Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Csp/111/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: Y. Q., W.. XX.XX.XXXX, F. Z. R. XX, XXX XX Z. W. U., právne zastúpená: JUDr. Matúš Motyka, advokátska kancelária, Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o., 821 09 Bratislava 2, Mlynské Nivy 49, právne zastúpený: De minimis spol. s r.o. so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia 511,25 EUR a neprijateľnosť zmluvných podmienok takto

rozhodol:

I. žalobu z a m i e t a ,

II. žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou súdu podanou dňa 05.05.2017 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 511,25 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 511,25 EUR, od druhého dňa po doručení žaloby žalovanému, do zaplatenia 511,25 EUR, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa zároveň žiadala, aby súd určil, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, bod 4., v ktorej je uvedený poplatok za garantovanú službu v znení: „Za poplatok za garantovanú službu sa Provident zaväzuje pre Zákazníka zabezpečovať následovné: a) službu prevencie kumulácie neuhradených splátok prostredníctvom telefonického upozornenia a/ alebo listového upozornenia na omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa tejto Zmluvy, b) podporu prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky 0850111104 a kontaktných centier na pobočkách Providentu, ktoré sú Zákazníkovi k dispozícii v úradných hodinách uvedených na webovom sídle www.provident.sk, a to v súvislosti s poskytovaním informácií o úvere a právach a povinnostiach Zákazníka podľa tejto Zmluvy, c) službu vyhotovenia duplikátov dokumentov v súvislosti so Zmluvou v prípade ich straty alebo poškodenia, d) službu poskytnutia Karty splátok Zákazníkovi, ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa tejto Zmluvy, e) na základe písomnej žiadosti Zákazníka, ktorý je v omeškaní s úhradou sumy splatnej podľa tejto Zmluvy najmenej štyri týždne, sa Provident zaväzuje akceptovať splácanie tejto sumy v osobitných splátkach, rozdelených najviac na obdobie štyroch týždňov a zároveň si neuplatniť vo vzťahu k takejto splatnej sume právo na odstúpenie od Zmluvy alebo na úroky z omeškania podľa čl. 10.“, je neprijateľná a z tohto dôvodu neplatná, a taktiež, aby súd určil, že zmluvná podmienka v Zmluve o zabezpečení splátok úveru č. XXXXXXXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, v bode 1.2: „Zákazník sa zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa odseku 1.1 zaplatí Poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 357 EUR. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v 100 EUR pravidelných splátkach, a to v 99 týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške

3,57 EUR a poslednú splátku vo výške 3,57 EUR počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere“ je neprijateľná a z tohto dôvodu neplatná. V rámci žaloby žalobkyňa poukázala na to, že dňa 09.08.2013 uzavrela so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 600 EUR za úrok 11,20 % ročne a poplatok za garantovanú službu 94,35 EUR. Zároveň došlo k podpisu zmluvy o zabezpečení splátok úveru, podľa ktorej mala žalobkyňa zaplatiť za službu spočívajúcu v preberaní splátok odmenu vo výške 357 EUR. Spolu teda mala zaplatiť sumu 1.121,79 EUR, čo predstavuje navýšenie o 86,97 %. Zo žaloby ďalej vyplýva, že zmluva neobsahuje obligátorné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., a to druh spotrebiteľského úveru, termín konečnej splatnosti, ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), predpoklady použité pre výpočet RPMN, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Absencia týchto náležitosti má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný sa rôznymi sofistikovanými, nekalými praktikami snaží rozložiť neprimerané úroky do rôznych poplatkov a odmien, poplatok je neprimerane vysoký, značne prevyšuje náklady za uvedenú „službu“, poplatok je odvodzovaný od výšky úveru, čo taktiež svedčí o obchádzaní neprimeranej výšky úrokov. Poplatok je neakceptovateľný a odporuje dobrým mravom. Rovnako neprimeraná a odporujúca dobrým mravom je aj odmena za zabezpečenie splátok úveru, ktorá je netransparentná, neurčitá a neprimerane prevyšuje náklady na doplnkovú službu spojenú s hotovostným inkasovaním splátok, pričom taktiež nebola individuálne dohodnutá.

2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 26.06.2017 k žalobe poukázal na to, že predmetná žaloba je neprípustná s poukazom na ustanovenie § 137 písm.c) CSP, keďže sa nejedná o žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je, a takáto žaloba je potom podľa § 137 písm. d) neprípustná. Účinnosťou sa s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti podľa osobitných predpisov, iné žaloby o určenie právnej skutočnosti vo všeobecnosti už nepripúšťajú. Naďalej však zostali prípustné žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem podľa § 137 písm.c) CSP. Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa podpísala zmluvy, ktoré majú jasný obsah, pričom zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti. Žalovaný má za to, že v zmluve o úvere a ani v zmluve o zabezpečení splátok úveru, nie sú žiadne ustanovenia, ktoré by boli neprijateľnou podmienkou či inak odporovali právnej úprave. Tento záver vo vzťahu k obdobným zmluvám celkom jednoznačne potvrdzujú opakované právoplatné rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré už riešili rovnaké návrhy zo strany iných žalobcov, vrátane námietok týkajúcich sa neprijateľných podmienok. V súvislosti s uplatneným nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaný vzniesol námietku premlčania a v tomto ohľade poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, resp. ČR ohľadom skutočnosti, že subjektívna premlčacia lehota začína plynúť od momentu, keď sa žalobkyňa dozvedela o skutkových okolnostiach, z ktorých je možné odvodiť zodpovednosť žalovaného za vydanie bezdôvodného obohatenia.

3. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 09.08.2013 vyplýva, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 600 EUR s tým, že celkové náklady zákazníka sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 11,2 % ročne zo sumy úveru, t.j. vo výške 70,47 EUR a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 94,35 EUR a celková RPMN v zmluve je vo výške 29,80 %. V totožný deň, t.j. 09.08.2013 strany sporu uzavreli aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, a to na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi Zákazníkom a Poskytovateľom (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“), na základe ktorej sa zákazník zaväzuje, že za poskytnutie služby, spočívajúcej v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, zaplatí Poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 357 EUR. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v 100 pravidelných splátkach, a to v 99 týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 3,57 EUR a poslednú splátku vo výške 3,57 EUR počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky Poskytovateľom. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí tejto zmluvy. Celková odmena predstavuje odplatu pre Poskytovateľa za to, že Zákazník bude môcť spotrebiteľský úver splácať v hotovosti priamo v mieste svojho trvalého bydliska alebo na inom mieste podľa zmluvy, ktoré mu práve vyhovuje a Poskytovateľ zabezpečí prevzatie a doručenie peňažnej hotovosti na účely splácania spotrebiteľského úveru, pričom suma celkovej odmeny slúži Poskytovateľovi na úhradu nákladov vzniknutých pri poskytovaní služby, ktorými sú cestovné výdavky, telekomunikačné výdavky a odmena pre poverených pracovníkov a tvorí vlastný príjem Poskytovateľa.

4. Zo záznamu všetkých platieb (karta splátok) vyplýva, ako uhrádzala žalobkyňa splátky úveru a z dohody o započítaní pohľadávok zo dňa 07.04.2015 vyplýva, že bola započítaná suma 332,19 EUR na úhradu predmetného úveru, čím došlo k splateniu celého úveru.

5. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

6. Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

7. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

8. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, súd sa prioritne zaoberal posúdením dôvodnosti tejto námietky. Subjektívna lehota v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia plynie od doby, kedy sa oprávnený subjekt dozvedel o bezdôvodnom obohatení, teda o jeho výške, ako aj o tom, kto sa na jeho úkor obohatil. V tomto ohľade je nepochybné, kto má byť povinným subjektom, teda subjektom, ktorý sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil a že výška bezdôvodného obohatenia predstavuje uplatnený nárok. Podstatnou okolnosťou je skutočnosť, kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz, teda v danom prípade kedy sa žalobkyňa dozvedela o bezdôvodnom obohatení, pričom túto vedomosť je potrebné odvíjať od toho, kedy žalobkyňa získala vedomosť o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť toto bezdôvodné obohatenie, pričom v tomto ohľade nie sú podstatné jej právne znalosti, teda či vedela o príslušnej právnej úprave, resp. judikatúre súdov. Vyššie uvedený záver je v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, napr. rozhodnutia sp. zn. 26Cdo/785/2011, 1Cdo/67/2011, 28Cdo/685/2011, 28Cdo/3977/2007, 33Odo/306/2005, 33Odo/528/2006, osobitne súd zvýrazňuje rozhodnutie 3Cdo 169/2017 zo dňa 10.1.2018. Z týchto rozhodnutí okrem iného vyplýva, že vedomosťou podľa § 107 ods. 1 sa nemyslí znalosť právnej kvalifikácie, ale skutkových okolností, z ktorých možno vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie. Nie je teda významné, či oprávnený má také znalosti, aby bol subjektívne schopný posúdiť uvedené skutkové okolnosti. Súd poukazuje na to, že počiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty je potrebné taktiež odvíjať osobitne od zaplatenia jednotlivých splátok, pričom v

danom prípade žalobkyňa uhrádzala splátky do 07.04.2015 a žaloba v tejto veci bola súdu podaná dňa 05.05.2017. V danom prípade sa teda žalobkyňa o skutkových okolnostiach dozvedela najneskôr 07.04.2015, kedy splatila celý úver a z uvedeného hľadiska nie je možné akceptovať, že žalobkyňa sa o skutočnosti, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil dozvedela v autobuse niekedy koncom roku 2016 (11,12/2016) a v marci roku 2017 navštívila združenie HOOS, nakoľko, pokiaľ by sa mala subjektívna vedomosť posúdiť takýmto spôsobom, tak oprávnený subjekt by si mohol v podstate aj účelovo prispôsobiť počiatok plynutia subjektívnej lehoty tak, aby jeho nárok nebol premlčaný. Vzhľadom na to, že žaloba bola súdu podaná až 05.05.2017 a dvojročná subjektívna lehota uplynula najneskôr 07.04.2017 je tento nárok premlčaný, a to bez ohľadu na to v rámci akej objektívnej lehoty by plynula lehota subjektívna, preto súd žalobu zamietol.

9. Súd taktiež zamietol žalobu o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky z dôvodu, že úverová zmluva medzi stranami sporu už bola ukončená plnením, pričom podľa názoru súdu je možné takýto nárok uplatniť iba vtedy, pokiaľ zmluvný vzťah trvá, pretože v opačnom prípade vyslovenie neprijateľnej podmienky nemá pre spotrebiteľa žiaden význam, pričom v tejto veci súd nevyhovel žalobe o plnenie. Súd taktiež poukazuje na to, že Civilný sporový poriadok zaviedol tzv. abstraktnú kontrolu v spotrebiteľských veciach (§ 301-306 , a to práve z dôvodu, aby sa predchádzalo podávaniu obdobného typu žalôb, pričom rozhodovanie o abstraktnej kontrole má prispieť k zjednoteniu judikatúry v spotrebiteľských veciach a prehľadnosti ochrany spotrebiteľov. Súd má taktiež za to, že pokiaľ došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu, tým zanikajú aj práva a povinnosti zmluvných strán, a teda nemôže dochádzať k ich porušovaniu. Súd poukazuje aj na to, že z ustanovenia § 298 ods. 1 vyplýva, kedy súd môže vysloviť vo výroku neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, čo znamená, že musí byť žalobou uplatnený nejaký iný nárok, či už zo strany dodávateľa alebo spotrebiteľa, pretože bez ohľadu na žalobný petit, ktorým sa logicky musí uplatniť iný nárok, súd môže vysloviť aj neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z ustanovenia § 298 ods. 2 vyplýva, kedy súd musí vysloviť neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to v prípade, ak súd nepriznal dodávateľovi plnenie z nej vyplývajúce alebo rozhodol o vydaní bezdôvodného obohatenia, náhrade škody alebo finančnom zadosťučinení. Aj z tohto ustanovenia teda vyplýva, že musí byť uplatnený nejaký nárok na plnenie, či už zo strany dodávateľa, ak sa domáha plnenia zo zmluvy alebo zo strany spotrebiteľa a súd vyhovie jeho žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia (resp. náhrade škody alebo primeranom finančnom zadosťučinení), čo v tomto prípade splnené nie je, keďže súd žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol. Vzhľadom na uvedené preto súd zamietol aj žalobu v časti o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a úspešnému žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal, keďže nárok uplatnený žalobcom posúdil z hľadiska existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, týkajúcich sa veci samej, a to s ohľadom na skutočnosť, že prax súdov pri posudzovaní totožných nárokov nebola jednotná a žalobkyňa sa mohla v podstate aj dôvodne domnievať, že jej nárok môže byť úspešný, avšak v súčasnosti už rozhodol v obdobnej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/169/2017, ako najvyššia súdna autorita, pričom z tohto rozhodnutia vyplýva spôsob posúdenia počiatku plynutia premlčacích lehôt.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).