Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9Co-38-2017.pdf
PDF · 106.32 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/38/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : Intrum Slovakia, s.r.o., Mýtna 48, Bratislava, IČO : 35 831 154, zastúpená JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Bratislava, Mýtna 48, P.O.Box 205, proti žalovanej : K. F., O.. X. X. XXXX, V. V., Ž. X, o zaplatenie 3.515,81 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 5. 12. 2016 č.k. 16C/426/2015 - 45, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku z m e ň u j e tak, že žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 548,19 € s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 508,19 € od 7. 1. 2012 do 17. 4. 2013 a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 548,19 € od 18. 4. 2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca m á nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe žalobcu v časti o zaplatenie sumy 375,12 € s príslušenstvom, na základe späťvzatia žalobného návrhu v tejto časti žalobcom, na základe § 144, § 145 a § 168 ods. 1 CSP. Zároveň rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania v zastavenej časti, a to tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, s odôvodnením, že zastavenie konania síce zavinil žalobca, keď vzal žalobu sčasti späť bez uvedenia dôvodu, a teda žalovanej by patril nárok na náhradu trov konania, žalovanej však žiadne trovy nevznikli. Žalovanú ďalej súd prvej inštancie zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 2.592,50 € s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 2.632,50 € od 7. 1. 2012 do 17. 4. 2013, s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 2.592,50 € od 18. 4. 2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol. Žalobcovi napokon priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 65,09 %. 2/ V odôvodnení svojho rozsudku vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaná dňa 31.5.2011 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť žalovanej ako dlžníčke bezúročný úver za účelom úhrady záväzku žalovanej voči veriteľovi VÚB, a.s., vyplývajúceho zo zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty. Celá suma pôžičky bola poukázaná na splátkový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, X. XXXXXXXX. Žalovaná sa zaviazala splácať poskytnutý úver v 99 splátkach vo výške 4,04 €, každá splátka splatná 20. Dňa v mesiaci; konečná splatnosť úveru bola dohodnutá v decembri 2019. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaná doposiaľ uhradila žalobcovi 4,04 €. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 1. 4. 2015 uzavretou medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom,
postúpila spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. o.i. aj pohľadávku voči žalovanej na žalobcu, z ktorej skutočnosti súd prvej inštancie vyvodil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní. 3/ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že zmluva uzavretá medzi stranami konania je zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Ako taká musela spĺňať okrem všeobecných náležitostí aj osobitné náležitosti ustanovené zákonom (§9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Súd pri skúmaní obsahu uzavretej zmluvy zistil, že v úverovej zmluve nie je uvedená : doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti; výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, teda náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, k/ zákona. Nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala zákonom stanovené náležitosti, súd prvej inštancie poskytnutý spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm.a/ cit. zák. Žalobcovi vzniklo právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, t.j. poskytnutého úveru, bez úrokov, poplatkov, zmluvných pokút, upomienok. Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 3.000 €, pričom žalovaná uhradila žalobcovi celkom 407,50 €, a teda v časti nesplatenej istiny 2.592,50 € vyhodnotil žalobu ako dôvodnú ; žalovanú zaviazal na jej zaplatenie, v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobcovi ďalej priznal v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.632,50 € od 7. 1. 2012 (deň nasledujúci po uplynutí lehoty na plnenie) do 17. 4. 2013, berúc do úvahy, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaná uhradila dňa 17. 4. 2013 sumu 40 € a úrok z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 2.592,50 € od 18. 4. 2013 (deň nasledujúci po čiastočnej úhrade dlhu) do zaplatenia. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., účinného k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Rozhodnutie o trovách konania oprel súd prvej inštancie o ust. § 262 ods. 1, § 255 ods. 2 CSP. Poukázal na to, že po čiastočnom späťvzatí žaloby trval žalobca na zaplatení sumy 3.140,69 € aj s príslušenstvom. Čistý pomer úspechu žalobcu vo veci predstavuje 65,09 %, v ktorom rozsahu žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania, s tým, že o samotnej výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 4/ Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote žalobca; jeho odvolanie smerovalo proti výroku, ktorým súd prvej inštancie jeho žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku o trovách konania. Žalobca navrhoval, aby v napadnutej časti odvolací súd rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovanú na zaplatenie sumy 548,19 €, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 508,19 € od 7. 1. 2012 do 17. 4. 2013, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 548,19 € od 18. 4. 2013 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadal tiež priznať mu nárok na náhradu trov konania s trovami právneho zastúpenia v plnom rozsahu. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že dospel k nesprávnemu právnemu záveru o bezúročnosti úveru. Právny záver súdu prvej inštancie, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu neuvedenia presného termínu konečnej splatnosti úveru a nerozloženia úverových splátok na jej jednotlivé zložky, t.j. splátku istiny, úrokov a poplatkov, označil za nesprávny a v rozpore s čl. 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady XXXX/ XX/ES ako právne záväzným aktom Európskeho spoločenstva, ktorý má v zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy SR prednosť pred zákonom a zároveň aj v rozpore s právnym názorom vyjadreným v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9. 11. 2016 v právnej veci N.-XX/XX, Home Credit Slovakia, a.s. c/a M. V., ktorým sú slovenské súdy viazané. Rozloženie splátok v členení na istinu, úrok a poplatky priamo v základných náležitostiach úverovej zmluvy predstavuje rozpor s požiadavkou stručnosti, prehľadnosti, určitosti a zrozumiteľnosti základných náležitostí úverovej zmluvy ako právneho úkonu. Neexistuje racionálny dôvod, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere mala byť už v hlavných zmluvných dojednaniach zložitejšia ako napr. zmluva o úvere uzavretá podľa Obchodného zákonníka. K uvedeniu konečnej splatnosti úveru žalobca uviedol, že vyjadrenie konečnej splatnosti úveru uvedením mesiac + rok ukončenia úverového vzťahu ako bolo v posudzovanom prípade XX/XXXX je dostatočne určité a zrozumiteľné, plne v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalobca poukazoval na vyhlášku MFSR č. XXX/XXXX Z.z., ktorou sa ustanovuje vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, konkrétne z jej prílohy v časti vysvetliviek 2C vyplýva, že „ak z predchádzajúcich údajov o počte a termínoch splátok ponúkaného spotrebiteľského úveru nie je zrejmá konečná splatnosť ponúkaného úveru, uvádza sa, do akého obdobia musí byť ponúkaný spotrebiteľský úver splatený. Uvádza sa buď konkrétny dátum, alebo dĺžka obdobia v dňoch, týždňoch, mesiacoch alebo rokoch, na ktoré je ponúkaný spotrebiteľský úver poskytovaný.“ Splatnosť jednotlivých úverových splátok bola podľa čl. 6, bod 6.1., 6.2., 6.4. Všeobecných zmluvných podmienok úverovej zmluvy dohodnutá stranami k 20. dňu v mesiaci, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k uzavretiu úverovej zmluvy. Úverová zmluva bola uzavretá dňa 31. 5. 2011, splatnosť prvej úverovej splátky tak nastala dňa 20. 6. 2011, konečná
splatnosť úveru pri počte 36 mesačných splátok by tak za riadneho plnenia nastala dňa 20. 5. 2014. Súdny dvor Európskej únie v prejudiciálnom konaní C-42/2015 rozsudkom zo dňa 9. 11. 2016 rozhodol aj o práve členského štátu vnútroštátnou úpravou rozširovať obligatórne náležitosti úverovej zmluvy nad rámec Smernice XXXX/XX/ES ako aj jeho právo zákonom sankcionovať absenciu niektorej z náležitostí úverovej zmluvy tak, že úver je bezúročný a bez poplatkov. 5/ V prejudiciálnej otázke : Má sa čl. 10 ods. 2 písm. i/ v spojení s písm. h/ Smernice XXXX/XX/ ES vykladať tak, že zmluva o úvere na dobu určitú, pri ktorej dochádza k splácaniu/amortizácii istiny úveru v rámci jednotlivých splátok, nemusí v čase uzavretia obsahovať presné určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použite na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky (t.j. súčasťou zmluvy nemusí byť presný splátkový kalendár/amortizačná tabuľka) ale že tieto údaje môžu byť obsiahnuté v splátkovom kalendári/amortizačnej tabuľke, ktorú veriteľ predloží dlžníkovi na jeho žiadosť, alebo článok 10 ods. 2 písm. h/ zaručuje dlžníkovi dodatočné právo žiadať výpis z amortizačnej tabuľky k určitému konkrétnemu dňu počas trvania zmluvy o úvere, no toto právo nezbavuje zmluvné strany povinnosti, aby rozdelenie jednotlivých plánovaných splátok (splatných podľa zmluvy o úvere počas doby jej trvania) na úhradu istiny a úhradu bežných úrokov a poplatkov bolo obsiahnuté už v samotnej zmluve, a to spôsobom individualizovaným pre danú konkrétnu zmluvu ? Súdny dvor EÚ rozhodol, že čl. 10 ods. 2 písm. h/ a i/ smernice ustanovuje, že zmluva musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa. Z čl. 10 ods. 2 písm. i/ a čl. 10 ods. 3 uvedenej smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Smernica XXXX/XX/ES tak nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Zdôraznil, že pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti Smernice XXXX/XX/ES, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti. Ustanovenie čl. 10 ods. 2 písm. u/ Smernice XXXX/XX/ES sa nemá vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva čl. 10 ods. 2 uvedenej smernice. Preto sa má čl. 10 ods. 2 písm. h/ a písm. i/ Smernice XXXX/XX/ES vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. 6/ V prejudiciálnej otázke : Má sa článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice XXXX/XX/ES vykladať tak, že údaje vyžadované týmto ustanovením (konkrétne frekvencia splátok). musí byť v zmluve individualizovaný na podmienky danej konkrétnej zmluvy (v princípe uvedením presných dátumov - deň, mesiac, rok
- splatnosti jednotlivých splátok, alebo postačí, ak sú v zmluve obsiahnuté všeobecným odkazom na objektívne zistiteľné parametre, z ktorých je možné ich odvodiť (napr. klauzulou „mesačné splátky sú splatné najneskôr do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca“, prvá splátka je splatná do jedného mesiaca od podpisu zmluvy a každá ďalšia splátka je splatná vždy po jednom mesiaci od splatnosti predošlej splátky, alebo iným podobným spôsobom ? Súdny dvor EÚ rozhodol, že cieľ vyššie uvedeného ustanovenia je splnený, ak podmienky úverovej zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Za daných okolností sa má čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice XXXX/XX/ES vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Termín konečnej splatnosti úveru je v úverovej zmluve uvedený pre priemerného spotrebiteľa dostatočne jasne a zrozumiteľne. V prejudiciálnej otázke, či sa čl. 23 Smernice XXXX/XX/. má vykladať tak, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov ? Súdny dvor EÚ rozhodol, že voľba režimu sankcií je ponechaná na zváženie členského štátu avšak ich tvrdosť musí byť primeraná závažnosti porušení, ktoré postihujú. Sankcia spočívajúca v strate nároku veriteľa na úroky a poplatky je primeraná v prípade, že zmluva o úvere neobsahuje najmä náležitosti ako je ročná percentuálna miera nákladov, počet a frekvenciu splátok, príp.existenciu notárskych poplatkov a príp.požadované záruky a poistenia, tak ako to upravuje čl. 10 ods. 2 Smernice, teda tie náležitosti zmluvy o úvere, ktorých neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Súdny dvor EÚ tak rozhodol, že ust. § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je v rozpore so Smernicou XXXX/XX/ES, t.j. záväzným prameňom práva. Tiež vylúčil oprávnenosť sankcie straty nároku na úroky a poplatky v prípade, že úverová zmluva neobsahuje rozdelenie úverovej splátky na jej jednotlivé zložky, t.j. na časť
istiny, časť úrokov, a časť poplatkov, podľa vnútroštátneho práva, keďže nejde o obligatórnu náležitosť úverovej zmluvy v zmysle Smernice XXXX/XX/ES a tak ani o takú náležitosť, ktorej absencia by bola spôsobilá spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Keďže súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k nesprávnemu právnemu názoru o bezúročnosti úveru, trval žalobca na tom, že mu vznikol nárok aj na zaplatenie súdom prvej inštancie zamietnutej časti žaloby v časti uplatnených zmluvných úrokov z úveru, čo predstavuje sumu 548,19 € s príslušenstvom, vypočítanú ako rozdiel medzi žalovanou sumou 3.515,81 €, priznanou sumou 2.592,50 € s príslušenstvom a čiastočne zastaveným konaním v časti o zaplatenie sumy 375,12 € s príslušenstvom (3.515,81 € - 2.592,50 € - 375,12 € = 548,19 €). Zároveň si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 7/ Na odvolanie žalobcu sa žalovaná nevyjadrila. 8/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. v zamietajúcom výroku a výroku o trovách konania) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP na odvolacom pojednávaní, na ktoré sa strany sporu napriek vykázanému doručeniu predvolania nedostavili, keď právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na odvolacom pojednávaní ospravedlnil a zároveň súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti; žalovaná mala doručenie predvolania vykázané náhradným spôsobom (č.l. 63, 64 spisu). Odvolací súd vec preto prejednal v neprítomnosti strán sporu podľa § 180 CSP ; na odvolacom pojednávaní zopakoval dokazovanie podľa § 384 ods. 1 v spojení s § 204 a § 378 ods. 1 CSP čítaním listinných dôkazov : zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky zo dňa 31. 5. 2011 uzavretej medzi žalovanou ako dlžníčkou a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľom, číslo zmluvy XXXXXXX (č.l. 3 spisu), Všeobecných obchodných podmienok (č.l. 4 spisu), predžalobnej upomienky (č.l. 5 spisu), fotokópia o doručení predžalobnej upomienky žalovanej dňa 4. 1. 2012 (č.l. 6 spisu), písomného prehľadu splátok a úhrad (č.l. 7 spisu), identifikácie postúpenej pohľadávky žalovanej (č.l. 14 spisu), oznámenia o čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom (č.l. 39, 40 spisu). Odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu je opodstatnené. 10/ V súdenej právnej veci súd prvej inštancie zamietajúci výrok (ktorý je predmetom prieskumu odvolacím súdom vo veci samej) odôvodnil záverom o tom, že uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov, podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Zb. o spotrebiteľských úveroch) a tiež neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ cit. zák.). 11/ Otázkou, ako správne interpretovať (s ohľadom na potrebu jeho eurokonformného výkladu) ustanovenie § 9 ods. 1 písm. k/ cit. zák., sa zaoberal Najvyšší súd SR vo svojom uznesení zo dňa 17. 4. 2018 sp. zn. 3 Cdo 56/2018. Okrem iného sa v ňom zaoberal obsahom dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. , pričom skonštatoval, že z uvedenej dôvodovej správy v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici EP a Rady XXXX/XX/ES z 23. 4. 2008 o zmluvách a spotrebiteľskom úvere, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu zohľadňujúceho tiež účel zákona vyjadrený v dôvodovej správe teda ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. nestanovuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice. Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15), účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a čiastkových právnych záverov dovolací súd v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 146/2017 uviedol, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Najvyšší súd SR v uvedenom uznesení ďalej poznamenáva, že závery vyjadrené v Rozsudku viedli zákonodarcu k zmene zákona č. 129/2010 Z.z., vykonanej zákonom č. 279/2017 Z.z. v tom zmysle, že sa v ust. § 9 ods. 2 písm. i/ s účinnosťou od 1. 5. 2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. 12/ Vychádzajúc z uvedeného záveru Najvyššieho súdu SR možno uzavrieť, že nie je povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj podrobný rozpis výšky, počtu a termínov každej úverovej splátky. Účelom právnej úpravy v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. je snaha dosiahnuť, aby bol spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere dostatočne informovaný o rozsahu záväzku, ktorý na seba preberá; dosiahnutie tohto účelu si ale nevyžaduje, aby text zmluvy obsahoval aj
podrobný rozpis istiny a úrokov za celé obdobie splácania, resp. aby bolo zrejmé, čo sa zo splátky započítava na istinu, úrok, úrok z omeškania a poplatky. Podobne ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z.z. upravujúce povinnosť uviesť v zmluve dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nemožno vykladať doslovne; uvedenú požiadavku zákona je nutné považovať za splnenú aj v prípade, ak je v zmluve uvedený mesiac a rok ukončenia úverového vzťahu, nakoľko tento nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, kedy nastane konečná splatnosť úveru - v prejednávanej právnej veci to bolo uvedenie termínu (mesiac/rok) 5/2014 ako termínu konečnej splatnosti, v čl. VII uzavretej zmluvy. Predmetné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. totiž nemožno vykladať prísnejšie, než to zodpovedá Smernici. Uvedené znamená, že žalobcom poskytnutý úver žalovanej nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov, pretože neboli splnené predpoklady na uplatnenie sankcie v podobe bezpoplatkovosti a bezúročnosti úverovej zmluvy ( § 11 ods. 1 písm.a/ zák. č. 129/2010 Z.z. ). 13/ Rozhodnutie prvoinštančného súdu v danej právnej veci v jeho zamietajúcom výroku tak bolo založené na nesprávnom právnom posúdení otázky bezúročnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobcovi potom prináleží (okrem už priznanej istiny s príslušenstvom) aj suma 548,19 € (ako zmluvné úroky z úveru), ktorá predstavuje rozdiel medzi žalobou uplatnenou sumou 3.515,81 €, priznanou sumou 2.592,50 € a sumou 375,12 € v ktorej časti bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom. 14/ O nároku na náhradu trov celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď odvolací súd vzal do úvahy, že o trovách konania vo vzťahu k zastavujúcemu výroku už bolo právoplatne rozhodnuté; mimo tej časti konania, v ktorej bolo konanie zastavené, dosiahol žalobca plný úspech, preto mu odvolací súd ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov (prvoinštančného i odvolacieho konania) v rozsahu 100 %. O samotnej výške trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).