Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10P-8-2018.pdf
PDF · 100.29 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/8/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jankou Gibaľovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom FP. R. XXXX/XX, H., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: matka K. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. R. XXXX/XX, H., štátny občan Slovenskej republiky a otec C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, H., prechodne bytom H. R. XXXX/XX, H., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpený advokátkou JUDr. Gabrielou Klátikovou, PhD., so sídlom Rádayho 5166/8, 984 01 Lučenec, o návrhu otca na zrušenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti k maloletej C. A., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec maloletého dieťaťa návrhom doručeným Okresnému súdu Lučenec dňa 18.01.2018 žiadal zrušiť vyživovacej povinnosti k maloletej C. A., nar. XX.XX.XXXX, pričom uviedol, že rozsudkom zo dňa 18.03.2016, č.k. 9P/74/2015-93 Okresný súd Lučenec okrem iného rozhodol tak, že zmenil rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 8P/101/2013-192 zo dňa 13.08.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoP/81/2014-214 zo dňa 29.04.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.05.2015, vo výroku o vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči C. A., nar. 26.06.2000 vo výške 100,- Eur mesačne, ktorú znížil na 70,- Eur mesačne počnúc od 01.11.2015. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok Okresného súdu Lučenec potvrdil. Navrhovateľ má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému C. A., nar. 11.06.2011 vo výške 40,- Eur mesačne. Okresný súd Lučenec rozsudkom zo dňa 31.10.2017, sp. zn. 22P/41/2017, právoplatným a vykonateľným dňa 13.11.2017 priznal maloletej C. A. rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k osobnej starostlivosti k maloletému dieťaťu C. A., nar. XX.XX.XXXX. Navrhovateľ s matkou C. A. nežije v spoločnej domácnosti a s dcérou sa nestretáva. Matka podala na súde návrh na zákaz styku navrhovateľa s deťmi, ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn. 17P/35/2016 a ktoré bolo zastavené, nakoľko bol návrh matky nedôvodný. C. A. sa narodilo maloleté dieťa dňa 17.09.2017 s partnerom, s ktorým sa táto aj naďalej stretáva. Navrhovateľ nemá vedomosť o tom, či žijú v spoločnej domácnosti. Vzhľadom k tomu, že C. A. sa stará o maloleté dieťa, boli jej priznané rodičovské práva a povinnosti a je poberateľkou peňažných dávok pre rodiča, navrhovateľ má za to, že je schopná sama sa živiť. Navyše má navrhovateľ za to, že otec dieťaťa plní aj vyživovaciu povinnosť k dieťaťu.
2. Matka vo svojom vyjadrení zo dňa 13.02.2018 so zrušením výživného nesúhlasila. Uviedla, že maloletej dcére C. A., nar. XX.XX.XXXX. sa 17.09.2017 narodila dcéra C.. Žijú v spoločnej domácnosti v štvorizbovom byte. Otec maloletej C., nar. XX.XX.XXXX, W. Q., nar. XX.XX.XXXX, udržiava s dcérou vzťah, avšak vyživovaciu povinnosť k dieťaťu si zatiaľ neplní, keďže tiež nebol plnoletý a z toho dôvodu
nevedel otcovstvo k dieťaťu uznať. Dcéra C. A., nar. XX.XX.XXXX je podľa zákona tiež maloletá, v roku 2018 by chcela ukončiť školu, ktorú prerušila. Podľa názoru matky by rodičia mali dcére pomáhať a nie žiadať zrušenie výživného. Výdavky pre maloletú C., nar. XX.XX.XXXX sú vo výške 50,- Eur týždenne. Dcéra C., N.. XX.XX.XXXX má tiež výdavky, napríklad na lieky. Za elektrinu a plyn rodina platí 50,- Eur, internet 20,- Eur, nájomné 205,- Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že dcére C. bol priznaný rodičovský príspevok, od decembra 2017 mesačný príjem matky predstavuje len suma 23,68 Eur na prídavku na dieťa na syna C.P. A., nar. XX.XX.XXXX.
3. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa so zrušením výživného nesúhlasil, pretože to nie je v záujme dieťaťa. Uviedol, že C. A. je ešte stále maloleté dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť. Príjem jej matky bol znížený v dôsledku toho, že C. bol priznaný rodičovský príspevok a sú spolu posudzovanými osobami. C. je naďalej vedená v evidencii Gymnázia H. ako žiačka a je predpoklad a rovnako je aj v jej záujme, ak bude v štúdiu pokračovať. V dôsledku toho, že C. má maloleté dieťa, sú jej náklady na živobytie ešte vyššie. Naviac nie je doriešená ani otázka určenia otcovstva k jej maloletej dcére. Keďže otec dieťaťa nie je uvedený v rodnom liste, nie je možné k dieťaťu určiť vyživovaciu povinnosť.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca maloletého dieťaťa a maloletej C., prečítaním rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17CoP/41/2016-132 zo dňa 22. júna 2016, rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 22P/41/2017-20 z 31. októbra 2017, rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 9P/74/2015-93 zo dňa 18. marca 2016, rodného listu maloletej C., nar. XX.XX.XXXX, správy Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Lučenec, správy Gymnázia H., rozhodnutia Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec preukazujúceho príjem otca, vyjadrenia matky maloletej C., listinných dôkazov preukazujúcich výdavky matky maloletého dieťaťa v domácnosti, potvrdení úradu práce, sociálnych vecí a rodiny preukazujúcich príjem matky maloletej C. a maloletej C., oznámenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, preukazujúceho poberanie sociálnych dávok zo strany matky a otca maloletého dieťaťa, správy z prešetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom, správy lekárov k aktuálnemu zdravotnému stavu maloletej C., lustrácie nehnuteľného majetku vo vlastníctve otca a matky maloletého dieťaťa prostredníctvom katastrálneho portálu, správy okresného dopravného inšpektorátu o vlastníctve motorových vozidiel otca a matky maloletého dieťaťa a zistil tento skutkový stav:
5. Z rodného listu má súd preukázané, že rodičmi maloletej C. A., nar. XX.XX.XXXX sú matka K. A., nar. XX.XX.XXXX a otec C. A., nar. XX.XX.XXXX.
6. O výživnom naposledy rozhodoval tunajší súd rozsudkom č.k. 9P/74/2015-93 zo dňa 18.03.2016, ktorým znížil otcovi výživné na maloletú C. A., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100,- Eur na sumu 70,- Eur mesačne a na maloletého C. A., nar. 11.06.2011 zo sumy 60,- Eur na sumu 40,- Eur mesačne. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17CoP/41/2016-132 zo dňa 22.06.2016. V čase rozhodovania súdu otec detí nepracoval, bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie bez nároku na dávku v nezamestnanosti, pričom mu bola priznaná pomoc v hmotnej núdzi v sume 117,40 Eur mesačne od 01.09.2015. Matka maloletých detí pracovala v A. s priemerným mesačným príjmom 377,23 Eur, avšak pracovný pomer ukončila, pretože maloletý C. si vyžadoval jej osobnú starostlivosť.
7. Maloletej C. A. sa dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra C.. Otcovstvo k dieťaťu nebolo určené.
8. Okresný súd Lučenec rozsudkom č.k. 22P/41/2017-20 zo dňa 31.10.2017 priznal maloletej matke C. A., nar. XX.XX.XXXX rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k osobnej starostlivosti o maloletú C. A., nar. XX.XX.XXXX.
9. Otec maloletého dieťaťa C. A., nar. XX.XX.XXXX na pojednávaní uviedol, že dôvodom podania návrhu na zrušenie výživného je, že C.a je slobodná mamička a tiež to, že s dcérou nemajú vôbec žiadny styk. Otcovi nedovolia, aby sa s dcérou stretával. Obidve deti, C. aj C., sú vychovávaní proti nemu už od roku 2012, kedy odišli z jeho domácnosti. Aj keby sa chcel o deti starať, nie je mu to umožnené. O tri mesiace bude mať dcéra 18 rokov. Vie o tom, že má partnera, o tom, že sa jej narodila dcéra, sa však dozvedel až vtedy, keď bol predvolaný ako účastník v konaní o priznaní rodičovských práv a povinností svojej dcéry ako maloletej matky k jej dcére. Výživné na maloletú dcéru platí podľa rozhodnutia súdu vo výške 70,- Eur pravidelne. Ničím iným však dcére neprispieva, pretože mu ani nie je umožnené s deťmi sa stretávať. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani motorové vozidlo. Byt, v ktorom býva, patrí jeho
sestre, ktorá zaň platí nájomné. Má priateľku, s ktorou nežije v spoločnej domácnosti. Otec na návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti trval, eventuálne žiadal zníženie výživného na maloletú C. zo sumy 70,- Eur na minimálne výživné s odôvodnením, že jeho jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi vo výške 117,40 Eur.
10. Právna zástupkyňa otca dodala, že maloletá C. má v súčasnosti pravidelný príjem v podobe rodičovského príspevku a prídavku na dieťa, čo bolo aj dôvodom pozastavenia prídavku na dieťa pre jej matku K. A.. C. je v súčasnosti matkou, má snúbenca, má v úmysle uzavrieť manželstvo, nepripravuje sa na budúce povolanie. Je síce evidovaná ako študentka, ale vzhľadom na jej prístup k štúdiu nemožno očakávať, že v budúcnosti bude v štúdiu pokračovať. Je toho názoru, že nespĺňa ani jednu z podmienok trvania vyživovacej povinnosti k dieťaťu. V prípade, ak by sa súd s názorom otca nestotožnil, navrhuje eventuálne možnosť zníženia výživného na maloletú C. na sumu 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa, pretože otec dieťaťa je poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 117,40 Eur. V súčasnosti platí výživné na dve maloleté deti vo výške 110,- Eur.
11. Matka K. A., nar. XX.XX.XXXX vo výpovedi na pojednávaní nesúhlasila so zrušením výživného. Uviedla, že nikdy nezakázala otcovi detí stýkať sa s nimi. Dohodli sa však, že ak deti nebudú chcieť, nemusia sa s otcom stretávať. Otec ani nemá záujem sa s deťmi stretávať. V septembri 2017 dcéra porodila. Mala pol roka na to, aby sa vrátila do školy. V septembri tohto roka musí znovu začať študovať. Keďže prvý ročník štúdia na gymnáziu nedokončila, bude ho musieť opakovať. Gymnázium vo H. navštevovala do marca minulého roka, potom do školy prestala chodiť kvôli tehotenstvu a častým nevoľnostiam. Matka tiež poukázala na to, že dcéra od veku 10 rokov navštevuje ambulancie kardiológa, neurológa, psychiatra, psychológa aj neurochirurga.
12. Na pojednávaní dňa 13.04.2018 matka uviedla, že sa dostavila na Gymnázium vo H., kde jej bolo oznámené, že ak C. chce pokračovať v štúdiu, koncom augusta sa musí zúčastniť komisionálnych skúšok a v prípade, že na tieto skúšky nepôjde, od budúceho školského roka musí znova nastúpiť do prvého ročníka. Je však otázke, či C. v septembri nastúpi do školy vzhľadom na skutočnosť, že aj v minulosti trpela častými chorobami, máva bolesti hlavy, preto matka nevedela uviesť, či vzhľadom na dcérine zdravotné problémy bude môcť školu navštevovať bez množstva vymeškaných hodín.
13. Z výpovede maloletej C., ktorú súd vyslúchol s poukazom na ustanovenie § 38 Civilného mimosporového poriadku a s objasnením o prebiehajúcom konaní v zmysle § 116 Civilného mimosporového poriadku, vyplýva, že v septembri 2017 sa jej narodila dcéra, ktorej otcom je jej priateľ. Je to Slovák, ktorý odmala žije v Anglicku. Zoznámili sa počas prázdnin v Anglicku. V januári tohto roku dovŕšil 18 rokov. Otcovstvo k dieťaťu však doposiaľ nebolo určené, rovnako tak ani výživné na dieťa a maloletá C. nežiadala od otca dieťaťa ani výživné a úhradu niektorých nákladov nevydatej matky. Otec dieťaťa je bez príjmu, na chod domácnosti a výživu dieťaťa prispieva podľa svojich možností, najmä, keď mu peniaze pošlú rodičia. Momentálne si hľadá prácu. V úmysle majú uzavrieť manželstvo po tom, čo C. dovŕši plnoletosť. C. tiež uviedla, že momentálne je na materskej dovolenke, štúdium na gymnáziu má prerušené. C. sa chce zúčastniť komisionálnych skúšok a v novom školskom roku nastúpiť do školy, pričom zvažuje možnosť tzv. dištančného vzdelávania, to znamená, že by nechodila na denné štúdium, ale absolvovala by len skúšky. O dieťa sa v tom prípade bude starať jej matka, stará matka alebo priateľ.
14. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa 08.10.2015 bola otcovi C. A. od XX.XX.XXXX priznaná pomoc v hmotnej núdzi v sume 117,40 Eur.
15. C. A., nar. XX.XX.XXXX je od mesiaca november 2017 poberateľkou rodičovského príspevku, v roku 2018 v sume 214,70 Eur, a prídavku na dieťa vo výške 23,68 Eur. Matka K. A. poberá od mesiaca december prídavok na dieťa v sume 23,68 Eur.
16. Z doručených správ odborných lekárov (pediatrický neurológ, pediatrický kardiológ, detský psychiater) vyplýva, že maloletá C. nevykazuje neurologický nález, netrpí, ani v minulosti netrpela duševnou chorobou, chorobnou duševnou poruchou ani poruchou rozumových schopností, ktoré by odôvodňovali pracovnú neschopnosť trvalého charakteru. Jej zdravotný stav ani z hľadiska kardiologického nevylučuje vykonávanie zárobkovej činnosti ani samoživiteľstvo.
17. Zo správy Gymnázia H. má súd preukázané, že C. A., nar. XX.XX.XXXX je v súčasnej dobe v evidencii školy ako žiačka I. A triedy, to znamená, že je žiačkou školy a jej štúdium na gymnáziu nateraz trvá. V školskom roku 2017/2018 sa žiačka vôbec nezúčastnila na školskom vyučovaní a žiačka ani je zákonní zástupcovia so školou ani po viacnásobných výzvach nekomunikovali. Podľa zákona však žiačka aj napriek množstvu vymeškaných neospravedlnených vyučovacích hodín musí byť aj naďalej v evidencii školy, kým zákonný zástupca písomne neoznámi zanechanie štúdia alebo nepožiada o prerušenie štúdia. V prípade, ak žiačka má záujem pokračovať v štúdiu, musí absolvovať komisionálne skúšky. Ďalší postup závisí od rozhodnutia zákonného zástupcu, ktorý písomne oznámi zanechanie štúdia žiačky alebo požiada o prerušenie štúdia. V prípade, ak zákonný zástupca nedoručí písomnú žiadosť, koncom školského roka 2017/2018 bude určený termín komisionálnych skúšok a na základe ich výsledkov riaditeľ rozhodne o pokračovaní, prípadne ukončení štúdia žiačky.
18. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine"), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
20. Podľa § 78 ods. 1 a 3 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
21. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
22. Podľa zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda schopné uspokojovať všetky svoje potreby (napr. hmotné, kultúrne) z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, štúdia, schopnosti zamestnať sa, vykonávať prácu a podobne. Nadobudnutie plnoletosti nie je rozhodujúce. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov, sa tradične akceptuje štúdium ako sústavná príprava na budúce povolanie.
23. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh na zrušenie výživného zo strany otca nie je podaný dôvodne. Maloletá C. A.Á., nar. XX.XX.XXXX. nie je schopná sama sa živiť a z toho dôvodu naďalej trvá zákonná vyživovacia povinnosť navrhovateľa. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že sa jej dňa XX.XX.XXXX narodilo dieťa a že poberá rodičovský príspevok spolu s prídavkom na dieťa, nakoľko podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je rodičovský príspevok štátnou sociálnou dávkou, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa a teda tento príspevok je určený pre zabezpečenie starostlivosti o dieťa maloletej TP. a nie je jej príjmom, pričom táto je naďalej žiačkou strednej školy (gymnázia) bez vlastného príjmu. Prídavok na dieťa je rovnako štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa, teda prídavok patrí dieťaťu, nie matke, a z toho dôvodu tiež nie je príjmom maloletej matky.
24. Doposiaľ zo strany otca maloletého dieťaťa C. nebolo určené výživné na nevydatú matku (príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke) a vzhľadom k tomu, že tento je nezamestnaný, tak by ani nebol schopný prispievať na výživu a preto je navrhovateľ naďalej povinný plniť si vyživovaciu povinnosť, ktorá mu bola určená súdnym rozhodnutím.
25. Súd však poznamenáva, že situácia sa zmení po dosiahnutí plnoletosti maloletej C., kedy už súd pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti bude musieť zohľadniť dobré mravy. Ak C. nebude pokračovať v štúdiu (resp. nedorieši otázku svojho štúdia v súčinnosti so školou), nebude určené výživné na nevydatú matku, sú tu dôvody na zmenu rozhodnutia o vyživovacej povinnosti. V prípade, ak uzavrie manželstvo, vyživovacia povinnosť prejde na jej manžela.
26. Návrh rodiča na zrušenie výživného pre maloleté dieťa zahŕňa aj návrh na zníženie výživného; súd je preto povinný v konaní, v ktorom sa skúma dôvodnosť návrhu na zrušenie výživného, zaoberať sa aj tým, či nedošlo k zmene pomerov odôvodňujúcej prípadne zníženie výživného (R 2/1967).
27. Súd pri posudzovaní návrhu na zrušenie výživného skúmal aj to, či nedošlo k zmene pomerov odôvodňujúcich zníženie výživného. Z obsahu spisu je zrejmé, že pomery otca od poslednej úpravy výživného rozhodnutím súdu sa nezmenili. K zmene pomerov však došlo na strane maloletej C., a to nielen v tom smere, že získala príjem v podobe rodičovského príspevku a prídavku na dieťaťa, ale najmä jej pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu. Pokiaľ otec vidí zmenu pomerov na strane matky v tom, že rodine finančne pomáha partner matky, táto skutočnosť neodôvodňuje zrušenie výživného zo strany otca na dcéru, pretože partner matky nemôže suplovať zákonnú vyživovaciu povinnosť k jeho dieťaťu.
28. Rovnako súd poznamenáva, že zložitý, konfliktný vzťah rodičov, ktorý tvrdí otec v návrhu na zrušenie výživného, príp. aj vylúčenie jedného z rodičov zo styku s maloletým dieťaťom, ktoré jeden z rodičov pociťuje ako ujmu na svojich rodičovských právach, nemožno pričítať na ťarchu maloletého dieťaťa a spochybňovať tak jeho nárok na výživné (pre rozpor s dobrými mravmi), a to ani v prípade, ak by dôsledkom tohto odlúčenia bol nezáujem o otca (NS, sp. zn. 6 Tdo 326/2004).
29. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh otca na zrušenie výživného zamietol.
30. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 CMP. na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.