Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4P-29-2017.pdf
PDF · 86.89 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4P/29/2017
Uznesenie
Okresný súd Partizánske vo veci starostlivosti súdu o maloletú N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., X. XXX/XX dieťa matky C.. Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., X. XXX/XX a otca Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., X. XXX/XX, o návrhu navrhovateľa Z.. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., N. C., N. XXX/XX, na ustanovenie opatrovníka maloletému dieťaťu na podanie návrhu na určenie otcovstva takto :
rozhodol:
I.Súd návrh navrhovateľa na ustanovenie opatrovníka maloletej N. E., nar. XX.XX.XXXX na podanie návrhu na určenie otcovstva k maloletému dieťaťu o d m i e t a.
II.Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
(1) Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha toho, aby súd ustanovil maloletej N. E., nar. XX.XX.XXXX opatrovníka v osobe Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske , ktorému bude uložená povinnosť podať v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia v mene mal. dieťaťa na súd návrh na určenie otcovstva k mal. dieťaťu. Návrh odôvodnil tým, že dcéra N. E. sa narodila dňa XX.XX.XXXX matke C.. Z. E.. S matkou maloletej už spolu nežijú. Spoznali sa na pracovisku. Hoci matka maloletej bola v tom čase už niekoľko rokov rozvedená, aj napriek tomu žila stále so svojim bývalým manželom a synom v jednom byte. Tvrdila, že chce definitívne odísť od bývalého manžela a začať nový spoločný život s ním. V decembri 2016 došlo k splodeniu ich spoločnej dcéry Veroniky. V decembri 2016 sa už tehotná matka maloletej nasťahovala aj so synom k nemu do rodinného domu vo N. C.. Matka maloletej sa v dome necítila spokojná , nakoľko to bola veľká zmena v jej živote a po pár týždňoch začala uvažovať o návrate do bytu. V dome si ťažko zvykal aj jej syn Q. E.. V januári 2017 sa matka maloletej aj so synom odsťahovali naspäť do bytu. Ich vzťah sa však nezmenil a naďalej spolu tvorili pár. V apríli 2017 mu matka maloletej prostredníctvom SMS správy oznámila, že sa s ním rozchádza, z jemu doteraz neznámych dôvodov. Vrátila sa do bytu, kde sa opäť nasťahoval jej bývalý manžel, s ktorým žije doteraz. Dožadoval sa nejakého vysvetlenia zo strany budúcej matky. Má jej dať pokoj, lebo ho ohlási na polícii. Od tej doby niekoľko týždňov nekomunikovali. Ako mu neskôr povedala, bála sa písať, lebo je presvedčená, že jej bývalý manžel jej poštu číta. Uviedla, že ľutuje odchod z C., že ho stále ľúbi a chce byť s ním. V máji 2017 sa po niekoľkých týždňoch opäť stretli. Potom sa opäť stretávali asi raz do týždňa v dobe, keď bývalý manžel nebol doma. Matke maloletej nosil veci pre bábätko, ktoré potrebovala. Vždy sa pri ich stretnutiach bozkávali a objímali. Naposledy to bolo začiatkom augusta 2017, kedy bol kúpiť kočiar v E. H. N.. Po jeho odchode z bytu sa odohral slovný útok jej bývalého manžela, pričom spôsobil matke maloletej vo vysokom štádiu tehotenstva a jej synovi šok. Bola privolaná RZP a odviezla oboch do nemocnice v Partizánskom. Jemu jej bývalý manžel poslal SMS s vyhrážkami a vulgarizmami. Od tohto dátumu mu matka maloletej písala už len sporadicky. Naliehal na ňu, aby odišla k rodičom do D.. V auguste 2017 prestala s ním úplne komunikovať. Nereagovala na otázky o jej zdravotnom stave a stave dieťaťa. O narodení maloletej sa dozvedel 25.08.2017 od známych, ktorí ju náhodne stretli. Na druhý deň išiel do D. k jej rodičom, kde matka maloletej po pôrode bývala. Chcel na chvíľku vidieť dcéru a jej rodný list. S matkou maloletej sa mu nepodarilo stretnúť. Po jeho návšteve dostal opäť výhražné
SMS od bývalého manžela matky maloletej. O návštevu sa pokúšal viackrát ale nikto z rodiny s ním nekomunikoval. Matka maloletej odmietala , aby ju počas celého tehotenstva niekedy sprevádzal na kontrolu k lekárovi. Ako dôvod uvádzala , že sa hanbí, že má dieťa s ním a nie s bývalým manželom. Odmietla dať dcére jeho priezvisko nakoľko tvrdí, že chce mať opäť normálnu rodinu so svojim bývalým manželom. Vyvrcholilo to tým, že do rodného listu maloletej dala dňa 23.08.2017 zapísať ako otca jej bývalého manžela Q. E., pritom obaja dobre vedeli, kto je otcom maloletej. Matka maloletej mu povedala, že má psychické problémy a trpí panickou poruchou. Pred otehotnením si výborne rozumeli, trávili spolu všetok voľný čas. Splodenie dieťaťa plánovali. Matka maloletej, ako vtedy tvrdila, túžila mať s ním dieťa. Po otehotnení sa situácia výrazne zmenila. Matka maloletej musela začať brať antidepresíva, keďže sa zhoršila jej choroba - panická porucha. Veľmi sa zmenila jej osobnosť, neustále sa bála, plakala, mala depresie, trpela úzkosťou, nikam nechodila. Veľmi ťažko znášala tehotenstvo. Ich vzťah trval od júna 2016 do apríla 2017. V tomto období mali pomerne intenzívny pohlavný styk, výsledkom čoho bolo aj splodenie dieťaťa. Nakoľko matka dieťaťa uviedla do rodného listu maloletej svojho bývalého manžela, je nútený podať tento návrh aj keď sa snažil s matkou maloletej dohodnúť, aby svoje rozhodnutie zmenila. Z ich vzájomnej komunikácie jasne vyplýva, že bábätko plánovali a v novembri aj počali. Na základe uvedených skutočností je presvedčený , že je biologickým otcom maloletej. Keďže matka maloletej dala do rodného listu maloletej zapísať bývalého manžela, navrhuje, aby súd ustanovil maloletej opatrovníka, ktorý bude povinný v určenej lehote podať na súd návrh na určenie otcovstva k mal. dieťaťu. Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo veciach, ktoré sa týkajú mal. dieťaťa je záujem mal. dieťaťa. Má za to, že mal. dieťa má právo a je v jeho najlepšom záujme, aby vedelo, kto je jeho biologickým otcom.
(2) Súd sa oboznámil s obsahom návrhu na začatie konania, rodného listu maloletej, výpisov z Registra obyvateľov SR navrhovateľa, rodičov maloletej , maloletej , spisu OS Partizánske sp. zn. 6C/72/2011 a zistil, že mal. N. E. sa narodila dňa XX.XX.XXXX v S.. V rodnom liste maloletej N. E., nar. XX.XX.XXXX je zapísaná ako matka Z. E., nar. XX.XX.XXXX a ako otec Q. E., nar. XX.XX.XXXX.
(3) Rodičia mal. N. , nar. XX.XX.XXXX zapísaní v jej rodnom liste boli manželia. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 06.12.2011, sp. zn. 6C/72/2011. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06.01.2012.
(4) Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o rodine"), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
(5) Podľa § 90 Zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov. (6) Podľa § 91 ods. 1 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. (7) Podľa § 94 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. (8) Podľa § 96 ods. 1,2 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. Ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.
(9) Podľa § 110 Zákona o rodine ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa ustanovenia Občianskeho zákonníka. (10) Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP), účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje. V konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, je účastníkom aj ten, o koho právach a povinnostiach sa má konať.
(11) Podľa § 8 ods. 1, ods. 2 CMP, návrh navrhovateľa, ktorému nesvedčí účastníctvo podľa § 7, súd uznesením odmietne. Ak súd z obsahu návrhu uvedeného v odseku 1 zistí, že sú dané dôvody na začatie konania aj bez návrhu, rozhodne o začatí konania bez návrhu. (12) Podľa § 105 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "CSP"), konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú konanie o a)určenie materstva, b)určenie otcovstva, c)zapretie otcovstva a d)prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom.
(13) Podľa § 107 CMP, konanie sa začína len na návrh.
(14) Podľa § 108 ods. 2 CMP, účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené. (15) Súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa na ustanovenie opatrovníka mal. N. E. na podanie návrhu na určenie otcovstva k maloletej nie je možné vyhovieť ale sú dané dôvody pre jeho odmietnutie. K tomuto záveru dospel súd preto, že z rodného listu mal. N. E. vyplýva, že otcovstvo k nej už bolo určené. Podľa rodného listu je jej matkou Z. E., nar. XX.XX.XXXX a otcom Q. E., nar. XX.XX.XXXX. Oni sú po právnej stránke rodičmi maloletej a súčasťou ich rodičovských práv a povinností podľa § 28 Zákona o rodine je aj zastupovanie maloletej. Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine oni ako rodičia zastupujú mal. dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé. V prípadoch uvedených v § 31 ods. 2 Zákona o rodine môže súd mal. dieťaťu ustanoviť opatrovníka /kolízneho opatrovníka/ na zastupovanie mal. dieťaťa v konaní alebo pri právnom úkone, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a mal. dieťaťom. Civilný mimosporový poriadok priamo neoznačuje, kto je účastníkom konania o ustanovenie opatrovníka mal. dieťaťu /tak ako je to napr. v konaní o osvojenie podľa § 143 CMP, podľa ktorého účastníkmi konania o osvojenie sú osvojované dieťa, jeho rodičia, prípadne poručník, osvojiteľ a jeho manžel/. Civilný mimosporový poriadok v konaní o ustanovenie opatrovníka mal. dieťaťu priamo neoznačuje za účastníka takéhoto konania muža, ktorý je potencionálne biologickým otcom dieťaťa ale ktorý po právnej stránke nie je v žiadnom vzťahu k mal. dieťaťu. Navrhovateľa, ktorý tvrdí, že je biologickým otcom maloletej, za účastníka takéhoto konania zákon neoznačuje. Navrhovateľovi teda nesvedčí účastníctvo podľa § 7 ods. 1 CMP, pretože ho tento zákon /CMP/ za účastníka konania o ustanovenie opatrovníka mal. dieťaťu, ku ktorému nemá po právnej stránke žiadny vzťah neoznačuje. Podľa § 7 ods. 2 CMP v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu je účastníkom aj ten, o koho právach a povinnostiach sa má konať. Konanie o ustanovenie opatrovníka mal. dieťaťu je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu, takže súd by mohol začať konanie aj bez návrhu / na základe návrhu - podnetu navrhovateľa na začatie konania/ za predpokladu, že by sa v konaní o ustanovenie opatrovníka maloletej malo konať, resp. konalo o právach a povinnostiach navrhovateľa. Keďže ide o konanie o ustanovenie opatrovníka mal. dieťaťu, ktoré má v rodnom liste oboch rodičov, ktorí sú oprávnení dieťa zastupovať a tomuto dieťaťu by v tomto konaní mal súd ustanoviť opatrovníka na podanie návrhu o určenie otcovstva, je zrejmé, že v konaní o ustanovenie opatrovníka maloletému dieťaťu /nie v konaní o určenie otcovstva/ by sa konalo o právach a povinnostiach mal. dieťaťa , jeho rodičov ale nie navrhovateľa. Rozhodnutím o ustanovení opatrovníka mal. dieťaťu na podanie návrhu o určenie otcovstva k mal. dieťaťu by sa nerozhodovalo o právach a povinnostiach navrhovateľa. Navrhovateľa preto nemožno považovať za účastníka konania ani podľa § 7 ods. 2 CMP.
(16) Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že navrhovateľovi nesvedčí účastníctvo podľa § 7 CMP a preto jeho návrh na ustanovenie opatrovníka mal. dieťaťu na podanie návrhu na určenie otcovstva odmietol podľa § 8 ods. 1 CMP.
(17) Súd takto rozhodol aj preto, že z obsahu spisu nezistil, že sú dané dôvody na začatie konania bez návrhu podľa § 8 ods. 2 CMP. K tomuto záveru dospel preto, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal ustanovenia opatrovníka mal. dieťaťu na podanie návrhu na určenie otcovstva k maloletej. Z pripojeného rodného listu vyplýva, že otcovstvo k maloletej je v súčasnej dobe určené. Podľa rodného listu je matkou maloletej Z. E. a otcom maloletej je Q. E.. Súd vychádzal z toho, že určenie otcovstva sa opiera o tri domnienky otcovstva, ktoré sú vyvrátiteľné: 1. je domnienka otcovstva svedčiaca manželovi matky. 2. je domnienka otcovstva svedčiaca mužovi, ktorý spolu s matkou súhlasne vyhlásil, že je otcom dieťaťa. 3. domnienka otcovstva svedčiaca mužovi, ktorý s matkou dieťaťa súložil v dobe rozhodnej pre narodenia dieťaťa. Poradie uplatnenia týchto domnienok je fixné. Pokiaľ sa uplatní prvá domnienka, je vylúčená aplikácia druhej domnienky až do doby, kým prvá nebude právoplatne zapretá. Ak rodičia uznajú otcovstvo podľa druhej domnienky, potom nie je možné žiadať, aby otcovstvo určil súd na základe tretej domnienky. Tretia domnienka prichádza do úvahy, ak nebolo otcovstvo
ustálené a určené na základe prvej ani druhej domnienky otcovstva. Zmyslom týchto domnienok je určiť, kto bude podľa práva považovaný za otca dieťaťa. Podstatnou skutočnosťou v tomto prípade je, že otcovstvo k maloletej už bolo určené a jej otcom je podľa rodného listu bývalý manžel matky maloletej. Jeho otcovstvo bolo zrejme určené na základe druhej domnienky otcovstva, t.j. súhlasným vyhlásením rodičov. Dôsledkom súhlasného vyhlásenia rodičov je, že dieťa má otca určeného, ten sa stáva nositeľom všetkých rodičovských práv a povinností a z toho vyplývajúcej právnej ochrany. Súčasne odpadol resp. zanikol dôvod pre ďalšie určovanie otcovstva, keďže dieťa môže mať z hľadiska právneho len jedného otca / uznesenie NS SR zo dňa 22.06.2016 sp. zn. 5Cdo/492/2015/. V tomto prípade bolo otcovstvo k maloletej už určené, preto by muselo byť najskôr oprávneným subjektom zapreté, len potom by bolo možné opäť viesť spor o určenie otcovstva /resp. určiť otcovstvo znovu súhlasným vyhlásením rodičov/. Spor o určenie otcovstva by bolo možné viesť najskôr potom, ako došlo k úspešnému zapretiu existujúceho otcovstva /k "právnemu uvoľneniu" dieťaťa, uznesenie NS SR zo dňa 22.06.2016 sp. zn. 5Cdo/492/2015/. Vzhľadom na určenie otcovstva a na to, že doteraz nedošlo k zapretiu otcovstva určeného súhlasným vyhlásením rodičov, súd nezistil dôvody na začatie konania o ustanovenie opatrovníka maloletej na podanie návrhu o určenie otcovstva bez návrhu.
(18) Podľa § 96 ods. 1,2 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak rodičom dieťaťa uplynula lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva . V tomto konaní musí byť mal. dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. Až v prípade, že súd takémuto návrhu vyhovie a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že pre takýto potup musia byť splnené súčasne 2 podmienky. Tieto podmienky sú: a/ že zapretie otcovstva si vyžaduje záujem dieťaťa, b/ rodičom dieťaťa už uplynula lehota na zapretie otcovstva podľa § 86 , § 89 alebo § 93 Zákona o rodine. Z uvedeného ustanovenia tiež vyplýva, že súd v takomto prípade rozhoduje najprv o prípustnosti zapretia otcovstva a až po právoplatnom rozhodnutí v tomto konaní môže dieťa podať návrh na zapretie otcovstva. Otázkou zapretia otcovstva, práva dieťaťa poznať svojich rodičov i otázkou aktívnej legitimácie maloletého sa zaoberá uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 29.09.2009 č.k. II ÚS/320/09-9. Možnosťou riešiť určenie otcovstva na základe súhlasného vyhlásenia rodičov sa zaoberá aj uznesenie NS SR z 31.10.2017 sp. zn. 6Cdo/224/2016, v ktorom NS SR uvádza "zákon o rodine v ustanovení § 110 umožňuje podporné použitie ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sa použije vtedy ak Zákon o rodine určitú otázku neupravuje alebo ju upravuje neúplne. Keďže Zákon o rodine otázku platnosti právnych úkonov, akým je aj súhlasné vyhlásenie rodičov o otcovstve, neupravuje, treba potom použiť príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. možno primerane použiť tiež ustanovenia § 37 ods. 1, § 38 a § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa čl. 7 ods. 1, 2 Dohovoru o právach dieťaťa, každé dieťa je ihneď po narodení zaregistrované a má od narodenia právo na meno, štátnu príslušnosť a podľa možností právo poznať svojich rodičov a právo na starostlivosť. Dohovor jednoznačne hovorí o právach dieťaťa, nie o jeho povinnostiach, je preto na dieťati, či tieto práva využije. Súd na základe všetkých uvedených skutočností rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
(19) O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.