Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_22Csp-56-2017.pdf
PDF · 95.26 KB
Case nature
Area
Subarea
22Csp/56/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v spore žalobkyne: L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX O., zastúpená Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: BOSSI, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Legionárska 10, 911 00 Trenčín, IČO: 36 316 679, o určovacej žalobe vo veci ochrany spotrebiteľa, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanému sa nárok náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 02.03.2017 doplnenou dňa 21.03.2018 domáhala, aby súd určil, že žalovaný na základe a podľa článku IV. bod 5, v spojení s článkom IV. bod 2, článkom IV. bod 3, článkom VIII. bod 2.4.1 písm. a), písm. b) a písm. c) kúpnej zmluvy a zmluvy o zabezpečení vybudovaní inžinierskych sietí, prístupovej komunikácie, verejného osvetlenia a odmene za prevod práva pripojiť sa inžinierskym sieťam uzatvorenej so žalobkyňou dňa 24.03.2011 má právo na zaplatenie odplaty vo výške 10.230,- Eur, a súčasne aby žalovaného zaviazal na náhradu trov konania. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že v právnom postavení kupujúceho uzavrela so žalovaným Kúpnu zmluvu a Zmluvu o zabezpečení vybudovania inžinierskych sietí, prístupovej komunikácie, verejného osvetlenia a odmene za prevod práva pripojiť sa k inžinierskym sieťam (ďalej aj „kúpna zmluva“). Predmetom kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a k pozemkom s parcelným č. XXXX/ XXX, orná pôda o výmere XXX m2 a parcelným č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, ktoré sa nachádzajú v k. ú. O., v tom čase evidované na LV č. XXXX za kúpnu cenu 41.850,- Eur. Vlastníčkou týchto pozemkov je v súčasnosti žalobkyňa a sú evidované na LV č. XXXX. vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor. Neoddeliteľnou súčasťou záväzku žalovaného podľa kúpnej zmluvy bolo aj úplné zabezpečenie vybudovania príslušných stavebných objektov, a to inžinierskych sietí (rozvod elektrickej energie, vodovodu, splaškovej kanalizácie, prečerpávacej stanice, STL plynu), prístupovej komunikácie a verejného osvetlenia. Žalobkyňa ďalej poukázala na ustanovenia kúpnej zmluvy čl. IV bod 2, čl. IV bod 3, čl. IV bod 5, v zmysle ktorých sa žalovaná zaviazala uhradiť pomernú časť celkových nákladov na vybudovanie sietí a žalovaný sa zaviazal zabezpečiť ich vybudovanie, vybaviť potrebné úkony k zabezpečeniu činností smerujúcich k vybudovaniu sietí a žalobkyňa sa zaviazala uhradiť sumu 11,- Eur / 1 m2 výmery kúpených nehnuteľností (t. z. 930 m2 x 11,-), spolu tak sumu 10.230,- Eur. Tiež na ustanovenie kúpnej zmluvy čl. VII bod 2.2, v zmysle ktorého žalobkyňa uhradí sumu vo výške 10.230,- Eur žalovanému v zmluve určených termínoch prostredníctvom notárskej úschovy. Neuhradený zvyšok kúpnej ceny (sumu 34.850,- Eur) uhradila žalobkyňa žalovanému za kúpu v celej výške prostredníctvom notárskej úschovy. Žalovaný sa dostal do omeškania pre neplnenie si zmluvných povinností, pričom žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú si uplatnila proti žalovanému na Okresnom súde Trenčín, ktorý právoplatne rozhodol a priznal žalobkyni sumu 6.046,- Eur spolu s príslušenstvom.
Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že ide o spotrebiteľskú zmluvu. Ďalej uviedla, že v roku 2016 sa na ňu obrátila spoločnosť KIRAM plus, s.r.o., so sídlom Skladová 2, 917 01 Trnava a žiada od nej zaplatenie nákladov na vybudovanie sietí v celkovej výške 62.092,74 Eur. Žalobkyňa odmietla spoločnosti KIRAM plus, s.r.o., zaplatiť, nakoľko podľa jej názoru táto spoločnosť nie je oprávnená žiadať zaplatenie dohodnutej odplaty (sumy 10.230,- Eur), a už vôbec nie sumy 62.092,74 Eur. Žalobkyňa má podľa kúpnej zmluvy záväzok zaplatiť sumu 10.230,- Eur, a to žalovanému. Žalobkyňa má ako spotrebiteľ, kupujúci a objednávateľ povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 10.230,- Eur za vybudovanie sietí, pričom podľa jej vedomosti sú vydané všetky potrebné kolaudačné rozhodnutia a žalobkyňa je v právnej neistote, aký je jej skutočný záväzok, a preto žalobkyňa z dôvodu odstránenia právnej neistoty žiada určiť svoj záväzok zo zmluvy. Žalobkyňa poukázala na to, že naliehavý právny záujem má spotrebiteľ vždy pri určení, aká je skutočná výška jeho dlhu. Žalobkyňa tiež uviedla, že nie je možné vylúčiť, že žalovaný bude požadovať zaplatiť záväzok, nakoľko zostalo bezúspešným žiadanie tejto sumy spoločnosťou KIRAM plus, s.r.o., a teda žalobkyňa chce odstrániť stav právnej neistoty tým, že rozhodnutím súdu bude určená výška záväzku žalobkyne zo zmluvy voči žalovanému, nakoľko táto žaloba môže predísť žalobe o plnenie, ktorú môže v zmysle kúpnej zmluvy podať žalovaný. Žalobkyňa tiež vyjadrila ten záver, že po dokončení všetkých stavebných objektov bude pre ňu v prípade, že bude od nej žiadané zaplatenie sumy vyššej než 10.230,- Eur, a ona nebude túto sumu ochotná uhradiť, znemožnené pripojenie na vybudované siete, pričom bez uvedeného nebude môcť byť žiadané o vydanie stavebného povolenia, a preto žalobkyňa nebude môcť využiť pozemok na účel, na ktorý ho zakúpila. Záverom uviedla, že v prípade ak by sa žalovaný obrátil na žalobkyňu s nárokom na zaplatenie odplaty (ceny), bude tu určené, v akej výške bude môcť takéto plnenie podľa kúpnej zmluvy žiadať a aké plnenie (z pohľadu výšky) bude žalobkyňa povinná zaplatiť.
2. K žalobe pripojila žalobkyňa: list od spoločnosti KIRAM plus s.r.o., (č. l. 7), v ktorom uvedená spoločnosť žiada žalobkyňu o zaplatenie faktúry vo výške 62.092,73 Eur, ďalej prílohu zálohovej faktúry (č. l. 8), z ktorej plynie rozpis nákladov, faktúru č. XXXXXXXX. na sumu 62.092,73 Eur (č. l. 9), výpis z listu vlastníctva č. XXXX (č. l. 10), rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 12C/101/2014-114 zo dňa 01.07.2015 (č. l. 11), zápisnicu zo dňa 30.03.2011 o prijatí plnenia do notárskej úschovy (č. l. XX), vrátenie notárskej úschovy zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. XX), kúpnu zmluvu a zmluvu o zabezpečení vybudovania inžinierskych sietí, prístupovej komunikácie, verejného osvetlenia a o odmene za prevod práva pripojiť sa k inžinierskym sieťam zo dňa 24.03.2011 (č. l. 39), výzvu od právneho zástupcu spoločnosti KIRAM plus, s.r.o. zo dňa 20.02.2017 (č. l. 47), súhlas s prevodom práv a povinností (č. l. 56), oznámenie o započatí výstavby zo dňa 14.08.2014 (č. l. 57), list od spoločnosti BOSSI STAVBY s.r.o. zo dňa 23.07.2012 (č. l. 50), list od spoločnosti KIRAM plus, s.r.o. zo dňa 30.06.2014 (č. l. 59).
3. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie oboznámením vyššie uvedených listinných dôkazov označených a predložených žalobkyňou.
5. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 19.09.2017 a dňa 09.03.2018 k veci uviedla, že mala od počiatku záujem kúpiť predmetné pozemky za účelom následnej výstavby, a to napriek mnohým rokovaniam so žalovaným aj subjektami, ktoré prezentovali v nasledujúcich obdobiach až do podania žaloby svoje právne, alebo iné nástupníctvo za žalovaného, ktoré nebolo ale nijakým spôsobom preukázané, k tomu, aby žalobkyňa pristúpila k zmene vzťahu čo do záväzku náhrady nákladov, nakoľko náklady sa odstupom času zvyšovali. Žalobkyňa je presvedčená, že rozsah jej povinnosti, v akej má plniť, je upravený v uzatvorenej a súdu predloženej zmluve a je ohraničený odplatou v dojednanej výške 10.230,- Eur. Naliehavý právny záujem odôvodňovala tým, že medzi stranami vznikol spotrebiteľský vzťah, spotrebiteľská zmluva, kde sa dodávateľ zaviazal k nejakému plneniu a spotrebiteľ sa zaviazal za toto plnenie po splnení dohodnutých podmienok zaplatiť. Pozícia žalobkyne je za súčasného stavu neistá a má záujem na tom, aby vedela, že ak žalovaný, ako bolo deklarované súdu aj tvrdené zo strany žalobkyne, postúpil pohľadávku na tretie osoby a tieto tretie osoby, konkrétne spoločnosť KIRAM plus, s.r.o. od nej žiada zaplatiť, pričom pripustila, že nebolo preukázané, alebo oznámené postúpenie pohľadávky. Avšak skutočnosť, že subjekt, ktorý tvrdí, že nadobudol pohľadávku, a ide o pohľadávku na zaplatenie predmetnej odplaty, vytvára pre žalobkyňu stav neistoty, aký skutočný je jej záväzok čo do výšky povinnosti plniť. Zdôraznila, že žaloba bola podaná z dôvodu, aby mala ako spotrebiteľ jasne vyriešenú otázku aká je jej povinnosť. Zároveň poukázala na rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 32Csp/55/2017, ktorý naliehavý právny záujem v danej veci konštatoval.
6. Podľa § 137 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
7. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník znení platnom a účinnom ku dňu vzniku záväzkového vzťahu (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
8. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
9. Podľa § 51 OZ, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
10. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie, je v zmysle § 137 písm. c) CSP naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) CSP je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia (nie faktického) a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Povinnosť preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zaťažuje žalobcu. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou. Ak súd dospeje k záveru, že podaná žaloba nie je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu, lebo žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vyjadrenom v petite žaloby, súd žalobu zamietne bez toho, aby pristúpil k skúmaniu vecnej opodstatnenosti žaloby.
12. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle citovaného ustanovenia § 137 písm. c) CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu súd posudzoval, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobkyne (ktorá je účastníčkou predmetnej zmluvy), či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobkyne ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jej právne postavenie neistým (viď R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah strán sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba.
13. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (teda žalobkyňu).
14. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli kúpnu zmluvu, v rámci ktorej zmluvy bola uzavretá i nepomenovaná zmluva podľa § 51 OZ (v samotnej zmluve je nesprávne uvedený § 41 OZ). Tiež nebolo sporné, že nedošlo k postúpeniu pohľadávky zo strany žalovaného na spoločnosť KIRAM plus, s.r.o., alebo na inú spoločnosť. Súd vychádzajúc zo skutkového a z právneho stavu v čase rozhodnutia (t. j. nebolo preukázané postúpenie, resp. platné postúpenie pohľadávky žalovaného na inú osobu) a z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení teda, na určení, že je povinná zaplatiť žalovanému sumu 10.230,- Eur (resp. že žalovaný má právo na zaplatenie sumy 10.230,- Eur), nakoľko táto skutočnosť, ktorej sa žalobkyňa padanou žalobou domáha vyplýva z predloženej zmluvy. Samotné
určenie, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému práve takúto sumu sa potom súdu javí ako nadbytočné (keďže toto je zrejmé už z predloženej zmluvy). Ako aj vyplýva z vyššie uvedeného, účelom určovacích žalôb je odstránenie neistého postavenia žalobu, čo však v predmetnej veci nie je dané, keďže žalobkyňa vie akú sumu má podľa zmluvy zaplatiť, pričom zároveň podanou žalobou žiada zaplatenie takej istej sumy, ktorá je zrejmá zo zmluvy. Súd ďalej, vzhľadom na argumentáciu žalobkyne, dodáva, že v spotrebiteľských vzťahoch, kde sa spotrebiteľ domáha určenia aká je jeho skutočná výška dlhu (vo veciach iných spoločností, ktoré od spotrebiteľov žiadajú zaplatenie istiny a úrokov), teda ide o iné typy konaní a zmlúv, kde je sporné či požadovanie úrokov vyplývajúcich zo zmluvy je alebo nie je dôvodné. V týchto prípadoch možno uvažovať o danosti naliehavého právneho záujmu spotrebiteľa na požadovanom určení, nakoľko spotrebiteľ chce týmto konaním dosiahnuť, aby bolo súdom určené, že je povinný zaplatiť nejakú inú sumu ako sumu, ktorá jednoznačne vyplýva zo zmluvy. Keďže v prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha určenia, že je povinná zaplatiť presne takú istú sumu ako jej vyplýva zo zmluvy, súd má za to, že naliehavý právny záujem tu absentuje. Súd tiež nepovažoval za dôvodné určenie, že žalovaný má právo na zaplatenie sumy 10.230,- Eur (suma, ktorej zaplatenie vyplýva zo zmluvy po splnení určitých podmienok žalovaným), nakoľko nie je zrejmý nárok žalovaného, teda či má nárok na zaplatenie práve takejto sumy, resp. či nemá nárok na zaplatenie inej sumy (či už nižšej alebo vyššej). Navyše na žalobkyňu sa obrátila iná spoločnosť (spoločnosť KIRAM plus, s.r.o.) s výzvou na plnenie, ktorá ani nie je stranou sporu, čiže prípadné rozhodnutie vo veci nebude mať žiadny dosah k tretej spoločnosti, prípadne k iným nástupcom. V prípade, ak by aj bolo došlo k platnému postúpeniu pohľadávky žalovaného (čo v konaní preukázané nebolo) na tretiu osobu, spoločnosť KIRAM plus, s.r.o., ktorá od žalobkyne požaduje zaplatiť nejakú sumu, potom v konaní absentuje pasívna vecná legitimácia na strane žalovaného.
15. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe nie je daný, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
16. Nad rámec nutného odôvodnenia súd konštatuje súd konštatuje, že naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení nevidel tunajší súd ani v rozhodnutí č. k. 32Csp/55/2017-67 zo dňa 19.10.2017, na ktoré poukazovala žalobkyňa, kde súd v odseku 27 konštatoval, že „...žalobu ako nedôvodnú zamietol z dôvodu neplatnosti zmluvy v druhej časti a súčasne z dôvodu nepreukázania pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, ako aj nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. “.
17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
20. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)
21. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb
22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď na náhradu trov konania by mal nárok žalovaný, nakoľko žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, keďže však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu vo výroku II. náhradu trov konania nepriznal. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t. j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o
náhrade trov žalovaného uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t. j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).