Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/34/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava 1 v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci žalobcu: W.. P. T., L.. XX.XX.XXXX, E. X, XXX XX E. T., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova ul.č. 2, Bratislava o zaplatenie 1.270,10 Eur s prísl. takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 26.11.2007 sa žalobca domáhal zaviazania žalovaného k zaplateniu 38.263 Sk t.j. 1 279,10 Eur s prísl. Oprávnenosť svojho nároku odôvodnil tým, že vzhľadom na skutočnosť, že pristúpením SR ku krajinám Schengenského priestoru ku dňu 1.1.2008 dôjde, v zmysle príslušných medzivládnych dohôd, ku zrušeniu hraničných priechodov na štátnych hraniciach medzi SR a členskými krajinami EÚ, t.j. MR, ČR, Poľsko a Rakúsko, a teda aj zníženiu personálneho stavu na spádových oddeleniach hraničnej polície podal žalobca v súlade s ustanovením § 35 ods.7 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov PZ, ZVJS, SIS, NBÚ a v platnom znení žiadosť o preloženie z útvaru OHP PZ Šiatorská Bukovinka na útvar KR PZ Bratislava. Uvedená žiadosť bola nadriadenými služobnými funkcionármi riadne schválená a dňom 1.4.2007 došlo u žalobcu k zmene miesta služobného zaradenia a v nadväznosti na to aj k zmene miesta výkonu štátnej správy. Na základe uvedenej skutočnosti žalobca v zákonnej lehote 30 dní odo dňa preloženia dňa 16.4.2007 požiadal v zmysle ustanovenia § 113 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ svojho nadriadeného o možnosť vyúčtovať si náhrady pri preložení formou žiadosti o priznanie náhrad pri preložení (dôkaz č.3), ktoré mu boli riadne kompetentnými pracovníkmi rezortu vnútra schválené a dňom 1.4.2007 bolo schválené a povolené vyplatenie náhrad. Následne žalobca začal konať vo veci zabezpečenia realizácie úhrady riadne schválených náhrad pri preložení podľa ustanovenia § 113 ods.2 u pracovníčok finančného odboru KR PZ Bratislava. Po 3 dňoch konania (v období 15.5.2007-18.5.2007), a po predložení všetkých požadovaných náležitostí vo veci, mu bolo oznámené, že napriek skutočnosti predloženia požadovaných dokladov v rozsahu čestného vyhlásenia žalobcu (dôkaz č.4), dokladov od SAD aŽ SR o výške účtovaného cestovného (dôkaz č.5) nespĺňa podmienky na ich priznanie, nakoľko riadne schválená úhrada náhrad mu nepatrí, pretože podľa vyjadrenia pracovníčky KR PZ Bratislava p. O. a aj pracovníka MV SR p. T. žiadateľ údajne nespĺňa zákonné ustanovenia pre priznanie náhrad. Námietka oprávnenosti voči riadne priznanej a schválenej žiadosti o priznanie náhrad bola vznesená voči skutočnosti, že nakoľko žalobca je rozvedený a nemá zverené deti nevzniká mu zákonné právo na priznanie plnenia náhrad pri preložení podľa ustanovenia § 113 ods. 2 zákona o št. službe príslušníkov PZ, ZTVJS. Napriek argumentácie žiadateľa, či sa pojem odlúčenia vzťahuje iba na manželku žiadateľa a nie na odlúčenie od maloletých detí mu bolo oznámené, že nakoľko nemá zverené maloleté deti do výchovy na realizácia finančnej kompenzácie priznaných náhrad mu nepatrí. Následne žalobca

argumentoval v tom znení, že odlúčenie vzniká od rodiny, ktorú tvorí nielen manželka policajta ale aj jeho deti odkázané na neho výživou. Skutočnosť odkázanosti maloletých detí žalobcu na jeho osobu výživou preukazuje jednak skutočnosť riadneho plnenia si vyživovacích povinností tak aj čestné prehlásenie matky maloletých detí (dôkaz č.6). Matka maloletých detí, na žiadosť žiadateľa, svojim čestným prehlásením písomne potvrdila uvedené skutočnosti ako v minulosti tak aj v súčasnosti (dôkaz č.6). V ustanovení § 115 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len v platnom znení sa pod pojmom domácnosť uvádza, že túto tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvalé žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby, pričom v zmysle ustanovenia § 116 sa pod pojmom blízke osoby okrem iného uvádza, že sa o nejedná v prípade, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá odôvodnene pociťovala ako vlastnú ujmu. Dlhodobé odlúčenie maloletých detí od ich otca, ktorý im poskytuje počas ich dlhodobého pobytu u neho plnohodnotné zaopatrenie, spĺňa podmienku predmetného ustanovenia OZ, nakoľko nie je možný dlhodobý pobyt maloletých u otca v dôsledku odlúčenia. Z argumentácie kompetentných pracovníkov rezortu vnútra podľa bodu 3 priamo vyplýva, že rodinu žiadateľa tvorí podľa svojského výkladu zákona p. O. p. T. iba manželka žalobcu pričom deti žalobcu podľa ich výkladu netvoria jeho rodinu, nakoľko do nej nepatria. Žalobca opätovne poukazuje na skutočnosť, že uvedený svojský výklad zákona je v priamom rozpore s ústavným právom rodiča podľa čl. 41 ods.4 Ústavy SR ako aj čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého sa práva rodiča môžu obmedziť iba rozhodnutím súdu na základe zákona (§ 38 a §39 zákona č.36/2005 o rodine v platnom znení). V zmysle ustanovenia § 28 ods.2 zákona o rodine rodičovské práva majú obaja rodičia. Zásah do rodičovských práv a povinností (§ 28 zákona o rodine) je možný iba ak sú dané zákonné dôvody na vydanie rozhodnutia o ich obmedzení (§ 38 ods.3 zákona o rodine) vyšpecifikované v ustanoveniach § 28 ods.3, § 38 ods. 1, 2 a 4 citovaného zákona o rodine č.36/2005. 1.1. Právo otca aktívne, trvalé, sústavne a dlhodobo priaznivo vplývať na výchovu, zaopatrenie, výživu a celkový vývoj osobnosti maloletých detí nebola rozsudkom súdu žiadnym spôsobom obmedzená, nakoľko možnosť pobytu maloletých detí u toho ktorého z rodičov, vzhľadom na, dohodu medzi matkou a otcom maloletých detí, nebola žiadnemu z rodičov obmedzená. Bola ponechaná na dohodu medzi rodičmi detí. Žalobca na uvedené skutočnosti poukázal svojim podaním adresovaným príslušným služobným orgánom (dôkaz č.7). Na predmetné skutočnosti žalobca opätovne poukázal doplnením podania na základe čoho zaujal služobný orgán právny názor v súlade s bodmi 3 a 5'v tom znení, že náhrady podľa ustanovenia § 113 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. žalobcovi nepatria. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu vo veci starostlivosti o maloleté deti bola v platnosti iná zákonná norma a to zákon o rodine č. 94/1964 Zb., ktorý bol zrušený novým zákonom o rodine č. 36/2005. Je zrejmé, že odvolávať sa na zákonnú normu o rodine platnú v súčasnosti, s poukázaním na v predchádzajúcom uvedené skutočnosti, je právne irelevantné. V dôsledku uvedenej skutočnosti bola žalobcovi spôsobená škoda vo forme finančnej ujmy, čím teda došlo teda k ukráteniu na zákonných právach žalobcu. Oprávnený služobný orgán podľa právneho názoru žalobcu vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu a presahujúcom jeho oprávnenia a kompetencie Žalobca sa na základe hore uvedených skutočností oprávnene domnieva, že uvedeným konaním žalovaného došlo k zásahu, a následnému porušeniu, do základných práv a slobôd žalobcu žalovaným v tom, že žalovaný porušil ustanovenia čl. 46 ods.l a 3 Ústavy SR (zákon č. 460/1992 Zb.) v nadväznosti na to aj čl. 36 ods.l a 3 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon 23/1991 Zb.) v spojitosti s § 28 ods.2 + § 38 + § 39 zákona č. 36/2005 o rodine. Na základe hore uvedených skutočností preto, s poukázaním na dôkaz č.4, ako aj na ustanovenie § 234 ods.2 a § 256 ods. l zákona č. 73/98 Z.z. a taktiež aj na čl. 46 ods. 3) Ústavy SR týmto žalobca navrhuje a žiada, aby súd žalobe vyhovel.2. K podanej žalobe žalovaný sa vyjadril ústne do súdnej zápisnice na pojednávaní konanom dňa 17.04.2012 v ktorom uviedol, že z obsahu podania zo dňa 26. 11. 2007 jednoznačne vyplýva, že sa žalobca domáha peňažného plnenia zo služobného pomeru. Krajský súd v Bratislave spolu s Najvyšším súdom Slovenskej republiky zastávajú stanovisko, že ide o spor, ktorý má byť prejedaný podľa § 7 ods. 1 OSP ako spor vyplývajúci zo vzťahu obdobnému pracovnoprávnemu vzťahu v rámci všeobecného súdnictva. Žalobca vo svojom návrhu označil ako žalovaného Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Ako vyplýva z § 19 OSP, cit.: "Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak ten, komu ju zákon priznáva. "Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Krajské riaditeľstvo Policajného zboru vystupujú

ako samostatné právnické osoby, ktoré sú s odvolaním sa na hmotnoprávnu úpravu spôsobilé mať práva a povinnosti a podľa ustanovenia § 19 OSP sú spôsobilé byť účastníkmi konania samostatne. Žalobca označil ako žalovaného Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, pričom nezohľadnil pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, pod ktorou rozumieme, či je žalovaný nositeľom tvrdenej subjektívnej povinnosti. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nie je v danej veci pasívne vecne legitimované, pretože žalobca žiada zaplatenie I 270,10 eur ako úhradu nevyplatených zákonných náležitosti vyplývajúcich so služobného pomeru- cestovného, t.j. cestovných výdavkov na dopravu do zamestnania a stravného za obdobie od vzniku údajného nároku od 1. 4. 2007 do 30. 6. 2007, teda keď bol žalobca zaradený na krajskom dopravnom inšpektoráte Krajského riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave (viď personálny rozkaz riaditeľa krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. 30 zo dňa 29. marca 2007). Žalovaný uvádza, že na základe čl. 2 ods. 3 Nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky o vydaní vzorového organizačného poriadku krajského riaditeľstva Policajného zboru č. 19/2009 (ďalej len "Nariadenie č. 19/2009-'), je krajské riaditeľstvo právnickou osobou, cit.: "Krajské riaditeľstvo je rozpočtovou organizáciou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a správcom majetku štátu podľa osobitných predpisov. " Ako rozpočtová organizácia je zriadená na základe zriaďovacej listiny. Ako vyplýva z čl. 2 ods. 4 Nariadenia č. 19/2009, krajské riaditeľstvo má spôsobilosť byť účastníkom konania, a to samostatne a nezávisle od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, cit.: " Krajské riaditeľstvo vystupuje ako samostatný právny subjekt s aktívnou, prípadne pasívnou legitimáciou." Vzhľadom na uvedené žalovaný Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vznáša námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v konaní.

2. V poradí prvom rozsudku Okresného súdu Bratislava 1 zo dňa 18.09.2012 č.k. 18C 34/2010-225 súd žalobu zamietol z dôvodu, že podľa Nariadenia MV SR č. 71/2003 či. 2 ods. 3,4,5 a jeho Prílohy - vzorový organizačný poriadok (čl. 176) Krajské riaditeľstvo je rozpočtovou organizáciou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Krajské riaditeľstvo vystupuje ako samostatný právny subjekt s aktívnou prípadne pasívnou legitimáciou. Krajské riaditeľstvo je služobným úradom podľa osobitného predpisu. Jeho nadriadeným služobným úradom je služobný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci má iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nie je nositeľom uplatneného práva, bolo potrebné žalobný návrh zamietnuť, pretože žalovaný nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný.

3. Na základe odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd Uznesením zo dňa 28.10.2014 č.k.8Co 405/2013-242 rozsudok prvostupňového súdu zrušil z dôvodu, že zi na základe rozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky zo dňa 12.12.2012 č. SLV- PS-1120/2012 o zrušení rozpočtových organizácií krajských riaditeľstiev policajného zboru, bola ku dňu 31.12.2012 zrušená rozpočtová organizácia Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, ktorá bola do tohto dátumu služobným úradom žalobcu a vzhľadom na § 21 ods. 13 zákona číslo 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, prešli práva a povinnosti rozpočtovej organizácie Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, s účinnosťou od 01.01.2013, na jej zriaďovateľa, ktorými Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, z čoho vyplýva, že služobným úradom žalobcu sa tak od 01.01.2013 stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (odpoveď Ministerstva vnútra Slovenskej republiky čJ. 241 spisu). Vzhľadom na to, že pre konania na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa (§211 ods. 2 O.s.p.), uplatní sa aj v odvolacom konaní ustanovenie § 154 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Bolo preto potrebné v odvolacom konaní prihliadnuť na tú skutočnosť, že v jeho priebehu došlo k zániku Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, ktoré bolo; ako služobný úrad navrhovateľa; v predmetnom konaní pasívne legitimovaným subjektom na vyplatenie peňažných nárokov vyplývajúcich mu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, v dôsledku čoho sa stal v ďalšom konaní pasívne legitimovaným subjektom žalovaný označený žalobcom v žalobe a to: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (§ 1 ods. 4 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013). Nakoľko v priebehu odvolacieho konania odpadol nedostatok pasívnej legitimácie, pre ktorý súd prvého stupňa žalobu žalobcu zamietol, nemožno rozsudok súdu prvého stupňa považovať za správny.

4. Písomným podaním zo dňa 29.09.2017 a 08.12.2017 sa žalovaný vyjadril písomne k podanej žalobe. Vo svojom písomnom stanovisku uviedol, že v predmetnom konaní sa doposiaľ riešili predovšetkým procesnoprávne otázky a otázka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného,

považoval žalovaný za dôležité doplňujúco sa vyjadriť k meritu veci. Žalobca sa žalobou zo dňa 26.11.2007. súdu doručenou toho istého dňa, opravenou a doplnenou podaním žalobcu zo dňa 12.08.2010, domáha zaplatenia sumy vo výške 1.270,10 Eur s prísl. titulom náhrady pri preložení na inú funkciu, presnejšie cestovného a stravného, za obdobie od 01.04.2007 do 30.06.2007. Žalobca dňa 16.04.2007 podal na oddelení riadenia dopravy Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave žiadosť o priznanie náhrad pri prijatí alebo preložení na inú funkciu (ďalej len ..žiadosť") v zmysle § 113 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2006 do 25.07.2007. Predmetnej žiadosti žalobcu bolo vyhovené, resp. bola schválená jeho príslušným najbližším priamym nadriadeným vzhľadom na tie skutočnosti, ktoré boli v žiadosti uvedené. Policajt, ktorý bol preložený na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby na vlastnú žiadosť podľa § 35 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2006 do 25.07.2007 a splnil všetky zákonom stanovené podmienky, môže požiadať o priznanie náhrad pri prijatí alebo preložení na inú funkciu v zmysle § 113 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2006 do 25.07.2007. Žiadosť o priznanie náhrad pri prijatí alebo preložení na inú funkciu v zmysle § 113 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2006 do 25.07.2007 môže nadriadený schváliť najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa preloženia policajta, najdlhšie po dobu troch mesiacoch. Schválenie žiadosti nadriadeným sa považuje za formálny akt rozhodnutia. Pre úplnosť a celkové ozrejmenie skutkového stavu si žalovaný dovoľuje podotknúť, že policajt je povinný uviesť v žiadosti o priznanie náhrad pri prijatí alebo preložení na inú funkciu v zmysle § 113 zákona č. 73/1998 Z. z. informácie, ktoré sa zakladajú na pravde a úplne korešpondujú so skutkovým stavom. Priamy nadriadený žalobcu v tom čase posudzoval žiadosť len na základe skutočností uvedených priamo v žiadosti. Skutočnosti, ktoré boli a sú rozhodujúce pre priznanie náhrad neboli v žiadosti uvedené a neboli ani jej prílohou, takže o nich najbližší nadriadený žalobcu nemal vedomosť. Žalovaný podotýka, že súčasťou žiadosti bolo aj poučenie, ktoré jednoznačne upravovalo povinnosť žiadateľa (v tomto prípade žalobcu) uviesť pravdivé a úplne údaje rozhodujúce pre priznanie náhrad, pričom uvedenie nesprávnych alebo nepravdivých, či neúplných údajov rozhodujúcich pre priznanie náhrad zakladalo zodpovednosť žiadateľa za takto spôsobenú škodu. Dovoľujeme si uviesť predpoklad, že v prípade, ak by žalobca v žiadosti o priznanie náhrad svojmu priamemu nadriadenému uviedol všetky potrebné kľúčové a podstatné skutočnosti týkajúce sa predovšetkým jeho rodinných pomerov, tak je dôvodné sa domnievať, že by k podpísaniu žiadosti najbližším nadriadeným žalobcu ani nedošlo, nakoľko už vtedy by bolo preukázané nesplnenie zákonných podmienok. Bližšie vysvetlenie a spresnenie postupov v rozhodovaní o priznaní, resp. nepriznaní náhrad v súvislosti s preradením alebo preložením policajta na inú funkciu v zmysle § 113 zákona č. 73/1998 Z. z. ozrejmuje pokyn generálnej riaditeľky sekcie systematizácie a mzdovej politiky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SSMP-82/OR-2009 z 27.05.2009 (d'alej len "pokyn"), ktorý bol vypracovaný z dôvodu potreby prehľadnosti a ustálenia postupu pri priznaní, resp. nepriznaní náhrad pri služobných cestách príslušníkov Policajného zboru podľa prislúchajúcich ustanovení piatej časti zákona č. 73/1998 Z.z. Aj napriek skutočnosti, že pokyn nadobudol účinnosť až dňom 27.05.2009, je aktuálny aj v súčasnosti a je aplikovateľný aj na prípad žalobcu, nakoľko precizuje a kompletizuje podmienky pre priznanie, resp. nepriznanie náhrad policajtov podľa zákona č. 73/1998 Z. z. Zákonné podmienky a predpoklady pre priznanie, resp. nepriznanie náhrad v súvislosti s preradením alebo preložením policajta na inú funkciu v zmysle § 113 zákona č. 73/1998 Z. z. a tiež postup v rozhodovaní o ich priznaní, resp. nepriznaní sa od roka 2007 do dnešného dňa nezmenili. Podľa čl. 2 ods. 3 pokynu, cit.: .,Rodina policajta podľa zákona č. 73/1998 Z. z. je manžel alebo manželka a deti odkázané výživou na policajta. Za ženatého policajta pre účely poskytovania náhrad výdavkov sa považuje aj slobodný, rozvedený alebo ovdovený policajt, ktorý žije v domácnosti s niektorým členom rodiny uvedeným v predchádzajúcej vete." K preplateniu náhrad pri preradení alebo preložení policajta na inú funkciu v /mysle § 113 zákona č. 73/1998 Z. z. predkladá policajt okrem schválenej a podpísanej žiadosti aj cestovný príkaz, ktorý musí obsahovať všetky zákonom stanovené náležitosti a tiež musí byť schválený a podpísaný nadriadeným policajta. Tieto podklady doručí policajt, ktorému boli náhrady schválené, na príslušné oddelenie účtovníctva poverené likvidáciou cestovných náhrad. Nakoľko predloženie riadne schváleného cestovného príkazu spolu so schválenou žiadosťou o priznanie náhrad v súvislosti s preradením alebo preložením na inú funkciu v zmysle § 113 zákona č. 73/1998 Z. z. príslušnému oddeleniu účtovníctva povereného likvidáciou cestovných náhrad je obligatórnym podkladom pre priznanie náhrad, nie je možné opomenutie tejto zákonnej podmienky dodatočne konvalidovať. Z uvedeného vyplýva, že za predpokladu, že žiadateľ (v tomto prípade žalobca) nepredložil riadne schválený cestovný príkaz, príp. ho predložil, ale nebol schválený jeho príslušným

nadriadeným, náhrady žiadateľovi nepatria a príslušné oddelenie účtovníctva Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave mu ich nemohlo vyplatiť z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok. Podľa § 133 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2006 do 25.07.2007, cit.: policajt je povinný do desiatich pracovných dní po skončení služobnej cesty predloží t nadriadenému písomné doklady na vyúčtovanie služobnej cesty a tiež vrátiť nevyúčtovaný preddavok." Podľa § 133 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2006 do 25.07.2007, cit.: Nadriadený je povinný do desiatich pracovných dni od predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie služobnej cesty policajta." Podľa čl. 19 ods. 1 pokynu, cit.: ..Policajt je povinný do desiatich pracovných dní po dni ukončenia služobnej cesty predložiť nadriadenému písomné doklady potrebné na vyúčtovanie služobnej cesty a tiež vrátiť nevyúčtovaný preddavok. Nadriadený uskutočni vyúčtovanie služobnej cesty pri poskytnutí preddavku a uspokojí nároky policajta do desiatich pracovných dni odo dňa predloženia písomných dokladov potrebných k vyúčtovaniu služobnej cesty." Cestovné oznámenie zo dňa 18.05.2007 vystavený SAD Lučenec, a.s. preukazujúci km vzdialenosť mestami Bratislava - Veľký Krtíš - Lučenec a výšku cestovného od 01.07.2006 a listinný dôkaz spoločnosti Slovensko, a.s. preukazujúci km vzdialenosť medzi mestami Lučenec - Bratislava a výška spiatočného lístka, žalovaný nepovažoval za relevantný dôkaz prepravy žalobcu preukazujúci jednak samotné uskutočnenie cesty a jednak výšku takto uskutočnenej cesty. Žalovaný si dovoľuje podotknúť, že predmetné listinné dôkazy označené ako listinné dôkazy č. 5 nepredstavujú cestovné príkazy, ktoré sú neoddeliteľným a neopomenuteľným podkladom pre vyplatenie, resp. nevyplatenie náhrad. Príslušné oddelenie účtovníctva Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave poverené likvidáciou cestovných náhrad žiadateľovi (v tomto prípade žalobcovi) nevyplatilo ním požadované sumy náhrad, nakoľko nespĺňal požadované zákonné podmienky pre ich vyplatenie. Na skutočnosť nevyplatenia náhrad, žalobca reagoval podaním Žiadosti o zaujatie stanoviska zo dňa 24.05.2007, ktorá bola adresovaná Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Následne odbor mzdovej politiky sekcie systematizácie a mzdovej politiky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky listom - "Predloženie dokladov - žiadosť" č. SSMP-61-12/3-2007 zo dňa 11.06.2007 žalobcovi odpovedal a vyžiadal si od neho kópiu personálneho rozkazu riaditeľa Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru č. 122 zo dňa 27.03.2007 o preložení a kópiu rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 6C/87/01-49 zo dňa 20.03.2003 z dôvodu posúdenia žiadosti žalobcu o poskytnutie nenárokových náhrad výdavkov v zmysle § 113 zákona č. 73/1998 Z. z. Žalobca zaslal podklady odboru mzdovej politiky sekcie systematizácie a mzdovej politiky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky spolu s listom - "Predloženie dokladov, žiadosť

- doplnenie" zo dňa 20.06.2007, ktorým okrem iného sám uznal, že maloleté deti žalobcu boli po dohode rodičov prihlásené k trvalému pobytu vo Veľkom Krtíši, teda na adresu trvalého pobytu ich matky. Odbor mzdovej politiky sekcie systematizácie a mzdovej politiky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zaslal žalobcovi list - "Náhrady výdavkov pri preložení policajta stanovisko" č. SSMP-61-14/3-2007 zo dňa 27.06.2007 (ďalej len "stanovisko"), ktorým bolo žalobcovi oznámené, že náhrady v zmysle § 113 zákona č. 73/1998 Z. z. mu nepatria, nakoľko nesplnil zákonnú podmienku spoločnej domácnosti s maloletými deťmi. Odbor mzdovej politiky sekcie systematizácie a mzdovej politiky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa vo svojom stanovisku odvolával na rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 6C/87/01-49 zo dňa 20.03.2003, ktorým bolo manželstvo žalobcu rozvedené a maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky. Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobcove maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a nie žalobcu, zdieľajú aj spoločnú domácnosť s matkou a trvalé bydlisko majú na adrese trvalého bydliska matky. Podľa § 130 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2006 do 25.07.2007, cit.: "Ženatý policajt je tiež slobodný, rozvedený alebo ovdovený policajt, ktorý žije v domácnosti s niektorým členom rodiny uvedeným v odseku 5, ktorému poskytuje zaopatrenie, ak sa tento člen rodiny uznáva za nim vyživovanú osobu." Podľa § 130 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2006 do 25.07.2007, cit.: .,Rodinou policajta je manžel alebo manželka a deti odkázané výživou na policajta podľa osobitného predpisu ." Nemenej dôležitou skutočnosťou pri posudzovaní nároku žalobcu na vyplatenie náhrad v zmysle § 113 zákona č. 73/1998 Z. z. bolo aj to, že žalobca zaslal odboru mzdovej politiky sekcie systematizácie a mzdovej politiky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky spolu

s listom - "Predloženie dokladov, žiadosť - doplnenie" zo dňa 20.06.2007 personálny rozkaz riaditeľa Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č 30 zo dňa 29.03.2007 o ustanovení do funkcie, hoci bol odborom mzdovej politiky sekcie systematizácie a mzdovej politiky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SSMP-61-12/3- 2007 zo dňa 11.06.2007 vyslovene požiadaný o zaslanie personálneho rozkazu riaditeľa Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru č. 122 zo dňa 27.03.2007 o preložení. Na túto skutočnosť bol žalobca v stanovisku odboru mzdovej politiky sekcie systematizácie mzdovej politiky Ministerstva vnútra Slovenskej republika spozornený. Pri preložení policajta na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby je nevyhnutné pre posúdenie poskytovania náhrad výdavkov predložiť personálny rozkaz o preložení a nie personálny rozkaz o ustanovení do funkcie. Žalobca preukázateľne nesplnil nevyhnutnú podmienku predloženia požadovaného podkladu

- personálneho rozkazu riaditeľa Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru č. 122 zo dňa 27.03.2007 o preložení. Podľa čl. 10 ods. 12 pokynu, cit.: "Súčasťou žiadosti o priznanie náhrad je personálny rozkaz o preložení policajta a doklad preukazujúci spoločnú domácnosť a vyživovaciu povinnosť u slobodného, rozvedeného policajta a vdovca rozhodnutie súdu o zverení detí do výchovy. Uvedené doklady doručí policajt, ktorému boli schválené náhrady výdavkov podľa ods. 1 na príslušné oddelenie ekonomického odboru povereného likvidáciou cestovných náhrad". Žalovaný uvádza, že náhrady poskytované podľa § 113 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2006 do 25.07.2007 sú nenárokové náhrady, čo znamená, že žiadateľ (v tomto prípade žalobca) na tieto náhrady ex lege nemá nárok. Pre úplnosť žalovaný podotýka, že tieto náhrady podliehajú dani z príjmu. Pre vyplatenie náhrad podľa § 113 zákona č. 73/1998 Z. z. je nevyhnutné, aby žiadateľ (v tomto prípade žalobca) predložil príslušnému oddeleniu účtovníctva povereného likvidáciou cestovných náhrad všetky požadované podklady riadne schválené a podpísané príslušným nadriadeným, a to samotnú žiadosť o priznanie náhrad, cestovný príkaz, personálny rozkaz o preložení a doklad preukazujúci spoločnú domácnosť žiadateľa (v tomto prípade žalobcu) a vyživovaciu povinnosť voči jeho maloletým deťom. Z uvedeného vyplýva, že dôkazné bremeno ohľadom doloženia požadovaných dokladov a preukázania rozhodujúcich skutočností zaťažuje žalobcu. Podľa čl. 17 ods. 1 pokynu, cit.: "Ustanovenia o náhradách výdavkov sú založené na princípe preukázateľnosti vzniknutých výdavkov pri služobnej ceste. Preukázanie výdavkov sa vyžaduje pri cestovných výdavkoch, výdavkoch za ubytovanie, potrebných vedľajších výdavkoch, výdavkoch na návštevu rodiny a pri výdavkoch pri sťahovaní." Žalovaný ďalej poukázal na to, že dôkazy predložené žalobcom (čestné vyhlásenia) spolu so žalobou dňa 26.11.2007 ako dôkaz preukazujúci rodinné pomery žalobcu neobstojí a žalovaný ho považuje za právne irelevantný, nakoľko kľúčovým dôkazom v konaní je práve rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 6C/87/01-49 zo dňa 20.03.2003 označený ako dôkaz č. 10, ktorý jednoznačne vyslovuje, že maloleté deti žalobcu sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti a výchovy matky detí - žalobcovej exmanželke. Žalovaný považuje za kľúčový dôkaz práve listinný dôkaz - Stanovisko odboru mzdovej politiky sekcie systematizácie a mzdovej politiky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SSMP-61-14/3-2007 zo dňa 27.06.2007, v ktorom jednoznačne konštatoval, že žalobca nesplnil zákonnú podmienku spoločnej domácnosti s maloletými deťmi, a teda náhrady mu nepatria. Žalovaný v plnom rozsahu zotrváva a stotožňuje sa s predmetným stanoviskom a má za to, že žalobca nesplnil zákonné podmienky pre priznanie náhrad a neexistuje právny dôvod na ich vyplatenie. V prípade ich vyplatenia žalobcovi aj za nesplnenia zákonných podmienok, by sa žalobca na úkor žalovaného bezdôvodne obohatil. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalovaný jednoznačne za to, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok, na vyplatenie náhrad nemá právny nárok, žalobu žalobcu považujeme v celom rozsahu za nedôvodnú a žiadal súd, aby žalobu zamietol.

5. Žalobca sa k stanovisku žalovaného písomne vyjadril podaním zo dňa 09.12.2017. V oboch týchto žiadostiach náhrady pri preložení schválili moji vtedajší priamy nadriadený a taktiež i nadriadený s ustanovovacou personálnou právomocou. Pretože nový zákon č. 73/1998 Z.z. nadobudol účinnosť dňa 1.4.1998, bolo na vyžiadanie nadriadeného potrebné vyplácanie náhrad oprieť o tento nový zákon o št. službe č. 73/1998 Z.z., ktorý o nich priamo v§ 113 zákona i pojednával. Výnos MV SR č. 42/1994, ktorým mi boli náhrady pri preložení pôvodne priznané, bol zrušený a preto bolo potrebné podať novú žiadosť o priznanie náhrad, ktorá však kontinuálne a priebežne nadväzovala na žiadosť predchádzajúcu. Z uvedeného priamo vyplýva, že preplácanie náhrad pri

preložení bolo priznané po celú dobu preloženia nepretržite a sústavne v období od 15.8.1997 do 31.12.1998. Vzhľadom na to, že dňom 1.9.1998 som menil miesto služobného* pôsobenia z útvaru, ktorý mi náhrady pri preložení priznal, na iný služobný útvar, bolo logicky vyplácanie nároku v žiadosti zo dňa 12.8.1998 obmedzené do 31.8.1998. Ak žiadosť o priznanie náhrad priamo schvaľuje nadriadený s ustanovovacou personálnou právomocou, ktorý ustanovuje policajta do funkcie svojim personálnym rozkazom, predchádzajúce odporučenie priameho nadriadeného a ani vyjadrenie ekonomického, alebo akéhokoľvek iného služobného orgánu. útvaru a ani žiadneho ďalšieho iného nadriadeného alebo zamestnanca MV SR. nie je potrebné. Ako je z predloženého dôkazu zrejmé kolónka vyjadrenie ekonomického odboru k § 113 zákona je vyčiarknutá a teda jeho posúdenie iným orgánom, nie je. v prípade ak priznanie náhrad schvaľuje priamy nadriadený s ustanovovacou personálnou právomocou, právne relevantné, dokonca sa nevyžaduje ani odporúčacie stanovisko priameho nadriadeného. Žiadny zákon neoprávňuje zamestnanca rezortu vnútra, aby si dovolil zasahovať a meniť stanovisko nudriajL s ustanovovacou personálnou právomocou. V prípade ak áno, navrhujem týmto a žiadam, - žalovaný preukázal, že v inkriminovanom čase kto a na základe akého zákona (nie interného a riadenia, pretože náhrady pri preložení boli priznané na základe zákona) disponoval tak oprávnením podľa zákona. Náhrady pri preložení, ktoré sú predmetom tohto sporu, schvaľoval môj nadriadený s ustanovovacou personálnou právomocou (priamo tento ma ustanovoval i do funkcie - pozri dôkaz v návrhu žaloby personálny rozkaz č. 30 zo dňa 29.3.2007) a vtedy nadriadený najkompetentnejší, nie je preto dôvodné a právne relevantné, aby žalovaný spochybňoval právnu i zákonnú kompetenciu nadriadeného s ustanovovacou personálnou právomocou, a všemožne sa bránil plneniu náhrad pri preložení priznaných kompetentným nadriadeným. Spochybňovanie kompetentným nadriadenom priznaných náhrad pri preložení porušuje základný princíp právneho štátu v tom, že nedáva záruku právnej istoty vyplatenia kompetentným nadriadeným garantovaných a priznaných náhrad pri preložení, čo v konečnom dôsledku spochybňuje právnu a odbornú spôsobilosť nadriadeného) na zastávanie riadiacej funkcie a tým i skutočnosť, či sú riadiace funkcie v rezorte vnútra obsadený na základe odbornej kvality riadiacich funkcionárov, alebo naopak na základe príslušnosti k správnej politickej strane, bez ohľadu na odbornú a profesionálnu kvalitu. Podľa právneho názoru žalobcu v demokratickom a právnom štáte by princíp právnej istoty mal byť garantovaný o to viac, že ich garantom, v prípade žalobcu, je vysokopostavený predstaviteľ štátneho aparátu, s viac ako s primeranou znalosťou práva - nadriadený žalobcu s ustanovovacou personálnou právomocou. V opačnom prípade je namieste dôvodne pochybovať o schopnostiach riadiacich funkcionárov rezortu vnútra. V žiadnom prípade týmto nechcem spochybňovať, a ani nespochybňujem, odborné kvality funkcionárov, práve naopak, kto ich spochybňuje, je priamo sám ich zamestnávateľ a to rezort vnútra, pretože sám spochybňuje ako svoje, predtým už minimálne 3x potvrdené písomné stanoviská, tak i stanovisko nadriadeného žalobcu. Ďalej uviedol, že považuje za nanajvýš zvláštne a porušenie právnej istoty namietať jeho stav - rozvedený a žiadať dokázať, či, ako, kedy a v čom som zabezpečoval potreby maloletých detí, aby ich bolo možné považovať za osoby žijúce so mnou v spoločnej domácnosti, už aj s prihliadnutím na skutočnosť, že od podania žaloby uplynulo viac ako 10 rokov a starostlivosť o ne, a ich dlhodobý pobyt a zabezpečenie úplného zaopatrenia u mňa, je preukázateľný riadne úradne overeným čestným vyhlásením matky detí, ako i na to, že s uvedenou námietkou sa už vysporiadal súd v Banskej Bystrici v konaní číslo 16C/139/2007, ktorý pojednával v obdobnej veci, a v konečnom dôsledku i sám žalovaný. V roku 2005 (cca 2 roky po rozvode manželstva) vydávajú rezortné orgány svoje stanoviská, že spĺňam kritériá na priznanie náhrad pri preložení a ktoré ako vtedy na OS BB. tak i v tomto konaní, dokladujem. V roku 2008 vydáva opäť sekcia legislatívy a vonkajších vzťahov MV SR vyjadrenie žalovaného k predmetnému konaniu u OS BB v ktorom na str. 3 odsek 1 cituje ustanovenie § 113 ods. 2, ktorý je totožný so súčasným znením ustanovenia § 113 ods.3 pričom opäť konštatuje, že spĺňam kritériá pre priznanie náhrad. Na pojednávaní u OS BB je však dňa 25.3.2009 zástupcom MV SR. ako žalovaným, zrazu namietaný môj status, a to že od 18.9.2003 som rozvedený. Predpokladám, že uvedená námietka vzišla z toho titulu, že v tomto konaní (č. 18C/34/2010) už túto námietku, ktorá je súčasťou spisu, svojim stanoviskom prezentoval úradník MV SR. Jednalo sa preto o koordinovaný postup, ako docieliť zamietnutie žaloby na vyplatenie náhrad pri preložení. Na otázku vo veci konajúceho sudcu OS BB k predloženému dôkazu - spisu zo dňa 7.6.2005 označenému ako preskúmanie rozhodnutia - informácia, na pojednávaní dňa 25.3.2009, o ktorom odporca vedomosť mal, sa tento nevedel vyjadriť. Z neho je zrejmé, že v roku 2005, takmer 2 roky po rozvode vydávajú služobné orgány MV SR a to najkompetentnejšie - sekcia legislatívy a vonkajších vzťahov MV SR, ako i úrad hraničnej a cudzineckej polície PPZ stanoviská, že v

roku 2005, teda 2 roky po rozvode spĺňam podmienku na priznanie náhrad. Naviac uvedené podporilo opätovne stanovisko sekcie legislatívy a vonkajších vzťahov MV SR zo dňa 9.2.2008, teda takmer 4 roky po rozvode. Potom je až zarážajúca arogancia štátnej moci a v rozpore s princípmi právneho štátu, ak svoje, už 3x potvrdené písomné stanoviská, ide sám ten istý orgán, ktorý ich vydal, i napádať a vyvracať. Považujem preto za porušenie zásad právnej istoty a Ústavy SR, aby sa môj status rodiča - otca, a z toho vyplývajúceho priznania nárokov, pre údajné nesplnenie zákonných ustanovení § 130 ods. 5 a 6 žalovaným opätovne spochybňoval, keďže s uvedeným sa už ako súd (Banskobystrický pojednávajúci v obdobnej veci) atak i (viacnásobne a to písomne) žalovaný, prv vysporiadal. Základný princíp právneho a demokratického štátu je princíp právnej istoty. ked' štát svoje písomné právne stanoviská nemení podľa toho, ako sa mu zachce, ale poskytuje záruky, že písomne prejavený právny názorv obdobnej veci je pre neho záväzný a nemenný a nebude ho meniť podľa toho, kto sa práve v akom postavení v rámci rezortu vnútra nachádza, ako mu to práve vyhovuje, v akom konaní a proti akej strane sporu ho práve potrebuje. Uvedené je preto v rozpore so zásadami a princípmi demokratického právneho štátu. S uvedeným sa nakoniec obdobne vysporiadal i v konaní jednajúci Okresný súd v Banskej Bystrici. Rozsudok OS BB č. 16C/139/2007-207 zo dňa 25.3.2009 bol rozsudkom KS BB č. 12Co/l 80/2009- 226 zo dňa 3.9.2009 zrušený. Následne bol OS BB vydaný nový rozsudok č. 16C/139/2007-301 zo dňa 31.5.2010 ktorým mi nároky, preplatenie náhrad pri preložení, v plnom rozsahu žaloby priznané boli, čo bolo potvrdené i rozsudkom KS BB. Podľa § 113 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. nadriadený môže na základe žiadosti policajta, ktorý v dôsledku prijatia do služobného pomeru alebo preloženia na inú funkciu na vlastnú žiadosť podlá § 35 ods. 7 alebo s jeho písomným súhlasom do iného miesta výkonu štátnej služby žije odlúčene od svojej rodiny, poskytnúť mu náhrady ako pri služobnej ceste, najdlhšie po dobu troch mesiacov; o poskytovaní náhrad rozhodne nadriadený najneskôr do 30 kalendárnych dní od vzniku služobného pomeru alebo odo dňa preloženia. Ďalej vo svojom vyjadrení poukázal nato, že v čase rozvodu manželstva nebolo možné dohodnúť sa na striedavej starostlivosti o deti, nakoľko zákon o rodine túto možnosť úpravy zverenia detí do starostlivosti a opatery na čas po rozvode manželstva neupravoval. O deti sa však riadne staral po celú dobu a tieto striedavo trávili čas aj v jeho starostlivosti v priebehu roka po rôznych časových úsekoch. Žiadny zákon nepodmieňuje poskytovanie náhrad pri preložení iba ženatým policajtom. Pojem odlúčenie od rodiny neznamená automaticky, že sa jedná o manželov, žijúcich v spoločnej] domácnosti s deťmi. Tomuto pojmu zodpovedá charakteristika úplná rodina. Právo však pozná i pojem neúplná rodina, ktorú predstavuje aspoň 1 rodič a maloleté deti. Nároky náhrad pri preložení patria nielen policajtovi v úplnej rodine, ale i žijúcemu v rodine neúplnej. Teda uvedený nárok možný i v prípade, ak policajt síce nemá zverené deti. pretože zákon o rodine to v čase rozvodu žalobcu navyše ani neumožňoval, ale s týmito trávi cca 50% doby v rámci roka a preto odlúčenia ad detí treba vykladať i vo vzťahu k rozvedenému rodičovi, ktorému maloleté deti neboli zverene do výchovy. V prípade, ak by tomu tak nebolo, jednalo by sa o zjavnú diskrimináciu rozvedeného rodiča, ktorému súdom žiadne páva a povinnosti v zmysle zákona o rodine uprené neboli. V civilizovanom a demokratickom štáte nie je možné, aby štatút stavu zamestnanca mal vplyv na vyplatenie už priznaných náhrad už aj s prihliadnutím na to, že žiadny judikát toto nepodporuje a neodôvodňuje, pričom ani k žiadnemu obmedzeniu, pozastaveniu či pozbaveniu práv žalobcu, ako rodiča vo vzťahu k svojim deťom, súdnym rozhodnutím nedošlo.

6. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými vyjadreniami a prednesmi sporových strán, s listinnými dôkazmi ( Personálny rozkaz zo dňa 29.03.2007, Žiadosť o priznanie náhrad pri prijatí alebo preložení na inú funkciu zo dňa 16.04.2007, Čestné prehlásenia žalobcu zo 22.05.2007, Čestné prehlásenie matky malol. detí zo dňa 24.05.2007, Žiadosť žalobcu adresovaná MV SR o zaujatie stanoviska k vyplateniu náhrad zo dňa 24.05.2007, Stanovisko MV SR k žiadosti zo dňa 27.06.2007, Rozsudok OS Veľký Krtíš sp.zn. 6C 87/01 zo dňa 20.03.2003) a zistil nasledovný skutkový stav. 6.1. Personálnym rozkazom riaditeľa riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica zo dňa 27.03.2007 ku dňu 01.04.2007 preložený ku krajskému a dopravnému inšpektorátu KR PZ v Bratislave. Personálnym rozkazom riaditeľa riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica č. 122/2007 úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru bol žalobca na vlastnú žiadosť preložený na útvar Krajského riaditeľstva PZ SR Bratislava. Následne personálnym rozkazom riaditeľa Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave zo dňa 29.03.2007 bol žalobca ustanovený do funkcie starší inšpektor pre riadenie inšpektorov oddelenia riadenia dopravy odboru výkonu služby Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave.

6.2. Na základe písomnej žiadosti zo dňa 16.04.2007 žalobca požiadal o priznanie náhrad pri prijatí alebo preložení na inú funkciu podľa § 113 zák.č. 73/1998 Z.z. Žiadosť žalobcu bola schválená najbližším nadriadeným a vyplácanie náhrad povolené dňom 01.04.2007 riaditeľom Krajského dopravného inšpektorátu KR PZ v Bratislave. 6.3. Z obsahu stanoviska MV SR sekcie systematizácie a mzdovej politiky zo dňa 27.06.2007 adresované žalobcovi na základe jeho žiadosti o vyplácanie náhrad súd zistil, že žiadosti žalobcu nebolo vyhovené z dôvodu nesplnenia podmienok pre priznanie a vyplácanie náhrad podľa § 113 ods.2 zák.č. 73/1998 s poukazom na to, že nadriadený môže podľa § 113 ods. 2 zákona č 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon") na základe žiadosti policajta, ktorý v dôsledku prijatia do služobného pomeru alebo preloženia na inú funkciu na vlastnú žiadosť podľa § 35 ods. 7 zákona alebo s jeho písomným súhlasom do iného miesta výkonu štátnej služby žije odlúčene od svojej rodiny, poskytnúť mu náhrady ako pri služobnej ceste, najdlhšie po dobu troch mesiacov; o poskytnutí náhrad rozhodne nadriadený najneskôr do 30 kalendárnych dní od vzniku služobného pomeru alebo odo dňa preloženia. Náhrady poskytnuté podľa § 113 ods.2 zákona sú nenárokové tzn. policajt na tieto náhrady zo zákona nemá nárok. Tieto náhrady podliehajú dani z príjmu. Podľa § 130 ods. 6 ženatý policajt je tiež slobodný, rozvedený alebo ovdovený policajt, ktorý žije v domácnosti s niektorým členom rodiny uvedeným v odseku 5 (manžel alebo manželka a deti odkázané výživou na policajta podľa osobitného predpisu), ktorému poskytuje zaopatrenie, ak sa tento člen rodiny uznáva za ním vyživovanú osobu. Rozsudkom okresného súdu vo Veľkom Krtíši číslo 6C 87/01-49 zo dňa 20. 3. 2003 bolo manželstvo žalobcu rozvedené a maloleté deti E. a P. boli zverené do výchovy matke, čím zároveň žijú v domácnosti s matkou. Podľa ustanovenia § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvalé žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Na základe výkladu k tomuto ustanoveniu maloleté deti môžu byť príslušníkmi domácnosti len toho z rodičov, ktorému boli zverené do výchovy, alebo len tých osôb, do ktorých opatery boli zverené súdnym rozhodnutím (náhradná rodinná výchova).Čestné prehlásenie nie je de iure relevantným dokladom deklarujúcim dohodu manželov o pobyte maloletých detí u jedného z rodičov. V podľa § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Nakoľko nespĺňal vyššie uvedenú podmienku spoločnej domácnosti s maloletými deťmi náhrady podľa § 113 ods. 2 zákona mu nepatria. Taktiež bol upozornený na to, že uviedol nesprávne číslo personálneho rozkazu riaditeľa riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica úradu hraničnej a cudzineckej polície P PZ v "Žiadosti o priznanie náhrad pri prijatí alebo preložení na inú funkciu", ktorým boli preložený na KDI KR PZ Bratislava. Obdobne odboru mzdovej politiky sekcie systemizácie a mzdovej politiky MV SR nepredložil požadovaný personálny rozkaz o preložení na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby, ale predložili personálny rozkaz o ustanovení do funkcie Pri preložení na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby na posúdenie náhrad výdavkov je potrebné predložiť personainy rozkaz o preložení. Z rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č.k. 6C 87/01-49 zo dňa 20.03.2003 súd zistil, že manželstvo žalobcu bolo rozvedené a maloleté deti pochádzajúce z manželstva boli zverené do opatery a starostlivosti na čas po rozvode matke. Žalobcovi bola stanovená vyživovacia povinnosť.

7. Vzhľadom k zisteným skutkovým okolnostiam súd sa primárne zaoberal otázkou existencie právneho nároku žalobcu na vyplatenie náhrad podľa § 113 ods.2 zák.č. 73/1998 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2006 do 25.07.2007 ( ďalej len zák.č. 73/1998 Z.z.). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v konaní bolo preukázané, že žalobca bol na základe personálneho rozkazu preložený z Oddelenia hraničnej polície PZ Šiatorská Bukovina Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica ku krajskému a dopravnému inšpektorátu KR PZ v Bratislave. V súvislosti s jeho preložením podľa § 35 ods.1 zák.č. 73/1998 Z.z. mu zo zákona vzniklo právo na uplatnenie náhrady výdavkov podľa § 113 ods.2 zák.č. 73/1998 Z.z. taktiež v konaní bolo preukázané, že žiadosť žalobcu o priznanie a vyplatenie náhrad zo dňa 01.04.2007 bola zo strany jeho nadriadeného riadne schválená. Žalobca v konaní tvrdil, že pokiaľ žiadosť nadriadený v zmysle zákona schválil žalovaný bol povinný mu uplatnené náhrady poskytnúť. Podľa § 113 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Policajtovi, ktorý je preložený na inú funkciu podľa § 35 ods. 1 písm. a) a b) do iného miesta výkonu štátnej služby a z tohto dôvodu žije odlúčene od svojej rodiny, patria náhrady ako pri služobnej ceste. O dĺžke doby priznania náhrady rozhoduje nadriadený. Nárok upravený v citovanom zákonom ustanovení patrí, podľa § 84 zák.č. 73/1998 Z.z. ktorý upravuje platové náležitosti a stanovuje zložky služobného platu, medzi nenárokovateľné zložky, ktorých náhrada

je podmienená splnením podmienok upravených zákonom. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že nárok na vyplatenie náhrady je podmienený splnením dvoch základných podmienok a to je priznanie náhrady nadriadeným a odlúčenie od rodiny. Podľa názoru súdu, pokiaľ by rozhodnutie nadriadeného žalobcovi podľa vyššieho citovaného ustanovenia, tak ako to žalobca sám tvrdí, malo zakladať nárok žalobcu na vyplatenie uplatnených náhrad, tak by toto rozhodnutie muselo mať charakter individuálneho právneho aktu. Individuálny právny akt je výsledok činnosti štátneho orgánu, ktorým sa zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia alebo povinnosti konkrétnych subjektov, pričom ide vždy o konkrétny prípad. Individuálny právny akt môže vydávať len štátny orgán a to v súlade s postupom, ktorý je dovolený v práve a v normatívnom právnom akte, je právne záväzný pre štátny orgán a nezávislý od vôle adresátov. V danom prípade rozhodnutie nadriadeného o schválení žiadosti k vyplácaniu náhrad, vychádzajúc z právnej úpravy zákona, nenapĺňa znaky individuálneho právneho aktu, je ho možné považovať len za rozhodnutie administratívneho charakteru tvoriaceho jednu z podmienok úspešného uplatnenia nároku na priznanie náhrad. Tomuto výkladu nasvedčuje aj skutočnosť, že pokiaľ by rozhodnutie nadriadeného malo iný ako administratívny charakter, všeobecný súd by nemal právomoc rozhodovať o otázke oprávnenosti nároku, avšak pokiaľ vec patrí do právomoci všeobecného súdu podľa § 3 C.s.p., potom súd je oprávnený skúmať, z hľadiska oprávnenosti uplatneného nároku, splnenie všetkých podmienok podľa § 113. Podľa § 113 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. Nadriadený môže na základe žiadosti policajta, ktorý v dôsledku prijatia do služobného pomeru alebo preloženia na inú funkciu na vlastnú žiadosť podľa § 35 ods. 7 alebo s jeho písomným súhlasom do iného miesta výkonu štátnej služby žije odlúčene od svojej rodiny, poskytnúť mu náhrady ako pri služobnej ceste, najdlhšie po dobu troch mesiacov; o poskytovaní náhrad rozhodne nadriadený najneskôr do 30 kalendárnych dní od vzniku služobného pomeru alebo odo dňa preloženia." Podľa § 130 ods.5 zák.č. 73/1998Z.z. Rodinou policajta je manžel alebo manželka a deti odkázané výživou na policajta podľa osobitného predpisu. Podľa ods.6) Ženatý policajt je tiež slobodný, rozvedený alebo ovdovený policajt, ktorý žije v domácnosti s niektorým členom rodiny uvedeným v odseku 5, ktorému poskytuje zaopatrenie, ak sa tento člen rodiny uznáva za ním vyživovanú osobu. Podľa § 115 Občianskeho zákonníka Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvalo žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby. V prípade maloletých detí ako osôb žijúcich v spoločnej domácnosti túto spoločnú domácnosť určuje spravidla dohoda rodičov alebo rozhodnutie súdu. Súčasne však fyzická osoba nemôže súčasne žiť v dvoch alebo viacerých spotrebných spoločenstvách - domácnostiach (s rôznym okruhom osôb) tak, aby išlo (v oboch alebo vo všetkých prípadoch) o skutočné (faktické) a trvalé spolužitie. Súčasné skutočné (faktické) a trvalé spolužitie jednej fyzickej osoby a spoločné uhrádzanie nákladov na potreby v dvoch alebo viacerých spoločných domácnostiach je z povahy veci rovnako vylúčené, ako nikto nemôže súčasne "sedieť na dvoch stoličkách". Na tomto závere nič nemení ani otázka príslušnosti maloletých detí do domácností ich rodičov, ktorí spolu nežijú . Maloleté dieťa je členom spoločnej domácnosti, v ktorej spolu s jej ďalšími príslušníkmi trvalo žije na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, alebo iných rozhodujúcich skutočností a v ktorej je odkázané svojou výživou na iných členov spoločnej domácnosti. Ani v prípade tzv. striedavej starostlivosti (§ 24 ods. 2 ZR) nemožno dôvodne vyvodzovať, že by maloleté dieťa mohlo skutočne (fakticky) a trvalo žiť v dvoch domácnostiach. Podľa predloženého rozsudku o rozvode manželstva žalobcu bolo v konaní preukázané, že maloleté deti žalobcu boli zverené do výchovy a opatery matky. To znamená, že majú trvalé bydlisko na adrese trvalého bydliska matky, s ktorou vedú spoločnú domácnosť. Nič na tom nemení fakt, že žalobca voči maloletým deťom si riadne plní svoje rodičovské povinnosti ohľadom výživného, osobnej starostlivosti o deti a ich výchovu napr. aj tým, že pravidelne opakovane každý mesiac strávia deti so žalobcom určitý čas v mieste jeho bydliska bez prítomnosti matky, čo možno subsumovať pod výkon práva žalobcu na styk s deťmi. Pokiaľ sa rodičia detí dohodli na takomto modeli úpravy styku žalobcu s deťmi je to ich rozhodnutie, nakoľko táto otázka nebola riešená a upravená súdom. S poukazom na zistené skutkové okolnosti súd prisvedčil argumentácii žalovaného a žalobu žalobcu zamietol z dôvodu nesplnenia podmienok s ktorými zákon spája priznanie náhrad tvoriacich predmet sporu, výškou náhrady sa súd na základe vyššie uvedeného ďalej nezaoberal, keďže právny základ nároku nebol daný.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu. Keďže žalovaný bol v konaní úspešný, ale neuplatnil si nárok na náhradu nákladov súd mu s poukazom na zásadu efektívnosti a hospodárnosti konania nárok na náhradu nákladov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresnom súde Bratislava 1. Rozsudok je vykonateľný bezvýsledným uplynutím lehoty na plnenie v ňom uvedenej. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený je oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.