Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_10Csp-57-2018.pdf
PDF · 85.32 KB
No categories available
10Csp/57/2018
Uznesenie
Okresný súd Prešov v spore žalobcu: I. F., W.. X.X.XXXX, bytom Č. XX, 082 07 Č., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Svidník, Sovietskych hrdinov 163/66, proti žalovaným 1/ BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, 2/ HUDOS, s. r.o., so sídlom Priemyselná 1455/5, Bardejov, IČO: 31 711 651, o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 5.11.2015 na výkon zrážok zo mzdy žalobcu, do právoplatného skončenia veci samej.
II. Žalovaný v 2. rade j e p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 5.11.2015.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.3.2018 domáha zdržania sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 5.11.2015 na výkon zrážok zo mzdy žalobcu a náhrady trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že ňou napáda Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného v 1. rade, spol. PRO CIVITAS, s.r.o., dňa 5.11.2015 (ďalej len Dohoda) k Dohode o splatení dlhu z 5.11.2015. Dohodu o splatení dlhu z 5.11.2015 uzavrel s právnym predchodcom žalovaného v 1. rade, spol. PRO CIVITAS, s.r.o., za účelom dohody o mesačných splátkach úveru, ktorý mu bol poskytnutý na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo 4.12.2007 (ďalej len úverová zmluva), ktorú uzavrel s Poštovou bankou, a.s., právnym predchodcom spol. PRO CIVITAS, s.r.o. Uviedol, že zo strany právneho predchodcu žalovaného v 1. rade, spol. PRO CIVITAS, s.r.o., mu boli predložené listiny s tým, že ak chcem splácať dlh v mesačných splátkach, má predložené listiny podpísať. Predložené listiny podpísal v presvedčení, že uzatvoril len dohodu o splátkach. Až od svojho zamestnávateľa, z výzvy na vykonávanie zrážok zo mzdy zo 6.12.2017, ktorá bola jeho zamestnávateľovi doručená dňa 15.12.2017, sa dozvedel, že podpísal aj Dohodu. Dohoda umožňuje žalovanému v 1. rade, aby odo neho vymohol plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly. Namietal, že v súvislosti s Dohodou mu nebolo nič bližšie vysvetlené. Samotné vyhotovenie Dohody je typický formulár, z ktorého nevyplýva možnosť zmeny jeho textu, tak po obsahovej, ako aj formálnej stránke. Aj keď je Dohoda uzavretá vo forme osobitnej listiny, nebol o jej dôsledkoch nijako poučený a nemal možnosť ju odmietnuť, ak chcel úver získať. Žalovaný v 1. rade listom zo 6.12.2017 požiadal jeho zamestnávateľa, žalovaného v 2. rade, o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu uložilo povinnosť plniť, žalovaný v 2. rade ako jeho zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky z mojej mzdy a on nemá možnosť ich priamo zastaviť, ani obmedziť. Žalovaný v 1. rade ako veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Chýba akákoľvek súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy, z toho hľadiska, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex-offo súdnej kontrole, prípadne, či zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré v tom čase vyžadoval platný a
účinný zákon o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo 4.12.2007 neobsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo 4.12.2007 neobsahuje správny údaj o výške RPMN, ktorý je v zmluve uvedený vo výške 20,73 %. Hodnota RPMN sa vypočítava zo vzorca na výpočet RPMN. Správna výška RPMN podľa internetovej kalkulačky vychádza 26,22 %. Tak podstatný rozdiel vo výške RPMN má ten istý dôsledok ako neuvedenie RPMN. V zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo 4.12.2007 je tiež uvedená nesprávne celková výška nákladov 45 396,98 Sk. Celková výška nákladov predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorú má spotrebiteľ na úver skutočne zaplatiť (výška mesačnej splátky x počet splátok), čo predstavuje v danom prípade sumu 136 740,-- Sk (2 279,-- Sk x 60) a výškou poskytnutého úveru (80 000,-- Sk). Skutočná celková výška nákladov je preto správne 56 740,-- Sk (136 740,-- Sk - 80 000,-- Sk = 56 740,-- Sk). S poukazom na skutočnosť, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, zo 4.12.2007 neobsahuje ani jednu z vyššie uvedených náležitostí, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 ZoSÚ). Poukázal tiež na to, že pôvodný veriteľ, Poštová banka, a.s., s ktorou zmluvu o úvere uzavrel, predmetný úver zosplatnila dňa 8.12.2008. Vykonávaním zrážok z jeho mzdy by preto dochádzalo k plneniu na premlčanú pohľadávku. Poukázal na § 5a ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2014 a na to, že prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2014 v § 29b zák. č. 250/2007 Z.z. neobsahuje úpravu § 5a ods. 1 písm. a/. Uplatnenie tohto právneho úkonu je preto podľa § 39 OZ v rozpore so zákonom a je teda absolútne neplatným. Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorá je súčasťou úverovej zmluvy, teda nie je vo forme osobitnej listiny, považuje za absolútne neplatnú.
3. Uvedeným návrhom sa žalobca zároveň domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v znení, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že dohodou o zrážkach zo mzdy nezohľadňuje žalovaný v 1. rade premlčanie a ani absenciu povinných náležitostí úverovej zmluvy, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Obava, že žalovaný v 1. rade zasiahne do jeho majetku, bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení sa reálne naplnila požiadaním jeho zamestnávateľa, žalovaného v 2. rade, o vykonávanie zrážok zo mzdy. Žalobca navrhol, aby súd v záujme predchádzania vzniku majetkovej ujmy zakázal žalovanému v 1. rade výkon zrážok zo mzdy. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade poukázal na § 325 ods. 2 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v zmysle ktorého neodkladné opatrenie možno nariadiť len strane sporu. Vzhľadom na túto skutočnosť označil zamestnávateľa ako žalovaného v 2. rade, avšak okrem uloženia povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy si voči nemu neuplatňuje žiadne iné nároky.
4. Podľa § 324 ods. 1, 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášal.
7. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
10. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
11. Zmyslom neodkladného opatrenia je vo všeobecnosti poskytnutie predbežnej ochrany práv strane sporu za podmienky osvedčenia potreby bezodkladnosti úpravy pomerov už pred rozhodnutím vo veci samej, alebo za podmienky existencie obavy z ohrozenia budúceho núteného (exekučného) vymoženia (uspokojenia) práva. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojím rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok bezodkladnosti vydania rozhodnutia, o ktoré strana žiada, resp. o pravdepodobnosť ohrozenia jej práv a oprávnených záujmov. V prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by s istotou preukázali ohrozenosť jej práva, musí však predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo a ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jej tvrdenia aspoň spravdepodobňovali.
12. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Civilnom sporovom poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu, tieto právne vzťahy vyžadujú bezodkladnú úpravu, táto bezodkladná úprava je potrebná, v právnych vzťahoch medzi stranami sa nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do právnych vzťahov tak, aby strana bola neprimeraným spôsobom obmedzená vo svojich právach. Inštitút neodkladného opatrenia je určený na riešenie situácií, ktoré neznesú odklad.
13. Pred nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa strane sporu ukladá, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo aby niečo znášala, sa vychádza z vymedzenia uvedeného návrhu a skúma sa, či je dostatočne odôvodnený, skúmajú sa skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízií stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán sporu.
14. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný v 1. rade listom zo dňa 6.12.2017 (čl. 13) požiadal zamestnávateľa žalobcu (žalovaného v 2. rade) o realizáciu výkonu zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy za účelom uspokojenia pohľadávky žalovaného v 1. rade vzniknutej na základe dohody o splatení dlhu uzatvorenej z dôvodu nesplatenia úveru č. XXXXXXXXXX, pričom dlh žalobcu ustálil ku dňu 6.12.2017 na sumu 6541,05 eura. Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená v súvislosti s dohodou o splatení dlhu zo dňa 5.11.2015 bola uzatvorená na formulári pripravenom žalovaným v 1. rade (čl. 12).
15. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.12.2007 (čl. 9) právny predchodca žalovaného v 1. rade (Poštová banka a.s.) poskytol žalobcovi úver vo výške 80000 Sk, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť formou 60 mesačných splátok vo výške 2279 Sk. V zmluve je uvedené, že celková výška nákladov na poskytnutý úver predstavuje 45396,98 Sk, ročná percentuálna miera za úver je 20,73 %, ročná úroková sadzba úveru je 19 %.
16. Dohodou o splatení dlhu (dohodou o privatívnej novácii) zo dňa 5.11.2015 (č.l.10) sa účastníci tejto dohody dohodli, že všetky svoje sporné práva a nároky, ktoré vznikli na základe ustanovení zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a jej príloh sa nahradia právami a povinnosťami v tejto dohode, teda zanikajú ku dňu účinnosti tejto dohody a nahrádzajú sa nasledujúcim záväzkom dlžníka zaplatiť veriteľovi dlh vo výške 6657,79 eura spolu s úrokom vo výške 16 % ročne. Akákoľvek splátka či akékoľvek čiastočné plnenie z jeho strany sa započítava najprv na príslušenstvo až následne na istinu dlhu.
17. Oboznámením sa so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedenými žalobcom, k nemu priloženými listinnými dôkazmi, dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Účelom neodkladného opatrenia je dosiahnutie predbežných účinkov v prípade, ak nie je zrejmé, kedy bude sporný vzťah strán vyriešený konečným rozhodnutím súdu a vyvstáva potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Súd vychádzal z toho, že bola preukázaná potreba takejto úpravy pomerov medzi stranami sporu. Žalovaný v 1. rade doručil zamestnávateľovi žalobcu žiadosť o zrážky zo mzdy žalobcu a požiadal ho, aby vykonal zrážky až do úplného uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorý ku dňu 6.12.2017 predstavuje sumu 6541,05 eura.
18. Dohoda o zrážkach zo mzdy môže vyvolať určitú nerovnováhu v postavení spotrebiteľa a veriteľa, keďže inštitút zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie pohľadávky aj v časti, v ktorej je alebo môže byť založená na nekalých podmienkach. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje
veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla veritelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe typizovanej dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).
19. Existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov mal súd osvedčenú tým, že v prípade realizovania zrážok zo mzdy nad rámec skutočného dlhu a ich poukázania na účet žalovaného v 1. rade zamestnávateľom žalobcu by došlo k bezdôvodnému obohateniu, vydania ktorého by sa žalobca musel domáhať, pričom existuje opodstatnený predpoklad, že by tak musel urobiť súdnou cestou. V danej veci tak môže nastať situácia, v ktorej by si veriteľ mohol vymôcť celú pohľadávku voči dlžníkovi pomocou zrážok zo mzdy, pričom takto vymožené prostriedky môžu značne prevyšovať sumu, ktorú by bol spotrebiteľ povinný zaplatiť pri náležitom preskúmaní nekalostí ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom úvere súdom. Do právoplatného rozhodnutia súdu o povinnosti žalovaného v 1. rade zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy nemá žalobca iný prostriedok ako tento proces zastaviť, než žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia. Do rozhodnutia súdu vo veci samej je žiaduce dočasne upraviť pomery strán a zamedziť vykonávaniu zrážok na základe dohody, ktorej platnosť je medzi stranami sporu spochybnená. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
20. Súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, ktorý ako zamestnávateľ žalobcu je zo zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu. Žalobca svojho zamestnávateľa označil za stranu sporu iba pre účely neodkladného opatrenia a nedomáha sa voči nemu, okrem nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v zdržaní sa vykonávania zrážok zo mzdy, žiadnej inej povinnosti.
21. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 1 CSP v konečnom rozhodnutí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho doručením (§ 332 ods. 1 CSP).