Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40Pc/2/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci žalobcu: S. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, G., zastúpený opatrovníčkou D. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. 3, G., v zastúpení JUDr. Radkou Paulínyovou, advokátkou so sídlom Koceľova 17, Bratislava, proti žalovanej: M. Q., rod K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, G., zastúpená Bardáč s.r.o., so sídlom Lovinského 22, G., IČO: 47 243 252, substitučne N-advokát, s.r.o., so sídlom Lovinského 22, G., IČO: 51 098 636, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

rozhodol:

I. Súd vyporiadava zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej tak, že byt č.Q.na XX,. poschodí bytového domuXX,a G.v Q., vchodXX,,XXXX,a, súpisné číslo XXXX/X,, postavený na pozemku parc. reg. „C“, parc. XXX/5, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 717 m2, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku v rozsahu 8858/272568 z celku, k.ú. O. J. I., obec BA- m.č. O. J. I., okres G. IV, všetko zapísané na LV č. XXXX, vedený Okresným úradom G., katastrálny odbor, prikazuje do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej, každému v podiele 1 z celku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca v zastúpení opatrovníčkou sa žalobou doručenou súdu dňa 27.07.2016 domáhal, aby súd vyporiadal jeho bezpodielové spoluvlastníctvo so žalovanou. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25Ps 2/2011-147 zo dňa 18.06.2012, ktorým mu bola zároveň ustanovená opatrovníčka D. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. 3, G.. Rozsudkom Okresného sudu G. IV č.k. 23C 9/2013-28 zo dňa 26.06.2013 bolo jeho manželstvo so žalovanou rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.08.2013. Ďalej uviedol, že do bezpodielového spoluvlastníctva patrí byt č. X.pXXXXXX/XXXXXX,, G., podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku 8858/272568, všetko zapísané na LV č. O. v KN, okres G. IV, obec G. m.č. J., katastrálne územie J. parc.č. XXXX/X 717 m2, zastávané plochy a nádvoria, stavby súpisné číslo XXXX, parc. č. XXXX/X, druh stavby 9, popis stavby Q. XX, XX, XX, XX (ďalej len „byt“). Byt nadobudli počas trvania manželstva kúpnou zmluvou V-67/03 z 08.01.2003. V predmetnom byte býva žalovaná, on je umiestnený v domove sociálnych služieb, preto navrhol, aby súd byt prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej a tá mu vyplatila finančný podiel v sume 75 000 eur. Navrhol tiež, aby bola žalovanej uložená povinnosť uhradiť dlhy, ktoré vznikli tým, že žalovaná uzavrela zmluvy s nebankovými spoločnosťami, v dôsledku čoho sú na byte zriadené exekučné záložné práva (ktorých zoznam žalobca uviedol v doplnení žaloby zo dňa 29.09.2016).

2. Žalovaná namietala, že opatrovníčka žalobcu nie je oprávnená konať v mene a na účet žalobcu v tejto veci. Poukázala na to, že na podanie žaloby sa vyžaduje schválenie tohto právneho úkonu zo strany súdu podľa § 28 OZ, k čomu nedošlo (neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky vedúci k zastaveniu konania). Uviedla tiež, že záujmy opatrovníčky sú v rozpore so záujmami žalobcu, ktorého zastupuje. Žalobcovi vždy záležalo na osude a šťastí žalovanej a ich spoločných detí. V zaujme žalobcu by bolo také vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, aby v čo najväčšej miere ostalo zachované jeho vlastnícke právo k bytu, opatrovníčka však navrhuje jeho prikázanie žalovanej. Žalobca v súčasnosti nepotrebuje ďalšie peňažné prostriedky, pretože nemá iné výdavky ako na svoju starostlivosť, ktorá je mu poskytovaná v Domove sociálnych služieb a zariadenia pre seniorov XXX. Po úhrade týchto výdavkov mu zostáva každý mesiac takmer 350 eur, ktoré nemá v súčasnom stave ako použiť. Zo znaleckého posudku č. 18/11 vyhotoveného S.. Š. A. dňa 28. júna 2011, pre účely konania o pozbavenie žalobcu spôsobilosti na právne úkony, pritom vyplýva, že súčasný stav nemusí byť trvalý, sú predpoklady na zlepšenie, miera zlepšenia psychických funkcií je ťažko predvídateľná. Preto je podľa jej názoru v zaujme žalobcu nezbavovať sa svojho vlastníckeho práva na byte, pretože v tomto byte by mohol aj v prípade zlepšenia svojho stavu znovu bývať, ako aj preto, že zatiaľ čo cena nehnuteľností stúpa, v krátkom čase je predpoklad zvýšenia rastu inflácie, čo by viedlo k znehodnocovaniu peňazí. V prípade zlepšenia zdravotného stavu žalobcu by teda hodnota hoci aj len spoluvlastníckeho podielu na jeho byte bola vyššia ako hodnota devalvovaných peňažných prostriedkov získaných za byt už teraz. Navyše v záujme žalobcu bolo vždy zabezpečiť istotu pre jeho deti so žalovanou, žalobca mal a naďalej nepochybne má záujem zabezpečovať bývanie pre vlastné deti a rovnako by si prial, aby pre prípad svojej smrti zanechal deťom aspoň spoluvlastnícky podiel na predmetnom byte. Opatrovníčka nevie nakladať hospodárne s majetkom žalobcu, pričom jej skutočným zámerom je si len finančne prilepšiť. Čo sa týka exekučných záložných práv viaznucich na byte, poukázala na to, že právnym základom exekvovaných pohľadávok boli zmluvy uzavreté v období pred úrazom žalobcu, teda pred 4. októbrom 2010, pričom tieto zmluvy boli uzavreté po vzájomnej dohode medzi stranami, na účely zabezpečenia peňažných prostriedkov pre potreby ich spoločnej domácnosti. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je potrebné vyporiadať aj spoločné dlhy strán v súvislosti so všetkými exekučnými konaniami (ktoré žalovaná špecifikovala vo vyjadrení k žalobe), pričom by bolo spravodlivé, aby podiely strán na každom dlhu boli rovnaké. Uviedla tiež, že sa domáha, aby jej bolo uhradené to, čo vynaložila od zániku bezpodielového spoluvlastníctva, až doposiaľ na spoločný byt, a to konkrétne 1 všetkých úhrad zaplatených ňou spojených s vlastníctvom tohto bytu

- daň z nehnuteľnosti, pohľadávky pre ktoré vzniká zákonné záložné právo na byt podľa § 15 zákona NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v znení neskorších predpisov, ako aj z ostatných právnych úkonov týkajúcich sa bytu. Nesúhlasila s prikázaním bytu do jej vlastníctva a vyplatením vyrovnacieho podielu, pretože nemá peňažné prostriedky na vyplatenie žalobcu. Mala za to, že najlepším a zároveň jediným možným riešením vyporiadania bytu je jeho prikázanie do podielového spoluvlastníctva strán, kdeže tento postup je najbližší vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva na základe § 149 ods. 4 OZ, je v zaujme oboch strán, ani jedna strana nemá finančné prostriedky na vyplatenie vyrovnacieho podielu druhej strane.

3. Žalobca v zastúpení opatrovníčkou uviedol, že podielové spoluvlastníctvo na byte nie je v jeho zaujme. Súd má predchádzať ďalším sporom, pričom v budúcnosti by sa muselo riešiť zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Jeho zdravotný stav mu neumožňuje žiť v byte, v ktorom býva jeho rozvedená manželka a plnoleté tri deti. Poukázal tiež na to, že žalovaná o neho po úraze ani v súčasnosti nejaví žiadny záujem, rovnako ako ich spoločné deti. Trval na tom, aby žalovaná bola povinná uhradiť dlhy subjektom v prospech ktorých je zriadené exekučné záložné právo na spornom byte a to z dôvodu, že tieto dlhy boli výlučne žalovanej, brala si ich na svoje meno a v zmysle judikatúry tieto dlhy nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaná nepreukázala, že by finančné prostriedky použila pre potreby domácnosti.

4. Žalovaná mala za to, že došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov zákonnou domnienkou, keďže žaloba síce bola podaná v 3-ročnej lehote od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak v čase podania nebola perfektná, keďže v tom čase nebola schválená súdom. Mala tiež za to, že do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov by mal byť zahrnutý aj ten majetok, ktorý spravovala opatrovníčka žalobcu ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto navrhla, aby si súd vyžiadal od opatrovníckeho súdu správu o činnosti opatrovníčky, aby bolo zrejmé, čo všetko tvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov

5. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

5.1. Rozsudkom Okresného súdu G. IV č.k. 25Ps 2/2011-147 zo dňa 18.06.2012 právoplatným dňa 25.07.2012 bol žalobca pozbavený spôsobilosti na právne úkony a bola ustanovená opatrovníčka D. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. 3, G.. Rozsudkom Okresného sudu G. IV č.k. 23C 9/2013-28 zo dňa 26.06.2013 právoplatným dňa 21.08.2013 bol manželstvo žalobcu a žalovanej uzavreté dňa 17.04.1982 rozvedené. Počas manželstva žalobca a žalovaná nadobudli byt (označený vo výroku tohto rozsudku), pričom v súčasnosti na ňom viazne viacero exekučných záložných práv. Žalobca je od 07.02.2013 umiestnený v Domove sociálnych služieb a zariadení pre seniorov XXX, kde platí úhrady za poskytnuté služby vo výške 239,86 eura mesačne. Žalobca poberá invalidný dôchodok vo výške 576,10 eura mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 8Ps/49/2017-33 zo dňa 24.10.2017, právoplatným dňa 24.10.2017 súd schválil právny úkon opatrovníčky, ktorý vykonala dňa 27.07.2016 podaním žaloby na tunajší súd na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v mene žalobcu proti žalovanej. Uvedený skutkový stav nebol medzi stranami sporný, navyše vyplýva aj z priložených dôkazov, a to z rozsudku Okresného súdu G. IV č.k. 25Ps 2/2011-147 zo dňa 18.06.2012 (č.l. 13 spisu), rozsudku Okresného sudu G. IV č.k. 23C 9/2013-28 zo dňa 26.06.2013 (č.l. 8 spisu), výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. J., obec BA- m.č. J., okres G. IV (č.l. 4-6 spisu), vyúčtovania úhrad za služby v Domove sociálnych služieb a zariadení pre seniorov XXX (č.l. 19 spisu), potvrdenia o výplate dôchodkových dávok (č.l. 18 spisu) a rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 8Ps/49/2017-33 zo dňa 24.10.2017 (č.l. 84 spisu). Výsluchom žalovanej súd zistil, že pracuje na zmluvu o spolupráci už 1,5 roka, predtým robila chyžnú v hoteli, pričom pracovala aj keď bol žalobca v nemocnici. Zarába približne 500,- eur mesačne, z čoho však musí hradiť náklady na byt, stravu a okrem toho ešte platí exekúcie, ktoré sú uvedené na liste vlastníctva k spornému bytu. Na základe dohody s exekútormi platí tieto exekúcie v splátkach. Z príjmu jej už skoro nič nezostane, nemá z čoho vyplatiť žalobcu. Iné nehnuteľnosti ako sporný byt nevlastní, rovnako nevlastní ani žiadny hnuteľný majetok väčšej hodnoty, ani auto. Keby bol byt prikázaný do jej výlučného vlastníctva a ona by bola zaviazaná vyplatiť žalobcu, bolo by to pre ňu likvidačné. Musela by byt predať, aby mohla žalobcu vyplatiť, takže by prišla o byt rovnako aj deti, ktoré tam s ňou bývajú, pričom následne by už nemala možnosť zabezpečiť si iný byt, keďže by nedostala úver a nikto by jej nepožičal. Čo sa týka pôžičiek v súvislosti s ktorými sú vedené exekúcie na byt uviedla, že nakoľko žalobca holdoval vo veľkej miere alkoholu, peniaze utrácal po krčmách, ona bola nútená zobrať si pôžičky, keď chcela napríklad komodu, keď chceli kúpiť televízor, alebo aby deti mohli študovať. V spornom byte s ňou bývajú dve dcéry, pričom jedna dcéra tam býva so svojimi dvomi deťmi vo veku 4 a 16 rokov. Dcéry jej prispievajú na domácnosť sumou približne 50 eur mesačne, keďže ona by to sama neutiahla.

6. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

6.1. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občianky zákonník (ďalej len „O.z.“) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.3) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701>

6.2. Podľa § 148 O.z. zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

6.3. Podľa § 149 ods. 1 O.z. ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. 6.4. Podľa § 149 ods. 3 O.z. ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. 6.5. Podľa § 150 O.z. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

7. Súd mal v konaní za preukázané, že žalobca a žalovaná uzatvorili manželstvo dňa 17.04.1982, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného sudu G. IV č.k. 23C 9/2013-28 zo dňa 26.06.2013 právoplatným dňa 21.08.2013. Počas manželstva žalobca a žalovaná nadobudli byt (označený vo výroku tohto rozsudku), ktorý je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, a ktorý žalobca žiadal žalobou vyporiadať. Žalobca žiadal, aby bol byt prikázaný do výlučného vlastníctva žalovanej a aby mu z toho titulu žalovaná vyplatila vyrovnací podiel vo výške 75 000 eur. Žalovaná s takýmto spôsobom vyporiadania nesúhlasila s poukazom na to, že vzhľadom na okolnosti danej veci to nie je v záujme ani jednej zo strán, ona sama nemá peňažné prostriedky na vyplatenie žalobcu, pričom najlepším riešením vyporiadania bytu je jeho prikázanie do podielového spoluvlastníctva strán, keďže tento postup je najbližší vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva na základe § 149 ods. 4 OZ, je v záujme oboch strán, keď ani jedna strana nemá finančné prostriedky na vyplatenie vyrovnacieho podielu druhej strane. Súd sa s uvedeným názorom žalovanej stotožnil, pričom zhodne so žalovanou má za to, že prikázanie bytu do podielového spoluvlastníctva oboch strán je vzhľadom na špecifické osobitosti danej veci najvhodnejším spôsobom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán. Špecifické okolnosti videl súd v tom, že žalobca je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, koná za neho ustanovená opatrovníčka, od 07.02.2013 je umiestnený v domove sociálnych služieb, kde mu je poskytovaná komplexná starostlivosť, za ktorú žalovaný platí úhradu vo výške 239,86 eura mesačne. Žalobca pritom poberá invalidný dôchodok vo výške 576,10 eura mesačne. Žalobcovi teda každý mesiac zostane z jeho dôchodku suma 336,24 eura. Súd v zhode so žalovanou zastáva názor, že v žalobca v súčasnosti nepotrebuje nevyhnutne ďalšie peňažné prostriedky (v rádovo desiatkach tisíc eur) získané výmenou za stratu svojho vlastníckeho práva k bytu. V konaní ani nebolo preukázané, že by bol žalobca v tomto svojom stave nevyhnutne odkázaný na uvedené peňažné prostriedky Naopak, súd zastáva názor, že v súčasnom stave je v záujme žalobcu nezbavovať ho jeho vlastníckeho práva na byte, a to okrem iného aj z toho dôvodu, že zatiaľ čo cena nehnuteľností z dlhodobého hľadiska stúpa, hodnota peňazí vplyvom inflácie naopak z dlhodobého hľadiska klesá, čím dochádza k znehodnocovaniu peňazí. Zachovanie spoluvlastníckeho podielu žalobcu na byte tak predstavuje pre žalobcu garanciu a z dlhodobého hľadiska nepochybne lepšiu voľbu ako jednorazové nadobudnutie značného objemu peňažných prostriedkov, ktoré v súčasnom stave navyše ani nemá ako použiť. Pokiaľ v tejto súvislosti bolo zo strany žalobcu (v zastúpení opatrovníčkou) argumentované, že v budúcnosti by sa aj tak muselo riešiť zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie, tak súd k tomu uvádza, že takéto konanie nemusí nevyhnutne nasledovať, pričom jedným z možných riešení v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je aj možnosť, že súd podielové spoluvlastníctvo z dôvodov hodných osobitného zreteľa nezruší a nevyporiada. Ďalšou možnosťou (odlišujúcou konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva od konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov) je vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nariadením predaja predmetu spoluvlastníctva a rozdelením výťažku podľa podielov. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že žalovaná nemá finančné prostriedky na výplatu žalovaného titulom vyrovnacieho podielu v prípade prikázania bytu do jej výlučného vlastníctva, čo bolo v konaní preukázané jednak jej výsluchom (iné dôkazy na túto skutočnosť neboli navrhnuté - viď zápisnicu o pojednávaní zo dňa 12.04.2016), jednak je to zrejmé z toho, že na spornom byte viazne množstvo exekučných záložných práv z exekúcií, ktoré žalovaná postupne platí v splátkach na základe dohody s exekútormi. Vzhľadom na jej finančnú situáciu, v ktorej sa nachádza a s prihliadnutím na množstvo exekúcií vedených proti nej (a s nimi súvisiacich exekučných záložných práv viaznucich na byte) nie je ani predpoklad zabezpečenia finančných prostriedkov pôžičkou, resp. úverom. Je pritom zrejmé, že ani žalobca nemá finančné prostriedky na výplatu žalovanej v prípade prikázania bytu do jeho výlučného vlastníctva (čo ani nebolo sporné, keď navyše žalobcovi bolo v konaní priznané oslobodenie od súdnych poplatkov). V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 1256/2013 zo dňa 29.04.2013, v zmysle ktorého „V případě, že žádný z účastníků nemá prostředky na vyrovnání vypořádacího podílu, připouští novější judikatura dovolacího soudu, posuzující vypořádání podle občanského zákoníku č. 40/1964 Sb., přikázání domu do jejich podílového spoluvlastnictví; podílové spoluvlastnictví totiž v době účinnosti tohoto zákoníku umožňovalo soudu nařídit prodej věci a rozdělení výtěžku, což v řízení o vypořádání SJM možné nebylo (viz např. rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 17. prosince 2013, sp. zn. 22 Cdo 2846/2012). Výjimečnost takového postupu (viz rozhodnutí publikované pod č. 76/1970 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek) znamená jen to, že pro něj musí být dán zvláštní důvod; takovým důvodem je právě nezájem účastníků o dům a neschopnost podíl vyplatit.“. Rovnako možno poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 2846/2012 zo dňa 17.12.2013, kde najvyšší súd uviedol, že „...Ve světle uvedené judikatury není úvaha, která vedla odvolací soud ke zvolenému způsobu vypořádání, zjevně nepřiměřená, a dovolání tak není důvodné. Soud vzal především do úvahy skutečnost, že žádný z

účastníků nemá dostatek prostředků na vyrovnání vypořádacích podílů v případě, že by dům byl přikázán jen jednomu z nich, a že nelze předpokládat, že by mu byl poskytnut úvěr. ...Vypořádání, při kterém by byl dům přikázán jen žalovanému, by též nebylo v souladu s principem, že SJM má být vypořádáno tak, aby částka, kterou je jeden z manželů povinen zaplatit druhému na vyrovnání jeho podílu, byla pokud možno co nejnižší. Za této individuální situace není závěr odvolacího soudu o tom, že dům je třeba přikázat do podílového spoluvlastnictví účastníků, kteří tak ponesou uvedená rizika rovným dílem, zjevně nesprávný.“. S poukazom na uvedené a s prihliadnutím k osobitným okolnostiam posudzovanej veci bolo podľa názoru súdu najvhodnejším a najprimeranejším spôsobom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva prikázanie bytu do podielového spoluvlastníctva obidvoch strán.

8. Žalobca (v zastúpení opatrovníčkou) tiež žiadal, aby v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva bola žalovanej uložená povinnosť uhradiť dlhy, ktoré vznikli tým, že žalovaná uzavrela zmluvy s nebankovými spoločnosťami, v dôsledku čoho sú na byte zriadené exekučné záložné práva (ktoré uviedol v doplnení žaloby zo dňa 29.09.2016). Žalovaná rovnako žiadala, aby boli v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadané aj spoločné dlhy strán v súvislosti so všetkými exekučnými konaniami (ktoré žalovaná špecifikovala vo vyjadrení k žalobe), pričom podiely oboch strán na každom dlhu by boli rovnaké. Poukázala pritom na to, že právnym základom exekvovaných pohľadávok boli zmluvy uzavreté v období pred úrazom žalobcu a tieto zmluvy boli uzavreté po vzájomnej dohode medzi stranami, na účely zabezpečenia peňažných prostriedkov pre potreby ich spoločnej domácnosti. Na tomto mieste súd uvádza, že v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva možno vyporiadať prikázaním niektorej zo strán na vyplatenie iba taký dlh, ktorý je spoločný obom stranám. V konaní pritom nebolo sporné, že dlhy (v súvislosti s ktorými vznikli označené exekúcie) vznikli zo zmlúv uzavretých počas manželstva iba žalovanou. Nejedná sa teda o spoločné dlhy, ktoré by bolo možné v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadať tak, že by ich zaplatenie súd prikázal niektorej zo strán. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v tejto časti zamietol.

9. Žalovaná sa v konaní tiež domáhala, aby jej bolo uhradené to, čo vynaložila od zániku bezpodielového spoluvlastníctva, až doposiaľ na spoločný byt, a to konkrétne 1 všetkých úhrad zaplatených ňou spojených s vlastníctvom tohto bytu - daň z nehnuteľnosti, pohľadávky pre ktoré vzniká zákonné záložné právo na byt podľa § 15 zákona NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v znení neskorších predpisov, ako aj z ostatných právnych úkonov týkajúcich sa bytu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že tento návrh na vyporiadanie uvedených vnosov do bezpodielového spoluvlastníctva bol uplatnený podaním žalovanej doručeným súdu dňa 07.03.2017 (č.l. 42 spisu), teda po troch rokoch od zániku bezpodielového spoluvlastníctva strán (dňa 21.08.2013). V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov však môže súd vyporiadať iba ten majetok, nároky či hodnoty, ktoré strany navrhli vyporiadať súdnym rozhodnutím do troch rokov od zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva (porov. rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 172/2012 zo dňa 23.10.2012, 22 Cdo 1112/2006 zo dňa 14.05.2007, 22 Cdo 1192/2007 zo dňa 26.11.2009, 22 Cdo 2881/2008 zo dňa 27.04.2010, 22 Cdo 10XX/2008 zo dňa 26.01.2011, 22 Cdo 5235/2008 zo dňa 09.12.2010). Z uvedeného dôvodu súd na tento návrh žalovanej na vyporiadanie predmetných vnosov (ktoré žalovaná navyše žiadnym spôsobom nešpecifikovala) neprihliadol. Z rovnakého dôvodu súd nevykonal dokazovanie navrhnuté žalovanou tým istým podaním žalovanej doručeným súdu dňa 07.03.2017 (vyžiadanie správy o stavu majetku žalobcu od opatrovníčky, resp. správy o činnosti opatrovníčky od opatrovníckeho súdu, vyžiadanie informácie od opatrovníčky k stavu hotovosti žalobcu, ktorú spravovala opatrovníčka ku dňu 20.08.2013, vyžiadanie informácie od opatrovníčky o všetkých bankových účtoch žalobcu a zostatkoch na nich k 20.08.2013, vyžiadanie výpisov zo všetkých bankových účtoch žalobcu za obdobie od 25. júla 2012 do 20. augusta 2013 od opatrovníčky). Akýkoľvek majetok, resp. hodnoty zistené z týchto dôkazov by totiž nemohli byť vyporiadané v súdnom konaní v dôsledku uplynutia trojročnej lehoty od zániku bezpodielového spoluvlastníctva strán do ich uplatnenia žalovanou v súdnom konaní.

10. Žalovaná tiež namietala, že došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov zákonnou domnienkou, keďže žaloba síce bola podaná v trojročnej lehote od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak v čase podania nebola perfektná, keďže v tom čase nebola schválená súdom. Mala za to, že ide neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky, pre ktorý malo byť konanie zastavené. S uvedeným názorom žalovanej sa súd nestotožnil, keď absencia schválenia podania žaloby opatrovníčkou za opatrovanca opatrovníckym súdom je odstrániteľným nedostatkom podmienky

konania (obdobne ako tomu je v prípade absencie schválenia podania žaloby zákonným zástupcom za maloleté dieťa v nie bežnej záležitosti - porov. rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28 Cdo 2170/2013 zo dňa 23.10.2013, sp. zn. 21 Cdo 856/2011 zo dňa 15.12.2011), nedostatok ktorý bol v danom prípade odstránený schválením podania žaloby na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva opatrovníčkou v mene žalobcu opatrovníckym súdom, a to rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 8Ps/49/2017-33 zo dňa 24.10.2017, právoplatným dňa 24.10.2017. V dôsledku toho bola žaloba podaná včas (v trojročnej lehote od zániku bezpodielového spoluvlastníctva strán) a nebol tak dôvod na zastavenie konania.

11. Žalovaná namietala aj to, že záujmy opatrovníčky sú v rozpore so záujmami žalobcu, ktorého zastupuje. Tu súd zastáva názor, že nakoľko opatrovnícky súd schválil podanie žaloby v tejto veci opatrovníčkou v mene žalobcu, tak sa tým vysporiadal aj s touto otázkou. Tunajší súd preto vychádzal z toho, že súlad záujmov opatrovníčky a žalobcu je daný. Opatrovnícky súd navyše po celý čas výkonu funkcie opatrovníka dohliada na spôsob výkonu jeho funkcie (§ 277 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok). Žalovaná mohla tiež podať podnet opatrovníckemu súdu na odvolanie opatrovníčky z funkcie opatrovníka, ak mala za to, že táto nekoná v súlade so záujmami žalobcu (§ 277 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok).

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 257 C.s.p.. Žalovaná mala v konaní vo väčšej miere úspech ako žalobca, keď súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo ohľadne bytu tak, ako to navrhovala žalovaná. Zároveň však požadovala vyporiadať aj dlhy strán, kde však nebola úspešná, keď súd tento návrh neakceptoval z dôvodu, že sa nejednalo o spoločné dlhy strán, ktoré by patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V tejto časti nebol úspešný ani žalobca, ktorý požadoval v zásade to isté. Žalovaná nebola úspešná ani v prípade svojej požiadavky na zohľadnenie svojich vnosov pri vyporiadaní, keďže tento návrh bol uplatnený oneskorene. Z uvedené je zrejmé, že vo väčšej miere bola v konaní úspešná žalovaná, preto jej vznikol nárok na pomernú náhradu trov konania voči žalobcovi. Súd jej však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mal za to, že tomu bránia dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 C.s.p.. Tieto dôvody súd videl v osobitných okolnostiach na strane žalobcu, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, jednotlivé úkony (vrátane podania žaloby v tejto veci) za neho vykonáva opatrovníčka, je umiestnený v domove sociálnych služieb, pričom jeho osobné a majetkové pomery (ktoré boli aj dôvodom pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v konaní) mu neumožňujú platiť ešte aj trovy konania protistrany. Navyše v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov majú obidve strany postavenie žalobcu a zároveň aj žalovaného (iudicium duplex), súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán v podstate takým istým spôsobom, ako by tomu bolo v prípade vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva zo zákona. Za všetkých uvedených okolností považoval súd uloženie povinnosti žalobcovi platiť trovy konania žalovanej za neprimerane prísne a nespravodlivé, preto mu túto povinnosť neuložil. Zároveň mal súd za to, že osobné a majetkové pomery žalovanej ako osoby zárobkovo činnej (na rozdiel od žalobcu) takéto rozhodnutie umožňujú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).