Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/259/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom v Bratislave, Michalská č. 18, právne zastúpený Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Prievozská 4/B, Bratislava proti žalovanej: X. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T., štátna občianka SR, v konaní o zaplatenie XXX,XX Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 327,62 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 570,89 Eur od 1.10.2012 do 12.10.2012, zo sumy 327,62 Eur od 13.10.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32,42%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu X.XXX,XX Eur, úroky vo výške XX,XX % ročne zo sumy XXX,XX E. od X.X.XXXX do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy XXX,XX E. od X.X.XXXX do zaplatenia, úroky vo výške XX% ročne zo sumy XX,XX E. od X.X.XXXX do zaplatenia, a náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že dňa XX.X.XXXX so žalovanou uzatvoril Zmluvu o produktových balíčkoch pre deti, študentov a mladých (ďalej ako „Zmluva o bežnom účte“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal zriadiť a viesť pre žalovanú bežný účet v mene SKK. V zmysle čl. I Zmluvy o bežnom účte sa žalovaná zaviazala čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania. Žalovaná nedodržala dohodnuté podmienky, v dôsledku čoho žalobca evidoval na bežnom účte ku dňu X.X.XXXX nepovolený debetný zostatok vo výške XX,XX Eur. Podľa čl. I ods. X Zmluvy o bežnom účte v prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov uložených na účte, úročí navrhovateľ vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou, vyhlasovanou navrhovateľom, ktorá bola ku dňu nasledujúcemu po dni posledného vyčíslenia debetného zostatku vo výške 25% p.a.. Dňa XX.X.XXXX, na základe žiadosti žalovanej vystavil žalobca žalovanej oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXXR, ktorým došlo k uzatvoreniu Zmluvy o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXXXR v zmysle čl. II Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu (ďalej „VZP pre prečerpanie“), ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Na základe tejto zmluvy o prečerpaní poskytol žalobca žalovanej povolené prečerpanie na bežnom účte do výšky limitu XXX,XX Eur formou úveru. Zmluvné strany sa dohodli, že výška úrokovej sadzby je XX,XX% ročne a výška sadzby úrokov z omeškania je XX% ročne a je platná do doby kým nedôjde k zmene úrokovej sadzby podľa VZP pre prečerpanie. Úver mohol byť čerpaný od XX.X.XXXX. Keďže žalovaná nedodržala zmluvné podmienky, žalobca dňa XX.X.XXXX určil splatnosť úveru a vyzval žalovaná na uhradenie dlžnej sumy. Výška úroku

pri povolenom prečerpaní predstavuje ku dňu X.X.XXXX sadzbu XX,XX% ročne. Žalobca eviduje ku dňu X.X.XXXX voči žalovanej pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o prečerpaní v celkovej výške XXX,XX Eur, ktorú predstavuje istina vo výške XXX,XX Eur, úrok vo výške XXX,XX E. vyčíslený k X.X.XXXX, úrok z omeškania vo výške XXX,XX E. vyčíslený k X.X.XXXX a dlžné poplatky vo výške XX E. vyčíslené k X.X.XXXX.

2. Po vykonanom dokazovaní oboznámením žaloby, zmluvy o produktových balíčkoch pre deti, študentov a mladých zo dňa XX.X.XXXX (ďalej ako „Zmluva o bežnom účte“), prehľadu úrokových sadzieb, oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa XX.X.XXXX, obchodných podmienok pre povolené prečerpanie ČSOB Študentského účtu - FUN účtu (ďalej len „OP“), oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa X.XX.XXXX, vyčíslenia pohľadávky, písomného podania navrhovateľa zo dňa XX.XX.XXXX, prehľadovej tabuľky, sadzobníka poplatkov, výzvy navrhovateľa zo dňa X.X.XXXX, fotokópie neprevzatej zásielky, výpisov z účtov, okresný súd vyhlásil na pojednávaní dňa XX.X.XXXX rozsudok, výrokom I. ktorého konanie v časti o zaplatenie úroku vo výške XX% ročne zo sumy XX,XX E. od X.X.XXXX do zaplatenia zastavil, výrokom II. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu XXX,XX Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy XXX,XX E. od XX.XX.XXXX do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom III. vo zvyšku žalobu zamietol, výrokom IV. žalovanej súd náhradu trov konania nepriznal. Predtým okresný súd uznesením č.k. 20C 259/2014-63 zo dňa 19.5.2015, právoplatným dňa 10.11.2015 konanie zastavil v časti o zaplatenie sumy 17,96 Eur. Konanie bolo zastavené v uvedených častiach z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom. Žalobu súd zamietol vo zvyšku z dôvodu, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ohľadom vyčíslených riadnych úrokov, úrokov z omeškania a bremeno tvrdenia ohľadom spôsobu započítania čiastočných úhrad na položky na riadne úroky a úroky z omeškania, a preto súd všetky úhrady žalovanej titulom úveru v sume 420,61 Eur započítal v celom rozsahu na istinu povoleného prečerpania 663,88 Eur, a dlh žalovanej potom ustálil na sumu 243,27 Eur. Žaloba bola zamietnutá aj v časti o zaplatenie poplatku vo výške 35 Eur uplatneného za výzvu adresovanú žalovanej, pretože zmluvné ustanovenie čl. IV bod 7 Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie v spojení so sadzobníkom, ktoré umožňovali žalobcovi účtovať tieto poplatky považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku a tým absolútne neplatné podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Napokon bola žaloba zamietnutá aj v časti o zaplatenie riadneho úroku z úveru vo výške 13,90% ročne zo sumy 663,88 Eur od zosplatnenia do zaplatenia s odôvodnením, že využitím práva predčasného zosplatnenia úveru zo strany veriteľa dochádza k zmene obsahu záväzku, dlžník/spotrebiteľ stráca výhodu splátok a poskytnuté prostriedky už nemá právo užívať po dobu pôvodne dohodnutú, ale musí ich okamžite vrátiť veriteľovi, čím sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť veriteľovi namiesto úrokov z úveru, úroky z omeškania z dlžnej sumy úveru. Právo na riadny úrok z úveru má navrhovateľ do zosplatnenia istiny úveru a následne má navrhovateľ ako veriteľ právo už iba na úrok z omeškania.

3. Žalobca napadol rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním v časti výroku o zamietnutí žaloby okrem nepriznaného poplatku 35 Eur s príslušným úrokom z omeškania za výzvu adresovanú žalovanej. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 17Co 449/2016-101 zo dňa 25.10.2017 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby s výnimkou zamietnutia žaloby o zaplatenie poplatku 35 Eur s príslušenstvom a vo výroku IV. o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvej inštancie neuviedol právny dôvod, pre ktorý započítal celé plnenie zo strany žalovanej na úhradu istiny dlhu. Súd prvej inštancie nekonštatoval neexistenciu nároku na úrok a úrok z omeškania podľa hmotného práva, a preto nemohol prijať záver, že čiastkové plnenia na uvedené nároky započítať nemožno a patria iba na plnenie istiny. Takýto záver nemožno prijať preto, že súdu nie je zrejmé, čo predstavuje časťou žaloby uplatnený nárok. Podaním zo dňa XX.XX.XXXX žalobca špecifikoval žalobou uplatnené nároky, v časti tak urobil odkazom na prehľadovú tabuľku a jej prílohy, z ktorých sú zrejmé úročené sumy, výška úroky, resp. úroku z omeškania ako aj jednotlivé úročené obdobia. Takýmto odkazom sú špecifikované nároky dostatočne zrejmé. Súd prvej inštancie nedôvodnosť úroku po splatnosti posudzoval a opieral o rozhodnutia vyšších súdov iba vo všeobecnej rovine nezohľadňujúc pre vec významné zmluvné dojednanie účastníkov obsiahnuté v zmluve v čl. IV ods. 3 obchodných podmienok, podľa ktorého čiastky , s ktorých plnením je majiteľ účtu v omeškaní budú úročené úrokovou sadzbou dohodnutou v zmluve zvýšenou o úrok z omeškania... Povinnosťou súdu je uviesť, prečo úrok napriek tejto dohode nepatrí za dobu po zosplatnení.

4. Žalovaná sa k žalobe v stanovenej lehote písomne nevyjadrila napriek výzve súdu.

5. Po vrátení veci súd nariadil termín pojednávania na XX.X.XXXX, na ktoré sa nedostavili sporové strany ani právny zástupca žalobcu, ktorí boli riadne a včas predvolaní, žalovaná fikciou doručenia. Právny zástupca žalobcu neprítomnosť písomne ospravedlnil, nežiadal odročiť pojednávanie. Žalovaná neprítomnosť neospravedlnila, nežiadala odročiť pojednávanie. Preto súd spor prejednal a rozhodol podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v neprítomnosti sporových strán a zástupcu žalobcu.

6. Súd doplnil dokazovanie oboznámením odvolania žalobcu, správ o pobyte žalovanej, podania žalobcu zo dňa XX.X.XXXX, výpisov z účtu, prehľadovej tabuľky, podania žalobcu zo dňa XX.X.XXXX a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Účastníci uzavreli dňa XX.X.XXXX Zmluvu o produktových balíčkoch pre deti, študentov a mladých (ďalej len Zmluva o bežnom účte ), na základe ktorej žalobca zriadil a viedol pre žalovanú bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v mene SKK. Žalovaná sa v čl. I. bod 2 zmluvy o bežnom účte zaviazala čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania. V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov uložených na účte úročí banka vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou bankou. V čl. V. zmluvy o bežnom účte sa banka zaviazala na základe žiadosti majiteľa účtu vyhodnotiť možnosť poskytnutia povoleného prečerpania k účtu a v prípade splnenia podmienok banky pre poskytnutie povoleného prečerpania uzatvoriť s majiteľom účtu Zmluvu o povolenom prečerpaní bežného účtu.

8. Listom zo dňa XX.X.XXXX oznámil žalobca žalovanej , že na základe jej žiadosti o povolené prečerpanie bežného účtu zo dňa XX.X.XXXX, jej banka poskytuje povolené prečerpanie bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX do výšky limitu XX.XXX Sk/XXX,XX E. s účinnosťou od XX.X.XXXX. Účet povoleného prečerpania mal pridelené číslo XXXXXXXXXX/XXXX a bol otvorený dňa XX.X.XXXX a k tomuto dňu výška úrokovej sadzby bola XX,XX% ročne a sadzba úrokov z omeškania XX% ročne, kým banka nenavrhne novú úrokovú sadzbu písomným oznámením podľa čl. V. ods. 5 OP. Týmto bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená zmluva o povolenom prečerpaní podľa čl. II OP.

9. Podľa čl. II. bod 2 prvá veta OP Povolené prečerpanie poskytuje banka majiteľom bežného účtu vedeného v banke od 18 rokov veku a to na základe písomnej zmluvy o povolenom prečerpaní účtu podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka , ktorá je tvorená žiadosťou o povolené prečerpanie , oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania a OP.

10. Podľa čl. IV bod 3 OP čiastky , s ktorých plnením je majiteľ účtu v omeškaní budú úročené úrokovou sadzbou dohodnutou v zmluve zvýšenou o úrok z omeškania, ktorého sadzba je dohodnutá v zmluve. Úroky neuhradené v termínoch splatnosti, prípadne iné neuhradené peňažné záväzky podľa zmluvy budú úročené len sadzbou úroku z omeškania uvedenou v zmluve.

11. Podľa čl. IV bod 5 OP banka je oprávnená navrhnúť majiteľovi účtu novú úrokovú sadzbu písomným oznámením . V prípade, že majiteľ účtu s návrhom novej úrokovej sadzby nesúhlasí a ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, je majiteľ účtu povinný túto skutočnosť banke písomne oznámiť. Oznámenie musí byť banke doručené najneskôr do dňa účinnosti novej navrhnutej úrokovej sadzby a toto oznámenie je považované za výpoveď zmluvy. V tomto prípade do splatenia úveru banka účtuje úrok v pôvodne dohodnutej výške. Ak banka neobdrží písomný nesúhlas majiteľa účtu s novou úrokovou sadzbou v stanovenej lehote , bude úver odo dňa účinnosti novej úrokovej sadby úročený touto novou úrokovo usadzbou.

12. Podľa čl. IV bod 7 OP banka je oprávnená účtovať majiteľovi účtu za svoje služby poplatky v súlade so sadzobníkom banky.

13. Podľa čl. V. bod 1 OP splácanie úveru sa uskutočňuje tým, ako majiteľ účtu disponuje s peňažnými prostriedkami na účte, t. j. pri prevode peňažných prostriedkov na účet je najskôr splácaný vyčerpaný úver.

14. V zmysle čl. V. bod 3 OP (veta prvá, tretia a štvrtá) majiteľ účtu je povinný zabezpečiť na svojom bežnom účte, ku ktorému je povolené prečerpanie poskytnuté, k poslednému dňu dostatok

disponibilných peňažných prostriedkov na automatickú úhradu mesačných splátok úrokov vrátane nabehnutých úrokov z omeškania. V prípade prekročenia úverového limitu je čiastka, o ktorú bol úverový limit prekročený, splatná ihneď. Ku dňu konečnej splatnosti úveru je majiteľ účtu povinný uhradiť aktuálne čerpanú čiastku úveru vrátane príslušenstva.

15. Podľa čl. IX bod 1 OP v prípade, že nastane skutočnosť, ktorá znamená, či vyvolá podstatnú zmenu podmienok , za ktorých bolo povolené prečerpanie poskytnuté a ktorá môže podľa posúdenia banky ohroziť včasné a úplné splnenie záväzkov majiteľa účtu, hlavne ak majiteľ účtu bude v omeškaní so splatením akejkoľvek peňažnej čiastky voči banke je banka oprávnená kedykoľvek potom písomným oznámením odoslaným majiteľovi účtu prehlásiť, že všetky pohľadávky z poskytnutého povoleného prečerpania sú splatné ku dňu uvedenému v oznámení.

16. Podľa prehľadu úrokových sadzieb stanovil navrhovateľ pre povolené prečerpanie Študentského účtu - FUN účtu úrokovú sadzbu od X.X.XXXX vo výške XX,XX% ročne, od XX.X.XXXX vo výške XX,XX % ročne, od X.X.XXXX vo výške XX,XX% ročne.

17. Žalobca vyzval žalovanú výzvou zo dňa X.X.XXXX k úhrade nesplnených povinností zo zmluvy o povolenom prečerpaní k bežnému účtu s upozornením, že inak žalobca pristúpi k zosplatneniu záväzkov. Výzvu sa od žalovanej žalobcovi vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote.

18. Keďže žalovaná napriek viacerým písomným výzvam žalobcu si neplnila povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o povolenom prečerpaní, neuhradila splatné úroky, poplatky a úroky z omeškania, oznámením o zosplatnení úveru zo dňa X.XX.XXXX oznámil žalobca žalovanej, že jej celý záväzok vo výške 740,87 Eur vrátane príslušenstva sa stal dňom XX.X.XXXX splatným a vyzval žalovanú na jeho úhradu najneskôr do 12.10.2012, s upozornením, že inak sa žalobca obráti na súd.

19. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o povolenom prečerpaní účtu /ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“/ Zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o bežnom účte a zmluvy o povolenom prečerpaní Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetných zmlúv /ďalej len „Občiansky zákonník“/ Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka Ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

20. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa XX.X.XXXX uzavreli sporové strany zmluvu o bežnom účte podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, na základe ktorej navrhovateľ zriadil žalovanej bežný účet v mene SKK. Dňa XX.X.XXXX na základe žiadosti žalovanej uzavreli sporové strany aj zmluvu o povolenom prečerpaní k bežnému účtu v zmysle § 710 V. zákonníka, na základe ktorej bol zo strany žalobcu žalovanej poskytnutý úverový rámec do 663,88 Eur.

21. Jedná sa o spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaná obsah zmluvy a zmluvných podmienok pred jej podpisom podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že žalobca vzorový text zmluvy, zmluvných podmienok používal vo viacerých prípadoch pri poskytovaní úverov iným spotrebiteľom. Žalovanej poskytol vedenie účtu a finančné prostriedky veriteľ v rámci jeho podnikateľskej činnosti, bankového povolenia a žalovaná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo vyplýva aj z jej označenia v zmluve.

22. V konaní bolo zo zmluvy o povolenom prečerpaní, predloženej prehľadovej tabuľky obsahujúcej splátky a úhrady, a výpisov z účtu preukázané, že žalobca poskytol žalovanej úverový rámec vo výške 663,88 Eur, ktorý žalovaná čerpala. Účtu povoleného prečerpania bolo pridelené číslo XXXXXXXXXX/ XXXX. Pretože žalovaná neplnila zmluvné povinnosti, žalobcaju k ich plneniu vyzýval listom zo dňa X.X.XXXX s poučením o možnosti zosplatnenia úveru, a v súlade s čl. IX bod 1 Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie žalobca úver listom zo dňa X.XX.XXXX zosplatnil a vyzval žalovanú na úhradu zostatku úveru najneskôr do XX.XX.XXXX. Na zmluvný vzťah založený touto zmluvou sa nevzťahuje zákon č. XXX/XXXX Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to podľa § 1 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z., pretože úver bol bankou poskytnutý formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte iným spôsobom ako na kreditnú kartu.

23. Podľa § 150 ods. 1 Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 132 ods. 1 má žalobca povinnosť už v žalobe označiť dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností. Z citovaných ustanovení vyplývajú procesné bremena strany, a to bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, pričom v rámci bremena tvrdenia zákon ukladá strane povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti, ktorých okruh je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Ak účastník neunesie bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno, prejaví sa to na výsledku sporu negatívne voči tomuto účastníkovi. Podľa § 150 ods. 2 Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

24. V zmysle § 132 ods. 2 opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

25. Okresný súd už vo svojom prvom rozsudku (str. 7 odôvodnenia ) jednoznačne uviedol, že úhrady žalovanej započítal v celom rozsahu na istinu z procesných dôvodov, a to z dôvodu, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia , pretože na výzvu súdu neuviedol , v akých sumách vykonala žalovaná čiastočné úhrady a ani dátumy týchto úhrad, a na aké položky dlhu a v akom rozsahu /istina, úrok, poplatky/ žalobca tieto úhrady započítal. Tieto chýbajúce tvrdenia žalobcu nemožno nahradiť predložením listín, v tomto prípade prehľadu splátok a úhrad, z ktorého nevyplývajú ani dátumy čiastočných úhrad. Súd potom nemohol preskúmať opodstatnenosť uplatneného práva na vyčíslené úroky z omeškania a vyčíslené riadne úroky. Keďže však z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co 449/2016-101 zo dňa 25.10.2017 body 7, 8. vyplýva, že žalobca má na základe zmluvy nárok na úroky a úroky z omeškania, a že žalobca prehľadovou tabuľkou dostatočne špecifikoval spôsob započítania jednotlivých úhrad žalovanej na tieto nároky, okresný súd viazaný týmto právnym názorom nadriadeného súdu,

musel uznať dôvodnosť týchto nárokov žalobcu, keďže podľa zmluvy o povolenom prečerpaní účtu a podľa čl. IV. ods. 1, ods. 3, ods. 4 OP bola žalovaná povinná z čerpaných peňažných prostriedkov žalobcovi zaplatiť riadny úrok a úrok z omeškania z omeškaných splátok. V tejto spojitosti súd považuje za potrebné poukázať na to, že v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. To znamená, že účastníci konania majú jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Skutočnosť, že určitý účastník je nositeľom dôkazného bremena znamená, že ak sa ním tvrdená skutočnosť nepreukáže, má sa za to, že nenastala. Následkom nesplnenia si týchto povinnosti je vydanie nepriaznivého rozhodnutia pre stranu, ktorá svoje tvrdenia relevantne nepreukázala (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 6/2010 zo dňa 22.9.2010). Prejednací princíp teda spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti rozhodné pre posúdenie daného prípadu a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná zaťažuje každú stranu sporu, a v prípade jej nesplnenia, súd žalobu zamietne. Nielen z hmotnoprávnych ale aj z procesných dôvodov teda súd môže nárok žalobcu nepriznať a žalobu zamietnuť. Okresný súd výzvou zo dňa 7.3.2018 učinenou podľa § 150 ods. 2 opätovne vyzval žalobcu, aby špecifikoval čerpanie úveru žalovanou uvedením celkovej sumy čerpania a dátumov a súm jednotlivých čerpaní, kedy sa s jednotlivými splátkami dostala žalovaná do omeškania, špecifikoval úhrady žalovanej titulom zmluvy uvedením celkovej sumy úhrad, uviedol, kedy , v akej výške žalovaná vykonala jednotlivé úhrady, na aké položky pohľadávky (istina, úrok, úrok z omeškania, poplatky, prípadne iné) boli jednotlivé úhrady veriteľom započítané, zdôvodnil oprávnenosť týchto jednotlivých položiek, uviedol, akú sumu predstavovala neuhradená istina, neuhradený úrok z úveru, neuhradený úrok z omeškania ku dňu zosplatnenia úveru. Na výzvu súdu žalobca reagoval podaním zo dňa 15.3.2018, v ktorom uviedol, že ku dňu zosplatnenia úveru 30.9.2012 pohľadávka žalobcu voči žalovanej predstavovala sumu 705,51 Eur a skladala sa z nesplatenej istiny vo výške 663,88 Eur, úroku vo výške 40,26 Eur, úroku z omeškania vo výške 1,37 Eur. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaná vyčerpala sumu vo výške 2.193,64 Eur. Súčet úhrad žalovanej v období od 20.1.2007 do 6.5.2014 predstavuje 1.950,34 Eur. Jednotlivé úhrady žalovanej boli započítané na istinu vo výške 1.529,76 Eur, riadny úrok vo výške 285,02 Eur, úrok z omeškania vo výške 0,94 Eur, a poplatky vo výške 134,62 Eur. Pokiaľ ide o spôsob započítania jednotlivých úhrad žalovanej odkázal žalobca na prehľadovú tabuľku, ktorú s týmto podaním predložil. Žalobca teda uniesol čiastočne bremeno tvrdenia tým, že uviedol na aké nároky započítal úhrady žalovanej. Z tvrdení žalobcu a obsahu predloženej prehľadovej tabuľky vyplýva, že z úhrad žalovanej vykonaných pred zosplatnením úveru započítal žalobca celkovú sumu 134,62 Eur na poplatky, no nevysvetlil o aké poplatky sa jedná, za čo (za aké služby žalobcu) boli účtované. Žalobca naoktrojoval do čl. IV bod 7 OP ustanovenia , podľa ktorého banka je oprávnená účtovať majiteľovi účtu za svoje služby poplatky v súlade so sadzobníkom banky. Žalobca však neuviedol dôvod účtovaných poplatkov, na ktoré započítal časť úhrad žalovanej v sume 134,62 Eur. Súd potom nemohol preskúmať opodstatnenosť práva na tieto poplatky, nemohol preskúmať, či sa jedná o neprijateľné zmluvné podmienky. Povinnosť tvrdenia nemôže byť nahradená odkazom na prehľadovú tabuľku, prípadne iné listiny, a to s poukazom na ust. § 132 ods. 2 CSP. Súd nemôže nahrádzať nedostatok skutkových tvrdení žalobcu tým, že z výsledkov dokazovania bude vyvodzovať skutkové tvrdenia o nárokoch navrhovateľa. Žalobca tak znemožnil súdu oddeliť plnenie dovolené od plnenia nedovoleného, ktoré môže mať základ v neprijateľných zmluvných podmienkach. V danej veci ide o nárok uplatnený proti spotrebiteľke, ktorej súd musí ex offo poskytnúť ochranu s poukazom na ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. K rovnakému záveru dospel v obdobnej veci aj Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č.k. 5Co 106/2017-95 zo dňa 16.8.2017, v ktorom poukazujúc na prejednaciu zásadu uzavrel, že len potom, čo žalobca uvedie skutkový a právny dôvod prijatého, resp. požadovaného plnenia , môže konajúci súd skúmať , či tento dôvod nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a potvrdil rozsudok okresného súdu, ktorým bol zamietnutá žaloba toho istého žalobcu ako v tomto konaní z dôvodu neunesenia bremena tvrdenia. Na dodržiavanie prejednacej zásady a z nej plynúceho bremena tvrdenia a dôkazného bremena v civilnom sporovom konaní akcentoval Krajský súd v Trenčíne aj napr. v rozsudku č.k. 6Co 1127/2015 zo dňa 20.12.2016 , ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá pre neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena, pričom krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a dôkazy, nie je povinný po nich pátrať a ak strana nevykoná potrebné tvrdenia, zastihne ju nepriaznivý procesný následok spočívajúci v tom, že súd rozhodne v jej neprospech. Ohľadom oprávnenosti účtovania poplatkov v sume 134,62 Eur teda žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno, a to ani na výzvu súdu učinenú podľa § 150 ods. 2 CSP. Z prehľadovej tabuľky a tvrdení žalobcu vyplýva, že ku dňu zosplatnenia úveru 30.9.2012 bola evidovaná výška neuhradenej istiny úveru 663,88 Eur, výška omeškaného úroku 40,26 Eur, výška omeškaného úroku z omeškania

1,37 Eur, avšak z úhrad žalovanej vykonaných pred zosplatnením započítal žalobca celkovú sumu 134,62 Eur na poplatky, ohľadom oprávnenosti účtovania ktorých žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno, ani na výzvu súdu učinenú podľa § 150 ods. 2 CSP, a preto súd tieto úhrady v sume 134,62 Eur započítal na omeškaný riadny úrok vo výške 40,26 Eur, úrok z omeškania vo výške 1,37 Eur a istinu vo výške 92,89 Eur, ktorej skutočná výška ku dňu predčasného zosplatnenia úveru potom činila 570,89 Eur.

26. Riadny úrok vo výške 13,90% ročne zo sumy úveru 663,88 Eur od 7.5.2014 do zaplatenia uplatnený na základe zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa XX.X.XXXX súd žalobcovi nemohol priznať. Pokiaľ krajský súd poukazoval na ustanovenie čl. IV bod 3 OP, tak zo znenia tohto ustanovenia nevyplýva dohoda zmluvných strán o tom, že žalovaná je povinná platiť žalobcovi úrok z úveru aj po predčasnom zosplatnení úveru až do vrátenia celej istiny úveru. V tomto ustanovení sa uvádza: „Čiastky s ktorých plnením je majiteľ účtu v omeškaní budú úročené úrokovou sadzbou dohodnutou v zmluve zvýšenou o úrok z omeškania, ktorého sadzba je dohodnutá v zmluve. Úroky neuhradené v termínoch splatnosti, prípadne iné neuhradené peňažné záväzky podľa zmluvy budú úročené len sadzbou úroku z omeškania uvedenou v zmluve“. Z ustanovenia vyplýva, že žalobca má popri úrokoch nárok aj na úroky z omeškania z čiastok, s ktorými je žalovaná v omeškaní, počas trvania záväzkového vzťahu v rozsahu podľa zmluvy. Z tohto ustanovenia nemožno vyvodiť jednoznačné dojednanie zmluvných strán o tom, že žalovaná bude povinná platiť žalobcovi zmluvný úrok z úveru až do vrátenia istiny úveru aj v prípade keď veriteľ pristúpi k zosplatneniu úveru, teda keď stratí žalovaná výhodu splátok úveru a dôjde k zmene obsahu záväzku. V zmluvnom ustanovení teda chýba výslovné dojednanie o tom, že žalovaná je povinná platiť veriteľovi úroky z úveru aj za dobu po zosplatnení úveru. Rovnako ako v prvom rozsudku zo dňa 27.1.2016 súd prvej inštancie poukazuje na to, že riadny úrok z úveru predstavuje odplatu pre veriteľa za užívanie istiny úveru dlžníkom po dojednanú dobu. Využitím práva predčasného zosplatnenia úveru zo strany veriteľa dochádza k zmene obsahu záväzku, dlžník/spotrebiteľ stráca výhodu splátok a poskytnuté prostriedky už nemá právo užívať po dobu pôvodne dohodnutú, ale musí ich okamžite vrátiť veriteľovi, čím sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť veriteľovi namiesto úrokov z úveru, úroky z omeškania z dlžnej sumy úveru. Právo na riadny úrok z úveru má žalobca do zosplatnenia istiny úveru a následne má žalobca ako veriteľ právo už iba na úrok z omeškania. Ak v dôsledku predčasného zosplatnenia úveru nastane stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 4 Obo/143/98 konštatoval, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (§ 369 Obchodného zákonníka). V rozsudkoch súdov sa zmluvné dojednanie povinnosti platiť úroky popri úrokoch z omeškania, označilo za obchádzanie zákonného pravidla zakotveného v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o administratívnom strope úrokov z omeškania. Odvolacie senáty Krajského súdu Trenčín sa danou problematikou zaoberali v rozhodnutiach, napr. sp. zn. 6Co/304/2015 zo dňa 26.04.2016, sp. zn. 6Co303/2017 zo dňa 18.07.2017, sp. zn. 27Co/238/2017 zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorých konštatovali : „Keďže tento stav netrvá, (rozumej stav trvania záväzku pred zosplatnením úveru) je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľa súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. K predčasnému zosplatneniu záväzku došlo konaním veriteľa. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej sumy. Rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne vracia a spláca, za čo patrí veriteľovi úrok. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ teda navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo

vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide oproti právny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a Nariadenia vlády 87/1995 Z.z.. Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej, alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.“ Ak by teda aj čl. IV bod 3 OP, prípadne iné ustanovenie OP obsahovalo dohodu o tom, že dlžník je povinný platiť veriteľovi úroky z úveru aj za dobu po zosplatnení úveru popri úrokoch z omeškania išlo by o neplatnú dohodu v zmysle uvedených zákonných ustanovení. Nie sú namieste ani argumenty o tom, že dlžník získa výhodnejšie postavenie po porušení práva oproti postaveniu pred týmto porušením, pretože pri porušení záväzku musí dlžník hradiť veriteľovi úroky z omeškania, prípadne iné zmluvné sankcie, požičané peňažné prostriedky už dlžník nemôže mať ďalej v oprávnenej držbe, ale je povinný ich vrátiť veriteľovi, a musí strpieť nútený výkon súdneho rozhodnutia na peňažné plnenie, teda exekvovanie majetku a vznikajú mu ďalšie povinnosti vrátane povinnosti uhradiť trovy exekúcie. Rovnako Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012 vyhodnotil v obdobnej posudzovanej veci ako ústavne konformný taký výklad príslušných právnych predpisov v rozhodnutiach okresného a krajského súdu, v zmysle ktorého v prípade, že veriteľ pristúpi k tzv. zosplatneniu úveru, nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru, a teda veriteľ má právo na riadne úroky z úveru len do zosplatnenia úveru.

27. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu odo dňa nasledujúceho po predčasnom zosplatnení, t.j. od X.XX.XXXX. Žalobcovi patrí úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. V prvý deň omeškania žalovanej (X.XX.XXXX) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,75 %, a preto žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 570,89 Eur od X.XX.XXXX do zaplatenia. Keďže rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. XXC XXX/ XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu XXX,XX Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 243,27 Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, a v tejto časti nadobudol rozsudok právoplatnosť, súd výrokom I. žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku zvyšnú časť oprávneného nároku, teda sumu 327,62 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 570,89 Eur od 1.10.2012 do 12.10.2012 a zo sumy 327,62 Eur od 13.10.2012 do zaplatenia, a vo zvyšku žalobu výrokom II. ako nedôvodnú zamietol.

28. Podľa § 255 ods. 1, 2 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1, 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.009,68 Eur, súd konanie zastavil v časti o zaplatenie 17,96 Eur pre správanie sa žalovanej, ktorá dlh v tejto časti po začatí konania uhradila a nesie procesnú zodpovednosť za zastavenie konania v tejto časti, a súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 570,89 Eur ako aj v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 570,89 Eur od 1.10.2012 do 6.5.2014 (dátum ku ktorému žalobca uplatnil v žalobe vyčíslený úrok z omeškania) v sume 79,65 Eur, a súčet týchto súm činí 668,50 Eur a nárok žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 66,21%. Súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie sumy 341,18 Eur, ktorá predstavuje úspech žalovanej v rozsahu 33,79%. Prevažne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na čiastočnú náhradu trov konania vo výške

32,42 % (66,21% - 33,79%). V tomto rozsahu súd výrokom III. podľa § 255 ods. 2, § 256 ods. 1 priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie až po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.