. Zároveň z týchto dôvodov namieta aj aktívnu legitimáciu žalobkyne. Ako vyplýva z pohybu na účte žalovanej spoločnosti, ktorý doklad predložila sama žalobkyňa, tak z pohybu na účte Syngas s. r. o. vyplýva, že 05.09.2013 bola zaevidovaná suma 5 000,-Eur ako vklad. Potom 13.09.2013 je uvedené, že suma 3 720,-Eur bola použitá ako úhrada, čím teda chce zdôrazniť, že neexistuje žiaden dôkaz o tom, že by bol nejaký konkludentný prejav spoločnosti, ktorým by bola osvedčená pôžička. Ku charakteru poskytnutiu peňazí jednoznačne uvádza, že išlo o žalobkynin vklad do spoločnosti. Ďalej tvrdí, že peniaze sa do spoločnosti nikdy nedostali, ale suma 3 720,-Eur išla rovno na účet TÜV SÜD Slovakia s. r. o. v prospech úhrady energetického auditu. Keď teda táto suma neprišla do spoločnosti, nemohlo ísť o žiadnu konkludentnú pôžičku. Poukazuje aj na to, že v rozhodnej dobe žalobkyňa nemohla ani vkladať peniaze do pokladne Syngas, s. r. o. a ani ich vyberať a ani nakladať s pokladňou. Jediný, kto mohol potvrdiť uzavretie pôžičky bol konateľ U.. M., ktorý túto skutočnosť na pojednávaní poprel.
15. Súd vykonal dokazovanie konštatovaním žalobného návrhu, výpisom z obchodného registra, pohybom na účte od 01.01.2013 do 31.12.2013, vkladovým lístkom, čestným prehlásením, výzvou na uhradenie pôžičky, odporom, listinou označenou ako prehľad záväzkov, pohybmi na účte od 01.01.2013 do 31.12.2013, SMS správami, obchodnou ponukou, emailovou správou, zálohovou faktúrou, SMS správami, rozsudkom Okresného súdu Lučenec 5C/70/2015, výpisom z obchodného registra, obchodnou ponukou, výpisom z registra obchodnej spoločnosti RASTAV a. s., zápisnicou, vyjadrením, emailovou komunikáciou, rozsudkom 21C/1/2016, odvolaním žalobkyne, vyjadrením žalobkyne, vyjadrením žalovaného, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici 14Co/125/2017 a výpisom z obchodného registra spoločnosti RASTAV, a.s. ako aj pripojeným spisom Okresného súdu Lučenec 5C/70/2015.
16. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
17. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
18. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
19. Prevedeným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa dňa 05.09.2013 vložila na účet žalovanej 5 000,-Eur, pričom v uvedenom období nebola konateľkou ani spoločníčkou žalovanej a nebolo ani preukázané, že by žalobkyňa so žalovanou uzatvorila zmluvu o tichom spoločenstve. V danom časovom horizonte bol jediným konateľom žalovanej U.. O. M. a to v období od 16.03.2012 do 29.05.2015, kedy bol zároveň aj spoločníkom, v rozhodnom období dokonca jediným spoločníkom žalovanej. Uvedené skutkové okolnosti medzi stranami neboli ani sporné. Ako to tiež vyplýva z výpisu z obchodného registra ako verejného registra žalobkyňa bola v uvedenom období štatutárom v spoločnosti Agrigas, s. r. o. a to v období od 19.04.2012 do 02.06.2015, kedy v tejto spoločnosti bol v období od 19.04.2012 do 20.08.2013 štatutárom U.. O. M.. Spoločníkom u žalovanej bol RASTAV, a. s. od 16.03.2012 do 03.09.2013, kde určité časové obdobia bola členkou predstavenstva, resp. členkou dozornej rady žalovaná. Je teda zrejmé, že uvedené spoločnosti boli personálne prepojené. Žalovaná nepoprela tvrdenie žalobkyne, že žalovaná ako aj spoločnosť Agrigas, s. r. o., kde bola konateľom žalobkyňa, podali dve zhodné žiadosti o vypracovanie energeticko-ekonomickej analýzy (energetický audit) bioplynovej stanice vo L., ktorý audit mala vypracovať spoločnosť TÜV SÜD Slovakia, s. r. o., kedy uvedená skutočnosť vyplýva aj z výpovede svedka U.. Vychádzajúc z obchodnej ponuky č. l. 84 - 88 spisu o vypracovanie energetického auditu, za žalovanú konal U.. O. M. a zadávateľom za spoločnosť Agrigas, s. r. o. bola žalobkyňa. Obchodná ponuka bola platná do 10.09.2013, kedy súčasťou bola aj cenová ponuka s poskytnutými zľavami spolu vo výške 2 200,-Eur. Žalobkyňa preukázala, že za žalovanú vložila dňa 13.09.2013 sumu 3 720,-Eur na účet spoločnosti TÜV SÜD Slovakia, s. r. o. v UniCredit bank, čo vyplýva z vkladového lístka. Z pohybu na účte žalovanej tiež nesporne vyplýva, že dňa 05.09.2013 žalobkyňa vložila na účet žalovanej 5 000,-Eur a dňa 13.09.2013 došlo k úhrade sumy 3 720,-Eur na základe faktúry spoločnosti TÜV SÜD Slovakia, s. r. o..
20. Žalobkyňa v súvislosti s poskytnutou sumou 5 000,-Eur sa domáha zaplatenia sumy 5 000,- Eur titulom pôžičky poukazujúc na to, že peniaze vložila ako súkromná osoba na účet žalovanej na základe žiadosti jej jediného konateľa a spoločníka U.. M. z dôvodu, že žalovaná nemala na účte finančné prostriedky a tak nebola schopná zaplatiť spoločnosti TÜV SÜD Slovakia, s. r. o. za energetický audit, o ktorý žalovaná spolu so spoločnosťou Agrigas, s. r. o. spoločne žiadali, pričom bez zaplatenia sumy 3 720,-Eur by spoločnosť TÜV SÜD Slovakia, s. r. o. energetický audit nevykonala. Tvrdenie žalobkyne súvisiace s nutnosťou vopred zaplatiť za energetický audit jednoznačne potvrdil svedok U.. Z. M., ktorý v inkriminovanej dobe pracoval v spoločnosti TÜV SÜD Slovakia, s. r. o. ako projektový manažér a podieľal sa na vypracovaní obchodnej ponuky pre žalovanú a pre spoločnosť Agrigas, s. r. o. za energetický audit, pričom svedok dôvody takéhoto postupu, teda požiadavky na prednostné zaplatenie energetického auditu popísal spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Z vyjadrenia žalobkyne tiež vyplýva, že suma 3 720,-Eur za energetický audit bola zaplatená z poskytnutej sumy 5 000,-Eur, kedy čiastku 5 000,-Eur
najprv vložila na účet žalovanej, následne vybrala 3 720,-Eur a z týchto zaplatila energetický audit, čo má oporu aj vo výpise z účtu - pohyb na účte žalovanej od 01.01.2013 do 31.12.2013.
21. Spornou skutočnosťou v prejednanej veci je okolnosť, či suma 5 000,-Eur, ktorú poskytla žalobkyňa, mala charakter pôžičky, ako to uvádza žalobkyňa (str. 41). Žalovaná totiž práve túto skutočnosť popiera, kedy jej právny zástupca na prvom pojednávaní uviedol, že išlo o plnenie bez právneho dôvodu a na strane žalovanej mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne (č. l. 40 z opaku), eventuálne, že žalobkyňa vkladala na účet žalovanej finančné prostriedky patriace spoločnosti Syngas (č. l. 42). Záverom konania žalovaná tvrdila, že suma 5 000,-Eur predstavovala vklad alebo dotáciu v prospech žalovanej (č. l. 181, 182). Z uvedených dôvodov sa súd zameral na posúdenie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v uvedenom smere.
22. Vychádzajúc z procesnej obrany žalovanej, že vložené finančné prostriedky na jej účet predstavovali vklad, súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania bolo bezpečne preukázané, že v rozhodnom období, t. j. 05.09.2013, žalobkyňa nebola ani spoločníčkou, ani konateľkou žalovanej a tiež nie je preukázané, žeby z jej strany došlo k uzavretiu zmluvy o tichom spoločenstve. Pokiaľ žalovaná poukázala na to, že jedným zo spoločníkov žalovanej bola spoločnosť RASTAV, a. s., kde žalobkyňa vykonávala funkciu členky predstavenstva, resp. člena dozornej rady, teda že spoločnosť RASTAV, a. s. sa podieľala na hospodárení žalovanej prostredníctvom majetkovej účasti v tejto spoločnosti, súd poukazuje na to, že z verejného registra a to z výpisu z obchodného registra spoločnosti Syngas, s. r. o. vyplýva, že spoločnosť RASTAV, a. s. bola spoločníkom v Syngas, s. r. o. do 03.09.2013, teda v čase vloženia finančných prostriedkov už RASTAV, a. s. nebola spoločníkom Syngas, s. r. o..
23. Obchodný zákonník pojem vklad uvádza v súvislosti ustanoveniami § 58 ods. 1, § 59 ods. 1 - 6, § 59b, § 60 ods. 1 - 4, § 108 ods. 2, § 109 os. 1 - 3, ďalej § 110 ods. 1 písm. d/, § 111 ods. 1, § 113 ods. 1 - 6 a § 114 ods. 1 - 3 a tiež v ďalších ustanoveniach, ktoré sa však týkajú akciovej spoločnosti a viažu sa na zakladateľov alebo upisovateľov akcií. Z § 58 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že základné imanie spoločnosti je peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných i nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti. Základné imanie sa vytvára povinne v spoločnosti s ručením obmedzeným a v akciovej spoločnosti. Jeho výška sa zapisuje do obchodného registra. Z § 59 Obchodného zákonníka ďalej vyplýva, že vkladom spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt, ktoré sa spoločník zaväzuje vložiť do spoločnosti a podieľať sa ním na výsledku podnikania spoločnosti. Vyššie uvedené zákonné ustanovenia jednoznačne stanovujú, že vklad do spoločnosti s ručením obmedzeným poskytujú spoločníci spoločnosti, čím sa podieľajú na výsledku podnikania spoločnosti. Platí to aj opačne, že iné subjekty nemajú povinnosť a ani nevkladajú žiadne finančné prostriedky, pretože netvoria základné imanie spoločnosti a ani sa nepodieľajú na výsledku podnikania. Súd preto dospel k záveru, že žalobkyňou vložené finančné prostriedky do spoločnosti Syngas, s. r. o. dňa 05.09.2013 nemôžu mať charakter vkladu spoločníka. Aj z výpisu z obchodného registra žalovanej vyplýva, že vklad postupne realizovali viacerí spoločníci, avšak nie žalobkyňa, ktorá nakoniec v Syngas, s. r. o. nikdy spoločníčkou ani nebola. Treba tiež uviesť, že Obchodný zákonník nepozná ani pojem dotácia, ako žalovaná eventuálne charakterizovala žalovanú sumu a tiež žalovaná ničím nepreukázala a ani nevysvetlila, z akých dôvodov a príčin by mala žalobkyňa ako súkromná osoba prispieť „dotáciou“ na hospodárskych výsledkoch žalovanej. Nakoniec pojem dotácia je v zmysle výkladových slovníkov príspevok poskytovaný verejným ustanovizniam, prostriedok z verejných zdrojov, resp. štátna finančná výpomoc. Žalovaná neposkytla žiadne vysvetlenie, resp. dôvody v tom smere, prečo by žalobkyňa bezdôvodne vkladala peniaze na účet žalovanej, nakoľko nie je sporné, že išlo o väčší finančný obnos. Na druhej strane žalobkynine tvrdenie o tom, že finančné prostriedky vložila za účelom urýchleného vykonania energetického auditu žalovanej, o ktorý audit žalovaná požiadala spolu so spoločnosťou Agrigas, s. r. o., kde bola žalobkyňa konateľkou, sú podľa názoru súdu preukázané. Súd rovnako nemá pochybnosť o tom, že jediný konateľ a spoločník žalovanej v deň vloženia peňazí U.. M. o poskytnutí týchto finančných prostriedkov mal a musel mať vedomosť. Sama žalovaná na pojednávaní potvrdila, že s pokladňou žalovanej disponoval iba jej konateľ, v rozhodnej dobe žalobkyňa nemohla ani vkladať peniaze do pokladne Syngas, s. r. o. a ani ich vyberať a ani nakladať s pokladňou. Uvedená skutočnosť potvrdzuje, že konateľ U.. M. o poskytnutí sumy 5 000,-Eur vedel. Z vyjadrenia U.. M. tiež vyplýva, že bol v emailovej komunikácii so žalobkyňou a s U.. M., teda U.. M. bol plne informovaný o nutnosti zaplatiť za energetický audit sumu 3 720,-Eur a že bez zaplatenia tejto čiastky energetický audit vykonaný nebude. Z pohybu na účte žalovanej taktiež vyplýva, že žalovaná nedisponovala v inkriminovanej dobe finančnými prostriedkami, z ktorých by finančný audit mohol byť zaplatený, pokiaľ by nedošlo k vloženiu sumy 5
000,-Eur. Žalovaná síce uviedla, že dňa 04.09.2013 došlo k navýšeniu základného imania žalovanej zo sumy 5 100,-Eur na 1 200 000,- Eur, preto žalovaná pôžičku nepotrebovala, kedy navýšenie základného imania došlo formou samostatného peňažného vkladu do pokladne, avšak táto skutočnosť nevyplýva ani z pohybu na účte žalovanej a ani z výpisu z obchodného registra, kde síce neskorší spoločník GLORIN GROUP SLOVAKIA, s. r. o. má evidovaný vklad v sume 1 020 000,-Eur, avšak s neskorším dátumom a uvedená spoločnosť sa stala spoločníkom žalovanej až v roku 2016.
24. Z uvedených dôvodov súd mal za preukázané, že žalobkyňa poskytla sumu 5 000,-Eur práve v súvislosti s vypracovaním energetického auditu a to s vedomím jediného konateľa žalovanej. V tejto súvislosti súd uveril tvrdeniu žalobkyne, že tak učinila po dohode s konateľom U.. M. a že finančné prostriedky poskytla ako pôžičku s tým, že jej budú vrátené. Žalovaná svoju obranu o tom, že nešlo o pôžičku zakladá najmä na tom, že svedok U.. M. poskytnutie pôžičky poprel. Žalobkyňa však predložila súdu ako dôkaz čestné vyhlásenie žalovaného zo dňa 04.11.2014 podpísané konateľom U.. M., že si splní všetky svoje peňažné záväzky voči žalobkyni, čím uznal, že takéto záväzky má. Toto čestné prehlásenie spolu so všetkými okolnosťami prípadu, kedy žalobkyňa nebola spoločníčkou, ani konateľkou žalovanej a ani RASTAV, a. s. už nebol spoločníkom žalovanej, podľa názoru súdu preukazujú, že žalobkyňa nemala žiadny racionálny dôvod poskytnúť tak veľký obnos finančných prostriedkov ako je suma 5 000,-Eur bez predchádzajúcej dohody o tom, že jej tento obnos bude vrátený.
25. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na svedeckú výpoveď Ing. Jána Gondáša, ktorý síce neuznal pôžičku v sume 5 000,-Eur, avšak plne potvrdil žalobkyňou uvádzané skutočnosti o okolnostiach energetického auditu ako aj to, že medzi žalobkyňou a žalovanou prebiehali „nejaké finančné toky“ a uznal aj čestné prehlásenie zo dňa 04.11.2014 ním podpísané. Pokiaľ svedok hodnotil vloženie sumy 5 000,-Eur do pokladne žalovanej ako vklad do podnikania, kedy výlučne odkazoval na to, že ako dôvod vloženia uviedol vklad, súd takéto vyjadrenie svedka hodnotí ako účelové. Je totiž zrejmé, že výška obnosu 5 000,-Eur nie je sumou, ktorú by si svedok nepamätal, kedy zo všetkých jeho vyjadrení na pojednávaní vyplývalo, že sa priamej odpovedi na položené otázky vyhýbal. Svedok sa totiž priamo nevyjadril ani k otázke charakteru sumy 5 000,-Eur, okolnostiam vloženia tejto sumy na účet, k otázke čestného prehlásenia a ani k prehľadu záväzkov žalovanej, ktorý predložila právna zástupkyňa žalobkyne. Súd preto hodnotí výpoveď svedka U.. M. ako tendenčnú v snahe vyhnúť sa preukázania záväzku žalovanej. Súd v tejto súvislosti jednoznačne poukazuje na to, že hodnotenie charakteru poskytnutia sumy 5000,-Eur sa nemôže výlučne odvodzovať len od toho, ako U.. M. hotovostné vloženie peňazí charakterizoval v peňažnom denníku, nakoniec vloženie peňazí je vždy vkladom v prípade vloženie peňažnej sumy na účet v zmysle predpisov v bankových inštitútoch (viď hotovostný vkladový, resp. výberový list) a navyše zákon č. 431/2002 o účtovníctve v znení mien a dodatkov pojem vklad nepozná, aj keď sa svedok U.. M. sa vo svojej výpovedi na účtovnú osnovu odvolával.
26. Súd poukazuje ďalej na to, že jedným z dôkazov na preukázanie svojich tvrdení bol zo strany žalobkyne predložený prehľad záväzkov žalovanej, ktorý žalovaná označila ako neverifikovaný doklad. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala na dôkaznú núdzu, pretože v čase, keď skončila jej funkcia štatutára žalovanej, odovzdala celú dokumentáciu týkajúcu sa finančných záležitostí žalovanej, pričom zdôraznila, že dôkaz môže predložiť práve žalovaná, ktorá ním disponuje. V náväznosti na uvedené súd konštatuje, že pokiaľ žalovaná neuznáva prehľad svojich záväzkov, ktoré žalobkyňa predložila a z ktorých vyplýva záväzok žalovanej voči žalobkyni v sume 5 000,- Eur, bolo práve v jej dispozičnej moci predložiť originál prehľadu záväzkov žalovanej, ktorý by preukázal alebo vyvrátil tvrdenia žalobkyne. Súd preto dospel k záveru, že považuje vyjadrenia žalobkyne o záväzku žalovanej za hodnoverné.
27. Žalovaná vo vzniesla námietku premlčania, ktorú odôvodnila tým, že žalovaná suma vznikla titulom bezdôvodného obohatenia, na ktoré sa vzťahuje dvojročná subjektívna premlčacia lehota. Súd však neposúdil nárok žalobkyne titulom uzavretia zmluvy o pôžičke, kedy v tomto smere žalovaná premlčanie nenamietla. Súd však v zmysle záväzného pokynu krajského súdu vysloveného v uznesení č.k. 14Co/125/2017-163 zo dňa 26.02.2018 o zrušení jeho rozsudku zo dňa 21.12.2016 bol povinný vyporiadať sa s námietkou premlčania, a preto k veci uvádza nasledovné.
28. Žalobkyňa uviedla a žalovaná to ani nepoprela, že poskytla sumu 5 000,- Eur bez určenia času vrátenia. V uvedenom prípade preto prichádza do úvahy aplikácia § 563 OZ z ktorého vyplýva, že ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalobkyňa požiadala žalovanú o vrátenie
pôžičky výzvou zo dňa 22.06.2015 a to s časom splnenia do 15.07.2015. Premlčacia doba teda začala plynúť od 16.07.2015, pričom v zmysle § 101 OZ sa na právo na vrátenie pôžičky vzťahuje trojročná premlčacia doba. Nakoľko žaloba o zaplatenie sumy 5 000,- Eur bola podaná na súd 04.01.2016, je zrejmé, že premlčacia doba neuplynula. Súd teda nárok žalobkyne titulom uplynutia premlčacej doby nemohol zamietnuť.
29. Na základe vykonaného dokazovania, kedy súd vyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti tak, ako je to vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že žalobkyňa dôvodne uplatňuje zaplatenie žalovanej sumy 5 000,- Eur. Súd preto zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 5 000,- Eur v zmysle žaloby.
30. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Preto súd úroky z omeškania priznal v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
31. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala aj zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 5 000,- Eur od 16.07.2015 do zaplatenia. Súd aj tomuto návrhu vyhovel, nakoľko žalobkyňou uplatnené úroky z omeškania sú v súlade s vykonávacím predpisom, kedy žalobkyňa preukázala, že dňom 16.07.2015 sa žalovaná dostala do omeškania so splnením svojho záväzku.
32. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. V prejednanej veci mala žalobkyňa plný úspech, preto súd vyslovil, že žalovaná je povinná nahradiť jej plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov po právoplatnosti rozhodnutia vydá súdny úradník samostatné rozhodnutie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.