Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

62Ek/134/2017

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: I. T. G., C. Č.F.: F., F. XXXX, XX V. F. XXXX/XX, M. F.. R., F. M. X. V. R. F. Í., K.. U.. E. D., M. XX/XXXX, XXX XX Ž., proti povinnému: N. L. Z., F. Y., C.: XX XXX XXX, U. O. XX, XXX XX Z., K.. R. M. L.. Y. V., F..E..D.., P. XX/XXX, XXX XX Z., L.. P. V., M. O.. X, XXX XX V., o vymoženie 318.066,47 Eur s prísl., vedenej pred súdnym exekútorom L.. L. R., F. W. Ú.: M. Y. F. XXXX/XXA, XXX XX Z., pod sp. zn. XXXEX XXXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 537,51 Eur.

odôvodnenie:

1.Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 05. 10. 2017 domáhal od povinného vymoženia sumy celkom 318.066,47 Eur s prísl. na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu v Trenčíne, sp. zn. 37Cb/61/2013 zo dňa 23. 01. 2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16Cob/225/2015 zo dňa 22. 08. 2017 (ďalej len „exekučný titul“). Oprávnený, zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou medzi R. P. F..E..D.., F. F. F. XX, XXX XX P. V., C.: XX XXX XXX ako postupcom a I. T. G., F. F. F. XXXX, XX V. F. XXXX/XX, M. F.. R., F. M. X. V. R. F. Í., C. Č.: F. ako postupníkom dňa 12. 09. 2017 preukázal, že na neho prešlo právo vyplývajúce z exekučného titulu a je oprávnenou osobou na podanie návrhu na vykonanie exekúcie.

2.Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 27. 11. 2017 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi - L.. L. R., F. W. Ú.: M. Y. F. XXXX/XXA, XXX XX Z.. Súdny exekútor zaslal povinnému upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré si povinný prevzal do vlastných rúk dňa 06. 12. 2017.

3.Dňa 04. 01. 2017 súdny exekútor doručil súdu nasledovné dokumenty: a) návrh povinného na zastavenie exekúcie s prílohami, b) vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie, c) doručenky.

4.V návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý bol podaný prostredníctvom právneho zástupcu povinného, povinný uviedol, že dňa 06. 12. 2017 mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie a v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku podáva návrh na zastavenie exekúcie. Povinný vo svojom návrhu uviedol niekoľko dôvodov, pre ktoré žiada aby súd exekúciu zastavil. Ako prvý dôvod uvádza, že spoločnosť ASO plus s. r. o. postúpila celú pohľadávku voči povinnému na oprávneného, avšak toto postúpenie je podľa názoru povinného neplatné z dôvodu, že oprávnený bol ako právnická osoba registrovaný dňa 26. 04. 2017 a zmluva o postúpení pohľadávky medzi oprávneným a spoločnosťou

ASO plus s. r. o. (ďalej len „Zmluva o postúpení“) bola podpísaná dňa 12. 09. 2017 v čase keď spoločnosť ASO plus s. r. o. nevlastnila dostatočný majetok na uspokojenie svojich veriteľov. Z uvedeného dôvodu je zmluva o postúpení pohľadávky podľa názoru povinného absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka a preto povinný podal dňa 10. 10. 2017 trestné oznámenie na konateľa spoločnosti ASO plus s. r. o., nakoľko podľa povinného jeho konanie napĺňa znaky trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 Trestného zákona. Povinný vo svojom návrhu uvádza že nahliadnutím do súdneho spisu zistil, že v spise sa nachádza podanie „Vyjádření k exekučnímu řízení“, v ktorom spoločnosť LC Invest s.r.o., zast. konateľom U. F., ako právny nástupca ASO plus s.r.o., oznamuje súdu že oprávnený „nie je vlastníkom pohľadávky, o postúpení nemá vedomosť...“. Povinný ďalej uvádza: „Odhliadnuc od neplatnosti postúpenia pohľadávky máme za to, že oprávnený dostatočne v konaní nepreukázal, že naňho prešlo právo z exekučného titulu.“. Povinný svoje tvrdenie opiera o skutočnosť, že apostilované potvrdenie E. E. K. F. E. G. G., v ktorom sa konštatuje, že spoločnosť je zriadená, zapísaná a existujúca podľa škótskeho práva nie je dostačujúce pretože neobsahuje predmet činnosti spoločnosti, zloženie orgánov, meno osoby konajúcej v mene spoločnosti ani zakladateľský dokument. Ďalším dôvodom neplatnosti Zmluvy o postúpení, ktorý uvádza povinný, je že v mene oprávneného podpísal Zmluvu o postúpení L. L., ktorého splnomocnila „akási spoločnosť V. Y. C.., E. P., K. Y. D., o ktorej nie je v priložených dokumentoch ďalej ani zmienka.“. Povinný navyše považuje takéto všeobecné splnomocnenie za absolútne neplatné a v rozpore s princípom publicity a právnej istoty. Povinný ďalej uvádza, že v čase postúpenia pohľadávky bolo na spoločnosť ASO plus s. r. o. vyhlásených 27 exekúcií, v ktorých „exekútori poverení vykonaním jednotlivých exekúcií tak zakázali povinnému, aby odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nakladal so svojim majetkom... Postúpenia pohľadávky zo spoločnosti ASO plus s. r. o. na oprávneného tak bolo zjavne v rozpore s týmto zákazom a teda takýto právny úkon odporuje zákonu.“. Na záver povinný poukazuje aj na skutočnosť, že dňa 13. 09. 2017 podal voči exekučnému titulu dovolanie spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti exekučného titulu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

5.K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý vo svojom vyjadrení uvádza, že nesúhlasí s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. K povinným uvádzaným dôvodom ohľadom neplatnosti Zmluvy o postúpení oprávnený uvádza, že k postúpeniu pohľadávky došlo v súlade s § 524 Občianskeho zákonníka. Oprávnený vo svojom vyjadrení poukazuje na skutočnosť: „Spoločnosť je riadne zapísaná v obchodnom registri a existenciu spoločnosti je možné preveriť v elektronickom systéme (tzv. Companies House). Spoločnosť FACTORING GROUP LP je komanditnou spoločnosťou, v rámci ktorej je jedným z komplementárov (t. j. osôb oprávnených konať v mene spoločnosti FACTORING GROUP LP) aj spoločnosť: BRENNAN DEVELOPMENT INC., v mene ktorej je oprávnený konať Y. D..“. K dokumentu „Vyjádření k exekučnímu řízení“ oprávnený uvádza: „bezodkladne kontaktoval konateľa spoločnosti LC Invest s. r. o., ktorý po oboznámení sa s obsahom vyjadrenia zo dňa 26. 11. 2017 konštatoval, že uvedené vyjadrenie zo dňa 26. 11. 2017 nepísal, nepodpísal, čo potvrdil i písomne v čestnom prehlásení zo dňa 22. 12. 2017, ktorého pravosť bola potvrdená i vlastnoručným podpisom, ktorý bol notársky overený.“ Oprávnený si vo svojom vyjadrení uplatňuje ďalšie trovy exekúcie vo výške 537,51 Eur za vyjadrenie sa k návrhu na zastavenie exekúcie.

6.K návrhu na zastavenie exekúcie sa v liste zo dňa 02. 01. 2018 vyjadril súdny exekútor „zastávam názor, že od podania návrhu na začatie danej exekúcie resp. od vydania poverenia na vykonanie exekúcie, nenastali také právne skutočnosti, ktoré by bránili pokračovať v danom exekučnom konaní a odôvodňovali jeho zastavenie, a preto navrhujem Exekučnému súdu, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol a právnemu zástupcovi oprávneného priznal náhradu trov právneho zastúpenia za právne úkony v danej exekúcii.“.

7. Súd pri svojej činnosti zistil, a z výpisu z obchodného registra spoločnosti ASO plus s. r. o. mal preukázané, že spoločnosť ASO plus s. r. o. zanikla zlúčením ku dňu 27. 10. 2017 a jej právnym nástupcom sa stala obchodná spoločnosť G. C. F.. E.. D.., F. F. F. X, XXX XX V., C.: XX XXX XXX.

8. Súd výzvou na súčinnosť zo dňa 28. 02. 2018 vyzval oprávneného na zapožičanie originálu, resp. predloženie notárom overenej fotokópie „Zmluvy o postúpení pohľadávky, práv a povinností“ zo dňa 12. 09. 2017 uzatvorenej medzi ASO plus s. r. o. (ďalej len „postupca“) a FACTORING GROUP LP (ďalej len „postupník“), ktorá bola oprávnenému doručená dňa 10. 03. 2018. Uvedená výzva bola oprávnenému doručená dňa 10. 03. 2018. Zároveň súd vyzval spoločnosť LC Invest s. r. o. na zapožičanie, originálu, resp. predloženie notárom overenej fotokópie „Zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností“

na základe ktorej je právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti ASO plus s.r.o., so sídlom Stred 52, Považská Bystrica 017 01, IČO: 45 293 651, spoločnosť G. C. F.. E.. D.., F. F.Y. F. X, XXX XX V., C.: XX XXX XXX. Zároveň súd vyzval spoločnosť LC Invest s. r. o., na predloženie originálu, resp. notárom overenej fotokópie relevantného dokumentu, z ktorého vyplýva spoločnosti G. C., F. F. F. X, XXX XX V., C.: XX XXX XXX, vlastníctvo pohľadávky priznanej exekučným titulom, ak uvedená skutočnosť nevyplýva zo samotnej „Zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností. Spoločnosť LC Invest s. r. o. si výzvu neprevzala v odbernej lehote a dňa 10. 04. 2018 sa výzva vrátila súdu. Oprávnený ako aj spoločnosť LC Invest s. r. o. do dňa vydania rozhodnutia nedoručili odpoveď na zaslané výzvy.

9.Podľa § 48 ods. 3 písm. b) bod 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu a musí obsahovať označenie oprávneného a povinného; ak je účastníkom konania právnická osoba, označuje sa názvom alebo obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom organizácie alebo iným identifikačným údajom; ak ide o zahraničnú právnickú osobu, tieto údaje sa musia osvedčiť pripojeným výpisom z registra alebo výpisom z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná,

10.Podľa § 61k ods. 1 Exekučný poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

11.Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

12.Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.

13.Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.

14.Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

15.Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“) proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.

16.Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.

17.Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.

18.Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mal povinný voči oprávneným neuhradený dlh v sume 318.066,47 Eur s

príslušenstvom v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu v Trenčíne, sp. zn. 37Cb/61/2013 zo dňa 23.01.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16Cob/225/2015 zo dňa 22. 08. 2017. Exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne.

19.Ohľadom tvrdení povinného o neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok súd uvádza nasledovné: právoplatným a vykonateľným exekučným titulom bola spoločnosti ASO plus s.r.o. priznaná pohľadávka vo výške 318.066,47 Eur s príslušenstvom voči povinnému. Dňa 12. 09. 2017 bola medzi spoločnosťou ASO plus s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou FACTORING GROUP LP ako postupníkom, podpísaná „Zmluva o postúpení pohľadávky, práv a povinností“, ktorou postupca postúpil na postupníka pohľadávku voči povinnému priznanú exekučným titulom. Spoločnosť FACTORING GROUP LP bola založená 26. 04. 2017 podľa škótskeho práva a následne zapísaná v škótskom obchodnom registri. Túto skutočnosť deklaroval oprávnený výpisom z obchodného registra v zmysle § 48 ods. 3 písm. b) bod 2 Exekučného poriadku spolu s úradným prekladom. Súd mal prostredníctvom uvedeného výpisu preukázanú existenciu zahraničnej právnickej osoby, jej obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, tak ako mu to ukladá § 48 ods. 3 písm. b) bod 2 Exekučného poriadku. Zmluva o postúpení pohľadávky bola podpísaná Janom Jelínkom, ktorý bol na uvedený úkon splnomocnený splnomocnením zo dňa 26. 04. 2017, ktoré mu udelila spoločnosť BRENNAN DEVELOPMENT INC., ako riadiaci partner, v zastúpení Y. D.. Právomoc konať v mene spoločnosti FACTORING GROUP LP vyplýva zo zápisnice z prvého zhromaždenia spoločníkov, v ktorej je deklarované, že spoločnosť FACTORING GRIOUP LP je komanditná spoločnosť a spoločnosť BRENNAN DEVELOPMENT INC. je vymenovaná za riadiaceho spoločníka komanditnej spoločnosti ako komplementár, zastúpená Y. D.. Predmetnú zápisnicu predložil oprávnený s úradným prekladom. Uvedenou zápisnicou mal súd preukázanú skutočnosť že spoločnosť BRENNAN DEVELOPMENT INC. zastúpená Y. D. bola oprávnená na udelenie splnomocnenia pre L. L. v mene spoločnosti FACTORING GROUP LP. Následne L. L. splnomocil advokáta U.. E. D. na právne zastupovanie v splnomocnení vymedzených veciach dňa 26. 09. 2017.

20.Podľa § 13 ods. 1 zákona 513/1991 Zb. (ďalej len „“) právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

21.Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie), alebo na základe dohody o plnomocenstve.

22.Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

23.Čo sa týka povinným napádanej všeobecnej plnej moci, ktorou oprávnený splnomocnil L. L. aby konal ako skutočný a faktický zákonný zástupca oprávneného, súd uvádza že Občiansky zákonník ustanovuje že v plnej moci musí byť vymedzený jej rozsah, avšak nedefinuje hranicu tohto rozsahu ani spôsob ako má byť rozsah vymedzený, predovšetkým však rozsah plnej moci nijakým spôsobom nelimituje. Rovnako aj § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka predpokladá samotné konanie štatutárnym orgánom alebo konanie prostredníctvom zástupcu, pričom nerozlišuje rozsah udeleného plnomocenstva. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu vylúčiť všeobecnú plnú moc pri právnických osobách, tak by túto limitáciu jednoznačným spôsobom vyjadril v texte zákona. V každom prípade je nutné aby bol z plnej moci zrejmý rozsah oprávnenia splnomocnenca, rozhodujúci je preto obsah plnej moci (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 433/01). Pokiaľ sa v plnej moci stanoví že splnomocnenec môže zastupovať spoločnosť vo všetkých veciach, čím sa rozumie v plnom rozsahu, plynie z toho že rozsah splnomocnencovho oprávnenia je v zmysle § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka vymedzený tak, že splnomocnenec môže za spoločnosť vykonať všetky právne úkony. Súd má za to, že v splnomocnení, ktoré udelil oprávnený Janovi Jelínkovi je v texte splnomocnenia vymedzený rozsah splnomocnencových oprávnení v súlade s ustanoveniami Občianskeho a Obchodného zákonníka. Čo sa týka samotnej Zmluvy o postúpení pohľadávky, súd má za to že bola uzatvorená v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka a oprávnený v konaní prostredníctvom listinných dôkazov preukázal splnenie povinnosti stanovenej v § 526 ods. 1 tým že riadne oznámil postúpenie pohľadávky povinnému, čím boli naplnené všetky zákonné predpoklady na platné postúpenie pohľadávky v zmysle Občianskeho zákonníka.

24.Podľa § 61c Exekučného poriadku povinný po doručení upovedomenia o začatí exekúcie musí obmedziť svoju činnosť na uskutočňovanie bežných právnych úkonov v rozsahu, v ktorom to od neho možno spravodlivo požadovať, s ohľadom na výšku a význam vymáhaného nároku.

25.Podľa § 61d ods. 1 Exekučného poriadku po doručení upovedomenia o začatí exekúcie nemožno nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii bez predchádzajúceho písomného súhlasu exekútora s výnimkou bežných právnych úkonov.

26.Podľa § 61d ods. 2 Exekučného poriadku nakladanie s majetkom v rozpore so zákazom podľa odseku 1 nemá vplyv na platnosť právneho úkonu. Takýto právny úkon je však voči oprávnenému neúčinný a nárok oprávneného môže byť uspokojený v exekúcii z toho, čo ušlo, a to bez toho, aby musel takémuto právnemu úkonu odporovať, ak ide o nakladanie s majetkom v prospech osôb podľa § 42a ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, ktoré o prebiehajúcej exekúcii vedeli alebo pri vynaložení náležitej starostlivosti museli vedieť.

27.Podľa § 42a Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

28.Podľa § 42b Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

29.Súd sa ďalej zaoberal argumentom povinného, že v čase postúpenia pohľadávky na oprávneného bolo na spoločnosť ASO plus s. r. o. vyhlásených 27 exekúcií, v ktorých poverení exekútori zakázali povinnému, aby odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nakladal so svojim majetkom. Súd uvádza, že povinný nepredložil na podporu svojich tvrdení relevantný doklad (doručené Upovedomenie o začatí exekúcie) ani v jednej z 27 uvedených exekúcií. Odhliadnuc od tejto skutočnosti súd uvádza, že zmyslom upovedomenia o začatí exekúcie podľa § 61c a 61d Exekučného poriadku je upozorniť povinného aby neuskutočňoval úkony, ktoré by viedli k zmenšeniu alebo zbaveniu sa jeho majetku, a tým k sťaženiu alebo k znemožneniu uspokojenia oprávneného. Už zo znenia § 61d ods. 2 jasne vyplýva, že sankciou za nakladanie s majetkom v rozpore s upovedomením o začatí exekúcie nespôsobuje neplatnosť takéhoto úkonu, ale jeho odporovateľnosť. Ak by totiž s porušením všeobecného zákazu nakladať s majetkom mali byť spájané následky absolútnej neplatnosti právnych úkonov, potom by povinný nemohol robiť ani také úkony, ktoré by smerovali k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, čo by odporovalo samotnému zmyslu exekučného konania. Naopak výklad spájajúci s porušením uvedeného zákazu následky odporovateľnosti právnych úkonov umožňuje povinnému, bez rizika takéhoto následku, robiť právne úkony nakladania s majetkom smerujúce k uspokojeniu oprávneného (viď. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 107/2007). Takýmto právnym úkonom dlžníka môže veriteľ odporovať, t. j. môže sa domáhať žalobou na súde, aby súd vyslovil, že určitý právny úkon, ktorý urobil jeho dlžník je voči veriteľovi právne neúčinný. Určením právnej neúčinnosti právneho úkonu podľa § 42a Občianskeho zákonníka nastáva stav tzv. relatívnej neúčinnosti dotknutého právneho úkonu. Odporovaný právny úkon zostáva platným právnym úkonom, avšak v pomeroch účastníkov sa na neho hľadí tak, akoby nenastali jeho účinky. Nakoľko povinný nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy ohľadom neplatnosti prevodu pohľadávky zo spoločnosti ASO plus s. r. o. na oprávneného, súd ma za to že, Zmluva o prevode pohľadávky zostáva v platnosti.

30.K dokumentu „Vyjádření k exekučnímu řízení“, v ktorom konateľ spoločnosti LC Invest s. r. o. ako právny nástupca spoločnosti ASO plus s. r. o. vyhlasuje že oprávnený nie je vlastníkom predmetnej pohľadávky voči ktorému oprávnený poskytol protichodné vyhlásenie konateľa spoločnosti LC Invest s. r. o., v ktorom vyhlasuje že nie je vlastníkom pohľadávky priznanej exekučným titulom, súd uvádza, že vyzval spoločnosť LC Invest s. r. o., na predloženie originálu, resp. notárom overenej fotokópie relevantného dokumentu, z ktorého vyplýva spoločnosti LC Invest s. r. o., vlastníctvo pohľadávky priznanej exekučným titulom, ak uvedená skutočnosť nevyplýva zo samotnej „Zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností. Nakoľko spoločnosť LC Invest s. r.o. nepredložila súdu vyžadované dokumenty, súd má za to že žiadny argumentom povinného nebolo vyvrátené vlastníctvo oprávneného exekučným titulom priznanej pohľadávky.

31.Podľa § 444 ods. 1 zákona č. 150/2015 Z .z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) odvolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

32.Jedným z dôvodov podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným je podanie dovolania voči rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16Cob/225/2015 zo dňa 22. 08. 2017, ktorým navrhuje napadnutý rozsudok spolu s Rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne, sp. zn. 37Cb/61/2013 zo dňa 23.01.2015 zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Podanie dovolania nemá samo o sebe žiaden vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu. Podanie dovolania nemá suspenzívny účinok a teda nezakladá odklad vykonateľnosti ex offo. Skutočnosť, že povinný inicioval podanie mimoriadneho opravného prostriedku, konkrétne dovolania, nemá vplyv na platnosť a vykonateľnosť exekučného titulu, čím teda rozsudok Okresného súdu v Trenčíne, sp. zn. 37Cb/61/2013 zo dňa 23.01.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16Cob/225/2015 zo dňa 22. 08. 2017 nestráca vlastnosti exekučného titulu.

33.Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie navrhol súdu vypočutie splnomocneného zástupcu oprávneného L. L., konateľa zaniknutej spoločnosti ASO plus s. r. o. Ľ. U. a konateľa spoločnosti LC Invest s. r. o. U. F.. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný v priebehu konania uplatnil jednostranné započítanie pohľadávky voči oprávnenému vo výške 400.000,00 Eur, čím de fakto uznal vlastníctvo vymáhanej pohľadávky oprávneného zo Zmluvy o postúpení, súd nepovažuje výsluch L. L., Ľ. U. R. U. F. za potrebný, keďže vykonanie výsluchu povinný žiadal z dôvodu preukázania vlastníctva vymáhanej pohľadávky.

34.V priebehu posudzovania návrhu na zastavenie exekúcie súdom, povinný doručil súdu dokument s názvom „Oznámenie o zániku časti vymáhanej pohľadávky oprávneného voči povinnému jej splnením“, ktorým oznamuje súdu, že došlo k zániku pohľadávky vo výške 400.000,00 Eur jednostranným započítaním judikovaných pohľadávok povinného voči oprávnenému na základe rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/17/2018 zo dňa 06. 02. 2018, právoplatného a vykonateľného dňa 20. 02. 2018, vydaného ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom. Dňa 21. 03. 2018 bolo súdu zo strany súdneho exekútora doručené predmetné oznámenie povinného ako aj vyjadrenie oprávneného k „Oznámeniu o zániku časti vymáhanej pohľadávky oprávneného voči povinnému jej splnením“ (ďalej len „Oznámenie“) spolu s prílohami.

35.Podľa § 61e Exekučného poriadku po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.

36.Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

37.Podľa § 526 ods. 1 zákona Občianskeho zákonníka je postúpenie pohľadávky povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

38.Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

39.Podľa § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky (§ 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi.

Toto právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte splatné.

40.Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

41.Po preskúmaní predmetného Oznámenia, vyjadrenia oprávneného a príloh súd zistil že povinný si voči oprávnenému uplatňuje jednostranné započítanie na základe rozhodcovského rozsudku vydaného ad hoc rozhodcom C.. U. X. E. Y. -E., K., K. Y. XX. XX. XXXX, právoplatný a vykonateľný dňa 20. 02. 2018. Nakoľko súd z predložených dokumentov nemal dostatočne preukázanú právomoc rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu C.. U.R. X. rozhodovať v danej veci, súd výzvou zo dňa 22. 03. 2018 vyzval ad hoc rozhodcu C.. U. X. E. Y.-E., K., F. XXX, XXX XX B., o zapožičanie originálu spisu sp. zn. RD/17/2018 vo veci žalobcu: N. L. Z., F. Y., C.: XX XXX XXX, U. O. XX, XXX XX Z., K.. L.. P. V., M. O.. X, XXX XX V., P. Ž.: G. C. F.. E.. D.., C.: XX XXX XXX, F. F. F. X, XXX XX V., o zaplatenie 400.000,00 Eur s prísl., v listinnej podobe. Dňa 09. 04. 2018 bol tunajšiemu súdu zo strany ad hoc rozhodcu C.. U. X., F. XXX, XXX XX B. doručený kompletný úradne overený rozhodcovský spis sp. zn. RD/17/2018.

42.Súd pri posudzovaní veci vychádzal z ust. § 524 a nasl. a § 580 Občianskeho zákonníka a konštatuje že postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupca) a treťou osobou (postupník) postúpi pôvodný veriteľ pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi buď za odplatu alebo bezodplatne. Postupník sa stáva novým veriteľom pohľadávok. K platnosti tejto zmluvy nie je potrebný súhlas dlžníka a Zmluva môže byť uzavretá aj bez jeho vedomia, musí však byť o tejto skutočnosti vyrozumený, inak by mohol plniť pôvodnému veriteľovi a tým sa záväzku zbaviť. Oznámenie dlžníkovi o postúpení pohľadávky je jednostranný právny úkon adresovaný dlžníkovi v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka. Povinnosť oznámiť postúpenie pohľadávky dlžníkovi, je povinný pôvodný veriteľ bez zbytočného odkladu v zmysle § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznáva dlžníkovi voči novému veriteľovi právo namietať na započítanie svoju pohľadávku, avšak za splnenie kumulatívnych podmienok, a to: a) ide o pohľadávku spôsobilú na započítanie, b) ide o pohľadávku, ktorú mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo postúpenie oznámené alebo preukázané a c) postúpenie pohľadávky oznámi bez zbytočného odkladu postupníkovi. Pričom nezáleží na tom, či pohľadávka dlžníka bola v čase jej postúpenia už zročná alebo jej zročnosť nastala až po oznámení postúpenia.

43.K započítaniu súd uvádza, že započítanie (kompenzácia) je zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok patriacich vzájomne veriteľovi a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu, ak niektorý z účastníkov i bez súhlasu, prípadne proti vôli druhého účastníka, urobí prejav smerujúci k započítaniu. Započítací prejav (kompenzačná námietka) je potrebné adresovať druhému účastníkovi, z ktorého musí byť zrejmé, ktorú pohľadávku uplatňuje na započítanie, v akej výške a proti ktorej pohľadávke veriteľa. Započítací prejav možno účinne urobiť až po tom, keď sa pohľadávky stretnú, kedy nastávajú účinky započítania. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Pritom k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli.

44.Ako už súd vyššie konštatoval, mal preukázané, že oprávnený platne nadobudol pohľadávku voči povinnému na základe Zmluvy o postúpení, pričom z predložených dokumentov vyplýva, že oprávnený splnil zákonnú povinnosť stanovenú v § 526 Občianskeho zákonníka tým, že ako postupník oznámil povinnému postúpenie pohľadávky zo Zmluvy o postúpení dňa 05. 10. 2017. Uvedenú skutočnosť preukazuje doručenka, ktorú súdu predložil oprávnený. Povinný listom s názvom „Zánik záväzku započítaním pohľadávok jednostranným právnym úkonom podľa § 358 a nasl. Obchodného zákonníka v nadväznosti na § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka“ zo dňa 23. 02. 2018 doručeným oprávnenému

dňa 27. 02. 2018 oznámil oprávnenému, že došlo k zániku pohľadávky oprávneného voči povinnému vo výške 400.000,00 Eur na základe jednostranného započítania. Povinný v liste s názvom „Zánik záväzku započítaním pohľadávok jednostranným právnym úkonom podľa § 358 a nasl. Obchodného zákonníka v nadväznosti na § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka“ uvádza, že má voči oprávnenému pohľadávky spôsobilé na započítanie, ktoré mu vyplývajú z faktúry č. 40160261 vo výške 244.760,00 Eur a z faktúry č. 40160262 vo výške 155.240,00 Eur, v celkovej hodnote 400.000,00 Eur, obidve splatné dňa 12. 06. 2016 voči pohľadávke oprávneného vyplývajúcej z faktúry č. 110100048 vo výške 125.719,32 Eur splatnej dňa 03. 05. 2011 a z faktúry č. 110100049 vo výške 192.347,15 Eur splatnej dňa 17. 05. 2011. Dátum 12. 06. 2016 povinný uvádza aj ako deň, kedy sa pohľadávky stretli. Z uvedeného vyplýva, že povinný mal voči postupcovi už v čase predloženia Zmluvy o postúpení pohľadávky (05. 10. 2017) vedomosť o existencii svojej pohľadávky, napriek tomu uplatnil zánik záväzku voči oprávnenému jednostranným započítam dňa 23. 02. 2018, t. j. až po 141 dňoch. Takéto oneskorené konanie vyhodnotil súd ako konanie nezodpovedajúce konaniu bez zbytočného odkladu, ktoré vyžaduje ustanovenie § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako zákonnú podmienku. Zákon nevyžaduje pre platnosť započítacieho prejavu lehotu primeranú, ale lehotu bez zbytočného odkladu. Podľa uznesenia Najvyššieho súd Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Obdo 32/2007 pod pojmom „bez zbytočného odkladu“ je potrebné rozumieť rozhodne kratší časový úsek, čo vyplýva aj z gramatického výkladu tohto slovného spojenia, pričom lehotu 31 dní nesporne nemožno vykladať za lehotu bez zbytočného odkladu. Súd konštatuje pre nesplnenie podmienky oznámenia započítania pohľadávky bez zbytočného odkladu, započítací prejav žalovaného nie je právne významný, teda k započítaniu nedošlo.

45.Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK"), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

46.Podľa § 3 ods. 3 ZRK, ak tento zákon odkazuje na dohodu zmluvných strán, za súčasť tejto dohody sa považujú aj rozhodcovské pravidlá, na ktoré sa v nej odkazuje.

47.Podľa § 4 ZRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

48.Podľa § 4 ods. 2 ZRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

49.Podľa § 4 ods. 3 ZRK, písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, a) ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo b) ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila.

50.Podľa § 4 ods. 4 ZRK, odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy.

51.Podľa § 4 ods. 5 ZRK, písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj pri písomnom pristúpení k zmluve podľa osobitného zákona, ktoré obsahuje platnú rozhodcovskú doložku. To platí aj v prípade nadobudnutia členstva v záujmovom združení alebo v inej právnickej osobe, ktorej vnútorné predpisy obsahujú rozhodcovskú doložku.

52.Podľa § 4 ods. 6 ZRK, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

53.Podľa § 4 ods. 7 ZRK, rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.

54. Podľa § 17 ZRK, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

55.Podľa § 21 ods. 1 ZRK, rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.

56.Podľa § 25 ods. 1 ZRK, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.

57.Podľa § 51 ods. 3 ZRK, ak niektorú otázku postupu konania nemožno riešiť podľa tohto zákona použijú sa primerane ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi, ak to povaha veci pripúšťa.

58.Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

59.Podľa § 35 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pričom sa prihliada na vôľu toho, kto právny výkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

60.Podľa § 37 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

61.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

62.Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

63.Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

64.Nad rámec súd uvádza, že spoločnosť ASO plus s. r. o. a povinný uzavreli Kúpnu zmluvu zo dňa 05. 08. 2010 a Zmluvu o dielo zo dňa 05. 08. 2010, v znení Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo zo dňa 06. 08. 2010, Dodatku č. 2 k Zmluve o dielo zo dňa 04. 11. 2010 a Dodatku č. 3 k Zmluve o dielo zo dňa 10. 12. 2010, ktorých súčasťou nebola rozhodcovská doložka. Konanie pred rozhodcovským súdom inicioval povinný, ktorý zostavil prostredníctvom právneho zástupcu dokument „Pokusu o zmier“ zo dňa 09. 01. 2018. Podľa uvedeného Pokusu o zmier, bol povinný vyzvaný neodkladne do 3 dní uhradiť dlžnú sumu vo výške 400.000,00 Eur a „Zároveň, v prípade neuhradenia vyššie uvedených faktúr, sa klient obráti na mediátora/rozhodcu C.. U. X., F. XXX, XXX XX B., za účelom riešenia sporu. V prípade odmietnutia mediácie, resp. mediačnej výzvy, nastáva platnosť rozhodcovskej doložky.“ Povinný sám vybral osobu, ktorá mala spor vyriešiť, pričom z takto formulovanej výzvy nevyplývalo jednoznačne, či sa mal spor rozhodnúť pred rozhodcom alebo mediátorom. Bez ohľadu na tento fakt, nebolo možné takúto výzvu považovať za rozhodcovskú zmluvu ani rozhodcovskú doložku. Predmetný Pokus o zmier bol jednostranným právnym úkonom urobený povinným, adresovaný spoločnosti LC

Invest s. r. o. Dohoda (rozhodcovská zmluva) by sa považovala za uzavretú, ak by vyjadrenie súhlasu adresáta (LC Invest s. r. o) bez výhrad došlo včas navrhovateľovi (povinnému). V predmetnej veci nebol spoločnosti LC Invest s. r. o. ani doručený dokument „Pokus o zmier“. K akceptácii návrhu zo strany povinného nedošlo nijakým spôsobom, neuvádza to povinný a nevyplýva to ani z predloženého rozhodcovského spisu. Rozhodcovská zmluva, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že písomná forma rozhodcovskej zmluvy/rozhodcovskej doložky nebola platne dojednaná, keďže mlčanie nemožno považovať za súhlas spoločnosti LC Invest s. r. o. s rozhodcovskou doložkou. Zároveň súdu neboli predložené žiadne listinné dôkazy, preukazujúce vôľu spoločnosti LC Invest s. r. o. s konaním pred rozhodcovským súdom. Na základe uvedeného súd konštatuje, že nedošlo k uzavretiu písomnej rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky v zmysle § 4 ods. 3 ZRK. Keďže rozhodcovská doložka nebola platne dojednaná, rozhodcovský súd nemal právomoc konať a rozhodovať v danej veci a oprávnený si nemal uplatňovať svoje právo prostredníctvom rozhodcovského súdu. Exekučný súd nemôže akceptovať rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, teda „rozhodnutie“ nevykonateľné, majúce účinky paktu. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň tak, akoby neexistoval.

65.Súd po preskúmaní rozhodcovského spisu sp. zn. RD/17/2018, dospel k záveru, že povinný si voči oprávnenému uplatnil jednostranné započítanie pohľadávky na základe nespôsobilého exekučného titulu, keďže nepreukázal platnosť rozhodcovskej zmluvy/rozhodcovskej doložky, na základe ktorej mal byť vydaný rozhodcovský rozsudok. Oprávnený a povinný do začatia, ani po začatí rozhodcovského konania neuzatvorili rozhodcovskú zmluvu, ani rozhodcovskú doložku, tak ako to stanovuje ZRK. Samotný „Pokus o zmier", z ktorého vyplýva jednostranná vôľa povinného, nezakladá rozhodcovskú zmluvu, ani rozhodcovskú doložku. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Nakoľko rozhodcovský súd začal rozhodcovské konanie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky predmetný rozhodcovský rozsudok zo dňa 02.05.2017 vydaný ustanoveným rozhodcom je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.

66.Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie ako aj vyjadrenia oprávneného dospel k záveru, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť, nakoľko povinný nepredložil žiadne relevantné dôkazy o tom, že by bol jeho návrh na zastavenie exekúcie dôvodný.

67.Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, preto súd v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie zamietol.

68.Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

69.Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

70.Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

71.Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

72.Povinný si v návrhu na zastavenie exekúcie neuplatnil žiadne trovy, preto súd o trovách povinného v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie nerozhodoval.

73.Oprávnení si vo svojom vyjadrení uplatnili ďalšie trovy v celkovej výške 537,51 Eur „a to vo výške 528,67 Eur a to za jeden úkon právnej služby v exekučnom konaní - vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. - písomné podanie na súd alebo iný orgán týkajúce sa veci samej / 50%) + režijný paušál za rok 2017 vo výške 8,84 EUR spolu čiastku: 537,51 Eur “.

74.Podľa § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky o odmenách advokátov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb: „Odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby, ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.“

75.Súd priznal oprávnenému náhradu trov exekúcie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 10 ods. 3 a § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky o odmenách advokátov v celkovej výške 537,51 Eur, ktoré pozostávajú z jedného úkonu právnej služby 1/2 x 1.057,33 Eur + 1x režijný paušál vo výške 8,84 Eur, pričom súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci 318.066,47 Eur.

76.Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.