Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18C-215-2016.pdf
PDF · 172.42 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/215/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: T.. M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX I., proti žalovanému: Bytové družstvo Humenné, Laborecká 1896/58, 066 01 Humenné, IČO: 00 223 051, zast. JUDr. Tatianou Andrejcovou, advokátkou, AK Laborecká 1896/58, 066 37 Humenné, o vyhlásenie neplatnosti volieb a o náhradu nemajetkovej ujmy a majetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 07.06.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozhodol o tom, že vyhlasuje voľby predsedu samosprávy vlastníkov bytov a nebytových priestorov v obytnom bloku C. na E.Č. F. Z. I., konanej dňa 25.5.2015 za neplatné a potvrdzuje platnosť volieb konaných dňa 5.2.2015. Zároveň sa žalobca domáhal priznania nároku na odškodnenie za neoprávnene zasahovanie do jeho zákonom chránených práv a záujmov v celkovej výške 5000,- eur a takisto sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému verejne sa ospravedlniť v regionálnych týždenníkoch Humenské noviny, Podvihorlatské noviny a Slovenský východ uverejnením nasledovného oznamu: „Bytové družstvo Humenné týmto sa ospravedlňuje T.. M. V. za to, že pri voľbe zástupcu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici E. vchody XX, XX, XX Q. XX dňa 25.5.2015 boli porušené jeho občianske práva. Bytové družstvo v zastúpení T.. A. neoprávnenou aplikáciou paragrafov Obchodného zákonníka, Zákonníka o VBaNP ako aj volebného poriadku BD Humenné, zrušilo voľbu T.. V. za zástupcu VBaNP zo dňa 25.02.2016.“ Zároveň žalobca žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.
Podanie žaloby odôvodnil tým, že v roku 1978 sa po zaplatení základného a ďalšieho členského vkladu stal členom Bytového družstva Humenné a nájomcom bytu č. XX na E. F. Č.. XX Z. I.. Počas celého obdobia trvania jeho členstva a nájmu bytu si svedomito plnil svoje povinnosti voči družstvu. V zmysle Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa v roku 2003 stal vlastníkom predmetného bytu ako aj podielu v nebytových priestoroch a pozemku, na ktorom obytný dom stojí. Ako člen družstva a nájomca sa na členských schôdzach aktívne zapájal do diskusií a predkladal konštruktívne návrhy na zlepšenie činnosti družstva. Vždy presadzoval záujmy a práva všetkých členov pred záujmami úzkej skupiny pôsobiacej vo vedení družstva. Svojím aktívnym prístupom vo veci ochrany práv a záujmov členov družstva si získal ich dôveru, čo bolo v končenom dôsledku ocenené tým, že bol v roku 2004 zvolený za predsedu výboru samosprávy. S jeho výkonom funkcie predsedu výboru samosprávy boli všetci vlastníci bytov spokojní, preto bol do tejto funkcie opakovane zvolený a zotrval
v nej až do 25.5.2015, kedy T.. A. zvolala do zasadačky Bytového družstva členskú schôdzu za účelom zrušenia voľby predsedu samosprávy v bytovom dome, ktorá sa konala dňa 5.2.2015, na ktorej bol všetkými prítomnými jednohlasne zvolený do funkcie predsedu výboru samosprávy na obdobie nasledujúcich 5 rokov. T.. A., ktorá do funkcie predsedníčky Bytového družstva Humenné nebola nikdy legitímne zvolená, zdôvodňovala neplatnosť volieb a jeho odvolanie tým, že pre voľbu do tejto funkcie nespĺňa zákonom stanovené podmienky, a to že nie je vlastníkom bytu, v ktorom býva. K predmetnému bytu nadobudol vlastnícke právo v roku 2003.
Podľa Ústavy SR je osobné vlastníctvo nedotknuteľné. Každý občan SR si so svojím majetkom môže nakladať podľa vlastného uváženia a vlastnej vôle. On sa spolu s manželkou v roku 2007 slobodne rozhodli, že svoj byt predajú svojej dcére, ktorá dlhodobo pracuje v Austrálii. Vedomí si svojich Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi chránených ľudských práv a základných slobôd si povolenie od T.. A. nepýtali. Byt predali, avšak členské práva vo vzťahu k družstvu na dcéru nepreviedli. Tie im ostali v pôvodnom rozsahu ako boli v období od 14.7.1978 až do 31.8.2015, kedy ich členstvo v Bytovom družstve zaniklo v zmysle § 231 ods. 1 Obchodného zákonníka, t.j. vystúpením. Ku dňu 5.2., kedy bol opakovane zvolený do funkcie predsedu samosprávy vlastníkov bytov a nebytových priestorov obytného domu Kosatec, bol plnohodnotným členom družstva a mal všetky práva z členského pomeru vyplývajúce. Členskou schôdzou členov družstva, vlastníkov bytov a nebytových priestorov v obytnom bloku C. konanom dňa 05.02.2015 bol zákonným spôsobom zvolený za predsedu samosprávy počtom hlasov všetkých účastníkov schôdze.
V ďalšom uviedol, že členskej schôdze zvolanej T.. A. dňa 25.05.2015 sa zúčastnilo z celkového počtu 65 iba 11 členov. Nový kandidát, ktorý bol navrhovaný osobne T.. A. bol zvolený počtom hlasov 10. Uvedená schôdza podľa jeho názoru nebola uznášaniaschopná. Podľa zákona má každý člen právo, ktorý má viac ako 18 rokov, je bezúhonný a spôsobilý na právne úkony právo kandidovať do orgánov družstva, voliť a byť volený. Tieto práva vyplývajúce pre každého člena družstva je na Slovensku povinný každý občan rešpektovať.
Predsedníčka Bytového družstva T.. A. o to viac, že spravuje majetok všetkých členov družstva a je za výkon správy ich majetku platená z ich prostriedkov. Nezákonným zasahovaním predsedníčky Bytového družstva do jeho zákonom chránených práv a záujmov došlo k hrubému zásahu do jeho osobne integrity ako občana a dlhoročného člena družstva, ktorý sa osobne podieľal na vytváraní majetku družstva. Na základe uvedeného navrhol, aby súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť.
3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to a zápisnicou z volebnej členskej schôdze zo dňa 05.02.2015, zápisnicou z volebnej členskej schôdze zo dňa 25.05.2015, zmluvy o prevode vlastníctva bytu, písomným vyjadrením žalovaného, výpoveďami strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav veci:
4. Zo zápisnice z volebnej členskej schôdze bytového domu C. XX, konanej dňa 05.02.2015 o 18.30 hod. v zasadačke Bytového družstva Humenné vyplýva, že na členskej schôdzi sa zúčastnilo 12 členov družstva z celkového počtu 65 členov. Účasť na členskej schôdzi bola 18,46 %. Z tejto zápisnice je zrejmé, že po 15 minútach sa konala náhradná členská schôdza za účasti najmenej 3 členov, kde k platnosti uznesenia sa vyžadoval súhlas 2/3-tin prítomných členov. Bol schválený program schôdze, a to 12 hlasmi. Ako bod č. 4. danej členskej schôdze bola voľba predsedu a členov výboru samosprávy, voľba delegáta na ZD a delegáta náhradníka. V zápisnici je uvedené, že do orgánov družstva môžu byť zvolení členovia družstva starší ako 18 rokov, ktorí sú nájomcami družstevného bytu alebo vlastníkmi bytu v bytovom dome spravovanom Bytovým družstvom na základe zmluvy o výkone správy a ktorí majú trvalý pobyt v tomto byte (článok 4 ods. 1 Stanov Bytového družstva). Funkčné obdobie volených orgánov družstva je 5 ročné, prípadne až do zvolenia nových orgánov. Ďalej z uvedeného je zrejmé, že za predsedu, teda funkcionára výboru bytového domu bol zvolený T.. V. M. a to počtom hlasov 12. Pod bodom 7. bolo prijaté uznesenie, v rámci ktorého bolo vyslovené, že členská schôdza schválila za predsedu výboru samosprávy bytového domu C. Č.. XX T.. M. V., bytom E. XX. Predseda výboru samosprávy v zmysle čl. 5 ods. 3 volebného poriadku Bytového družstva Humenné je súčasne delegátom na zhromaždenie delegátov na 5 ročné funkčné obdobie.
5. Zo zápisnice z volebnej členskej schôdze bloku C. XX zo dňa 25.05.2015, ktorá sa konala o 17.00 hod. v zasadačke Bytového družstva Humenné vyplýva, že členskú schôdzu otvorila a viedla T.. A. M. a na členskej schôdzi sa zúčastnilo 11 členov družstva z celkového počtu 65. Účasť na členskej schôdzi bola 16,92 %. Zo zápisnice ďalej vyplýva, že po 15 minútach sa konala náhradná členská schôdza za účasti najmenej 3 členov, kde k platnosti uznesenia sa vyžaduje súhlas 2/3-tiny prítomných členov. Program členskej volebnej schôdze bol schválený počtom 10 za, 1 proti. Pod bodom č. 3. bola programom daného zasadnutia voľba predsedu výboru samosprávy a voľba delegátov na ZD. Z daného ďalej vyplýva, že členská schôdza schválila nadpolovičnou väčšinou prítomných členov družstva tohto bytového domu do funkcie výboru bytového domu, a to za predsedu p. M. O.. Z tohto bodu ďalej vyplýva, že do orgánov družstva môžu byť zvolení členovia družstva starší ako 18 rokov, ktorí sú nájomcovia družstevného bytu alebo vlastníkmi bytu v bytovom dome spravovanom Bytovým družstvom na základe zmluvy o výkone správy a ktorí majú trvalý pobyt v tomto byte. Pod bodom č. 4. rôzne je zaznamená námietka T.. V., ktorý napriek schváleniu programu sa dožadoval jeho zmeny, po bode 2. najprv diskusiu a zároveň obviňoval Bytové družstvo, že kradne. B.. Q., T.. Š. ako člen a tajomníčka prípravnej volebnej komisie vysvetlili dôvod neplatnej voľby. Pod bodom č. 5. bolo prijaté uznesenie, v rámci ktorého je uvedené, že členská schôdza schválila za predsedu výboru samosprávy p. M. O..
6. Podľa zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. 23-01-0056-1844/056 uzatvorenej medzi prevádzajúcim Bytové družstvo Humenné a nadobúdateľmi, členmi družstva, a to T.. M. V. a M. V., rod. M. zo dňa 03.12.2003, zmluvné strany sa dohodli, že predmetom tejto zmluvy je prevod vlastníctva k bytu č. XX, na X. poschodí bytového domu na ulici E. Č.. XXXX, č. orientačné XX, I.É., prevod spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na ul. E.Č. Č.. XXXX, č. orientačné XX, I. vo veľkosti 7690/583119 a prevod spoluvlastníckeho podielu na pozemku v tejto istej veľkosti ako spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vyčíslených v predchádzajúcom bode. Tieto nehnuteľností sú zapísané na LV č. XXXX.
V zmysle článku VI. - cena bytu, zmluvy, cena bytu uvedeného článku 1. a článku 2. vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, článku 3. sa rovná nesplatenému investičnému úveru s príslušenstvom pripadajúcim na prevádzaný byt vo výške 9 093,- Sk.
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 25.11.2016 uviedol, že žalobou možno podľa § 137 CSP požadovať, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami sporu vyplýva z osobitného predpisu v určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem a určení právnej skutočností, a to ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žalovaný uviedol, že žalobca v tomto smere podal v rozpore s citovanými ustanoveniami zmätočnú a zjavne nedôvodnú žalobu, a to z týchto dôvodov. V roku 2015 sa u žalovaného uskutočnili voľby do orgánov družstva. V prvej etape prebiehali voľby na jednotlivých členských samosprávach v bytových domoch, išlo o voľbu predsedu výboru samosprávy, členov výboru samosprávy a delegáta na zhromaždenie delegátov, po uskutočnení týchto volieb prebiehali voľby do orgánov družstva - predstavenstva a kontrolnej komisie na volebnom zhromaždení delegátov. Správnosť a zákonnosť priebehu volieb na úrovni členskej samosprávy v zmysle volebného poriadku žalovaného riadila komisia pre prípravu volieb, jej členovia boli volení do tejto funkcie. Zhromaždením delegátov Bytového družstva Humenné konaným predchádzajúci rok, teda dňa 28.05.2014. V bytovom dome Kosatec sa dňa 05.02.2015 uskutočnila volebná členská schôdza samosprávy, na ktorej členovia družstva volili spôsobom upraveným v stanovách družstva a vo volebnom poriadku predsedu výboru samosprávy, členov výboru samosprávy a delegáta na zhromaždení delegátov. Členom komisie pre prípravu volieb boli predložené zápisnice z volebných členských schôdzí samosprávy. Členovia komisie preverili správnosť a úplnosť zápisníc v zmysle článku 5 bodu 7 volebného poriadku Bytového družstva Humenné. Členovia komisie konštatovali, že v bytovom dome C. na ul. TŘ. XX - XX Z. I. bol za predsedu samosprávy neplatne zvolený žalobca, pretože nespĺňa podmienku v zmysle článku 40 členov Bytového družstva Humenné, a to z dôvodu, že nie je vlastníkom ani nájomcom bytu v tomto bytovom dome. Neplatnosť voľby oznámila žalobcovi predsedníčka komisie pre prípravu volieb pre rok 2015 M. Ž. listom zo dňa 18.05.2015. Žalobca oznámenie prevzal dňa 01.06.2015, voči predmetnému rozhodnutiu komisie pre prípravu volieb 2015 nepodal námietky, ani komisii pre prípravu volieb, ani zhromaždeniu delegátov, ktoré sa konalo dňa 11.06.2015. Komisia pre prípravu volieb pre rok 2015 uložila žalovanému zvolať schôdzu v bytovom dome C. XX za účelom odstránenia neplatnosti voľby predsedu samosprávy. Žalovaný zvolal novú volebnú schôdzu členskej
samosprávy na deň 25.05.2015. Práva a povinnosti členov Bytového družstva Humenné vrátane volieb do orgánov družstva upravujú stanovy Bytového družstva Humenné, volebný poriadok a ustanovenia Obchodného zákonníka.
V ďalšom žalovaný poukázal, že voľba predsedu samosprávy vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako to v žalobe uvádza žalobca sa neuskutočnila. Takáto funkcia, resp. orgán družstva sa v stanovách žalovaného nenachádza. Pokiaľ mal žalobca na mysli voľbu predsedu výboru samosprávy a na súde sa domáha platnosti voľby jeho osoby do tohto orgánu družstva, tento postup by bol možný iba spôsobom podľa § 242 Obchodného zákonníka. Žalobca mal vo veci podať námietku komisii pre prípravu volieb alebo priamo zhromaždeniu delegátov. Na súde sa potom mohol domáhať vyslovenia neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov v prípade, ak by žalobca predmetné uznesenie zhromaždenia delegátov považoval za rozporné s právnymi predpismi alebo stanovami družstva. Lehota na podanie žaloby je 1 mesiac od konania zhromaždenia delegátov, ak podal námietku voči takémuto uzneseniu zhromaždeniu delegátov alebo ak oznámi námietku predstavenstvu žalovaného. Žalobca tento postup nedodržal, nedomáhal sa platnosti voľby najprv na orgánoch družstva podaním námietky prípravnej volebnej komisii a v prípade negatívneho rozhodnutia zhromaždeniu delegátov, žalobca nedodržal ani zákonom stanovenú prekluzívnu lehotu 1 mesiac od podania námietky.
Pokiaľ sa jedná o odškodnenie za neoprávnené zasahovanie do jeho zákonom chránených práv a záujmov vo výške 5 000,- eur, v tomto smere žalovaný uviedol, že žalobca sa zrejmé domáha náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy, kde v petite tento nárok označuje ako odškodnenie za neoprávnené zasahovanie do jeho zákonom chránených práv a záujmov, pričom neuvádza na akom právnom základe tento nárok požaduje. Uviedol, že popiera v celom rozsahu tento uplatnený nárok. V zmysle platnej právnej úpravy pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka v čom konkrétne spočíva škoda, za ktorú je náhrada považovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného a konkrétnym konaním škodcu sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislosti a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Jedná sa o citáciu z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/126/2009. V tomto smere žalovaný uvádza, že žalobca nepreukázal akého protiprávneho konania sa žalovaný dopustil, aká majetková ujma mu vznikla, aká je príčinná súvislosť medzi konkrétnym konaním žalovaného a vznikom škodu ani zavinenie žalovaného.
Pokiaľ sa jedná o návrh petitu žaloby na verejné ospravedlnenie sa v regionálnych týždenníkoch, v tomto smere žalovaný uviedol, že popiera takýto zásah do práv žalobcu na ochranu jeho osobnosti najmä života a zdravia občianskej a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia jeho mená a prejavu osobnej povahy a ani v texte žaloby žalobca porušenie týchto jeho práv zo strany žalovaného nepopisuje ani ničím nepreukazuje. Práve naopak má za to, že takéhoto konania sa dopúšťa práve žalobca, ktorý v žalobe uvádza o predsedníčke žalovaného T.. M. A. to, že nebola nikdy legitímne zvolená, že nezákonným zasahovaním do jeho zákonom chránených práv a záujmov sa dopustila takéhoto konania. Tieto údaje sú nepravdivé, ničím nepreukázané, nemajúce základ v príslušných objektívne existujúcich skutkových okolnostiach a sú zásahom do jej osobnostných práv.
V ďalšom žalovaný poukázal, že členstvo v družstve žalobcu zaniklo dňa 31.08.2015, čo nie je sporné, pretože túto skutočnosť žalobca uviedol v žalobe. Žalobu o neplatnosť uznesenia môže podať podľa § 242 Obchodného zákonníka iba člen družstva. Žalobca podal žalobu na súd dňa 07.06.2016, teda v čase, keď už nebol členom družstva, preto na podanie takejto žaloby nie je aktívne legitimovaný.
Podľa žalovaného podľa obsahu by žalobcom podaná žaloba mohla byť posudzovaná ako žaloba určovacia. Žalobca sa domáha určenia platnosti, resp. neplatnosti rozhodnutia o voľbe do orgánu družstva. Žalobca nie je členom družstva, preto na takomto určení podľa názoru žalovaného nemá naliehavý právny záujem. I v prípade, ak by bol členom družstva v zmysle platnej judikatúry by na podaní takejto žaloby nemal naliehavý právny záujem, pretože mal možnosť podať žalobu podľa špeciálnej úpravy, a to ustanovenia § 242 Obchodného zákonníka, ktorú nevyužil.
V ďalšom žalovaný uviedol, že ak žalobca podal žalobu z titulu neplatného rozhodovania o voľbe orgánu družstva, takúto žalobu mohol podať podľa § 242 Obchodného zákonníka v zákonnej jednomesačnej lehote odo dňa konania zhromaždenia delegátov, ak preukáže, že požiadal o zaprotokolovanie námietky alebo oznámil námietky predstavenstvu. Uplatnenie námietky je hmotnoprávnym predpokladom podania
návrhu na súd na vyslovenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov. Zhromaždenie delegátov sa konalo 11.06.2015. Žalobu mohol žalobca podať najneskôr dňa 11.07.2015. Lehota má charakter prekluzívnej lehoty, a preto neuplatnením námietky právo podať návrh na súd zaniká. Ak žalobca podal žalobu z titulu neplatného rozhodovania na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, takúto žalobu mohol podať podľa § 14 ods. 8 Zákona č. 182/1993 v platnom znení v zákonnej lehote 30 kalendárnych dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, ktorý by vo veci rozhodol. I táto lehota má charakter prekluzívnej lehoty, nepodaním žaloby na súd žalobcove právo zaniklo.
8. Podľa Článku 39., bod 1 Stanov Bytového družstva Humenné, orgánmi družstva súd: zhromaždenie delegátov, predstavenstvo, kontrolná komisia, členská schôdza samosprávy, výbor samosprávy.
Zo Stanov Bytového družstva Humenné a to z Článku 45. vyplýva, že predstavenstvo riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, ktoré tieto stanovy nevyhradili inému orgánu.
Podľa Článku 40. týchto stanov, do orgánov družstva môžu byť zvolení členovia družstva starší ako 18 rokov, ktorí sú nájomcami družstevného bytu alebo vlastníkmi bytu, ktorý sa nachádza v bytovom dome spravovanom na základe zmluvy o výkone správy družstvom a ktorí majú trvalý pobyt v tomto byte
9. Podľa Volebného poriadku Bytového družstva Humenné, Článok 1. bod 2. , podľa stanov Bytového družstva Humenné sú volenými orgánmi družstva zhromaždenie delegátov, predstavenstvo, kontrolná komisia, členská schôdza samosprávy, výbor samosprávy. Do orgánov družstva sú volení predseda družstva, členovia predstavenstva družstva a ich náhradníci, členovia kontrolnej komisie družstva a ich náhradníci, delegáti zhromaždenia delegátov a ich náhradníci, predsedovia samospráv, členovia výboru samospráv.
Podľa Článku 1., bod 3. Volebného poriadku Bytového družstva Humenné, do orgánov družstva môžu byť volení len členovia družstva starší ako 18 rokov (členovia - nájomníci i členovia - vlastníci bytov), plne spôsobilí na právne úkony, ktorí majú pre výkon svojej funkcie odborné a morálne predpoklady, musia byť bezúhonní a musia požívať dôveru okolia.
Podľa Článku 5., bod 2. Volebného poriadku Bytového družstva Humenné, ak členská schôdza samosprávy nie je schopná uznášať sa (nie je prítomná nadpolovičná väčšina členov), po uplynutí 15 minút sa koná náhradná členská schôdza samosprávy. V tomto prípade je členská schôdza samosprávy uznášaniaschopná za prítomnosti najmenej 3 členov, za dodržania podmienok nezmeneného programu rokovania. K platnosti prijatého uznesenia náhradnej schôdze samosprávy sa vyžaduje súhlas 2/3-tín prítomných členov.
10. Zo zápisnice z prvého zasadnutia komisie pre prípravu volieb v roku 2015, konaného dňa 05.05.2015 v zasadačke Bytového družstva Humenné vyplýva a to z bodu č. 3, že členom komisie boli predložené zápisnice z volebných členských schôdzí samospráv. Členovia komisie preverili správnosť a úplnosť zápisníc v zmysle článku 5 bod 7 volebného poriadku Bytového družstva Humenné. Členovia komisie skonštatovali, že v bytovom dome M. M. XXXX/XX, XX Z. I. bol za kandidáta do P-BD zvolený B. I., ktorý nie je členom družstva. V bytovom dome M., L. XX - XX I. bol za kandidáta do KK zvolený B. W., ktorý nemá trvalý pobyt v tomto bytovom dome. Zároveň za predsedu samosprávy v tomto bytovom dome bol zvolený O. Y., ktorý nie je členom družstva. V bytovom dome C. XX na ulici E. XX - XX Z. I. bol za predsedu samosprávy zvolený T.. M. V., ktorý nie je vlastníkom ani nájomcom bytu v tomto bytovom dome. Ostatné zápisnice spĺňajú podmienky podľa volebného poriadku a stanov družstva, preto ich komisia bude považovať za platné. Na tomto zasadnutí bolo prijaté uznesenie č. 3 z roku 2015 v tomto znení: Komisia pre prípravu volieb pre rok 2015 ukladá Bytovému družstvu Humenné zvolať schôdzu v bytových domoch M. a C. XX za účelom odstránenia neplatnosti voľby predsedov samospráv, ktorí nespĺňajú podmienky v zmysle článku 40 stanov Bytového družstva Humenné, a to z dôvodu, že v bytovom dome zvolený predseda samosprávy O. Y. nie je členom družstva a v bytovom dome C. XX predsedu samosprávy zvolený predseda samosprávy T.. M. V., ktorý nie je vlastníkom ani nájomcom bytu v tomto bytovom dome.
11. Oznámením zo dňa 18.05.2015 komisia pre prípravu volieb Bytového družstva Humenné T.. M. V. oznámila, že členovia komisie pre prípravu volieb na svojom zasadnutí dňa 05.05.2015 pri kontrole priebehu a vykonania volieb na základe zápisníc z volebných schôdzí členských samospráv zistili, že
nespĺňa podmienky pre voľbu predsedu samosprávy, pretože nie je vlastníkom ani nájomcom bytu v bytovom dome na ulici E.Í. XX - XX Z. I.. Vzhľadom na uvedené komisia pre prípravu volieb schválila uznesenie pod č. 3/2015. Z pripojenej doručenky vyplýva, že toto oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 01.06.2015.
12. Zo zápisnice zo zhromaždenia delegátov Bytového družstva Humenné konaného dňa 11.06.2015 v zasadačke Mestského úradu v Humennom, a to z bodu 13 vyplýva, že komisia pre prípravu volieb pre rok 2015 z dôvodu neplatnosti voľby predsedov samospráv, ktorí sú zároveň delegátmi na ZD uložila Bytovému družstvu Humenné zvolať schôdze bytových domov M. a C. XX. Tieto sa následne konali a boli zvolení noví predsedovia samospráv.
13. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 05.02.2015 sa konalo volebné zhromaždenie, kde poukazuje na to, že toto nebolo zvolané v súlade so stanovami bytového družstva, čiže nebol dodržaný postup, ktorý bol v týchto stanovách uvedený. Následne sa konala druhá volebná schôdza, kde na podnet p. A. neboli akceptované ani jeho pripomienky, ktoré na tomto zhromaždení vzniesol. Poukázal na volebný poriadok bytového družstva, kde je uvedené, že do orgánom družstva môžu byť volení len členovia družstva starší ako 18 rokov, plne spôsobilí na právne úkony, ktorí majú pre výkon svojej funkcie odborné i morálne predpoklady, musia byť bezúhonní a musia požívať dôveru okolia. Tento volebný poriadok nikde neustanovuje o tom, že by podmienkou pre to, aby mohol byť niekto zvolený za člena orgánu družstva je, aby bol nájomcom alebo vlastníkom bytu. Pokiaľ sa jedná o predložený volebný poriadok, zo strany žalovaného bolo účelne do neho uvedené, a to členovia - nájomníci i členovia - vlastníci bytov, kde poukázal na webovú stránku bytového družstva, kde toto vlastne v tomto volebnom poriadku nie je uvedené. Má za to, že toto bolo iba účelovo vsunuté do daného volebného poriadku, a to za účelom daného konania.
Zo strany žalobcu bol súdu predložený dokument a to Volebný poriadok - dátum 30.05.2015, kde v článku 1. bod 3. je uvedené: ,,do orgánov družstva môžu byť volení len členovia starší ako 18 rokov, ktorí majú trvalí pobyt v byte, ktorý je vo vlastníctve družstva alebo ktorý sa nachádza v bytovom dome, spravovanom na základe zmluvy o výkone správy družstvom, ktorí sú plne spôsobilí na právne úkony, majú pre výkon svojej funkcie odborné a morálne predpoklady, musia byť bezúhonní a musia požívať dôveru okolia“. Žalobca poukázal, že tento dokument je dokument, ktorý sa nachádza na internete, teda na webovej stránke žalovaného, ktorý z tejto stránky aj žalobca vytlačil.
Na to právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že oni do spisu v listinnej podobe doložili platný volebný poriadok.
V ďalšom žalobca uviedol, že takisto mu nie je zrejmé, prečo sa následne v takej krátkej dobe aj konali opätovné voľby tohto orgánu vzhľadom na to, že poukazuje na to, že keď sa tak udialo tak vlastne išlo aj o ten istý predmet volieb, tak mala by tam byť dodržaná dlhšia lehota na to, aby tieto voľby prebehli a mali tam byť podľa jeho názoru aj iné podmienky, za ktorých mali byť tieto voľby prevedené a takisto sa tam vyžadovala aj vyššia účasť samotných voličov. Poukázal v širšom tiež na situáciu v celom Humennom, na spory, ktoré sú vedené voči žalovanému s tým, že v týchto konaniach podľa jeho vedomia žalovaný nekoná tak ako má, nepredkladá doklady tak ako sú uložené zo strany súdu.
Žalobca následne k nahliadnutiu predložil návrh na zmenu volebného poriadku Bytového družstva Humenné, ktorý bol predložený zhromaždeniu delegátov Bytového družstva Humenné, ktoré sa konalo dňa 04.06.2009, kde bola navrhnutá zmena článku 1. bod 3. volebného poriadku, a to v tomto znení: ,,Do orgánov družstva môžu byť volení len členovia družstva starší ako 18 rokov, ktorí majú trvalí pobyt v byte, ktorý je vo vlastníctve družstva alebo ktorý sa nachádza v bytovom dome spravovanom na základe zmluvy o výkone správy družstvom, ktorí sú plne spôsobilí na právne úkony, majú pre výkon svojej funkcie odborné a morálne predpoklady, musia byť bezúhonní a musia požívať dôveru okolia.“ Podľa je ho vedomia v takomto znení bol návrh aj prijatý.
V ďalšom žalobca uviedol, že sa zúčastňoval zhromaždení bytového družstva avšak voči prijatým rozhodnutiam námietky nevzniesol. Vzhľadom na celkovú situáciu v bytovom družstve, na názory, ktoré mal od svojich kolegov, ktorí ho od daného kroku odhovárali, preto námietky nevznášal. Na jednotlivé zhromaždenia mu boli pozvánky zaslané a v tom znení, že sa má ustanoviť na zhromaždenie, ktoré
bude konané vtedy a vtedy s tým, že prílohou týchto pozvánok bol aj program schôdze, čiže body, ktoré mali byť na tejto schôdzi prerokované a správa o činnosti družstva.
Poukázal, že v roku 2009 bola schválená aj zmena stanov bytového družstva, kde súdu bol k nahliadnutiu predložený návrh na zmenu stanov bytového družstva, ktorý bol predložený zhromaždeniu delegátov Bytového družstva Humenné, ktoré sa konalo dňa 04.06.2009, kde bod 7 .tejto zmeny je návrh na zmenu čl. 40 ods. 1 Stanov bytového družstva v znení: ,, Do orgánov družstva môžu byť zvolení členovia družstva starší ako 18 rokov, ktorí sú nájomcami družstevného bytu alebo vlastníkmi bytu, ktorý sa nachádza v bytovom dome spravovanom na základe zmluvy o výkone správy družstvom a ktorí majú trvalí pobyt v tomto byte.“
Poukázal na znenie § 238 Obchodného zákonníka, ktorý stanovuje, že do orgánov družstva môžu byť volení len členovia družstva starší ako 18 rokov a zástupcovia právnických osôb, ktoré sú členmi družstva. V tomto smere poukázal, že v rozpore s týmto ustanovením podľa jeho názoru boli aj v rámci stanov, a to v rámci čl. 40 týchto stanov bytového družstva v rozpore s týmto zákonom určené aj ďalšie predpoklady, ktoré bližšie špecifikujú predpoklady, ktoré musí spĺňať člen bytového družstva k tomu, aby mohol byť zvolený za člena orgánu bytového družstva.
14. Právna zást. žalovaného vo svojom prednese uviedla, že pokiaľ sa jedná o voľbu žalobcu do orgánov bytového družstva, tak v tomto prípade žalobca nesplnil predpoklady tak ako ustanovujú stanovy bytového družstva, ktoré sú základným predpisom fungovania daného bytového družstva, kde žalobca nebol ani vlastníkom ani nájomcom žiadneho bytu v bytovom dome, kde sa tieto voľby konali. Pokiaľ sa jedná o predložený volebný poriadok, tento bol predložený v platnom znení tak ako aj platil v čase, keď boli voľby konané. Výsledky týchto volieb boli predložené pripravenej komisií pre voľby, ktorá bola za týmto účelom zriadená, kde táto komisia preverila jednotlivé výsledky volieb nielen bytového domu, kde bol zvolený za predsedu samosprávy žalobca, ale aj z iných bytových domov, kde komisia takisto konštatovala nielen v prípade žalobcu, ale aj v prípade iného bytového domu, že došlo k neplatnej voľbe predsedu samosprávy a v rámci toho poukázala, že žalobca nebol iba sám, voči ktorému takto komisia postupovala a zároveň komisia zároveň uložila aj bytovému družstvu, aby opätovne vykonalo voľby predsedu samosprávy v týchto bytových domoch. Žalobca mal možnosť podať námietky proti rozhodnutiu volebného zhromaždenia s tým, že o týchto námietkach následne by rozhodovalo zhromaždenie delegátov, pričom žalobca danú možnosť nevyužil a až následne potom, ak by to bolo prerokované týmto zhromaždením, aby nebolo vyhovené námietkam žalobcu, mal možnosť sa obrátiť na súd príslušnou žalobou. Nakoľko nebola podaná žaloba v lehote, ktorá je ustanovená v Obchodnom zákonníku, táto lehota je prekluzívnou, tak v takomto prípade ani nie je možné, aby bola úspešná žaloba v petite žaloby tak ako žalobca podal, pretože na takomto určení nie je daný naliehavý právny záujem.
V ďalšom uviedla, že žalobca bol v dvoch predchádzajúcich obdobiach predsedom samosprávy daného bytového domu, zároveň bol aj delegátom zhromaždenia delegátov, a teda bol znalý problematiky, bol znalý aj stanov bytového družstva, pričom neplatnosť článku stanov bytového družstva ohľadom toho aké sú potrebné predpoklady pre to, aby mohol byť člen bytového družstva zvolený do orgánu bytového družstva nikdy nenamietal, a preto aj tvrdenie žalobcu v tomto konaní ju veľmi prekvapilo.
Na to, čo namietal žalobca, že ona a takisto zástupkyňa žalovaného mala konať v rozpore so zákonom v iných veciach a v iných konaniach, ktoré sú predmetom súdneho konania, tak v tomto smere poukázala, že tieto tvrdenia nie sú pravdivé.
V ďalšom uviedla, že stanovy bytového družstva sú zo dňa 23.10.1992, kedy bol bytové družstvo založené, tieto stanovy sa samozrejme následne aj menili, bolo v roku 1993, 1995, 1998, 2003, a to v súvislosti so zmenou legislatívy s tým, že žalobca ako delegát zhromaždenia delegátov bol prítomný na týchto zhromaždeniach a nikdy nevzniesol námietky alebo pripomienky k zmenám týchto stanov. Súčasťou pozvánok na zhromaždenia nebola iba správa o činnosti družstva za príslušný rok, ale takisto aj doklady, ktoré mali byť prejednávané na týchto zhromaždeniach. Poukázala, že v rámci bytového družstva platí ešte aj rokovací poriadok, kde sú ustanovené jednak lehoty aj postupy samotného bytového družstva a poukazuje aj na to, že aj v prípade doručenia týchto dokladov stále mali delegáti možnosť, aby tieto doklady pripomienkovali, a to v lehotách, ktoré sú stanovené v tomto rokovacom poriadku a zo strany žalobcu k takémuto kroku nikdy nedošlo.
15. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CS“).
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany
16. Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“) platného a účinného do 30.06.2016, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä, o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
17. Podľa § 221 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov.
Podľa § 226 ods. 1 Obchodného zákonníka, stanovy družstva musia obsahovať: a) obchodné meno a sídlo družstva, b) predmet podnikania (činnosti), c) vznik a zánik členstva, práva a povinnosti členov k družstvu a družstva k členom, d) výšku základného členského vkladu, prípadne aj výšku vstupného vkladu, spôsob splácania členských vkladov a vyporiadanie členského podielu pri zániku členstva, e) orgány družstva a počet ich členov, dĺžku ich funkčného obdobia, spôsob ustanovovania, pôsobnosť a spôsob ich zvolávania a rokovania, f) spôsob použitia zisku a úhrady prípadnej straty, g) tvorbu a použitie nedeliteľného fondu, h)ďalšie ustanovenia, ak to vyplýva z tohto zákona.
Podľa § 238 ods. 1 Obchodného zákonníka, do orgánov družstva môžu byť volení len členovia družstva starší ako 18 rokov a zástupcovia právnických osôb, ktoré sú členmi družstva.
Podľa § 238 ods. 3 Obchodného zákonníka, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, vyžaduje sa na platnosť uznesenia členskej schôdze, predstavenstva a kontrolnej komisie ich riadne zvolanie, prítomnosť nadpolovičnej väčšiny členov a súhlas väčšiny hlasov prítomných členov. Tento zákon alebo stanovy určujú, pre ktoré uznesenia je potrebný súhlas kvalifikovanej väčšiny.
Podľa § 239 ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak členská schôdza nie je schopná uznášať sa, zvolá predstavenstvo náhradnú členskú schôdzu tak, aby sa konala do troch týždňov odo dňa, keď sa mala konať členská schôdza pôvodne zvolaná. Náhradná členská schôdza musí mať nezmenený program rokovania a je schopná uznášať sa bez ohľadu na ustanovenie § 238 ods. 3. Obdobne sa postupuje pri čiastkových členských schôdzach a pri schôdzach delegátov.
Podľa § 242 Obchodného zákonníka, na návrh člena vysloví súd neplatnosť uznesenia členskej schôdze, pokiaľ uznesenie je v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami družstva. Návrh súdu môže člen podať, ak požiadal o zaprotokolovanie námietky na členskej schôdzi, ktorá uznesenie prijala, alebo ak námietku oznámil predstavenstvu do jedného mesiaca od konania tejto schôdze. Návrh možno na súd podať len do jedného mesiaca odo dňa, keď člen požiadal o zaprotokolovanie námietky, alebo od oznámenia námietky predstavenstvu.
18. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
Podľa článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
19. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
20. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
21. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie
22. V danej právnej veci mal súd za preukázané a nesporné, že dňa 05.02.2015 sa konala volebná členská schôdza bytového domu C. XX Z. I., kde bol žalobca zvolený za predsedu výboru samosprávy tohto bytového domu. Volebná komisia na svojom zasadnutí dňa 05.05.2015 schválila uznesenie č. 3/2015, kde bolo uložené bytovému družstvu zvolať schôdzu v bytovom dome C. za účelom odstránenia neplatnosti voľby predsedu samosprávy, ktorý nespĺňa podmienky v zmysle čl. 40 Stanov Bytového družstva Humenné. Dňa 01.06.2015 komisia pre prípravu volieb oznámila žalobcovi, že dňa 05.05.2015 na svojom zasadnutí zistila, že žalobca nespĺňa podmienky predsedu samosprávy, pretože nie je vlastníkom ani nájomcom bytu v predmetnom bytovom dome. Dňa 25.05.2015 sa konala ďalšia volebná členská schôdza bytového domu C. XX Z. I., kde za predsedu výboru samosprávy tohto bytového domu bol zvolený M. O.. Na uvedených volebných členských schôdzach bol účastný aj žalobca, ktorý v tom čase bol členom bytového družstva. Proti prijatým uzneseniam bezprostredne na schôdzach nevzniesol pripomienky.
Ďalej mal súd za preukázané, že do roku 2007 žalobca bol vlastníkom bytu v bytovom dome C., kde v roku 2007 previedol vlastnícke právo na svoju dcéru s tým, že zostal ďalej členom bytového družstva a členstvo v bytovom družstve žalobcovi zaniklo až dňa 31.08.2015.
23. Stanovy družstva sú základným dokumentom družstva upravujúcim vnútorné vzťahy medzi družstvom a jeho členmi, medzi členmi navzájom a vonkajšie vzťahy predstavujúce postavenie družstva navonok. Spolu s notárskou zápisnicou o ustanovujúcej schôdzi družstva, listinou preukazujúcou podnikateľské oprávnenie na vykonávanie činnosti, ktorá sa má do obchodného registra zapísať ako predmet podnikania a dokladom preukazujúcim splatenie určitej časti zapisovaného základného imania, tvoria prílohu návrhu na zápis družstva do obchodného registra, ktorým je podmienený vznik družstva.
Vznik a zánik členstva fyzickej alebo právnickej osoby v družstve, orgány družstva, predpoklady zvolenia do orgánov družstva, upravuje Obchodný zákonník, ktorý pripúšťa podrobnejšiu úpravu tiež v stanovách družstva. Stanovy družstva sú základným interným dokladom družstva, ktorého povinné náležitosti sú uvedené v § 226 Obchodného zákonníka. Povinnou náležitosťou v zmysle písm. e) uvedeného
zákonného ustanovenia a určenie orgánov družstva a počtu ich členov, dĺžky ich funkčného obdobia, spôsobu ustanovovania, pôsobnosti a spôsobu ich zvolávania a rokovanie.
24. Žalobca sa v prvom rade v tomto konaní domáhal určenia neplatnosti voľby predsedu samosprávy vlastníkov bytov a nebytových priestorov v obytnom dome C. konanej dňa 25.05.2015 a potvrdenia platnosti volieb konaných dňa 05.02.2015.
Keďže žalobný návrh v danej právnej veci bol podaný pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase jeho podania. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivej ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 CSP.), ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 CSP) neexistencie právneho vzťahu a dospel k záveru, že na takomto určení nie je u žalobcov daný naliehavý právny záujem.
25. Otázku naliehavého právneho záujmu v čase podania žaloby upravoval § 80 ods. 1 písm. c) O.s.p.. Podľa tohto zákonného ustanovenia, žalobou bolo možné požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie je tak skutočnosť, že žalobca má na požadovanom určení právny záujem.
Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany žalobcovho práva, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom prípadne bude musieť nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie.
26. Tak ako už súd vyššie uviedol, dňa 25.05.2015 po vyslovení volebnou komisiou neplatnosti voľby predsedu samosprávy bytového domu C. Z. I. konanej dňa 05.02.2015, kde bol za predsedu samosprávy zvolený žalobca, sa uskutočnila členská schôdza bytového družstva za účelom opätovnej voľby predsedu samosprávy bytového domu C., ktorej sa zúčastnil aj žalobca a využil aj svoje hlasovacie právo ako člen družstva. Za predsedu samosprávy bytového domu C. bol zvolený p. O.. Bolo prijaté pod bod. 5 Uznesenie o tom, že členská schôdza schválila za predsedu výboru samosprávy bytového domu C. p. O. M.. Zo zápisnice zo zasadnutia členskej schôdze zo dňa 25.05.2015 vyplýva, že proti prijatému uzneseniu o zvolení p. O. za predsedu výboru samosprávy bytového domu C. neboli vznesené žiadne námietky, teda ani samotný žalobcu námietku nevzniesol.
Je nesporné, že pokiaľ sa jedná o zasadnutia volebných členských schôdzí zo dňa 05.02.2015 a zo dňa 25.05.2015, jednalo sa o schôdze, ktoré boli zvolané za účelom voľby členov družstva do jeho orgánov, tak ako to vyplýva zo stanov a z volebného poriadku žalovaného
27. V zmysle § 242 Obchodného zákonníka, súd na návrh člena družstva vysloví neplatnosť uznesenia členskej schôdze, pokiaľ uznesenie je v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami družstva. Takýto návrh súdu pritom môže podať iba člen družstva, ak požiadal o zaprotokolovanie námietky na členskej schôdzi, ktorá uznesenie prijala, alebo ak námietku oznámil predstavenstvu do jedného mesiaca od konania tejto schôdze. Ak námietku neuplatní včas, jeho právo zanikne. Uplatnenie námietky je hmotnoprávnym predpokladom pre podanie návrhu na súd na vyslovenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze. Ďalšom zákonnou podmienkou je to, že návrh na súd podať len do jedného mesiaca odo dňa, keď člen požiadal o zaprotokolovanie námietky, alebo od oznámenia námietky predstavenstvu.
Ako vyplynulo z dokazovania, žalobca mal aktívnu legitimáciu pre podanie takejto žaloby, nakoľko v čase konania volebnej členskej schôdze bol členom bytového družstva.
V danej právnej veci sa žalovaný zúčastnil volebnej členskej schôdze dňa 25.05.2015, využila aj svoje hlasovacie právo ako člen družstva, avšak voči uzneseniu prijatému pod bodom 5. o to, že p. O. bol zvolený za predsedu výboru samosprávy bytového domu C., nepodal námietky bezprostredne na tejto schôdzi a ani v lehote 1 mesiaca od jej konania predstavenstvu družstva námietky neoznámil.
Ak už súd vyššie uviedol, ak námietka nebola vznesená na členskej schôdzi, môže každý člen družstva, aj ten, ktorý nebol prítomný na schôdzi, oznámiť námietku predstavenstvu do jedného mesiaca od konania schôdze. Ak námietku neuplatní včas, jeho právo domáhať sa vyslovenia neplatnosti uznesenia členskej schôdze súdom zanikne. Uplatnenie námietky je hmotnoprávnym predpokladom podania návrhu na súd na vyslovenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze. Lehota má charakter prekluzívnej lehoty, to znamená, že člen družstva sa môže úspešne domáhať neplatnosti uznesenia členskej schôdze v zmysle § 242 Obchodného zákonníka, len ak uplatní námietku voči príslušnému uzneseniu do jedného mesiaca od konania schôdze a zároveň podá návrh na súd v zákonom ustanovenej lehote. Nesplnenie ktorejkoľvek z uvedených dvoch podmienok znemožňuje, aby sa žalobca mohol úspešne domáhať svojho práva na súde.
V tomto smere na strane žalobcu nebola splnená ani jedna podmienka ustanovená zákonom pre úspešné uplatnenie jeho nároku na vyslovenie neplatnosti voľby, t.j. uznesenia členskej schôdze bytového družstva o voľbe do orgánu samosprávy družstva, nakoľko žalobca voči prijatému uzneseniu vôbec nevzniesol námietky a aj samotná žaloba bola na súde podaná po uplynutí prekluzívnej lehoty, ktorá by uplynula najneskôr dňa 25.07.2015 (ak by súd bral v úvahu skutočnosť, že od konania zasadnutia mal žalobca možnosť do jedného mesiaca vzniesť námietky oznámením predstavenstvu družstva), pričom žaloba bola podaná dňa 07.06.2016.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na takomto určení, pretože ten nemôže mať subjekt, ktorý zmeškal zákonom stanovenú prekluzívnu lehotu na podanie určovacej žaloby, ktorej obsahom bol ten istý právny vzťah alebo právo. Súd poukazuje na obdobný právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/225/2013 zo dňa 24.02.2014.
29. Súd pre úplnosť poukazuje aj na rozporné tvrdenia samotného žalobcu v jeho výpovedi, keď potvrdil, že na zasadnutia volebnej členskej schôdze bol aj riadne pozvaný - bola mu doručená pozvánka spolu s programom a ďalšom uviedol, že volebné zhromaždenie konané dňa 05.02.2015 nebolo zvolané v súlade so stanovami bytového družstva, teda nebol dodržaný postup uvedený v stanovách. Bližšie svoje tvrdenia neozrejmil. Naproti tomu sa však prvým petitom žaloby domáhal vyslovenia platnosti voľby vykonanej na tomto zasadnutí volebnej členskej schôdze dňa 05.02.2015.
30. Súd preto žalobu v časti o určenie neplatnosti voľby predsedu samosprávy vlastníkov bytov a nebytových priestorov v obytnom dome C. konanej dňa 25.05.2015 a potvrdenie platnosti volieb konaných dňa 05.02.2015 ako nedôvodnú zamietol.
31. Pokiaľ sa jedná o skutočnosť tvrdenú žalobcom že volebná členská schôdza konaná dňa 25.05.2015 nebola uznášania schopná, v tomto smere súd poukazuje, že dňa 25.05.2015 po zistení že volebná členská schôdza nie je uznášania schopná, nakoľko sa jej zúčastnilo iba 16,92 % členov, t.j. nebola prítomná nadpolovičná väčšina členov družstva, sa konala náhradná členská schôdza a to v zmysle Článku 5., bod 2 Volebného poriadku bytového družstva, kde táto bola uznášania schopná za prítomnosti najmenej 3 členov družstva, za dodržania nezmeneného programu rokovania a to s poukazom na čl. 51 ods. 2 Stanov bytového družstva. K platnosti prijatého uznesenia náhradnej schôdze sa vyžadoval súhlas dvoch tretín prítomných členov. Na zasadnutí bolo prítomných 11 členov a členská schôdza uznesenie o schválení predsedu výboru samosprávy bytového domu Kosatec schválila nadpolovičnou väčšinou prítomných členov. Daný postup bol v súlade s § 239 ods. 8 Obchodného zákonníka, podľa ktorého náhradná členská schôdza je uznášania schopná bez ohľadu na ustanovenie § 238 ods. 3 Obchodného zákonníka.
32. Žalobca sa ďalej v konaní domáhal priznania nároku na odškodnenie za neoprávnene zasahovanie do jeho zákonom chránených práv a záujmov v celkovej výške 5 000,- eur a takisto sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému verejne sa ospravedlniť v regionálnych týždenníkoch Humenské noviny, Podvihorlatské noviny a Slovenský východ uverejnením oznamu, tak ako ho vymedzil v žalobe. Podanie žaloby v tejto časti odôvodnil tým, že nezákonným zasahovaním predsedníčky bytového družstva do jeho zákonom chránených práv a záujmov došlo k hrubému zásahu do jeho osobne integrity ako občana a dlhoročného člena družstva, ktorý sa osobne podieľal na vytváraní majetku družstva.
33. Osobnosť človeka je individuálna a predstavuje predovšetkým súhrn špecifických osobných psychických vlastností konkrétneho ľudského jedinca. Podobne ako právam a veciam, i osobnosti človeka je právom poskytovaná ochrana pred neoprávneným zásahom. Ochrana osobnosti človeka je upravená predovšetkým v Ústave Slovenskej republiky a Občianskom zákonníku.
Predmetom ochrany osobnosti človeka je podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka najmä život a zdravie, občianska česť a ľudská dôstojnosť, súkromie, meno a prejavy osobnej povahy. Ochrana občianskej cti a ľudskej dôstojnosti je občianskoprávnou úpravou chránená v rôznych spoločenských vzťahoch. Právo na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti zahŕňa okrem civilných spoločenských vzťahov aj právo na česť v odborných kruhoch, napr. vedeckých. Právo na ochranu súkromia zahŕňa široký rozsah života človeka - právo na ochranu intímneho života, citového života, priateľských vzťahov, rodinných vzťahov a pod. Právo na ochranu mena zahŕňa ochranu mena, priezviska osoby, ale aj pseudonymu. Právom na prejavy osobnej povahy rozumieme právo na ochranu pred neoprávneným zásahom do prejavov osobnosti človeka.
Obsahom právnej úpravy ochrany osobnosti je zákaz akéhokoľvek zásahu, ktorý by bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo porušenie práv, ktoré sú uvedené príkladom v § 11 Občianskeho zákonníka (nevyžaduje sa vyvolanie následkov; stačí zásah, ktorý je spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv). Túto ochranu zabezpečuje zákon v plnom rozsahu aj vtedy, ak sú napadnuté len jednotlivé zložky osobnosti fyzickej osoby (napr. fyzická integrita, občianska česť, meno, podoba človeka, prejavy osobnej povahy a pod.). V občianskom práve platí zásada, že ohrozenie, resp. porušenie čo i len jednej stránky osobnosti človeka je ohrozením, resp. porušením jeho osobnosti ako celku.
34. Občiansky zákonník poskytuje ustanovením § 13 ochranu osobnosti len v prípade takého porušenia občianskej cti, ktoré predstavuje zásah do osobnosti občana, pričom tento zásah musí byť objektívne spôsobilý spôsobiť takúto ujmu. Ide o konanie proti osobnej a mravnej integrite občana znižujúce jeho dôstojnosť, vážnosť a česť, o konanie, ktoré z hľadiska vzťahu občana k ostatným spoluobčanom ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti.
Prostriedky ochrany podľa § 13 Občianskeho zákonníka možno použiť iba v prípade, keď neoprávnený zásah smeroval do niektorej zo zložiek osobnosti človeka, ktoré sú príkladne uvedené v § 11 Občianskeho zákonníka. Otázku prípadného dotknutia jednotlivých čiastkových práv v rámci práva na ochranu osobnosti je nevyhnutné posudzovať pri každom z takýchto práv samostatne
35. Na vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené zákonné predpoklady. Týmito predpokladmi sú: existencia zásahu, ktorý vyvolal alebo bol objektívne spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnostných práv chránených ustanovením § 11 OZ, neoprávnený (protiprávny) charakter tohto zásahu a existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou. Nenaplnenie ktoréhokoľvek z týchto predpokladov potom vylučuje možnosť vzniku sankcií podľa ustanovenia § 13 OZ.
Základnou podmienkou pre vznik občianskoprávnych sankcií uvedených v § 13 OZ je, aby došlo k zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby chránenej ustanoveniami § 11 a nasl. OZ. Stačí, ak ide o zásah, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať ujmu, ktorá spočíva nielen v porušení, ale v samotnom ohrození osobnosti fyzickej osoby. Nie každý neoprávnený zásah, najmä do práva na ochranu občianskej cti, bude objektívne spôsobilý túto náležitosť spĺňať. Bude záležať najmä na prostredí, v ktorom došlo k zásahu, na subjekte zásahu, objekte zásahu, na jeho obsahu, pokiaľ spočíval v skutkových tvrdeniach, na intenzite a na ostatných okolnostiach, za ktorých bol vykonaný. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti postačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 OZ. K takému zisteniu dôjde súd po posúdení všetkých okolností konkrétneho prípadu.
Ďalšou podmienkou použitia právnych prostriedkov podľa § 13 OZ je neoprávnenosť zásahu. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré zasahuje do práv chránených ustanovením § 11 OZ a ktoré je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu stanovenými právnym poriadkom. Ide teda o konanie smerujúce proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby, ktoré je objektívne spôsobilé znížiť jej dôstojnosť, vážnosť a česť a ktoré ohrozuje jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Každý neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby je v rozpore s objektívnym právom.
Treťou podmienkou vzniku občianskoprávnej sankcie podľa § 13 OZ je príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcim buď v porušení, či len v ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy.
V danej právnej veci však súd nemal za preukázané zo strany žalobcu splnenie ani jedného z vyššie uvedených zákonných predpokladov pre to, aby mohol jeho nároku vyhovieť.
36. Žalobca súdu nepreukázal a ani bližšie nešpecifikoval, ktoré jeho osobnostné právo bola konaním žalovaného ohrozené, resp. porušené, akým konaním žalovaného k nemu malo dôjsť a či vzhľadom na tieto skutočnosti je daný nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej v rozsahu, ako to uviedol v samotnom petite žaloby. Zo strany žalobcu v tomto smere nedošlo k uneseniu dôkazného bremena.
37. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo/762/2001 zo dňa 28.2.2002). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.
38. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno táto strana neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.
39. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu ( rozsudok NS SR sp. zn. 3MCdo 6/2010 z 22.09.2010).
40. Žalobca v danom spore neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno pre potvrdenie skutočností uvádzaných v žalobe, z ktorých vyvodil svoj uplatnený nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy, čo do jeho vzniku, ale aj do spôsoby požadovanej náhrady a jej výšky. Súd vzhľadom na nedôvodnosť žaloby v tejto časti ju preto tiež zamietol.
41. Na ostatnom pojednávaní žalovaný navrhol vykonanie ďalšieho dokazovania a to zabezpečenie predloženia zápisnice zo zhromaždenia konaného dňa 04.06.2009, kde v súlade s návrhom, ktorý na pojednávaní predložil, mala byť schválená aj zmena stanov žalovaného a to článku 40. Súd tento návrh zamietol nakoľko dospel k záveru, že navrhnutý dôkaz je pre skutkové a právne posúdenie veci právne irelevantný. Do spisu boli zo strany žalovaného predložené stanovy, ktoré podľa jeho tvrdení, v takomto znení boli platné v čase konania volebných členských schôdzí, pričom danú skutočnosť nerozporoval ani žalobca. Žalobca takisto nepoprel tvrdenia žalovaného, že stanovy boli menené viackrát. Dokazovanie v danom smere by bolo neúčelné a nehospodárne vzhľadom na prejednávaný spor a skutkové okolnosti prípadu.
42. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade súd žalobu v celom rozsahu zamietol a preto žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.