Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1S-40-2018.pdf
PDF · 81.24 KB
Case nature
Subarea
1S/40/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, ako správny súd v právnej veci žalobcu: Minister spravodlivosti Slovenskej republiky, Gábor Gál, so sídlom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, proti žalovanému: Notárska komora Slovenskej republiky - Disciplinárna komisia, so sídlom Krasovského 13, 851 01 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. DK 3/2017-80 zo dňa 9.2.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 29.03.2018 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky č. DK 3/2017-80 zo dňa 09.02.2018, ktorým zamietla podľa § 16 ods. 4 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory Slovenskej republiky návrh na uznanie disciplinárne obvineného notára S.. N.. W. A., so sídlom R. úradu v C., D. cesta XXX/C, za to že:
- podpisom Služobnej zmluvy č. 35/2016 z 26. januára 2016 č. spisu 280.002/2016- OSUR/35, podľa ustanovení zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o štátnej službe“) uzatvoril štátnozamestnanecký pomer s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky do dočasnej štátnej služby vo funkcii: hlavný radca, miesto výkonu štátnej služby: Zastupiteľský úrad v Ríme, na dobu: najdlhšie 4 rokov, pričom deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru bol určený 1. február 2016, čím mal závažným spôsobom porušiť § 6 ods. 1 Notárskeho poriadku, § 2 ods. 1 Notárskeho poriadku, § 13 Notárskeho poriadku, Čl. 6 Etického kódexu notára.
2. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že notár sa nedopustil úmyselného ani nedbanlivostného konania, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako závažné porušenie jeho povinností vyplývajúcich mu zo zákona a ďalších predpisov, keďže nemožnosť vykonávať notársku činnosť po dobu dlhšiu ako 30 dní oznámil komore, ktorá mu ustanovila zástupcu. Disciplinárne obvinený notár z uvedených podmienok nesplnil základnú podmienku existencie závažného dôvodu brániaceho výkonu jeho notárskej činnosti po dobu dlhšiu ako 30 dní.
3. Disciplinárne konanie proti notárovi S.. N.. W. A., bolo začaté a vedené na základe návrhu Lucie Žitňanskej, podpredsedníčky vlády a ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 16.02.2017 doručeného žalovanému dňa 21.02.2017, za to, že podpisom Služobnej zmluvy č. 35/2016 zo dňa 26.01.2016 č. spisu 280.002/2016- OSUR/35, podľa ust. zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov menovaný notár uzatvoril štátnozamestnanecký pomer s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky do dočasnej štátnej služby vo funkcii: hlavný radca, miesto výkonu štátnej služby: Zastupiteľský
úrad v Ríme, na dobu: najdlhšie 4 rokov, pričom deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru bol určený ku dňu 01.02.2016.
4. Návrhom žiadala disciplinárny senát o vydanie rozhodnutia, ktorým vzhľadom na povahu vyššie opísaného konania a mieru zavinenia notára uzná za vinného zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia a to porušenia § 6 ods. 1 zákona Notárskeho poriadku, § 2 ods. 1 Notárskeho poriadku, § 13 Notárskeho poriadku a čl. 6 Etického kódexu notára.
5. V podanej žalobe žalobca v plnom rozsahu vyjadril svoj nesúhlas s rozhodnutím disciplinárneho senátu. Podľa ustanovenia § 2 ods. 3 Notárskeho poriadku notársky úrad predstavuje súbor právomocí udelených na dobu neurčitú štátom notárovi ako fyzickej osobe na výkon notárskej činnosti a na ďalšiu činnosť podľa tohto zákona, trvalo spojených so sídlom, do ktorého bol notár vymenovaný. Notár je nositeľom notárskeho úradu. Výkon jeho činnosti zaniká iba spôsobom určeným v ustanovení § 14 ods. 1 a ods. 2 Notárskeho poriadku. Disciplinárny senát vychádzal z presvedčenia, že na to, aby notár súčasne nevykonával notársku činnosť a štátnozamestnanecký pomer, postačuje, aby mu bol ako notárovi ustanovený náhradník, aby bol odpojený od technických prostriedkov a aby nepoberal odmenu notára. Tejto predstave podriadil výklad pojmu „výkon notárskej činnosti" v ustanovení § 6 Notárskeho poriadku a stotožnil sa tak so závermi, ktoré pri svojej obhajobe prezentoval disciplinárne obvinený notár. Podľa žalobcu disciplinárny senát sa pri svojej voľnej úvahe dostal nad rámec zákona, keď nerešpektoval citované zákonné ustanovenie § 2 ods. 3 Notárskeho poriadku, podľa ktorého výkon notárskej činnosti notára je možný iba v spojitosti s jeho notárskym úradom, do ktorého sídla bol vymenovaný a s ktorým je trvalo spojený a že tento súbor právomocí, ktoré mu štát udelil, mu udelil na dobu neurčitú, t.j. po dobu, kým výkon jeho notárskeho úradu nezanikne jedným zo spôsobov uvedených v ustanovení § 14 ods. 1 a ods. 2 Notárskeho poriadku.
6. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie disciplinárneho senátu je nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci podľa ust. § 191 ods. 1 písm. e) SSP a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. f) SSP.
7. Primárnou úlohou správneho súdu bolo skúmať, či sú v konaní splnené procesné podmienky konania, ktorých splnenie predstavuje predpoklad pre meritórne rozhodovanie o podanej správnej žalobe a pre naplnenie účelu správneho súdnictva, ktorým je poskytnutie ochrany právam a právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy tak, ako to predpokladá čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
8. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd na konanie podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) v prvom rade skúmal prípustnosť žaloby z hľadiska jej predmetu, účelu ako aj splnenie podmienok konania a zistil, že žalobu je potrebné odmietnuť, nakoľko nie sú splnené zákonné podmienky pre jej meritórne prejednanie.
9. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom § 2 ods. 1 SSP.
10. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
11. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.
12. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
13. Podľa § 177 ods. 2 SSP, ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
14. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánov verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
15. Podľa § 92 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať minister, predseda krajského súdu a prezident komory (ďalej len "navrhovateľ") do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Notár alebo kandidát si môže v disciplinárnom konaní zvoliť obhajcu z radov advokátov alebo notárov.
16. Konajúci správny súd vychádzajúc z obsahu žaloby jej predmetu a účelu najskôr posudzoval, či žalobca- minister spravodlivosti Gábor Gál je osobou oprávnenou na podanie žaloby v súlade s ust. § 178 ods. 1 SSP, ktoré upravuje aktívnu žalobnú legitimáciu. Aktívna procesná legitimácia žalobcu, ako procesná podmienka v zmysle § 178 ods. 1 SSP, ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady a to postavenie účastníka v administratívnom konaní, ktoré bolo vydané napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy a súčasne ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy.
17. Len samotné tvrdenia žalobcu o nesprávnosti záverov rozhodnutia správneho orgánu a ich rozpor so zákonom nestačí. Súd preto v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných zákonných ustanovení jednotlivo posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve.
18. Prenesene na daný preskúmavaný prípad súd považuje za nesporné, že žalobca ako minister spravodlivosti bol účastníkom administratívneho konania, teda disciplinárneho konania, keďže na základe § 92 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti bol orgánom oprávneným na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania vedeného proti disciplinárne obvinenému notárovi S.. N.. W. A.. Uvedeným spĺňa prvú podmienku, resp. predpoklad aktívnej legitimácie žalobcu, avšak nespĺňa druhý predpoklad aktívnej procesnej legitimácie žalobcu, týmto je nesporné ukrátenie na subjektívnych právach, ktoré je nutné chápať v dvoch rovinách a to v rovine subjektívneho práva a jeho ukrátenia.
19. Subjektívnym právom je potrebné rozumieť vlastné práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. Inými slovami povedané fyzická a právnická osoba sa nemôže všeobecnou právnou žalobou domáhať ochrany subjektívnych práv inej osoby, resp. pod jej subjektívne práva nemožno podriadiť také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré neovplyvňujú jej právnu pozíciu, t.j. nezasahujú do jej právnej sféry ani nespôsobujú zmenu jej právneho postavenia (bližšie pozri napr.: uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži 2/2011 z 24.02.2011). Skutočnosť, že musí ísť o vlastné subjektívne práva fyzickej alebo právnickej osoby súčasne vylučuje, aby pod tento druh aktívnej žalobnej legitimácie bolo možné podriadiť prípad, keď fyzická alebo právnická osoba, ako účastník administratívneho konania v jeho rámci realizuje jeho verejno-mocenské oprávnenia. Pritom pod ukrátením subjektívneho práva je nutné rozumieť taký stav, keď žalovaným rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy bolo priamo zasiahnuté do práv alebo právom chránených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby.
20. Podľa názoru krajského súdu žalobca, minister spravodlivosti Slovenskej republiky ako účastník administratívneho konania, teda disciplinárneho konania, ktorého výsledkom je rozhodnutie, ktoré sa správnou žalobou napáda, v rámci uvedeného konania však realizoval svoje verejno - mocenské oprávnenie vyplývajúce z ust. § 92 Notárskeho poriadku t.j. oprávnenie podať návrh na začatie disciplinárneho konania.
21. Žalobou napadnuté rozhodnutie je výsledkom administratívneho konania, teda disciplinárneho konania, ktorého minister spravodlivosti bol účastníkom konania, v rámci ktorého však realizoval svoje verejno - mocenské oprávnenie, a preto sa uvedené rozhodnutie nemôže týkať jeho subjektívnych práv
a povinností ako fyzickej osoby, ministra spravodlivosti, ktoré by vychádzali z konkrétneho právneho predpisu, ovplyvňovali by jeho právnu pozíciu, alebo by zasiahli do jeho právnej sféry, alebo spôsobili zmenu jeho právneho postavenia, teda nespĺňa procesnú podmienku osoby oprávnenej na podanie žaloby, aktívnu procesnú legitimáciu žalobcu vyplývajúcu z ust. § 178 ods. 1 SSP, pre absenciu druhého predpokladu na splnenie podmienky aktívnej procesnej legitimácie, čím je nesporné ukrátenie na subjektívnych právach.
22. Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP ako podanú zjavne neoprávnenou osobou odmietol.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.
24. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.