Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/126/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: J. F. H., T.. XX.XX.XXXX, H. F. T. B. XXX, U.. Č.. R. XXX/XX, XXX XX D. S., zast. kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - V. N., T.. XX.XX.XXXX, H. F. T. B. XXX, U.. Č.. R. XXX/XX, XXX XX D. S., zast.: JUDr. Ildikó Uleklová, advokát, so sídlom Jesenského 5026/13A, 929 01 Dunajská Streda, otec - Z. H., T.. XX.XX.XXXX, H. H. XXXX/XX, XXX XX S. G., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, takto

rozhodol:

I. Súd zveruje maloletú J. F. H., T.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, s tým , že obaja rodičia budú zastupovať malol. v bežných veciach a spravovať majetok maloletej.

II. Otec je povinný platiť výživné na I.. J. F. mesačne sumou 130,-€ vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od 26.10.2017.

III. Dlh na zročnom výživnom za od 26.10.2017 do 13.04.2018 v sume 156,- € je otec povinný zaplatiť spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 30,-€ s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva zročným celý dlh.

IV. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou J. F. každú stredu v týždni od 16:00 hod. do nasledujúceho štvrtka do 08:00 hod. a každú nedeľu v týždni od 09:00 hod. do nasledujúceho pondelka do 08:00 hod., cez Vianočné sviatky každý rok od 26.12. od 9,00 hod. do 28.12. do 19,00 hod, každý párny rok dňa 31.12 od 9,00 hod. do 1.1. do 14,00 hod. , cez Veľkonočné sviatky každý párny rok od Veľkonočného piatku od 9,00 hod. do nasledujúcej soboty do 9,00 hod. a od Veľkonočnej nedele od 18,00 hod. do Veľkonočného pondelka do 14,00 hod., počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že otec prevezme dieťa a odovzdá pred bytom matky.

V. Matka je povinná maloletú na styk s otcom v určený čas pripraviť a odovzdať otcovi v mieste svojho bydliska.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 26. 10. 2017, domáhala úpravy práva a povinnosti k maloletému dieťaťu , žiadala zveriť dieťa do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať na platenie výživného podľa jeho možností a schopností suma 150 eura mesačne a upraviť styk otca s dieťaťom každú stredu týždni od 16 00 hod do nasledujúceho štvrtka do 08:00 hod. a každú nedeľu v týždni od 09:00 hod. do nasledujúceho

pondelka do 08:00 hod., cez Vianočné sviatky každý rok od 26.12. od 9,00 hod. do 28.12. do 19,00 hod, každý párny rok dňa 31.12 od 9,00 hod. do 1.1. do 14,00 hod. , cez Veľkonočné sviatky každý párny rok od Veľkonočného piatku od 9,00 hod. do nasledujúcej soboty do 9,00 hod. a od Veľkonočnej nedele od 18,00 hod. do Veľkonočného pondelka do 14,00 hod., počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že otec prevezme dieťa a odovzdá pred bytom matky. Návrh dôvodila tým, že s otcom maloletého dieťaťa sa nevedeli dohodnúť. V priebehu konania otec akceptoval spôsob realizácie styku s dieťaťom a na základe vydaného neodkladného opatrenia prispieval na výživu dieťaťa pravidelne sumou 100 euro.

2. S poukazom na ustanovení § 116 ods. 2 civilného sporového poriadkom súd oznámil termín pojednávania otcovi dieťaťa zverejnením na úradnej tabuli a na webovej stránke okresného súd Dunajská Streda dňom 1. 3. 2018.

3. Kolízny opatrovník navrhoval maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matke, určiť výživné v súlade s návrhom, ktorý je v záujme maloletého dieťaťa a upraviť styk otca s maloletým dieťaťom pokiaľ rodičia sa nevedia dohodnúť.

4. Podľa § 28 ods.1 písma/ až c/ a ods.2 Zákona o rodine, sSúčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.

5. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

6. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. V zmysle citovaného ustanovenia súd po vyhodnotení doterajšieho výchovného prostredia, berúc do úvahy vykonané šetrenie opatrovníkom, ktoré výchovné prostredie dieťaťa u matky bolo zatiaľ hodnotené pozitívne, rozhodol o zverení dieťaťa do jej starostlivosti. Podľa čl. 5 Zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

7. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, Plnenie vyživovacej povinnosti rodičia k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

8. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

9. Pri určenie rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov, v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

10. Podľa § 63 ods. 1.a 2. Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

11. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

12. Podľa § 75 ods. 1 a 2 pri určenie výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane oprávneného, jednak na strane povinného. Zo strany oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s pohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pri tom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie i potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavbu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napríklad liečebné náklady). Súd musí pri určovaní výživného prihliadnuť na pomery povinnej osoby jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet vyživovaných osôb.

14. Na strane dieťaťa je nutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné, výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa, ak ide o domácnosť. Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti situáciu na druhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. V rozhodnutí o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu musí byť vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov, aby aj zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu otca poskytnúť, boli zabezpečené výživným stanoveným v zodpovedajúcej miere(R14/1966/.

15. Z návrhu matky ako aj z jej výpovede na pojednávaní vyplynulo, že s otcom maloletej žila spolu v spoločnej domácnosti do júna 2016, kedy sa od neho v dôsledku ich vážnych nezhôd odsťahovala. Do dňa podania návrhu platila dohoda medzi ňou a otcom dieťaťa ohľadne výkonu rodičovských práv a povinností, v zmysle ktorej dieťa bolo u matky, pričom otec mohol dieťa vidieť bez obmedzenia, pričom mal platiť výživné vo výške 100 eur s tým, že navrhovateľke bude pomáhať aj ďalšími plneniami pokiaľ to bude potrebné v dôsledku nepredvídateľných nákladov na výchovu a výživu maloletej. Vzhľadom na zlú komunikáciu, neplnenie povinnosti zo strany otca dieťaťa bola nútená podať návrh na súd. Je zamestnaná, jej mesačný príjem tvorí hodinová mzda vo výške 4,- eur. Ich náklady v súvislosti s bývaním predstavujú: nájomné 150 eur mesačne, elektrina 22,05 eur mesačne, plyn, televízia, rádio vo výške 38,64 eur mesačne, voda a daň za odpad 64 eur za štvrťrok, správa bytu vo výške 8 eur za štvrťrok, pričom tieto náklady uhrádza v súčasnosti jej partner, nakoľko doteraz nebola schopná prispievať na úhradu týchto vecí, aj keď všetky uvedené služby v rovnakej miere využívajú s maloletou. Okrem toho má ďalšie výdavky a to školné a stravné maloletej v materskej škole vo výške 50 eur, multivitamín pre maloletú Z. Q. vo výške 15 eur, a na podporu imunity maloletej pravidelne objednáva H. K. G. vo výške 19,30 eur. Otec dieťaťa pracuje na čierno ako tesár, vlastní byť D. S. G., Z. U. D. S. G., ako

aj motorové vozidlo. Matka navrhla zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matky spolu so súdom upraveným stykom s maloletou. Z hľadiska materiálneho zabezpečenia maloletej uložiť otcovi povinnosť platiť výživné v nevyhnutnom rozsahu tak, aby boli pokryté aspoň niektoré potreby maloletej, ktoré nemá z čoho plnohodnotne uspokojovať. Svoje tvrdenia o výdavkoch zdokladoval zmluvou o nájme bytu zo dňa 06.03.2012, faktúrou vystavenou obecným úradom o službách spojených s užívaním bytu, 69,69€elektrina 22,05€, inkaso 44,00€, výplatnými páskami o jej príjme.

16. Príjem otca dieťaťa sa nepodarilo zistiť. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca súd zistil, že vlastní nehnuteľnosti byt v katastrálnom území Dunajská Streda, vedené na liste vlastníctva číslo 4121, ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, garáž vedenú na W. Č. XXXX Y. Ú. S. G. .Šetrením z výchovného prostredia otec tvrdil, že má nepravidelný príjem z brigád 150 euro mesačne .Žije s družkou, ktorá je v druhom stave, s ktorou bývajú v trojizbovom byte v jeho vlastníctve, kde výdavky na byt predstavujú mesačne 155 eura, keď s dieťaťom sa pravidelne stretáva. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemal.

17. Podľa § 215 ods.1 Civilného sporového poriadku súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

18. Vychádzajúc z možnosti a schopnosti rodičov maloletého dieťaťa zatavená odôvodnené potreby maloletej J. T. XX. X. XXXX M, ktorá v tomto roku dovŕši pijatika rok veku matka dieťa navštevuje predškolské zariadenie kde matka má pravidelné výdavky v priemere do 40 euro mesačne. V záujme posilnenia imunitu dieťaťa nakupuje doplnkovú výživu v hodnote 34 eura mesačne s dieťaťom navštevuje aktivity, ktoré predstavujú týždenne 6 eura terapia rozprávkou a pilátes, mesačne predstavuje sumu 27 eura, takto pravidelné výdavky na dieťa predstavujú v priemere 98 eura. K tomu je nevyhnutne pripočítať náklady na stravu na maloleté dieťa, ošatenie, hygienu, náklady na bývanie v rozsahu jednej tretiny, nakoľko matka býva v predmetnom byte spolu so svojím druhom. Tieto náklady predstavujú mesačne 275 eura. Po vydelení tromi pripadajúca sumami na dieťa 91 euro. Pri určení výživného 150 eura bude hradených len časť týchto nákladov, vo zvyšku rozdielu, keď matka je popri osobnej starostlivosti povinná prispievať na výživu dieťaťa vo výške jednej krytiny určeného výživného, čo v tomto prípade predstavuje 50 eura, tým suma 200 euro bude kryť bežné náklady na dieťa. Vychádzajúc zo súdnej praxe pri stanovení výšky výživného na jedno dieťa 20% až 25%, z príjmu povinnej osoby na jedno maloleté dieťa, potom výška výživného 150 EUR, pri zohľadnení príjmu rodičov a nákladov na dieťa súd považoval za primerané na krytie odôvodnených potrieb dieťaťa v tomto veku . Podľa udania matky v čase spolužitia s otcom dieťaťa vykonával prácu ako tesár s mesačným príjmom 1500,-€. Pokiaľ zoberieme do úvahy príjem soby, ktorá podniká v tomto odbore, alebo vykonáva prácu ma základe pracovnej zmluvy, jeho príjem je v priemere do 800€ z čoho 20% prestavuje sumu 200,00€, prípade i viac. Otec dieťaťa má pravidelné výdavky, ktoré nezdokladoval, hoci tak urobiť mohol v priebehu konania, ostal nečinný, čo svedčí o tom, že nemá námietky proti podanému návrhu (§ 151 ods.1 Civilného sporového poriadku,/, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

19. Podľa § 25 ods.1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

20. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

21. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitostí na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu

vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a v intenciách § 30, ako aj čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa, a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1967).

22. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia o úprave styku u rodiča , ktorému dieťa nebolo zverené, súd posúdil doterajšiu existenciu realizovaného styku, ktorý je v súčasnosti bezproblémový a bolo v záujme dieťaťa, aby tento styk v tomto rozsahu sa zachoval. Zo správy zo šetrenia z výchovného prostredia opatrovníkom, ako aj z pohovoru s maloletým dieťaťom vyplynulo, že sa cíti dobre u oboch rodičov. Má vytvorené vhodné podmienky aj u otca. Nadväzuje kontakt aj s prípustnými zo strany otca. Prijalo aj priateľku otca a sa teší na narodenie dieťatka. Vychádzajúc z uvedených zistení bolo v záujme rozvoja citových väzieb maloletého dieťaťa zachovať rozsah tohto styku aj vzhľadom na skutočnosti ešte dieťa je toho času v predškolskom zariadení a tým bolo možné upraviť styk v širšom rozsahu aj počas týždňa, nielen počas víkendov. Je povinnosťou rodičov takto upravený styk dodržiavať, dieťa na styk pripraviť v určenom čase a odovzdať dieťa po skončení styku.

23. Podľa § 52 C.m.p. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keďže týmto konaním účastníkom trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3