Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Cb-95-2016.pdf
PDF · 108.08 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/95/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci žalobcu: ERENDI, s.r.o., so sídlom Veľká Okružná 43, 010 01 Žilina, IČO: 46 766 561, právne zastúpený: Mgr. Jozef Mačuga, advokát, so sídlom 17. Novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému: T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX D., podnikajúci pod obchodným menom Jaroslav Maceášik - MA - DA, s miestom podnikania Nádražná 578/43, 015 01 Rajec, IČO: 40 437 574, právne zastúpený: JUDr. Václav Jaroščiak, advokát, so sídlom M. Rázusa 1240/14, 010 01 Žilina, o zaplatenie 288,80 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie 1.157,20 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 1.157,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 722,12 eur od 16.12.2015 a zo sumy 435,08 eur od 16.01.2016, všetko až do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 08.04.2016 domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 288,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 288,80 eur od 15.02.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca skutkovo odôvodnil tým, že v súvislosti s podnikateľskou činnosťou procesných strán žalobca uzavrel dňa 22.10.2015 so žalovaným Rámcovú zmluvu na poskytovanie služieb spojených s prevádzkou motorového vozidla, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal podľa pokynov žalobcu vykonávať služby spojené s prevádzkou nákladného motorového vozidla D. L.. Táto zmluva bola uzatvorená konkludentne, nakoľko aj bez jej podpisu zo strany žalovaného tento prejavil súhlas s dohodnutými podmienkami a začal vykonávať služby dojednané v zmluve. Žalovaný následne za vykonané služby žalobcovi vystavil faktúru č. 30150211 na sumu 722,12 eur splatnú dňa 03.12.2015 a faktúru č. 30150312 na sumu 435,08 eur splatnú 24.12.2015. Žalovaný však počas vykonávania služby v prospech žalobu dvakrát zmaril plánovanú objednávku, ktorou vznikla žalobcovi škoda z titulu storna prepravy, ktorú bol žalobca povinný uhradiť špeditérskej spoločnosti, ktorá si u žalobcu objednala vykonanie prepravy na trase Belgicko - Košice a Košice - Francúzsko. Za omeškanie a storno prepravy, ktoré spôsobil žalovaný, a ktorú uhradil žalobca špeditérskej spoločnosti, žalobca žalovanému vystavil faktúru č. 201303103 na sumu 696,- eur a splatnú dňa 17.01.2016 (trasa Belgicko - Košice) a faktúru č. 201303104 na sumu 750,- eur splatnú 19.01.2016 (trasa Košice - Francúzsko). Vzhľadom na to, že žalobca a žalovaný mali vzájomné neuhradené pohľadávky, žalobca dňa 31.01.2016 vykonal jednostranný zápočet vzájomných
pohľadávok a záväzkov, kde po ich započítaní vznikol žalovanému dlh vo výške 288,80 eur a tento zápočet spolu s výzvou na úhradu žalobca zaslal žalovanému na adresu jeho miesta podnikania. Žalovaný však od vzniku škody z titulu omeškania a následnej storno prepravy na telefonické a písomné výzvy žalobcu nereaguje a zásielky adresované žalovanému sa vracajú ako nedoručené späť žalobcovi. S poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a ustanovenie § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka žalobca navrhol zaviazať žalovaného na zaplatenie dlžnej istiny spolu s úrokmi z omeškania.
2. Žalobca ako dôkaz pripojil do obsahu spisového materiálu kópie listinných dôkazov - návrh rámcovej zmluvy, v žalobe označené faktúry, zápočet vzájomných pohľadávok a výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 25.02.2016 spolu s podacím lístkom.
3. Platobným rozkazom č. k. 10Cb/95/2016-21 zo dňa 26.05.2016 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
4. V zákonom stanovenej 15-dňovej lehote podal proti vyššie označenému platobnému rozkazu žalovaný odpor, ktorým navrhol žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu o spôsobenej škode. Má za to, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie základných podmienok zodpovednosti z titulu spôsobenej škody, čo limituje možnosti žalovaného uplatniť zodpovedajúce prostriedky procesnej obrany voči uplatnenému nároku. Žalovaný poprel uzavretie rámcovej dohody o poskytovaní služieb medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorej žalovaný poskytoval pre žalobcu služby na jeho motorovom vozidle s tým, že tieto mali byť v zmysle zmluvy poskytované podľa individuálnych dohôd v jednotlivých prípadoch. Žalovaný poprel svoju vedomosť o dohodách o preprave na trase Belgicko - Košice a Košice - Francúzsko uvádzané žalobcom v podanom návrhu. Podľa názoru žalovaného ide o vytvorené fiktívne prepravy, ktorými žalobca vytvoril svoje pohľadávky na započítanie voči pohľadávkam žalovaného.
5. Uznesením Okresného súdu Žilina, č. k. 10Cb/95/2016-38 zo dňa 22.09.2016 súd zrušil platobný rozkaz v celom rozsahu podľa ustanovenia § 267 ods. 3 CSP z dôvodu podaného odporu.
6. Podaním doručeným súdu dňa 12.10.2016 žalovaný podal vzájomnú žalobu, ktorou sa domáha voči žalobcovi uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny 1.157,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 722,12 eur od 16.12.2015 a zo sumy 435,08 eur od 16.01.2016 všetko až do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a náhrady trov konania. Vzájomnú žalobu odôvodnil tým, že v mesiaci október v roku 2015 procesné strany uzatvorili ústnu dohodu o poskytovaní služieb vodiča žalovaným pre žalobcu za dohodnuté prepravné, ktoré žalovaný vyúčtoval žalobcovi faktúrami č. 30150211 na sumu 722,12 eur za obdobie mesiaca november 2015 splatné 15.12.2015 a faktúrou č. 30150312 na sumu 435,08 eur za obdobie mesiaca december 2015 splatnú 15.01.2016. Právny základ uplatneného nároku vzájomnou žalobou žalovaný označil za nesporný a preukázaný vzhľadom na žalobcom uskutočnený úkon jednostranného započítania pohľadávok procesných strán. Žalovaný opakovane uviedol, že žalobou uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva a navrhuje, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na omeškanie žalobcu s plnením peňažného záväzku navrhol zaviazať žalobcu na zaplatenie dlžnej istiny spolu s úrokmi z omeškania poukazujúc na ustanovenie § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z..
7. V písomnom vyjadrení k vzájomnej žalobe zo dňa 25.01.2017 žalobca nárok žalovaného navrhol zamietnuť s odôvodnením, že popretie vedomosti žalovaného o plánovaných objednávkach na vykonanie prepravy na trase Belgicko - Košice a následne Košice - Francúzsko sú nepravdivé, nakoľko dňa 17.12.2016 sa žalovaný nachádzal s motorovým vozidlom žalobcu v Belgicku, a to neďaleko miesta nakládky, na ktoré sa však odmietol s motorovým vozidlom premiestniť v požadovanom čase a tým zmaril vykonanie prepravy na Slovensko do mesta Košice. Na podporu svojich tvrdení žalobca predložil súdu SMS komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným, v ktorej opakovane žalobca vyzýval žalovaného, aby sa s motorovým vozidlom premiestnil na miesto nakládky. Súčasne žalobca predložil súdu záznamy z GPS, ktoré bolo v tom čase umiestnené v motorovom vozidle, na ktorom jazdil žalovaný. Pripojená fotodokumentácia má zobraziť čas a pohyb žalovaného na vozidle v Belgicku a následne v Nemecku, kedy žalovaný odmietol pokračovať v jazde z Nemecka, kde vozidlo prevzal iný šofér žalobcu, pričom
postupom žalovaného malo dôjsť k omeškaniu na trase z Košíc do Francúzska, ktorá je v priamej súvislosti s prvou cestou, nakoľko cesty na seba nadväzovali a tým, že žalovaný odmietol vykonať prvú trasu, zmaril aj vykonanie druhej trasy, nakoľko žalovaný mal svoje motorové vozidlo v rôznych štátoch Európskej únie a logisticky boli trasy rozplánované tak, aby jedna cesta nadväzovala na druhú. Žalobca súčasne poukázal na ustanovenie čl. 3.1 rámcovej zmluvy, v ktorej sa žalovaný zaviazal, že ak svojim neuváženým konaním spôsobí pri poskytovaní služieb v prospech žalobcu škodu, preberá tým za svoje konanie plnú zodpovednosť. Napriek uvedenému žalovaný odmietol vykonať službu, čím boli žalobcovi zmarené dve prepravy, ktorých odplata bola vo výške uvedenej vo faktúrach, ktoré žalobca učinil predmetom jednostranného započítania pohľadávok dňa 31.01.2016. Navrhol vzájomnú žalobu žalovaného ako nedôvodnú zamietnuť a žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovieť.
8. Pojednávanie konané dňa 13.04.2018 sa uskutočnilo v neprítomnosti riadne a včas predvolaného právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil zo zdravotných dôvodov. Odročenie pojednávania právny zástupca žalobcu nežiadal.
9. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalovaného a listinnými dôkazmi predloženými procesnými stranami do obsahu spisového materiálu, a to kópiou návrhu rámcovej zmluvy zo dňa 22.10.2015, žalobcom predloženými faktúrami označenými v žalobe, upomienkou zo dňa 25.02.2016 spolu s podacím lístkom, Jednostranným započítaním vzájomných pohľadávok a záväzkov zo dňa 31.01.2016, SMS komunikáciou procesných strán, objednávkou č. XXX a stornoobjednávkami č. XXX a č. XXX, záznamami z GPS z pripojenej fotodokumentácie č. 1 až 3.
10. Z podanej žaloby a vzájomnej žaloby žalovaného vyplýva, že žalobca učinil predmetom konania nárok, ktorý mal žalobcovi vzniknúť v dôsledku jednostranného započítania vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného zo dňa 31.01.2016 titulom náhrady škody, ktorá žalobcovi mala vzniknúť z titulu omeškania a storna prepravy, spôsobeného žalovaným, keď žalovaný napriek dohodnutej preprave sa odmietol s motorovým vozidlom premiestniť v požadovanom čase na miesto nakládky, čím zmaril vykonanie prepravy, pričom za omeškanie a storno prepravy spôsobené žalovaným žalobca musel uhradiť špeditérskej spoločnosti sumu 696,- eur splatnú 17.01.2016 a sumu 750,- eur splatnú 19.01.2016. V dôsledku započítania vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného mal vzniknúť žalovanému záväzok voči žalobcovi z titulu škody vo výške žalovanej istiny 288,80 eur s príslušenstvom.
11. Vzájomnou žalobou si žalovaný voči žalobcovi uplatnil pohľadávku z titulu prepravného vyúčtovaného dvomi samostatnými faktúrami, ktoré žalobca nezaplatil, a ktoré učinil predmetom jednostranného započítania pohľadávok zo dňa 31.01.2016. Záväzok žalobu žalovaný vyčíslil v celkovej sume 1.157,20 eur spolu s úrokmi z omeškania.
12. S prihliadnutím na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov súd posúdil záväzkovo-právny vzťah procesných strán ako obchodnoprávny, keď na strane žalobcu vystupuje podnikateľ - právnická osoba a na strane žalovaného podnikateľ na základe živnostenského oprávnenia, pričom spor sa týka ich podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
15. Podľa § § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
16. Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
17. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
18. Vzhľadom na zmluvne určené miesto nakládky a vykládky tovaru, súd prednostne aplikoval na právny vzťah účastníkov Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, ktorý bol publikovaný ako vyhláška č. 11/1975 Zb., a ktorého aplikácia je daná aj v prípadoch vzťahu dvoch tuzemských subjektov pri preprave v rámci viacerých štátov. Na posúdenie toho, čo nie je upravené Úmluvou CMR súd aplikoval právnu úpravu obsiahnutú v Obchodnom zákonníku (prepravné, omeškanie s úhradou peňažného dlhu ap.).
19. Podľa čl.1 bod 1Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.
20. Podľa čl. čl. 4 Dohovoru dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru.
21. Podľa čl. 31 bod 1. Dohovoru spory vzniknuvšie z prepráv podliehajúcich tomuto Dohovoru môže žalobca viesť, pokiaľ ich nevedie na súdoch zmluvných štátov určených dohodou strán, na súdoch toho štátu, na území ktorého a) má žalovaný trvalé bydlisko, hlavné sídlo podniku alebo pobočku alebo zastupiteľstvo, ktorých prostredníctvom bola prepravná zmluva uzavretá, alebo b) leží miesto, kde sa zásielka prevzala na prepravu alebo miestu určené na jej vydanie; na iných súdoch nemôže žalobca spor viesť.
22. Podľa § 610 Obchodného zákonníka, zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).
23. Podľa § 625 ods. 1 Obchodného zákonníka, dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu. Podľa ods. 2 dopravcovi vzniká nárok na prepravné po vykonaní prepravy do miesta určenia, ak zmluva neurčuje za rozhodnú inú dobu.
24. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
25. Podľa § 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
26. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
27. Podľa § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
28. Vzhľadom na žalobcom uplatnený nárok bolo procesnou povinnosťou žalobcu tvrdiť a preukázať existenciu svojej pohľadávky spôsobilej na započítanie z titulu náhrady škody podľa § 373 Obchodného zákonníka, t. j. zodpovednosť za porušenie povinnosti zo záväzku a to z obchodných záväzkov tak, ako sú tieto vymedzené v ustanovení § 261 Obchodného zákonníka. Vo všeobecnosti v zmysle úpravy Obchodného zákonníka je zodpovednosť za škodu objektívnou zodpovednosťou, pri ktorej sa nevyžaduje zavinenie, pričom predpokladom pre vznik zodpovednosti je porušenie povinnosti zo záväzku alebo inej právnej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti. Škodou s pritom rozumie skutočná škoda ako majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu oproti majetkovému stavu pred škodnou udalosťou a ušlý zisk ako zisk, ktorý by bol poškodený dosiahol, keby nebola nastala škodná udalosť. Zodpovednosť je potom daná vtedy, keď vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti (tzv. kauzálny nexus). Len za predpokladu, že poškodený preukáže splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti, povinný zodpovedá za vzniknutú škodu, pričom dôkazné bremeno o týchto okolnostiach spočívajú na poškodenom, teda žalobcovi.
29. Skutočnosťou medzi procesnými stranami nespornou je uzavretie rámcovej zmluvy na poskytovanie služieb spojených s prevádzkou motorového vozidla, ktorou žalovaný ako poskytovateľ a žalobca ako objednávateľ upravili podmienky poskytovania služieb pre objednávateľa, a to typ vozidla, cenu poskytovania služieb, vznik práva na zaplatenie dohodnutej ceny a jej splatnosť a zodpovednosť za škody. V rámci zodpovednostných nárokov bol však žalobca ako poškodený povinný preukázať porušenie právnej povinnosti na strane žalovaného, ktoré žalobca označil ako zmarenie plánovanej objednávky odmietnutím vykonávania prepravy, a preto procesnou povinnosťou žalobcu bolo v konaní tvrdiť a preukázať existenciu prepravnej zmluvy.
30. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 610 Obchodného zákonníka sa zmluvou o preprave vecí dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta do iného miesta určenia a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu dojednané prepravné. Z listinných dôkazov predložených žalobcom pri súčasnom popretí zmluvy žalovaným, súd konštatuje, že dôkazy predložené žalobcom nepreukazujú existenciu záväzku žalovaného vykonať konkrétnu prepravu veci z určitého miesta do iného miesta určenia, a keďže zákonná úprava nevyžaduje pre platnosť zmluvy písomnú formu, bol žalobca povinný existenciu prepravnej zmluvy a vo väzbe na jej existenciu porušenie právnej povinnosti žalovaného v konaní preukázať. Rovnako súd konštatuje, že dôkazy označené a pripojené žalobcom do obsahu spisového materiálu nepreukazujú ďalšiu zákonom stanovenú kumulatívnu podmienku zodpovednosti z titulu náhrady škody, a to vznik škody ako ujmu, ktorá sa prejavuje v majetkovej sfére žalobcu ako poškodeného, a ktorá znamená úbytok na majetkových hodnotách poškodeného. Samotné nesplnenie zmluvného záväzku nemožno považovať za škodu (Uz NS ČR zo dňa 16.02.2006, sp. zn. 26Cdo 1067/2005). To znamená, že kým žalobca nezaplatil dlžnú sumu svojmu veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na jej náhradu z titulu zodpovednosti za škodu, pretože škoda mu zatiaľ nevznikla. Samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi a ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh nie je skutočnou škodou ani ušlým ziskom (Uz NS ČR zo dňa 25.07.2006, sp. zn. 25Cdo 1338/2005).
31. Tým, že žalobca nepreukázal porušenie právnej povinnosti ani vzniknutú škodu súd konštatuje, že nebol preukázaný ani kauzálny nexus, ako posledná podmienka zodpovednosti z titulu náhrady škody, a preto súd na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že vznik nároku z titulu náhrady škody voči žalovanému žalobca v konaní nepreukázal. Na základe uvedeného možno konštatovať, že žalobca nepreukázal platný právny úkon jednostranného započítania pohľadávok zo dňa 31.01.2016 v zmysle ustanovenia § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka, ktoré dopĺňa všeobecná úprava započítania podľa § 358 Obchodného zákonníka, teda zánik nesplneného záväzku jeho započítaním. Keďže právnym predpokladom započítania je existencia vzájomných pohľadávok, ktoré sú spôsobilé na započítanie, k stretu vzájomných pohľadávok môže dôjsť len za predpokladu, že predmetom započítania sú existentné a splatné pohľadávky, u ktorých zákonná úprava a dohoda procesných strán započítanie nevylučuje.
32. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu svojej splatnej pohľadávky z titulu náhrady škody, nepreukázal ani platnosť jednostranného právneho úkonu započítania pohľadávok, vo väzbe na ktorý záver súdu je viazané posúdenie dôvodnosti vzájomnej žaloby žalovaného, ktorou sa žalovaný domáhal voči žalobcovi zaplatenia svojej pohľadávky z titulu prepravného za vykonávané prepravy v mesiaci november 2015 a december 2015 vyúčtované faktúrami č. 30150211 v sume 722,12 eur s dátumom splatnosti 15.12.2015 (ústna rámcová zmluva na poskytovanie služieb spojených s prevádzkou motorového vozidla s obsahom vyplývajúcim z čl. 2 bod 2.4 rámcovej zmluvy) a faktúrou č. 30150312 v sume 435,08 eur za prepravné služby v mesiaci december 2015 s lehotou splatnosti 15.01.2016. Dôvodnosť žalovaným fakturovaného prepravného žalobca nerozporoval, keďže túto pohľadávku žalobca učinil predmetom svojho jednostranného úkonu započítania pohľadávok zo dňa 31.01.2016. Aj keď kompenzačná námietka sama osebe nie je hmotnoprávnym uznaním záväzku podľa § 323 Obchodného zákonníka, v procesno-právnej rovine možno tento právny (hoci aj neplatný) úkon hodnotiť s dôsledkom nespornosti nároku žalovaného.
33. Súd tak priznal žalovanému z titulu prepravného podľa § 625 Obchodného zákonníka spolu istinu 1.157,20 eur. Tým, že žalobca riadne a včas nesplnil svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti vyplývajúcej z dohody strán, dostal sa dňom nasledujúcim po dni splatnosti s úhradou peňažného dlhu do omeškania s plnením, ktoré omeškanie naďalej trvá. Spolu s istinou súd priznal žalobcovi podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. úrok z omeškania v sadzbe vymedzenej žalobným návrhom, t. j. vo výške 8,05% ročne z dlžnej sumy 722,12 eur od 16.12.2015 a zo sumy 435,08 eur od 16.01.2016 všetko až do zaplatenia. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka s použitím § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. súd priznal žalovanému paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.
34. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. Nakoľko súd žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol a vzájomnej žalobe žalovaného v celom rozsahu vyhovel, úspešnou stranou v konaní bol žalovaný, preto mu súd priznal voči žalobcovi v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).