Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoE-40-2017.pdf
PDF · 70.74 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/40/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudcov JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. v exekučnej veci oprávnenej Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, ul. 1. Mája 4053/24, Poprad, proti povinnému O. H., bytom v J. A., J. XXX/XX, o vymoženie sumy 4 609,39 EUR s prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 05. mája 2017 č.k. 6Er/554/2015 - 15 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
Náhradu trov odvolacieho konania stranám n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Oprávnenej uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi, Exekútorský úrad Prešov, trovy exekúcie vo výške 42,95 EUR v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia. Ostatným účastníkom nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal. Rozhodnutie o zastavení exekúcie odôvodnil s odkazom na § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, opierajúc sa tiež o judikatúru Ústavného súdu SR vo vzťahu k otázke postavenia súdneho exekútora (I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) s tým, že z návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie vyplynulo, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť nároky oprávnenej, a to ani v rozsahu trov exekúcie a ďalšie vedenie exekúcie preto nie je hospodárne. Keďže zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti nezakladá prekážku res iudicatae, práva oprávnenej, v prípade, ak povinný v budúcnosti nadobudne majetok, nebudú dotknuté a je možné v takom prípade podať návrh na vykonanie exekúcie znova. Opierajúc sa rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1CoE/52/2013 uviedol, že pre rozhodovanie súdu je záväzný stav v čase vydania rozhodnutia a preto možnosť, že povinný by v budúcnosti mohol nadobudnúť majetok, nie je relevantná. Výrok o povinnosti oprávnenej nahradiť trovy súdneho exekútora exekučný súd oprel o § 196, § 200, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v spojení s príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 288/1995 Z.z., po posúdení účelnosti a dôvodnosti vyúčtovaných trov.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená, v ktorom nesúhlasila so zastavením exekúcie. Uviedla, že povinného evidovala ako zamestnanca aj v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie v októbri 2015, a tiež neskôr od 40.2.2016 do 7.7.2016 a od 26.09.2016 do 30.04.2017. Uviedla, že od súdneho exekútora eviduje je len jedno podanie v priebehu výkonu exekúcie, a to upovedomenie o začatí exekúcie z 05.11.2015. Je toho názoru, že zastavenie konania pre nemajetnosť je predčasné a možno dôvodne predpokladať, že povinný bude opätovne zamestnaný a jeho príjem bude podliehať exekúcii.
3. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávnenej uviedol, že s dôvodmi uvedenými v podanom odvolaní sa nestotožňuje. Poukázal na dve ďalšie exekučné konania, ktoré voči tomuto povinnému eviduje, v oboch podával návrh na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť. Vo veci vykonal riadne preverovanie komplexných majetkových pomerov povinného, z dôvodu hospodárnosti sa všetky preverovania nachádzajú v exekučnom spise sp.zn. Ex XXXXX/XXXX. Uviedol, že aj keď bol v minulosti povinný evidovaný ako zamestnanec, vždy išlo len o dohodu o pracovnej činnosti, z ktorej zrážky zo mzdy nie je možné vykonávať, pričom o tejto skutočnosti musí mať oprávnená z titulu svojej činnosti záznamy. Rozhodnutie exekučného súdu navrhol ako vecne správne potvrdiť.
4. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávnenej podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), účinného od 1.7.2016, v súlade s § 470 ods. 1, 2 CSP preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej vo vzťahu k výroku o zastavení exekúcie nie je dôvodné.
5. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu podaného odvolania a argumentácie tam uvedenej vyplýva, že to bolo zo strany oprávnenej podané len čo do výroku o zastavení exekúcie. Odvolací súd sa preto venoval napadnutému rozhodnutiu len v danom rozsahu (§ 379 CSP).
6. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že oprávnená podala dňa 19.10.2015 návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému na základe exekučného titulu, rozhodnutia zo dňa 10.11.2014 č. XXX- XXXXXXXXXX-GCXX/XX o uložení penále v sume 2 863,58 EUR a rozhodnutia zo dňa 10.11.2014 č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX o uložení penále v sume 1 745,81 EUR. Dňa 26.10.2015 bolo exekučným súdom udelené poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Svätoslava Mruškoviča, Exekútorský úrad Prešov. Dňa 10.11.2016 podal súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu zistenej nemajetnosti povinného, pričom súdny exekútor konštatoval, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom postihnuteľným núteným výkonom rozhodnutia, z ktorého by bolo možné uhradiť aspoň trovy exekúcie. Uviedol, že oprávnenú v priebehu exekúcie, po vykonanom šetrení informoval o majetkových pomeroch povinného a tom, že pohľadávka oprávnenej sa javí nevymožiteľná. Oprávnená na tieto informácie exekútora nereagovala.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Exekučný súd je povinný skúmať, či v konaní sú dané dôvody pre rozhodnutie o zastavení exekúcie. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku stanovuje ako dôvod pre zastavenie exekúcie nemajetnosť povinného. Tento záver o majetkových pomeroch povinného má vychádzať predovšetkým zo zistení súdneho exekútora. Záver exekučného súdu o nevyhnutnosti zastaviť nútený výkon rozhodnutia pritom musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a komplexne preverených majetkových pomerov povinnej osoby súdnym exekútorom.
9. Odvolací súd v tejto veci poukazuje na návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, obsah jeho exekučného spisu sp. zn. Ex XXX/XXXX a tiež na vyjadrenie exekútora k podanému odvolaniu, z ktorých jednoznačne vyplýva, že povinný subjekt nedisponuje takým majetkom, aby bolo pokračovanie v exekúcii dôvodné. Skutočnosti vo vzťahu k majetkovým pomerom povinného, zistené súdnym exekútorom (viacero exekučných konaní vedených proti povinnému, nezistenie žiadneho nehnuteľného majetku, či hnuteľného majetku väčšej hodnoty, ktoré by podliehali exekúcii, zamestnanie v minulosti len na krátku dobu na základe dohôd o pracovnej činnosti s minimálnym príjmom, nepostihnuteľným zrážkami) nasvedčujú tomu, že pokračovanie v exekúcii nie je hospodárne a to aj napriek nesúhlasu oprávnenej so zastavením exekúcie a viedlo by iba k nedôvodnému navyšovaniu nákladov a trov exekúcie, ktoré by v konečnom dôsledku aj tak znášala oprávnená. Odvolací súd tiež zistil, že od 13.12.2017 nie je povinný evidovaný ani ako zamestnanec na základe uzavretej dohody.
10. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie exekučného súdu je založené na dostatočnom zistení skutkového stavu vo vzťahu k majetkovým pomerom povinného, rozhodnutie je primerane odôvodnené a vyplývajú z jeho rozhodujúce skutočnosti na preukázanie záveru o
nemajetnosti povinnej osoby. Na rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku preto boli splnené zákonné predpoklady.
11. Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného súdu vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne potvrdil.
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Oprávnená nebola v odvolacom konaní úspešná. Ostatným stranám trovy odvolacieho konania nevznikli.
13. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je možné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).