Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_11Csp-250-2017.pdf
PDF · 87 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/250/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: X. Č.Á., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXX/XX, M., zast.: JUDr. Vladimír Sidor, advokát so sídlom v Hlohovci, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, Pribinova 25, Bratislava, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., o 444,31 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 382,54 € s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 25.11.2017 do zaplatenia.
II. Žaloba sa v časti o zaplatenie 58,77 € s prislúchajúcim úrokom z omeškania zamieta.
III. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu 72,2 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou dňa 21.09.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 444,31 € spolu 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 21.04.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa XX.XX.XXXX zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver 1.500 €, ktorý mal splatiť spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach po 81,99 €. Táto zmluva však nespĺňa náležitosti stanovené zákonom, a preto je neplatná, resp. úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to, že žalobca plnil titulom tejto zmluvy žalovanému 1.749,31 €, teda o 444,31 € viac, než je suma, ktorú mu žalovaný poskytol, vzniklo na strane žalovaného v danom rozsahu bezdôvodné obohatenie. Žalovaný mu však ani napriek jeho výzve dlh neuhradil.
2. Žalovanému bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie doručená 24.11.2017, na čo tento reagoval tak, že považoval zmluvu o revolvingovom úvere za plne v súlade so zákonom, vzniesol námietku premlčania a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
3. Súd na prejednanie veci nariadil na 13.04.2018 pojednávanie, na ktorom v neprítomnosti riadne a včas predvolaných zástupcov strán, ktorí svoju neprítomnosť a neprítomnosť strán ospravedlnili a o odročenie nežiadali, vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.
A. Skutkový stav
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (č. l. 35 až 36), prehľad platieb úveru č. XXXXXXXXX (č. l. 7), potvrdenie o zaplatení (č. l. 8 až 18), predsporová výzva z 20.04.2017 (č. l. 19) a na základe nich v spojení so skutočnosťami známymi súdu v zmysle § 186 CSP a skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 CSP), ustálil tento skutkový stav.
5. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov (všeobecne známa skutočnosť). Žalobca je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva o revolvingovom úvere, č. l. 35).
6. Žalobca a žalovaný podpísali dňa XX.XX.XXXX zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o revolvingovom úvere“), v ktorej sa dohodli na nasledujúcich parametroch úveru:
„Poskytnutá čiastka úveru (úverový limit): 1.500 €. Splatnosť úveru (počet splátok): 42. Mesačná splátka (vrátane úrokov): 47,43 €. Celková čiastka, ktorú musí [žalovaný] zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru): 2.142,06 €. RPMN za úver (v %): 25,43. Ročná úroková sadzba úveru (v %): 18,08 … Priemerná RPMN za úver (v %): 36,30. Poskytnutá čiastka revolvingu: 1.500 … Poplatok za poskytnutie úveru: 150 … Účel čerpania úveru: zariadenie domácnosti.“
7. V bode 7 zmluvy o revolvingovom úvere sa o. i. uvádza, že „[žalovaný]… a [žalobca] v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere…, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy.“ Žalobca ďalej v tomto bode potvrdil, že sa so zmluvnými dojednaniami zoznámil, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.
8. Bod 13 zmluvy o revolvingovom úvere stanovuje, že podpisom zmluvy všetkými stranami uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere.
9. Bod 2.1 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere - jún 2014 (ďalej len „ZDZ“) stanovuje: „… termín splatnosti splátky… bude… stanovený na konkrétny deň medzi v poradí prvým až pätnástym dňom (vrátane) kalendárneho mesiaca takto: V nadväznosti na Deň poskytnutia úveru… bude dátum splatnosti prvej splátky určený na deň medzi v poradí prvým až 15 dňom (vrátane) kalendárneho mesiaca nasledujúceho po Dni poskytnutia úveru tak že medzi Dňom poskytnutia úveru a dňom splatnosti prvej splátky bude doba nie kratšia ako 32 za sebou idúcich kalendárnych dní a súčasne nie dlhšie ako 48 za sebou idúcich kalendárnych dní (vrátane). Splatnosť nasledujúcej splátky v príslušnom mesiaci bezprostredne nasledujúcom po splatnosti predchádzajúcej splátky bude v deň s číselným poradím rovnakým ako číselné poradie dňa splatnosti predchádzajúcej splátky v príslušnom predchádzajúcom mesiaci.“
10. Bod 2.2 ZDZ o. i. stanovuje:
„[Žalobca] je povinný odoslať [žalovanému] oznámenie… o schválení úveru... Oznámenie… podľa predchádzajúcej vety bude… obsahovať nasledovné údaje: … splatnosť prvej splátky úveru…“.
11. Bod 2.3 ZDZ definuje Deň poskytnutia úveru ako deň nadobudnutia účinnosti zmluvy, v ktorý žalobca poskytne žalovanému úver na účet žalovaného uvedený v zmluve o revolvingovom úvere.
12. Bod 9.1 ZDZ o. i. stanovuje, že zmluva o revolvingovom úvere je „uzavretá na dobu neurčitú“.
13. Bod 13.1 ZDZ o. i. stanovuje, že „v prípade… omeškania [žalovaného]… s úhradou mesačnej splátky úveru… o viac ako tri mesiace po termíne splatnosti… a) všetky záväzky [žalovaného] …, ktoré sa podľa [zmluvy o revolvingovom úvere] mali stať splatnými v budúcnosti, sa stávajú okamžite splatnými, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak…“
14. Vyššie uvedený obsah zmluvných dojednaní je súdu známy z vlastnej činnosti a ich obsah nebol medzi stranami sporný.
15. Žalovaný poskytol žalobcovi na jeho účet sumu 1.350 € a žalovaný žalobcovi do podania žaloby zaplatil 1.743,31 € (nesporné skutočnosti).
16. Listom z 20.04.2017 oznámil žalobca žalovanému, že má záujem na dohode o urovnaní, v opačnom prípade sa obráti na súd, kde si bude uplatňovať „všetky súvisiace nároky“ (č. l. 19). Žalovaný však svoj dlh neuhradil (nesporná skutočnosť).
B. Právne posúdenie
17. Preskúmavanou zmluvou o revolvingovom úvere sa žalovaný zaviazal žalobcovi poskytnúť úver v sume a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalobca sa zaviazal tieto sumy vrátiť spolu s úrokmi. Takto vymedzený predmet zmluvy potom zodpovedá definícii zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“). Revolvingový úver je osobitná forma úveru, ktorého úverový rámec sa pravidelne (mesačne) obnovuje. Vzhľadom na záväzok poskytnúť úver uzatváral žalovaný zmluvu o revolvingovom úvere v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalobcu identifikovali ako podnikateľa, ako aj z toho, že účelom úveru bolo „zariadenie domácnosti“ je zrejmé, že žalobca pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ). Keďže zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ). Zároveň sa tým žalovaný považuje aj za veriteľa podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a žalobca za spotrebiteľa podľa § 2 písm. c) tohto zákona. V dôsledku povahy strán a predmetu plnenia tak zmluva o revolvingovom úvere, ktorú spolu strany uzatvorili, spĺňa aj definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) tohto zákona, a vzťah medzi stranami sa riadi preto aj týmto zákonom.
18. Keďže žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia, bolo potrebné sa zaoberať tým, z akého titulu žalovanému plnil.
19. Súd v prvom kroku pristúpil k hodnoteniu zmluvy o revolvingovom úvere z hľadiska jej platnosti z pohľadu Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a tiež kritérií stanovených zákonom č. 129/2010. Tento zákon v § 9 ods. 2 v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere stanovoval obsahové náležitosti zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že posudzovaná zmluva bola uzatvorená na základe žiadosti žalobcu, ktorú žalovaný prijal tým, že žiadosť schválil tak, ako bola podaná, a to pripojením svojho podpisu na zmluve. Medzi stranami nebolo sporné, že k uzatvoreniu zmluvy došlo a že by nebol dodržaný kontraktačný postup v zmysle § 43c ods. 1 a 44 ods. 1 OZ. Súd mal tak za preukázané, že zmluva bola platne uzavretá v písomnej forme vyžadovanej § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
20. Namietanú neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere (§ 39 OZ) pre neprimerané prekročenie úrokovej miery obchodných bánk v čase uzavretia zmluvy súd v konaní nezistil. Dohodnutá úroková sadzba 18,08 % neprekračovala zákonom stanovený limit a ani sa nepriečila dobrým mravom. Sadzba podstatná pre porovnávanie úverových sadzieb bola podľa údajov zverejnených NBS v danom čase (3. štvrťrok 2014) 15,16 %. Dvojnásobok tejto sadzby je 30,32 %. Dohodu o úrokovej sadzbe vo výške 18,08 % v zmluve o revolvingovom úvere preto súd vyhodnotil ako platnú.
21. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu o neplatnosti „revolvingového úveru“ z dôvodu, že zmluva o revolvingovom úvere založila v podstate dva druhy úverov, a to „klasický“ a „revolvingový“. Zo zmluvy o revolvingovom úvere totiž napriek jej názvu nevyplýva, že by jej predmetom bola zmluva o revolvingovom úvere. Z predmetu tejto zmluvy tvoreného právami a povinnosťami strán je zrejmé, že ide o bežnú formu úveru. Nič v zmluve nenaznačuje, že by sa tento úver mal obnovovať a ani samotný žalobca netvrdil, že by úver opakovane čerpal. V dôsledku toho, že medzi stranami bola uzavretá len jedna úverová zmluva, ktorá svojou povahou nie je revolvingová, je bezpredmetné zaoberať sa platnosťou „revolvingového úveru“.
22. Naproti tomu, zmluva o revolvingovom úvere nevyhovuje požiadavkám, ktoré na tento typ zmlúv kladie zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Medzi tieto požiadavky patrí aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“), čo vyplýva z § 9 ods. 2 písm. j) tohto zákona. Tento údaj slúži spotrebiteľovi na to, aby sa mohol ľahko orientovať v ponukách od rôznych veriteľov, ktorí môžu okrem úrokov za poskytnuté úvery požadovať aj rôzne poplatky a náhradu nákladov súvisiacich s poskytnutím spotrebiteľského úveru. RPMN má zohľadniť celkové úverové zaťaženie pre spotrebiteľa a umožniť mu tak dosiahnuť kvalifikované rozhodnutie o tom, ktorú ponuku príjme. Z tohto dôvodu zákon č. 129/2010 Z. z. vyžaduje, aby bola RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere výslovne stanovená. Pokiaľ však je stanovená nesprávne, a to v neprospech spotrebiteľa, zákon postihuje úver sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti [§ 11 ods. 1 písm. d)].
23. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.350 €. Suma uvedená ako poskytnutá čiastka úveru 1.500 € sa nezhoduje s výškou skutočne poskytnutého úveru, pretože zahŕňa aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 €. Túto skutočnosť napokon nepoprel ani žalovaný, pretože ten len argumentoval, že úver môže byť poskytnutý aj inak, než priamo dlžníkovi. Súd sa stotožňuje s názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 29.05.2013, sp. zn. 6Sžo/39/2012, že spracovateľský poplatok nemožno považovať za istinu úveru, pretože svojou povahou tvorí náklady spotrebiteľského úveru. Vychádzajúc z logického výkladu definícií pojmov v § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, možno za spotrebiteľský úver považovať dočasné poskytnutie finančných prostriedkov na zabezpečenie potrieb spotrebiteľa, ktoré majú spotrebiteľský charakter, teda v danej veci možno za spotrebiteľský úver považovať v zmysle platnej právnej úpravy len poskytnutie finančných prostriedkov, ktoré žalovaný poskytol žalobcovi na zariadenie domácnosti (porov. obsah zmluvy o revolvingovom úvere). Poplatok, ktorý má charakter odmeny poskytovateľovi služby (spotrebiteľského úveru), treba považovať len za náklady spotrebiteľského úveru. Pokiaľ žalovaný do celkovej výšky spotrebiteľského úveru zahrnul aj poplatok za poskytnutie pôžičky (150 €), postupoval v rozpore s platnou právnou (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR 27.11.2013, sp. zn. 6Szo/21/2013). Výpočet RPMN mal teda správne zohľadňovať skutočnosť, že žalobcovi bola poskytnutá ako istina len suma 1.350 € a suma 150 € predstavovala náklady. Pokiaľ sa spolu s ostatnými parametrami úveru (výška a počet splátok, a pod.) zohľadní poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 €, celková čiastka, ktorú musí žalobca ako dlžník zaplatiť síce zostane nezmenená (2.142,06 €), no výsledná RPMN bude 32,28 %. Ak teda bola RPMN v zmluve o revolvingovom úvere uvedená ako 23,56 %, bola uvedená nesprávne. Navyše, vzťahom na to, že bola nižšia, zvýhodňovala žalovaným poskytovaný úver tým, že mohla žalobcu ako spotrebiteľa uviesť do omylu pri rozhodovaní a porovnávaní iných úverov. Preto treba RPMN považovať za uvedenú nesprávne v neprospech spotrebiteľa tak, ako to má na mysli § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. a z tohto dôvodu je nevyhnutné vychádzať z fikcie, že úver je bez poplatkový a bezúročný.
24. Vzhľadom na vyššie uvedený záver už nebolo potrebné podrobne sa zaoberať ostatnými tvrdeniami žalobcu, ktorými argumentoval v prospech bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V tomto smere súd len v krátkosti uvádza, že s odkazom na výklad poskytnutý Najvyšším súdom SR v jeho uznesení z 22. februára 2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017, a na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 09.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, nezistil, že by zmluva o revolvingovom úvere nezodpovedala ďalším, žalobcom spomínaným požiadavkám § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Pokiaľ ide o dobu trvania zmluvy, táto bola uvedená v podmienkach zmluvy, a to v bode 9.1 ZDZ (pozri bod 12 vyššie).
25. Žalovaný tak mal len nárok na vrátenie poskytnutej istiny, no žalobca mu zaplatil o 444,31 € viac. V tomto rozsahu teda žalobca plnil bez právneho dôvodu, čím na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 2 OZ), ktoré musí žalovaný vydať (§ 451 ods. 1 OZ), a to priamo žalobcovi, pretože ho získal na úkor žalobcu (§ 456 OZ).
26. Žalovaný však v tejto súvislosti vzniesol námietku premlčania. Keďže v danej veci ide o vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že bolo získané plnením bez právneho titulu, teda ide o situáciu, ktorú Obchodný zákonník neupravuje, treba podľa názoru súdu na túto vec uplatniť pravidlá premlčania stanovené v normách občianskeho práva (pozri tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.10.2005, sp. zn. 3 Obdo/5/2005).
27. Žalobca sumu 1.350 € mesačnými splátkami dohodnutými vo výške 47,43 splatil 14 splátkami. To znamená, že poslednou splátkou istiny bola splátka splatná 16.11.2016 (porov. prehľad platieb, č. l. 7). Plnenie od 23.12.2016 celkovo vo výške 382,54 € tak predstavuje už bezdôvodné obohatenie, ktoré súd žalobcovi priznal (výrok I). Zvyšok požadovanej sumy vo výške 58,77 € (444,03 - 382,54) však žalobca zaplatil v období viac ako dvoch rokov pred podaním žaloby (§ 107 ods. 1 a 2 OZ), a keďže o tomto plnení mal vedomosť okamihom vykonania platby, pre vznesenú námietku premlčania nebolo možné túto časť žalovanej sumy vrátane príslušenstva priznať. Z toho dôvodu súd žalobu v tejto časti zamietol (výrok II).
28. Splatnosť záväzku na vrátenie bezdôvodného obohatenia nebola medzi dohodnutá a nevyplýva ani zo zákona. Žalovaný je tak podľa § 563 OZ povinný plniť prvým dňa po tom, čo ho žalobca o plnenie požiadal. Keďže žalobcov list z 20.04.2017 (č. l. 19) neobsahuje riadnu výzvu na vrátenie bezdôvodného obohatenia (pozri bod 15 vyššie), mohol súd vychádzať len z toho, že žalovaný bol vyzvaný na plnenie až okamihom doručenia žaloby (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 MCdo 5/2014). Vzhľadom
na deň doručenia žaloby žalovanému vznikla žalovanému povinnosť vrátiť bezdôvodné obohatenie až 24.11.2017. Do omeškania sa dostal 25.11.2017 a od tohto dňa patrí žalobcovi podľa § 517 ods. 2 OZ nárok na úrok z omeškania vo výške určenej v § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., teda vo výške základnej úrokovej sadzby ECB účinnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o 5 percentuálnych bodov. Preto súd priznal žalobcovi tento nárok až od tohto dátumu.
29. Žalobca bol úspešný len čiastočne (72,2 % ), preto mu bola priznaná pomerná časť náhrady trov konania (§ 255 ods. 1 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).