Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15T/22/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Dušanom Szabó v trestnej veci proti obžalovanému G. L., nar. XX.XX.XXXX pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Trnava dňa 16. apríla 2018, takto

rozhodol:

Obžalovaný G. L., nar.: XX.XX.XXXX v U., trvale bytom T., G. č. XX/X,

je vinný, že

hoci mu bol rozhodnutím o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Hlohovec č. ORPZ-TT- ODI4-190/2016-P zo dňa 24.08.2016 právoplatným dňa 24.08.2016 uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov, dňa 27.08.2016 v čase približne o 22.20 hod. v Hlohovci na ulici Nitrianskej viedol osobné motorové vozidlo zn. Alfa Romeo Spider s ev. číslom R striebornej metalízy, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Hlohovec,

teda

maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti,

čím spáchal

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 a § 42 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste, ktorý bol obvinenému uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp.zn.: 0T/217/2016 zo dňa 20.10.2016, právoplatným dňa 20.10.2016 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

odôvodnenie:

Na Okresný súd Trnava bola dňa 30.03.2017 podaná na obžalovaného obžaloba Okresnej prokuratúry Trnava sp.zn. 4 Pv 409/16/2207-9 zo dňa 24.03.2017 na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Súd vykonal hlavné pojednávanie dňa 16.04.2018, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby a poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ktoré súd prijal, pričom zároveň vyhlásil, že ďalšie dokazovanie sa vykoná len v súvislosti s rozhodnutím o treste.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplynulo, že tento bol doposiaľ 5x súdne trestaný za druhovo rôznorodú trestnú činnosť, a to pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) resp. písm. f) Trestného zákona, prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona. (čl. 107-108)

Z odpovede na lustráciu v registri priestupkov vyplynulo, že tento bol pred spáchaním prejednávaného skutku celkom 3x priestupkovo postihnutý, a to za priestupok proti verejnému poriadku, priestupok proti majetku a za priestupok na úseku cestnej premávky. (čl. 104)

Z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. 0T/217/2016 vyplynulo, že obžalovaný bol trestným rozkazom sp.zn. 0T/217/2016 zo dňa 20.10.2016, právoplatným dňa 20.10.2016 uznaný vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby 1 (jeden) rok a zároveň trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu na dobu 1 (jeden) rok. Z obsahu tohto trestného rozkazu vyplynulo, že obžalovaný sa tohto prečinu dopustil identickým konaním ako v prejednávanom prípade s tým, že tohto konania sa dopustil dňa 17.10.2016. Trest odňatia slobody bol obžalovanému v tomto prípade uložený podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona za súčasného použitia § 36 písm. l) a § 38 ods. 2 a ods. 3 Trestného zákona. (čl. 49 pripojeného spisu).

Odôvodnenie výroku o treste:

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona Poľahčujúcou okolnosťou je, ak páchateľ priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 37 písm. h) Trestného zákona Priťažujúcou okolnosťou je, ak páchateľ spáchal viac trestných činov.

Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

Podľa § 61 ods. 1 Trestného zákona Trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona Súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného ako aj z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. 0T/217/2016 vyplynulo, že obžalovaný spáchal trestný čin (pozn. 27.08.2016) pred doručením trestného rozkazu Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/217/2016 (pozn. 20.10.2016), a preto mu bolo potrebné ukladať súhrnný trest. V danom prípade obžalovaný spáchal druhovo rovnaký prečin, teda súd ukladal obžalovanému trest podľa ustanovenia § 348 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého sa páchateľ tohto prečinu potrestá odňatím slobody až na dva roky.

Pri úvahách o konkrétnom treste súd vychádzal zo zistenia jednej poľahčujúcej okolnosti, a to priznania sa obžalovaného a jeho úprimného oľutovania spáchania trestného činu a zo zistenia jednej priťažujúcej okolnosti, a to spáchania viacerých trestných činov. Súd teda zákonom ustanovenú sadzbu trestu odňatia slobody až na dva roky neupravoval, t.j. ani nezvyšoval jej dolnú hranicu a ani neznižoval jej hornú hranicu. Súd ďalej zohľadňoval fakt, že obžalovaný urobil vyhlásenie o svojej vine, a preto súd vykonal dokazovanie len vo vzťahu k výroku o treste. Súd napokon pri úvahe o konkrétnej výmere trestu odňatia slobody vychádzal aj z toho, že obžalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp.zn. 0T/241/2016 zo dňa 23.11.2016, právoplatným dňa 23.11.2016 uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, pričom skutok v tomto prípade (pozn. čo je zrejmé zo spisovej značky a dátumu vydania a dátumu právoplatnosti predmetného trestného rozkazu)

spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/217/2016, teda v prípade odsúdenia obžalovaného posledne označeným trestným rozkazom prichádza do úvahy vyslovenie neosvedčenia sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a nariadenie výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Zohľadňujúc všetky vyššie uvedené skutočnosti súd považuje súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace nepodmienečne za súčasného zrušenia výroku o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Trnava sp.zn. 0T/217/2016 zo dňa 20.10.2016 za trest primeraný, ktorý je spôsobilý zabezpečiť ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.

Pokiaľ ide o zavinenie obžalovaného, trestný čin spáchal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, podľa ktorého Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, nakoľko v jeho konaní bola prítomná tak vedomostná ako aj vôľová zložka konania.

Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, súd tak urobil s poukazom na skutočnosť, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Na tomto mieste súd k návrhu prokurátora na zohľadnenie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona (t.j. že páchateľ už bol za trestný čin odsúdený) uvádza, že pokiaľ ide o odsúdenie obžalovaného rozsudkom Okresného súdu Galanta sp.zn. 1T/114/2011 zo dňa 30.05.2011, v tomto prípade sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený (pozn. záznam č. 2 v odpise z registra trestov) a pokiaľ ide o odsúdenie obžalovaného rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp.zn. 1T/113/2008 zo dňa 07.10.2008, obžalovanému bol týmto rozsudkom uložený podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou do 07.10.2009, ktorá už uplynula a obžalovanému nebol nariadený výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody, čo súd posúdil tak, že obžalovaný sa v tomto prípade osvedčil zo zákona podľa § 50 ods. 5 Trestného zákona, podľa ktorého Ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil (pozn. záznam č. 1 v odpise z registra trestov).

K trestu zákazu činnosti súd udáva, že trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu súd obžalovanému uložil preto, že obžalovaný sa trestného činu dopustil v súvislosti s činnosťou (pozn. vedenie motorového vozidla), ktorej podmienky upravuje osobitný predpis. Čo sa týka konkrétnej výmery 18 (osemnásť) mesiacov trestu zákazu činnosti, súd zohľadnil tú skutočnosť, že obžalovaný maril výkon úradného rozhodnutia opakovane. (pozn. 27.08.2016, 17.10.2016).

K možnosti aplikácie ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná súd poznamenáva, aplikácia tohto ustanovenia v prípade obžalovaného možná nebola, a to z dôvodu, že hoci mu bol trest zákazu činnosti v správnom konaní uložený s právoplatnosťou od 24.08.2016, už dňa 27.08.2016 tento zákaz porušil.

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.