Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-164-2014.pdf
PDF · 85.57 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/164/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom v spore žalobcu: DESAKOM s.r.o., IČO: 44426585, Jégého 8, 821 08 Bratislava 2, zastúpeného: JUDr. Richard Vanek, advokát, Dobrovičova 4, 811 02 Bratislava, proti žalovanej: N.. H.. Z. Š., nar. XX.X.XXXX, W. XX, XXX XX X., o zaplatenie 1.540,- eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.540,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.540,- eur od 19.03.2012 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.05.2012 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1.540,- eur a úrokov z omeškania 9 % ročne z dlžnej sumy od 01.02.2012 do zaplatenia, titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktorým je nevrátenie uhradenej časti ceny diela, ktoré žalovaná riadne a v dohodnutej lehote podľa zmluvy o dielo zo dňa 27.04.2011 nevykonala, v dôsledku čoho žalobca ako objednávateľ diela odstúpil od zmluvy dňa 11.01.2012.
2. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, prednesom právnych zástupcov sporových strán a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci:
Na základe zmluvy o dielo zo dňa 27.04.2011 mala žalovaná vypracovať projektovú dokumentáciu a interiérové usporiadanie novootváranej prevádzky. Žalobca uhradil žalovanej po uzavretí zmluvy väčšiu časť odmeny vo výške 1.540,- eur. Keďže žalovaná nedodržala lehoty dojednané v zmluve a nedodala bezvadnú dokumentáciu podľa zmluvy, žalobca zaslal žalovanej dňa 11.1.2012 odstúpenie od zmluvy o dielo. Výzvou doručenou žalovanej dňa 09.03.2012 žalobca dodatočne vyzval žalovanú na vrátenie predmetnej sumy, a to do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Žalovaná do dnešného dňa nevrátila žalobcovi zaplatenú časť ceny diela.
3. Na pojednávaní dňa 26.05.2015 žalobca uviedol, že sa rozhodol podnikať v určitom odvetví a za účelom zabezpečenia svojej prevádzky mu bola developerom doporučená žalovaná. Zo strany žalovanej bol dňa 26.4.2011 prostredníctvom e-mailu doručený ponukový list na cenu, ktorý bol v podstate zo strany žalobcu akceptovaný s tou zmenou, že oproti ponukovému listu, kde bola za vybavenie potrebných povolení na úradoch ponúknutá cena 1.000,- EUR, v samotnej zmluve bola dohodnutá cena
500,- EUR. V ostatných častiach bola cena v zmysle uvedeného ponukového listu. Komunikácia so žalovanou bola počas celej doby problematická, dá sa povedať nulová. Zo strany žalovanej boli podané dve žiadosti na mestský úrad, pričom prípade v jednej sa jednalo o ohlásenie o nestabilných úpravách a druhá bola žiadosť o zmenu užívania nebytových priestorov. Na obe tieto činnosti nebolo potrebné žiadne povolenie, čo vyplýva jednak zo stavebného zákona § 55 a 56, ako aj z odpovede mestskej časti. Žalovaná pritom mala k dispozícii jednak projektovú dokumentáciu a rovnako tak kolaudačné rozhodnutie. Dňa 30.9. a 4.10. zaslal žalobca žalovanej e-mail, na ktorý však žiadnym spôsobom nereagovala. V nadväznosti na tieto skutočnosti jej bolo následne zaslané odstúpenie od zmluvy dňa 11.1.2012. Jedna zásielka sa vrátila zo sídla žalovanej a druhá, ktorá jej bola zaslaná na U. X sa nevrátila. A rovnako na to nebola žiadna reakcia. Prvá žiadosť, ktorú zabezpečovala žalovaná bola neúspešná, keďže po posúdení Regionálneho úradu verejného zdravotníctva bolo konanie zastavené a až na základe žiadosti podanej samotným žalobcom bolo vydané rozhodnutie právoplatné 5.1.2012. Zo strany žalobcu boli zabezpečované aj ďalšie rozhodnutia, ktoré mala vybaviť žalovaná. Žalovaná najskôr žalobcovi prisľúbila, že uvedenú zálohu vráti, neskôr tvrdila, že bude fakturovať určité práce a však faktúra doposiaľ z jej strany vystavená nebola. Zo strany žalovanej boli predložené nejaké podklady, avšak tieto jednak neboli potrebné, ani nespĺňali potrebné požiadavky. O prevzatí nejakého plnenia nebol vystavený žiaden protokol, žalovaná žiadne práce žalobcovi ani nefakturovala. 4. Žalovaná na uvedenom pojednávaní uviedla, že sa domnieva, že plnila na základe zmluvy o dielo zo dňa 27.1.2011 v súlade s tam uvedenými bodmi a podmienkami. Predmetom zmluvy bolo dodanie návrhu interiéru na dielo obchodná prevádzka predajňa potravín s občerstvením v Bratislave, toto bol hlavný bod zmluvy o dielo, pričom zmluva ďalej obsahuje jednotlivé čiastkové plnenia, ktoré majú byť zo strany žalovanej odovzdané a vykonané. Jednotlivé čiastkové úkony sú samostatne ohodnotené a tieto v úhrne tvoria cenu diela v zmysle predmetnej zmluvy. Ani jedna zo strán nepopiera uzavretie tieto zmluvy, ktorá bola uzavretá podľa Obch. zák. a v rámci tejto zmluvy došlo k dohode o cene diela. Úkony, ktoré si objednal žalobca u žalovanej boli odovzdané a vykonané v súlade so zmluvou, pričom vykonanie preukážeme v ďalšom konaní. Je názoru, že neexistovali dôvody na odstúpenie od zmluvy o dielo a samotné odstúpenie od zmluvy považuje žalovaná za neplatné. Práve naopak žalovaná je toho názoru, že jej vznikol nárok na doplatenie zvyšnej časti ceny diela za činnosti, ktoré preukázane vykonala v súvislosti s predmetom zmluvy o dielo. Vypracované návrhy a dokumentácia boli odovzdané jednak elektronickou formou, keďže komunikácia prebiehala hlavne elektronicky a rovnako boli odovzdané aj osobne za účasti štatutára žalobcu. Podstatná časť zmluvy bola realizovaná na začiatku platnosti zmluvy a následné činnosti nadväzovali na následné rozhodnutia príslušných orgánov. Žalovaná vykonala všetky svoje povinnosti v súlade so zmluvou a až následne, keď zo strany žalobcu nebola jej účasť na ďalšom pokračovaní potrebná, v podstate ju odvolal z týchto prác a komunikácia už následne neprebiehala. 5. Na pojednávaní dňa 12.04.2018 žalobca dodal, že predložil doklady, z ktorých vyplýva, čo všetko si zabezpečoval samotný žalobca (jedná sa o príslušné rozhodnutia jednotlivých štátnych orgánov). Žalovaná doplnila, že si svoju prácu urobila, čo môže aj doložiť emailovou komunikáciou. V určitom období mala zdravotné problémy a nepočítala s tým, že po 2 týždňoch, kedy so žalobcom nekomunikovala, tento od zmluvy odstúpi. 6. Podľa § 1 ods. 2 Obch. zák., právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Obč. zák., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 351 ods. 2 Obch. zák. strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. účinného do 31.07.2012, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. účinného do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 14.12.2011 do 10.7.2012 bola 1 %.
7. Súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s predloženými písomnými dôkazmi, ako aj zmluvnými a zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne opodstatnený a preto mu z väčšej časti vyhovel. Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že žalobca ako objednávateľ zaplatil žalovanej časť ceny diela v sume 1.540,- eur po uzavretí zmluvy o dielo zo dňa 27.04.2011, na základe ktorej mala žalovaná vypracovať projektovú dokumentáciu a interiérové usporiadanie novootváranej prevádzky žalobcu. Žalovaná však nedodržala lehoty dojednané v zmluve a nedodala žalobcovi projektovú dokumentáciu, a to ani po opakovaných výzvach žalobcu. Keďže svojím konaní porušila uzavretú zmluvu, žalobca využil svoje právo odstúpiť od zmluvy, čo uskutočnil dňa 11.01.2012. Žalobca dodatočne vyzval žalovanú na vrátenie zaplatenej zálohy, a to výzvou doručenou žalovanej dňa 09.03.2012, pričom jej určil lehotu na vrátenie predmetnej sumy 10 dní od doručenia tejto výzvy. Žalobca tvrdenia uvedené v žalobe riadne preukázal prostredníctvom zmluvy o dielo, výpisom z účtu o vykonaní platby žalovanej, odstúpením od zmluvy zo dňa 11.01.2012, výzvou na dobrovoľné splnenie povinnosti, komunikáciou s regionálnym úradom verejného zdravotníctva, či mestskou časťou Ružinov, priložil ich rozhodnutia a komunikáciu so žalovanou. Vyplýva z nich jasne, že komunikácia so žalovanou ohľadom predmetu zmluvy bola problematická a nedostatočná, na základe čoho si musel žalobca zaobstarať povolenia na prevádzku predajne svojpomocne. Žalovaná sa síce v konaní bránila, že úkony, ktoré si objednal žalobca u žalovanej boli odovzdané a vykonané v súlade so zmluvou, avšak do spisu nezaložila ani jeden dôkaz, ktorý by jej tvrdenia preukazoval. Na poslednom pojednávaní uviedla, že si svoju prácu urobila, čo môže aj preukázať emailovou komunikáciou. V určitom období mala zdravotné problémy a nepočítala s tým, že po 2 týždňoch, kedy so žalobcom nekomunikovala, tento od zmluvy odstúpi. Žalovaná mala v priebehu konania dosť času na to, aby do spisu založila listinné dôkazy na preukázanie tvrdenej skutočnosti, že si svoje zmluvné povinnosti plnila, čo však neurobila. V zmysle dostatočného množstva dôkazov založených do spisu zo strany žalobcu súd dospel k záveru, že žaloba je v časti istiny v plnom rozsahu dôvodná, preto má žalobca právo na vrátenie plnenia (vydanie bezdôvodného obohatenia), ktoré na základe zmluvy žalovanej poskytol, a to sumy 1.540,- eur v zmysle § 351 ods. 2 Obch. zák., spolu s úrokmi z omeškania v zákonnej výške, keďže zmluvne neboli dohodnuté. Súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 1.540,- eur vo výške 9 % ročne podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. účinného do 31.01.2013, a to až odo dňa 19.03.2012, keďže žalobca vyzval žalovanú na vrátenie predmetnej sumy výzvou na dobrovoľné splnenie povinnosti zo dňa 07.03.2012, ktorá bola žalovanej doručená dňa 09.03.2012, pričom jej určil lehotu 10 dní na vydanie bezdôvodného obohatenia. Až po jej uplynutí sa žalovaná dostala do omeškania, preto súd žalobu zamietol vo zvyšnej časti, t.j. v časti úroku z omeškania prevyšujúceho 9 % ročne zo sumy 1.540,- eur od 19.03.2012 do zaplatenia. 8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal takmer plný úspech vo veci žalobca (úspech žalovaného bol len v nepatrnej časti), súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.