Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Csp-31-2017.pdf
PDF · 107.27 KB
Case nature
Area
Subarea
23Csp/31/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Luciou Petríkovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátkou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843,, proti žalovanému: K. O. J.. XX.X.XXXX, G. E. XX, XXX XX H., o zaplatenie 422,68 EUR s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi sumu 422,68 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 33,59 EUR od 27.10.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 105,08 EUR od 26.11.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 111,71 EUR od 29.12.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 20,71 EUR od 26.1.2016 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 18,06 EUR od 26.2.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je povinný n a h r a d i ť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.12.2017, domáhal aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 422,68 EUR s úrokmi z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, a to vo výške 5,05 % ročne zo sumy 33,59 EUR od 27.10.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 105,08 EUR od 26.11.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 111,71 EUR od 29.12.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 20,71 EUR od 26.1.2016 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 18,06 EUR od 26.2.2016 do zaplatenia . Nárok si uplatnil z titulu neuhradených faktúr za poskytnuté služby na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb medzi jeho právnym predchodcom - Slovak Telekom, a.s. a žalovaným.
2. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca - spoločnosť Slovak Telekom a.s. dňa 8.9.2015 uzavrel so žalovaným Zmluvu č. 9004967829 o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických telekomunikáciách. Na základe zmluvy poskytol žalovanému telekomunikačné služby špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v Zmluve a vo Všeobecných podmienkach a žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Žalobca poukázal len na príslušné faktúry, ktoré pripojil k žalobe a uviedol, že žalovaný si svoj zmluvný záväzok nesplnil, keď neuhradil faktúry za poskytnuté služby, a preto mu vznikol aj nárok na zákonný úrok z omeškania. Žalobca tiež poukázal na svoje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia záväzku zo strany žalovaného. Uviedol, že zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity (súčet všetkých zliav zo štandardných
poplatkov za poskytnuté telekomunikačné služby, ako aj zľava z mobilného telefónu, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou), ktoré žalovanému poskytol.
3. Žalobca označil nasledovné dôkazy: faktúra č. 7508829943, faktúra č. 7509714733, faktúra č. 7510641407, faktúra č. 7600043684, faktúra č. 7601084255, faktúra č. 7606859099, Zmluva č. 9004967829 o poskytovaní verejných služieb s dodatkom zo dňa 8.9.2015, Výzva k úhrade zo dňa 17.10.2017, Všeobecné obchodné podmienky, Cenník pre poskytovanie služieb.
4. Súd žalobu doručil dňa 1.2.2018 žalovanému. Zároveň ho vyzval, aby sa k nej vyjadril a aby označil dôkazy, ktoré chce, aby boli v konaní vykonané. Zároveň ho poučil o jeho procesných právach a povinnostiach. Žalovaný svoje právo nevyužil, v súdom určenej lehote sa k žalobe nevyjadril a žiadne prostriedky procesnej obrany nepoužil.
5. Súd v súlade s § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) nariadil pojednávanie na deň 13.4.2018. Predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu oznámené dňa 13.3.2018, žalovanému bolo doručené dňa 16.3.2018.
6. Žalobca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 9.4.2018 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil, aby súd konal a rozhodol bez prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.
7. Na pojednávaní dňa 13.4.2018 žalovaný pred súdom ústne vyhlásil, že súhlasí so žalobou.
8. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
9. Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto spore ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur, súd v súlade s § 297 písm. b) CSP rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.
10. Počnúc od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil dovtedy platný a účinný právny predpis - zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava civilného konania je založená na princípe zisťovania skutkového (nie skutočného) stavu, keď zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na strany sporu. Civilný sporový poriadok je postavený na princípe skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení, keď výslovne nepopreté skutkové tvrdenia strán sporu sa považujú za nesporné. Súd zmenil svoje postavenie aj vo vzťahu k dokazovaniu, keď vykonanie dokazovania je podmienené návrhom strán sporu, pričom súd rozhoduje len o tom, ktorý z navrhnutých dôkazov sa vykoná a ktorý nie. Súd z vlastnej iniciatívy už nie je oprávnený vykonávať dokazovanie okrem prípadov upravených v ustanovení § 185 ods. 2 a 3 CSP.
11. Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
12. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
13. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
14. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
15. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa § 186 ods. 2CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
16. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to s obsahom zmluvy o poskytovaní verejných služieb, jej dodatku, zmluvy o kúpe zľavneného zariadenia, pripojenými faktúrami, všeobecnými podmienkami o poskytovaní verejných služieb, výzvou k úhrade zo dňa 17.10.2017 a ostatnými v spise nachádzajúcimi sa listinami, zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
17. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné ani rozporované, že žalobca ako podnik na strane jednej a žalovaný, ako účastník na strane druhej dňa 8.9.2015 uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. 9004967829 s dodatkom zo dňa 8.9.2015 k tejto zmluve. Z dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému mobilný telefón zn. Huawei Ascend Y550 za akciovú kúpnu cenu vo výške 1,00 EUR (neakciová kúpna cena mobilného telefónnu predstavuje sumu 119,00 EUR) s tým, že účastník berie na vedomie, že rozdiel medzi neakciovou kúpnou cenou mobilného telefónnu a akciovou kúpnou cenou mobilného telefónnu predstavuje zľavu poskytnutú podnikom z dôvodu doby viazanosti dohodnutej v zmysle tohto dodatku (24 mesiacov pre zvolený program služieb „Happy S NAJ“). Z bodu 4 dodatku vyplýva, že podnik a účastník sa dohodli, že poručením záväzku viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré poskytol podnik účastníkovi na základe tohto dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby podľa Cenníka, ako aj zľava u ceny mobilného telefónnu, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol účastníkovi na základe tohto dodatku poskytnutý mobilný telefón. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. Ide o nasledovný vzorec: základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti / celkový počet dní doby viazanosti x základ pre výpočet). Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo faktúre, ktorou je účastníkovi vyúčtovaná.
18. Žalobca žalovanému vyúčtoval cenu za poskytnuté služby na základe uvedených zmlúv o pripojení, a to týmito faktúrami: faktúra č. 7508829943, splatná dňa 26.10.2015 na sumu 33,59 EUR, faktúra č. 7509714733, splatná dňa 25.11.2015 na sumu 110,07 EUR, faktúra č. 7510641407, splatná dňa 28.12.2015 na sumu 136,50 EUR, faktúra č. 7600043684, splatná dňa 25.1.2016 na sumu 25,70 EUR, faktúra č. 7601084255, splatná dňa 25.2.2016 na sumu 37,86 EUR, faktúra č. 7606859099, splatná dňa 25.8.2016 na sumu 133,53 EUR.
19. Žalovaný napriek tomu, že sa vo vyššie uvedenej zmluve zaviazal, že cenu za poskytnuté služby bude žalobcovi platiť riadne a včas, si túto povinnosť neplnil a nezaplatil žalobcovi dohodnutú vyúčtovanú cenu služieb. Pre neplnenie povinnosti zo strany žalovaného žalobca výzvou k úhrade zo dňa 17.10.2017 vyzval žalovaného na zaplatenie ceny za poskytnuté služby vo výške 477,25 EUR, úroku vo výške 39,39 EUR a nákladov inkasného konania vo výške 103,07 EUR, a to v lehote do 27.10.2017. Žalovaný na túto výzvu nereagoval.
20. Podľa § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
21. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
22. Postúpenie pohľadávky je všeobecný inštitút záväzkového práva, týkajúci sa zmeny v osobe účastníka záväzkovo právneho vzťahu na strane veriteľa a je upravený v Občianskom zákonníku v ust. § 524 a nasl.. Pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel.
23. Zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje dvojstranný právny úkon, ktorý musí vyhovovať zákonným podmienkam platnosti. Zmluva o postúpení pohľadávky pre svoju platnosť vyžaduje písomnú formu a splnenie zákonom vyžadovaných náležitostí vôle a prejavu a nesmie svojim účelom alebo obsahom odporovať zákonu, alebo ho obchádzať, alebo sa priečiť dobrým mravom ( § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka). Zároveň, musí ísť o postupiteľnú pohľadávku, t.j. takú, ktorej postúpenie nevylučuje ust. § 525 Občianskeho zákonníka a musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu.
24. Zmluva o postúpení pohľadávky je teda absolútne neplatná, pokiaľ nebola uzavretá v písomnej forme, vyžadovanej zákonom, ďalej pre absenciu náležitostí vôle a prejavu, alebo, ak jej predmetom je nepostupiteľná pohľadávka podľa ust. § 525 Občianskeho zákonníka alebo iná pohľadávka, ktorej postúpenie zákon výslovne zakazuje (napr. predkupné právo podľa ust. § 604 alebo právo na dôchodok podľa ust. § 844 Občianskeho zákonníka).
25. V danej veci nebolo sporné, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávky je platná z hľadiska dodržania formy ako aj zákonom vyžadovaných náležitostí vôle a jej prejavu a tiež z hľadiska zrozumiteľnosti, určitosti, identifikovateľnosti a existencie postúpenej pohľadávky. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok z 21.6.2017 z postupcu Slovak Telekom, a.s. na spoločnosť EOS KSI, s.r.o. bola zročná, splatná, teda existujúca pohľadávka, preto je toto postúpenie platné.
26. Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
27. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
28. Podľa ust. § 43 ods.12 citovaného zákona, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
29. Podľa ust. § 44 ods. 10 citovaného zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
30. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
31. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
32. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
33. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
34. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ elektronických komunikačných služieb a žalovaný ako užívateľ tejto služby uzavreli dňa 8.9.2015 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronických služieb, zvolených žalovaným. Zmluvu bolo potrebné posúdiť podľa právnej úpravy v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného v čase uzavretia zmluvy. Súd konštatoval, že zmluva bola uzavretá platne, keďže obsahuje všeobecné náležitosti požadované zákonom pre právne úkony( ust. § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka), ako aj osobitné podstatné náležitosti predpísané v zákone o elektronických komunikáciách.
35. Z vyššie citovaného ust. § 43 ods.1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách vyplýva, že poskytovateľ má právo na zaplatenie ceny poskytnutej služby. Povinnosť žalovaného zaplatiť cenu poskytnutej služby v súlade so zmluvou o pripojení a tarifou vyplýva z vyššie cit. ust. § 43 ods.12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách, ako aj zo zmluvy a Všeobecných podmienok, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o pripojení. Žalovaný bol povinný hradiť cenu poskytnutých služieb v jednotlivých zúčtovacích obdobiach, vyúčtovanú faktúrami, v lehote splatnosti faktúr. Súd mal za preukázané, že cena poskytnutých služieb v piatich mesačných fakturačných obdobiach od 26.10.2015 do 25.2.2016 bola riadne vyúčtovaná a žalovaný mal podľa faktúr zaplatiť spolu sumu vo výške 343,72 EUR.
36. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný cenu vyúčtovanú vyššie uvedenými faktúrami uhradil, súd ho zaviazal na zaplatenie celej žalobcom uplatnenej pohľadávky z tohto titulu, spolu vo výške 422,68 EUR.
37. Žalobca sa okrem ceny dodaných služieb domáhal aj zaplatenia sumy 133,53 EUR titulom zmluvnej pokuty.
38. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
39. Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
40. Zmluvná pokuta je špeciálny zabezpečovací právny prostriedok, ktorý vzniká dohodou zmluvných strán. Ide o dohodou účastníkov určenú peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute má obligatórne písomne stanovenú formu. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia, ktorý má byť jednoznačný.
41. Vykonaným dokazovaním z obsahu zmluvy o poskytovaní verejných služieb mal súd za preukázané, že zmluvné strany sa dojednali na zmluvnej pokute vo výške 168,00 EUR s klesajúcou tendenciou, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť, ak poruší svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu v dojednanej dobe viazanosti 24 mesiacov, okrem iného aj tým, že riadne a včas nezaplatí cenu poskytnutých služieb, ktoré porušenie je napokon aj dôvodom pre to, aby podnik mohol od zmluvy o pripojení odstúpiť, tak ako to vyplýva z ust. § 44 ods.10 zákona elektronických komunikáciách. Dohodu účastníkov o zmluvnej pokute súd vyhodnotil ako platnú, pretože bola uzavretá v zákonom predpísanej písomnej forme a
obsahuje všetky zákonom predpísané podstatné náležitosti ( § 544 ods.2 Občianskeho zákonníka ). Keďže žalovaný neuhradil v lehote splatnosti faktúr cenu za poskytnuté telekomunikačné služby, na ktorú povinnosť bolo viazané zaplatenie sankcie vo forme zmluvnej pokuty, podľa citovaného ust. § 544 Občianskeho zákonníka vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v dojednanej výške. Právny predchodca žalobcu si zmluvnú pokutu uplatnil voči žalovanému faktúrou č. 7606859099 vo výške 133,53 EUR.
42. Uplatnenú výšku zmluvnej pokuty, s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, ktorú vlastne predstavuje jednak zľavnený mesačný paušálny poplatok za dojednaný program služieb, ako aj hodnota mobilného telefónu, ktorý žalovanému predaný so zľavou, súd nepovažoval za neprimerane vysokú a preto svoje moderačné právo nevyužil a výšku pokuty neznížil.
43. Podľa § 517 ods. 1 OZ veta prvá, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
44. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
45. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
46. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
47. Z prisúdenej istiny bez priznanej zníženej zmluvnej pokuty, t.j. zo sumy 422,68 EUR súd priznal aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti príslušných faktúr s poukazom na § 517 ods.1, 2 OZ, a to vo výške 5,05 % ročne zo sumy 33,59 EUR od 27.10.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 105,08 EUR od 26.11.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 111,71 EUR od 29.12.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 20,71 EUR od 26.1.2016 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 18,06 EUR od 26.2.2016 do zaplatenia.
48. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
50. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 422,68 EUR a súd mu priznal sumu 422,68 EUR. Žalobca tak bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, percentuálne vyjadrenej na 100 %. Z uvedeného dôvodu vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§48 Exekučného poriadku).