Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5T-1-2018.pdf
PDF · 105.2 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Alexandrou Osadskou, v trestnej veci obžalovaného Z. E., pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno e) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 12.04.2018 takto
rozhodol:
obžalovaný
Z. E., narodený XX.XX.XXXX K. E., trvale bytom M. XXX, prechodne bytom E., Š.
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :
dňa 11.06.2016 v čase okolo 19:00 hodiny v E. na ulici P. pred obytným domom so súpisným číslom X fyzicky napadol svoju družku - poškodenú W. Š., narodenú XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX tým spôsobom, že jej vulgárne nadával, pristúpil k nej a udrel ju dlaňou do oblasti tváre, následkom čoho spadla na zem, kde ju udieral opakovane päsťou do oblasti hlavy, ako aj poškodeného J. E., E.G. XX.XX.XXXX, J. I. Ž. - A., A. XX/XX, ktorého tiež fyzicky napadol tým spôsobom, že pristúpil k poškodenému J. E. sotil ho, následkom čoho spadol na zem, kde ho opakovane kopal do oblasti hlavy, čím mu spôsobil pomliaždenie hlavy, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie a liečenie v trvaní do sedem dní, pričom bol za prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a iné odsúdený rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/117/2015 zo dňa 29.02.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.02.2016 a zároveň bol za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov právoplatne postihnutý v rozkaznom konaní Okresným úradom Nitra sp. zn.: OU-NR-OVVS2-2015/034750-2 dňa 03.11.2015 uložením pokuty vo výške 40,- eur, t e d a :
dopustil sa na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým, že napadol iného, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacov odsúdený a v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,
t ý m s p á c h a l :
prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno e) Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 364 odsek 2 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, trest odňatia slobody na 1 (jeden) rok a 4 (štyri) mesiace nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa zaraďuje na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre sp. zn. 1Pv 414/16/4403, podanej na Okresný súd Nitra (ďalej len „súd) dňa 04.01.2018 prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému Z. E. a na hlavnom pojednávaní dňa 12.04.2018 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov poškodených J. E., W. Š., prečítaním zápisnice o výpovedi svedka A. A. z prípravného konania, ako i prečítaním listinných dôkazov a tiež oboznámením ostatného spisového materiálu.
Obžalovaný Z. E. na hlavnom pojednávaní dňa 12.04.2018 v celom rozsahu poprel spáchanie skutku, priznal, že dňa 11.06.2016 veľa vypil, pil už od 11:00 hod. v bare Magnum Lipa v Nitre, v ktorom sedel aj poškodený J. E.. Nepamätal si, že by niekoho napadol, stávalo sa mu ale pravidelne, že po požití alkoholu mával výpadky pamäti. Do tohto baru prišiel aj so priateľkou W. Š.. Poprel, že by videl, keď prišiel domov, po tom ako bol prepustený po štyroch dňoch z CPZ-ky, nejaké poranenia na priateľke. Nevedel vysvetliť ako prišiel poškodený k zraneniam uvedeným v obžalobe, vyslovil domnienku, že poškodený podal na neho preto bezdôvodné trestné oznámenie, lebo sa mu páčila jeho priateľka a tiež, že vedel, že sa mohol dostať do väzenia. Pripustil, že už mal v minulosti potýčku so svojou priateľkou, keď spolu pili, nepamätal si však o čo išlo. Tiež vypovedal, že od uvedeného skutku nevypil ani kvapku alkoholu.
Svedok poškodený J. E., na hlavnom pojednávaní dňa 12.04.2018 vypovedal obdobne ako v prípravnom konaní, že niekedy v lete 2016 v Nitre na sídlisku Chrenová medzi18:00 hod. a 19:00 hod., sa stretol so svojimi známymi, obžalovaným Z. E. a jeho priateľkou poškodenou W. Š., kde sa zabávali sa v pohostinstve a požívali alkoholické nápoje. Uviedol, že obžalovaný sa v pohostinstve hádal so svojou priateľkou, a preto sa dohodli, že pôjdu k nim na byt, aby sa obžalovaný upokojil. Cestou z pohostinstva on išiel vedľa poškodenej W. Š. a obžalovaný kráčal pred nimi. Zrazu sa obžalovaný otočil k nim, rozbehol sa a udrel poškodenú W. Š. do tváre, načo ona spadla na zem, kde ju potom obžalovaný päsťami oboch rúk udieral do tváre. On preto priskočil k obžalovanému a snažil sa mu zabrániť v ďalšom útoku, zvalil ho na zem, kde sa chvíľu váľali, obžalovaný sa mu vyšmykol a poskákal mu po pravej časti hlavy a potom obžalovaný odišiel.
Svedkyňa poškodená W. Š., družka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní dňa 12.04.2018 odmietla vypovedať, preto súd prečítal jej výpoveď z prípravného konania kedy pripustila, že dňa 11.06.2016 v čase okolo 11.00 hod. išla s obžalovaným do baru Magnum v Nitre za účelom požitia alkoholických nápojov a že bola veľmi opitá. Tiež uviedla, že v bare sedel aj poškodený J. E., ktorý si k nim prisadol a následne spolu požívali alkoholické nápoje. V bare boli asi do 18:30 hod., kedy všetci traja spolu odišli k nim domov na P. X K. E.. Posledné, čo si pamätala bolo to, že kráčali všetci traja spolu na P. Q., obžalovaný išiel prvý a ona s poškodeným J. E. kráčali vedľa seba. Spomenula si ešte na to, že sa nachádzala v byte na P. X K. E., kam prišli policajti, obžalovaný vtedy spal na balkóne, kde ho policajti zadržali a zobrali ho na policajnú stanicu. Pripustila, že na tvári a na krku mala nejaké škrabance, ale nevedela, kto jej tieto rany spôsobil, nepamätala si na nič, nebola na žiadnom lekárskom vyšetrení ani ošetrení.
Súd za splnenia podmienok a postupom podľa § 263 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku prečítal na hlavnom pojednávaní dňa 12.04.2018 zápisnice o výpovedi svedka z prípravného konania A. A..
Svedok A. A. v prípravnom konaní dňa 20.07.2016 a 15.03.2017, vypovedal, že dňa 11.06.2016 v čase okolo 19:00 hod. sa nachádzal v byte na I. Q. X v Nitre, ktorá sa nachádza hneď vedľa P. Q. a cez otvorené okno počul hádku a videl ako sa dvaja muži a jedna žena hádali. Ďalej uviedol, že následne videl ako jeden muž fyzicky napadol ženu, zhodil ju na zem, sklonil sa k nej a na zemi ju udieral päsťami do tváre a hlavy, kopal do nej; žene tiekla z tváre krv a mala opuchnutú tvár. Videl aj to, že do incidentu
zasiahol druhý muž, ktorý bránil ženu, pristúpil k útočníkovi, odsotil ho od ženy a potom útočník zaútočil na tohto chlapa, udrel ho päsťou do tváre a tento spadol na zem. Následne jeho otec (svedkov) zavolal mestskú políciu a napadnutý muž zavolal políciu štátnu. Po príchode na miestu činu, útočník odchádzal a vošiel do vchodu na adrese P. X, napadnutá žena a muž čakali na príchod polície. Napadnutá žena vec evidentne nechcela riešiť ani volať políciu. Napadnutý muž jej však vysvetľoval, že vec musia riešiť nakoľko to nebolo prvýkrát, čo ju útočník napadol. Žena mala opuchnutú tvár, podliatiny pod okom a z tváre jej tiekla krv a napadnutý muž mal minimálne podliatinu pod okom. Vypovedal aj to, že všetci traja boli zjavne pod vplyvom alkoholu.
Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ostatný obsah trestného spisu, z neho najmä prečítal na vec a na osobu obžalovaného sa vzťahujúce listinné dôkazy.
Zo záznamov o dychových skúškach vykonanej vyplývalo, že obžalovaný dňa 11.06.2016 o 20:58 hod. mal 0,77 mg/l alkoholu v dychu, poškodený J. E. mal 03: 39 hod. 0,96 mg/l alkoholu v dychu a poškodená W. Š. mala o 3:10 hod. 1,04 mg/l alkoholu v dychu.
Z lekárskych správ poškodeného J. E. vyplývalo, že poškodený utrpel dňa 11.06.2016 ľahký úraz - pomliaždenie hlavy, ktorý vznikol tupým nárazom s predpokladanou dobou liečenia od troch do siedmych dní, ktorý mu bol ošetrený na klinike úrazovej chirurgie a ortopédie Fakultnej nemocnice v Nitre dňa 12.06.2016 o 01.44 hod., kedy uviedol, že bol napadnutým známym útočníkom, ktorý mu poskákal po hlave.
Fotodokumentácia dokumentovala vonkajší vzhľad poškodeného J. E., na ktorom bolo viditeľné začervenanie na ľavej strane hlavy s dvoma miernymi hrčami.
Z úradného záznamu zo dňa 11.06.2016 bolo zistené, že dňa 11.06.2016 o 19:25 hod. bola vyslaná policajná hliadka na ulicu P. X, kde sa nachádzala W. Š. a J. E., ktorí hliadke uviedli, že ich zbil Z. E., s ktorým poškodená žije v byte na P. X. Všetci traja sa mali nachádzať v bare Magnum, kde požívali alkoholické nápoje. W. Š. W. J. E. následne mali spoločne odísť z baru smerom na P. ulicu, pričom Z. E. napadol poškodeného J. E. a následne päsťami útočil na poškodenú W. Š.. Na mieste bol zistený aj svedok A. A.Í., ktorý celý incident pozoroval z okna bytovky. Hliadka sa následne presunula na P. Q. X, kde v čase 19:50 hod. obmedzila Z. E. na osobnej slobode.
Zo správ Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., Dôvery Zdravotnej poisťovne, a.s. a Sociálnej poisťovne vyplývalo, že tieto si neuplatňujú žiaden nárok na náhradu škody.
Z odpisu registra trestov ako aj z rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/117/2015 a sp. zn. 21T/127/2015 vyplynulo, že obžalovaný Z. E. bol v minulosti právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/117/2015 zo dňa 29.02.2016 právoplatným dňa 29.02.2016 za spáchanie dvoch trestných činov, a to pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného poriadku, za čo mu súd uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu dva roky a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dva roky.
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vyplývalo, že obžalovaný do spáchania tohto skutku bol doposiaľ sedemkrát priestupkovo prejednávaný, dvakrát kvôli priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu, ktoré spáchal pod vplyvom alkoholu a päťkrát pre porušenie pravidiel cestnej premávky. Rozkazom o uložení sankcie za priestupok zo dňa 02.10.2015 bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil tým, že pod vplyvom alkoholu dňa 18.07.2015 fyzicky napadol svoju priateľku W. Š., za čo mu bola uložená pokuta vo výške 40 eur. Z lustrácie v evidencii Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplývalo, že voči obžalovanému je vedené len toto predmetné trestné stíhanie.
Probačná a mediačná úradníčka skonštatovala, že uložený probačný dohľad u obžalovaného plnil svoj účel, všetky povinnosti a obmedzenia obžalovaný dodržiaval; obžalovaný na adrese Š. XX, E. mal splnené podmienky na uloženie trestu domáceho väzenia.
Súd vyhodnotil vyššie uvedené dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal tak, ako je popísané v skutkovej vete, ktorú, na rozdiel od obžaloby, súd moderoval a následne upravil v tom smere, že nešlo o dva skutky a pokračovací prečin výtržníctva, tak ako to bolo uvedené v obžalobe, pretože obžalovaný v rámci jedného konania napadol dvoch poškodených, teda nešlo o pokračovací trestný čin, ale o jeden útok obžalovaného vedený proti dvom osobám, ktorým spôsobil jeden následok v podobe porušenia ochrany pokojného občianskeho spolužitia.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 361 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno e) Trestného zákona. Trestný čin výtržníctva, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, spácha ten, kto slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom sa dopustí hrubej neslušnosti alebo výtržnosti tým, že napadne iného. K tomu, aby bol spáchaný trestný čin výtržníctva v uvedenej podobe, musí mať napadnutie iného skutočnú povahu výtržnosti, t.j. musí ísť o konanie narušujúce závažným spôsobom verejný poriadok a pokoj; nie každé napadnutie na verejnosti alebo na mieste verejnosti prístupnom je nevyhnutne výtržníctvom. Navyše ako vyplýva z druhového (resp. skupinového) objektu trestného činu výtržníctva, predmetom ochrany sú medziľudské vzťahy a zásady slušného správania na verejnosti alebo na mieste verejnosti prístupnom. Z tejto povahy chráneného záujmu je potrebné vyvodiť, ak má byť určité chovanie považované za výtržnosť, že sa musí výraznejším spôsobom dotýkať verejného poriadku ako hodnoty, ktorá presahuje individuálne záujmy jednotlivcov. Pritom všetky uvedené podmienky, za ktorých splnenia možno považovať napadnutie iného za výtržnosť podľa § 364 Trestného zákona, sú súčasne tými znakmi, ktoré ho charakterizujú ako trestný čin výtržníctva podľa uvedeného ustanovenia a jednak ho odlišujú od niektorých priestupkov obdobnej povahy. V tom je uvedená zásada subsidiarity trestnej represie (§ 10 odsek 2 Trestného zákona). Výtržnosťou v zmysle § 364 sa rozumie konanie, ktoré závažnejším spôsobom narúša verejný poriadok a pokoj a ide o taký zásah do medziľudských vzťahov či zásad slušného chovania, ktoré hrubo narušuje verejný poriadok na mieste verejnosti prístupnom, t.j. na mieste, kde má prístup široký okruh ľudí individuálne neurčených a kde sa ľudia zdržiavajú, takže ju môžu postrehnúť, hoci v čase skutku nemusia byť prítomní fyzicky. Spôsob takého konania v sebe zahŕňa verbálne, ako aj fyzické útoky. Kým verbálne útoky by sa mali za trestný čin výtržníctva považovať iba v mimoriadne krajných prípadoch, fyzické útoky je potrebné posudzovať prísnejšie. Pri fyzických napadnutiach treba pri posúdení materiálneho znaku podľa § 10 odsek 2 Trestného zákona posudzovať intenzitu útoku, priebeh útoku, okolnosti, za akých došlo k útoku, zhodnotiť morálnu ujmu (bezdôvodnosť útoku, či je poškodený zbitý alebo zahanbený fyzickým útokom v prítomnosti osôb) a následky, osobu útočníka ako aj osobu napadnutú (R 4/1976).
Pokiaľ išlo o dôkaznú situáciu bolo potrebné uviesť, že obžalovaný spáchanie žalovaného trestného činu v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom poprel, hoci proti trestnému rozkazu, ktorým mu bol uložený trest domáceho väzenia, odpor nepodal. K veci poprel akýkoľvek útok proti poškodeným, priznal ale, že bol opitý a na nič si nepamätal. Bránil sa v podstate tým, že útok si vymyslel poškodený, lebo sa mu páčila jeho priateľka W. Š. a takto ho chcel dostať do väzenia. K trestnej činnosti obžalovaného sa vyjadrili svojimi výpoveďami svedkyňa poškodená W. Š., svedok poškodený J. E. a svedok A. A.. Z výpovede svedka poškodeného J. E. súd jednoznačne zistil, že to bol práve obžalovaný, kto tohto svedka ako aj svedkyňu W. Š. na verejnosti hrubo inzultoval tak, že svedkyni poškodenej najskôr vulgárne nadával a potom ju udrel dlaňou do oblasti tváre, následkom čoho spadla na zem, kde ju udieral opakovane päsťou do oblasti hlavy a poškodeného J. E., po tom ako sa zastal poškodenej, na zemi opakovane kopal do oblasti hlavy, čím mu spôsobil pomliaždenie hlavy, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie (dôkazy: lekárske správy, fotodokumentácia J. E. a výpoveď svedkov J. E. W. A. A.). Zo slov očitého svedka A. A., ktorý celý incident sledoval z okna svojho bytu, bolo jednoznačné, že to bol práve obžalovaný, kto napadol poškodených, nie naopak (pozn. zranenie u obžalovaného neboli zistené, na rozdiel od poškodeného). Výpoveď svedka A. A. korešpondovala aj výpovediam svedkov poškodených, ale nakoniec aj výpovedi obžalovaného, pretože všetci svedkovia ako aj obžalovaný zhodne uviedli, že to bol práve obžalovaný , kto po incidente odišiel z miesta činu preč - do bytu na P., kde mu bola o 19:50 hod. osobná sloboda obmedzená policajtmi a poškodení boli tí, ktorí čakali na príchod polície na mieste činu (dôkaz: úradný záznam z 11.06.2016).
Obrana obžalovaného, že poškodený J. E. si tvrdenia usvedčujúce jeho z protizákonného správania vymyslel kvôli tomu, že tomuto poškodenému sa páčila jeho priateľka a týmto spôsobom chcel
obžalovaného „dostať do väzenia“, bola nielen výpoveďou svedka J. E., ale aj tvrdením očitého svedka A. A. jednoznačne vyvrátená. Tvrdeniam poškodeného J. E. nakoniec zodpovedali aj výpoveď svedkyne poškodenej W. Š., ktorá pripustila, že mala v inkriminovaný deň nejaké poranenia, ale nepamätala si ako k nim došla, pričom bolo evidentné, že svojou výpoveďou nechcela ublížiť svojmu druhovi, ako aj fakt, že obžalovaný s poškodenou W. Š. stále tvoria pár, kvôli čomu táto svedkyňa na hlavnom pojednávaní aj odmietla vypovedať; ak by si totiž svedkyňa poškodená W. Š. bola vedomá toho, že útočníkom bol niekto iný ako je priateľ, bolo by nanajvýš pravdepodobné, že by vypovedať kvôli príbuzenskému vzťahu neodmietla, pretože by svojou výpoveďou obžalovanému - svojmu partnerovi neuškodila. Ani následný vývoj vzťahu medzi obžalovaným a poškodenou teda nezodpovedal domnienke obžalovaného, že poškodený J. E. sa ho chcel „zbaviť“ podaním vymysleného trestného oznámenia na neho kvôli tomu, aby mu mohol „prebrať“ jeho priateľku W. Š..
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný pod vplyvom alkoholu nespochybniteľne fyzicky zaútočil nielen na svojho kamaráta, ale aj na telesne slabšiu osobu ženského pohlavia, svoju priateľku, teda obžalovaný neadekvátne použil fyzickú silu voči iným osobám, navyše aj blízkej žene, a tým prejavil agresívne chovanie na mieste verejnosti prístupnom (na ulici), kde to postrehol aj svedok A. A. zvnútra svojho bytu, teda išlo o zneváženie poškodených na verejnosti, pričom obžalovaný musel vedieť, že takýmto konaním môže porušiť záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia, ale aj porušiť zdravie a dôstojnosť ľudí, pretože obdobného konania sa už v minulosti dopustil. Súd v danom prípade výtržnosť obžalovaného posúdil ako trestný čin, nemohol ho posúdiť ako ojedinelý skutok, ktorý by bol nezávažný aj s poukazom na to, že obžalovaný tento skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za prečin útoku na verejného činiteľa a za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, a preto, podľa názoru súdu, konkrétny stupeň závažnosti v danom prípade bol vyšší než nepatrný.
Súd preto konanie obžalovaného vyhodnotil z hľadiska úmyslu podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona ako úmysel priamy, keď obžalovaný chcel svojím konaním porušiť záujem chránený Trestným zákonom, berúc do úvahy okolnosti, za akých obžalovaný skutok vykonal a skutočnosť, že nebolo pochybností o jeho v plnom rozsahu zachovaných rozpoznávacích schopností v čase skutku.
Súd všetky uvedené dôkazy vyhodnotil ako svedčiace v neprospech obžalovaného s tým, že tieto obžalovaného usvedčili zo spáchaného žalovaného trestného činu.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona a bral tak do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného ako aj možnosť jeho nápravy.
Súd bol toho názoru, že osoba obžalovaného už vykazuje znaky kriminálneho narušenia, a to z toho dôvodu, že tento bol za obdobný čin nielen postihnutý, ale aj odsúdený, a to dokonca za dva trestné činy spojené v jednom konaní, za ktoré mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou na dva roky, ktorá mu plynula 01.03.2016 do 01.03.2018. Obžalovaný práve počas plynutia tejto skúšobnej doby podmienečného odsúdenia spáchal tento trestný čin. Z týchto dôvodov súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 Trestného zákona. Na druhej strane súd vzhliadol u obžalovaného jednu priťažujúcu okolnosť a to podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, že už bol obžalovaný za trestný čin, a to konkrétne za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, odsúdený (na prečin útoku na verejného činiteľa súd pri tejto priťažujúcej okolnosti neprihliadal, lebo toto odsúdenie bolo okolnosťou, ktorá podmienila použite vyššej trestnej sadzby v tejto veci). S prihliadnutím na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností súd zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona na jeden rok a štyri mesiace; pri ukladaní trestu tak vychádzal z upravenej sadzby jeden rok a štyri mesiace až tri roky.
Z uvedeného vyplynulo, že u obžalovaného sa už v relatívne mladom veku prejavujú známky začínajúcej recidívy, pričom všetky vyššie uvedené skutočnosti svedčia o sklone obžalovaného páchať trestnú činnosť, najmä pod vplyvom alkoholu, postihnutia v priestupkových konaniach neviedli u obžalovaného k žiadnej náprave a zároveň dovoľujú prijať spoľahlivý záver o sťažených možnostiach nápravy, keď ani hrozba uloženia priameho výkonu trestu odňatia slobody neviedla u obžalovaného k trvalejšiemu polepšeniu. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že iba izolácia obžalovaného spojená s ďalším psychologickým a pedagogickým pôsobením, ktorému bude obžalovaný vystavený, zabezpečí účel
trestu spočívajúci v ochrane spoločnosti jednak tým, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň mu vytvorí podmienky na jeho výchovu v tom, aby v budúcnosti viedol riadny život. Preto súd následne vyhodnotil, že na nápravu obžalovaného, ktorý si nepripustil žiaden podiel viny, nie je vhodný žiaden alternatívny trest a je potrebné nariadiť len priamy a bezprostredný výkon trestu odňatia slobody.
Treba pripustiť, že obžalovaný má síce v odpise registra trestov „len“ jeden záznam o jeho trestnej činnosti, ale bolo nutné poukázať na to, že v tejto veci prejednávaného prečinu opakovane pod vplyvom alkoholu páchal trestnú činnosť v čase, keď vedel, že mu plynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia za iné trestné činy, za ktoré bol odsúdený a ktoré spáchal tiež pod vplyvom alkoholu.
Keďže prejednávaný trestný čin obžalovaný spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, boli splnené všetky formálne podmienky na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody zakotvené v ustanovení § 49 odsek 2 Trestného zákona. Súd v danom prípade dospel k záveru, že vhodným prostriedkom v prejednávanej veci na dosiahnutie účelu trestu, tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie, bude u obžalovaného dosiahnutý jedine uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Na výkon takto uloženého trestu zaradil súd obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona z dôvodu, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.