Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-8-2014.pdf
PDF · 152.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-4C/8/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35724803, zastúpeného právnym zástupcom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36613843, proti žalovanému: 1. W. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. Z. XXXX/XX, Z., štátny občan Slovenskej republiky, a 2. A.. L. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. X, Z., doručovacia adresa: S. Z., K. XXX, XXX XX I., štátny občan Slovenskej republiky, o zaplatenie 2.691,13 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.691,13 eura spolu s úrokom z omeškania za obdobie od 1.3.2008 do 19.7.2010 v sume 547,67 eura a s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.631,19 eura od 20.7.2010 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v 1. rade v plnom rozsahu.
III. Žalobu proti žalovanému v 2. rade z a m i e t a . IV. Žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 7.3.2013, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 20.3.2013, žiadal, aby súd uložil žalovaným v 1. a v 2. rade povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 2.691,13 eura spolu s úrokom z omeškania za obdobie od 1.3.2008 do 19.7.2010 v sume 547,67 eura a s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.631,19 eura od 20.7.2010 až do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Veci bola pridelená spisová značka 5Ro/66/2013.
2. Žalobný nárok odvodzoval od zmluvného vzťahu VOLKSBANK Slovensko, a. s. (s predchádzajúcom obchodným menom: ĽUDOVÁ BANKA, a. s.), so sídlom Vysocká 9, Bratislava, IČO: 17321123, a žalovaného v 1. rade, založeného zmluvou o spotrebnom úvere z 19.7.2005, a od zmluvného vzťahu medzi VOLKSKANK Slovensko, a. s. a žalovaným v 2. rade založeného zmluvou o ručení z 19.7.2005 a dohodou o zrážkach zo mzdy z 19.7.2005, ako aj od zmluvy o postúpení pohľadávok medzi VOLKSBANK Slovensko, a. s. a žalobcom zo dňa 29.2.2008, ktorou VOLKSBANK Slovensko, a. s. postúpila žalobcovi aj žalovanú pohľadávku voči žalovanému v 1. rade, a od dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej dňa 28.6.2010 medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. Pohľadávku v časti 2.631,19 eura (79.267,23 Sk) si uplatnil titulom nesplatenej istiny úveru, v časti 547,67 eura (16.499,11 Sk) titulom úroku z omeškania za obdobie od 1.3.2008 do 19.7.2010, v časti 21,61 eura (651,10 Sk) titulom riadneho úroku spotrebiteľského úveru. Nakoľko žalovaný v 1. rade a ani jeho ručiteľ, t. j. žalovaný v 2. rade, neuhradili pohľadávku žalobcu v plnej výške, žalobca spolu s nárokom na zaplatenie dlžnej pohľadávky si uplatnil aj nárok na úroky z omeškania za obdobie od 20.7.2010 až do zaplatenia.
3. Žalovaný v 2. rade písomným podaním z 2.9.2014, doručeným súdu 8.9.2014, žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko pohľadávka žalobcu je premlčaná, keďže pôvodný veriteľ predmetnej pohľadávky ako dodávateľ vypovedal spotrebiteľskú zmluvu s tým, že celý dlh sa stal splatným k 15.2.2008, pričom žaloba bola doručená súdu až dňa 20.3.2013, t. j. po uplynutí premlčacej doby.
4. Nakoľko vo veci nebolo možné rozhodnúť platobným rozkazom, vec bola preradená do súdneho registra C dňa 22.1.2014, kedy jej bola v podateľni súdu pridelená nová spisová značka: 4C/8/2014.
5. Súd nariadil na prejednanie veci viackrát pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žiadny zo žalovaných. Žalovaný v 1. rade bol v priebehu celého konania pasívny. Žalovaný v 2. rade opakovane ospravedlňoval svoju neúčasť na pojednávaniach až po uskutočnení jednotlivých pojednávaní akútnymi stomatologickými vyšetreniami.
6. V súlade s ust. § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“), súd dňa 13.4.2018 pojednával vo veci v neprítomnosti žalovaných v 1. a v 2. rade, ktorí svoju neúčasť na danom pojednávaní vôbec neospravedlnili. Žalovaný v 2. rade vo večerných hodinách v deň pojednávania, t. j. až po jeho uskutočnení, emailom ospravedlnil svoju neúčasť na danom pojednávaní akútnym stomatologickým vyšetrením.
7. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to zmluvou o spotrebnom úvere, zmluvou o ručení, dohodou o zrážkach zo mzdy, Všeobecnými obchodnými podmienkami ĽUDOVEJ BANKY, a. s. a Dodatkom č. 1 k týmto obchodným podmienkam, výzvou banky z 21.5.2007, vyhlásením mimoriadnej splatnosti pohľadávok, výzvou na zaplatenie I., vypovedaním zmluvy o bežnom účte, Zmluvou o postúpení pohľadávok a prílohou k tejto zmluve, oznámeniami o postúpení pohľadávky, Dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, pokusmi o zmier, platobnou históriou žalovaného v 1. rade, vyjadreniami žalobcu a jeho právneho zástupcu, a zistil tento skutkový stav:
8. Zo zmluvy o spotrebnom úvere č. 195 365 zo dňa 19.7.2005 súd zistil, že ĽUDOVÁ BANKA, a. s. sa zaviazala poskytnúť žalovanému v 1. rade bezúčelový spotrebný úver vo výške 120.000,- Sk (3.983,27 eura) úročený úrokovou sadzbou 11,25 % p. a. Poplatok za poskytnutie úveru bol 2.400,- Sk (79,67 eura). Podľa zmluvy tento úver bol zabezpečený zmluvou o ručení č. XXXXXX/X uzavretou so žalovaným v 2. rade ako ručiteľom a dodatkom k zmluve s názvom: Poistenie spotrebného úveru. Čerpanie úveru sa malo uskutočniť formou prevodného príkazu banky ako veriteľa z úverového účtu žalovaného v 1. rade ako dlžníka na jeho bežný účet č. XXXXXXXXXX. Žalovaný v 1. rade sa zaviazal úver splácať v 59 mesačných splátkach vo výške po 2.664.- Sk (88,43 eura) s lehotou splatnosti do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca. Splatnosť 1. splátky bola 15.8.2005, končená splatnosť celého úveru dňa 15.6.2010. Žalovaný v 1. rade súhlasil s tým, aby banka aj bez predchádzajúceho upozornenia mohla žalovanému v 1. rade z jeho bežného účtu bankovým inkasom inkasovať splácanie úveru vrátane príslušenstva a ostatných peňažných záväzkov vzniknutých z tejto zmluvy. Banka bola oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie celého úveru vrátane úrokov pred dňom dohodnutej splatnosti v prípade, že žalovaný v 1. rade nebude plniť svoje zmluvné povinnosti (čl. V., bod 27. písm. d/). V čl. VI., bode 34 zmluvy je klauzula s vopred predtlačeným textom na formulári, podľa ktorej žalovaný v 1. rade ako dlžník vyhlásil, že práva banky ako veriteľa vzniknuté z tejto zmluvy sa premlčujú najskôr v lehote 10 rokov. Obe zmluvné strany boli oprávnené písomne vypovedať zmluvu s tým, že výpoveď nadobúda účinky uplynutím 15. dňa od jej doručenia. Za moment doručenia akejkoľvek písomnosti zo strany banky sa považuje uplynutie 3 dní od odoslania doporučenej poštovej zásielky s predmetnou písomnosťou na adresu uvedenú v zmluve alebo na adresu neskôr písomne oznámenú žalovaným v 1. rade. Zmluva nadobudla platnosť účinnosť dňom 19.7.2005.
9. Zo zmluvy o ručení č. XXXXXX/X z 19.7.2005 súd zistil, že žalovaný v 2. rade ako ručiteľ vyhlásil ĽUDOVEJ BANKE, a. s. ako veriteľovi žalovaného v 1. rade, že ak žalovaný v 1. rade neuspokojí veriteľa, v plnom rozsahu ho uspokojí žalovaný v 2. rade. V čl. II., bode 11. zmluvy je predtlačený text na formulári, podľa ktorého uznanie dlhu dlžníkom je pre ručiteľa záväzné. Zmluva nadobudla platnosť a účinnosť 19.7.2005.
10. Z dohody o zrážkach zo mzdy z 19.7.2005 súd zistil, za účelom zabezpečenia a uspokojenia pohľadávky ĽUDOVEJ BANKY, a. s. voči žalovanému v 1. rade, žalovaný v 2. rade ako ručiteľ záväzku
žalovaného v 1. rade súhlasil s tým, aby ĽUDOVÁ BANKA, a. s. mala právo na výplatu zrážok zo mzdy žalovaného v 2. rade ako ručiteľa záväzku žalovaného v 1. rade voči tejto banke, a to od okamihu predloženia tejto zmluvy platiteľovi mzdy žalovaného v 2. rade.
11. Zo Všeobecných obchodných podmienok ĽUDOVEJ BANKY, a. s. (ďalej len „VOP „) účinnými od 1.10.2004 a Dodatkom č. 1 k týmto VOP účinným od 1.12.2004 súd zistil, že banka zriaďuje osobám (ďalej len „klient“) účty na základe písomnej zmluvy o účte. V prípade závažného porušenia dohodnutých podmienok, najmä ak klient nevyrovná debetný zostatok na účte do 30 dní od jeho vzniku, má banka právo zmluvu o účte vypovedať s okamžitou účinnosťou. Ak klient neplní podmienky dohodnuté v úverovej zmluve, hlavne ak je v omeškaní so splácaním úveru, má banka právo od neho žiadať 1.) splatenie celého úveru alebo jeho časti pred dohodnutým termínom jeho splatnosti, 2.) ďalšie zábezpeky úveru, 3.) zastaviť ďalšie čerpanie ešte nevyčerpaného úveru (body 1.1.1., 1.3.4., 1.1.6. VOP).
12. Z výzvy banky z 21.5.2007 súd zistil, že VOLKSBANK Slovensko, a. s. ňou vyzvala žalovaného v 1. rade na úhradu dlžnej splatnej sumy z predmetnej zmluvy o spotrebnom úvere, s ktorou bol žalovaný v 1. rade v omeškaní k 17.5.2007 vo výške 57.874,71 Sk (1.921,09 eura), a to v dodatočnej lehote do 31.5.2007.
13. Z vypovedania zmluvy o bežnom účte zo dňa 6.2.2008 súd zistil, že VOLKSBANK Slovensko, a. s. oznámila žalovanému v 1. rade, že vypovedáva zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX k 12.2.2008 z dôvodu, že žalovaný v 1. rade nevyrovnal debetný zostatok na bežnom účte napriek predchádzajúcim výzvam.
14. Z vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávok zo dňa 6.2.2008 súd zistil, že VOLKSBANK Slovensko, a. s. oznámila žalovanému v 1. rade, že vyhlasuje mimoriadnu splatnosť všetkých pohľadávok k 12.2.2008, ktoré mala voči žalovanému v 1. rade s odôvodnením, že žalovaný v 1. rade bol v omeškaní s plnením záväzkov voči banke, a to napriek predchádzajúcim upozorneniam banky.
15. Z výzvy na zaplatenie I. zo dňa 7.2.2008 súd zistil, že VOLKSBANK Slovensko, a. s. vyzvala žalovaného v 1. rade na zaplatenie celej sumy predmetného spotrebného úveru do 5 dní od doručenia výzvy s upozornením, že ak tak žalovaný v 1. rade neurobí, banka vyhlási predčasnú splatnosť celého úveru a pristúpi k vymáhaniu celej úverovej pohľadávky aj s príslušenstvom niektorým zo spôsobov uvedených vo výzve, medzi ktorými bolo aj postúpenie pohľadávky inkasnej spoločnosti a predaj pohľadávky tretej osobe.
16. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.2.2008 a prílohy k tejto zmluve súd zistil, že VOLKSBANK Slovensko, a. s. sa zaviazala postúpiť žalobcovi za odplatu pohľadávky konkretizované v prílohe č. 1 zmluvy, vrátane predmetnej pohľadávky voči žalovanému v 1. rade, výška ktorej ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení zodpovedala sume 2.807,51 eura (84.579,12 Sk) vrátane príslušenstva, pozostávajúca z istiny úveru v sume 2.747,57 eura (82.773,34 Sk), riadneho úroku (úroku z úveru) v sume 21,61 eura (651,10 Sk) a úrokov z omeškania v sume 38,33 eura (1.154,68 eura). Súčasťou prílohy č. 1 je aj identifikácia žalovaného v 2. rade ako ručiteľa postúpenej pohľadávky.
17. Z oznámenia o postúpení pohľadávky z 28.3.2008 súd zistil, že VOLKSBANK Slovensko, a. s. oznámila žalovanému v 1. rade, že postúpila pohľadávku, ktorú mala voči žalovanému v 1. rade z predmetnej zmluvy o spotrebnom úvere v celkovej výške ku dňu 15.2.2008 v sume 2.843,28 eura (85.656,63 Sk). Žalovaného v 1. rade zároveň upozornila, že predmetný záväzok zo zmluvy o úvere môže plniť už iba novému veriteľovi, t. j. žalobcovi. Dňa 7.4.2008 banka zaslala oznámenie o postúpení pohľadávky aj žalovanému v 2. rade s podobným textom iba s tým rozdielom, že ako výška pohľadávky k 15.2.2008 bola uvedená suma 2.851,75 eura (85.911,70 Sk). 18. Z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade dlhu v splátkach zo dňa 28.6.2010 (ďalej len „Dohoda“) uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade súd zistil, že v čl. 2 Dohody s názvom: Uznanie záväzku, žalovaný v 1. rade uznal svoj dlh zo zmluvy č. zákazníka: XXXXXX, ktorú žalovaný v 1. rade uzavrel s VOLKSBANK Slovensko, a. s. a pôvodným veriteľom. Žalovaný v 1. rade uznal dlh vrátane príslušenstva vo výške ku dňu uznania v sume 4.511,- eur (135.898,39 Sk), pozostávajúci z istiny 2.681,19 eura (80.773,58 Sk) a 11,25 % ročného úroku z omeškania zo sumy 2.681,19 eura (80.773,58 Sk) od 15.2.2008 do splatnosti poslednej splátky podľa tejto dohody a nákladov na inkasné konania vo výške 149,37 eura (4.500,- Sk). Z článku 3 Dohody s názvom: Forma splatenia záväzku, súd zistil,
že žalovaný v 1. rade sa zaviazal zaplatiť žalovanú sumu v 65 pravidelných mesačných splátkach po 70,- eur (2.108,82 Sk) mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka je splatná 20.6.2010 a posledná dňa 20.10.2015. Na konci čl. 3, bodu 3.1. je predtlačený, nezvýraznený text v znení: „Dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch.“ Potom nasleduje text, že ak dlžník nebude splácať svoj záväzok v pravidelných dohodnutých splátkach najneskôr do termínu splatnosti, stane sa splatným celý zvyšok pohľadávky, a to dňom nasledujúcim po splatnosti prvej neuhradenej splátky. Na rube dohody sa nachádza splátkový kalendár podpísaný iba žalobcom, podľa ktorého 1. splátka v sume 70,- eur bola splatná 20.6.2010 a posledná, t. j. 65. splátka, dňa 20.10.2015.
19. Z pokusu o zmier zo dňa 7.12.2012 súd zistil žalobca vyzval žalovaného v 1. rade na úhradu nesplatenej časti úveru v sume 2.631,19 eura (79.267,28 Sk), zmluvného/zákonného úroku v sume 1.813,92 eura (54.646,15 Sk), riadneho úroku v sume 21,61 eura (651,10 Sk), úroku z omeškania v sume 38,33 eura (1.154,68 eura) celkom na úhradu sumy 4.505,05 eura (135.719,14 k) najneskôr do 14.12.2012. Pokus o zmier s rovnakým textom v ten istý deň žalobca napísal aj žalovanému v 2. rade, kde ho omylom označil ako dlžníka.
20. Z platobnej histórie žalovaného v 1. rade súd zistil, že na bežnom účte žalovaného v 1. rade číslo účtu: XXXXXXXXXX so zákazníckym číslom: XXXXXX, že dňa 20.7.2005 žalovaný vybral sumu 120.000,- Sk (3.983,27 eura) v hotovosti, pričom v ten istý deň mu pribudla na účet suma úveru v tej istej výške. Žalovaný v 1. rade nezabezpečil dostatočné množstvo finančných prostriedkov na bežnom účte, v plnej výške bolo uhradených len prvých 21 mesačných splátok predmetného úveru, pričom 22. splátku, splatnú 15.5.2007, uhradil len čiastočne. Nasledujúce splátky neboli uhradené vôbec. Žalovaný v 1. rade uhradil celkom sumu 1.235,70 eura (37.226,66 Sk) a teda z istiny čerpaného úveru zostala neuhradená časť istiny vo 2.747,57 eura (82.773,34 Sk).
21. Z podania žalobcu zo dňa 12.1.2015 a z vyjadrení jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 3.6.2016 a súd zistil, že VOLKSBANK Slovensko, a. s. poskytla žalovanému v 1. rade sumu 3.983,27 eura na základe zmluvy o spotrebnom úvere z 19.7.2005, ktorú sa žalovaný v 1. rade zaviazal splácať v pravidelných splátkach po 88,43 eura mesačne, počnúc 15.8.2005, skončenou splatnosťou 15.6.2010. Žalovaný v 1. rade si neplnil povinnosti zo zmluvy riadne a včas, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho VOLKSBANK Slovensko, a. s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. VOLKSBANK Slovensko, a. s. postúpila pohľadávku voči žalovanému v 1. rade zo zmluvy o spotrebnom úvere žalobcovi. Žalovaný v 1. rade po postúpení pohľadávky uhradil časť svojho dlhu, následne svoj záväzok zo zmluvy o úvere uznal v dohode o uznaní záväzku čo do dôvodu a výšky, čo znamená, že na tento záväzok sa vzťahuje nová 10-ročná premlčacia doba. Po postúpení pohľadávky žalovaní uhradili ešte 116,38 eura, a teda neuhradená časť istiny úveru ku dňu podania žaloby bola 2.631,19 eura (79.267,23 Sk). 22. Súd nevykonal dokazovanie fotokópiou vrátenej zásielky podanej na pošte v Bratislava 1 dňa 16.4.2008, ktorá bola vrátená VOLKSBANK Slovensko, a. s. ako odosielateľovi, pretože z nej vôbec nie je možné zistiť adresáta.
23. Záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere, bez ohľadu na povahu účastníkov, sa spravujú treťou časťou Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 3 písm. d/ OBZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere).
24. Podľa § 497 OBZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
25. Podľa § 365 ods. 1 OBZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
26. Podľa § 369 ods. 1 OBZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počas celého tohto polroka.
27. Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, zmluvy o ručení a dohody o zrážkach zo mzdy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
28. Podľa § 6 odseku 1, 3 zák. č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinnému ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere a zmluvy o ručení, predávajúci je povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v poskytovaní tovarov a služieb ustanovenú osobitným zákonom. Predávajúci najmä nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobky, ktoré má vystavené alebo inak pripravené na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktoré je v jeho prevádzkových možnostiach; nesmie takisto viazať predaj výrobkov alebo poskytnutie služieb na predaj iných výrobkov alebo poskytnutie iných služieb, pokiaľ nejde o obmedzenie rovnaké pre všetky prípady a v obchodnom styku obvyklé. To neplatí v prípadoch, v ktorých spotrebiteľ nespĺňa podmienky, ktoré musí spĺňať podľa osobitných predpisov. Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
29. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebnom úvere (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“), zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.
30. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
31. Podľa § 52 ods. 1, 2 OZ v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
32. Podľa § 879j OZ ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
33. Ustanovenie § 52 ods. 2 OZ bolo s účinnosťou od 1.5.2014 doplnené o tretiu vetu, podľa ktorej, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
34. Podľa § 565 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
35. Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
36. Podľa 526 ods. 1, 2 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. 37. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
38. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska /ďalej len „NBS“/ platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu).
39. K omeškaniu s plnením zosplatneného úveru sa žalovaný v 1. rade dostal dňom bezprostredne nasledujúcim po dni, ku ktorému bol zosplatnený celý úver, t. j. dňom 13.2.2008, ku ktorému bola určená základná úroková sadzba NBS vo výške 4,25 %, a teda zákonná výška úrokov z omeškania podľa občianskeho práva bola dvojnásobkom tejto sadzby, t. j. 8,50 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania s plnením peňažného dlhu až do zaplatenia.
40. Podľa § 303 OBZ, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
41. Podľa § 546 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o ručení, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
42. Podľa § 548 ods. 1, 3 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o ručení, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví súhlas.
43. Podľa § 551 ods. 1, 2 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
44. Podľa § 307 ods. 3 OZ pri postúpení zabezpečenej pohľadávky prechádzajú práva z ručenia na postupníka v čase, keď postúpenie oznámil ručiteľovi postupca alebo preukázal postupník.
45. Podľa § 100 ods. 1, ods. 2 prvej vety OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere a zmluvy o ručení, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
46. Podľa § 101 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere a zmluvy o ručení, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
47. Podľa § 103 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere a zmluvy o ručení, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
48. Podľa § 110 ods. 1, 2, 3 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere a zmluvy o ručení, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť desaťročná premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky. Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.
49. Podľa § 111 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere a zmluvy o ručení. Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
50. Dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz je v zásade prvý deň, kedy bolo možné úspešne domáhať sa tohto práva na súde, teda keď sa právo stalo nárokom (actio nata), t. j. stalo sa súdne vymáhateľným právom. Nie je relevantné, prečo veriteľ si neuplatnil tento nárok na súde v zákonom stanovenej lehote. Actio nata nastáva spravidla zročnosťou pohľadávky, t. j. dňom bezprostredne nasledujúcim po márnom uplynutí lehoty na plnenie záväzku.
51. Podľa § 387 ods. 1, 2 OBZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere a zmluvy o ručení, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
52. Podľa § 397 OBZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere a zmluvy o ručení, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
53. Obchodný zákonník v ust. § 263 ods. 1 znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere a zmluvy o ručení, upravuje všeobecnú zásadu, podľa ktorej strany sa môžu odchýliť od ustanovení tretej časti Obchodného zákonníka alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení taxatívne vypočítaných v tomto ustanovení, vrátane ust. § 386 až § 408, t. j. všetkých ustanovení o premlčaní. V odseku 2 predmetného ustanovenia Obchodný zákonník zakotvuje zásadu, podľa ktorej strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v 3. časti OBZ a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu.
54. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
55. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
56. Podľa § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
57. Vykonaným dokazovaním listinami, a to zmluvou o spotrebnom úvere, zmluvou o ručení, dohodou o zrážkach zo mzdy, Všeobecnými obchodnými podmienkami ĽUDOVEJ BANKY, a. s. a Dodatkom č. 1 k týmto obchodným podmienkam, výzvou banky z 21.5.2007, vyhlásením mimoriadnej splatnosti pohľadávok, výzvou na zaplatenie I., vypovedaním zmluvy o bežnom účte, Zmluvou o postúpení pohľadávok a prílohou k tejto zmluve, oznámeniami o postúpení pohľadávky, Dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, pokusmi o zmier, platobnou históriou žalovaného v 1. rade, vyjadreniami žalobcu a jeho právneho zástupcu, súd mal za preukázané, že medzi ĽUDOVOU BANKOU, a. s. (s neskorším obchodným menom: VOLKSBANK Slovensko, a. s.; ďalej aj ako len „banka“ v príslušnom tvare) a žalovaným v 1. rade vznikol dňa 19.7.2005 záväzkový právny vzťah založený zmluvou o spotrebnom úvere, ktorou sa banka zaviazala poskytnúť žalovanému v 1. rade bezúčelový spotrebný úver vo výške 120.000,- Sk (3.983,27 eura) úročený úrokovou sadzbou 11,25 % p. a. Poplatok za poskytnutie úveru bol 2.400,- Sk (79,67 eura). Podľa zmluvy tento úver bol zabezpečený zmluvou o ručení č. XXXXXX/X uzavretou so žalovaným v 2. rade ako ručiteľom a dodatkom k zmluve s názvom: Poistenie spotrebného úveru. Čerpanie úveru sa uskutočnilo bezhotovostným príkazom banky ako veriteľa na bežný účet žalovaného v 1. rade ako dlžníka. Žalovaný v 1. rade sa zaviazal úver splácať v 59 mesačných splátkach vo výške po 2.664.- Sk (88,43 eura) s lehotou splatnosti do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca. Splatnosť 1. splátky bola 15.8.2005, končená splatnosť celého úveru dňa 15.6.2010. Žalovaný v 1. rade súhlasil s tým, aby banka aj bez predchádzajúceho upozornenia mohla žalovanému v 1. rade z jeho bežného účtu bankovým inkasom inkasovať splácanie úveru vrátane príslušenstva a ostatných peňažných záväzkov vzniknutých z tejto zmluvy. Banka bola oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie celého úveru vrátane úrokov pred dňom dohodnutej splatnosti v prípade, že žalovaný v 1. rade nebude plniť svoje zmluvné povinnosti. Zmluva obsahuje aj klauzulu s vopred predtlačeným textom na formulári, podľa ktorej žalovaný v 1. rade ako dlžník vyhlásil, že práva banky ako veriteľa vzniknuté z tejto zmluvy sa premlčujú najskôr v lehote 10 rokov. Obe zmluvné strany boli oprávnené písomne vypovedať zmluvu s tým, že výpoveď nadobúda účinky uplynutím 15. dňa od jej doručenia. Zmluva nadobudla platnosť účinnosť dňom 19.7.2005.
58. V ten istý deň banka uzavrela so žalovaným v 2. rade zmluvu o ručení, v ktorej žalovaný v 2. rade vyhlásil, že uspokojí banku ako veriteľa, ak žalovaný v 1. rade ako dlžník nesplní svoj záväzok z predmetnej zmluvy o úvere. Zmluva obsahuje aj klauzulu o tom, že uznanie dlhu dlžníkom je pre ručiteľa záväzné. Banka uzavrela so žalovaným v 2. rade ako s ručiteľom záväzku žalovaného v 1. rade aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorou žalovaný v 2. rade vyslovil súhlas stým, aby boli vykonávané zrážky zo mzdy žalovaného v 2. rade za účelom splnenia záväzku žalovaného v 1. rade.
59. Žalovaný v 1. rade čerpal úver v plnej výške okamihom pripísania sumy úveru na jeho bežný účet, t. j. dňom 20.7.2005. Žalovaný v 1. rade splácal prvých 21 splátok úveru riadne a včas, pričom 22. splátku uhradil iba sčasti, t.j. celkom uhradil sumu 1.235,70 eura (37.226,66 Sk). Ďalšie splátky už neuhradil. Neuhradená výška z reálne poskytnutej istiny úveru bola 2.747,57 eura (82.773,34 Sk). Keďže žalovaný v 1. rade napriek predchádzajúcim výzvam banky nemal na bežnom účte dostatok finančných prostriedkov potrebných pre splácanie jednotlivých splátok úveru, a nevyrovnal debetný zostatok na bežnom účte, banka žalovanému v 1. rade vypovedala zmluvu o bežnom účte k 12.2.2008, a zároveň k tomu istému dňu vyhlásila mimoriadnu splatnosť všetkých pohľadávok banky voči žalovanému v 1. rade zo všetkých zmlúv, ktoré uzavrela so žalovaným v 1. rade, t. j. vrátane zmluvy o úvere.
60. Banka zmluvou o postúpení pohľadávok z 29.2.2008 postúpila žalobcovi príslušnú pohľadávku voči žalovanému v 1. rade, pričom postúpenie pohľadávky žalobcovi písomne oznámila žalobcovi v 1. rade aj žalovanému v 2. rade. Toto postúpenie bolo v súlade so zákonom o bankách, nakoľko žalovaný v 1. rade bol v omeškaní s plnením predmetného peňažného záväzku voči banke po dobu dlhšiu než jeden rok.
61. Po postúpení pohľadávky žalovaní uhradili ešte celkom sumu 116,38 eura, a teda istina nesplatenej časti úveru ku dňu podania žaloby predstavovala 2.631,19 eura. O výške nesplatenej časti úveru, t. j. jeho istiny a príslušenstva súd nemal pochybnosti, nakoľko táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná.
62. Žalobca uzavrel zo žalovaným v 1. rade dňa 28.6.2010 Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade dlhu v splátkach, ktorou žalovaný v 1. rade uznal svoj dlh zo zmluvy č. zákazníka: XXXXXX, ktorú žalovaný v 1. rade uzavrel s VOLKSBANK Slovensko, a. s. a pôvodným veriteľom. Žalovaný v 1. rade uznal dlh vrátane príslušenstva vo výške ku dňu uznania v sume 4.511,- eur (135.898,39 Sk). Z článku 3 Dohody
s názvom: Forma splatenia záväzku, súd zistil, že žalovaný v 1. rade sa zaviazal zaplatiť žalovanú sumu v 65 pravidelných mesačných splátkach po 70,- eur (2.108,82 Sk) mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka je splatná 20.6.2010 a posledná dňa 20.10.2015. Na konci čl. 3, bodu 3.1. je predtlačený, nezvýraznený text v znení: „Dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch.“ Žalovaný v 2. rade ako ručiteľ záväzku žalovaného v 1. rade k tejto dohode nepristúpil, ani neuviedol súhlas s touto dohodou.
63. Žalobca vyzval žalovaných v 1. a v 2. rade na dodatočnú úhradu dlhu zo zmluvy o úvere aj s príslušenstvom, avšak bezvýsledne.
64. Žalovaný v 2. rade, ktorý je ručiteľom záväzku žalovaného v 1. rade zo zmluvy o spotrebnom úvere, vzniesol námietku premlčania žalovanej sumy písomným podaním z 2.9.2014, doručeným súdu 8.9.2014.
65. Predmetná zmluva o spotrebnom úvere je spotrebiteľskou zmluvou podľa zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretiu predmetnej zmluvy, nakoľko banka poskytla žalovanému v 1. rade plnenie v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný v 1. rade je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy a pri plnení zo zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keďže je v zmluve označený identifikačnými údajmi typickými pre označenie fyzickej osoby nepodnikateľa, akými sú meno, priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, adresa trvalého pobytu. V danom prípade ide o tzv. formulárovú zmluvu na predtlačenom formulári, do ktorej boli dopísané iba niektoré údaje. Keďže banka touto zmluvou poskytla žalovanému úver formou bezhotovostného prevodu na bežný účet žalovaného v 1. rade inou formou než na kreditnú kartu, aplikácia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bola v danom prípade vylúčená (§ 1 ods. 3 citovaného zákona). Na aplikácii osobitných zákonov na ochranu spotrebiteľa a Občianskeho zákonníka na predmetný záväzkový vzťah nič nemení ani skutočnosť, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom (§ 261 ods. 3 písm. d/ OBZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), nakoľko pôsobnosť Obchodného zákonníka je eliminovaná ochranou spotrebiteľa, a uzatváranie tzv. absolútnych obchodov medzi dodávateľom a spotrebiteľom je platné iba v rozsahu obsahujúcom úpravu výhodnejšiu pre spotrebiteľa. Pokiaľ by sa aj dodávateľ so spotrebiteľom výslovne písomne dohodli na režime Obchodného zákonníka, súd by musel zohľadniť ust. § 52 ods. 2 tretej vety OZ, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Táto tretia veta bola do predmetného ustanovenia zavedená síce až s účinnosťou od 1.5.2014, avšak Občiansky zákonník neobsahuje žiadne prechodné ustanovenie k právnym vzťahom vzniknutým pred 1.5.2014, t. j. pred účinnosťou novely ustanovenia § 52 ods. 2 OZ, preto toto ustanovenie sa od účinnosti tejto novely vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (na porovnanie rozsudky NS SR sp. zn. 3MCdo/12/2014 zo dňa 21.4.2015, 3MCdo/14/2014 zo dňa 21.4.2015, 8MCdo/13/2014 zo dňa 28.5.2015). Preto súd na túto zmluvu prednostne aplikoval spotrebiteľské právo.
66. Nakoľko žalobca si uplatnil žalobou aj nárok z ručiteľského záväzku k spotrebiteľskej zmluve, konkrétne k zmluve o úvere, bolo potrebné aj na tento akcesorický zmluvný vzťah aplikovať občianskoprávnu úpravu, t. j. nielen na spotrebiteľskú zmluvu o úvere, ale aj na ručenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy, aj na premlčanie ručenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je pre žalovaného v 1. rade ako spotrebiteľa a žalovaného v 2. rade ako ručiteľa spotrebiteľského záväzku priaznivejšia. V zmysle záverov ústavnoprávnej judikatúry ústavný súd akceptuje práve teleologický výklad právnej normy, ako aj interpretačný postup všeobecných súdov, ktorý je spôsobilý v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zisťovaní jej obsahu, účelu a zmyslu (nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 650/2013). Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie je daná tiež povinnosť eurokonformného výkladu národného práva, so zachovávaním nepriameho účinku jednotlivých smerníc (pri naplnení cieľov vysokej ochrany spotrebiteľa garantovaných komunitárnym právom).
67. Ani Občianky zákonník, ani Obchodný zákonník neumožňujú účastníkom záväzkových právnych vzťahov zmluvou zmeniť dĺžku zákonnej premlčacej doby (§ 387 OBZ, § 263 OBZ). Ustanovenia oboch kódexov o premlčaní sú kogentnými ustanoveniami, od ktorých nie je možné sa odchýliť, a teda akékoľvek dohoda o dlhšej alebo kratšej premlčacej dobe je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ).
68. Zmluvné dojednanie v zmluve o ručení v čl. II., bode 11 o tom, že uznanie dlhu dlžníkom je pre ručiteľa záväzné, je taktiež neplatné podľa § 39 OZ, nakoľko súhlas ručiteľa s uznaním dlhu podľa § 548 ods. 3 OZ sa logicky môže vzťahovať iba na konkrétne uznanie dlhu, o ktorom ručiteľ vie, a teda tento súhlas môže ručiteľ udeliť najskôr v deň písomného uznania dlhu dlžníkom, a nie vopred. V opačnom prípade zmluvné dojednanie o súhlase ručiteľa s (pozn. potencionálnym) uznaním dlhu bez toho, aby ručiteľ vedel, či a kedy k uznaniu dlhu dlžníkom dôjde, by mohlo mať tak za následok v podstate aj časovo neobmedzené, zákonným premlčaním nedotknuté, ručenie za záväzok dlžníka, pokiaľ dlžník uzná dlh čo do dôvodu a výšky aj s odstupom niekoľkých rokov bez súhlasu ručiteľa s konkrétnym uznaním dlhu. Predmetným zmluvným dojednaním sa ručiteľ vopred vzdal svojho práva nesúhlasiť s konkrétnym uznaním dlhu v budúcnosti.
69. Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi bankou ako veriteľom a žalovaným v 2. rade je absolútne neplatná podľa § 39 OZ pre rozpor so zákonom, nakoľko dohodu podľa § 551 OZ môže uzavrieť veriteľ iba s dlžníkom, a nie s ručiteľom. Predmetná dohoda zo zrážkach zo mzdy ručiteľa okrem iného obchádza podstatu ručiteľského záväzku ako akcesorického záväzku.
70. Slovenský právny poriadok nepozná dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach ako samostatný zmluvný typ, avšak v časti uznania záväzku súd na tento právny úkon aplikoval ustanovenie, ktoré je tomuto záväzku najbližšie, a to § 558 OZ, ktoré upravuje uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka. Nie je vylúčené, aby takýto prejav vôle bol dvojstranným právnym úkonom, podpísaným dlžníkom aj jeho veriteľom. Jedným zo zákonných predpokladov platnosti uznania dlhu podľa 558 OZ je vedomosť dlžníka o premlčaní. Uznanie dlhu ako inštitút zabezpečenia záväzku je inštitútom legálnym a zákonom aprobovaným. Ide o jednostranný úkon, ktorý tento charakter nestráca, ani keď je súčasťou iného dvojstranného úkonu. Pokiaľ by právny úkon uznania dlhu žalovaným vznikol zo slobodnej vôle spotrebiteľa, tak aj napriek jeho nevýhodnosti pre spotrebiteľa, súd by nemohol namietať platnosť takéhoto právneho úkonu. Súdu je však z jeho úradnej činnosti známe, že uznanie dlhov iniciuje sám žalobca, pričom má na to vopred pripravené formuláre, kde okrem dvojstranného právneho úkonu vo forme dohody o splátkach, ktorý dlžníkom zvyčajne prezentuje, vložil aj pre nich zjavne nevýhodný jednostranný úkon uznania záväzku, ktorý dlžníkom, na rozdiel od dohody o splátkach, už výslovne neinterpretoval. Klauzula o tom, že dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následku nie je uvedená v čl. 2 dohody s názvom: Uznanie dlhu, ale až v na konci bodu 3.4. uvedeného čl. 3 s názvom: Forma splatenia záväzku. Predtlačený text obsahujúci vyhlásenie, že dlžník má vedomosť o premlčaní dlhu, nie je ani žiadnym spôsobom zvýraznený, aby aspoň takýmto spôsobom upútal pozornosť spotrebiteľa pri podpisovaní dohody na predtlačenom formulári. V danom prípade ide zjavné o znevýhodnenie spotrebiteľa, pretože žalovaný v 1. rade ako dlžník podpísaním dohody nič nezískal, ale naopak, vlastným úkonom si z vôle žalobcu svoje postavenie podstatne zhoršil. Žalobca nepreukázal, že by žalovaný v 1. rade bol vopred informovaný o tom, že jeho dlh je premlčaný, pretože, ak by to tak bolo, takúto dohodu by spotrebiteľ s veľmi veľkou pravdepodobnosťou neuzavrel. Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach je formulárovou zmluvou, ktorú žalobca opakovane používa v obdobných právnych vzťahoch v snahe ponúknuť spotrebiteľovi zdanlivú výhodu splátkového kalendára, pričom žalobca nepreukázal vedomosť spotrebiteľa o premlčaní dlhu žiadnym spôsobom. Do textu dohody žalobca len dopisoval údaje identifikujúce strany sporu, číslo zmluvy a výšku dlžnej sumy. Ostatný text zmluvy bol vopred pripravený dodávateľom a predložený spotrebiteľovi na podpis. O tomto konaní žalobcu má súd rozumné pochybnosti vzťahujúce sa k vedomosti spotrebiteľa ako dlžníka o jeho právach. Táto dohoda bola uzavretá v neprospech žalovaného v 1. rade ako spotrebiteľa, ktorý sa týmto vzdal svojho práva vzniesť námietku premlčania, a žalovaný v 1. rade bol tak konaním žalobcu, ktorý je singulárnym právnym nástupcom banky ako dodávateľa, postavený pred situáciu, kedy uvedenú dohodu podpísal na základe nedostatočných informácií spočívajúcich iba vo vedomosti o zdanlivej výhode splátkového kalendára a v nevedomosti o nekalej obchodnej praktike na strane žalobcu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a nemôže požívať súdnu ochranu.
71. Podpísaním predmetnej dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s následkami predĺženia premlčacej lehoty na dobu 10 rokov, pretože pri uzavretí tejto dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k službe, ku ktorá sa mu dostane, alebo ktorému je adresovaná. Pri vyhodnocovaní tejto praktiky súd musí operovať s priemerným spotrebiteľom (Smernica Rady 2005/29
bod 18 Preambuly). Existuje veľké nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok, čo nie je odbornou starostlivosťou dodávateľa v záujme vyššej kvality života ľudí. Skutočným cieľom bolo dosiahnutie 10-ročnej premlčacej doby so zámerom žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť svojej pohľadávky. Pri uzavretí tejto dohody teda neboli dodržané princípy dobromyseľnosti a čestnosti (pre porovnanie rozsudok NS SR sp. zn. 2 MCdo 5/2015 z 30.5.2016).
72. Nakoľko predmetná Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach je v rozpore s § 3, § 54 a § 39 OZ, je absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, keďže k jej uzavretiu došlo využitím nekalej obchodnej praktiky žalobcu, predmetný záväzok žalovaného v 1. rade bol v čase začatia konania premlčaný, pretože sa naňho vzťahovala všeobecná 3-ročná premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka, keďže klauzula o minimálnej 10-ročnej premlčacej dobe v zmluve o spotrebnom úvere je taktiež absolútne neplatná.
73. V tomto konaní úspešne vzniesol námietku premlčania iba žalovaný v 2. rade, ktorý má postavenie ručiteľa. Žalovaný v 1. rade v priebehu celého konania bol pasívny. Pre právne postavenie ručiteľa je rozhodujúci stav hlavného záväzku v čase prevzatia ručiteľského záväzku, preto žalovaný v 2. rade mohol namietať premlčanie už po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty, keďže žalobca ako nový veriteľ sa domáhal splnenia ručiteľského záväzku. Žalovaný v 2. rade nepristúpil k dohode o uznaní záväzku (dlhu), a preto sa naňho vzťahuje všeobecná 3-ročná premlčacia doba, keďže hlavný záväzkový vzťah je spotrebiteľským vzťahom, pričom vyhlásenie žalovaného v 2. rade v zmluve o ručení o tom, že (pozn. prípadné) uznanie dlhu dlžníkom je pre ručiteľa záväzné, je absolútne neplatné podľa § 39 OZ. Právne účinky námietky premlčania vznesenej ručiteľom sa vzťahujú iba na ručiteľa, a teda účinky vznesenia námietky premlčania sa neprenášajú aj na dlžníka, ibaže by námietku premlčania vzniesol aj dlžník, čo však dlžník (žalovaný v 1. rade) v danom prípade neurobil. Inak povedané, v ručiteľskom vzťahu sa premlčania môže dovolať aj ručiteľ. Právne účinky takto vznesenej námietky sú platné len pre ručiteľa, teda neprenáša sa toto dovolanie na dlžníka, ibaže by námietku premlčania uplatnil aj tento dlžník. Dokonca ani dlžníkov záväzok nie je dotknutý vznesením námietky premlčania ručiteľom, ale naopak. Vznesením námietky dlžníkom sa právne účinky prenesú aj na ručiteľa (Svoboda a kol., Občiansky zákonník, I. Komentár, 1996).
74. Nakoľko žalovaný v 1. rade ako dlžník nevzniesol námietku premlčania žalobného nároku a medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný v 1. rade predmetný dlh vo výške uplatnenej žalobou žalobcovi do dnešného dňa neuhradil, a neuhradil ho ani žalovaný v 2. rade, súd žalovaného v 1. rade zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy aj s príslušenstvom v súlade so žalobou, pretože v tejto časti je žaloba skutkovo a právne dôvodná.
75. Keďže žalovaný v 2. rade ako ručiteľ záväzku žalovaného v 1. rade úspešne vzniesol námietku premlčania ručiteľského záväzku, súdu neostávalo nič iné, iba na ňu prihliadnuť, žalobcovi premlčané právo nepriznať, a žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietnuť.
76. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
77. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
78. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
79. Keďže žalobca bol vo veci plne úspešný vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, súd mu podľa § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v 1. rade v plnom rozsahu.
80. Žalovaný v 2. rade bol vo veci plne úspešný, a teda podľa § 255 ods. 1 CSP mu vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu. Nakoľko žalovanému v 2. rade zo súdneho spisu žiadne trovy konania nevyplývajú a iné trovy si neuplatnil, súd mu nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v troch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších prepisov.