Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Csp-258-2017.pdf
PDF · 229.34 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/258/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Tatiana Sabadošová v právnej veci žalobcu I. C., nar. 28.2.1953, bývajúcemu v R.W. Č.. XXX proti žalovanej Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy takto
rozhodol:
I. U r č u j e, že spotrebiteľský úver a revolvingový úver poskytnutý žalovanou žalobcovi na základe Zmluvy o hotovostnom úvere a Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je bezúročný a bez poplatkov.
II. V časti o určenie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi stranami sporu, že je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je neplatná konanie z a s t a v u j e .
III. Stranám sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 6.10.2017 domáhal proti žalovanej, aby súd rozsudkom rozhodol takto:
I. Súd určuje, že spotrebiteľský úver - revolvingový úver poskytnutý na základe Zmluvy o hotovostnom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretý medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.
II. Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretý medzi žalobcom a žalovaným je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná.
III. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že medzi stranami boli uzavreté vyššie označené Zmluvy, ktoré sú bezpochyby spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 ods. 2 Obč. zák. Uviedol, že je toho názoru, že tieto nespĺňajú náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení v čase uzatvorenia Zmluvy a z tohto dôvodu sa domáha určenia, že sú tieto spotrebiteľské úvery bezúročné a bez poplatkov. Svoj naliehavý právny záujem na tomto určení vyvodzuje z potreby odstránenia právnej neistoty v právnom vzťahu medzi ním a žalovanou a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo 1/2009, podľa ktorého „naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, pôžičke má žalobca - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna úprava), pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho
skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky). Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty; ktorá je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka).“ Tento názor podporuje aj judikatúra súdov Slovenskej republiky a to Krajský súd v Prešove v uznesení sp. zn. 3Co/224/2013 zo dňa 12.2.2014 o.i. uviedol, že „zvýšená ochrana spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch v spotrebiteľských zmluvách musí mať za následok aj poskytnutie procesných prostriedkov na takúto ochranu. Pri hodnotení naliehavého právneho záujmu v spotrebiteľských zmluvách treba vychádzať z princípov zvýšenej ochrany spotrebiteľa danej nielen komunitárnou, ale aj vnútroštátnou právnou úpravou. K naplneniu tejto zvýšenej ochrany môže dôjsť iba vtedy, ak spotrebiteľovi bude umožnený reálny prístup na súd, a to so zvýšenou ingerenciou súdu tak, ako tomu nasvedčuje právna úprava ukladajúca súdom zohľadniť niektoré skutočnosti z úradnej povinnosti. To znamená, že v zásade bude daný naliehavý právny záujem na určení každej skutočnosti, ktorá môže mať vplyv na zmluvný vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, čo zodpovedá požiadavke, aby z úradnej povinnosti rozhodnutie súdu bolo spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu. Dokonca bude postačujúce aj to, ak rozhodnutie bude mať vplyv na postavenie spotrebiteľa k tretej osobe, ktorá nie je účastníkom konania.“ ďalej poukázal aj na rozsudok Veľkého senátu občianskoprávneho kolégia NS SR sp. zn. VCdo1/2017 z 27.4.2017, v ktorom súd judikoval, že: „Právny záujem, ktorý bol podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby (§ 80 písm. c/ O.s.p.), musel byť naliehavý v tom zmysle, že vyhovením žalobe bolo možné odstrániť spornosť určitého právneho vzťahu a ochranu práv žalobcu alebo jeho oprávnených záujmov. Súdna prax vychádzala z toho, že: (1) naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáhal) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty, (2) tento záujem je daný vtedy, pokiaľ by bez súdom vysloveného určenia bolo buď ohrozené právo žalobcu, alebo by sa jeho právne postavenie stalo neisté, (3) záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá posúdenie, či podaná určovacia žaloba je vhodný (správne zvolený a prípustný) procesný nástroj ochrany jeho práva, (4) naliehavý právny záujem je daný tiež vtedy, ak sa určovacou žalobou vytvorí pevný právny základ pre vzťahy účastníkov a predíde prípadným ďalším sporom, (5) naliehavý právny záujem je spravidla daný všade tam, kde rozhodnutie súdu bude podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností, (6) naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, môže mať aj tretia osoba (na samom úkone alebo právnom vzťahu bezprostredne nezúčastnená), pokiaľ preukáže, že požadovaným určením sa priaznivo ovplyvní (zlepší) jej právne postavenie. Poukázal na to, že v prípade, že zmluva nespĺňa zákonom požadované náležitosti tak sám zákon č. 129/2010 Z.z. zakotvuje, že úver poskytnutý na základe takejto zmluvy je bezúročný a bez poplatkov. Bez toho aby to skonštatoval príslušný súd tak žalobca by mal pokračovať v splácaní úveru vrátane príslušenstva, čoho dôsledkom by bolo, že by sa žalobca musel domáhať vydania bezdôvodného obohatenia čomu sa dá určovacou žalobou predísť. Z tohto dôvodu vzhľadom na uvedené tak je možné podmienku existencie naliehavého právneho záujmu považovať za splnenú. Ďalej uviedol, že na základe predmetnej zmluvy mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 5.500,- €, ktorý mal splatiť v 84 mesačných splátkach po 134,40 €, ako aj revolvingový úver s aktuálnou výškou úverového rámca 500,- €, pričom tento revolvingový úver absolútne nespĺňa náležitosti v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. a to znamená, že by mal byť vyhlásený za bezúročný a bez poplatkov. V Zmluve o spotrebiteľskom úvere absentujú tieto náležitosti v zmysle ust. § 9 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9C/162/2014 zo dňa 17.1.2017) ako aj absentuje údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Coi/782/2015 z 12.1.2017). Poukázal na ust. § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona s tým, že je toho názoru, že Zmluva obsahuje neprijateľné podmienky v zmysle ust. § 53 a nasl. Obč. zákonníka a to Dohodu o zrážkach zo mzdy a tento inštitút umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-I06177 Simmenthal). Formulácia Dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú (§ 53 ods. 5 OZ), hoci má základ vznení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia
v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Žalobca poukazuje najmä na neodvolateľnosť svojho súhlasu s uzatvorenou dohodou (vopred sa tým vzdáva svojho práva). Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala ani výšku pohľadávky, ktorú má zabezpečovať ani výšku splátky. To znamená, že bola neurčitým a nejasným právnym úkonom a teda neplatným. Pohľadávka ani výška zrážky zo mzdy nie je vôbec špecifikovaná, nie je zrejmé v akej výške sa má vykonávať. Žalobca samozrejme nemohol individuálne dojednať túto Dohodu o zrážkach zo mzdy. Na základe vyššie uvedeného žalobca mal za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná a preto navrhol, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.
3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Žalobca skôr, než začal súd prejednávať vec na pojednávaní konanom dňa 13.4.2018 vzal žalobu voči žalovanej sčasti späť a to vo výroku, ktorým sa domáhal aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná. Súd preto v tejto časti konanie zastavil podľa cit. ust. § 145 ods. 1 CSP (výrok II. rozsudku).
7. Predmetom tohto sporu teda zostal nárok žalobcu na určenie, že spotrebiteľský úver - revolvingový úver poskytnutý žalovanou žalobcovi na základe Zmluvy o hotovostnom úvere a Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je bezúročný a bez poplatkov.
8. Žalovaná navrhla aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, nepreukázal naliehavý právny záujem na určení, že je úver bezúročný a bez poplatkov. Tvrdila, že nie je preukázané, že zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, bola uzatvorená v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K tvrdeniam žalobcu, že úverová zmluva č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.10.2014 nemá dodržané náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č.. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch uviedol: K náležitostiam v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch - úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa XX.XX.XXXX: Žalovaná s týmto nesúhlasí a zastáva názor, že úverová zmluva č. XXXXXXXXXX obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. Náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.. 129/2010 Z. z. platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, je uvedená v časti textu zmluvy označeného „Úver“, kde sú upravené presné údaje o výške mesačnej splátky - 134,40 eur pod bodom 30., o počte splátok - 84 pod bodom 36., o termíne konečnej splatnosti, 84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci pod bodom 39., o dátume prvej a ďalších splátok v znení: „Prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. Informácie o splátkach nájdete po registrácii aj na www.SpravcaFinancii.sk." Obdobný názor pokiaľ ide o nevyhnutnosť rozkladu splátok zaujal vo svojom rozsudku zo dňa 09.11.2016 aj Súdny dvor EÚ vo veci C-42/15, v ktorom uviedol odpoveď na prejudiciálnu otázku týkajúcu sa rozkladu splátok v nasledovnom znení: „Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.“ Konkrétne v jednotlivých bodoch uvedeného Rozsudku sa uvádza
nasledovné: V zmysle bodu 52 Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 (ďalej len cit. Rozsudku Súdneho dvora EÚ): „... článok 10 ods. 2 písm. h) tejto smernice stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku. počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia." V zmysle bodu 53 cit. Rozsudku Súdneho dvora EÚ: „..... iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky.“ V zmysle bodu 54 Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15: " ... smernica 2008/48 nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky." V zmysle bodu 55 cit. Rozsudku Súdneho dvora EÚ: " ... pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti smernice 2008/48, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti.....“ V zmysle bodu 56 cit. Rozsudku Súdneho dvora EÚ: „... článok 10 ods. 2 smernice 2008/48 obsahuje takúto harmonizáciu, pokiaľ ide o náležitosti, ktoré musia byť nevyhnutne obsahom zmluvy o úvere.“ V zmysle bodu 57 cit. Rozsudku Súdneho dvora EÚ: „.... v zmysle článku 10 ods. 2 písm. u) tejto smernice zmluva o úvere musí zrozumiteľne a stručne uvádzať prípadné iné zmluvné ustanovenia a podmienky ....“ V zmysle bodu 58 cit. Rozsudku Súdneho dvora EÚ: „Uvedené ustanovenie by sa však nemalo vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice.“ V zmysle ustanovenia článku 22 ods. 1 smernice 2008/48/ES: „Keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice.“ Uviedla, že vyššie citované body Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 taktiež znamenajú, že vzhľadom na skutočnosť, že smernica 2008/48/ES obsahuje úplnú harmonizáciu pokiaľ ide o náležitosti spotrebiteľskej zmluvy o úvere uvedené v článku 10 ods. 2, členské štáty nie sú oprávnené vo svojej vnútroštátnej úprave vyžadovať náležitosti nad rámec náležitostí uvedených v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES. Náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona Č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je v úverovej zmluve uvedená výlučne v súlade so znením zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy a v súlade so znením Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorá stotožňuje pojem výšku, počet a frekvenciu splátok s pojmom výška, počet a termíny splátok istiny. úrokov a iných poplatkov, čo je potvrdené aj v zmysle cit. rozsudku. Aj keď úverová zmluva neobsahuje termín splatnosti každej splátky uvedením konkrétneho dátumu, na základe uvedených údajov je objektívne možné, aby spotrebiteľ bol schopný určiť termín splatnosti každej splátky. Pokiaľ ide o dátum konečnej splatnosti úverovej zmluvy je uvedený priamo v zmluve nasledovne: „Termín konečnej splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci.“ Cieľom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj ako ZSÚ) je, aby mal spotrebiteľ informáciu aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Aj keď Zmluva neuvádza presný číselný dátum ukončenia zmluvy, veriteľ použil objektívne zistiteľné kritéria, podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Uviedla, že má za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f] zákona č. 129/2010 Z.z. aj vtedy, pokiaľ veriteľ použije objektívne zistiteľné kritériá, z ktorých je nepochybne možné určiť dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, tak ako je tomu v danom prípade. Spotrebiteľ teda disponuje informáciou, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru, a preto je cieľ sledovaný ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. dosiahnutý. V zmysle bodu 71 cit. Rozsudku Súdneho dvora EÚ: „Keďže neuvedenie týchto náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú v zmysle článku 23 smernice 2008/48 a judikatúry pripomenutej v bode 63 tohto rozsudku.“ V zmysle bodu 72 cit. Rozsudku Súdneho dvora EÚ: „Za primerané by sa však nemalo považovať, ak v súlade s touto vnútroštátnou právnou úpravou uplatnenie takejto sankcie vyvoláva voči veriteľovi závažné následky v prípade neuvedenia niektorých náležitostí spomedzi náležitostí upravených v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48, ktoré svojou povahou nemôžu mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku...“ V zmysle bodu 73 cit. Rozsudku: „..... je potrebné odpovedať na siedmu otázku tak, že článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice,
táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť. ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku."
9. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť aj z toho dôvodu, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na rozhodnutí v tejto veci odvolávajúc sa na ust. § 137 písm. c/ CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3 Cdo 112/2004 určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. V prípade možnosti žalovať priamo na splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych žalôb. Uviedla ďalej, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude daný najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým a naopak, nebude daný spravidla v prípadoch, kedy možno žalovať priamo na splnenie povinnosti. Pre danosť existencie naliehavého právneho záujmu je preto nevyhnutné, aby výrok súdneho rozhodnutia o tom, či tu je právny vzťah alebo právo, bol spôsobilý ovplyvniť právne postavenie žalobcu, a teda mal za následok zmenu jeho práv a povinností alebo postavenia v hmotnoprávnych vzťahoch, a to za stavu, že v danom čase nemôže uplatňovať svoje práva žalobou na plnenie. Pokiaľ súdne rozhodnutie žiadnym spôsobom neovplyvní právne postavenie žalobcu, nemožno konštatovať danosť naliehavého právneho záujmu. Ani v prípade, ak navrhované rozhodnutie je spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu, nemusí byť zákonite vždy daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Dôležitým faktom je aj to, že predmetná úverová zmluva bola uzatvorená z iniciatívy žalobcu, žalovaný uzatvorenie zmluvy žalobcovi žiadnym spôsobom nevnucoval. Bolo povinnosťou žalobcu zmluvu si riadne a dôsledne prečítať a následne až po dôslednom porozumení všetkým ustanoveniam ju podpísať. Ochrana spotrebiteľov sa nemôže dostať až do rozsahu, že oslobodí spotrebiteľa od čítania zmluvy a následne, keď dôjde k uplatňovaniu jednotlivých zmluvných ustanovení sa začne spotrebiteľ brániť tým, že si ju neprečítal a neporozumel jej. Doposiaľ žiadny náš klient ako spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy nevyjadril nesúhlas, ani nenamietal žiadne z ustanovení úverových zmlúv a rovnako ani nepožiadal o vysvetlenie žalovaného z dôvodu, že jej nerozumie. Taktiež žiadny neprejavil záujem na akejkoľvek korekcii jednotlivých zmluvných ustanovení. Veľa klientov ako spotrebiteľov sa obmedzí len na získanie finančného prospechu zo zmluvy zabúdajúc na svoje povinnosti. Úverová zmluva však zakladá synalagmatický záväzkový právny vzťah, na základe ktorého si strany majú plniť navzájom. Uviedla, že celú žalobu považuje za všeobecnú, bez reálneho preukázania napádaných skutočností a ich podloženia dôkazmi, ktorá smeruje výlučne k cieľu vyhnúť sa plneniu povinností, ktoré žalobcovi vyplývajú z predmetnej úverovej zmluvy, nakoľko z jeho strany nedošlo k doplateniu ani samotnej istiny.
10. Žalobca k vyjadreniu žalovanej uviedol, že trvá na svojich tvrdeniach, že predmetná zmluva neobstojí pri súdnom prieskume, nakoľko žalovaná nesplnila svoje povinnosti a nepostupovala pri jej uzatváraní a koncipovaní s odbornou starostlivosťou čoho následkom je, že Zmluva neobsahuje všetky obligatórne náležitosti. K otázke eurokonformného výkladu zákona č. 129/2010 Z.z. a najmä jeho ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zaujali od rozsudku SD EU vo veci C-42/15 stanovisko mnohé krajské a okresné súdy a v tejto súvislosti poukázal napr. na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/95/2017 zo dňa 7.6.2017, v ktorom súd skonštatoval: "Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“. Slovenský zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie ako splátok istiny, tak aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokovo splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa. Uviedol, že je potrebné zdôrazniť samotnú skutočnosť, že rozhodnutie vo veci C-42/15 predstavuje výklad smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES a v žiadnom prípade nie je výkladom zákona č. 129/2010 Z.z. Vynesením predmetného rozsudku nevznikla Slovenskej republike žiadna povinnosť zmeny (novelizácie) zákona č. 129/2010 Z.z. a ani nedošlo k iniciovaniu konania proti Slovenskej
republike titulom porušenia povinností pri harmonizácii smernice 200/48/ES. Je nepochybné, že zákon č. 129/2010 Z.z. pri definovaní obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere šiel na rámec smernice, no jeho ustanovenia poskytujú spotrebiteľovi väčší rozsah ochrany ako samotná smernica. Ak by konajúci súd šiel cestou striktného eurokonformného výkladu v konečnom dôsledku by spotrebiteľovi odňal práva priznané zákonom, čo možno považovať za zásah do práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotveného v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a taktiež za porušenie výkladového pravidla zakotveného v ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kde je výslovne uvedené že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv sa použije výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Výklad v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. je pre spotrebiteľa priaznivejší a preto musí mať prednosť. Gramatickým výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. musíme dôjsť k záveru, že zákonodarcovi nestačilo uvedenie výšky splátky, ich počtu a termínu splatnosti prvej a poslednej splátky. V písm. k) daného ustanovenia sa výslovne uvádza : výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, teda sa v Zmluve požaduje uvedenie výšky splátky istiny, počtu splátok istiny a termíny splátok istiny (pozn. použitie plurálu - teda termíny všetkých splátok) ako aj uvedenie výšky splátok úrokov, počet splátok úrokov a termíny splátok úrokov (čo sa analogicky vzťahuje aj na poplatky). Uviedol ďalej, že rozsudok vo veci C-42/2015 bol vynesený dňa 09.11.2016, t.j. v čase keď už bola Zmluva, ktorej sa toto konanie týka uzatvorená. V čase jej uzatvorenia bol žalovaný viazaný zákonom č. 129/2010 Z.z. a nevedel aký výklad smernice č. 2008/48/ES prichádza do úvahy. Na druhej strane je potrebné poukázať na skutočnosť, že úverové zmluvy, ktoré žalovaný uzatvára v súčasnosti aj s poukazom na aktuálnu judikatúru obsahujú aj výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov iných poplatkov, ako aj termín konečnej splatnosti, čiže žalovaný napĺňa požiadavky zákona, ktorého obsah vo vyjadrení popiera. Z tohto dôvodu považuje žalobca procesnú obranu žalovaného za účelovú, nakoľko obligatórna náležitosť v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v Zmluve nepochybne chýba. K absencii obligatórnej náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. žalobca uvádza, že termín konečnej splatnosti definovaný ako 84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci nenapĺňa zákonnú požiadavku presného dátumového vymedzenia bez toho, aby sa spotrebiteľ nemusel k tomuto údaju prepočítavať. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na gramatický výklad pojmu „termín“, ktorý je podľa Slovníka slovenského jazyka definovaný ako „presné časové vymedzenie určené pre nejaký úkon.“ Presné časové vymedzenie znamená uvedenie konkrétneho dátumu, t.j. dňa, mesiaca a roku, v ktorý deň zaniknú povinnosti dlžníka zo zmluvy v prípade jej riadneho plnenia. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/19/2016 zo dňa 30. 03. 2017, v ktorom súd konštatoval, že „ pod termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru je potrebné rozumieť presné dátumové vyčíslenie, aby spotrebiteľ bez akýchkoľvek pochybností získal vedomosť o tom, ktorý je posledný dátum splatnosti jeho záväzku. Zmluvné dojednanie v Obchodných podmienkach „uhradenie poslednej splátky veriteľovi“ nemožno akceptovať ako nepochybné určenie termínu konečnej splatnosti, pretože dlžníkovi nie je zrejmé o aký konkrétny dátum ide. Konečnú splatnosť úveru nemožno ponechať ani na matematickom výpočte podľa úpravy v zmluve, kedy sa má splatnosť každej splátky odvíjať od splatnosti predchádzajúcej splátky: Tiež poukázal na rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 22C/172/2016 zo dňa 20. 04. 2017, v ktorom konajúci súd presne jasne a výstižne skonštatoval, že „... Lehota splatnosti ako do 83 mesiacov od prvého platobného dňa, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Uvedenie iba celkového počtu splátok, nepredstavuje dostatočnú informáciu pre spotrebiteľa, aby už pri uzatváraní zmluvy presne vedel posúdiť dokedy bude povinný úver splácať a vyhodnotil si tak ekonomické riziko s úverom spojené, najmä dokedy ho bude jeho zmluvný záväzok zaťažovať. V danom prípade lehota splatnosti úveru uvedená v zmluve ako 83 mesiacov, je veľmi dlhé časové obdobie. Spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy nepozná konkrétny dátum konečnej splatnosti úveru, nemusí byť preto schopný dostatočne posúdiť najmä výhodnosť poskytnutého úveru a svoju schopnosť úver riadne splácať. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) z. č. 129/2010 Z. z. bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúcemu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je splatná posledná splátka. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“.
11. K naliehavému právnemu záujmu žalobca uviedol, že podľa jeho názoru je u neho dostatočne osvedčený naliehavý právny záujem na určení, že úver, ktorý mu žalovaná poskytla je bezúročný a bez poplatkov a v žalobe dostatočne odôvodnil v čom vidí naliehavý právny záujem na určení bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Jediný subjekt, ktorý je oprávnený deklarovať, že úver poskytnutý žalobcovi žalovanou je bezúročný a bez poplatkov, je všeobecný súd, ktorý ako nezávislý a nestranný orgán umožňuje napĺňať ústavné právo každého občana na súdnu a inú právnu ochranu zakotvené v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Nemožno sa stotožniť s premisou, že žalobca má „čakať“, než žalovaný iniciuje konanie o plnenie a „trpieť“ neustále obťažovanie zo strany veriteľa a spoločností zaoberajúcich sa vymáhaním pohľadávok, ak sa domnieva, že úver, ktorý mu veriteľ poskytol je bezúročný a bez poplatkov. A to najmä v situácii, keď každá výzva obsahuje stále vyššiu a vyššiu dlžnú sumu, v ktorej je zahrnuté príslušenstvo, na ktorého úhradu nemá žalovaná nárok. V žalobcovi to vyvoláva pocit, že neustále spláca svoj dlh žalovanej, no dlh sa nielen, že neznižuje, ale naopak zvyšuje. Takýto stav je ukážkovým príkladom stavu právnej neistoty, v rámci ktorého spotrebiteľ nevie, či právo je alebo nie je na jeho strane. Ak by prestal hradiť poskytnutý úver z dôvodu, že sa domnieva, že úverová zmluva neobsahuje všetky obligatórne náležitosti a táto domnienka sa ukáže ako mylná, nielen že bude musieť hradiť bežné úroky z úveru ale aj úroky z omeškania, zmluvné pokuty a trovy konania, či právneho zastúpenia. Z tohto dôvodu má podľa tvrdenia žalobcu nastúpiť súd, aby neistotu odstránil a zároveň určil veriteľovi mantinely, v rámci ktorých sa môže pri uplatňovaní si nároku voči dlžníkovi pohybovať. Ak súd určí, že úver je bezúročný a bez poplatkov pre veriteľa to automaticky znamená obmedzenie jeho nároku voči dlžníkovi a pre dlžníka to znamená istotu, že nezaplatí veriteľovi viac ako to, na čo má veriteľ nárok. Predíde sa tak budúcim sporom o vydanie bezdôvodného obohatenia. Veritelia totiž neuznávajú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru do času, než túto skutočnosť bude deklarovať súd. Ak súd rezignuje na poskytnutie ochrany spotrebiteľovi, tento sa dostáva do neriešiteľne] situácie, počas ktorej bezmocne čaká, než si veriteľ uplatní právo na plnenie na príslušnom súde a musí znášať veľké množstvo listov, správ a telefonátov, ktorých obsahom je vymoženie plnenia, na ktoré nemá veriteľ právo, a v ktorých je uvedená stále vyššia a vyššia dlžná čiastka. Spotrebiteľ má tak pocit, že napriek splátkam sa jeho dlh neustále navyšuje. Preto žalobca zastáva názor, že dané určenie vyrieši vzťah medzi žalobcom a žalovaným aj do budúcna nakoľko, ak súd určí, že úver je bezúročný a bez poplatkov žalobca vie, že nad rámec požičanej istiny nemusí žalovanému viac zaplatiť a žalovaný vie, že v dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nemá od žalobcu právo na ďalšie plnenie. Ak bude vyriešená táto základná otázka, vzťahy medzi účastníkmi sa dajú vyriešiť mimosúdne a predíde sa ďalším sporom o plnenie. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne určuje, že následkom absencie obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere je bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, musí mať spotrebiteľ k dispozícii aj právny nástroj, aby sa takéhoto určenia mohol domáhať. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/309/2014 zo dňa 25.5.2017, v zmysle ktorého Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia .... Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972 .... V tejto súvislosti je potrebné v súlade s ustálenou judikatúrou (porovnaj rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/27/2013 alebo 15Co/339/2015) zohľadňovať skutočnosť že spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované na základe neplatnej spotrebiteľskej zmluvy. Nie je pritom podstatné, či došlo či už zo strany spotrebiteľa alebo dodávateľa k uplatneniu práva na plnenie. Spotrebiteľ má právo, aby nebol obťažovaný hrozbou uplatnenie účinkov neplatnej zmluvy, ktorej neplatnosť nebola autoritatívnym rozhodnutím súdu určená. Zmyslom určovacej žaloby je nadobudnutie právnej istoty spotrebiteľa vo vzťahu k plneniam poskytovaným dodávateľovi. V zmysle rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/224/2013 zo dňa 12.2.2014, zvýšená ochrana spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch v spotrebiteľských zmluvách musí mať za následok aj poskytnutie procesných prostriedkov na takúto ochranu. Pri hodnotení naliehavého právneho záujmu v spotrebiteľských zmluvách treba vychádzať z princípov zvýšenej ochrany spotrebiteľa danej nielen komunitárnou, ale aj vnútroštátnou právnou úpravou .... To znamená, že v zásade bude daný naliehavý právny záujem na určení každej skutočnosti, ktorá môže mať vplyv na zmluvný vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, čo zodpovedá požiadavke, aby z úradnej povinnosti rozhodnutie súdu bolo spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu. Dokonca bude postačujúce aj to, ak rozhodnutie bude mať vplyv na postavenie spotrebiteľa k tretej osobe, ktorá nie je účastníkom konania.
12. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu uviedla, že pokiaľ ide o obsahovú náležitosť predmetnej úverovej zmluvy v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZSU, tak poukázala na skutočnosť, že bol podaný Okresným súdom Dunajská Streda návrh na začatie prejudiciálneho konania pre obdobné právne posúdenie obsahových náležitostí právneho úkonu a bolo Rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. proti Kára Bíróová rozhodnuté: „ Článok 10 ods.
2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.“ Žalovaná sa na tomto mieste dovoláva výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZSU v súlade s princípom právnej istoty podľa ust. čl. 2 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Ďalej citovala z dôvodovej správy k CSP: „Východiskovým princípom je princíp právnej istoty, ktorý je v navrhovanej podobe konštantne judikovaný Ústavným súdom SR ako i európskymi súdnymi autoritami. Civilné spory sa prejednávajú a rozhodujú v súlade s ustálenou judikatúrnou líniou ESĽP, Súdneho dvora EÚ, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky.“ Súdny dvor EÚ bez výhrad patrí k najvyššej súdnej autorite a teda jeho záver, parafrázujeme: „zmluva nemusí spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny" musí byť zohľadnený pri výklade dotknutého ustanovenia právneho poriadku SR. Žalovaný sa na tomto mieste dovoláva výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. k) v súlade s princípom eurokonformného výkladu právnej normy, t. j. výklad v súlade so smernicou, tak aby sa zabezpečil „reálny účinok“ smernice k cieľu vytvoriť skutočný vnútorný trh. Poukázala na to, že zo strany európskeho práva vychádza členským štátom povinnosť lojality reprezentovaná čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Podľa tohto článku majú štáty zabezpečiť bezporuchovosť realizácie cieľov a politík EU. Takéto koncipovanie umožnilo Súdnemu dvoru EÚ vyvodenie princípu nepriameho účinku európskeho práva prostredníctvom svojej judikatúry, a teda vznik eurokonformného výkladu práva. Právny rámec pre potreby slovenského právneho poriadku poskytuje čl. 7 ods. 2 Ústavy SR - Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Žalovaná n poukazuje na skutočnosť, že takýto výkladový princíp je v modernom právnom poriadku začlenený medzi základné interpretačné pravidlá právnych noriem viď. ust. čl. 3 ods. 1 CSP. Žalovaná poukazuje; že z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že členské štáty EÚ majú povinnosť interpretovať svoje národné právo v súlade so smernicami a to s poukazom na rozhodnutia:
- C- 106/77 Simmenthal - Vnútroštátny súd, ktorý v rámci svojej právomoci aplikuje ustanovenia práva Spoločenstva, je povinný zabezpečiť plný účinok týchto noriem a v prípade potreby z vlastnej úradnej moci neuplatní každé vnútroštátne ustanovenie, hoci by išlo o neskoršie ustanovenie, ktoré je v rozpore s právom Spoločenstva, bez toho, aby musel najprv žiadať alebo čakať na jeho zrušenie legislatívnou cestou alebo iným ústavným postupom,
- C-14/83 Colson and Kamann - Súd spresnil výklad čl. 5 Zmluvy, kde má nielen členský štát povinnosť zabezpečiť všetky potrebné opatrenia všeobecnej či osobitnej povahy slúžiace k zabezpečeniu určeného cieľa, ale túto povinnosť majú aj všetky orgány členských štátov ako aj súdy v rámci im zverených právomocí, tak aby bolo zabezpečené znenie a účel smernice v zmysle čl. 249 pod odsek 3 Zmluvy o založení ES.
- C-106/89 Marleasing - Súdny dvor judikoval, že aj napriek absencii implementácie je vnútroštátny súd povinný vykladať vnútroštátne právo so zreteľom na účel a znenie smernice bez ohľadu na to, či bola vnútroštátna norma prijatá pred alebo po smernici. Dôvodom je práve dosiahnutie účelu smernice v zmysle čl. 249 pod odsek 3 Zmluvy o založení ES.
- C- 397/01 - Pfeiffer a i. - Vnútroštátny súd vo vnútroštátnom spore vedenom výhradne medzi jednotlivcami musí pri použití ustanovení vnútroštátneho práva vydaných na prebratie povinností stanovených v smernici zohľadniť vnútroštátne právo ako celok a vykladať ho v najširšej možnej miere s ohľadom na znenie a účel smernice, aby dospel k riešeniu, ktoré je v súlade s cieľom sledovaným smernicou.
13. Žalovaná práve týmto podaním poukázala, že predmetné ustanovenie zákona je nutné vykladať z pohľadu „princípu právnej istoty“ a z pohľadu „princípu eurokonformného výkladu právnej normy“. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29.11.2017, sp. zn. 43Co/24/2017, kde v bode 24 uvádza: „Odvolací súd tiež nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že údaje v zmluve ohľadne výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov nespĺňajú náležitosti stanovené v citovanej úprave § 9 ods. 2 písm. k) Zákona z dôvodu, že žalovaný v zmluve neuviedol, aká je výška splátky istiny, úroku a poplatku." .....„Žalovaný v uvedenom podaní poukazoval na jednotlivé body rozsudku Súdneho dvora EÚ C-42/15 zo dňa 09.11.2016, pokiaľ ide o údaj o výške splátky istiny, úroku a poplatku v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, súd prvej inštancie sa v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia s týmito námietkami vôbec nevysporiadal, z odôvodnenia nie je zrejmé, či sa vôbec oboznámil s vyššie uvedeným rozsudkom Súdneho dvora EÚ.“
14. Ďalej uviedla, že uvedené skutočnosti je potrebné uplatniť aj v súvislosti s náležitosťou úverovej zmluvy v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) ZSU. Na podporu svojich tvrdení z hľadiska náležitosti ust. § 9 ods. 2 písm. f) ZSU uvádza rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 21.11.2017 sp. zn. 17Csp/158/2017, kde v bode 12 súd konštatoval: „ K náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f), zákona č. 129/2010 Z. z. súd konštatuje, že v bode 41 zmluvy je uvedený termín konečnej splatnosti ,,60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci". Podľa názoru súdu, z uvedeného priemerný spotrebiteľ vie bezpečne zistiť dátum termínu konečnej splatnosti úveru, keď zmluva o úvere bola uzavretá 03.09.2015, splatnosť 60 mesiacov, t.j. 5 rokov, termín konečnej splatnosti je 15.09.2020. Súd poukazuje i na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C - 42/15, podľa ktorého článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok s odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Možno konštatovať, že žalovaný ako veriteľ použil objektívne zistiteľné kritéria, podľa ktorých spotrebiteľ mohol vedieť, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Súd sa v tomto smere nestotožnil s tvrdením žalobkyne o tom, že nie je zrejmá doba trvania zmluvy a konečná splatnosť úveru." Ďalej uviedla, že rozsudok Súdneho dvora EÚ z 9,11.2016 vo veci C 42-15, poskytuje bližší výklad smernice 2008/48, (ktorá už v čase uzatvorenia zmluvy bola platná a účinná), čo sa týka namietaných náležitostí zmluvy, nakoľko harmonizuje, resp. zosúlaďuje vnútroštátne právo s právom európskym, o čom svedčí aj súčasne smerovanie právnej úpravy SR. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem tak trval na tom, že žalobca ho riadne neodôvodnil, nakoľko pri naliehavom právnom záujme na určení totiž to nejde o akýkoľvek právny záujem, ktorý by odôvodňoval žalobcu k podaniu určovacej žaloby, ale musí ísť o naliehavý právny záujem a preto v tejto súvislosti považovala za dôležité zdôrazniť skutočnosť, že zo strany žalobcu nedošlo dosiaľ ani k úhrade samotnej istiny. Tvrdila, že žalovaná na základe dosiaľ uvedeného riadne preukázala, že predmetná úverová zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti, ktoré vyžadoval zákon platný a účinný v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, preto nie je dôvod aby bol poskytnutý úver vyhlásený za bezúročný a bez poplatkov. Trvala na tom, aby súd žalobu zamietol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú z ňou uvedených dôvodov.
15. Žalobca k vyjadreniu žalovanej k vyjadreniu žalobcu uviedol, že k podstatnej náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z., že výklad daného ustanovenia je v rozhodovacej praxi slovenských súdov sporný. Poukázal na aktuálny rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/278/2017 zo dňa 23.01.2018, kde súd skonštatoval : „... Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokovo iných poplatkov“. Slovenský zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie ako splátok istiny, tak aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdoch potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov......... V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci . ... V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok .... Odvolací súd je preto názoru, že napriek poukazu žalovaného na Smernicu a rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C- 42/15, zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich tak, ako to ustanovuje § 9 ods. 2 zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý aplikoval okresný súd, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.“ K absencii obligatórnej náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010
Z.z. žalobca zastáva názor, že údaj o termíne konečnej splatnosť musí byť vyjadrený dátumom - dňom, mesiacom 'a rokom, kedy dôjde k splneniu povinnosti zo Zmluvy. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/204/2017 zo dňa 24.10.2017, kde súd skonštatoval ... V súvislosti s konečnou splatnosťou úveru sa odvolací súd stotožňuje so záverom okresného súdu, že termín (konečnej splatnosti) nie je možné vykladať inak ako dátum ukončenia zmluvy, ktorý má byť podľa odvolacieho súdu zásadne vyjadrený ako deň, mesiac, rok a pod., a že nie je možné ho nahradiť ani výpočtom počtu splátok, resp. uvedením dňa po uzavretí zmluvy ..... Dikcia zákona o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby termín konečnej splatnosti úveru bol vyjadrený určito, jasne, zrozumiteľne. K naliehavému právnemu záujmu žalobca uviedol, že podľa jeho názoru v žalobe dostatočne odôvodnil v čom vidí naliehavý právny záujem na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Vzhľadom na polemiku ohľadom procesnej prípustnosti žaloby o určenie neprijateľných zmluvných podmienok poukázal na legislatívnu zmenu súvisiacu s prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení s účinnosťou od 1.1.2018 zakotvil do ust. § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z. právo spotrebiteľa domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou (s odkazom na žalobu v zmysle § 137 ods. c) a d) Civilného sporového poriadku.
16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
19. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
22. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
23. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
24. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.
25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
26. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka, zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné.
28. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
29. Podľa § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
30. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky, pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu, 6) d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, e) povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa, f) prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru sa považuje za fixnú iba na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) trvanlivým médiom každý prostriedok, ktorý umožňuje uloženie informácií spôsobom prístupným na používanie v budúcnosti na časové obdobie zodpovedajúce účelom informácií a ktorý umožňuje verné reprodukovanie uložených informácií.
31. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
32. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
33. Podľa § 9 ods. 3 cit. zák., ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
34. Podľa § 9 ods. 4 cit. zák., ak ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej splátky spotrebiteľa nevedú k okamžitej zodpovedajúcej amortizácii celkovej výšky úveru, ale v období a za podmienok ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v inej zmluve sa použijú na vytvorenie kapitálu, je veriteľ povinný zrozumiteľne a stručne uviesť, či použitie takto vytvoreného kapitálu zaručuje splatenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru čerpaného na jej základe.
35. Podľa § 9 ods. 5 cit. zák., amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere.
36. Podľa § 9 ods. 6 cit. zák., spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
37. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. v platnom znení, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b) f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)písm. a/ b/ cit. zák., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a/ ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1, b/ je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
38. Žalovaná bola dodávateľom služby - poskytovanie úverov, čo vyplýva aj z predmetu jej činnosti zapísanej v obchodnom registri (poskytovanie úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov), žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako fyzická osoba a zo žiadnych ustanovení zmluvy nevyplýva, že konal s cieľom smerujúcim (vzťahujúcim sa) k jeho obchodu, povolaniu alebo podnikaniu (viď čl. 2 písm. a/, písm. b/ Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Z formy a obsahu označenej zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal veriteľ už vopred pripravený a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobcu, pričom žalobca obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť, a ani neovplyvnil. V čase rozhodovania súdu vo veci platil už zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť od 11. júna 2010. Na účely tohto zákona sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je (bolo) tak nevyhnuté predmetný právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou zmluvou o úvere posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka). Z tohto je zrejmé, že právny vzťah účastníkov je vzťahom spotrebiteľským založeným predmetnými spotrebiteľskými zmluvami.
39. Súd nariadil vo veci termín pojednávania, na ktoré pojednávanie sa nedostavila žalovaná, ktorá sa ospravedlnila z neúčasti na pojednávaní a súhlasila aby súd prejednal vec v jej neprítomnosti. Súd prejednal a rozhodol vec v jej neprítomnosti za osobnej účasti žalobcu. Súd po vykonaní dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu zistil tento skutkový stav:
40. Žalovaná ako veriteľ a žalobca ako spotrebiteľ uzavreli dňa 27.10.2014 Zmluvu o hotovostnom a revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového úveru typu XXTXXXAGZX žalovanou žalobcovi v celkovej výške 5.500,- € ( bod 29. Zmluvy), s celkovou výškou mesačnej splátky 134,40 € (bod 30. Zmluvy), s termínom splatnosti splátok ** (bod 31. Zmluvy) / ** Prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. Informácie o splátkach nájdete po registrácii aj na www.SpravcaFinancii.sk./, s ročnou úrokovou sadzbou 23,74 % (bod 32. Zmluvy), s RPMN 26,80% (bod 33. Zmluvy), s priemernou hodnotou RPMN 16,81 % (bod 34. Zmluvy), s celkovou čiastkou splatnou spotrebiteľom (bez platieb za doplnkové služby) 11.289,60 € (bod 35. Zmluvy), s počtom splátok 84 (bod 36. Zmluvy), spôsob úhrady splátok poštovou poukážkou (bod 38. Zmluvy), termín konečnej splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci (bod 39. Zmluvy). Súčasne uzavreli strany Revolvingový úver (Zmluva o úvere z karty), ktorá tvorí súčasť predmetnej zmluvy, predmetom ktorého je bezúčelový revolvingový úver s výškou úverového rámca (kreditného) limitu) 500,- € (bod 48. Zmluvy), s ročnou úrokovou sadzbou 26,28%/11,88* (vyčerpaná čiastka nižšia ako 1000 EUR sa úročí sadzbou 26,28% p.a., vyčerpaná čiastka vyššia ako 1000 EUR sa úročí sadzbou 11,88% p.a. Pre účely úrokovej sadzby sa do vyčerpanej čiastky nezapočítavajú transakcie zaradené do splátkových programov)., mesačná úroková sadzba 2,19%/0,99% * (bod 50. Zmluvy), výška mesačnej splátky 4% z dlžnej čiastky (min. 12,- €), RPMN 38,81%, priemerná hodnota RPMN 24,36%, celková čiastka splatná spotrebiteľom 590,73 €, termín splatnosti splátok 20. deň v mesiaci.
41. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
42. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. v platnom znení, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
43. V čase rozhodovania súdu v tejto veci je platná novela ust. § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z. (od 1.1.2018), podľa ktorej sa môže spotrebiteľ na súde domáhať žalobou určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru, takže sa súd stotožňuje s právnym názorom žalobcu, že na takomto určení má naliehavý právny záujem s poukazom aj na ust. § 137 písm. d/ CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Týmto osobitným právnym predpisom je zákon č. 129/2010 Z.z. a to konkrétne ust. § 11 ods. 4 v znení platnom od 1.1.2018. Súd sa stotožnil s právnym názorom
žalobcu, že o tejto otázke musí rozhodnúť súd, pretože inak je jeho právne postavenie neisté a tento názor je tak ako to aj žalobca správne uviedol v súlade s ustálenou judikatúrou. Jedná sa o rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/27/2013 alebo 15Co/339/201, ktoré zohľadňujú skutočnosť, že spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované na základe neplatnej spotrebiteľskej zmluvy. Nie je pritom podstatné, či došlo či už zo strany spotrebiteľa alebo dodávateľa k uplatneniu práva na plnenie. Spotrebiteľ má právo, aby nebol obťažovaný hrozbou uplatnenie účinkov neplatnej zmluvy, ktorej neplatnosť nebola autoritatívnym rozhodnutím súdu určená. Zmyslom určovacej žaloby je nadobudnutie právnej istoty spotrebiteľa vo vzťahu k plneniam poskytovaným dodávateľovi. V zmysle rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/224/2013 zo dňa 12.2.2014, zvýšená ochrana spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch v spotrebiteľských zmluvách musí mať za následok aj poskytnutie procesných prostriedkov na takúto ochranu. Pri hodnotení naliehavého právneho záujmu v spotrebiteľských zmluvách treba vychádzať z princípov zvýšenej ochrany spotrebiteľa danej nielen komunitárnou, ale aj vnútroštátnou právnou úpravou .... To znamená, že v zásade bude daný naliehavý právny záujem na určení každej skutočnosti, ktorá môže mať vplyv na zmluvný vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, čo zodpovedá požiadavke, aby z úradnej povinnosti rozhodnutie súdu bolo spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu. Dokonca bude postačujúce aj to, ak rozhodnutie bude mať vplyv na postavenie spotrebiteľa k tretej osobe, ktorá nie je účastníkom konania. Súd poukazuje aj na závery ďalších rozhodnutí odvolacích súdov SR a to na rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 24Co/57/2017 zo dňa 22.2. 2018, sp. zn. 20Co/281/2016 z 30.1.2018.
44. Súd po preskúmaní náležitosti spotrebiteľských zmlúv v zmysle vyššie cit. právnych ustanovení mal za preukázané tvrdenia žalobcu, že zmluvy neobsahujú všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy vyplývajúce z vyššie citovaného ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch čo má za následok, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a/ b/ cit. zák. Jedná sa konkrétne o náležitosti, na ktoré poukázal žalobca: výšky, počtu a termínov splátok istiny, údaj o termíne konečnej splatnosti úveru úrokov a iných poplatkov, chýbajúcu dobu trvania zmluvy - termín konečnej splatnosti, RPMN, úrok.
A/ Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia - v Zmluvách je uvedená len výška splátky od prvej po predposlednú. Nie je však špecifikované akú sumu z tohto predstavujú splátky istiny, úroku a poplatkov, pričom z cit. zákonného ustanovenia vyplýva, že zákon okrem výšky a počtu splátok vyžaduje aj určenie termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a toto predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Súd pritom poukazuje na to, že v predmetných spotrebiteľských zmluvách je uvedený iba počet splátok a ich výška bez toho, aby mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa so splatnosťou týchto jednotlivých splátok, čo má podľa názoru súdu za následok neurčitosť takéhoto právneho úkonu. K rozhodnutiu Súdneho dvor Európskej únie C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia a.s. proti Klára Biróová súd poznamenáva, že požiadavka Smernice je jasná a zreteľná. Okresný súd Dunajská Streda sa nemal pýtať Súdneho dvora EÚ, ako sa má toto ustanovenie vykladať, pretože zo slovného spojenia "výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa" výkladom nie je možné vyvodiť požiadavku, aby zmluva uvádzala splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky iných poplatkov. Preto Súdny dvor EÚ v Rozsudku C-42/15 správne rozhodol, že Smernica takéto členenie nepožaduje. Opäť, Okresný súd Dunajská Streda sa pýtal Súdneho dvora EÚ nadbytočnú otázku, ktorou sa Súdny dvor EÚ nemal zaoberať v zmysle doktríny acte claire. Požiadavka zákona je od požiadavky smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 (ďalej len „smernica“) odlišná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Niet pochybností, že slovenský zákon ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje Smernica, ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, teda zákaz odchýlenia od ustanovení Smernice vo vnútroštátnom práve, je zrejmé, že by použil takú terminológiu ako používa Smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“. K výkladu tohto ustanovenia existuje konštantná judikatúra slovenských súdov (potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR: sp. zn. 7Sžo 61/2015 zo dňa 28. 06. 2016, sp. zn. 3 Sžo 19/2012 zo dňa
12.03.2013, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešov zo dňa 21.02.2012, sp. zn. 3S/53/2011-43 a desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR), v zmysle ktorých sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Nachádza sa tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom. V taktom prípade musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, a ak jej priamy účinok poskytnúť nemôže, tak či jej môže priznať nepriamy účinok (teda vykladať zákon eurokonformne), alebo či jej takýto nepriamy účinok priznať nemôže. Keďže v tomto prípade sa jedná o spor medzi jednotlivcami, nie je možné, aby tunajší súd poskytol Smernici priamy účinok. Súd preto skúma, či jej môže priznať nepriamy účinok, a teda vykladať zákon eurokonformne. V tomto konkrétnom prípade vnútroštátny súd SR môže skúmať len možnosť nápravného súladného výkladu, pretože text zákona je odlišný od textu Smernice, a výklad Smernice zo strany Súdneho dvora EÚ je odlišný od výslovného znenia Zákona. Nejedná sa tu o priamy účinok, kedy je vnútroštátne právo vypustené a nahradené smernicou. V prípade nepriameho účinku vnútroštátne právo ostáva naďalej v platnosti, nemôže byť vypustené na úkor smernice, vnútroštátny súd ho berie v plnom rozsahu v úvahu a vykladá ho, iba musí skúmať, či ho môže vykladať eurokonformne. Teda nestačí, že Smernica hovorí niečo iné ako zákon, že Súdny dvor EÚ v Rozsudku C-42/15 uviedol, že Smernica sa má vykladať tak alebo onak, musí to byť jedine vnútroštátny súd, ktorý musí skúmať, či môže podľa vnútroštátnych výkladových metód vykladať vnútroštátne právo, teda zákon) eurokonformne. Vnútroštátne súdy SR v konštantnej judikatúre potvrdenej Najvyšším súdom SR potvrdili, že výklad zákona je taký, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky úveru, splátky poplatkov a splátky úverov, vychádzajúc z jazykového výkladu zákona. Opäť, vnútroštátne súdy vykladali predmetné znenia zákona už v niekoľkých stovkách prípadov a za použitia vnútroštátnych výkladových metód dospeli k záveru, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky istiny, úrokov a poplatkov. Vzhľadom na explicitné znenie Zákona v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, by súdy, ak by po Rozsudku C42-15 vyložili toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, doslova zlomili vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradili Smernicou, čo je však postup typický pre priamy účinok. Nakoľko sa ale nejedná o priamy účinok, ale účinok nepriamy, takýto postup nebude možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra legem. Zároveň, výklad Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. Pojem právnej istoty je v slovenskom Civilnom sporovom poriadku vyjadrený v ust. článku 2 ods. 2 ako stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona účinného v čase uzatvárania Zmlúv už bol predmetom výkladu v stovkách prípadoch a v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky istiny, úrokov a poplatkov. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetným ustanovenia zákona, napriek Rozsudku C-42/15, nie je možné priznať nepriamy účinok. Tým nie je dotknuté právo veriteľov, aby sa domáhali náhrady škody, v prípade, že im vznikne, priamo voči Slovenskej republike, a to vzhľadom na chybnú implementáciu Smernice. Na to, aby bolo možné vykladať Zákon v súlade so Smernicou by bolo potrebné Zákon novelizovať a zosúladiť s textom Smernice, inak by sa jednalo o výklad Zákona contra legem a bola by porušená zásada právnej istoty.
B/ Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z. - údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Predmetné zmluvy obsahujú údaj o konečnej splatnosti úveru a to „84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to 15. dňa v poslednom mesiaci.“ Takýto údaj nemožno považovať za presnú časovú a dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru pre túto konkrétnu zmluvu a preto súd je toho názoru, že úverová zmluva uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru. Súd má za to, že pri tak neurčitom údaji keď zároveň nie je v zmluve uvedený ani samotný spôsob výpočtu termínu konečnej splatnosti úveru, t.z. či sa mesiac, v ktorom bol úver poskytnutý započítava do 84 mesiacov, na ktoré bol úver poskytnutý a ktorým mesiacom je „posledný mesiac, v ktorom mal byť 15. dňom úver splatený. Takto uvedený údaj nemožno považovať za presnú časovú a dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru pre túto konkrétnu zmluvu, tak aby bolo vôbec možné s istotou zistiť presný dátum konečnej splatnosti.
C/ Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z. z. - nesprávne uvedená výška RPMN v zmluve. Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že RPMN uvedená v predmetných Zmluvách nezodpovedá (v
neprospech klienta) zákonným náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere, § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Výška RPMN uvedená v predmetných Zmluvách nezodpovedá (v neprospech klienta) skutočnej výške RPMN vypočítanej vzhľadom na výšku úveru, poplatok, počet a výšku splátok, celkové náklady spojené s úverom. Priemerná hodnota RPMN pre spotrebiteľské úvery vo výške od 1.500 € do 6.500 € s dobou splatnosti od 5 do 10 rokov, poskytnutých v IV. štvrťroku 2014 predstavovala 16,16 %, čo v porovnaní s RPMN v zmysle zmluvy uzavretej medzi stranami sporu výška tejto odplaty stanovenej na 26,8% podstatne prevyšuje priemernú hodnotu RPMN (o 10 %), a pokiaľ ide o Zmluvu o revolvingovom úvere tak pre spotrebiteľské úvery vo výške do 500 € s dobou splatnosti od 5 do 10 rokov, poskytnutých v IV. štvrťroku 2014 predstavovala 20,12 %, čo v porovnaní s RPMN v zmysle zmluvy uzavretej medzi stranami sporu výška tejto odplaty stanovenej na 38,31% podstatne prevyšuje priemernú hodnotu RPMN (o 18 %). To je nepochybne v oboch prípadoch v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 53 ods. 6 Obč. zák., v zmysle ktorého súd pri posudzovaní primeranosti odplaty prihliadal najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. V zmluvách uvedená RPMN tak úpadcu (spotrebiteľa) uviedla do omylu a vyvolala u neho domnienku výhodnosti úveru, čím narušila ekonomické správanie spotrebiteľa. Údaj o RPMN je najdôležitejším údajom pre spotrebiteľa z hľadiska jeho rozhodovania o výhodnosti či nevýhodnosti príslušného úveru. Nepochybne obe Zmluvy (Zmluva o hotovostnom úvere a o revolvingovom úvere) sú formulárovými zmluvami, ktorých obsah spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť a preto ich nie je možné považovať za individuálne dojednané.
D/ Podľa § 9 ods. 2 písm. i) zák. č. 129/2010 Z. z. - nesprávne uvedená výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru zmluve. Úroky dohodnuté pri poskytovaní peňažnej pôžičky alebo pri poskytovaní úveru predstavujú odmenu za užívanie požičanej istiny. Dohodnuté úroky je potrebné odlišovať od úrokov z omeškania, na ktoré má veriteľ zo zákona právo, ak sa dlžník dostal do omeškania s peňažným plnením (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Občiansky zákonník, Obchodný zákonník a ani iné právne predpisy výslovne nestanovia, do akej výšky je možné pri pôžičke alebo úvere dojednať úroky, ktoré sú teda predmetom voľného zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, čo však neznamená, že by sa na túto dohodu nevzťahovalo ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012 sp. zn. 5 Cdo 26/2011). Z uvedeného je zrejmé, že dohodnutá výška úrokov v zmluvách, ktorú si dohodli strany prevyšujú úrokovú mieru obvyklú z praxe peňažných ústavov v čase uzavretia zmluvy. Súd zistil z internetovej stránky NBS (Úrokové miery úverov), že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov v októbri 2014 predstavovala úroková miera 10,38% (v Zmluve je 23,74%). Z toho je zrejmé, že úrok určený žalovanou v danom prípade bol vyšší o viac ako 50% a súd ho považuje za úžernícky, nakoľko dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky neadekvátne presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.
45. Vzhľadom na vyššie uvedené, sa súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu a po preskúmaní zmluvy dospel tiež k záveru, že táto neobsahuje náležitosti vyplývajúce z vyššie citovaného ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch čo má za následok, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a/ b/ cit. zák. Jedná sa konkrétne o vyššie špecifikované náležitosti, na ktoré poukázala aj žalobkyňa: výšky, počtu a termínov splátok istiny, údaj o termíne konečnej splatnosti úveru úrokov a iných poplatkov, chýbajúcu dobu trvania zmluvy - termín konečnej splatnosti, RPMN,
úrokovej sadzby. Toto má za následok, že sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a súd preto vyhovel žalobe.
46. Podľa § 256 ods.1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
50. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a § 256 CSP. Úspešnému žalobcovi (výrok II. rozsudku) žiadne odôvodnené trovy nevznikli a ani ich náhradu nežiadal a pokiaľ ide o trovy čiastočne zastaveného konania tak v tomto prípade vzhľadom k tomu, že síce žalobca vzal žalobu sčasti späť a teda zavinil procesne, že sa konanie muselo sčasti zastaviť (výrok II. rozsudku) zase na druhej strane žalovanej žiadne odôvodnené trovy vyplývajúce zo spisu nevznikli. Súd preto rozhodol tak, že stranám sa náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§§ 371, 372 CSP).