Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-61-2016.pdf
PDF · 149.47 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/61/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Petrou Priečinskou v spore žalobcu: Accentus s.r.o., so sídlom Potočná 11, Limbach, IČO: 44 731 744 zast. Mgr. Marekom Veisom, advokátom so sídlom Petzwalova 48, Nitra proti žalovanému: T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, X. zast. JUDr. Darinou Hanáčkovou, advokátkou so sídlom Záhradnícka 41, Bratislava, o zaplatenie 8.201,60 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.753,19 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 4.372,38 € od 05.11.2014 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku
II. Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a.
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 15,90 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 17.10.2016, doplnenou podaním doručeným súdu dňa 18.10.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 8.201,60 € s príslušenstvom a na náhradu trov konania titulom dlžnej sumy zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Československá obchodná banka, a.s. (ďalej iba „ČSOB“) uzatvorila ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom dňa 18.09.2012 Zmluvu o bežnom účte a balíku služieb ČSOB pohoda, na základe ktorej sa ČSOB zaviazala počnúc dňom 18.09.2012 zriadiť a viesť pre žalovaného bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX (ďalej iba „bežný účet“). Žalovaný dňa 24.09.2012 požiadal ČSOB o poskytnutie úveru vo výške 6.000,- €, na základe čoho uzatvorila ČSOB so žalovaným dňa 24.09.2012 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXXR (ďalej iba „Zmluva“), na základe ktorej poskytla ČSOB žalovanému peňažné prostriedky vo forme spotrebiteľského úveru vo výške 6.000,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať spolu s úrokmi vo výške 21,90 % v 60-tich anuitných splátkach. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 04.11.2014 uzavretou medzi ČSOB ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, postúpil postupca žalobcovi predmetnú pohľadávku, o čom postupca upovedomil žalovaného písomne dňa 03.12.2014. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním pohľadávky. Dňa 06.06.2013 právny predchodca žalobcu písomne vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky. Žalovaný napriek uvedenému pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nesplnil. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s úhradou pohľadávky právny predchodca žalobcu v súlade s Obchodnými podmienkami vyhlásil predčasnú splatnosť spotrebiteľského úveru ku dňu 15.10.2013. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému zo zmluvy predstavovala ku dňu 04.11.2014 istinu 5.803,79 €,
úrok z úveru 1.795,62 €, úrok z omeškania 602,19 €, spolu teda sumu 8.201,60 €. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa žalobca domáha zaplatenia sumy 8.201,60 €, úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 5.803,79 € od 05.11.2014 do zaplatenia a úroku vo výške 21,90 % ročne zo sumy 5.803,79 € od 05.11.2014 do zaplatenia.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe vzniesol námietku premlčania, nakoľko má za to, že posledný deň na podanie žaloby bol 15.10.2016. Ďalej namietol výšku úrokovej sadzby uplatňovanej žalobcom.
4. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to so Zmluvou o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB pohoda zo dňa 18.09.2012, Žiadosťou o poskytnutie úveru zo dňa 24.09.2012, Zmluvou o ČSOB spotrebiteľakom úvere č. XXXXXXXXXR zo dňa 24.09.2012, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, Zmluvou o postúpení porfólia pohľadávok zo dňa 04.11.2014, Oznámením o postúpením pohľadávky zo dňa 03.12.2014, denným vývojom dlhu žalovaného, rozpisom platieb žalovaného, poslednou výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 06.06.2013, Obchodnými podmienkami pre ČSOB spotrebiteľské úvery, Oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 16.10.2013, vyčíslením pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXR ku dňu 04.11.2014, ako aj s ostatnými listinami založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Spoločnosť ČSOB uzatvorila so žalovaným dňa 18.09.2012 Zmluvu o bežnom účte a balíku služieb ČSOB pohoda, na základe ktorej sa pre žalovaného zaviazala počnúc dňom 18.09.2012 zriadiť a viesť bežný účet.
6. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť ČSOB uzatvorila so žalovaným dňa 24.09.2012 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXXR (ďalej iba „Zmluva“), na základe ktorej ČSOB poskytla žalovanému peňažné prostriedky vo forme spotrebiteľského úveru vo výške 6.000,- € s čerpaním od 24.09.2012 s dohodnutou pevnou úrokovou sadzbou 21,90 % ročne. Ročná percentuálna miera nákladov, t.j. RPMN predstavovala 28,97 %. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný povinnosť zaplatiť pri predpoklade riadneho a včasného splácania predstavovala sumu 10.556,- €. Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na úver poskytnutý na základe Zmluvy bola 21,30 %. Za poskytnutie úveru sa žalovaný zaviazal zaplatiť poplatok vo výške 120,- €. Za vedenie úveru ČSOB v zmysle zmluvy účtovala žalovanému poplatok vo výške 2,- € mesačne. Žalovaný sa zaviazal splatiť predmetnú dlžnú sumu v 60 mesačných anuitných splátkach s dňom splatnosti jednotlivých splátok v 15. deň v mesiaci s tým, že splatnosť prvej anuitnej splátky bola dohodnutá na deň 15.10.2012 a poslednej na deň 15.09.2017, pričom výška každej anuitnej splátky od prvej po predposlednú bola 164,48 € a výška poslednej anuitnej splátky mala byť vypočítaná ČSOB na základe priebehu splácania úveru. Výška úroku z omeškania ku dňu uzavretia zmluvy bola vo výške 8,75 % ročne, pričom ČSOB bola oprávnená meniť úrokovú sadzbu v zmysle Obchodných podmienok pre ČSOB Spotrebiteľské úvery, ktoré sú súčasťou zmluvy.
7. Z prehľadu splátok súd zistil, že žalovaný doposiaľ žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi z úveru uhradil sumu 1.627,62 €.
8. Zmluvou o postúpení portfólia pohľadávok zo dňa 04.11.2014 (ďalej iba ,,Zmluva o postúpení pohľadávky“) postúpila spoločnosť ČSOB ako postupca o.i. pohľadávku voči žalovanému na žalobcu ako postupníka.
9. Listom zo dňa 03.12.2014 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že postúpil predmetnú pohľadávku žalobcovi s účinnosťou od 01.12.2014.
10. Poslednou výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 06.06.2013 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlhu vo výške 790,20 € bez meškania.
11. Oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 16.10.2013 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že vzhľadom na skutočnosť, že je v omeškaní s plnením jeho záväzku, tak vyhlásil celú pohľadávku dňom 15.10.2013 za splatnú a zároveň ho vyzval na úhradu celej dlžnej čiastky v sume 6.266,90 € do dňa 26.10.2013.
12. Žalobca vo svojom vyjadrení poukázal na to, že hoci posledným dňom hmotnoprávnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva bol deň 15.10.2016, avšak v dôsledku toho, že tento deň pripadol na sobotu,
tak posledným dňom premlčacej lehoty bol najbližší pracovný deň, t.j. 17.10.2016, pričom žaloba bola súdu v tento deň doručená.
13. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že nakoľko z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že žaloba bola podaná na súd dňa 17.10.2016, tak je možné ju považovať za podanú v zákonnej lehote.
14. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov s prihliadnutím na zákon č. 129/2010 Z.z., a to najmä z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Výška RPMN je vypočítaná nesprávne, nakoľko jej hodnota po dosadení do kalkulačky je vyššia ako RPMN uvedená v zmluva a navyše pri tomto výpočte neboli zo strany žalobcu zohľadnené všetky náklady a poplatky, ktoré požadoval od spotrebiteľa. Ďalej poukázala na vysoké úroky, ktoré žalobca požadoval od spotrebiteľa, keďže poskytnutý úver sa úročil pevnou úrokovou sadzbou 21,90 % ročne, pričom štandardne v tom čase boli ročné úrokové miery podstatne nižšie, t.j. okolo 10 %. Vo vzťahu k nesprávnej RPMN a absencii obligatórnych náležitostí zmluvy, je zmluva bezúročná a bez poplatkov, a vo vzťahu k dojednaným neprimerane vysokým úrokom je zmluva neplatná. Vzniesla námietku premlčania s poukazom na to, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 6.000,- € v septembri 2012, pričom žaloba bola podaná na súd v októbri 2016. V prípade, ak by mal súd za to, že je zmluva neplatná, tak je potrebné aplikovať inštitút bezdôvodného obohatenia a suma, ktorú poskytol žalobca žalovanému, t.j. 6.000,- € je premlčaná. Žaloba je zmätočná, z denného prehľadu nie je zrejmé, kedy sa spotrebiteľ dostal do omeškania, z priloženej tabuľky, ktorá bola súčasťou žaloby vyplýva, že prvá nezaplatená splátka bola až v novembri 2013, pričom k predčasnej splatnosti došlo v októbri 2013 a žalobca vyzýval na zaplatenie pohľadávky už v júli 2013. V zmysle ustanovenia § 103 OZ namietla premlčanie celej dlžnej sumy, keď zo zákona vyplýva, že ak dlžník niektorú zo splátok riadne neuhradí, pričom žalovaný hradil raz vyššiu sumu, raz nižšiu sumu, tak žalobca má úver zosplatniť skôr, pričom ten ho zosplatnil až v 10-tom mesiaci 2013 a od tohto dátumu počítal premlčiacu lehotu.
15. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že prvé vyjadrenie žalovaného k žalobe bolo doručené súdu prostredníctvom jeho právnej zástupkyne dňa 28.12.2016, pričom tvrdenia uvedené na pojednávaní dňa 07.12.2017 sú novými skutkovými tvrdeniami, pričom tieto mohli byť prednesené v písomných vyjadreniach v súlade s príslušnými ustanovenia C.s.p. o vzájomných vyjadreniach k žalobe. V prípade, ak právna zástupkyňa žalovaného namieta neplatnosť úverovej zmluvy, a tejto absolútnej neplatnosti si musela byť vedomá už na počiatku sporu, ide o zneužitie práva.
16. Žalovaný vo svojej záverečnej reči poukázal na absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko tá obsahuje iba výšku splátky, počet splátok a termín splátok, avšak neobsahuje konkrétny rozpis výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Vzhľadom na uvedené sa predmetný spotrebiteľský úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSú považuje za bezúročný. Obsahom Zmluvy sú celkové náklady spotrebiteľa, ktoré sú spolu vo výške 4.556,- € pri úvere vo výške 6.000,- € a úroková sadzba vo výške 21,90 % p. a., pričom RPNM je vo výške 28,97 %. Občiansky zákonník, Zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, Obchodný zákonník, ani iné právne predpisy v čase uzatvorenia zmluvy, výslovne nestanovili maximálnu výšku úrokov zo spotrebiteľského úveru, avšak z tejto skutočnosti nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko tu platí § 3 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Zmluvné úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle imperatívu dobrých mravov. V súvislosti s uvedeným má žalovaný za to, že dojednané úroky sú neprimerane vysoké, odporujú dobrým mravom, čo má za následok absolútnu neplatnosť dojednania o úrokoch, vyplývajúcich zo zmluvy. Jednorazový spracovateľský poplatok bol vo výške 120,- €, pričom s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka má žalovaný za to, že žalobca požadoval nielen neprimerane vysoké úroky, ale spracovateľský poplatok. Zmluva obsahuje nesprávnu RPMN, a preto je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný namietol aktívnu legitimáciu žalobcu a to z dôvodu, že z priloženej zmluvy o postúpení pohľadávok a odovzdávacieho protokolu nie je jednoznačne preukázané, že práve žalovaná pohľadávka bola predmetom postúpenia. K námietke premlčania žalovaný poukázal na to, že výzvou zo dňa 06.06.2013 žalobca vyzval žalovaného na úhradu nezaplatených splátok. Následne dňa 16.10.2013 pristúpil k zosplatneniu úveru ku dňu 15.10.2013 a vyzval žalovaného na úhradu celej dlžnej čiastky ku dňu 26.10.2013. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že
splatnosť jednotlivých splátok bola dohodnutá na 15. deň v mesiaci, pričom z uvedeného jednoznačne potom vyplýva, že prvá neuhradená splátka bola splatná dňa 15.07.2013 a dňom nasledujúcim začala aj plynúť premlčacia lehota. Keďže veriteľ mohol uplatniť právo podľa Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, splatnosťou splátky splatnej dňa 15.07.2013 začala plynúť trojročná premlčacia doba práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu. Pokiaľ žalobca právo na zaplatenie zosplatneného dlhu žalovaného zo zmluvy o úvere uplatnil až žalobou podaným na súde dňa 17.10.2016, je nárok žalobcu premlčaný, pričom námietku premlčania je možné vzniesť v ktoromkoľvek štádiu konania.
17. Žalobca vo svojej záverečnej reči vo vzťahu ku konaniu žalovaného poukázal na koncentračnú zásadu, keďže aj napriek tomu, že je žalovaný spotrebiteľ, avšak od počiatku sporu je zastúpený advokátom, a preto možno dospieť k záveru, že sa v danom prípade ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania použijú aj na žalovaného ako spotrebiteľa, a preto žalobca navrhol, aby súd neprihliadal na tvrdenia a právne závery žalovaného uskutočnené po 2. vyjadrení.
18. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že výpočtom RPMN, ktorej výšku vo svojej záverečnej reči namietla, nedisponuje, avšak po prepočte má za to, že RPMN je vysoké.
19. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
20. Podľa § 1 ods. 2 ZoSú spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
21. Podľa § 2 písm. d) ZoSú na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
22. Podľa § 2 písm. h) ZoSú na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
23. Podľa § 2 písm. i) ZoSú ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 <http://www.epi.sk/zz/2010-129/vsetky-znenia>.
24. Podľa § 4 ods. 2 veta prvá ZoSú informácie podľa odseku 1 je veriteľ alebo finančný agent povinný poskytnúť prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý je uvedený v prílohách č. 3 a 4 <http://www.epi.sk/zz/2010-129/vsetky-znenia>, a to v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
25. Podľa § 9 ods. 2 písm. c), f), j), k) a y) ZoSú zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <http://www.epi.sk/zz/1964-40> musí obsahovať tieto náležitosti: c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <http://www.epi.sk/zz/2010-129/ vsetky-znenia> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
26. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSú poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <http://www.epi.sk/ zz/2010-129/vsetky-znenia> a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <http://www.epi.sk/ zz/2010-129/vsetky-znenia>, r) <http://www.epi.sk/zz/2010-129/vsetky-znenia> a y) <http://www.epi.sk/ zz/2010-129/vsetky-znenia> a § 10 ods. 1 <http://www.epi.sk/zz/2010-129/vsetky-znenia>.
27. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
28. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
29. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
30. Podľa § 53 ods. 4 písm. t) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.
31. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
32. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
33. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
34. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
35. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
36. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
37. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
38. Podľa § 122 ods. 2 OZ koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
39. Podľa § 122 ods. 3 OZ ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
40. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
41. Podľa § 451 ods. 1 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
42. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
43. Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
44. Podľa § 526 ods. 1 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
45. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
46. Podľa § 153 ods. 1 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,C.s.p.“) strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
47. Podľa § 153 ods. 2 C.s.p. na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
48. Podľa § 153 ods. 3 C.s.p. ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
49. Podľa § 154 C.s.p. prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
50. Podľa § 160 ods. 1 C.s.p. súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
51. Podľa § 160 ods. 3 písm. b) C.s.p. poučovaciu povinnosť podľa odsekov 1 a 2 súd nemá, ak je strana zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, odborovou organizáciou alebo fyzickou osobu, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
52. Podľa § 217 ods. 1 C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
53. Podľa § 291 ods. 3 C.s.p. ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, ustanovenie § 296 <http:// www.epi.sk/zz/2015-160> sa nepoužije.
54. Podľa § 296 C.s.p. spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.
55. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
56. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 24.09.2012 platne uzavretá Zmluva spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 6.000,- € s čerpaním od 24.09.2012 s dohodnutou pevnou úrokovou sadzbou 21,90 % ročne. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) predstavovala 28,97 %. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný povinnosť zaplatiť pri predpoklade riadneho a včasného splácania predstavovala sumu 10.556,- €. Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na úver poskytnutý na základe Zmluvy bola 21,30 %. Za poskytnutie úveru sa žalovaný zaviazal zaplatiť poplatok vo výške 120,- €. Za vedenie úveru ČSOB v zmysle zmluvy účtovala žalovanému mesačne poplatok vo výške 2,- €. Žalovaný sa zaviazal splatiť predmetnú dlžnú sumu v 60 mesačných anuitných splátkach s dňom splatnosti jednotlivých splátok v 15. deň v mesiaci s tým, že splatnosť prvej anuitnej splátky bola dohodnutá na deň 15.10.2012 a poslednej na deň 15.09.2017, pričom výška každej anuitnej splátky od prvej po predposlednú bola 164,48 € a výška poslednej anuitnej splátky mala byť vypočítaná ČSOB na základe priebehu splácania úveru. Uzavretú zmluvu súd vzhľadom na jej povahu a postavenie zmluvných strán pri uzatváraní a plnení zmluvy, posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu, keďže jej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Žalovaný nedodržal podmienky pre splácanie a dostal sa so splácaním do omeškania. Právny predchodca žalobcu preto ku dňu 15.10.2013 určil splatnosť úveru a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Súd považoval žalobcom uplatnenú pohľadávku čiastočne za dôvodnú, keďže žalobca dostatočným spôsobom preukázal, že žalovaný čerpal finančné prostriedky, tieto však v plnej výške nevrátil, pričom žalovaný túto skutočnosť nenamietal.
57. Prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Ak strana nepredložila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, súd nemusí na ne prihliadnuť, pričom C.s.p. demonštratívnym výpočtom uvádza, že môže ísť napríklad o situáciu, ak by prihliadnutie na tieto prostriedky vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. V prípade zákonnej koncentrácie konania prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
58. K námietke žalobcu, že vo vzťahu k správaniu žalovaného v konaní, keď namietal jednotlivé body zmluvy a poukázal na to, že úver je bezúročný a bez poplatkov až na prvom pojednávaní, pričom vo svojich vyjadreniach dovtedy doručených súdu namietal iba premlčanie a výšku úrokovej sadzby, by mal súd aplikovať koncentračnú zásadu, keďže je žalovaný ako spotrebiteľ od počiatku sporu zastúpený advokátom, súd uvádza, že hoci má za to, že namietanie jednotlivých bodov zmluvy žalovaným, resp. jeho právnou zástupkyňou až na prvom pojednávaní, resp. v záverečnej reči nemožno považovať v súlade s hospodárnosťou konania, keďže tieto prostriedky procesnej obrany mohli byť predložené súdu skôr, avšak neprihliadnutie na prostriedky procesnej obrany je fakultatívne, pričom nakoľko prihliadnutie súdu na tieto prostriedky procesnej obrany žalovaného nevyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, resp. vykonanie ďalších úkonov súdu, ktoré by spôsobovali prieťahy v konaní, resp. jeho nehospodárnosť, súd na tieto prihliadol.
59. Súd sa primárne zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s poukazom na námietku žalovaného.
60. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 192/2004 uverejneného v ZSP 46/2008: „Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v
konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“
61. K námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd uvádza, že Zmluvou o postúpení portfólia pohľadávok postúpila spoločnosť ČSOB ako postupca o.i. pohľadávku voči žalovanému na žalobcu ako postupníka. Listom zo dňa 03.12.2014 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že postúpil predmetnú pohľadávku žalobcovi. Podľa ustálenej judikatúry len platná zmluva o postúpení pohľadávok môže mať za následok zmenu v osobe veriteľa, keď nový veriteľ nadobúda nielen postúpenú pohľadávku, ale spolu s ňou tiež aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatnenie a výkon. Naproti tomu otázka platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je nerozhodná z hľadiska účinku splnenia záväzkov dlžníkom postupníkovi, ak postúpenie pohľadávky dlžníkovi oznámi postupca. Za tejto situácie, keď dlžník nie je oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky, zaniká jeho záväzok splnením postupníkovi aj v prípade, že zmluva o postúpení pohľadávky z akéhokoľvek dôvodu neexistuje. V prípade, že postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi neoznámil, je potrebné skúmať, či mu postupník preukázal postúpenie pohľadávky zmluvou uzavretou s postupcom. Nakoľko právny predchodca žalobcu ako postupca oznámil žalovanému postúpenie predmetnej pohľadávky, súd sa nezaoberal námietkou žalovaného, že zo zmluvy a z odovzdávacieho protokolu nie je jednoznačne preukázané, že práve pohľadávka voči žalovanému bola predmetom postúpenia, keďže v danej situácii zaniká záväzok žalovaného plnením postupníkovi, t.j. žalovanému, a to bez ohľadu na existenciu zmluvy.
62. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Ustanovenie § 5b ukladá, okrem iného aj súdu, prihliadnuť na premlčanie ex officio. Je to explicitná právna úprava, tiež lex specialis a procesnej povahy (postup štátneho orgánu), na ktorú je súd povinný prihliadať odo dňa účinnosti zákona, t.j. od 01.05.2014. Plynutie času má v súkromnom práve význam a núti veriteľa včas uplatňovať právo na súde.
63. Kto márne nechá uplynúť premlčaciu lehotu (ktorej dĺžka ani režim sa nijako novou úpravou nemenili), jeho právo sa už o zložku právneho nároku oslabilo, hoci podmienene (úplne až účinným „dokonaním“ premlčania v súdnom konaní), no podstatné je, že žiadne právo týmto za účinnosti starej právnej úpravy nenadobudol, a nebola porušená jeho dôvera v právo, pretože podľa zásady vigilantibus iura scripta sunt tento subjekt musel počítať s tým, že svoje právo stratí, a to výlučne dôsledkom svojej nedbanlivosti. Právna norma § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa má procesný charakter a ukladá súdu povinnosť prihliadať na premlčanie práva ex officio vo všetkých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach podliehajúcich hypotéze tejto právnej normy z dôvodu, že zákonodarca iné intertemporálne pravidlo nestanovil.
64. Podľa § 100 ods. 1 OZ sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§ 103 OZ).
65. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmluvy, ktorá má bezpochyby charakter zmluvy spotrebiteľskej. Z listinných dôkazov založených žalobcom mal súd preukázané, že dňa 24.09.2012 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzavretá zmluva, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver (pôžička) vo výške 6.000,- €. V zmysle dohodnutých zmluvných podmienok bol žalovaný povinný úver splácať v pravidelných mesačných splátkach po 164,48 €, počnúc mesiacom október 2012, a to vždy k 15.-temu dňu v príslušnom mesiaci. Výška poslednej anuitnej splátky mala byť vypočítaná právnym predchodcom žalobcu na základe priebehu splácania úveru. Ak bolo medzi dlžníkom a veriteľom dohodnuté plnenie v splátkach, môže veriteľ od dlžníka požadovať vždy len splnenie príslušnej splátky a v prípade, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba (na zaplatenie dlhu, ktorý sa stal zročným v dôsledku nesplnenia príslušnej splátky) odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§ 103 Obč. zákonníka), inak sa premlčuje každá splátka samostatne, vrátene splátok splatných do dňa zročnosti tej nesplnenej splátky, pre nezaplatenie ktorej veriteľ využil právo žiadať dlžníka o zaplatenie celého dlhu. Žalovaný nehradil splátky vo výške dohodnutej v zmluve od počiatku, keď prvú splátku 10/2012 zaplatil vo výške 184,09 €, avšak druhú 11/2012 vo výške 8,24 €, tretiu 12/2012 vo výške 211,79 €, splátku 01/2013 vo výške 97,39 € a nasl. Pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ žiadať zaplatenie celého dlhu v zmysle § 53 ods. 9 OZ, v prípade, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 OZ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ak z obsahu oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti nevyplýva, v dôsledku nezaplatenia ktorej konkrétnej splátky veriteľ využil právo žiadať zaplatenie celého dlhu, treba vychádzať zo splatnosti tej splátky, pre nezaplatenie ktorej mohol veriteľ toto právo využiť najskôr. Výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 06.06.2013 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlhu vo výške 790,20 € bez meškania s upozornením, že v prípade neuhradenia záväzku pristúpi k zosplatneniu celého dlhu. Oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 16.10.2013 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že vzhľadom na skutočnosť, že je v omeškaní s plnením jeho záväzku, tak vyhlásil celú svoju pohľadávku dňom 15.10.2013, pričom týmto dňom tak začala žalobcovi plynúť premlčacia doba na podanie žaloby, ktorá uplynula najneskôr dňa 17.10.2016, keďže posledný deň lehoty, t.j. 15.10.2016 pripadol na sobotu, tak posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň, t.j. 17.10.2016. Žaloba bola súdu doručená dňa 17.10.2016, teda pred uplynutím všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby, na ktorú je súd s poukazom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. povinný prihliadať ex offo.
66. Pokiaľ ide o výšku zmluvného úroku, ktorý je podľa žalovaného neprimerane vysoký a v rozpore s dobrými mravmi, súd konštatuje, že zmluvný úrok vo výške 21,90 % ročne, vzhľadom na obdobné spotrebiteľské úvery poskytované v rozhodnom čase (v roku 2012), inými či už bankovými alebo aj nebankovými spoločnosťami, nemožno považovať za tak neprimerane vysoký, že by dosahoval intencie rozopru s dobrými mravmi.
67. K poukázaniu právnej zástupkyne žalovaného na § 39 OZ, t.j. na absolútnu neplatnosť zmluvy z dôvodu, že svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom súd uvádza, že nakoľko súd má za to, že výška úrokov nie je v rozopre s dobrými mravmi tak tento úrok nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy rovnako ako ju nespôsobuje poplatok vo výške 120,- € za poskytnutie úveru. Nakoľko bola zmluva platná, nebolo možné uvažovať o bezdôvodnom obohatení a potom prihliadať na námietku premlčania v tejto súvislosti. Pre úplnosť treba len dodať, že potom platí všeobecná premlčacia doba troch rokov podľa§ 101 OZ.
68. Súd má ďalej za preukázané, že v zmluve uvedená RPNM je uvedená správne, pričom sa ďalej nezaoberal námietkou právnej zástupkyne žalovaného o vysokej RPMN, nakoľko tá nevedela súdu uviesť dôvody, pre ktoré považuje uvedené RPMN za nesprávne.
69. Keďže bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver, tak zmluva musí obsahovať všetky obligatórne náležitosti vyplývajúce z § 9 ods. 2 ZoSú. Základné zákonom predpísané náležitosti zmluvy o úvere, t.j. suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a pod. musia byť priamo obsahom takejto zmluvy, a nie iba vyvodzované z ďalších k zmluve pridružených dokumentov, pričom priamo v zmluve musia byť uvedené tak jasne, zrozumiteľne a jednoznačne, aby nebola žiadna a akákoľvek pochybnosť o tom, o ktorú obsahovú náležitosť zmluvy má ísť.
70. K námietke žalovaného o absencii obligatórnych náležitostí zmluvy, t.j. v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) ZoSú súd uvádza, že v čase uzavretia zmluvy bolo týmto ustanovením upravené právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a nie to, že zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, ako mylne uvádzala právna zástupkyňa žalovaného vo svojej záverečnej reči.
71. Avšak v čase uzavretia zmluvy, t.j. dňa 24.09.2012 ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) ZoSú obsahovalo povinnosť, aby Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa rozsudku Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24Co/510/2015: ,,Takéto uvedenie rozpisu splátky na istinu, úroky a poplatky však nie je naplnením požiadavky citovaného ustanovenia ZoSú, nakoľko toto ustanovenie predpokladá, že pri splátke (ktorá je uvedená v eurách) sa uvedie, aká suma (v eurách) zo splátky predstavuje splácanie istiny, aká splácanie úroku a aká splácanie servisného poplatku. Priemerný spotrebiteľ pri uvedení rozpisu v percentách nemusí byť schopný si uvedené údaje prepočítať, ale uvedenie konkrétneho rozpisu splátky na splátku istiny, splátku úrokov a splátku iných poplatkov v eurách je povinnosťou veriteľa. Ak teda navrhovateľ ako veriteľ v zmluve neuviedol, aká je výška splátky istiny, úroku a servisného poplatku v eurách, ale len percentuálne, súd má za to, že nie je možné to považovať za uvedenie podstatnej náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSú. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo.“
72. Zmluva však obsahuje údaj o celkovej (súhrnnej) výške splátky, aj to len splátky č. 1 až 59 v sume 164,48 € mesačne. Výška poslednej splátky uvedená v zmluve nie je, v zmluve je zakotvené, že posledná anuitná splátka bude bankou vypočítaná na základe priebehu splácania úveru. Výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k) treba dospieť k záveru, že každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. V tejto súvislosti súd súčasne poznamenáva, že mu nie je zrejmé, ako žalobca v zmluve určil celkovú čiastku, ktorá sa musí zaplatiť vo výške 10.556,- €, keď pri uzavretí zmluvy neurčil výšku poslednej splátky. Okrem toho, že v zmluve nie je uvedená výška poslednej splátky, od ktorej sa odvíja konečná splatnosť úveru, chýba v nej ako už bolo uvedené tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov s rozčlenením na tieto jednotlivé čiastky. V zmluve je uvedené len to, že splátka sa skladá z istiny a príslušných úrokov. Takéto vymedzenie zákonnú požiadavku nenapĺňa a zodpovedá jej také vymedzenie, pri ktorom bude uvedená konkrétna výška splátky samotnej istiny a konkrétna výška splátky dojednaných úrokov. Zmluva obsahuje len uvedenie výšky súhrnnej splátky, z ktorej nie je zrejmé, koľko z každej jednotlivej splátky predstavuje splátka na istinu úveru, koľko na zmluvné úroky a koľko na iné poplatky.
73. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že zmluva neobsahuje vyššie uvedené náležitosti, čo má v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) ZoSú za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
74. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 8.201,60 € pozostávajúcej z istiny vo výške 5.803,79 €, vyčísleného úroku do 04.11.2014 vo výške 1.795,32 € a vyčísleného úroku z omeškania do 04.11.2014 vo výške 602,19 €.
75. Nakoľko z listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi v súvislosti s predmetným úverom celkovo sumu 1.627,62 €, súd považoval žalobu žalobcu za dôvodnú len v časti zodpovedajúcej rozdielu medzi výškou poskytnutému úveru, t.j. sumou 6.000,- € a žalovanými doposiaľ uhradenou sumou, t.j. sumou 1.627,62 €, a preto žalobe v tejto časti, t.j. v sume 4.372,38 € (6.000 € - 1.627,62 €) vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.372,38 €.
76. Súd zo žalobcom uplatňovanej sumy ďalej priznal vyčíslený zákonný úrok z omeškania avšak len vo výške 380,81 €, t.j. 8,50 % ročne zo sumy 4.372,38 € od 27.10.2013 t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, do ktorého bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej čiastky oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 16.10.2013 do 04.11.2014, t.j. do dňa vyčíslenia predmetného úroku z omeškania žalobcom.
77. Súd v zmysle vyššie uvedeného uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.753,19 € a žalobu vo zvyšnej časti ako i k nej prislúchajúcemu úroku ako nedôvodnú zamietol, keďže poskytnutý úver právne posúdil ako úver bezúročný a bez poplatkov.
78. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
79. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
80. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
81. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
82. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením tohto peňažného dlhu, má žalobca nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 4.3732,38 €, t.j. súdom priznanej sumy a vo výške 8,50 % ročne, čo je v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z odo dňa 05.11.2014, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, do ktorého súd priznal žalobcovi vyčíslený úrok z omeškania.
83. Súd na záver dodáva, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR aj Ústavného súdu SR vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného teda tak prvostupňového ako aj odvolacieho, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces.
84. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
85. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
86. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
87. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 a 2 C.s.p. Žalobca mal v konaní úspech v časti 4.753,19 € (požadoval 8.201,60 €), t.j. jeho úspech predstavuje 57,95 % (4.753,19 € x 100 : 8.201,60 €). Úspech žalovaného bol 42,05 %, a teda čistý úspech žalobcu predstavuje 15,90 % (57,95 % - 42,05 %). Žalobcovi tak prináleží pomerná časť náhrady trov konania vo výške 15,90 %.
88. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).