Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-18-2017.pdf
PDF · 80.59 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/18/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Barbarou Fedurcovou v spore žalobcu: Ľ. C., T..: XX.XX.XXXX, H. H., G. XX, proti žalovanému: Vlastníci bytov a nebytových priestorov v polyfunkčnom dome súp.č.: XX, evidovaný na LV č. XXXXX pre kat.úz. Bardejov, všetci zastúpení: REDIAL, s.r.o., so sídlom Bardejov, Slovenská 1, IČO: 36 716 901, určenie neplatnosti uznesení schôdze vlastníkov, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
Žalovaným súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.03.2017 domáhal voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov v polyfunkčnom dome súp. č. XX v H. na G. XX vyslovenia neplatnosti uznesení prijatých na schôdzi vlastníkov konanej dňa 28.02.2017.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom bytu č. XX a nebytových priestorov č. X - XX,. ktoré sa nachádzajú v polyfunkčnom dome so súp.č. XX na ulici G.j XX v H. zapísanom na LV č. XXXXX pre kat.úz. H. Žalobca vlastní aj príslušný podiel na spoločných častiach a zariadeniach polyfunkčného domu. Naproti tomu žalovaný REDIAL, s.r.o. je právnickou osobu, ktorá na základe zmluvy o výkone správy vykonáva správu v tomto dome. Zároveň zabezpečuje aj plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v tomto dome. Dňa 28.02.2017 o 17.00 hod. sa uskutočnila schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Programom schôdze malo byť hlasovanie o zániku zmluvy o výkone správy uzavretej medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a REDIAL, s.r.o. Ďalším bodom programu bolo hlasovanie o zmene právnej formy výkonu správy domu, a to založením spoločenstva. Prijaté uznesenia podľa názoru žalobcu, boli na schôdzi prijaté neplatne. Na schôdzi nebol prítomný zákonom predpísaný počet vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Nedosiahla sa tak potrebná väčšina. Žalobca ďalej uviedol, že na predmetnú schôdzu nebol pozvaný riadne, v súlade so zákonom. Rovnako tak nebol na schôdzu pozvaný ani žalovaný, ktorý je okrem správcu zároveň vlastníkom viacerých bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Zákonné zastúpenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov žalovaným, žalobca odôvodnil § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.
3. Označenému zástupcovi žalovaných bola žaloba, prílohy i procesné poučenie doručené dňa 19.05.2017, k týmto sa ale nijako nevyjadril.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 13.04.2018, tohto sa bez ospravedlnenia nezúčastnila žiadna zo strán, preto súd vec za použitia § 180 C.s.p. prejednal v ich neprítomnosti.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie LV č. XXXXX. pre kat.úz. H. a ďalším obsahom súdneho spisu a zistil tento skutkový stav:
6. Žalobca sa ako prehlasovaný vlastník domáhal v súlade s § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. vyslovenia neplatnosti uznesení prijatých na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v polyfunkčnom dome na ulici G. v H. zapísanom na LV č. XXXXX pre kat.úz. H. Ako žalovaných označil „vlastníkov bytov a nebytových priestorov“ a ako zákonného zástupcu podľa § 8b ods. 1 citovaného zákona, žalovaného.
7. Podľa § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Správca zastupuje v konaní na súde vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o určenie platnosti zmluvy o výkone správy podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome alebo návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome; toto zastupovanie trvá, kým sa v konaní pred súdom nepreukáže rozpor záujmov správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
8. Podľa čl. 17 základných princípov zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
9. Podľa § 187 ods. 1 a 2 C.s.p., za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
10. Podľa § 191 ods. 1 a 2 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 215 ods. 1 a 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
12. Jedným z predpokladov úspechu žalobcu v sporovom konaní je preukázanie, že žalobca je nositeľom práva, ktoré uplatňuje žalobou (aktívna vecná legitimácia) a žalovaný je nositeľom tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti (pasívna vecná legitimácia). V každom súdnom sporovom konaní existuje okruh otázok, ktoré súd skúma i bez návrhu. Medzi takéto otázky patrí i aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovaného.
13. Otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva. Nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť podľa § 160 C.s.p. (pôvodne § 5 O.s.p.). Súd je povinný poskytnúť strane len poučenie o jej procesných právach. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania; také poučenie by presiahlo poučovaciu povinnosť súdu a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti strán sporu (Rozsudok NS SR z 31.07.2012, sp.zn.: 3Cdo/197/2010).
14. Vykonaným dokazovaním súd podľa listu vlastníctva zistil, že vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom polyfunkčnom dome je celkom 16, poniektorí vlastnia viacero bytových alebo nebytových jednotiek. Ak § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. ustanovuje, že žaloba prehlasovaného vlastníka musí smerovať proti ostatným vlastníkom, znamená to, že nimi v žalobe musia byť označení menovite a jednotlivo tak, ako sú na liste vlastníctva zapísaní. Nepostačuje uviesť len slovné spojenie „vlastníci bytov a nebytových priestorov“. V takom prípade súd nemá komu doručiť žalobu, nemá s kým konať, pretože žalobca nevymedzil výslovne okruh subjektov na strane žalovaných, na čo bol ale
povinný. Navyše zo slovného spojenia „vlastníci bytov a nebytových priestorov“ ani nemožno ustáliť, koho má žalobca na mysli. Ak žalobu podá prehlasovaný vlastník, musí smerovať voči všetkým ostatným vlastníkom, no a v tomto prípade aj voči samotnému správcovi, keď ako žalobca sám uvádza, okrem toho, že je správcom, sám žalovaný vlastní byty a nebytové priestory v predmetnom dome. Ako je to uvedené vyššie, uvedený nedostatok súd nemôže odstrániť poučením žalobcu, okruh účastníkov, resp. subjektov je hmotnoprávnou otázkou a o týchto súd nesmie strany poučiť. Na druhej strane, tento nedostatok nebolo možné odstrániť ani v priebehu konania, pretože aj v prípade, že by žalobca sám navrhol za pojem vlastníci zameniť výslovne všetkých evidovaných vlastníkov, znamenalo by to pripustenie tzv. zámeny žaloby, ktoré už ale podľa Civilného sporového poriadku prípustná nie je. Ak na strane subjektov je žalovaný niekto iný, než kto má byť podľa hmotného práva skutočne žalovaný, znamená to bez ďalšieho neúspech žaloby bez možnosti následnej opravy. Uvedené sa týka veci aj vtedy, ak vlastníkov podľa zákona zastupuje správca. Aj vtedy musia byť v žalobe označení ako žalovaní všetci vlastníci (okrem prehlasovaného vlastníka) a správca ako ich zástupca zo zákona (dovtedy, než sa preukáže rozpor záujmov správcu so záujmami vlastníkov bytov a nebytových priestorov). Nakoľko v predmetnej veci tu bol taký nedostatok v žalobe, ktorý nebolo možné odstrániť v priebehu konania, súd vo veci rozhodol na nariadenom pojednávaní aj bez účasti strán konania. Vo veci samej by nebolo možné vykonať žiadne dokazovanie a súd by k rovnakému záveru dospel i za účasti strán konania na nariadenom pojednávaní.
15. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262 C.s.p. Žalovaní boli v konaní plne úspešní. Nakoľko ale nie je uvedené, kto presne žalovaní sú, nebolo možné ani rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v ich prospech, pretože také rozhodnutie by bolo nevykonateľné a nebolo by možné ho ani doručiť. Ak by aj bolo doručené správcovi ako zákonnému zástupcovi, nie je zrejmé, ako by sa o tomto vlastníci dozvedeli a hlavne, ktorých vlastníkov mal správca na mysli. Navyše, k žalobe sa nikto nevyjadril ani nezúčastnil nariadeného pojednávania, preto zároveň žiadne trovy na strane žalovaných ani nevznikli. Súd preto nárok na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.