Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Csp-254-2017.pdf
PDF · 93.72 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/254/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobcu: C. R., D.. XX.XX.XXXX, N. W. XXXX/XX, XXX XX S. O., zast. JUDr. Vladimír Sidor, advokát, so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, proti žalovanému : A. Y. Z., Z..F..P.., L.: XX XXX XXX, Z. Z. A. XX, XXX XX N., zast. Advokátskou kanceláriou Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho č. 16, Bratislava, na zaplatenie 1.607,40 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia 1.607,40 € s úrokom omeškania 5% ročne zo sumy 1607,40 € od 09.11.2016 až do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%..
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Dunajská Streda dňa 12.102017 vydania bezdôvodného obohatenia žalovaným, plnením zo zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej dňa 20.11.2012, pod č. XXXXXXXXXX, jej bol poskytnutý úver vo výške 1500,-€ , ktorý sa zaviazala splácať v počte 42 mesačných splátok po 80,37,-€, keď mala zaplatiť úver spolu s príslušenstvom najneskôr 02.06.2016, keď bola vyrozumená veriteľom o zaplatení a vzniknutom preplatku, ktorý jej mal byť poukázaný na účet. Žalobkyňa namietla neprimeranú výšku zmluvného úroku 70,01%, ktorá nezodpovedala výške priemernej úrokovej miery z úverov peňažných ústavov v čase uzavretia zmluvy, ktoré boli v rozhodnom čase pre podobné typy zmlúv vo výške 11,32% ročne. Takto dojednaný úrok prevyšoval výšku úrokovej sadzby z úverov obchodných bánk v čase uzavretia zmluvy, čo spôsobuje neplatnosť dojednania, poukazujúc na obdobné rozhodnutia rôznych stupňov súdov. Rovnako nesprávneho určenia výšky RPMN, keď z uvedenej sumy úveru 1500,-€ bola odpočítaná a nevyplatená suma 215,75 € ako poplatok za Dohodu o poskytnutí služby s poukazom na bod 8, ods.8.4 zmluvy, hoci ešte k plneniu vtedy nedošlo. Absencia termínu konečnej platnosti úveru v zmysle § 9 ods.2 písm. / zákona o spotrebiteľských úveroch č.129/2010Z.z., v dôsledku čoho je zmluva bezúročná a bez poplatkov. Žiadala vydať plnenie titulom bezdôvodného obohatenia 1607,40 €, keď podľa zmluvy mala zaplatiť 3375,54 €, z poskytnutej istiny úveru 1284,25 €.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako neodôvodnenú, zmluvu uzavretú medzi ním a žalovanou za zmluvu , ktorá sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, ust. § 497 a ďalšie, tvrdiac, že
prednostné uplatnenie Občianskeho zákonníka, bol zavedený až novelou Obč. zákonníka č.102/2014 s účinnosťou od 01.04.2015 a Obč. zákonník sa mohol použiť iba v tej časti, ktoré nereguloval Obchodný zákonník. K otázke konečnej splatnosti úveru, len konštatoval, že tento bol riadne splnený v zmluve, keď deň splatnosti poslednej splátky mal byť uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. V súvislosti so splnením podmienky splátkového kalendára , poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EU vo veci C-42/15. Súčasne vzniesol námietku premlčania nároku minimálne splátok, ktoré boli uhradené do 16.09.2015, z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby k okamihu následného podania žaloby. Výšku uplatnenej pohľadávky žalovaný nerozporoval.
3. Vo veci bolo vykonané dokazovanie, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, úverovou zmluvou o revolvingovom úvere pod Č.. XXXXXXXXXX, podpísaná žalovanou dňa 19.11.2012, a akceptovaná veriteľom dňa 20.11.2012, zmluvných podmienok o revolvingovom úvere poskytovanou spoločnosť A. Y. Z. , oznámenia veriteľa o schválení úveru dňa 20.11.2012, splátkový kalendár zo dňa 20.11.2012,oznámenie veriteľa zo dňa 02.06.2016, predžalobná výzva zo dňa 09.11.2016, odpoveď žalovaného dňa 02.12.2016, na základe ktorých dôkazov súd ustálil nasledovný skutkový stav veci :
4. Súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, ktorý neúčasť ospravedlnil dňom 05.04.2018 cestou právneho zástupcu a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti.
5. Z predloženej žiadosti o poskytnutí revolvingového úveru a zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú podpísala žalobkyňa dňa 19.11.2012 , výška úveru bola schválená až 20.11.20126 , a to na požadovanú sumu 1 500,-€, so splatnosťou v počte 42/19 splátok, jedna splátka vo výške 80,37 €, s RPMN 70,33%, predpokladané RPMN za úver po poskytnutí 63,32%. Celková čiastka , ktorú mala zaplatiť žalobkyňa na úvere predstavoval sumu 3375,54 €. Súčasne bola uzavretá zmluva aj o poskytnutí čiastky revolvingu 790,84 €, s predpokladanou výškou RPMN 70,01%, s ročnou úrokovou sadzbou 76,21% a úroku z omeškania 8,75% ročne.
6. Žalobkyňa v skutočnosti požiadala o úver vo výške 1.500,-€, so splatnosťou 42/19 splátok mesačne, výška splátky 80,37 €, úver s konečnou výškou 3 375,84 €, pri predpokladanom ročnom úroku 70,01%, rovnako výšky RPMN, priemernej hodnoty RPMN 46,35%. V prípade poskytnutej čiastky revolvingu 790,84 €, boli v žiadosti uvedené údaje o výške RPMN 63,32% a úroková sadzba 76,21%.Dojednanie o úroku z omeškania jej žiadosť o revolving neobsahoval.
7. Písomným oznámením žalovaného dňa 02.06.2016 upovedomil žalobkyňu o splnení jej povinností z predmetnej zmluvy, zánikom zmluvy splnením a upozornil na vznik preplatku, ktorý mal poukázať na jej účet.
8. Podľa § 52 ods.1 až 4 Obč. zákona v platnom znení po 1.1.2008 zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné u stanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody , ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.
10. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákona v platnom znení, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (Ďalej len neprijateľná podmienka).
12. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
13. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Obč. zákona, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhorší svoje zmluvné postavenie.
14. Pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
15. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany, a stieranie hraníc medzi právom súkromným a verejným. Spotrebiteľské zmluvy možno nazvať aj zmluvami adhéznymi, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ, ako navrhovateľ vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravených a predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jednou jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva.
16. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá, vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jedinou pochádza z pravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednanie pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva, vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia autonómie vôle. Vzhľadom na to, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej jedným zo subjektov je spotrebiteľ, jedná sa o vzťah spotrebiteľský. Ustanovenie § 52 ods.2 Obč. zákona ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa, ako slabšej strany priaznivejšie.
17. Podľa § 44 Obč. zák., Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
18. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
19. Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto prejav vôle je aj odmietnutím návrhu . Táto právna norma účinne bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na základe konsenzu zmluvných strán. Keďže je nemysliteľné, aby sa návrh prijímal odpoveďou adresáta návrhu , v ktorej použije tie isté slová alebo rovnaké výrazové prostriedky, zákon ustanovuje, že napriek iným výrazovým prostriedkom prijatím návrhu je aj odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami bez toho, aby sa dotkla obsahu návrhu . Je dôležité dbať na správny výklad, prihliadajúc na § 35, a súčasne aj na pravidlá jazyka, v ktorom je odpoveď formulovaná.
20. Vychádzajúc z ustanovenia § 44 ods. 2 Občianskeho zákona, pri posudzovaní zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanou, kde jej žiadosť datovaná zo dňa 19.11.2012 , vzhľadom na podmienky schváleného úverového rámca, došla pozmenená a doplnená, keď je odlišná výška predpokladaného v žiadosti RPMN 46,35% , v schválenom úvere 70,33%. Zmluva bola jednostranne doplnená o údaj o výške úroku z omeškania, ktorú žiadosť o revolving neobsahoval. Takto podpísaná zmluva o revolvingovom úvere veriteľom až dňa 20.11.2012 sa považuje za nový návrh, ktorým pôvodný návrh (v žiadosti žalobkyne o poskytnutie úveru) bol v skutočnosti zmenený a tým odmietnutý. Tým, že nedošlo k akceptácii nového návrhu žalobkyňou , k uzavretiu zmluvy nedošlo. Pokiaľ žalovaný poskytol peňažné prostriedky žalobkyni, došlo k plneniu bez právneho dôvodu. Takto prijaté plnenie bol oprávnený žalovaný požadovať titulom vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákona len do výšky poskytnutej istiny. Rovnako tak vznikol nárok žalobkyni na vydanie preplatenej
časti istiny, ktoré bezpochyby žalovanému uhradila, ako to sám žalovaný v oznámení aj potvrdil. Výšku uplatnenej pohľadávky žalovaný nerozporoval., súd dokazovanie v tomto smere nevykonal.
21. Žalovaný poskytol žalovanej úver čo do istiny vo výške 1500,-€, z ktorého dlhu žalobkyňa mala zaplatiť k 19.5.2016 všetky splátky v sume 3375,54 €, keď žiadala vydanie bezdôvodného obohatenia iba v sume 1607,40 €.
22. V tomto smere súd poukazuje na svoje obdobné rozhodnutia, kde žalovaný vystupoval ako žalobca, zastúpený tým istým splnomocneným zástupcom , keď súd žalobu z uvedených dôvodov zamietol, po podaní odvolania žalobca vzal späť žalobu ešte pred dátumom vydania rozsudku vo veci sp.zn. XC/XXX/XXXX-XX R. W.V. XX.XX.XXXX, A. XX.XX.XXXX, G. S. Ď. G. Z..R.. XC XXX/XXXX R. W. XX.XX.XXXX, A. XX.XX.XXXX, Z..R.. XC XXX/XXXX R. W. XX.XX.XXXX A. XX.XX.XXXX, Z..R.. XC XXX/XXXX R. W.V. XX.XX.XXXX právoplatné 09.12.2015 odvolanie vôbec nepodal, hoci dôvody zamietnutia žalôb boli obdobné.
23. Poľa § 100 ods. 1 a 2 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
24. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
25. Podľa § 107 ods.1 a 2 Obč.zák., právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
26. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
27. Podľa splátkového kalendára žalovaného prvá splátka mala byť splatná 19.12.2012 a posledná 42. splátka 19.0 5. 2016. 28. Dňom 02.06.2016 žalovaný oznámil žalobkyni ukončenie zmluvného vzťahu, splnením dlhu a vzniku preplatku vo výške 99,95 €, konštatoval, že žalobkyňou boli uhradené všetky záväzky, čím považoval zmluvný vzťah za ukončený. Žalovaný tým potvrdil zánik záväzku splnením zo strany žalobkyne a to najneskôr úhradou poslednej splátky dlhu 19.05.2016.Z toho je zrejmé, že to tejto doby bola presvedčená o oprávnenosti nároku žalovaného na zaplatenia istiny aj príslušenstva pohľadávky. Otázka kedy sa žalobkyňa dozvedela o získaní bezdôvodného obohatenia, tvrdené žalovaným, že úhrady realizované minimálne do obdobia 16.09.2015 je nutné považovať za premlčané z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby k okamihu následného podania žaloby. 29. Základným predpokladom plynutia subjektívnej premlčacej doby je vedomosť žalobcu o tom, že došlo na jeho úkor k bezdôvodnému obohateniu a o tom kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Oprávnený sa preukázateľne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia vtedy, ak má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, teda, keď sa dozvedel o rozsahu bezdôvodného obohatenia o osobe obohateného. (A. A.,XXXXč.X-D. Č.F. Z..R..XXCdo XXXX/ XXXX) 30. Súd nepovažoval za dôvodnú vznesenú námietku premlčania žalovaným, ktorý nepreukázal, že od ktorého momentu a kedy sa žalobkyňa dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jej úkor obohatil a v akom rozsahu. V čase podania žaloby 12.10.2017 pohľadávka zanikla splnením k 19.05.2016. Z toho je zrejmé že v čase keď bola vyrozumená žalobkyňa dňa 02.06.2016 o ukončení zmluvy, nemohla žiadnym spôsobom sa dozvedieť o získaní bezdôvodného obohatenia žalovaným, keď jej vznikol preplatok v sume 99,95 €, ktorý mal byť poukázaný na jej bankový účet. Potom najskôr mohla získať informáciu dňom uzavretia zmluvy o splnomocnení dňa 21.04.2017 na zastupovanie právnym zástupcom, ktorý ju najskôr mohol informovať o možnostiach požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia a týmito skutočnosťami ju oboznámiť , pre nesplnenie náležitostí zmluvy, ktorú zmluvu súd môže určiť za bezúročnú a bez poplatkov. Vychádzajúc teda z dátumu ukončenia zmluvy, ako aj skutočnosti kedy sa najskôr mohla dozvedieť žalobkyňa o tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto toto bezdôvodné obohatenie získal, neuplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba v zmysle § 107 citovaného zákona. Zmluva zanikla splnením k 19.05.2016, žaloba
bola podaná dňa 12.10.2017, dvojročná subjektívna doba uplynie k 19.05.2018, pričom žalobkyňa splnomocnila právneho zástupcu dňom 21.04.2017, dvojročná premlčacia doba uplynie až 21.04.2019. Nárok žalobkyne tým nebol premlčaný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)