Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5Pc-3-2018.pdf
PDF · 97.01 KB
No categories available
5Pc/3/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec v konaní pred sudkyňou JUDr. Luciou Šupenovou v právnej veci navrhovateľky B. Š., P.. C., G.. XX.XX.XXXX, bytom: G. X, E. F., XXX XX Z. C., štátna občianka SR proti odporcovi B. Š., nar. XX.XX.XXXX, K.: I. XXX/X, XXX XX L., štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Erikou Golskou, advokátkou s miestom výkonu činnosti: T. G. Masaryka 7, 984 01 Lučenec o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľky na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu prostredníctvom postúpenia spisu Okresným súdom Veľký Krtíš, sp. zn. XXPc/XX/XXXX z dôvodu miestnej príslušnosti dňa 17.01.2018, domáhala príspevku na rozvedeného manžela v sume 100,-Eur mesačne, vždy k 15-emu dňu v mesiaci. V návrhu je ďalej uvedené, že napriek tomu, že sa s bývalým manželom chcela pekne dohodnúť, aby jej nejakú sumu platil, tento odmietol a to aj napriek tomu, že podľa jej vedomostí je zamestnaný. Uviedla svoje presvedčenie, že na tento príspevok má nárok ako invalidná dôchodkyňa, k tomu aj rozvedená a to na dobu troch rokov s predĺžením dvoch rokov.
2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, právneho zástupcu odporcu, oboznámením sa s návrhom, písomnými podaniami a listinami predloženými účastníkmi konania, podstatným obsahom spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. XC/XX/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav.
3. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 28.08.2013, právoplatného a vykonateľného dňa 05.09.2013 bolo manželstvo účastníkov rozvedené. Navrhovateľom bol bývalý manžel a navrhovateľka s týmto návrhom súhlasila in extenso. V zápisnici ako dôvod rozvodu je uvedený fakt, že manželka opustila domácnosť z dôvodu novej známosti na základe čoho sa v júli 2013 aj odsťahovala zo spoločnej domácnosti k priateľovi do Zvolena. Odporca- manžel ju volal aj napriek uvedenému späť, žiaľ bezvýsledne. Pani Š. ako dôvod rozvodu uviedla, že trpela depresiami, pričom v ich rodine je to pravdepodobne dedičná záležitosť, pretože aj jej matka trpela týmto ochorením. V spojitosti s touto chorobou bola dokonca hospitalizovaná v Nemocnici v C.. Vo Zvolene, kam odišla za svojím priateľom vo svojej výpovedi uviedla, že má k dispozícii veľký byt, žije s ním intímnym životom, varí mu, perie a dobre spolu vychádzajú. Explicitne vyjadrila svoju neochotu absolvovať pohovor v manželskej poradni, z dôvodu pevného presvedčenia, že sa nechce k navrhovateľovi vrátiť. Z manželstva pochádza dcéra Marcela, pričom ako uviedla vo svojej výpovedi s dcérou nemá dobrý vzťah, čo je vzájomné. Podľa jej slov ju dcéra nenávidí. Ďalším dôvodom na
základe ktorého bolo manželstvo nefunkčné uviedla aj skutočnosť, že manžel často požíval alkoholické nápoje. Dcéra Marcela na výsluchu konaní in rem uviedla, že matka opustila spoločnú domácnosť, pričom otcovi nič nepovedala a od júla 2013 žila mimo rodiny a mimo spoločnej domácnosti. Mama sa o ňu nezaujímala, ako ani o domácnosť. Vyjadrila svoje presvedčenie, že matka nemala záujem o ich rodinu, pričom si našla známosť s iným mužom. Je pravda, že otec si vypil, ale nikdy nikomu neubližoval, hneď si ľahol a išiel spať.
4. Na pojednávaní na tunajšom súde navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že dňa 28.04.2014 Okresný súd Zvolen vydal uznesenie č.k. XXC/XXX/XXXX-XX, ktorým konanie o návrhu navrhovateľky o určenie príspevku na výživu pre rozvedenú manželku zastavil, na základe toho, že súd ich viedol k uzavretiu dohody. Navrhovateľka vo svojom návrhu navrhovala určenie príspevku na rozvedeného manžela súdom v sume 100,-Eur mesačne, túto sumu v rámci dohody s bývalým manželom znížila na sumu vo výške 50,-Eur mesačne. Následne vzala teda svoj návrh späť, pričom súd nerozhodol o dohode medzi rozvedenými manželmi, len o zastavení. K veci ďalej uviedla, že manžel jej platil tri roky od rozvodu sumu 50,-Eur mesačne, tak ako sa dohodli. Krátkou cestou na pojednávaní predložila súdu opätovne rozhodnutie sociálnej poisťovne zo dňa 21.03.2018, ktorým jej bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 288,10 Eur mesačne, doklad - bloček, ktorý už bol t.č. súčasťou spisu od O. E. I., O. Z. C., ktorým preukázala mesačnú úhradu za ubytovanie v celkovej výške 186,-Eur. Táto suma inkorpuje úhrady za elektriku, plyn, hoc est všetky úhrady spojené s bývaním.
5. Súd pojednával in absentia odporcu, ktorý bol zastúpený právnou zástupkyňou, ktorá kategoricky nesúhlasila s návrhom in extenso a síce z dôvodu nenaplnenia zákonných predpokladov určenia príspevku na výživu pre rozvedeného manžela. Ako prvý dôvod uviedla, že navrhovateľka je len čiastočne invalidná, môže si práve tak ako aj jej mandant - odporca, ktorý je taktiež čiastočne invalidný nájsť vhodné zamestnanie. Inter alia bývalý manžel nie je povinný jej uhrádzať takúto dlhú dobu výživné, do pozornosti súdu voviedla skutočnosť, že odporca hradil navrhovateľke bez akéhokoľvek súdneho rozhodnutia dobrovoľne sumu 50,-Eur mesačne od augusta 2013 do novembra 2016, o čom boli krátkou cestou na pojednávaní predložené ústrižky poštových poukážok. Právna zástupkyňa na pojednávaní predložila brevi manu rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 12.12.2017, ktorým bolo odporcovi priznané zvýšenie úrazovej renty v sume 253,50 Eur mesačne od 01.01.2018. Taktiež právna zástupkyňa predložila ambulantnú správu od MUDr. Barbory Garajovej, špecializácia pracovné lekárstvo zo dňa 22.08.2017 z FNaP, F.D. Roosevelta Banská Bystrica z ktorej eklatantne vyplýva, že odporca trpí nasledovnými diagnózami: mediálnou epikondylitídou, syndrómom karpálneho tunela, cervikalgiou a lumboischialgiou. Ako záver bol stanovený chronický polyt. VAS praecip cervikálny a lumbálny syndróm karpálneho kanála l. sin senzitivno motorický, l. dx senzitívny. Na preukázanie hospitalizácií odporcu právna zástupkyňa predložila aj prepúšťaciu správu z FNaP, F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici zo dňa 23.08.2017, kde bol prijatý pre tŕpnutie prvého až tretieho prsta oboch rúk, bolesti drobných kĺbov rúk, občasné bolesti lakťov, ako aj bolesti C a LS chrbtice. Zo správy v časti epikríza vyplýva, že pacient bol hospitalizovaný na OPL od 17.08. do 23.08.2017. V uvedenej správe okrem už vyššie spomínaných diagnóz bola stanovená aj chronická epikondylitída lakťov bilat. Arthrosis carpometacarp. pollicis bilat. Z predloženého potvrdenia zamestnávateľa o príjme odporcu spoločnosťou C. s.r.o. eklatantne je preukázané, že jeho priemerná čista mzda za obdobie apríl 2017
- február 2018 činí sumu 455,95 Eur mesačne. Výška čistej mzdy za mesiac február 2018 u odporcu činila zvýšenú sumu vo výške 638,97 Eur a síce preto, že k čistej mzde bola pripočítaná suma 189,01 Eur z dôvodu ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roku 2017. Krátkou cestou bolo súdu predložené rozhodnutie č. 2037 Obce L., ktorým odporcovi bola vyrubená na rok 2017 daň z nehnuteľnosti v sume 26,62 Eur, faktúra č. XXXXXXXXXX vystavená Obcou L.Ň., ktorou bolo vyúčtované stočné za rok 2016 odporcovi v sume 95,92 Eur. Z rozhodnutia Obce L. č. XXX zo dňa 05.05.2017 súd zistil, že odporca je povinný uhradiť miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady vo výške 48,-Eur za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017. Dictum obiter bolo predložené súdu rozhodnutie UMB v Banskej Bystrici o prijatí dcéry bývalých manželov M. Š. na štúdium na vysokej škole od akademického roku 2017-2018 v študijnom odbore právo, externou formou štúdia s ktorým je spojená povinnosť uhradiť školné v sume 740,- Eur a ktoré uhradil odporca in extenso. Táto úhrada bola taktiež vydokladovaná príkazom na úhradu prostredníctvom O. K. Slovensko, a.s.
6. Súd má zato, že je protichodné a nekorektné konanie zo strany navrhovateľky, ohľadne súdu predloženého potvrdenia ňou vlastnoručne spísaným a podpísaným, ktorým sa vzdáva nároku na
výživné v sume 50,-Eur po dobu troch rokov, zo dňa 11.01.2016, ktoré jej odporca dobrovoľne platil a následným aj napriek uvedenému v potvrdení opätovným podaním návrhu. Pravosť tohto potvrdenia navrhovateľka nepopierala na pojednávaní. Podľa vyjadrenia právnej zástupkyne ho navrhovateľka spísala za účelom vyžiadania si sumy 200,-Eur na palivové drevo od odporcu, ktorú jej aj odporca následne vyplatil, o čom ale už nemá doklad. Okrem toho odporca výlučne sám spláca pôžičku, ktorú zobrali ešte ako manželia spoločne s navrhovateľkou v sume 2000,-Eur, čo navrhovateľka na pojednávaní ani nevyvracala.
7. Podľa § 156 z.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len „CMP“) účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.
8. Podľa § 155 CMP konanie sa začína len na návrh.
9. Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
10. Podľa § 72 ods. 3 ZoR príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu 5 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť, ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
11. Solidarita ako charakteristický znak manželských vzťahov sa ale môže v obmedzenej podobe preniesť aj do času po zániku manželstva, za podmienok určených v ustanovení § 72 ZoR. Z dikcie predmetného paragrafu eklatantne vyplýva povinnosť, ktorá môže vzniknúť zásadne len po právoplatnom rozvode manželstva. Ide o vznik povinnosti rozvedeného manžela prispievať na výživu bývalému manželovi, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Oprávnenému bývalému manželovi vznikne právo na zabezpečenie primeranej výživy. Ide o samostatný nárok s rozdielnymi podmienkami na jeho priznanie a s rozdielnym rozsahom než je to pri nároku na vzájomnú vyživovaciu povinnosť za trvania manželstva. Po zániku manželstva je potrebný nový návrh rozvedeného manžela, pričom ako bývalý manžel má právo len na zabezpečenie primeranej výživy, nie rovnakej životnej úrovne ako v prípade manželov, z tohto dôvodu súd musí vychádzať z iných kritérií než v konaní, kde sa stanovuje vyživovacia povinnosť manželov. Oprávneným pre priznanie príspevku na výživu podľa tohto ustanovenia je bývalý manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Táto neschopnosť môže vyplývať tak zo subjektívnych, ako aj objektívnych skutočností na strane oprávneného. Schopnosť bývalého manžela živiť sa sám sa neodvodzuje len od jeho skutočných a potencionálnych zárobkových možností, ale aj od jeho majetkových pomerov. V zásade nemožno žiadať od oprávneného manžela, aby si pre zabezpečenie prostriedkov na svoju výživu rozpredával ten majetok, ktorý mu slúži na uspokojovanie jeho primeraných životných potrieb. Taktiež nemožno prihliadať na to, že rozvedený manžel poberá sociálny, invalidný, alebo iný dôchodok, a to ani vtedy, ak mu bol priznaný z toho dôvodu, že jeho výživa nie je zabezpečená výživným od iných osôb. Životná úroveň bývalých manželov sa už ale neskúma a neporovnáva. Pri rozhodovaní súd skúma základnú hmotnoprávnu podmienku - neschopnosť jedného z bývalých manželov živiť sa primeraným spôsobom sám. Pritom porovnáva potreby, schopnosti, možnosti a majetkové pomery oprávneného, dôvody jeho neschopnosti zabezpečovať si výživu vlastnou prácou, alebo iným príjmom.
12. V súvislosti s určením príspevku na rozvedeného manžela (navrhovateľky) súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady v zmysle § 72 ZoR na určenie takéhoto výživného. Z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že navrhovateľka by nebola schopná sama sa živiť aj vzhľadom k tomu, že je len na čiastočnom invalidnom dôchodku, tak ako aj odporca, čiže je schopná vykonávať práce korešpondujúce s jej zdravotným stavom, tak isto ako aj odporca.
13. Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že je rovnako chorá ako odporca, nemá jednu ľadvinu a okrem toho trpí aj bronchitídou. Na otázku právnej zástupkyne odporcu, od kedy nepracuje odpovedala, že 15 rokov odkedy zlikvidovali spoločnosť G., kde bola naposledy zamestnaná.
V dobe keď mala 33 rokoch sa dozvedela, že nemá jednu obličku, na základe čoho nemôže dvíhať ťažké bremená, ani pracovať s vodou. Navrhovateľka vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že pokým nevedela, že nemá obličku riadne pracovala, odkedy má vedomosť o tom, že ju nemá nemôže pracovať, lebo sa cíti unavená. Súd dotazoval navrhovateľku, či má lekársky posudok o tom aké práce môže, resp. nemôže vykonávať, vzhľadom k tomu, že je ako aj sama uviedla uznaná ako čiastočne invalidná odpovedala, že má ale v kartotéke doma.
14. Súd prihliadol a bral ohľad pri rozhodovaní aj na skutočnosť, že odporca dobrovoľne, bez akéhokoľvek právoplatného súdneho rozhodnutia, ktoré by ho zaväzovalo k hradeniu príspevku na výživu rozvedeného manžela, túto si plnil od augusta 2013 do novembra 2016 a to nadôvažok ešte aj napriek tomu, že navrhovateľka sa písomne vzdala dňa 11.01.2016 príspevku na výživu na rozvedeného manžela na dobu troch rokov, po tom čo jej uhradil ňou požadovaných 200,-Eur na palivové drevo. Súd má zato, že ďalšie plnenie zo strany odporcu navrhovateľke na základe uvedeného by bolo v rozpore s dobrými mravmi, tak ako to vyplýva z dikcie § 75 ods. 2 ZoR a § 3 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Súd vzal do úvahy pri rozhodovaní aj skutočnosť, že výlučne odporca spláca spoločnú pôžičku, ktorú vzali počas manželstva s navrhovateľkou, ako aj starostlivosť o dcéru, ktorej finančne vypomáha.
15. Po zániku manželstva má bývalý manžel právo už len na zabezpečenie primeranej výživy, nie rovnakej životnej úrovne ako je to v prípade manželov. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd skúmal v zmysle kritérií § 75 ZoR.
16. Hľadisko príčin, ktoré viedli k rozvratu manželstva možno vyvodiť z podmienky požadovaného súladu vyživovacej povinnosti s dobrými mravmi v rámci spoločných ustanovení. Ako vyplýva z dikcie § 75 ods. 2 ZoR, výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Na základe použitej formulácie súdu vzniká obligatórna povinnosť brať do úvahy príčiny rozvratu manželstva.
17. Súd má za to, že pod konanie v rozpore s dobrými mravmi je možné subsumovať taktiež aj prípady, keď oprávnený bez ospravedlniteľného dôvodu nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť aj napriek objektívnym možnostiam a svojim schopnostiam a svoju situáciu rieši požadovaným výživným.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
19. Podľa Položky 8 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, zákona č.71/1992 Zb., o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákona o súdnych poplatkov“), z návrhu na určenie výživného medzi manželmi, príspevku na výživu rozvedeného manžela, vyživovacej povinnosti medzi ostatými príbuznými a z návrhu o ich zvýšenie sa uhrádzajú 2% z ceny predmetu, najmenej 16,50 Eur.
19.1. Podľa § 4 ods. 2 písm. e/ Zákona o súdnych poplatkoch, od poplatku je oslobodený navrhovateľ v konaní o určenie výživného, ako aj v konaní o jeho zvýšení.
19.2. Podľa § 2 ods. 2 prvá veta Zákona o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
20. V predmetnom konaní bol navrhovateľ, ktorý je oslobodený od platenia súdneho poplatku neúspešný, z tohto dôvodu súd nepostupoval v zmysle dikcie § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch a rozhodol tak, že odporca B. Š., G.. XX.XX.XXXX nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno v súlade s § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v troch vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 Civilného sporového poriadku.
Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 358 Civilného sporového poriadku, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 Civilného mimosporového poriadku, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 376 Civilného mimosporového poriadku ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.