Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24S-6-2017.pdf
PDF · 172.13 KB
Case nature
Area
Subarea
24S/6/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci žalobkyne: R.. Y. L., s miestom podnikania A. Nográdyho 1376/5, 960 01 Zvolen, IČO 45 700 231, zast. Advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners, s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0871/99/2015 zo dňa 7. novembra 2016, takto
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č. SK/0871/99/2015 zo dňa 7. novembra 2016 a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj č. F/0186/06/15 zo dňa 20. októbra 2015 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi 50 % dôvodne vynaložených trov konania a zaplatiť ich v lehote do 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „Inšpektorát SOI“) vykonal dňa 05.06.2015 v prevádzke ADMIRAL CAFE „HRÍBIK“, Masarykova 13, Zvolen, prevádzkovanej kontrolovanou osobou - R.. Y. L., s miestom podnikania A. Nográdyho 1376/5, 960 01 Zvolen (ďalej len „žalobkyňa“) kontrolu zameranú na dodržiavanie zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona č. 397/2008 Z.z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“) a dodržiavanie zákona č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „Zákon o ochrane nefajčiarov“). O výsledkoch kontroly bol spísaný Inšpekčný záznam z 05.06.2015 (ďalej len „inšpekčný záznam“). Listom z 27.08.2015 č. F/0186/06/2015 Inšpektorát SOI oznámil žalobkyni začatie správneho konania o správnom delikte podľa § 10 ods. 2 Zákona o ochrane nefajčiarov vyplývajúceho zo zistení zaznamenaných v inšpekčnom zázname. Konkrétne z výsledku kontroly vykonanej za účelom overenia dodržiavania Zákona o ochrane nefajčiarov bolo zistené, že žalobkyňa v postavení predávajúceho predala osobe mladšej ako 18 rokov - maloletému W. D. vo veku 15 rokov - tabakové výrobky a to 1 balenie cigariet zn. MARLBORO v cene 3,50 Eur za balenie, a to aj napriek tomu, že predaj tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov je zakázaný, čím došlo k porušeniu § 6 ods. 2 Zákona o ochrane nefajčiarov.
2. Po podaní vyjadrenia žalobkyne k oznámeniu o začatí konania o správnom delikte a po zaslaní vyjadrenia inšpektorov k vykonanej kontrole u žalobkyne Inšpektorátom SOI žalobkyni, vydal prvostupňový orgán verejnej správy dňa 20.10.2015 rozhodnutie č. F/0186/06/15 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobkyni uložil pokutu vo výške 1.500,-Eur, na základe kontroly v prevádzke: ADMIRAL CAFE „HRÍBIK“, Zvolen, pre porušenie zákazu predávať tabakové výrobky osobám mladším ako 18 rokov, keď pri kontrole dodržiavania ustanovení dodržiavania Zákona o ochrane nefajčiarov bolo zistené, že žalobkyňa v postavení predávajúceho predala osobe mladšej ako 18 rokov
- maloletému W. D. vo veku 15 rokov - tabakové výrobky a to 1 krabičku cigariet zn. MARLBORO v cene 3,50 Eur za balenie, a to aj napriek tomu, že predaj tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov je zakázaný, čím došlo k porušeniu § 6 ods. 2 Zákona o ochrane nefajčiarov. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia Inšpektorát SOI poukázal na priebeh administratívneho konania, obsah inšpekčného záznamu, obsah vyjadrenia účastníka konania k začatiu administratívneho konania a obsah vyjadrenia inšpektorov k podanému vyjadreniu účastníka konania. Prvostupňový orgán verejnej správy považoval vyjadrenie zamestnanca žalobkyne za účelové s cieľom zbaviť sa zodpovednosti za kontrolou jednoznačne zistené porušenie zákona. Mal za to, že skutočnosť, že k predaju cigariet osobe mladšej ako 18 rokov došlo je riadne zachytená aj v inšpekčnom zázname zo dňa 05.06.2015. Tvrdenie zamestnanca uvedené v inšpekčnom zázname neznamená, že k predaju nedošlo, resp. že sa skutok nestal. Ani skutočnosť, že predávajúcemu nebola oznámená totožnosť osoby mladšej ako 18 rokov, ktorá vykonala nákup, nespôsobuje stav, kedy sú skutočnosti opísané v inšpekčnom zázname nepodložené. Totožnosť maloletej osoby je uvedená v zmluve medzi jej zákonným zástupcom a kontrolným orgánom, táto zmluva sa nachádza v zapečatenej obálke v správnom spise. Skutočnosť, že ku kontrolnému nákupu nebol vydaný doklad o kúpe z elektronickej registračnej pokladnice a ani iný náhradný doklad nesvedčí o tom, že nákup v skutočnosti vykonaný nebol. Porušenie povinnosti vyplýva z inšpekčného záznamu zo dňa 05.06.2015, pričom predávajúci si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 16 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa Výsledok inventúry nemôže svedčiť v prospech predávajúceho a vôbec nepotvrdzuje pravdivosť tvrdenia zamestnanca kontrolovaného subjektu, nakoľko nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu. Už v inšpekčnom zázname je uvedené, že po odkontrolovaní správnosti účtovania bol zakúpený výrobok vrátený späť do predaja a finančná čiastka bola inšpektorom vrátená. V takomto prípade nemohlo byť zistené manko spočívajúce v chýbajúcom balení cigariet zn. Marlboro. Prvostupňový orgán verejnej správy k namietanému porušeniu základných zásad konania konštatoval, že vykonanie kontroly nie je úkonom v správnom konaní. Inšpektori pri kontrole vystupujú v pozícii spotrebiteľa a pri kontrole porovnávajú stav zistený na mieste, so stavom požadovaným. Prítomnosť podnikateľa, či konateľa spoločnosti pri kontrole nie je nevyhnutná, nakoľko v prípade výkonu kontroly nejde zo strany osôb prítomných pri kontrole o zastupovanie, či konanie pred správnym orgánom. Pri kontrole ide zo strany kontrolného orgánu o zaznamenanie zisteného stavu, kontrolný orgán má za to, že konanie personálu vo vzťahu k inšpektorom je identické s konaním vo vzťahu k spotrebiteľovi. Pokiaľ ide o inšpektorov, títo pri výkone kontroly vystupujú pod svojimi služobnými číslami, ktoré sú uvedené v ich služobných preukazoch, kontrolu ako takú nevykonali inšpektorky, ale inšpektor 732 a inšpektorka 734, pričom inšpektorka 733 spolu s maloletým po vykonaní nákupu predajňu opustila. Vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu prvostupňový správny orgán konštatoval, že porušenie zákona mal dostatočne preukázané inšpekčným záznamom a nepovažoval za potrebné vykonávať navrhované vypočutie svedkov. Zamestnanec kontrolovaného subjektu prítomný pri kontrole podrobne do inšpekčného záznamu vyjadril svoj nesúhlas s kontrolnými zisteniami a nie je predpoklad, že by pri výsluchu svedka uviedol iné skutočnosti. Inšpektori priebeh kontroly dostatočne podrobne opísali v inšpekčnom zázname, ako aj vo vyjadrení ku kontrole a tieto podklady prvostupňový orgán verejnej správy považoval za dostatočné pre rozhodnutie v správnom konaní. Vo vzťahu k určeniu výšky pokuty prvostupňový orgán poukázal na § 10 ods. 9 Zákona o ochrane nefajčiarov a uviedol, že prihliadol na závažnosť porušenia povinností, čas trvania a následky porušenia povinností, napríklad na možnosť poškodenia zdravia mladistvých a reálnu možnosť vzniku závislosti od nikotínu. Uviedol, že rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré boli zohľadnené pri určovaní výšky postihu bolo porušenie práv spotrebiteľa, nesplnenie zákonných povinností predávajúceho s ohľadom na mieru spoločenskej nebezpečnosti zistených nedostatkov. Prvostupňový orgán verejnej správy uzavrel, že dospel k záveru, že skutkový stav bol náležite zistený a preukázaný. Pokutu uložil v zákonnej sadzbe a mal za to, že pokuta uložená v tejto výške je s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona. Od uloženia pokuty sa očakáva nielen represívny, ale aj preventívny účinok.
3. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave (ďalej len „žalovaný“) svojím rozhodnutím č. SK/0871/99/2015 zo dňa 07.11.2016 prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu SOI zmenil tak, že do výroku rozhodnutia doplnil časový údaj o kontrole, ktorá bola vykonaná dňa 05.06.2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na obsah podaného odvolania a konštatoval, že po preskúmaní podkladového materiálu zistil dôvod na jeho zmenu, nakoľko výrok prvostupňového rozhodnutia neobsahoval jeden z údajov zabezpečujúcich nezameniteľnosť konania, za ktoré bola žalobkyňa postihnutá. V ďalšom dospel k záveru, že protiprávny skutkový stav bol zo strany prvostupňového orgánu verejnej správy spoľahlivo zistený a žalobkyňa vo svojom odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by ju zbavovali zodpovednosti za porušenie zákona. Mal za to, že v danom prípade bolo nepochybne zistené, že k predaju tabakového výrobku maloletej osobe vo veku do 15 rokov došlo, čo je priamo zdokumentované v inšpekčnom zázname z vykonanej kontroly. Inšpektori SOI pri výkone kontroly zaznamenávajú objektívne skutočnosti a o ich odbornej činnosti nemožno pochybovať. Tvrdenie zamestnanca a následne účastníčky konania o tom, že k predaju tabakového výrobku maloletej osobe nedošlo, považoval žalovaný za účelové, v rozpore so zachytenými kontrolnými zisteniami, ktoré tvorili relevantný podklad pre vydanie rozhodnutia. Vzhľadom ku skutočnosti, že protiprávne konanie účastníčky konania bolo nespochybniteľne preukázané kontrolnými zisteniami, prvostupňový orgán verejnej správy, ani odvolací orgán nenariadili doplnenie dokazovania v podobe účastníčkou konania navrhovaného výsluchu svedkov. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 34 ods. 4, ods. 5 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon „č. 71/1967 Zb.“ alebo „Správny poriadok“) a konštatoval, že je v možnostiach orgánu verejnej správy (nie jeho povinnosťou) vykonať ďalšie dôkazy. Pri vykonaní dôkazov sa orgán verejnej správy riadi zásadou uvedenou v § 32 ods. 1 Správneho poriadku, ako aj zásadou hospodárnosti konania. Žalovaný mal tak za to, že dokazovanie bolo uskutočnené v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie a prvostupňový orgán verejnej správy postupoval správne, ak vo veci nenariadil ďalšie dokazovanie. Ak žalobkyňa v podanom odvolaní spochybňovala postup prvostupňového orgánu verejnej správy, keď skutočnosť, že v kontrolovanej prevádzkovej jednotke sa nachádzala aj inšpektorka SOI č. 733 nevyplýva z inšpekčného záznamu, žalovaný uviedol, že táto inšpektorka v danom prípade iba sprevádzala maloletú osobu za účelom jej bezpečnosti, pričom inšpektorka SOI spolu s maloletým po vykonaní nákupu opustila prevádzkovú jednotku. Po takomto opustení prevádzkovej jednotky inšpektori SOI č. 732 a 734, ktorí zatiaľ čakali za vstupnými dverami prevzali tabakový výrobok a ďalej vykonali kontrolu. Samotnú kontrolu tak vykonali až inšpektori SOI č. 732 a 734, ktorí sa preukázali svojimi služobnými preukazmi, vypracovali inšpekčný záznam, ktorý zároveň podpísali a z jeho obsahom oboznámili osobu prítomnú pri kontrole. Skutočnosť, že inšpektorka SOI č. 733 sprevádzala maloletú osobu v prevádzkovej jednotke nebola pre posúdenie danej veci relevantná a túto nebolo potrebné zdokumentovať do inšpekčného záznamu. Nemožno tak hovoriť o novej relevantnej skutočnosti, ktorá by mala vplyv na rozhodnutie a ku ktorej sa účastníčka konania nemala možnosť vyjadriť sa. Relevantné je, že porušenie zákona zo strany účastníčky konania priamo vyplýva z inšpekčného záznamu. Vo vzťahu ku konkretizácii inšpektorov SOI žalovaný uviedol, že títo sa pri každej kontrole preukazujú svojimi služobnými preukazmi ako tomu bolo nepopierateľne i v danom prípade. Inšpektori pri výkone kontroly vystupujú pod svojimi priradenými číslami, ktoré sú uvedené v ich služobných preukazoch. Ich mená sa pri kontrole nesprístupňujú. Účastníčka konania bola postihovaná výlučne za konanie, ktoré bolo preukázané a zaznamenané v inšpekčnom zázname, Inšpektorát SOI dodatočne nefabuloval žiadne skutočnosti. Ak žalobkyňa tvrdila, že inšpekčný záznam predstavuje zápisnicu v zmysle ustanovenia § 22 Správneho poriadku, žalovaný konštatoval, že zápisnica v zmysle predmetného ustanovenia predstavuje inštitút správneho konania, ktorí je spätý so zásadou písomnosti správneho konania. Ide o písomný záznam o vykonanom procesnom úkone a teda o úkone orgánu verejnej správy v rámci správneho konania. Inšpekčný záznam nie je možné spájať s úkonom vykonaným v rámci správneho konania, nakoľko správne konanie začína až doručením oznámenia o začatí správneho konania. Na inšpekčný záznam tak nie je možné vzťahovať náležitosti, ktoré musí zápisnica v zmysle ustanovenia § 22 ods. 2 Správneho poriadku obsahovať. Účastníčka konania zároveň namietala tvrdenie o tom, že zamestnanec mal vymazať akýkoľvek záznam, že toto tvrdenie bolo pre ňu novou skutočnosťou, ku ktorej sa nemala možnosť vyjadriť, nakoľko nevyplýva z inšpekčného záznamu. Zo zistenia žalovaného vyplýva, že uvedené tvrdenie prvostupňového orgánu verejnej správy bolo zachytené výlučne vo vyjadrení inšpektorov k vyjadreniu žalobcu. Uvedená skutočnosť nebola zahrnutá do samotného rozhodnutia, avšak nejde o skutočnosť, na základe ktorej Inšpektorát SOI rozhodol o uložení pokuty účastníčke konania v danej výške. Vyjadrenie inšpektorov, ktoré zástupca
účastníčky konania prevzal dňa 21.10.2015, je len informatívneho charakteru a nič nemení na fakte, že k porušeniu zákona došlo. Žalovaný uvedené tvrdenie nepovažoval za priťažujúcu okolnosť, ktorá by bola zohľadnená pri výške pokuty. Žalovaný sa nestotožnil ani s tvrdeniami účastníčky konania o porušení zásad administratívneho konania. Vo vzťahu k zásade súčinnosti s účastníkom konania žalovaný konštatoval, že s obsahom vykonanej kontroly bol oboznámený zamestnanec účastníčky konania, prítomný pri kontrole a tak isto aj účastníčka konania, ktorá sa k veci vyjadrila. Tvrdenie prvostupňového orgánu verejnej správy o vymazaní kamerového záznamu zamestnancom a sprevádzaní maloletej osoby inšpektorkou SOI č. 733 nepredstavovali nové dôkazy, na základe ktorých by prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol. Vo vzťahu k zmluve s maloletým chlapcom, prostredníctvom ktorého bol vykonaný kontrolný nákup žalovaný zdôraznil, že inšpektori SOI postupovali v danom prípade v súlade s ustanovením § 5 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej ochrane vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.128/2002 Z.z.). Inšpektorát SOI bol na základe predchádzajúceho písomného súhlasu zákonného zástupcu maloletej osoby oprávnený vykonať kontrolu dodržiavania zákazu predaja a povinnosti odopretia predaja podľa osobitného predpisu za prítomnosti maloletej osoby. Jedinou podmienkou na výkon takejto kontroly bolo získanie predchádzajúceho súhlasu zákonného zástupcu maloletej osoby, ktorý v danom prípade bol získaný a tento sa nachádza z dôvodu ochrany osobných údajov maloletej osoby v zapečatenej obálke, ktorá je súčasťou spisovej dokumentácie. Totožnosť maloletej osoby je uvedená v zmluve, sprístupňované je len krstné meno, začiatočné písmeno priezviska a vek maloletej osoby. Vykonaná inventúra nemohla svedčiť v prospech predávajúceho a nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu. Zakúpený výrobok bol vrátený späť do predaja a finančná čiastka bola inšpektorom vrátená. Inventúrou v takom prípade nemohlo byť zistené manko spočívajúce v chýbajúcom balení cigariet značky Marlboro. Uvedené tvrdenie nie je účelové ale postavené na logickom odôvodnení. Žalovaný tak mal za to, že skutkový stav bol presne a spoľahlivo zistený a protiprávnosť konania žalobkyne mal za nepochybne preukázanú. Nezistil v odvolacom konaní dôvod na zrušenie prvostupňového rozhodnutia a výšku uloženej pokuty považoval za primeranú zistenému skutkovému stavu. Mal za to, že pokuta uložená vo výške určenej prvostupňovým rozhodnutím je s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona. V danej výške má nielen represívny, ale aj preventívny účinok.
4. Žalobkyňa podala správnu žalobu vo veciach správneho trestania, ktorou požadovala preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žiadala, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil a žalovaného zaviazal k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že voči prvostupňovému rozhodnutiu podala odvolanie, v ktorom žalovanému vyčítala jednostrannosť, nedostatočne zistený skutkový stav a neverifikovateľnosť záverov plynúcich z vykonaného dokazovania. V rámci odvolania navrhla aj vykonanie dokazovania, nakoľko z rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy vyplývali nové okolnosti, ktoré z inšpekčného záznamu nevyplývali. Napadnuté rozhodnutie žalovaného legalizovalo podvod inšpektorov na žalobkyni, dodatočne vymyslené tvrdenia o priebehu kontroly sú nereálne, doplnenie dokazovania nebolo vykonané. Žalobkyňa však disponuje kamerovým záznamom, ktorý vyvracia priebeh kontroly popisovaný v rozhodnutiach a usvedčuje žalovaného z podvodného konania, ktorým zakrýval neschopnosť prvostupňového orgánu verejnej správy a nedostatočne zistený skutkový stav. Žalobkyňa navrhla, aby správny súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s kamerovým záznamom zo dňa 05.06.2015 a vypočutím svedka V. L., zamestnanca žalobkyne. Zároveň navrhla od žalovaného vyžiadať koľkí a ktorí inšpektori boli dňa 05.06.2015 v teréne, na akom mieste sa nachádzali a v akom čase. Žalovaný rozhodol výlučne na základe inšpekčného záznamu obsahujúceho tvrdenia pre aj proti a bez ďalších dôkazov uveril tvrdeniu vlastných kontrolórov nemajúcich oporu v reálnom priebehu. Toto v žiadnom prípade nemožno považovať za vykonanie dokazovania v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie. Žalobkyňa namietala, že kontrolóri nemohli byť naraz dnu aj von. Žiadna tretia inšpektorka prítomná nebola a jej prítomnosť nezachytáva ani zápisnica. Tvrdenie v napadnutom rozhodnutí a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy sú tak novými, dôkazne nepresvedčivými zavádzaniami. Žalobkyňa pri získavaní takýchto informácií od kontrolórok prítomná nebola, napriek tomu, že to žiadala. Napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy považovala za rozporné so skutočnosťou, nakoľko nebol realizovaný žiadny nákup bez vydania dokladu o kúpe, nakoľko nedošlo k predaju a teda nemohlo dôjsť k predaju tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov. Nakoľko žiadni inšpektori neboli prítomní pri realizácii údajného nákupu, neexistuje v správnom spise žiadny dôkaz, ktorý by tieto závery potvrdzoval. K vymazaniu akéhokoľvek záznamu nedošlo, toto tvrdenie bolo novou skutočnosťou, ku ktorej sa žalobkyňa nemala možnosť vyjadriť,
nebola obsiahnutá v inšpekčnom zázname a túto skutočnosť žalobkyňa namietala. V konaní bolo rozhodnuté na základe nového jednostranného tvrdenia získaného mimo oficiálne konanie, zjavne nad rámec inšpekčného záznamu bolo vykonávané dokazovanie bez možnosti sa ho zúčastniť. Žalovaným upravovaný skutkový stav nemá obdobu, inšpektor SOI bol povinný vykonať záznam z každej kontroly. S prihliadnutím na existujúci záznam ostatné dodatočné tvrdenia žalobkyňa považovala za neexistujúce a nezákonné, nakoľko nemali oporu v inšpekčnom zákone. Ak orgán verejnej správy získaval nejaké nové dôkazy, v zmysle základných zásad správneho poriadku mal povinnosť ich získavať v úzkej súčinnosti s účastníčkou konania, k tomuto získaniu nebola účastníčka ani jej právny zástupca prizvaní. Poukázala na vykonanú inventúru a tvrdila, že ak by došlo k predaju, existoval by rozdiel medzi stavom na prevádzke a tržbou. Inšpekčný záznam potvrdzuje len údajný stav, ktorý kontrolórky samy nemohli vidieť. Namietala, že inšpekčný záznam je jednoznačne zápisnicou v zmysle § 22 Správneho poriadku, a preto mal obsahovať aj riadne náležitosti. Neobsahuje pritom čas ukončenia, nepravdu o prítomnosti a priebehu pri kontrolnom nákupe, charaktere prevádzky a podobne. Žalobkyňa tvrdila, že je nepravdou, že údajne kúpený tovar bol vrátený, nakoľko k ničomu takému nedošlo. Ak by k tomu došlo, muselo by to byť uvedené v inšpekčnom zázname. Tvrdenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k inventúre je tak nesprávne. Prvostupňové rozhodnutie podľa jej názoru obsahuje právnu kvalifikáciu, z ktorej nie je zrejmé, aké iné porušenie je v skutkovej vete správneho deliktu uvedené, nakoľko porušenie iného ustanovenia sa v rozhodnutí neuvádza, jedná sa o formálne nepostačujúci neurčitý výrok, pretože výrok musí byť vymedzený tak, aby sankcionované konanie nemohlo byť zameniteľné s iným konaním. Žalobkyňa tiež namietala porušenie zásad správneho konania. Tvrdila, že v danom prípade bol skutkový stav zjavne protiprávne upravovaný bez zákonných možností orgánom verejnej správy, ktorý zjavne nepostupoval pri hodnotení dôkazov nestranne, nakoľko v inšpekčnom zázname boli uvedené tvrdenia v prospech i v neprospech žalobkyne. V administratívnom konaní došlo k porušeniu zásady zákonnosti, zásady súčinnosti a zásady voľného hodnotenia dôkazov a zásady rovnosti a primeranosti. Žalobkyňa v žalobe uzavrela, že pochybenia žalovaného majú za následok nesprávne právne posúdenie veci žalovaným i prvostupňovým orgánom verejnej správy, nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol, aby správny súd žalobu zamietol a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. V písomnom vyjadrení poukázal na obsah prvostupňového a napadnutého rozhodnutia, priebeh administratívneho konania a obsah podanej žaloby. Vo vzťahu k žalobe a dôvodom v nej uvedeným uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou, na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Orgány verejnej správy postupovali v súlade so zásadami administratívneho konania, s námietkami a podkladmi predloženými žalobkyňou sa pri rozhodovaní podrobne zaoberali, svoje skutkové aj právne závery v odôvodnení prvostupňového, ako aj napadnutého rozhodnutia náležite odôvodnili. Zotrval na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí. K namietanému „inému porušeniu“ zákona v skutkovej vete prvostupňového rozhodnutia o správnom delikte žalovaný uviedol, že na str. č. 2 napadnutého rozhodnutia vykonal v zmysle § 47 ods. 6 Správneho poriadku opravu administratívnej chyby pri písomnom vyhotovení rozhodnutia. Žalobca bol postihnutý výlučne za porušenie jedného zákazu v zmysle § 6 ods. 2 Zákona o ochrane nefajčiarov. Žalovaný nenariadil doplnenie dokazovania v podobe žalobkyňou navrhovaného výsluchu svedkov, nakoľko protiprávne konanie žalobkyne bolo spoľahlivo preukázané a zdokumentované. V tomto smere žalovaný poukázal na ustanovenie § 34 ods. 4, ods. 5 Správneho poriadku, s tým, že bolo v možnostiach správneho orgánu (nie jeho povinnosťou) vykonať ďalšie dôkazy. Návrh na doplnenie dokazovania v preskúmavacom konaní vo vzťahu k zisteniu, koľkí inšpektori boli dňa 05.06.2016 v teréne žalovaný považoval za bezpredmetný, nakoľko inšpekčný záznam spojený s vyjadrením inšpektorov SOI ku kontrole presne o týchto skutočnostiach pojednáva. Zdôraznil, že inšpektori SOI č. 732 a 734 čakali za vstupnými dverami v priestoroch objektu. Inšpektorka SOI po tom ako maloletý vyšiel z prevádzkovej jednotky s tabakovým výrobkom, opustila kontrolovanú prevádzku a inšpektori SOI č. 732 a 734 prevzali výrobok od maloletého a pokračovali v kontrole. Inšpektorka SOI č. 733 len sprevádzala maloletú osobu a táto skutočnosť nie je pre posúdenie danej veci relevantná, nakoľko samotnú kontrolu vykonávali inšpektori SOI 732 a 734. Z uvedeného dôvodu nebolo potrebné túto skutočnosť zdokumentovať do inšpekčného záznamu. Pokiaľ žalobkyňa navrhla vykonať dôkaz - kamerový záznam, žalovaný uviedol, že k tomuto sa nevyjadruje, nakoľko tento záznam k dispozícii nemal. Napádanie postupu SOI pri kontrole vykonávanej inšpektormi SOI zo strany žalobkyne považoval
žalovaný za neopodstatnené a účelové, inšpektori pri výkone kontroly zaznamenávajú objektívne skutočnosti. Ďalej žalovaný argumentoval obdobne ak v napadnutom rozhodnutí.
6. Žalobkyňa v replike poukázala na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/5/2017-62, ktorý má s prejednávanou vecou spoločný skutkový základ. Trvala na porušení zásady zákonnosti uplatnením kumulačnej zásady pri ukladaní sankcií na úkor zásady asperačnej, ktorá mala byť použitá.
7. Žalovaný v duplike poukázal na skutočnosť, že ide o dve samostatné správne konania, jedno podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa a jedno podľa Zákona o ochrane nefajčiarov- Podľa jeho názoru nie je podstatné, že uvedené konania boli zistené pri jednej kontrole, nakoľko išlo o dva skutky, ktorých porušenie je sankcionované ako správny delikt podľa dvoch rôznych právnych predpisov. Žalovaný zastáva názor, že absorbčná zásada sa v danom prípade viacčinného rôznorodého súbehu, pri preukázanom porušení rôznych povinností chrániacich rôzny objekt stanovený zákonmi obsahujúcimi vlastný sankčný mechanizmus, javí ako v praxi neaplikovateľná. Ďalej poukazuje na objektívny charakter zodpovednosti za porušenie zákona a rozdielnosť právnej úpravy sankcií vo vzťahu k Trestnému zákonu. Dal do pozornosti správneho súdu rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn 4Sžo/132/2015 a iné rozsudky krajských súdov. Absorbčnú zásadu je podľa názoru žalovaného možné aplikovať v prípade zistenia viacerých porušení toho istého zákona, nie pri porušení odlišných právnych predpisov. Poukázal tiež na neprípustnosť analógie v oblasti verejného (správneho) práva a na ďalšie rozsudky najvyššieho súdu. Záverom poukázal žalovaný na to, že Zákon o ochrane spotrebiteľa obsahuje právnu úpravu ukladania sankcií, ktorá nemá spodnú hranicu pokuty, len hornú (§ 24 ods. 1), pričom Zákon o ochrane nefajčiarov v § 10 ods. 1 upravuje spodnú aj hornú hranicu výšky pokuty.
8. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a dôvodoch v nej uvedených. Navrhol vypočuť svedka - zamestnanca žalobkyne, ktorý bol prítomný pri vykonaní kontroly Inšpektorátom SOI k tvrdeniu, že pri kontrole sa v prevádzke nenachádzali traja inšpektori a k fabulovaniu údajov zo strany inšpektorov. Napadnuté rpozhodnutie židal zrušiť pre nepreskúmateľnosť a nedostatočne zistený skutkový stav.
9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP pre toto konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP pre nesprávne právne posúdenie veci a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
10. Správny súd preskúmaním veci dospel k záveru, že žalovaným neboli dodržané základné zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona. Nebolo potrebné uplatniť postup podľa § 196 SSP, nakoľko účastníci konania sa k otázke zásada ukladania trestov dostatočne vyjadrili v rámci repliky a dupliky a tento názor súdu, vzhľadom na obom známe rozhodnutie správneho súdu sp.zn. 24S/5/2017 z 21.09.2017, nebol pre nich prekvapivý.
11. Podľa § 6 ods.2 písm.b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.
12. Podľa § 177 ods.1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
13. Podľa § 194 SSP
(1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. (2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
14. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
15. Podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.
16. Podľa § 41 ods.1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
17. Podľa § 191 ods.1 písm. c/ SSP správny súd rozsudok zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia.
18. Podľa § 16 ods.1 Zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci je povinný vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku alebo o poskytnutí služby, v ktorom je uvedené a) obchodné meno a sídlo predávajúceho, prípadne miesto podnikania fyzickej osoby, b) adresa prevádzkarne, c) dátum predaja, d) názov a množstvo výrobku alebo druh služby, e) cena jednotlivého výrobku alebo služby a celková cena, ktorú spotrebiteľ zaplatil.
19. Podľa § 24 ods.1 Zákona o ochrane spotrebiteľa za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66 400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur.
20. Podľa § 27 Zákona o ochrane spotrebiteľa na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21 a § 26a, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
21. Podľa § 6 ods.2 Zákona o ochrane nefajčiarov zakazuje sa predávať tabakové výrobky a výrobky, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak osobám mladším ako 18 rokov.
22. Podľa § 6 ods.3 Zákona o ochrane nefajčiarov každý, kto predáva tabakové výrobky, je povinný odoprieť ich predaj osobe, ktorá je mladšia ako 18 rokov.
23. Podľa § 10 ods.2 Zákona o ochrane nefajčiarov Slovenská obchodná inšpekcia uloží pokutu od 331 eur do 6 638 eur fyzickej osobe-podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá nerešpektuje zákaz alebo
obmedzenie predaja tabakových výrobkov a výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, podľa § 6.
24. Podľa § 10 ods.11 Zákona o ochrane nefajčiarov ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na ukladanie pokút všeobecné predpisy o správnom konaní.
25. Podľa § 3 ods.1 zákona č.128/2002 Z.z. orgánom kontroly vnútorného trhu je Slovenská obchodná inšpekcia; vo svojej kontrolnej a rozhodovacej činnosti je nezávislá.
26. Podľa § 4 ods.3 písm. b/ zákona č.128/2002 Z.z. Slovenská obchodná inšpekcia je pri kontrole oprávnená vykonávať kontrolné nákupy.
27. Podľa § 5 ods.1, ods.3, ods.5 zákona č.128/2002 Z.z. (1) Kontrolu vnútorného trhu vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia prostredníctvom inšpektorov, ktorí sú zamestnancami Slovenskej obchodnej inšpekcie. (3) Slovenská obchodná inšpekcia je na základe predchádzajúceho písomného súhlasu zákonného zástupcu maloletej osoby oprávnená vykonať kontrolu dodržiavania zákazu predaja a povinnosti odopretia predaja podľa osobitného predpisu za prítomnosti maloletej osoby. (5) Inšpektor je povinný sa preukázať pri kontrole preukazom Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorý ho oprávňuje na výkon kontroly.
28. Podľa § 6 zákona č.128/2002 Z.z. (1) Inšpektor na základe výsledkov kontroly na mieste predaja výrobkov alebo poskytovania služieb a) zakáže do vykonania nápravy 1. dodávku, predaj alebo použitie výrobkov alebo poskytovanie služieb, ktoré nezodpovedajú osobitným predpisom, 2. výkon prevádzkovej alebo obchodnej činnosti až na dva prevádzkové alebo predajné dni, 3. používanie neoverených určených meradiel, ak overeniu podliehajú, alebo meradiel nezodpovedajúcich osobitným predpisom, technickým normám alebo schválenému typu, b) nariadi znehodnotenie výrobkov, ak je zjavné, že nie sú bezpečné; ak ide o potravinárske výrobky, ich výskyt oznámi bezodkladne orgánu Štátnej veterinárnej a potravinovej správy a príslušnému orgánu na ochranu zdravia, c) uloží kontrolovanej osobe zaistiť pred predajom výrobky, ktoré porušujú práva vyplývajúce z duševného vlastníctva. Ak je dôvodná obava, že kontrolovaná osoba výrobky nezaistí, inšpektor môže uskladniť zaistené výrobky mimo dosahu kontrolovanej osoby na jej náklady; kontrolovaná osoba je povinná zaistené výrobky inšpektorovi vydať, d) nariadi záväzným pokynom kontrolovanej osobe vykonať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, e) zakáže uskutočnenie predajnej akcie alebo jej pokračovanie, ak je dôvodná obava, že sú ohrozené alebo porušované práva spotrebiteľa. (2) Opatrenia podľa odseku 1 oznámi inšpektor ústne kontrolovanej osobe a vyhotoví o nich písomný záznam. Ak kontrolovaná osoba s opatreniami podľa odseku 1 nesúhlasí, môže proti nim podať do troch dní odo dňa ich doručenia písomné námietky. Námietky nemajú odkladný účinok. O námietkach rozhodne riaditeľ inšpektorátu do piatich dní od ich doručenia. Rozhodnutie sa doručí kontrolovanej osobe a je konečné.
29. Podľa § 3 ods.1-5 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených
osobitným predpisom konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
30. Podľa § 22 ods,1, ods.2 Správneho poriadku (1) O ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny orgán spíše zápisnicu. (2) Zo zápisnice musí byť najmä zrejmé, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia sa prijali; v zápisnici o hlasovaní sa uvedie aj výrok rozhodnutia a výsledok hlasovania.
31. Podľa § 34 ods.1-5 Správneho poriadku (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. (3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. (4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
32. Rovnakou žalobou sa žalobkyňa domáhala aj preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0872/99/2015 zo dňa 07.11.2016 vo vzťahu k porušeniu povinnosti predávajúceho vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe, ktorý obsahuje všetky predpísané náležitosti, keď pri kontrole dodržiavania zásad statočnosti pri predaji bolo kontrolou súčasne zistené, že predávajúci predal osobe mladšej ako 18 rokov - maloletému W. D. vo veku 15 rokov v postavení prizvanej osoby - tabakové výrobky, a to jedno balenie cigariet značky Marlboro v cene za balenie 3,50 Eur, ku ktorému nebol vydaný doklad o kúpe z elektronickej registračnej pokladnice a ani iný náhradný doklad podľa § 10 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Uvedená vec bola zapísaná a vedená na tunajšom súde pod č.k. 24S/5/2017-62. Konanie bolo skončené vydaním rozsudku z 21.09.2017, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č. SK/0872/99/2015 zo dňa 07.11.2016 spolu s prvostupňovým rozhodnutím. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 23.11.2017.
31. Vzhľadom na to, že žalobkyňa uplatnila jednou žalobou rovnaké žalobné dôvody pre preskúmanie oboch rozhodnutí o uznaní zodpovednosti žalobkyne za rôzne správne delikty, ktorých sa dopustila v jednočinnom súbehu a ktoré boli zistené jednou kontrolou Inšpektorátu SOI, v súlade s § 140 SSP správny súd poukazuje na tento rozsudok, nakoľko platia rovnaké dôvody aj pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. Odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/5/2017-62 z 21.09.2017 v časti bodov 39 až 55:
39. Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici č.P/0188/06/15 zo dňa 20. októbra 2015, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy žalobkyni za porušenie povinnosti podľa § 16 ods.1 zákona č.250/2007 Z.z. uložil pokutu vo výške 500,-Eur.
40. Žalobkyňa v žalobe namietala nesprávne právne posúdenie veci žalovaným a prvostupňovým orgánom verejnej správy, nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav veci a tvrdila, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. V konkrétnostiach žalobkyňa namietala porušenie zásad správneho konania (zásady zákonnosti, zásady súčinnosti, zásady voľného hodnotenia dôkazov a zásady rovnosti a primeranosti). Zdôraznila, že skutkový stav bol protiprávne upravovaný bez zákonných možnosti orgánom verejnej správy - v administratívnom konaní
bolo rozhodnuté na základe nového jednostranného tvrdenia, ku ktorému žalobkyňa nemala možnosť sa vyjadriť. Namietla tiež, že inšpekčný záznam je zápisnicou, ktorej náležitosti sú upravené v § 22 Správneho poriadku a inšpekčný záznam tieto náležitosti nemal. Nesúhlasila s tým, že došlo k predaju tovaru bez vydania pokladničného dokladu a tvrdila, že nedošlo k žiadnemu predaju. Napokon poukázala na vykonanú inventúru, ktorá žiadny predaj výrobku nepreukázala.
41. V preskúmavanej veci ide o žalobu vo veciach správneho trestania, v ktorých správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pokiaľ zistí existenciu dôvodov uvedených v § 195 SSP.
42. Aplikačná prax správnych súdov dospela k ustálenému záveru, že trestanie za správne delikty musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy a z tohto hľadiska je potrebné vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu.
43. V preskúmavanej veci je nesporné, že na základe vykonanej inšpekcie dňa 5. júna 2015 Inšpektorát SOI dospel k záveru, že žalobkyňa sa dopustila porušení ustanovení právnych predpisov, konkrétne
- porušenia ustanovenia § 16 ods.1 zákona č.250/2007 Z.z. (spočívajúcom v predaji tovaru bez vydania dokladu o kúpe výrobku) a
- porušenia ustanovenia § 6 ods.2, ods.3 zákona č.377/2004 Z.z. (spočívajúcom v predaji tabakového výrobku osobe mladšej ako 18 rokov). Z vykonanej inšpekcie bol vypracovaný inšpekčný záznam, ktorý bol podkladom dvoch administratívnych konaní vedených pred žalovaným, žalovaný začal správne konanie vo veci porušenia ustanovenia § 16 ods.1 zákona č.250/2007 Z.z. ako aj za porušenie ustanovenia § 6 ods.2, 3 zákona č.377/2004 Z.z.. V oboch veciach proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bola žalobkyni uložená pokuta (vo výške 500,-Eur resp. 1.500,-Eur) podala žalobkyňa odvolanie, ktoré žalovaný zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu SOI potvrdil. V oboch veciach bola podaná žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v zmysle ustanovení SSP.
44. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa za mala dopustiť porušenia ustanovení dvoch zákonov (zákona č.250/2007 a zákona č.344/2004 Z.z.), jedným konaním. O jednočinný súbeh pri aplikácii zásad trestného práva vo vzťahu k správnemu deliktu ide v prípade, ak právnická osoba naplní jedným konaním (skutkom) skutkovú podstatu viacerých správnych deliktov a tak sa dopustí viacerých správnych deliktov. Z trestného práva vyplýva zásada primeranosti, pre účely administratívneho konania možno do základných práv a slobôd osôb v prípadoch dovolených zákonom zasahovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu správneho konania. Orgány verejnej správy sú povinné pri vybavovaní veci použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci a zároveň dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania (§ 3 ods.4 Správneho poriadku). Zároveň trestné právo ustanovuje tzv. absorpčnú zásadu v § 41 ods.1 Trestného zákona, podľa ktorej „ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný“. Právne predpisy, zakotvujúce skutkové podstaty správnych deliktov neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých správnych deliktov. Pri nedostatku právnej úpravy je tak v zmysle „analogiae legis“ potrebné aj v správnom konaní použiť absorpčnú zásadu ako zásadu ukladania trestov podľa ustanovení trestného práva. Podstata absorpčnej zásady spočíva v tom, že prísnejší trest absorbuje trest miernejší.
45. V preskúmavanej veci správny súd dospel k záveru, že zásady uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku v správnom konaní rešpektované neboli. Vo veciach správnych deliktov boli žalobkyni uložené za konanie majúce charakter súbehu dve sankcie, a to vo výške 500,-Eur resp. 1.500,-Eur, dvoma samostatnými rozhodnutiami prvostupňového orgánu verejnej správy. Žalobkyňa, s prvostupňovými rozhodnutiami nesúhlasiaca, bola nútená podať dve odvolania, o ktorých žalovaný rozhodol samostatnými rozhodnutiami. Následne žalobkyni vyplývala poplatková povinnosť v konaní o preskúmanie zákonnosti orgánov verejnej správy, a to za každé napadnuté rozhodnutie samostatne. Žalovanému nič nebránilo vec prejednať a rozhodnúť v jednom administratívnom konaní a pri zistení, že sa žalobkyňa dopustila správneho deliktu (deliktov) uložiť jednu sankciu akceptujúc zásady ukladania trestov. Žalovaný mal právomoc na prejednanie zistených správnych deliktov a skutočnosť, že zo strany žalobkyne malo dôjsť k porušeniu právnych povinností ustanovených dvoma právnymi predpismi (zákonom č.250/2007 Z.z. a zákonom č.377/2004 Z.z.), orgánom verejnej správy nebránila, aby vo veci rozhodli v jednom administratívnom konaní. Inak nemožno konštatovať, že konanie prebiehalo
hospodárne (vedené dve administratívne konania, na základe rovnakých zistení), podkladom oboch rozhodnutí bol totožný inšpekčný záznam, žalobkyňa bola zaťažená účasťou v dvoch administratívnych konaniach s tým súvisiacimi právami a povinnosťami, v oboch konaniach bola nútená realizovať svoje práva obvinenej zo spáchania správneho deliktu a v oboch konaniach musela uplatňovať opravné prostriedky. Postup žalovaného (resp. Inšpekcie SOI) tak žalovanú zbytočne zaťažil a do jej práv bolo zasiahnuté nad mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu administratívneho konania. Aj keď uložené pokuty sa nevymykali zo zákonnej sadzby (pokuta bola uložená v rámci zákonnej sadzby), došlo k porušeniu základnej zásady vyplývajúcej z trestného práva (absorpčnej zásady) tým, že žalobkyni boli uložené dva tresty v súbežne vedených konaniach odlišujúcich sa len aplikáciou ustanovení iných zákonov (zákon č.250/2007 Z.z. a zákon č.377/2004 Z.z.). Porušenie tejto zásady má za následok, že rozhodnutie žalovaného (a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy) je nezákonné. Nakoľko žalovaný neaplikoval vo veci správneho trestania primerane základné zásady ukladania trestov a trestného konania podľa Trestného poriadku (ktoré bolo potrebné použiť na správne trestanie) a nekonal súladne s ustanovením § 3 ods.4 Správneho poriadku, vec nesprávne právne posúdil. Súbeh dvoch správnych deliktom má byť postihnutý len trestom určeným pre delikt najprísnejšie postihnuteľný. Najprísnejšie postihnuteľný správny delikt je pritom delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s najvyššou sadzbou. Iba ak by išlo o rovnaké sadzby pokút, najprísnejšie postihnuteľný delikt by bol určený s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu a teda s ohľadom na záujem, proti ktorému delikt smeruje.
46. Žalobné námietky žalobkyne súd vyhodnotil ako nedôvodné, nakoľko neboli spôsobilé privodiť konštatovanie o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.
47. Žalobkyňa namietala, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné. Táto žalobná námietka nie je dostatočne konkrétna, je bez jej bližšej špecifikácie a bez akéhokoľvek žalobného tvrdenia, v čom žalobkyňa považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Správnemu súdu ostáva len domnievať sa, aký je obsah tejto žalobnej námietky a v správnom súdnictve nie je úlohou správneho súdu za žalobcu nezákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy vyhľadávať, rovnako ako nie je povinnosťou správneho súdu za žalobcu nekonkrétne uplatnené dôvody nezákonnosti dopĺňať, resp. špecifikovať.
48. Žalobkyňa predovšetkým namietala porušenie základných zásad správneho konania, a to zásady zákonnosti (postup žalovaného, resp. Inšpektorátu SOI pri dopĺňaní dokazovania nemá oporu v zákone), zásady súčinnosti (žalobkyňa ako účastníčka konania nebola k doplneniu dokazovania prizvaná a nemala o ňom vedomosť), zásady voľného hodnotenia dôkazov (orgán verejnej správy nemôže prihliadať na to, čo v konaní nevyšlo najavo zákonným spôsobom) a zásady rovnosti a primeranosti (boli použité prostriedky, ktorých vykonanie prebiehalo bez účasti účastníčky konania). Uvedené námietky smerujú ku skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie žalovaného (a rozhodnutie Inšpektorátu SOI) je založené na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení inšpektorov k vyjadreniu žalobkyne k oznámeniu o začatí konania.
49. Z administratívneho spisu vyplýva, že v prevádzke žalobkyne bola vykonaná kontrola na dodržiavanie povinností ustanovených zákonom č.250/2007 Z.z. a dodržiavanie zákona č.377/2004 Z.z., najmä dodržiavanie zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov. Výsledkom vykonanej kontroly bol inšpekčný záznam obsahujúci zistený skutkový stav, vyjadrenie prítomného zamestnanca žalobkyne a záväzné pokyny v zmysle § 6 ods.1 písm. d) zákona č.128/2002 Z.z.. Inšpekčný záznam patrí medzi podklady k rozhodnutiu orgánov verejnej správy, je záznamom z kontroly, v ktorom inšpektori SOI opíšu zistený skutkový stav na mieste samom. S inšpekčným záznamom mala žalobkyňa možnosť sa oboznámiť, opak v preskúmavacom konaní netvrdila.
50. Z rozhodnutia Inšpektorátu SOI vyplýva, že prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na obsah inšpekčného záznamu, vyjadrenia žalobkyne ako účastníčky administratívneho konania a vyjadrenie konajúcich inšpektorov. Z prvostupňového rozhodnutia ale nevyplýva, že prvostupňový orgán verejnej správy svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení inšpektorov a je zrejmé, že svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach uvedených v inšpekčnom zázname ako relevantnom podklade rozhodnutia. Uvedené vyplýva z formulácie v prvostupňovom rozhodnutí, podľa ktorej: „...skutkový stav zistený kontrolou po porovnaní so stavom vyžadovaným všeobecne záväznými právnymi predpismi bo vyhodnotený ako protiprávny...“, „...správny orgán má porušenia uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia za dostatočne preukázané inšpekčným záznamom a nie je potrebné vykonať navrhované vypočutia svedkov...“. Aj z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že podkladom pre rozhodnutie bol inšpekčný záznam z vykonanej kontroly. Dôkazy, na ktorých žalovaný založil svoje rozhodnutie boli zistené v rámci vykonanej kontroly. V konaní po vyjadrení žalobkyne k oznámeniu o začatí správneho konania žalovaný (a prvostupňový orgán verejnej správy) nevykonal žiadne dokazovanie. Nemožno tak tvrdiť, že žalovaný svoje rozhodnutie založil na dôkaze, ktorý bol získaný v rozpore so zákonom (námietka porušenia zásady voľného hodnotenia dôkazov). Neobstojí ani tvrdenie o porušení zásady súčinnosti, resp. zásady rovnosti a primeranosti, nakoľko žalovaný vyjadrenie za dôkaz nepovažoval a nezaložil na ňom svoje rozhodnutie a vo vzťahu k vyjadreniu inšpektorov nejde o dôkaz zabezpečený a vykonaný v administratívnom konaní. K porušeniu zásady zákonnosti síce došlo, ale z iných dôvodov ako namietala v podanej žalobe žalobkyňa.
51. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že inšpekčný záznam je zápisnicou v zmysle ustanovenia § 22 Správneho poriadku, a preto by mal obsahovať aj riadne náležitosti, správny súdu uvádza, že žalobca sa mýli, ak inšpekčný záznam stotožňuje so zápisnicou, ktorú orgán verejnej správy spíše o ústnych konaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní. Právna povaha inšpekčného záznamu vyplýva z ustanovenia § 6 ods.2 zákona č.128/2002 Z.z., podľa ktorého inšpektor vyhotoví o opatreniach prijatých pri kontrolnej činnosti písomný záznam. V danom prípade inšpektor (inšpekčným) záznamom nariadil žalobkyni ako kontrolovanej osobe záväzným pokynom vykonať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, spočívajúcich v zistenom porušení zákona č.250/2007 Z.z. a 377/2004 Z.z.. Tvrdenie žalobcu o tom, že v inšpekčnom zázname ide o zápisnicu podľa ustanovení Správneho poriadku vylučuje aj skutočnosť, že zápisnica sa spisuje o úkonoch v správnom konaní. Z povahy veci a z administratívneho spisu vyplýva, že spísanie zápisnice o vykonanej kontrole predchádzalo začatiu administratívneho konania. Konanie bolo začaté dňom, ktorým orgán verejnej správy urobil voči účastníkovi prvý úkon (oznámenie o začatí správneho konania). Pre inšpekčný záznam tak nie sú ustanovené zákonom predpísané náležitosti, je z neho však zrejmé označenie kontrolovanej osoby, kontrolovanej prevádzky, dátum, čas a miesto kontroly. Obsahom inšpekčného záznamu je aj opis zisteného skutkového stavu, vyjadrenie kontrolovanej osoby, resp. jej zamestnanca. V inšpekčnom zázname sú tiež uvedené záväzné pokyny uložené kontrolórmi v nadväznosti na zistené nedostatky. Tvrdenie žalobcu o tom, že inšpekčný záznam neobsahuje čas ukončenia kontroly, je v rozpore s jeho obsahom, v ktorom je uvedené, že kontrola skončila o 12:30hod.. Ak žalobca tvrdil, že inšpekčný záznam obsahuje nepravdy, ide o jeho vyjadrenie ku kvalite obsahu inšpekčného záznamu a nie k právnej otázke, či inšpekčný záznam obsahuje všetky skutočnosti (náležitosti), ktoré obsahovať má.
52. Žalobca v žalobe zdôraznil, že je absolútnou nepravdou, že kúpený tovar bol vrátený, nakoľko k ničomu takému nedošlo. Ak by k tomu došlo, muselo by to byť uvedené v inšpekčnom zázname. Naopak, toto tvrdenie žalobcu je v absolútnom rozpore s obsahom inšpekčného záznamu, z ktorého vyplýva, že: „po odkontrolovaní správnosti účtovania bol zakúpený výrobok vrátený späť do predaja, finančná čiastka bola inšpektorom vrátená, doklad o kúpe nebol stornovaný a ponechaný na prevádzkovej jednotke“. Takáto formulácia uvedená v inšpekčnom zázname bola zamestnancom žalobkyne podpísaná bez námietky vo vzťahu k vráteniu výrobku späť do predaja.
53. Žalobkyňa napokon namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu. Túto námietku žalobkyňa však v dostatočnom rozsahu nešpecifikuje a nekonkretizuje, iba správnemu súdu v žalobe oznamuje, že žalovaný jej návrh na vykonanie dokazovania neakceptoval, a preto navrhuje doplnenie dokazovania v preskúmavacom konaní. Z napadnutého rozhodnutia však vyplýva, že žalovaný sa s návrhmi žalobkyne v napadnutom rozhodnutí zaoberal a uviedol, z akých dôvodov návrhom na doplnenie dokazovania nevyhovel, ako vo vzťahu k výsluchu svedka - zamestnanca V. L., prítomného pri výkone kontroly, tak aj vo vzťahu k oboznámeniu sa s kamerovým záznamom a identifikáciou inšpektorov. Táto žalobná námietka nemôže byť dôvodná bez toho, aby žalobkyňa uviedla, z akých dôvodov bola argumentácia žalovaného k návrhom na doplnenie dokazovania rozporná s ustanoveniami Správneho poriadku.
54. Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy, sú nezákonné, pretože žalovaný a prvostupňový orgán verejnej správy vec nesprávne právne posúdili v otázke dodržania zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona a zásad trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť aj na správne trestanie Tým, že bolo súbežne vedené konanie o správnom delikte založenom porušením povinnosti vyplývajúcej zo
zákona č.250/2007 Z.z. a zo zákona č.377/2004 Z.z., došlo aj k porušeniu zásad uvedených v Správnom poriadku. „Paralelné“ správne konanie o tých istých skutkových otázkach (nakoľko žalobkyňa mala skutkovú podstatu viacerých správnych deliktov naplniť jedným konaním) spôsobilo, že administratívne konanie neprimerane zaťažovalo žalobkyňu ako účastníčku konania. Nesprávna aplikácia zásad ukladania trestov má za následok, že namiesto aplikácie absorpčnej zásady boli žalobkyni namiesto jedného trestu uložené dva tresty za konanie majúce charakter súbehu. Z uvedeného dôvodu správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie Inšpekcie SOI zrušil podľa § 191 ods.1 písm. c) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude žalovaný (a prvostupňový orgán verejnej správy) viazaný právnym názorom správneho súdu a bude povinný o podozrení zo spáchania správnych deliktov konať a rozhodnúť v jednom konaní za použitia základných zásad ukladania trestov vyplývajúcich z Trestného zákona.
55. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe navrhla, aby správny súd doplnil dokazovanie, tomuto návrhu správny súd nevyhovel. Vo vzťahu k zamestnancovi žalobkyne, ktorý mal realizovať predaj výrobku bez toho, aby vystavil doklad o kúpe výrobku, tento sa vyjadril do inšpekčného záznamu a niet predpokladu, že by pri svojom výsluchu uviedol iné skutočnosti. Ak žalobkyňa navrhla oboznámenie sa s kamerovým záznamom, týmto na pojednávaní vo veci samej nedisponovala a do súdneho spisu žiadny kamerový záznam nepredložila. Vo vzťahu k inšpektorom SOI, vykonávajúcim kontrolu dňa 5. júna 2015 v prevádzke žalobkyne, ich identifikácia bola dostatočná pre účely administratívneho konania a v súlade s ustanovením § 5 ods.5 zákona č.128/2002 Z.z..
32. Žalobkyňa na nariadenom pojednávaní opätovne navrhovala vypočutie jej zamestnanca, ktorému správny súd nevyhovel, pretože mu bránila jednak právna prekážka (§ 197 ods. 1 CSP; o tejto skutočnosti vopred nebola upovedomená protistrana a žalovaný sa pojednávania nezúčastnil) a zároveň súd zistil, že žalobkyňa navrhla vypočutie svedka v správnom konaní, s ktorým sa správny orgán vysporiadal tak, že ho zamietol, pretože nepredpokladal takú výpoveď tohto zamestnanca, ktorá by sa líšila od jeho vyjadrenia v inšpekčnom zázname. Takejto úvahe v danej situácii, keď žalobkyňa nenavrhovala žiadne iné relevantné dôkazy na preukázanie, že k spáchaniu správneho deliktu nedošlo, nemožno nič vyčítať lebo je v súlade so zásadami logického myslenia a vychádza zo zistených skutočností. Navyše v postavení svedka môže byť vypočutá osoba, ktorá svojimi zmyslami vnímala konanie iného alebo iné okolnosti vnímateľné vo vonkajšom svete, avšak nie je ním osoba, ktorá sama svojim konaním mala naplniť pojmové znaky správneho deliktu, ktorý je predmetom konania.
33. Nedôvodná bol aj žalobná námietka, ktorá nebola predmetom skoršieho rozsudku správneho súdu z 21.09.2017, spočívajúca v namietanom rozpore výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorý podľa názoru žalobkyne obsahuje právnu kvalifikáciu, z ktorej nie je zrejmé, aké iné porušenie je v skutkovej vete správneho deliktu uvedené, nakoľko porušenie iného ustanovenia sa v rozhodnutí neuvádza a jedná sa tak o formálne nepostačujúci neurčitý výrok. Na str. č. 2 napadnutého rozhodnutia žalovaný podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku opravil administratívnu chybu v písomnom vyhotovení prvostupňového rozhodnutia, z ktorej je zrejmé, že žalobkyňa bola postihnutá výlučne za porušenie jedného zákazu v zmysle § 6 ods. 2 Zákona o ochrane nefajčiarov.
34. Žalovaný v duplike poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR ako ja na zákaz anologiae legis. Je potrebné prihliadať na to, že uvedené rozsudky pochádzajú z obdobia pred účinnosťou SSP, ktorý v ust. § 195 písm. c/a d/ výslovne prikázal správnym súdom vo veciach správneho trestania prihliadať na vady spočívajúce v porušení základných zásad trestného konania a základných zásada ukladania trestov. Postup súdov podľa piatej časti v tom čase platného Občianskeho súdneho poriadku bol zásadne odlišný. Preto nebolo možné riadiť sa v tomto konaní rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/132/2015, ktorý postupoval podľa v tom čase platného práva, keď so zohľadnením zásady hospodárnosti sám rozhodol o uložení pokuty. V súčasnosti sa na takýto postup vyžaduje návrh žalobcu (§ 198 ods. 1 SSP), ktorý v danom prípade podaný nebol.
35. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobkyňa v konaní bola v celom rozsahu úspešná. Správny súd však napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil nie z dôvodov uvedených v žalobe, ktoré nemohli vyvolať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd, viazaný ustanovením § 195 SSP sám zistil nedodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného
zákona, ktoré bolo potrebné aplikovať aj na správne trestanie a nebol tak viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. V tejto skutočnosti správny súd videl dôvod hodný osobitného zreteľa a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 50% účelne vynaložených trov konania. Bez ohľadu na konštatovaný dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia by bez podania žaloby o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného nemohlo dôjsť k jeho zrušeniu.
36. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.