Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-339-2017.pdf
PDF · 164.28 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2Csp/339/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok- sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcu: H. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. T. Č.. XXX, korešpondenčná adresa U. X/A, X., právne zastúpená: Mgr. Matúšom Mackom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Karpatská 804/10, Svidník, proti žalovaným: 1/ TELERVIS PLUS a.s., so sídlom: Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpený JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Bratislava, ul. Na vŕšku č.12, IČO: 31 819 702, 2/ TATRAVAGÓNKA a.s., so sídlom: Štefánikova 887/53, Poprad, IČO: 31 699 847, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy/iných príjmov takto
rozhodol:
I. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy/iných príjmov, z 1.5.2014, k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, z 1.5.2014, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.
II. Súd vzájomnú žalobu žalovaného v 1. rade, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalobkyňu na úhradu istiny vo výške 263,80 EUR s 5% úrokom z omeškania ročne od 11.1.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania v y l u č u j e na samostatné konanie.
III. Žalobkyňa m á voči žalovanému v 1. rade nárok na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou tunajšiemu súdu 22.11.2017 domáhala uloženia povinnosti žalovanému v 1. rade zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy/iných príjmov z 1.5.2014 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z 1.5.2014, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.
2. Žalobu dôvodila tým, že so žalovaným v 1. rade chcela uzatvoriť úverovú zmluvu. Žalovaný v 1. rade jej predložil listiny s tým, že ak chce, aby jej bol úver poskytnutý, je potrebné predložené listiny podpísať. Žalobkyňa uvedené listiny podpísala v presvedčení, že uzatvorila Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 520140965 z 1.5.2014. Až od svojho zamestnávateľa, zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy z 17.9.2014, ktorú žalovaný v 1. rade predložil jej zamestnávateľovi 30.9.2014, sa žalobkyňa dozvedela, že podpísala aj Dohodu o zrážkach zo mzdy/iných príjmov. Ďalej uviedla, že na základe predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere jej žalovaný v 1. rade poskytol bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 400,- Eur. V zmluve bol uvedený celkový úrok 20% z istiny (80,- Eur) a servisný poplatok za poskytnutie úveru vo výške 18% z istiny (72,- Eur), teda celková čiastka ktorú mala vrátiť predstavovala sumu 552,- Eur. Spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a dohodou o zrážkach zo mzdy jej bola na podpis predložená aj Zmluva o poskytovaní domáceho servisu, podľa ktorej mala zaplatiť za služby žalovaného spočívajúce v nadštandardných službách odmenu 163,80 eur. Tiež uviedla, že Dohoda o zrážkach zo mzdy/iných príjmov umožňuje žalovanému v 1. rade, aby od nej vymohol plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok, bez súdnej kontroly. V súvislosti s tohto dohodou, jej nebolo nič bližšie vysvetlené. Samotné vyhotovenia dohody je typický formulár, z ktorého nevyplýva možnosť zmeny jeho textu, tak po obsahovej, ako aj formálnej stránke. Aj keď je dohoda uzavretá vo forme osobitnej listiny, nebola o jej dôsledkoch nijako poučená a nemala možnosť ju odmietnuť, ak chcela úver získať. Ďalej poukázala na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj ustanovenie o servisnom poplatku, pričom tento nie je podmienkou individuálne dojednanou, pretože z formy zmluvy je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže ovplyvniť jej obsah, aj keď má možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy (§ 53 ods. 2 OZ). V zmluve o spotrebiteľskom úvere žalovaný v 1. rade neuvádza, čo bude zaplateným poplatkom kryť, plnenie za poskytnutie úveru teda nepredstavuje skutočné plnenie. Naviac, výška servisného poplatku je priamo odvodená od hodnoty poskytnutej istiny. Žalovaný v 1. rade vôbec nevysvetľuje, prečo žiada vyššiu odmenu od spotrebiteľa, ktorý si požičiava vyššiu sumu, ako od toho, ktorému požičal menej. Servisný poplatok je podľa názoru žalobkyne netransparentný a je v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej žalobkyňa uviedla, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere absentujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, čo v spojení s § 11 ods. 1 citovaného zákona znamená, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Poukázala aj na tú skutočnosť, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je nesprávne uvedená výška RPMN 67,70 %, keďže táto RPMN je ďaleko vyššia, nakoľko žalovaný do výpočtu RPMN nezahrnul poplatok za domáci servis, aj keď tento má akcesorickú povahu vo vzťahu k hlavnému predmetu plnenia a navzájom súvisia. Ak by žalovaný sporný poplatok do výpočtu RPMN zahrnul, vyšla by mu hodnota RPMN 199,42 %. Zároveň so žalobou podala žalobkyňa aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy/iných príjmov z 1.5.2014 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 520140965 z 1.5.2014 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne, do právoplatného skončenia veci samej o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy/iných príjmov z 1.5.2014 a zároveň žalovanému v 2. rade uložiť povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy/ iných príjmov z 1.5.2014 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 520140965 z 1.5.2014 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že aj keby Dohoda o zrážkach zo mzdy/iných príjmov bola platná, tak podľa jej názoru, vzhľadom na to, že žalovaný v 1. rade chce získať plnenie zo zmluvnej podmienky, ktorej neprijateľnosť už bola vyslovená a nezohľadňuje absenciu povinných náležitostí úverovej zmluvy, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, obstojí jej návrh, aby bolo žalovaným v 1. a 2. rade uložené predmetné neodkladné opatrenie. Obava žalobkyne, že žalovaný v 1. rade zasiahne do jej majetku bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení sa reálne naplnila požiadaním zamestnávateľa žalobkyne, žalovaného v 2. rade, o vykonanie zrážok zo mzdy. V záujme predídenia vzniku majetkovej ujmy navrhla žalobkyňa, aby sa dočasne zakázal žalovaným výkon zrážok zo mzdy. Nakoľko Civilný sporový poriadok umožňuje uložiť neodkladné opatrenie len stranám sporu, vzhľadom na túto skutočnosť označila žalobkyňa svojho zamestnávateľa ako žalovaného v 2. rade, avšak okrem uloženia povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy si voči nemu neuplatňuje žiadne iné nároky. Žalobkyňa ďalej poukázala na viaceré súdne rozhodnutia v obdobných veciach, v ktorých súdy vyhoveli žalobám, aj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s obdobným obsahom.
3. Súd uznesením 2Csp 339/2017 - 18 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy/iných príjmov z 1.5.2014 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 520140965 z 1.5.2014, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne, do právoplatného skončenia veci samej vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 2Csp 339/2017 o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy/iných príjmov z 1.5.2014 a žalovanému v 2. rade súd uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy/iných príjmov z 1.5.2014, k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 520140965 z 1.5.2014, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade do právoplatného skončenia veci samej vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 2Csp 339/2017 o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy/iných príjmov z 1.5.2014.
4. Žalovaný v 1.rade so žalobou nesúhlasil s odôvodnením, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v súlade s § 551 Občianskeho zákonníka a bodom 9 Obchodných podmienok. Uviedol, že požiadavka zakotvená zákonným ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. nie je v súlade s Článkom 10 ods. 2 písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a rady č. 2008/48/ES z 23.4.2008. Podľa Smernice má v zmluve o úvere poskytovateľ stručne uviesť výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia, pričom § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza, že výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Uviedol, že k uvedenej problematike sa vyjadril Súdny dvor Európskej únie dňa 9.11.2016 vo veci Home Credit c/a X. U., sp. zn. C-42/15 a citoval z tohto rozhodnutia, pričom mal za to, že posudzovaná zmluva jednoznačne spĺňa zákonnú náležitosť §9 ods.2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., a to s poukazom na výklad Smernice č. 2008/48. Pokiaľ ide o náležitosť podľa §9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. žalovaný v 1.rade uviedol, že termín poslednej splátky, teda konečná splatnosť úveru je jednoznačne uvedená v bode 2 Obchodných podmienok ( 380.deň po uzatvorení zmluvy). Poukázal opäť na rozhodovaciu prax Súdneho dvora Európskej únie, tiež v súvislosti s tým, že nie je potrebné všetky náležitosti uvádzať v samotnej zmluve, ale dlžník musí byť o ďalších dokumentoch informovaný, čo bolo v tomto prípade, keďže žalobkyňa vlastnoručne podpísala Obchodné podmienky a v súlade so Smernicou mal žalobca tiež za to, že nebolo jeho povinnosťou uviesť v zmluve konečnú splatnosť úveru, túto ale aj tak uviedol, a to ako konkrétny deň od uzavretia zmluvy, ktorý nie je závislý od ničoho iného, len odo dňa uzavretia zmluvy. Poukázal opäť na Rozsudok Súdneho dvor z 9.11.2016 sp. zn. C-42/15, tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave 24Co 795/2014 z 26.8.2015, Nález Ústavného súdu PL - ÚS 3/09-378 z 26.1.2011, Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co 95/2016-37 z 19.10.2017.
5. Žalovaný v 1.rade podal v rámci svojho vyjadrenia aj vzájomnú žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalobkyňu uhradiť mu istinu vo výške 263,80 € s prísl. s tým, že ku dňu jej vypracovania žalobkyňa uhradila z uzavretej zmluvy celkovo 136,20 € a vzájomnou žalobou si uplatňuje len nárok na nevrátenú časť poskytnutej istiny, nakoľko z hľadiska hospodárnosti nie je v jeho záujme komplikovať a predlžovať súdny spor.
6.Právny zástupca žalobkyne v reakcii na vyjadrenie žalovaného v 1.rade poukázal na skutočnosti uvádzané v žalobe v súvislosti s Dohodou o zrážkach, poukázal na ust. § 5a ods. 1zák. č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom od 1.5.2014, na dôvodovú správu k zákonu č. 102/2004 Z. z. v súvislosti s niektorými formami zabezpečenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy, nutnosť, aby dohoda o zrážkach bola na osobitnej listine, povinnosťou poučiť spotrebiteľa o jej následkoch, možnosťou takúto dohodu odmietnuť.. V súvislosti s argumentáciou žalovaného v 1.rade uviedol, že s tým sa už rozhodovacia prax súdov vysporiadala a poukázal príkladmo na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co11/2016 z 24.1.2017, 9Co 63/2017 z 29.6.2017, 21Co 68/2016 z 15.12.2016.. V súvislosti s náležitosťami zmluvy uviedol (aj citoval), že čl. 10 ods. 2 písm. h) a j) Smernice sú vo vnútroštátnej úprave premiestnené do §9 ods. 2 písm. k) zák. č . 129/2010 Z. z. a v zákone č. 258/2001 Z. z. boli premiestnené do § 4ods. 2 písm. a). Ani jedno z týchto ustanovení teda nie je v rozpore so Smernicou. Poukázal aj na prílohu II. Smernice Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere bod 2.- opis hlavných vlastností úverového produktu. Pokiaľ ide o Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C - 42/15, tento rozobral s tým, že z jeho bodu 1 vyplýva, že v SR sa na platnosť zmluvy vyžaduje písomná forma, ktorá je zachovaná vtedy, ak sú všetky náležitosti zmluvy podpísané. Z toho a contrario vyplýva, že čo nie je podpísané, nie je platné. Ak majú byť VOP v písomnej forme, tak musia byť podľa vnútroštátneho práva podpísané. Inak písomná forma zachovaná nie je . Len odkaz na niečo nenapĺňa obsah slovného spojenia neoddeliteľná súčasť, a to zo žiadneho výkladového hľadiska. Z bodu 2 tohto rozsudku vyplýva, že splatnosť každej splátky nemá byť v zmluve uvedená konkrétnym dátumom splatnosti. Takúto povinnosť však náš právny poriadok nikdy neukladal. Z bodu 3 rozsudku vyplýva, že zmluva o úvere s amortizáciou istiny, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky obsahovať rozpis splátky, koľko z nej pripadá na istinu. Ani túto povinnosť náš právny poriadok nikdy neukladal. Z bodu 4 rozsudku vyplýva oprávnenie vnútroštátnej právnej úpravy sankcionovať nedostatky náležitostí úverovej zmluvy obsiahnuté v čl. 10 ods. 2 Smernice. Podľa písmena c) tohto ustanovenia zmluva o úvere uvádza dĺžku trvania zmluvy o úvere. Časový úsek je vždy definovaný začiatkom a koncom, teda aj trvanie - časový úsek zmluvy, a teda slovenská právna úprava v súlade so Smernicou stanovuje, že úverová zmluva musí obsahovať dobu trvania zmluvy a termín jej konečnej splatnosti. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h) a j) Smernice zmluva musí obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa ( písm. h) a ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie, musí obsahovať výpis, ktorý uvádza lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich poplatkov ( písm. j), čomu zodpovedá požiadavka slovenskej právnej úpravy na rozpis splátok v spotrebiteľskom úvere. Amortizačná tabuľka v žiadnom prípade nie je povinnom náležitosťou zmluvy. Rozpis splátky a amortizačná tabuľka sú dva rozdielne inštitúty a zákon č. 258/2001 Z. z. o úveroch s amortizáciou istiny a o amortizačnej tabuľke ani nehovorí. Pokiaľ ide o vzájomnú žalobu, túto žiadal vylúčiť na samostatné konanie, nesúhlasil, že by zaplatených z úveru bolo len 136,20 €, poukázal napr. aj na zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, ktorá je neprijateľnou podmienkou podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv.
7. Z výsledkov vykonaného dokazovania z vyjadrení právnych zástupcov, zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 520140965 u 1.5.2014, zo Zmluvy o poskytnutí domáceho servisu z 1.5.2014, z Dohody o zrážkach zo mzdy/iných príjmov zo dňa 1.5.2014, zo Žiadosti o vykonávanie zrážok zo dňa 17.9.2014, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere na sumu 400,- Eur, pričom okrem tejto istiny sa v zmysle uvedenej zmluvy žalobkyňa zaviazala uhradiť úroky vo výške 80,- Eur a servisný poplatok vo výške 72,- Eur. Úver sa zaviazala splácať tak, že prvé tri mesiace mala platiť po 2,- € na splátky úroku a následne mala žalobkyňa uhradiť 10 mesačných splátok po 54,- €. Prvá splátka bola splatná 10.deň po uzavretí zmluvy, každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Priemerná RPMN je v zmluve uvedená ku dňu jej podpisu 46,30%, RPMN 67,70 %. Podľa textu zmluvy jej neoddeliteľnou súčasťou sú obchodné podmienky.
8.Medzi zmluvnými stranami bola uzavretá aj nedatovaná Zmluva o poskytovaní domáceho servisu, predmetom ktorej bola úprava vzájomných práv a povinností zmluvných strán pri využívaní domáceho servisu klientom, čo malo byť poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb, ktoré mali spočívať v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru na základe vyššie uvedenej úverovej zmluvy, a to najmä služba spočívajúca v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru , vedenie a kontrolu splátkového kalendára, upozornenie na termíny splátky a na prípadné následky nesplácania. Ide o typicky formulárovú zmluvu, ktorej obsah nijakým spôsobom nemohla žalobkyňa ovplyvniť, súd podľa obsahu jej predmetu nevidí žiadne nadštandardné služby, ktoré by žalovaný v 1.rade podľa nej mal žalobkyni poskytovať, a za tieto „konzultačné a nadštandardné služby“ mala žalobkyňa v zmysle čl. II zmluvy uhradiť žalovanému v 1.rade celkovo sumu 163,80 € v troch mesačných splátkach po 54,60 €. Podľa názoru súdu sa žalovaný v 1.rade snažil touto Zmluvou obísť ustanovenie § 9 ods. 10 zákona č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch.
9. Medzi zmluvnými stranami bola tiež uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy/iných príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka, z dôvodu zaistenia pohľadávky. Opätovne sa jedná o formulárovú dohodu, podľa ktorej dlžník súhlasil aby mu jeho zamestnávateľ zrážal na úhradu ( bez uvedenia dôvodov možnosti realizácie tejto dohody ) záväzku zo Zmluvy o úvere a zo Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu pravidelne mesačne čiastku v najvyššej možnej zákonnej výške, t.j. v rozsahu stanovenom v ust. § 276 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku, najmenej ale vo výške 56,60 € alebo v najvyššej možnej výške až do úplného vyrovnania pohľadávky veriteľa. Táto Dohoda mala platiť aj pre prípad ukončenia pracovného pomeru u zamestnávateľa a dlžník súhlasil s tým, aby aj ďalší zamestnávateľ, u ktorého bude v pracovnom pomere, pokračoval v zrážkach z jeho mzdy v zmysle tejto dohody. Je evidentné, že text dohody na predtlačenom tlačive so žalobkyňou individuálne dojednaný nebol, táto nemala žiadnu možnosť ovplyvniť jej znenie, a ak potrebovala úver, neostávalo jej nič iné, len na podpis jej predložené tlačivá aj podpísať.
10. Listom zo dňa 17.9.2014 žalovaný vyzval zamestnávateľa žalobkyne, obchodnú spoločnosť TATRAVAGÓNKA, a.s., Poprad o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyne, teda na zrážanie mesačnej čiastky v najvyššej zákonnej výške až do úplného zaplatenia dlhu, ktorý ku dňu 17.9.2014 činil 655,80 €, a to na účet vedený v Poštovej banke, a.s., ktorý žalovaný v žiadosti uviedol.
11.Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ( v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, teda k 1.5.2014) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách
12.Nepochybné je aj to, že na predmetný úver je potrebné aplikovať zákon č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, teda k 1.5.2014) .
13.Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
14.Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo obdobnej finančnej pomoci veriteľom spotrebiteľovi..
15.Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
16.Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch veriteľ alebo finančný agent je povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím ponuky o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi v súlade so zmluvnými podmienkami ponúkanými veriteľom alebo požiadavkami spotrebiteľa informácie o
a) druhu spotrebiteľského úveru,
b) veriteľovi, prípadne finančnom agentovi spotrebiteľského úveru, v rozsahu obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, prípadne finančného agenta, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresa trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa alebo finančného agenta, ak ide o fyzickú osobu,
c) celkovej výške, konkrétnej mene ponúkaného spotrebiteľského úveru a podmienkach jeho čerpania,
d) dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
e) tovare alebo službe, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a o cene tovaru alebo poskytnutej služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
f) úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej úrokovej sadzbe, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj o časových obdobiach, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienkach a spôsobe vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
g) celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a o ročnej percentuálnej miere nákladov znázornenej pomocou reprezentatívneho príkladu, v ktorom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov; pri poskytovaní týchto informácií je veriteľ povinný zohľadniť 1. návrh podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré veriteľovi oznámil spotrebiteľ, vrátane dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a celkovú výšku spotrebiteľského úveru, 2. či zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje rozličné spôsoby čerpania spotrebiteľského úveru s rôznymi poplatkami alebo úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru a veriteľ používa predpoklad uvedený v prílohe č. 2 časti II písm. b); v takom prípade musí veriteľ uviesť, že iné mechanizmy čerpania spotrebiteľského úveru môžu viesť k vyššej ročnej percentuálnej miere nákladov,
h) výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne o poradí, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
i) poplatkoch za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné operácie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, o poplatkoch za používanie platobných prostriedkov na platobné operácie a čerpania, iných poplatkoch vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
j) výške poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ak sú veriteľovi známe,
k) povinnosti uzavrieť zmluvu o doplnkovej službe súvisiacej so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, najmä poistenie, ak uzavretie takej zmluvy je povinné na získanie spotrebiteľského úveru alebo na jeho získanie za ponúkaných podmienok,
l) úrokovej sadzbe, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsobe jej úpravy a prípadných poplatkoch pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) následkoch nesplácania spotrebiteľského úveru,
n) veriteľom vyžadovanom zabezpečení alebo poistení,
o) práve na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) práve na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, práve veriteľa na náhradu nákladov spojených so splatením spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti a spôsobe určenia ich výšky,
q) práve spotrebiteľa na okamžité a bezplatné informácie o výsledku nahliadnutia veriteľa do príslušnej databázy na účely posúdenia jeho schopnosti splácať spotrebiteľský úver,
r) práve spotrebiteľa dostať na vlastnú žiadosť a bezplatne jedno vyhotovenie návrhu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) dobe, počas ktorej je veriteľ viazaný informáciami poskytovanými pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
17.Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch informácie podľa odseku 1 je veriteľ alebo finančný agent povinný poskytnúť prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý je uvedený v prílohách č. 3 a 4, a to v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Veriteľ alebo finančný agent je povinný spotrebiteľovi poskytnúť zrozumiteľnú, stručnú a zreteľnú informáciu o ročnej percentuálnej miere nákladov podľa odseku 1 písm. g) a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver zverejnenej podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok v samostatnom dokumente v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, spolu s formulárom pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere podľa prvej vety. Všetky dodatočné informácie iné ako sú uvedené v prvej a druhej vete poskytne veriteľ alebo finančný agent spotrebiteľovi v ďalšom samostatnom dokumente.
18.Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch veriteľ alebo finančný agent je povinný poskytnúť spotrebiteľovi primerané vysvetlenie, aby mohol posúdiť, či ponúkaná zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňa jeho potreby a zodpovedá jeho finančnej situácii, a to aj objasnením informácií, ktoré sa poskytujú pred uzavretím zmluvy podľa odseku 1, základných vlastností ponúkaných úverových produktov a konkrétneho vplyvu, ktorý môžu mať na spotrebiteľa, vrátane dôsledkov neplnenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľom.
19.Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
20.Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
21.Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
22.Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch ak ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej splátky spotrebiteľa nevedú k okamžitej zodpovedajúcej amortizácii celkovej výšky úveru, ale v období a za podmienok ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v inej zmluve sa použijú na vytvorenie kapitálu, je veriteľ povinný zrozumiteľne a stručne uviesť, či použitie takto vytvoreného kapitálu zaručuje splatenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru čerpaného na jej základe.
23.Podľa § 9 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere.
24.Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
25.Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.
26.Podľa § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.
27.Podľa § 9 ods. 10 zákona č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.
28.Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
29.V danom prípade súd prejudiciálne skúmal najprv rozsah záväzku žalobcu z predmetnej úverovej zmluvy s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia a to v tej súvislosti, či veriteľ má nárok aj na úroky a poplatky alebo má nárok len na zaplatenie istiny úveru. V danom prípade v zmluve nie je uvedený termín splatnosti jednotlivých splátok, pretože podľa názoru súdu nepostačuje, ak je uvedený len dátum splatnosti prvej a poslednej splátky. Zákon totiž jasne uvádza, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere musí byť uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov, čo znamená, že ak niektorý z týchto údajov chýba, nastáva zákonná fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona, čo je aj tento prípad. Tiež ročná percentuálna miera nákladov je uvedená v zmluve v nesprávnej výške 67,70 %, je ďaleko vyššia, nakoľko žalovaný do výpočtu RPMN nezahrnul poplatok za domáci servis, aj keď tento má akcesorickú povahu vo vzťahu k hlavnému predmetu plnenia a navzájom súvisia. Ak by žalovaný sporný poplatok do výpočtu RPMN zahrnul, vyšla by hodnota RPMN 199,42 %.
30.Rozhodujúca pre vyhodnotenie spornej otázky je však Smernica 2008/48/ES, ktorá v článku 22 upravuje úplnú harmonizáciu a záväzný charakter, predovšetkým pokiaľ ide o náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Znamená, že členské štáty EÚ nie sú oprávnené vo svojej vnútroštátnej právnej úprave zahrnúť iné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, než sú uvedené v článku 10 ods. 2 Smernice. Úplná harmonizácia v tejto oblasti je potrebná na to, aby sa všetkým spotrebiteľom v EÚ poskytla rovnocenná úroveň ochrany ich záujmov.
31.V článku 10 ods. 2 citovanej smernice sa uvádza, čo má obsahovať zmluva o úvere. Pod písm. h/ je uvedená výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.
32.V citovanom článku sa teda vôbec neuvádza splátka istiny, úrokov a poplatkov, ale je použitý len termín „splátka“. Preto ani právny poriadok Slovenskej republiky nemôže túto zmluvnú náležitosť modifikovať tak, aby veriteľ bol povinný do zmluvy uvádzať členenie splátky na istinu, úrok a poplatky. Bolo by to v rozpore so spomínanou smernicou s poukazom na článok 22 ods. 1. Aj keď je potrebné uviesť, že citovaná smernica nemá tzv. horizontálny priamy účinok a teda nemôže priamo zakladať práva a povinnosti jednotlivcom, je potrebné z nej vychádzať a je potrebné dospieť eurokomforným výkladom k záveru, že citovaná právna norma neupravuje nutnosť rozpisu splátky na istinu, úrok a poplatky.
33.Napokon odpoveď na túto otázku poskytol Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku C-42/15 z 9.11.2016, ktorým rozhodol o návrhu Okresného súdu Dunajská streda na prejudiciálne konanie, ktoré súviselo s konaním vedenom na spomínanom súde vo veci spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. proti X. U., keď na otázku spomínaného súdu, či článok 10 ods. 2 písm. i/ v spojení s písm. h/ smernice 2008/48/ES sa má vykladať tak, že zmluva o úvere nemusí v čase uzavretia obsahovať presné určenie aká časť jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky, Súdny dvor uviedol, že daný článok sa má vykladať tak, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia podľa európskeho súdu bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. V odôvodnení rozhodnutia Súdny uviedol, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky podľa článku 10 ods. 2 písm. i/ a článku 10 ods. 3 smernice.
34.V tejto súvislosti súd potrebuje zdôrazniť, že si je vedomý toho, že citovaná smernica 2008/48/ES nemá priamy účinok, ale práve pri výkladových problémoch jednotlivých ustanovení nášho právneho poriadku je potrebné z nej vychádzať a použiť tzv. eurokomformný výklad. Toho sa totiž často dožadujú v súdnych sporoch spotrebitelia, ale tento výklad je potrebné použiť nielen v tých prípadoch, ak je to na prospech spotrebiteľa, ale aj opačne. To je aj prípad vyhodnotenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. , takže využijúc spomínaný eurokomformný výklad v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je potrebné splátku úveru rozlíšiť na splátku istinu, úrokov a poplatkov. Napokon tento záver vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C 555/07.
35.Uvedené rozsudky je nutné aplikovať pri spomínanom eurokomformnom výklade vnútroštátneho práva, ktoré sa musí vykladať v súlade s právom EÚ, čo vyplýva zo systému Zmluvy o fungovaní EÚ. Vnútroštátny súd má povinnosť zabezpečiť plnú účinnosť práva Únie pri rozhodovaní sporu. Pri zabezpečení práva Únie vnútroštátny súd nemôže dokonca uplatniť ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré by boli v rozpore s právom Únie (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-555/07, body 48, 51). Je neakceptovateľné, ak rozsudky európskeho súdu by sa mali aplikovať len vtedy ak sú na prospech spotrebiteľa (napr. rozsudok C-473/00 „Cofidis“) a už nie opačne. Súd poukazuje aj na ďalší rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-453/00 z 13.1.2004. Vnútroštátne orgány, teda aj súdy, sú povinné prihliadať k výkladu práva spoločenstva, ku ktorému dospel Súdny dvor. Podobne možno citovať aj rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-397/01 až C-403/01 (B.Pfeiffer a spol.) a z neho body 110, 111, 113 a 114: „z konštantnej judikatúry založenej rozhodnutím Súdneho dvora z 10.4.1984 vo veci 14/83 Von Colson a Kamann vyplýva, že povinnosť členských štátov dosiahnuť cieľ ustanovený smernicou, pričom v zmysle článku 10 ZES štáty musia prijať všetky všeobecné alebo osobitné opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie výkonu tejto povinnosti, sa týka všetkých orgánov členských štátov vrátane súdnych orgánov v rámci ich právomoci. Je úlohou národných súdov zabezpečovať pre jednotlivcov právnu ochranu vyplývajúcu im z ustanovení komunitárneho práva a zaručovať plnú účinnosť týchto ustanovení. Národný súd aplikujúci vnútroštátne právo a najmä tie ustanovenia, ktoré boli prijaté špeciálne na účely splnenia požiadaviek smernice, je povinný v súlade s článkom 249 ods. 3 ZES v čo možno najväčšej možnej miere vykladať vnútroštátne právo v zmysle textu a účelu smernice, aby dosiahol výsledok ustanovený smernicou. Požiadavka výkladu vnútroštátneho práva v súlade s komunitárnym právom je inherentná systému, ktorý vytvára Zmluva o založení ES, pretože umožňuje národnému súdu pri riešení sporov zabezpečiť v rámci svojich právomocí plnú účinnosť komunitárneho práva (rozhodnutie z 15.5.2003 vo veci C-160/01)“.
36.Napokon k totožnému záveru o nutnosti eurokomformného výkladu spomínaného zákonného ustanovenia a teda záveru o tom, že nie je nutné spomínané členenie splátky úveru dospel aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018, ktorého závery by mali byť zaväzné pre súdy nižšieho stupňa a to v záujme zachovania princípu právnej istoty, ktorý je jedným z najdôležitejších princípov právneho štátu.
37.Dohoda o zrážkach zo mzdy je upravená vo všeobecnom právnom predpise, a to v § 551 Občianskeho zákonníka.
38.Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
39.Je potrebné si uvedomiť, že pri aplikácii tejto právnej úpravy na režim spotrebiteľských vzťahov a spotrebiteľských zmlúv nemožno mechanicky vychádzať len z tejto všeobecnej úpravy, ale je nevyhnutné prihliadať aj na osobitnú zákonnú úpravu pre tieto vzťahy, jej účel (ktorým je najmä ochrana spotrebiteľa). Citované ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka výslovne umožňuje zabezpečiť uspokojenie pohľadávky písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Predpokladá sa pritom písomná dohoda t.j. písomne zachytený stret dvoch skutočne daných, slobodných, vážnych, určitých a zrozumiteľných prejavov vôle. Aj pre túto dohodu platia všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch ( § 34 a násl. Občianskeho zákonníka). Právny úkon je v ustanovení § 34 Občianskeho zákonníka definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
40.Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
41.Súd poukazuje na zrejmú absenciu vôle žalobkyne na uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy vzhľadom na jej výpoveď. Náležitosťou každého právneho úkonu je jednota vôle a prejavu. Prejav vôle žalobkyne však pri uzatváraní úverovej zmluvy smeroval k inému následku, než uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa uzavrela zmluvu s cieľom získať finančné prostriedky. Uvedenou zmluvou žalovaný v 1.rade vnútil predtlačeným formulárom žalobkyni aj iný úkon než ten, ktorý bol v sfére jej záujmu a to uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy, hoci žalobkyňa nemala vôľu túto dohodu uzavrieť a navyše nemala ani reálnu možnosť obsah formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Uvedená skutočnosť vedie preto k záveru o absolútnej neplatnosti napadnutej dohody pre nedostatok vážnosti vôle žalobcu na jej uzavretie v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nič na tom nemení ani fakt, že zmluva bola uzavretá na samostatnom tlačive, teda nebola zakomponovaná do úverovej zmluvy. Pokiaľ uzavretie dohody bolo nevyhnutnou súčasťou tzv. podpisovacieho balíka listín, rovnako ako aj Zmluva o poskytovaní domáceho servisu, o ktorých existencii ani žalobkyňa poučená nebola a dôkaz o opaku žalovaný nepredložil, nie je možné k tejto dohode ako platnej prihliadať, lebo bola výsledkom konania veriteľa, ktorý použil tieto dohody na výkon práv, ktoré mu nepatria a od počiatku zmluvného vzťahu nevyhnutne vedel, že koná úžerne a v zjavnom rozpore so spotrebiteľskou legislatívou. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov hoci uzatvorená na samostatnom tlačive má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch so spotrebiteľmi. Je právne bezvýznamné, či takáto dohoda vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ak má byť súdmi akceptovaná, musí byť výsledkom zmluvnej autonómie strán a slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Žalovaný ako veriteľ formulárovou zmluvou do prejavu vôle žalobkyne k uzavretej zmluve o úvere, o uzavretie ktorého len mala záujem, zahrnul bez ďalšieho automatické uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy. Na uvedenom nemení nič ani tá skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzatvorená na samostatnom tlačive, ako už súd uviedol. Toto tlačivo malo typový formulárový charakter, ktorý žalobkyňa nemohla ovplyvniť. Uvedené zmluvné dojednanie tak vnucuje žalobkyni ako spotrebiteľovi určité správanie, konanie, pričom tým zvýhodňuje poskytovateľa služby ako príjemcu plnenia, čím je spôsobená nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.
42. Dohoda o zrážkach zo mzdy neboli individuálne dojednané, pričom umožňujú siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia, na ktoré žalovaný nemá nárok.
43. Je potrebné si uvedomiť, že žalobkyňa sa pri realizácii dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či inou nezávislou inštitúciou. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu podnikateľa, naviac zainteresovaného vo vlastnej veci a o vlastnom zisku. Tieto okolnosti opodstatňujú obzvlášť obozretnosť pri vykonávaní ex offo súdnej kontroly čestnosti dohody o zrážkach zo mzdy.
44. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok uníjneho práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.
45. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku.
46. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru Krajský súd v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Co 134/2017 z 22.2.2018 poukázal aj na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, T. J./POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“
47. Nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 5 OZ), hoci má základ v znení zákona akou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
48. Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná v zmysle § 53 ods. 1 OZ aj vtedy, ak vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď v súvislosti s ostatnými zmluvnými podmienkami umožňuje vymôcť plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok, ako je tomu aj v predmetnom prípade (V tejto súvislosti treba uviesť, že na účely určenia, či je zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či táto podmienka odráža ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to znamená v prípade, ak neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle rozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26). So zreteľom na predchádzajúce úvahy treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu; bod 79., 80. rozsudku SD C-34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital a.s.).
49. Vzhľadom na potencionálne nebezpečenstvo možnosti vymoženia úžerného plnenia vyplývajúceho z preskúmavanej zmluvy o úvere ( RPMN 67,70 %, ak by žalovaný poplatok za domáci servis zahrnul do výpočtu RPMN, vyšla by hodnota RPMN 199,42 % ) je žaloba žalobkyne dôvodná a z dôvody potreby vykonať v tomto smere ďalšie dokazovanie, súd vzájomný návrh žalovaného v súlade s § 166 ods.2 C.s.p vylúčil na samostatné konanie.
50. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy síce má svoj základ v znení zákona, no v spojení s ostatnými zmluvnými klauzulami a okolnosťami veci predstavuje nástroj na zinkasovanie úžerného plnenia.
51.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v spore úspešná, a preto jej súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania.
52.O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
53.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).