Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-167-2012.pdf
PDF · 78.18 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-6Er/167/2012
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnom konaní oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, vec sa týka pobočky Poprad, so sídlom Ul. 1. mája 4053/24, 058 01 Poprad proti povinnému: P. S., N.. XX.XX.XXXX, A. W. XXX/XX, XXX XX B. A., o vymoženie pohľadávky 30,86 eur a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Kormaníkom, so sídlom Exekútorského úradu Obchodná 2, 064 01 Stará Ľubovňa, pod spisovou značkou Z. XXXX/ XXXX, t a k t o
rozhodol:
I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Kormaníkom pod sp. zn. Z. XXXX/XXXX sa vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.
II. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Kormaníkom pod sp. zn. Z. XXXX/XXXX sa z a s t a v u j e.
III. Povinný je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania v celkovej výške 36,39 eur, a to v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa XX.XX.XXXX na Exekútorskom úrade JUDr. Dušana Kormaníka v Starej Ľubovni, Obchodná 2, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 30,86 eur priznanej právoplatným a vykonateľným exekučným titulom - rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX- X. zo dňa XX.XX.XXXX vydaným Sociálnou poisťovňou, pobočka Poprad.
2. Dňa XX.XX.XXXX súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým v plnom rozsahu vyhovel jeho žiadosti.
3. Poverený súdny exekútor doručil súdu dňa 30.07.2012 podnet na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil skutočnosťou, že povinný vymáhanú pohľadávku zaplatil v deň doručenia návrhu na vykonanie exekúcie. Zároveň si týmto podaním uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 40,71 eur (bez DPH).
4. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Keďže uvedené exekučné konanie bolo začaté pred 1. aprílom 2017 je potrebné dokončiť ho podľa predpisov účinných do 31.3.2017.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len "EP") súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
7. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Z podnetu súdneho exekútora a k nemu pripojenému podaniu oprávneného mal súd za preukázané, že povinný pohľadávku vymáhanú v tomto exekučnom konaní zaplatil v deň doručenia návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, t. j. dňa 28.05.2012. Oprávnený tak v čase podania návrhu na výkon súdnej exekúcie nemal vedomosť o tom, že pohľadávka povinného voči oprávnenému už bola uhradená. Nakoľko sa exekučné konanie začalo na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu (rozhodnutia č. XXX-XXXXXXXXXX-X. D. F. XX.XX.XXXX, právoplatného a vykonateľného dňom 05.04.2012) dňa 28.05.2012 bol teda návrh na vykonanie súdnej exekúcie podaný dôvodne a jej zastavenie spôsobil povinný, ktorý si svoju povinnosť uloženú mu rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-X. D. F. XX.XX.XXXX - ktoré je v tomto konaní exekučným titulom, splnil až dodatočne, a to dňa 28.05.2012, teda po začatí exekučného konania.
9. Súd na základe týchto zistených skutočností vyhlásil exekúciu za neprípustnú v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ EP, právnym následkom čoho bolo jej zastavenie. Súd o neprípustnosti exekúcie ako o predbežnej otázke a o jej zastavení rozhodol jedným uznesením, nakoľko ide o dva vzájomne závislé výroky a osobitný spôsob rozhodovania o neprípustnosti a následne o zastavení exekúcie by odporoval hospodárnosti a účelu exekučného konania.
10. Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
12. Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
13. Podľa § 197 ods. 1 EP náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
14. V Exekučnom poriadku je zakotvená zásada, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný a z tejto zásady sú iba dve výnimky. Prvá výnimka je v prípadoch, ak bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného s tým, že predpokladom uloženia povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému je, že sú splnené predpoklady uloženia povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku (miera procesného zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie). Druhou výnimkou je situácia, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu nemajetnosti povinného.
15. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi preto súd rozhodol v súlade s ust. § 196 a 197 Exekučného poriadku, nakoľko má súd za to, že vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie a priebeh exekúcie nie je možné výnimky na zaviazanie na náhradu trov exekúcie oprávneného použiť, nakoľko to bol práve povinný, ktorý porušil povinnosť uloženú mu zákonom a len z toho dôvodu došlo k začatiu exekúcie. Oprávnený preto nenesie zodpovednosť za zastavenie exekúcie a teda súd zaviazal na zaplatenie trov exekúcie povinného.
16. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 40,71 eur.
17. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
18. Podľa § 14 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len "vyhlášky") súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 3,32 eura za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.
19. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
20. Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
21. Súd nepriznal exekútorovi ním uplatnenú náhradu poštovného v plnej výške 4,20 Eur, ale priznal mu náhradu poštovného iba za tie poštové zásielky, ktoré preukázateľne vyplývajú zo spisu, nakoľko výdavkom je iba to, čo bolo reálne vynaložené. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného len vo výške 3,20 Eur.
22. Súd rovnako nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za hotové výdavky - výdavky na založenie, vedenie a archiváciu exekučného spisu - v celkovej uplatnenej výške 3,32 eur, nakoľko je súd toho názoru, že tieto náklady súdneho exekútora nie je možné považovať za hotové výdavky súvisiace s vykonávaním exekučnej činnosti v zmysle ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, nakoľko spadajú pod administratívne náklady, resp. administratívne práce, ktoré sú v zmysle ust. § 25 vyhlášky zahrnuté v odmene súdneho exekútora. Tento právny názor súdu je umocnený aj skutočnosťou, že tieto náklady súdneho exekútora vznikajú až po vrátení poverenia na vykonanie exekúcie, a teda ich vynaloženie bezprostredne nesúvisí s účelným vymáhaním nároku oprávneného v zmysle ust. § 200 ods. 1 EP.
23. V zmysle predloženého vyúčtovania súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie pozostávajúce z nasledovných položiek:
- odmena 33,19 eur
- hotové výdavky (poštovné) 3,20 eur Trovy exekúcie spolu 36,39 eur
24. Pri priznávaní celkovej výšky trov exekútora súd rešpektujúc predovšetkým zásady hospodárnosti, účelnosti a preukázanosti konštatuje, že vo výške 36,39 Eur išlo o účelné vynaložené trovy exekučného konania, preto ich v uvedenej výške priznal.
25. O trovách účastníkov konania rozhodol súd analogicky podľa Civilného sporového poriadku.
26. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
27. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Pri rozhodovaní o trovách konania súd skúmal otázku zavinenia a hodnotil ju podľa procesného výsledku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prijal záver, že povinný zavinil zastavenie konania, preto má povinnosť nahradiť oprávnenému trovy konania. Vzhľadom k tomu, že oprávnený si v priebehu konania žiadne trovy konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy konania nevyplývajú zo spisu, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku I., II. a IV. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie prípustné nie je.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.