Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Cb-281-2017.pdf
PDF · 67.35 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/281/2017
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v spore žalobcu: ZSE Energia, a.s., IČO: 36 677 281, so sídlom Čulenova 6, Bratislava, proti žalovanému: Spojená škola s organizačnými zložkami STREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA CHEMICKÁ a SOŠ chemická, IČO: 42128951, so sídlom Račianska 78, Bratislava, o zaplatenie 1 886,58 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie zastavuje.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 18.09.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1 886,58 eur s príslušenstvom, pričom súd jeho žalobe, rozsudkom č.k. 23Cb 281/2017-37 zo dňa 29.11.2017, v celom rozsahu vyhovel a okrem iného priznal v plnom rozsahu aj nárok na náhradu trov konania od žalovaného.
2. Súd po vyhlásení rozsudku zistil, že žalovaný dňa 30.06.2011 (t.j. ešte pred začatím tohto súdneho konania) zanikol.
3. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
4. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 61 C.s.p. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
6. Podľa § 62 C.s.p. ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 64 C.s.p. ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 66 C.s.p. ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.
9. Podľa § 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka právnickými osobami sú: a) združenia fyzických alebo právnických osôb, b) účelové združenia majetku, c) jednotky územnej samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
10. Podľa § 19 ods. 2 Občianskeho zákonníka právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
12. Podľa čl. 4 ods. 1 C.s.p. ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
13. Procesné podmienky, aj keď ich Civilný sporový poriadok vyslovene a taxatívne nevypočítava, možno považovať za predpoklady na strane súdu, ako aj na strane strán sporu, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol spor alebo vec prejednať a rozhodnúť. Ak Civilný sporový poriadok neustanovuje inak, súd skúma (prihliada na) splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania a to ex offo. Procesné podmienky možno rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Toto rozlíšenie je dôležité pre následný postup súdu pri zistení ich nedostatku. Pri zistení nedostatku neodstrániteľnej podmienky konania, súd konanie zastaví. Medzi neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok, ktorých existencia má vždy za následok zastavenie konania patrí, okrem iných, aj nedostatok procesnej subjektivity ktorejkoľvek zo strán sporu.
14. Okrem fyzických osôb, ktorým spôsobilosť na práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou, a právnických osôb, ktorým táto spôsobilosť vzniká zápisom do príslušného registra a zaniká výmazom z neho, procesná subjektivita patrí aj tým, ktorým ju priznáva zákon.
15. V prípade nedostatku procesnej subjektivity strany sporu je dôležité rozlíšiť, či tento nedostatok nastal pred alebo počas konania (a pred jeho právoplatným skončením), pretože ak žalobca v žalobe označil stranu sporu, ktorá už v čase podania žaloby nemala procesnú spôsobilosť, súd konanie bez ďalšieho musí zastaviť, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Ak však k strate procesnej subjektivity strany sporu dôjde až počas konania a predtým ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či môže v konaní pokračovať s právnym nástupcom strany sporu. V prípade, ak strana sporu (právnická osoba) zanikne až po vyhlásení rozsudku, avšak pred nadobudnutím jeho právoplatnosti, súd v zmysle § 66 C.s.p. postupuje spôsobom ustanoveným v § 64 C.s.p., teda buď rozhodne, že pokračuje s právnym nástupcom zaniknutej strany sporu alebo konanie zastaví, pričom vyhláseným rozhodnutím, ktorým sa konanie končilo (ešte nie právoplatne), ostáva súd viazaný a to aj v prípade, ak by konanie zastavil.
16. V danom prípade mal súd z výpisu zo štatistického registra žalovaného preukázané, že ten ku dňu 30.06.2011, teda ešte pred začatím tohto súdneho konania, zanikol, čím stratil procesnú subjektivitu, čo predstavovalo taký nedostatok konania, ktorý nebolo možné odstrániť, na základe čoho mal súd konanie podľa § 62 C.s.p. v spojení s § 64 C.s.p. zastaviť.
17. Nakoľko však súd túto právnu skutočnosť zistil až po vyhlásení rozsudku zo dňa 29.11.2017, musel súd na vzniknutú procesnú situáciu, ktorú Civilný sporový poriadok výslovne neupravuje, s odkazom na čl. 4 ods. 1 C.s.p., aplikovať ustanovenia Civilného sporového poriadku, ktoré upravujú danú procesnú situáciu čo do obsahu a účelu najbližšie, a to ustanovenie § 66 C.s.p., na základe ktorého v spojení s § 64 C.s.p. a 161 ods. 1 C.s.p. konanie zastavil, pričom vyhláseným rozsudok zo dňa 29.11.2017, ostal súd viazaný a preto súd opätovne nemusel rozhodovať o nároku na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.