Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-210-2016.pdf
PDF · 108.55 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/210/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: P. H., A.. XX.X.XXXX, W. F. XX, XXX XX F., právne zastúpeného: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, o zaplatenie 449,55 € s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 449,55 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne, zo sumy 449,55 € od 10.8.2016 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd určuje, že zmluvná podmienka o úvere zmluvy č. 3704070692 z 19.4.2007 uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., v Hlave 14. Záverečné ustanovenia: „§ 4 V prípade omeškania klienta s úhradou splátky úveru, prípadne splátky RÚ I. alebo RÚ II. alebo ich častí dlhšieho ako 6 mesiacov je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 5 % z úveru, s ktorého vrátením spoločnosti je v omeškaní“, je neprijateľná.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 25.5.2016 domáhala vydania bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 19.4.2007 uzavrela úverovú zmluvu č. 370407069, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 15.000,- Sk (497,91 €) s mesačnou splátkou 549,- Sk (18,22 €) a počtom splátok 48. Na základe tejto zmluvy jej žalovaný poskytol aj revolvingový úver a priradil mu číslo 57110097909. Podľa výpisu čerpania, splátok a úhrad z predmetnej zmluvy vyčerpala sumu 3.488,21 € a zaplatila 3.897,76 €. V danom prípade jej boli poskytnuté dva úvery. Prvý, o ktorý som prejavila záujem, vo výške 15.000,- Sk (497,91 €) a druhý prostredníctvom kreditnej karty s úverovým rámcom s obnoviteľnými peňažnými prostriedkami (revolving). Ako totiž vyplýva z daného predtlačeného formulára, ak som chcela získať úver, musela som podpísať aj predloženú predtlač listiny, ktorá v sebe obsahovala aj náležitosti iného. S poukazom na uvedené dôvody je takýto právny úkon podľa § 37 ods. 1 OZ neplatný. Bezdôvodné obohatenie žaluje vo výške rozdielu medzi jej platbami t.j. 3.897,76 € a sumou poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 3.448,21 €, teda 449,55 €. O tom, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil, sa dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v januári 2016. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe uviedla, súdy opakovane posúdili konanie dodávateľov, ktorí porušujú spotrebiteľské právo, ako úmyselné konanie, vedúce k ich bezdôvodnému obohateniu na úkor spotrebiteľov, čo má za následok desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu a v tejto súvislosti dala do pozornosti rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 21Co/72/2014, z 19.3.2015.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobkyňa si pri čítaní návrhu úverovej zmluvy musela byť vedomá, že uzatvára i zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, pretože žalovaný o dojednaní takéhoto druhu úveru informuje svojich klientov priamo v úverovej zmluve a nejde teda o „skrytie“ zmluvy do úverových podmienok. Ďalej uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere nadobúda platnosť podpisom úverovej zmluvy, má však odloženú účinnosť až na budúcnosť, a to uskutočnením aktivácie karty. Uzatvorením revolvingovej zmluvy tak priamo práva a povinnosti žalobkyni nevznikli, nakoľko účinnosť revolvingovej zmluvy nastáva až ďalším úkonom zo strany klienta a to aktivovaním. K aktivovaniu karty nedôjde automaticky alebo konkludentne, či náhodne, ale len slobodným a vážnym prejavom vôle resp. priamym a zamýšľaným úkonom klienta, a to zavolaním na určené telefónne číslo a aktivovaním karty prostredníctvom operátora, či automatického telefónneho centra IVR až uvedením identifikačných údajov, za účelom predchádzania zneužitiu. Klientovi nevzniká žiadna povinnosť v okamihu uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, ale až okamihom účinnosti tejto zmluvy v dôsledku aktivovania karty. Na druhej strane zo samotného uzavretia zmluvy žalovanému nevznikli žiadne práva, iba povinnosť zaslať žalobkyni kartu, čo bolo podmienené tým, že žalobkyňa musela splniť dohodnuté podmienky týkajúce sa splácania poskytnutého úveru vo výške 497,91 €. Klient má právo sa sám rozhodnúť, či daný produkt alebo ponuku využije alebo nie a v prípade, že áno, je zodpovedný za svoje konanie. Žalovaný odmietol tvrdenie, že uzavretím zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru porušil zmluvnú slobodu klienta tým spôsobom, že podpisom jednej zmluvy sa nanútil podpis ďalšej zmluvy, ktorý má mať za následok neplatnosť podľa § 37 ods. l OZ. Do pozornosti dal § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvárania úverových zmlúv, ktorý upravuje platnosť spotrebiteľských zmlúv. Úver žalobkyni jednoznačne poskytnutý bol, čo nespochybňuje ani samotná žalobkyňa, a preto je nevyhnutné pri posudzovaní platnosti úverových zmlúv vychádzať z tohto ustanovenia a zákon o spotrebiteľských úveroch vo vzťahu k Občianskemu zákonníku označiť ako lex specialis derogat lex generalis. Okrem toho v čase uzatvorenia jednotlivých úverových zmlúv bola aj úprava v Občianskom zákonníku výrazne striktnejšia ako je v súčasnosti a pokiaľ aj žalobkyňa poukazuje na ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sú neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách neplatné, zákon nesankcionuje neplatnosťou celú zmluvu, ale len jednotlivé zmluvné podmienky. Žalobkyňa požaduje od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia práve z titulu, že úverovú zmluvu č. 5711009709 považuje za neplatnú. Vzhľadom na vyššie uvedenú právnu úpravu zákona o spotrebiteľských úveroch je takéto vyhodnotenie neplatnosti v rozpore so zákonom, s čím následne súvisí aj nedôvodnosť nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný okrem vyššie uvedeného vzniesol námietku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatneného žalobkyňou v tomto konaní. Na margo tvrdenia žalobkyne, že objektívna premlčacia lehota je v tomto prípade 10 rokov z dôvodu, že žalovaný je poskytovateľom úverov a jeho povinnosťou je poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov, poukázal na rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.06.2016 sp.zn. 17Co/376/2015 a zo dňa 16.9.2015, č.k. 17co/847/14-104. Ak nie sú splnené podmienky na desaťročnú premlčaciu dobu, platí trojročná objektívna premlčacia doba. Objektívna premlčacia doba plynie odo dňa, keď došlo k reálnemu získaniu bezdôvodného obohatenia, z čoho vyplýva, že objektívna doba vždy začne plynúť skôr a je rozpoznateľná na základe skutkových okolnosti. Zároveň je dôležité podotknúť, že subjektívna premlčacia doba musí plynúť v rámci objektívnej doby, ktorú nemožno prekročiť. Nie je možné domáhať sa svojho nároku po márnom uplynutí objektívnej doby a odvolávať sa na neuplynúcu dvojročnú subjektívnu dobu. Zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzatvorená v roku 2007, kedy judikatúra vo veciach spotrebiteľských sporov nebola natoľko obsiahla a rôznorodá ako v súčasnosti. Žalovaný je subjektom poskytujúcim úvery za účelom výkonu podnikateľskej činnosti. Je preto zrejmé a prirodzené, že za poskytnutie úveru požaduje na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere odplatu vo forme úrokov a poplatkov. Je nedôvodné a nepreukázané zastávať názor, že žalovaný mal záujem úmyselne neuvádzať do zmluvy náležitosti vyžadované § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., pretože táto skutočnosť by pre neho znamenala len sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Úmyselne bezdôvodné obohacovanie sa pri subjekte poskytujúcom úvery preto na základe vyššie špecifikovaných skutočností považujeme za vylúčené.
3. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavila žalobkyňa a jej právny zástupca. Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, ktorý svoju neprítomnosť na ňom ospravedlnil.
4. Žalobkyňa trvala na podanej žalobe. Žalobkyňa nemala vedomosť o tom, že pri uzatváraní úverovej zmluvy uzatvára ďalší zmluvný vzťah. Tento vzťah nebol uzatvorený platne, nakoľko nebola dodržaná písomná forma.
5. Súd vykonal dokazovanie listinami (Úverová zmluva č. 3704070692, Výpis čerpania, splátok a úhrad, Prehlásenie združenia) a výsluchom žalobkyne, pričom zistil tento skutkový stav:
6. Z Úverovej zmluvy č. 57110097909 vyplynulo, že bola uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom, dňa 19.4.2007, pričom výška poskytnutého úveru predstavovala výšku 15.000,- Sk. Dlžnú sumu mala žalovaná zaplatiť v 48 splátkach po 549,- Sk, pričom RPMN predstavovala 35,80 %. Dojednanie o revolvingovom úvere nebolo súčasťou lícnej časti ÚZ, ktorá obsahovala údaje dôležité pre uzavretie zmluvy, ale bola obsiahnutá v ÚP žalobcu, v ťažko čitateľnom texte, písanom minimalizovaným písmom, kde podmienky čerpania a splácania revolvingového úveru boli súčasťou Hlavy 9. V § 5 uvedenej Hlavy bol klient povinný splácať RÚ riadne a včas v pravidelných mesačných splátkach vždy k 10. dňu v kalendárnom mesiaci, s tým, že prvá splátka sa stala splatnou k 20. dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k prvému čerpaniu RÚ, ak nie je na lícnej strane ÚZ uvedené inak. Výška pravidelnej mesačnej splátky bola dohodnutá medzi klientom a spoločnosťou vo výške 4 % z výšky dohodnutého úverového rámca. V jednotlivých splátkach sú zahrnuté úroky, časť čerpaného RÚ a pravidelné poplatky. Úprava zmluvnej pokuty je obsiahnutá v Hlave 9 v § 4 ÚP, z ktorého vyplýva, že v prípade omeškania klienta s úhradou splátky úveru, prípadne splátky RÚ I. alebo RÚ II. alebo ich častí dlhšieho ako 6 mesiacov je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 5 % z úveru, s ktorého vrátením spoločnosti je v omeškaní.
7. Z výpisu čerpania, splátok a úhrad vyplýva, že žalobkyni bol poskytnutý úverový rámec vo výške 50.000,- Sk (1.659,70 €). Žalobkyňa vyčerpala celkovo sumu 3.448,21 € a zaplatila sumu 3.897,76 €.
8. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že pri uzatváraní úverovej zmluvy vedela, že jej príde kreditná karta, avšak nevedela, že uzatvorila revolvingový úver. O tom sa dozvedela až od svojho zástupcu. Suma úveru vo výške 15.000,- Sk jej bola poskytnutá na bankový účet. Potom čo jej prišla kreditná karta spolu s dokladmi, túto si odložila a keď z výpisu z účtu za mesiac máj 2007 zistila, že má k dispozícii peniaze, prečítala si doklady, ktoré jej boli spolu s kartou zaslané. Prvýkrát čerpala prostriedky z kreditnej karty v máji alebo v júni 2007. Z kreditnej karty mohla čerpať sumu vo výške 15.000,- Sk, t.j. úverový rámec bol vo výške 15.000,-Sk. Splátka revolvingového úveru bola vždy v rovnakej výške. V mesačnom výpise nebola uvedená ani úroková sadzba a ani výška RPMN.
9. V zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
10. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.15.
12. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
13. Podľa odseku 3 písm. a) uvedeného ustanovenia, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
14. Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.18.
15. Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
16. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
17. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, Pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.
18. Podľa ust. § 4 ods. 1 uvedeného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
19. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročn ýa bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
20. Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
21. Žalovaný tým, že v rámci jedného záväzkového vzťahu dohodne iný záväzkový vzťah bez toho, aby obsahoval podstatné obsahové náležitosti stanovené zákonom sa dopustil nekalej obchodnej praktiky. Žalovaný ako veriteľ neuvedením zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a nedodržaním písomnej formy tohto právneho úkonu podstatne narušil alebo mohol podstatne narušiť ekonomické správanie sa priemerného spotrebiteľa, a to tým, že dochádzalo k uzatvoreniu záväzkového vzťahu, s ktorým žalobkyňa ako spotrebiteľka neprejavila žiaden prejav vôle a v čase podpisu zmluvy o úvere o takomto záväzkovom vzťahu nevedela. Podľa písomných dokumentov žalovaného, ktoré nie sú zo strany žalobkyne ako spotrebiteľky podpísané, absentuje akýkoľvek prejav žalobkyne s predmetnými dokumentmi, ktoré má mať zmluva o revolvingovom úvere.
22. Formulárové tlačivo zmluvy o úvere síce obsahuje vo forme predformulovanej zmluvnej podmienky „spoločnosť a klient podpismi na tejto zmluve zároveň uzatvárajú záväzkový vzťah z právneho dôvodu VIČ podľa hlavy 12 úverových podmienok. Klient a spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. podpisom tejto zmluvy súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I, čiže zmluvu RÚ I, a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8, 9 úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.. Na základe takto uzatvorenej zmluvy o RÚ I vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru I prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených v hlave 8, 9, 10 a 11 úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s“. no tieto ustanovenia sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve v zmysle ust. § 53 ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka, o čom bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Poprad, č.k. 7C/47/2016-30, zo dňa 20.5.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 23.1.2018,
sp.zn. 4Co/52/2017. Na základe predformulovanej zmluvnej podmienky mal vzniknúť nový záväzkový vzťah bez toho, aby žalovaný ako veriteľ poskytol čo i len základné náležitosti nevyhnutné na splnenie práv a povinností vyplývajúcich z tohto nového záväzkového vzťahu, a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, t.j. neplatnú.
23. Doručenie kreditnej karty a dokumenty k nej zaslanej sú len jednostrannými právnymi úkonmi žalovaného adresované žalobkyni. Absentuje teda akýkoľvek prejav vôle žalobkyne ako spotrebiteľky s tam uvedenými právami a povinnosťami. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej poskytol žalovaný ako veriteľ žalobkyni ako dlžníčke peňažné prostriedky, ktorá zmluva nemá písomnú formu a absentuje v nej akýkoľvek prejav vôle zo strany žalobkyne ako dlžníčky, považoval za absolútne neplatnú podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, Žalobkyňa v konaní preukázala, že neprejavila záujem okrem zmluvy o úvere uzavrieť aj ďalšie zmluvy o revolvingovom úvere I, II, ktoré boli zakomponované v zmluve o úvere a úverových podmienkach spoločnosti žalovaného
24. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
25. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
26. Súd je toho názoru, že pokiaľ je uvedená zmluva neplatná, z toho vyplýva povinnosť subjektu, ktorý prijal plnenie v súlade ust. § 451 ods. 1 a § 457 OZ, vydať bezdôvodné obohatenie. Z neplatnej zmluvy je totiž každý z účastníkov zmluvy, povinný vrátiť druhému všetko, čo na základe nej dostal. Povinnosť je vzájomná. V danom prípade je nesporné žalovaný poskytol peňažné prostriedky žalobkyne vo výške čerpanej istiny 3.488,21 € a žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu 3.897,76 €. Bezdôvodné obohatenie tak činí 449,55 €.
27. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a objektívna (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej dobyje stanovený odlišne na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku oprávneného, týkajúcu sa jeho vedomosti o bezdôvodnom obohatení a vedomosti o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.
28. K vznesenej námietke premlčania súd uvádza, že žalovaný ako obchodná spoločnosť je poskytovateľom úverov na profesionálnej báze, je podnikateľom, preto sa predpokladá u takýchto spoločností vyššia odborná úroveň a aj zodpovednosť za porušenie zmluvných povinností. Zmluvné podmienky sú tvorené poskytovateľom úveru aj s dôsledkami pre navrhovateľa zmluvných podmienok. Žalovaný ako odborná organizácia pri uzatváraní zmlúv koná evidentne úmyselne so snahou dosiahnutia zisku, prelo takýto subjekt nesie aj väčšiu zodpovednosť za férové pravidlá pri poskytovaní úveru a dôsledky z porušenia zákonných povinností. Od Žalovaný ako subjekt pôsobiaci dlhoročne na finančnom trhu mal vedomosť o nárokoch, ktoré uplatňoval v rozpore so zákonom, napriek tomu tak postupoval v množstvách ďalších zmlúv a preto jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s desaťročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 OZ). K uzavretiu zmluvy došlo dňa 19.4.2007 z čoho vyplýva, že nedošlo k uplynutiu desaťročnej objektívnej premlčacej doby.
29. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto bezdôvodné obohatenie získal. O vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného sa žalobkyňa podľa vlastného vyjadrenia dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v mesiaci január roku 2016. K tomuto svojmu
vyjadreniu predložila aj prehlásenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 19.2.2016. Žaloba bola podaná dňa 25.5.2016, teda v rámci subjektívnej premlčacej doby.
30. Oprávnenie žalobcu požadovať od spotrebiteľa v prípade porušenia jeho povinností splácať poskytnutý úver riadne a včas, zmluvnú pokutu vo výške 5 % z úveru v prípade omeškania dlhšieho ako 6 mesiacov, súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.10.2008, keďže zmluvná pokuta v danom prípade je len jednostranná, zaťažuje len žalovaného spotrebiteľa. Dojednania o jednostrannej zmluvnej pokute podľa § 544 citovaného zákona v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, typickej tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch, bez možnosti spotrebiteľa zmeniť jej obsah vzhľadom na formulárovú predtlač dodávateľa, je nepochybne zhoršením zmluvného postavenia spotrebiteľa ako dlžníka. Spotrebiteľ je nepochybne v danom prípade slabšou zmluvnou stranou, ktorý v snahe získať úver spravidla náležite nevyhodnotí rozsiahle zmluvné podmienky pripravené dodávateľom v časovom predstihu a navyše písané veľmi malým písmom. Takáto zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tento výklad obsahu spotrebiteľskej zmluvy je v súlade s § 54 ods. 2 v znení účinnom do 31.10.2008, keďže je priaznivejší pre spotrebiteľa, najmä, keď podľa § 54 ods. 1 citovaného zákona si spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Táto zmluvná podmienka obsiahnutá vo formulárových Úverových podmienkach spôsobuje menej priaznivejšie postavenie žalovaného spotrebiteľa (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn. 5 M Cdo 20/2009 z 25.1.2011), ktorého omeškanie s úhradou je sankcionované aj povinnosťou zaplatiť úrok z omeškania vo výške určenej príslušným právnym predpisom (nar. vlády 87/1995 Z.z.). Dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 5 % zo sumy úveru v prípade omeškania s úhradou splátky (alebo jej časti) o viac ako 6 mesiacov, v konečnom dôsledku zvyšuje výšku sankcie, ktorú je dlžník povinný v dôsledku porušenia tej istej povinnosti zaplatiť a tým, je zmarený účel úpravy výšky úrokov z omeškania zakotvený v ustanovení § 517 ods, 1 a 2 OZ, v spojení s ustanovením § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Zmluvná podmienka o nároku žalobcu na zmluvnú pokutu spôsobuje v danom prípade značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto ju súd považuje za neprijateľnú. Neprijateľná zmluvná podmienka je s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 OZ v znení účinnom do 31.10.2008 neplatná ako celok, a preto ju nie je možné ani moderovať podľa § 545a OZ.
31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.32. Žalovaný nemal úspech v konaní, úspešná bola v konaní žalobkyňa a z toho dôvodu súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.