Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/180/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, p r o t i žalovanej: D. L., P.. XX.X.XXXX, Y. J. Š. XXXX, U., o zaplatenie 526,19 Eur a prísl., takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 387,44 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne od 21.6.2015 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48%.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. žalobou zo dňa 31.7.2017 sa domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 526,19 Eur s úrokmi z omeškania 5,05% ročne od 30.10.2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril 5.7.2013 zmluvu o pôžičke, ktorou jej poskytol pôžičku vo výške 683,52 Eur na kúpu spotrebného tovaru, pričom žalovaná uhradila z kúpnej ceny 719,5 Eur akontáciu vo výške 35,98 Eur. Žalovaná mala pôžičku splácať v 23 mesačných splátkach po 37,01 Eur a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 851,23 Eur. Doposiaľ však zaplatila len 296,08 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná pôžičku riadne nesplácala, veriteľ listom zo 27.8.2014 ju vyzval k úhrade dlžných splátok a zároveň ju upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko žalovaná na túto výzvu nereagovala, pôvodný žalobca dňa 19.10.2014 úver zosplatnil, čo oznámil žalovanej listom zo dňa 29.10.2014. Výšku dlžnej sumy pritom vyčíslil ako rozdiel istiny ku dňu podania žaloby vo výške 822,27 Eur a prijatých úhrad žalovanej 296,08 Eur.

2. Proti pôvodne vydanému platobnému rozkazu podala žalovaná v zákonnej lehote odpor s tým, že vo veci nemal byť vydaný platobný rozkaz, pretože zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky ako zmluvnú pokutu, na ktorú boli poukazované jej úhrady. Uviedla, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. a/, f/, j/, k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a to druh úveru, termín konečnej splatnosti úveru, predpoklady použité pre výpočet RPMN, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov. Poukázala na to, že v zmluve nebola uvedená správna výška RPMN, pretože do jej výpočtu malo byť zahrnuté aj poistné 1,04 Eur. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. úver je bezúročný a bez poplatkový a preto mala by žalobcovi zaplatiť len rozdiel medzi poskytnutým úverom a úhradami. Žiadala aj o povolenie mesačných splátok, ale svoju sociálnu situáciu vôbec nevysvetlila.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovanej poprel, že by zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky a zdôraznil, že zmluvnú pokutu ani neuplatňuje. Poprel tiež, že by v zmluve chýbali

nejaké povinné náležitosti. Termín splatnosti zmluvy bol zo zmluvy jasný aj s poukazom na článok 6 bod 6.3 a to 20.6.2015. Členenie splátky na istinu, úrok a poplatky nie je nutné, ako to uviedol Súdny dvor EÚ v rozsudku C-42/15. Predpoklady použité pre výpočet RPMN vyplývajú z článku 7 zmluvných podmienok. Výška RPMN bola vypočítaná správne podľa zákonom stanoveného vzorca a vychádzalo sa z výšky mesačnej splátky bez poistenia.

4. Žalovaná právo na dupliku k vyjadreniu žalobcu nevyužila. Nedostavila sa ani na pojednávanie, hoci predvolanie jej bolo doručené riadne a včas, pričom svoju neúčasť neospravedlnila na rozdiel od právneho zástupcu žalobcu, ktorý súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Boli preto splnené procesné podmienky na pojednávanie v neprítomnosti strán s poukazom na § 180 CSP.

5. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, zmluvou o pôžičke č. XXXXXXXX, predžalobnou upomienkou zo dňa XX.X.XXXX s doručenkou, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa XX.XX.XXXX, prehľadom splátok a úhrad, prílohou č. 3 rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX, poštovým podacím hárkom, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

6. Dňa X.X.XXXX bola uzavretá formulárová písomná zmluva o pôžičke medzi veriteľom - spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a žalovanou ako dlžníkom pod č. XXXXXXXX. Touto zmluvou veriteľ poskytol žalovanej pôžičku vo výške 683,52 Eur na kúpu konkrétneho tovaru (čiernej techniky Toshiba prestigio) za kúpnu cenu 719,50 Eur. Žalovaná mala z tejto kúpnej ceny zaplatiť akontáciu vo výške 35,98 Eur. Poskytnutú pôžičku mala splatiť 23 mesačnými splátkami, pričom v zmluve je uvedená splátka vo výške 35,97 Eur a s poistením vo výške 37,01 Eur, takže celková čiastka bola vyčíslená na 827,31 Eur. Dohodnutá bola fixná ročná úroková sadzba 21,75%, v tej istej hodnote je uvedené aj RPMN a priemerná hodnota RPMN je vo výške 48,52%. Uvedené sú aj celkové náklady spotrebiteľa vo výške 143,79 Eur a ako termín konečnej splatnosti je uvedený jún 2015.

7. Na úvodnej strane zmluvy o pôžičke hneď pod predmetom financovania pôžičky je zvýraznená časť označená ako „prihláška k poisteniu schopnosti splácať splátky pôžičky“. V nej je obsiahnuté vyhlásenie klienta, že podpisom tejto zmluvy o pôžičke vyjadruje svoj súhlas s poistením schopnosti splácať pôžičku na základe rámcovej zmluvy o poistení v rozsahu základného súboru poistenia a že si je tiež vedomý svojho práva toto poistenie odmietnuť. V závere tejto kolónky je vyznačená možnosť odmietnutia poistenia zvýrazneným písmom, ktorú bolo potrebné vyznačiť krížikom, avšak v tejto zmluve žalovaná poistenie neodmietla.

8. V ďalšej časti zmluvy je ako sprostredkovateľ uvedený predávajúci s adresou jeho prevádzky.

9. Súčasťou zmluvy sú zmluvné podmienky, ktoré sú podpísané oboma stranami a v nich pod bodom 6 sú konkretizované podmienky splácania a konkrétne pod bodom 6.2. sa konštatuje, že pokiaľ nie je v zmluve stanovené inak, sú splátky splatné do 20.dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.

10. Bod 7 Zmluvy obsahuje údaje o RPMN, konkrétne vzorec pre jeho výpočet a vysvetlenie spôsobu výpočtu, z ktorého je zrejmé, že pri výpočte sa vychádza z výšky pôžičky, počtu splátok, výšky splátky a intervalu vyjadreného v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania.

11. V bode 12.4 Zmluvy je upravená aj možnosť veriteľa vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky v prípade, ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a spoločnosť ho upozornila na uplatnenie tohto práva 15 dní vopred.

12. Z predmetnej Zmluvy o pôžičke vyplýva aj to, že veriteľ zisťoval len čistý mesačný príjem žalovanej, ktorý je v zmluve uvedený vo výške 340 Eur a žiadne iné údaje súvisiace so zisťovaním jej bonity zo zmluvy nevyplývajú. Súd pritom výzvou zo dňa 20.11.2017 vyzval právneho zástupcu pôvodného žalobcu na preukázanie splnenia povinnosti veriteľa ohľadom zisťovania bonity žalovanej v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá mu bola doručená dňa 27.11.2017, avšak žiadna odpoveď súdu neprišla.

13. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaná celkovo zaplatila veriteľovi 332,06 Eur vrátane akontácie a bez akontácie zaplatila mu 296,08 Eur. Dohodnuté splátky vo výške 37,01 Eur neuhrádzala pravidelne. Zaplatila prvé tri splátky v sume 37,01 Eur dňa 23.7.2013 a ďalšie poukázala až 20.12.2013 a 10.3.2014 opäť zaplatila tri spomínané splátky.

14. Veriteľ listom zo dňa 27.8.2014 vyzval žalovanú na vyrovnanie nedoplatku na splátkach vo výške 240,56 s tým, že pokiaľ do 5.10.2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej v júni 2014, veriteľ bude oprávnený úver zosplatniť. Tento list bol žalovanej doručený 12.9.2014.

15. Listom zo dňa 29.10.2014 veriteľ oznámil žalovanej zosplatnenie úveru. V ňom dlh žalovanej vyčíslil na 589,42 Eur, z toho istinu úveru na 563,20 Eur. Zo spomínaného prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že k zosplatneniu úveru došlo ku dňu 19.10.2014. K tomuto dňu bola istina úveru vyčíslená na 822,27 Eur bez akontácie.

16. V priebehu sporu došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. (pôvodne pod názvom Intrum Justitia Slovakia s.r.o.) ku dňu 20.11.2017 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok a túto skutočnosť postupca oznámil žalovanej listom zo dňa 23.11.2017, ktorý jej v ten istý deň aj zasielal poštou, čo preukázal pripojeným poštovým podacím hárkom. Súd preto následne na základe procesného návrhu uznesením č.k. 11Csp/180/2017-39 zo dňa 27.12.2017 pripustil zmenu žalobcu, ktorým sa stala spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., v súčasnosti pod obchodným názvom Intrum Slovakia s.r.o.

17. Právny vzťah medzi stranami bolo potrebné posúdiť predovšetkým podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 10.6.2013 do 30.4.2014).

18. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

19. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

20. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

22. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

23. Podľa § 9 odseku 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a)druh spotrebiteľského úveru, b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d)meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m)súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n)prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p)upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r)výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s)informácie o právach podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20180101?ucinnost=10.06.2013> a podmienky ich uplatnenia, t)právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180101? ucinnost=10.06.2013>, u)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w)právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20180101?ucinnost=10.06.2013>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x)názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20180101?ucinnost=10.06.2013>, y)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180101?ucinnost=10.06.2013> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

24. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a)zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180101?ucinnost=10.06.2013>,

b)zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180101?ucinnost=10.06.2013>, r) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180101?ucinnost=10.06.2013> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180101?ucinnost=10.06.2013>, c)zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180101?ucinnost=10.06.2013> alebo d)v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

25. Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180101?ucinnost=10.06.2013>, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20180101?ucinnost=10.06.2013> sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20180101?ucinnost=10.06.2013> sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

26. Súd nesúhlasí s názorom žalovanej o chýbajúcich náležitostiach zmluvy. Pokiaľ ide o druh spotrebiteľského úveru, tento je jasne uvedený v zmluve pod bodom 3 ako viazaný spotrebiteľský úver a z úvodnej strany zmluvy v časti „predmet financovania pôžičky“ je aj konkretizovaný tovar, na kúpu ktorého bol poskytnutý.

27. Termín konečnej splatnosti úveru opäť jasne vyplýva zo zmluvy a to aj s poukazom na dátum splatnosti splátky zadefinovaný v bode 6.2 zmluvy ako 20.deň v mesiaci a keďže pri konkretizácii úveru na úvodnej strane zmluvy je ako termín konečnej splatnosti úveru uvedený jún 2015 je každému priemernému spotrebiteľovi zrejmé, že termín konečnej splatnosti je potom 20.6.2015.

28. Žalovaná tvrdila, že chýbajú aj predpoklady použité pre výpočet RPMN, čo opäť nie je pravdou, keďže tie sú uvedené v bode 7 Zmluvy, ktorý obsahuje vzorec pre výpočet RPMN s vysvetlením jeho symbolov a teda z neho vyplýva, že pri výpočte sa vychádza z výšky pôžičky, počtu splátok, výšky splátky bez poistenia a intervalu splácania.

29. Žalovaná poukázala aj na nesprávnu výšku RPMN, keďže podľa nej sa malo vychádzať pri výpočte z mesačnej splátky s poistením a nie bez poistenia, ako to použil veriteľ. Súd uvádza, že tvrdenie žalovanej by bolo opodstatnené, ak by preukázala, že musela uzatvoriť aj poistenie, čo vyplýva z § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. V zmysle tohto ustanovenia celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

30. Podľa § 2 písm. i/ ročnou percentuálnou mierou nákladov sú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

31. Z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nevyplýva, že by žalovaná musela uzatvoriť aj zmluvu o poistení a práve opačne, konštatuje sa v nej, že si je vedomá toho, že poistenie nemusí uzatvoriť a má možnosť vyznačiť jeho odmietnutie, čo je zrozumiteľne uvedené na úvodnej strane zmluvy so zvýrazneným textom možnosti odmietnutia poistenia a je nepochybné, že žalovaná toto poistenie neodmietla. Súd preto nemohol prijať záver o nesprávnom výpočte RPMN.

32. Súd nesúhlasí ani z názorom žalovanej o nutnosti rozlíšenia splátky úveru na istinu, úrok a poplatky. Ak by zákonodarca mal túto snahu, nepochybne by sporné ustanovenie naformuloval tak, aby bolo z neho zjavné, že v zmluve musí byť osobitne uvedená splátka istiny, osobitne splátka úrokov a osobitne splátka poplatkov. Z formulácie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva to, že dohodnutá mesačná splátka zahŕňa všetky spomínané zložky.

33. Rozhodujúca pre vyhodnotenie spornej otázky je však už spomínaná smernica 2008/48/ES, ktorá v článku 22 upravuje úplnú harmonizáciu a záväzný charakter, predovšetkým pokiaľ ide o náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Znamená, že členské štáty EÚ nie sú oprávnené vo svojej vnútroštátnej právnej úprave zahrnúť iné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, než sú uvedené v článku 10 ods. 2 smernice. Úplná harmonizácia v tejto oblasti je potrebná na to, aby sa všetkým spotrebiteľom v EÚ poskytla rovnocenná úroveň ochrany ich záujmov.

34. V článku 10 ods. 2 citovanej smernice sa uvádza, čo má obsahovať zmluva o úvere. Pod písm. h/ je uvedená výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.

35. V citovanom článku sa teda vôbec neuvádza splátka istiny, úrokov a poplatkov, ale je použitý len termín „splátka“. Preto ani právny poriadok Slovenskej republiky nemôže túto zmluvnú náležitosť modifikovať tak, aby veriteľ bol povinný do zmluvy uvádzať členenie splátky na istinu, úrok a poplatky. Bolo by to v rozpore so spomínanou smernicou s poukazom na článok 22 ods. 1. Aj keď je potrebné uviesť, že citovaná smernica nemá tzv. horizontálny priamy účinok a teda nemôže priamo zakladať práva a povinnosti jednotlivcom, je potrebné z nej vychádzať práve za účelom výkladu diskutabilného ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ tak, aby výklad bol v súlade s touto smernicou. Preto je potrebné dospieť eurokomforným výkladom k záveru, že citovaná právna norma neupravuje nutnosť rozpisu splátky na istinu, úrok a poplatky.

36. Napokon odpoveď na túto otázku poskytol Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku C-42/15 z 9.11.2016, ktorým rozhodol o návrhu Okresného súdu Dunajská streda na prejudiciálne konanie, ktoré súviselo s konaním vedenom na spomínanom súde vo veci spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Bíroovej, keď na otázku spomínaného súdu, či článok 10 ods. 2 písm. i/ v spojení s písm. h/ smernice 2008/48/ES sa má vykladať tak, že zmluva o úvere nemusí v čase uzavretia obsahovať presné určenie aká časť jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky, Súdny dvor uviedol, že daný článok sa má vykladať tak, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia podľa európskeho súdu bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. V odôvodnení rozhodnutia Súdny uviedol, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky podľa článku 10 ods. 2 písm. i/ a článku 10 ods. 3 smernice.

37. V tejto súvislosti súd potrebuje zdôrazniť, že si je vedomý toho, že citovaná smernica 2008/48/ES nemá priamy účinok, ale práve pri výkladových problémoch jednotlivých ustanovení nášho právneho poriadku je potrebné z nej vychádzať a použiť tzv. eurokomformný výklad. Toho sa totiž často dožadujú v súdnych sporoch spotrebitelia, ale tento výklad je potrebné použiť nielen v tých prípadoch, ak je to na prospech spotrebiteľa, ale aj opačne. To je aj prípad vyhodnotenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., takže využijúc spomínaný eurokomformný výklad v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je potrebné splátku úveru rozlíšiť na splátku istinu, úrokov a poplatkov. Napokon tento záver vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C 555/07.

38. Súd rozhodne nesúhlasí s názorom, podľa ktorého pre vnútroštátny súd nie sú relevantné a záväzné závery rozhodnutí Súdneho dvora EÚ. Uvedené rozsudky je nutné aplikovať pri spomínanom eurokomformnom výklade vnútroštátneho práva, ktoré sa musí vykladať v súlade s právom Únie čo vyplýva zo systému Zmluvy o fungovaní EÚ. Vnútroštátny súd má povinnosť zabezpečiť plnú účinnosť práva Únie pri rozhodovaní sporu. Pri zabezpečení práva Únie vnútroštátny súd nemôže dokonca uplatniť ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré by boli v rozpore s právom Únie (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-555/07, body 48, 51).

39. Pre súd prvej inštancie je neakceptovateľné, ak rozsudky európskeho súdu by sa mali aplikovať len vtedy ak sú na prospech spotrebiteľa (napr. rozsudok C-473/00 „Cofidis“) a už nie opačne. Súd poukazuje aj na ďalší rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-453/00 z 13.1.2004 a z neho najmä na body 20 a 27. Podľa nich vnútroštátne orgány, teda aj súdy, sú povinné prihliadať k výkladu práva spoločenstva, ku ktorému dospel Súdny dvor. Podobne možno citovať aj rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-397/01 až C-403/01 (B.Pfeiffer a spol.) a z neho body 110, 111, 113 a 114: „z konštantnej judikatúry založenej rozhodnutím Súdneho dvora z 10.4.1984 vo veci 14/83 Von Colson a Kamann vyplýva, že povinnosť členských štátov dosiahnuť cieľ ustanovený smernicou, pričom v zmysle článku 10 ZES štáty musia prijať všetky všeobecné alebo osobitné opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie výkonu tejto povinnosti, sa týka všetkých orgánov členských štátov vrátane súdnych orgánov v rámci ich právomoci. Je úlohou národných súdov zabezpečovať pre jednotlivcov právnu ochranu vyplývajúcu im z ustanovení komunitárneho práva a zaručovať plnú účinnosť týchto ustanovení. Národný súd aplikujúci vnútroštátne právo a najmä tie ustanovenia, ktoré boli prijaté špeciálne na účely splnenia požiadaviek smernice, je povinný v súlade s článkom 249 ods. 3 ZES v čo možno najväčšej možnej miere vykladať vnútroštátne právo v zmysle textu a účelu smernice, aby dosiahol výsledok ustanovený smernicou. Požiadavka výkladu vnútroštátneho práva v súlade s komunitárnym právom je inherentná systému, ktorý vytvára Zmluva o založení ES, pretože umožňuje národnému súdu pri riešení sporov zabezpečiť v rámci svojich právomocí plnú účinnosť komunitárneho práva (rozhodnutie z 15.5.2003 vo veci C-160/01)“.

40. Napokon k totožnému záveru o nutnosti eurokomformného výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a tom, že nie je nutné členenie splátky úveru na istinu, úrok a poplatky prijal aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018, ktorý by mal byť aplikovaný súdmi nižšieho stupňa vzhľadom na nutnosť zachovania princípu právnej istoty, ktorý je jedným zo základných princípov právneho štátu.

41. Súd teda pokiaľ ide o povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa nestotožnil s názorom žalovanej o ich absencii a aplikácii § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Napriek tejto skutočnosti však vyhodnotil daný úver ako bezúročný a bezpoplatkový, ale s poukazom na § 11 ods. 2 citovaného zákona. V zmysle danej právnej úpravy je totiž veriteľ povinný pri poskytnutí spotrebiteľského úveru riadne zistiť bonitu klienta, teda či klient bude schopný splácať úver. Rozhodujúce je dodržanie postupu podľa § 11 ods. 2, v zmysle ktorého veriteľ musí zistiť sociálnu - ekonomickú situáciu spotrebiteľa t.j. nielen jeho príjmy, ale tiež rodinný stav, výdavky, počet vyživovaných osôb a pod. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Je povinnosťou veriteľa získané informácie v tomto smere vyhodnotiť a prípadne overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Pokiaľ veriteľ tak nepostupuje, zákonodarca jasne zadefinoval jeho počínanie ako hrubé porušenie povinnosti a z toho vyvodil sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ale tiež ďalší dôsledok, že úver nie je možné predčasne zosplatniť. Preukázať splnenie tejto povinnosti bolo na žalobcovi, pričom napriek výzve súdu v tomto smere žalobca neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by mali potvrdzovať splnenie tejto jeho povinnosti. Nesplnil si teda ani len povinnosť tvrdenia a zároveň ani dôkaznú povinnosť a preto súd prijal záver, že žalovaná má žalobcovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru bez úroku a poplatkov, teda sumu 683,52 Eur a keďže doposiaľ zaplatila bez akontácie 296,08 Eur, jej dlh činí 387,44 Eur. Súd preto považoval za dôvodné vyhovieť žalobe o istinu len v tejto časti a vo zvyšku ju ako nedôvodnú zamietnuť.

42. Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania, na ktoré má žalobca nárok podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

43. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

44. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

45. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

46. Predčasné zosplatnenie úveru zo strany pôvodného žalobcu súd považoval za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor zo zákonom a to konkrétne s poukazom na § 11 ods. 2 vetu prvú zákona č. 129/2010 Z.z. Konečná splatnosť úveru tak nastala až 20.6.2015, teda podľa termínu konečnej splatnosti úveru dohodnutého v zmluve, čo znamená, že žalovaná sa dostala do omeškania až od nasledujúceho dňa. Súd preto priznal úroky z omeškania až od 21.6.2015, a keďže žalobca ich žiadal priznať už od 30.10.2014, žaloba bola zamietnutá aj v časti požadovaných úrokov z omeškania od spomínaného dátumu do 20.6.2015.

47. Súd nesúhlasí s tým, aby predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, samotná žalovaná pritom poukázala len na ustanovenia o zmluvnej pokute, ktoré sú súčasťou zmluvy a sú upravené v bode 13.3 tak, že spoločnosť je oprávnená požadovať zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek splátky v 30. deň po dobe splatnosti a predstavuje 10% z dlžnej splátky. Spomínaná zmluvná pokuta je súčasťou zmluvných dojednaní, ktoré podpísali obe strany, teda aj žalovaná a teda bola dohodnutá písomnou formou a súd nedospel k záveru, že pri predstavovala neprijateľnú zmluvnú podmienku. Navyše však žalobca ani žiadnu zmluvnú pokutu v tomto spore neuplatňuje, čo jasne zvýraznil v texte žaloby. Nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že by jej úhrady boli započítané na zmluvnú pokutu vo výške 66,28 Eur a zjavne nesprávne si vysvetlila listinný dôkaz označený ako prehľad splátok a úhrad. V ňom je síce vyčíslená zmluvná pokuta pri omeškaní splátkach, ktoré sú pri jednotlivých splátkach v nízkych sumách, najvyššia je 2,17 eur a v úhrnnej výške táto zmluvná pokuta bola vyčíslená na 66,28 Eur. V osobitnej kolónke tohto listinného dôkazu sú vyznačené všetky úhrady žalovanej vo výške 332,06 Eur, bez akontácie vo výške 296,08 Eur a ďalšia kolónka predstavuje splátky, kde je uvedená suma 858,25 Eur, bez akontácie ide o sumu 822,27 Eur. Zo žaloby pritom jasne vyplýva, že žalobca žalovanú sumu vyčíslil ako rozdiel medzi istinou 822,27 Eur a úhradami 296,08 Eur, teda tvrdenie žalovanej o započítaní časti jej úhrad na zmluvnú pokutu je nepravdivé.

48. Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z ustanovenia § 524 a násl. Občianskeho zákonníka.

49. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

50. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

51. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

52. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 podľa pomeru úspechu strany v spore. Žalobca bol v spore úspešný v podiele 74% a neúspešný v podiele 26% a preto súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48% (74-26). Nezistil totiž žiadny dôvod pre použitie výnimočného ustanovenia v zmysle § 257 CSP.

53. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.