Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37P-207-2017.pdf
PDF · 94.28 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/207/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou v právnej veci navrhovateľky - manželky: M. Z., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXXX/X (matka), a manžela: H. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXXX/X, t. č. Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Žilina, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode: F. Z., nar. XX.XX.XXXX, H. Z., nar. XX.XX.XXXX a Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov konania uzatvorené dňa XX.X.XXXX v U. a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu U. vo zväzku 4, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a .
Upravuje rodičovské práva a povinnosti k mal. deťom do rozvodu manželstva, ako aj po rozvode manželstva nasledovne:
II. Mal. F., nar. XX.X.XXXX, mal. H., nar. X.X.XXXX, a mal. Y., nar. X.XX.XXXX, z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. F. sumou 45 €, mal. H. sumou 45 €, a mal. Y. sumou 45 €, mesačne od 1.8.2017, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.
IV. Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.8.2017 do 30.4.2018 vo výške 405 € na každé dieťa do 15 dní od doručenia rozsudku k rukám matky.
V. Styk otca s mal. deťmi n e u p r a v u j e.
VI. Manžel n i e j e p o v i n n ý uhradiť súdny poplatok z návrhu na rozvod manželstva.
odôvodnenie:
1) Návrhom doručeným súdu dňa 3.8.2017, doplnený podaním doručeným súdu dňa 14.8.2017, sa navrhovateľka - manželka domáhala rozvodu manželstva s odôvodnením, že manželstvo bolo v poriadku až do času, kým manžel nezačal vo väčšej miere požívať alkoholické nápoje. Zostal bez práce a príjmu, preto sa zadlžili pri splácaní nájomného. Mal. deti žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti, styk otca s mal. deťmi žiadala zakázať, nakoľko otec ako alkoholik na ne zle pôsobí. Výživné žiadala v sume 50 € na každé dieťa.
2) Dňa 25.9.2017 podala matka návrh na úpravu práv a povinností k mal. deťom na čas do rozvodu, kedy žiadala zveriť mal. deti do svojej osobnej starostlivosti a otcovi určiť výživné v sume 50 € na každé mal. dieťa s účinnosťou od 1.7.2017, nakoľko otec jej na výživu mal. detí naposledy prispel 9.6.2017.
3) Manžel sa vyjadril len k výške výživného, kedy uviedol, že jeho príjem je len invalidný dôchodok v sume 105 € mesačne, preto nemá finančné prostriedky na úhradu matkou žiadaného výživného. Na pojednávaní konanom dňa 12.4.2018 sa odmietol vyjadriť a požiadal o pokračovanie bez jeho prítomnosti.
4) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky - manželky a kolízneho opatrovníka, a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:
5) Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
6) Podľa § 23 ods. 1 - 3 Zákona o rodine
- súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
- súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
- súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
7) Podľa § 24 ods. 1 a 3 - 5 Zákona o rodine:
- v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
- rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
- súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvom rodičmi.
- súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
8) Podľa § 25 ods. 1 - 2, 4 Zákona o rodine:
- rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
- ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
- ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
9) Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine:
- plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10) Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11) Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
12) Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi; toto narušenie nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia neriadia, resp. nemôžu riadiť vo vzájomnom správaní pravidlami vyplývajúcimi z cit. ust. § 18 až 20 Zákona o rodine. Zrušenie manželstva rozvodom však odôvodňuje len kvalifikované rozvrátenie vzťahov medzi manželmi, ktoré má za následok, že manželstvo prestalo plniť svoj účel.
13) Manželstvo nie je totiž len právny stav či právny pomer, ale je aj životným spoločenstvom, ktoré sa má vyznačovať vzájomným rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou, a pomocou; má vytvárať zdravé rodinné prostredie, kde sa manželia vzájomne správajú ohľaduplne, majú porozumenie pre vzájomné potreby a osobitné záujmy a prípadné rozpory vzniknuté pod vplyvom rôznych okolností sa snažia preklenúť vzájomnou dohodou, resp. odpustením, t. j. aby sa vo všeobecnosti vytvorili priaznivé podmienky pre spolužitie a realizáciu všetkých členov rodiny vrátane maloletých detí.
14) V danej veci manželské spolužitie účastníkov konania spoločnosťou požadované znaky nenapĺňa. Súd pri zisťovaní príčin rozvratu manželstva účastníkov konania zistil, že tieto spočívajú v nadmernom požívaní alkoholických nápojov manželom, pod vplyvom ktorých je agresívny; táto situácia spôsobila rozvrat rodiny. Uvedené skutočnosti tvrdila manželka a manžel ich žiadnym spôsobom nepoprel.
15) Tak, ako je manželstvo pri svojom vzniku dobrovoľným a slobodným zväzkom, rovnako tak pri splnení základných podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení § 22 a 23 Zákona o rodine nikoho nemožno proti jeho vôli nútiť zotrvať v manželstve, za predpokladu kvalifikovaného rozvratu vzájomných vzťahov. Takéto jednoznačné a pevné rozhodnutie navrhovateľky vyplynulo z jej prednesu, pričom nie je predpoklad zmeny jej postoja. Vzhľadom k uvedenému súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
16) Pre úplnosť súd dodáva, že rozvodom manželstva nebudú poškodené záujmy maloletých detí, nakoľko ani doterajšia situácia medzi manželmi nespĺňala podmienky prirodzeného rodinného prostredia tak, ako ho súd opísal už vyššie.
Úprava rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas do rozvodu manželstva a po rozvode
17) Nakoľko súd nezistil odlišné okolnosti či pomery, o úprave rodičovských práv rozhodol rovnako tak do rozvodu manželstva, ako i po jeho rozvode.
18) V starostlivosti matky o mal. deti neboli zistené nedostatky, otec v žiadnom podaní nevyjadril nesúhlas so zverením mal. detí do starostlivosti matky, pričom starostlivosť o mal. deti zabezpečuje matka a otec ju nemôže vykonávať, nakoľko je od 23.1.2018 vo väzbe, súd mal. deti zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok.
19) Pokiaľ sa týka úpravy styku otca s mal. deťmi, matka nechce otcovi brániť v styku, sama uviedla, že pokiaľ je otec triezvy, všetko je v poriadku, len pod vplyvom alkoholu býva agresívny. Samotný otec sa styku s mal. deťmi nedomáhal, navyše je aktuálne vo výkone väzby, preto súd styk otca s mal. deťmi neupravil.
20) Pri určení výživného súd vychádzal z okolností, keď matka poberá peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je mal. Y., a to vo výške 273,24 €; poberá tiež prídavky na deti, iný príjem nemá. Zároveň má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej U., nar. XX.XX.XXXX. Čo sa týka otca, ten sa nachádza vo väzbe, kde ide o špeciálny režim, kedy osoby vo väzbe nie sú pracovne zaradené. Avšak ani pred tým, ako bol vzatý do väzby, buď nepracoval dlhší čas vôbec (evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 17.6.2009 do 20.10.2016), alebo pracoval len krátkodobo, teda bol fluktuant, často menil pracovné pomery a zotrvával v nich len krátke obdobie. Za ostatné obdobie dosiahol čistý príjem v mesiaci september a október 2016 vo výške 30,31 €. Preto súd vychádzal pri učení výživného z predpokladu, že pokiaľ by otec pracoval na území Slovenskej republiky a riadne sa zamestnal, mohol by dosahovať príjem v podobe aspoň minimálnej mzdy. Aktuálne je minimálna mzda v hrubom vo výške 480 € mesačne (vzhľadom k tomu, že otec má 4 nezaopatrené deti, po prirátaní daňového bonusu by jeho čistá mzda bola na úrovni hrubej minimálnej mzdy); v roku 2017 minimálna mzda predstavovala 435 €. K tomu je otec poberateľom invalidného dôchodku, v roku 2018 vo výške 110,60 €. Príjem otca, ktorý by mohol dosiahnuť, keby viedol riadny a poctivý život a riadne sa zamestnal, by bol na úrovni 550 - 600 € mesačne, a z tohto potenciálneho príjmu súd vychádzal pri určení výživného na mal. deti. S poukazom na to, že otec má tiež ešte jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej U., celkový rozsah výživného, ktoré môže poskytovať na všetky 4 nezaopatrené deti z uvedeného príjmu je 220 - 240 € (40 % z príjmu). Tento pomyselne rozdelil medzi tri mal. deti súd rovnomerne, a preto na mal. F., mal. H. a mal. Y. ako primerané výživné určil sumu 45 € s tým, aby zostal priestor na určenie výživného na plnoleté dieťa, u ktorého súd predpokladá na základe vlastnej praxe najvyššie výdavky. Konanie o určenie výživného na plnoletú U. sa vedie na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 7Pc/28/2017. Takto určené výživné je otec povinný uhrádzať aj po rozvode.
21) Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
22) Počiatok plnenia výživného bol stanovený od 1.8.2017, teda od počiatku mesiaca, v ktorom bol podaný návrh na rozvod manželstva a matka zároveň žiadal určiť výživné od 08/2017. Keďže otec v rozhodnom období nehradil žiadne výživné, vznikol mu nedoplatok do 30.4.2018 v sume 405 € na každé dieťa (9 mesiacov x 45 €). Tento nedoplatok výživného je otec povinný zaplatiť do 15 dní od doručenia rozsudku k rukám matky, keďže rozsudky na určenie výživného sú predbežne vykonateľné. Súd otca nezaviazal na úhradu zameškaného výživného v splátkach, pretože aktuálny príjem otca nepostačuje ani na úhradu bežného výživného, a teda ani prípadné splátky by nedodržal.
23) Podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 71/1992 Z. z., o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoSP): Poplatková povinnosť vzniká v ostatných prípadoch nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.
24) Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Z. z., o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov: Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.
25) Uznesením Okresného súdu Žilina, č. k. 37P/207/2017-29 zo dňa 13.9.2017 súd priznal navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov. Manželka ako úspešná účastníčka konania bola v konaní v celom rozsahu oslobodená od povinnosti platiť súdne poplatky, preto jej povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania nie je možné uložiť.
26) V danom konaní pri rozhodovaní o povinnosti manžela zaplatiť súdny poplatok prihliadol súd k jeho pomerom a vzhľadom na skutočnosť, že má štyri vyživovacie povinnosti k nezaopatreným deťom, rozhodol súd tak, ako je uvedené v VI. výroku rozhodnutia.
27) Po vyhlásení rozsudku sa manželka a kolízny opatrovník vzdali práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.