Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-87-2014.pdf
PDF · 142.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-4C/87/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v právnej veci žalobcov: 1/ R. N., nar. XX.XX.XXXX, 2/ U. N., nar. XX.XX.XXXX, 3/ T. N., nar. XX.XX.XXXX, 4/ mal. Z. N., nar. XX.XX.XXXX, 5/ mal. K. N., nar. XX.XX.XXXX, mal. žalobcovia 4/ a 5/ zast. zákonnou zástupkyňou - matkou: Z.. B. N., nar. XX.XX.XXXX, všetci žalobcovia bytom M. - N. XXX, všetci žalobcovia právne zast.: JUDr. Marta Rybárová, advokátka so sídlom v Trenčíne, Jilemnického 2, proti žalovaným: 1/ Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, 2/ Slovenská republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra, Štúrova 2, 812 85 Bratislava, IČO: 00 166 481, o náhradu škody, takto
rozhodol:
I. Žalobu voči žalovanému 1/ z a m i e t a.
II. Žalobcovia 1/ až 5/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
III. Žalovaný 2/ j e p o v i n n ý žalobcom 1/ až 5/ zaplatiť sumu vo výške 1000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 1000,- eur od 24.10.2013 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalovaný 2/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1/ až 5/ náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca (pôvodne M. N., právny predchodca žalobcov 1/ až 5/) sa žalobou podanou dňa 18.6.2014 proti žalovanému (teraz žalovaný 1/) v zmysle zákona č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov domáhal nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 17.600,- eur a náhrady trov obhajoby vo výške 1.000,- eur, zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Uzneseniami Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 10.2.2016 č.kon. 4C/87/2014-91 súd rozhodol o vstupe ďalšieho účastníka na strane odporcu (strany žalovaného), a to: Slovenská republika, za ktorú podľa žalobcu koná Generálna prokuratúra, Štúrova 2, 812 85 Bratislava (žalovaný 2/) a dňa 4.5.2016 pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady škody, a to nemajetkovú ujmu v sume 17600,- eur a sumu 1000,- eur s príslušenstvom, žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady škody, a to nemajetkovú ujmu v sume 17600,- eur a sumu 1000,- eur s príslušenstvom. V priebehu sporu žalobca zomrel a Uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 3D/90/2016-122 zo dňa 04.05.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.03.2017 súd schválil dohodu o vyporiadaní dedičstva. Dedičmi po žalobcovi sú: manželka Z.. B. N., syn R. N., syn U.G. N., dcéra T. N., mal. syn Z. N. a mal. dcéra K. N.. Uznesením
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 4C/87/2014-152 zo dňa 09.01.2017 súd konanie v časti o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 17600,- eur s príslušenstvom zastavil a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania v časti. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.02.2017. Uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 4C/87/2014-173 zo dňa 23.8.2017 rozhodol, že v konaní pokračuje s právnymi nástupcami žalobcu, s dedičmi po žalobcovi, a to : 1/ R. N., nar. XX.XX.XXXX, 2/ U. N., nar. XX.XX.XXXX, 3/ T. N., nar. XX.XX.XXXX, 4/ mal. Z. N., nar. XX.XX.XXXX, 5/ mal. K. N., nar. XX.XX.XXXX a 6/ Z.. B. N. nar. XX.XX.XXXX, všetci bytom M., N. XXX a konanie v časti o nároku žalobkyne 6/ Z.. B. N. zastavil, s tým, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené.
2. Dňa 22.3.2018 na pojednávaní, na ktorom sa zúčastnili strany sporu súd pripustil zmenu žaloby tak, že "Žalovaný 1/ Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava je povinný zaplatiť žalobcom 1/ až 5/ titulom náhrady trov obhajoby spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia v zmysle Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v sume 1 000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 1 000,- eur od 24.10.2013 do zaplatenia, ako aj trov právneho zastúpenia vo výške 189,39 eur na účet JUDr. Jána Kanabu a 189,39 eur na účet JUDr. Marty Rybárovej. alebo žalovaný 2/ SR - Generálna prokuratúra, Štúrova 2, 812 85 Bratislava je povinný zaplatiť žalobcom 1/ až 5/ titulom náhrady trov obhajoby spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia v zmysle Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v sume 1 000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 1 000,- eur od 24.10.2013 do zaplatenia, ako aj trov právneho zastúpenia vo výške 189,39 eur na účet JUDr. Jána Kanabu a 189,39 eur na účet JUDr. Marty Rybárovej."
3. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tým, že Uzneseniami vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne zo dňa 3.11.2008, ČVS: ORP-1552/2 OVK-TN-2008 bolo začaté trestné stíhanie a uznesením zo dňa 5.11.2008 jemu, M. N. bolo vznesené obvinenie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona. M. N. voči tomuto uzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažnosť. Uznesením Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou zo dňa 11.11.2008 sp. zn. Pv 730/2008 bola sťažnosť zamietnutá ako nedôvodná. Prokurátor podal dňa 14.10.2009 na Okresný súd Bánovce nad Bebravou obžalobu na M. N. pod sp. zn. Pv 703/2008. Vo veci prebehlo 10 hlavných pojednávaní a dňa 14.7.2010 bol M. N. rozsudkom uznaný vinným, proti ktorému podal odvolanie, na základe ktorého odvolací súd, Krajský súd v Trenčíne toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie. Okresný súd Bánovce nad Bebravou po doplnení dokazovania a pribratí znalkyne vykonal ďalšie pojednávania a dňa 25.1.2012 M. N. opäť uznal vinným a uložil mu trest a obmedzenia. M. N. podal odvolanie a Krajský súd v Trenčíne Rozsudkom zo dňa 23.5.2012 č.k. 23To/42/2012 podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušil rozsudok okresného súdu a podľa § 322 ods.3 Trestného poriadku M. N. podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil. Rozsudok Krajského súdu nadobudol právoplatnosť dňa 23.5.2012. Pôvodný žalobca uviedol, že v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/53/1993 (R70/1994) ten kto bol spod obžaloby oslobodený má podľa § 1 až § 4 zákona č. 58/1969 Zb. (teraz zákon č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu) zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o v znesení obvinenia a teda nie podaním obžaloby a nezákonným rozhodnutím súdu. Podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, k úhrade náhrady škody nedošlo a preto si titulom náhrady v tejto žalobe škodu uplatnil sumu 50000,- eur (v žalobe uplatnil už iba 17600,- eur)nemajetkovej ujmy a sumy 1000,- eur ako náhrada trov obhajoby, ktorú sumu zaplatil obhajcovi Jánovi Kanabovi st. do pokladne dňa 6.5.2009. V žalobe označil a predložil listinné dôkazy. Na pojednávaní dňa 22.3.2018 zástupca strany žalobcu uviedol, že nárok žalobcov 1/ až 5/ je odôvodnený, nielen samotným zákonom č. 514/2003 Z.z., a to § 3 ods. 1, ale aj ods. 2 tohto § podľa ktorého zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť. K zastaveniu konania v časti došlo z dôvodu, že nárok mal osobnostný charakter a bol viazaný na osobu žalobcu, právneho predchodcu žalobcov 1/ až 5/. M. N. ako právny predchodca žalobcov uhradil svojmu právnemu zástupcovi trovy obhajoby v trestnom konaní v sume 1 000,- eur. Advokát M. N. však vykonal oveľa viac právnych úkonov v trestnom konaní a žalobcovia ich vyčíslili a dosiahli sumu 3 853,44 eur, avšak zaplatená bola iba suma 1 000,- eur. Pokiaľ by žalobca M. N. uhradil svojmu advokátovi v trestnom konaní uvedenú sumu, bola by náhrada tejto majetkovej ujmy vyššia. Vzhľadom k uvedenému, že úhrada bola iba v sume 1 000,- eur a táto suma je primeraná na priznanie celej odmeny uhradenej M. N. v trestnom konaní. M. N. v rozhodnom čase nebol trestne stíhaný v žiadnej inej veci a je nepochybné,
že doklad o úhrade 1 000,- advokátovi JUDr. Jánovi Kanabovi, ktorý ako je zrejmé z celého trestného spisu M. N. zastupoval.
4. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nie je orgánom príslušným na konanie v mene štátu vo veci žalobcu v tomto spore, a to vzhľadom na ust. § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 514/2003 Z.z, účinného od 1.1.2013. Z vyššie uvedeného zákona vyplýva, že ak prokurátor zamietol sťažnosť žalobcu v prípravnom konaní a podal v trestnej veci obžalobu, tak v civilnom konaní o náhradu škody v mene štátu zodpovedá Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. V zákone č. 412/2012 Z.z. chýbajú prechodné ustanovenia, a preto sa tento zákona aplikuje aj na konania začaté pred 1.1.2013, uvedené vyplýva aj z Uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.9.2013 sp. zn. 13Co/126/2013 zo dňa 17.9.2013. Na pojednávaní dňa 22.3.2018 žalovaný 1/ uviedol, že nie je pasívne legitimovaný v tomto spore. Poukazuje na skutočnosť, že žalobca si uplatňuje nároky upravené v zákone č. 514/2003 Z.z., pričom v ust. § 3 citovaného zákona je jednoznačne uvedené, že štát nesie zodpovednosť za škodu, ktorá bola spôsobená za podmienok ktoré ustanovuje citovaný zákon. Je nevyhnutné rozlišovať SR a Ministerstvo vnútra SR ako dva rôzne subjekty a nie je možné ich zamieňať. Žalovaný 1/ je ústredným orgánom štátnej správy, právnickou osobou, ktorá vystupuje v právnych vzťahoch samostatne, má samostatnú spôsobilosť na práva a povinnosti. Ďalším subjektom ktorý má v právnych vzťahoch samostatnú procesnú spôsobilosť je štát SR za ktorú koná v jej mene príslušný orgán vymedzený zákonom. Žalovaný 1/ nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní, a preto v súlade s príslušnými právnymi predpismi, ako aj odbornou literatúrou je nevyhnutné voči nemu žalobu zamietnuť. Žalovaný 1/ len z opatrnosti poukazuje na skutočnosť, že Ministerstvo vnútra nie je ani podľa ust. § 4 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. orgánom oprávneným zastupovať štát, pretože tu nebola splnená ani jedna zákonná podmienka podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b) citovaného zákona. Uvedený právny názor potvrdil aj súd v danej právnej veci, a to Uznesením OS Bánovce nad Bebravou zo dňa 08.06.2015 pod č.k. 4C/87/2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 01.07.2015. Navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania. V spore nenavrhol dôkazy.
5. Žalovaný 2/ vo svojom písomnom podaní uviedol, že Generálna prokuratúra SR nie je orgánom príslušným zastupovať štát v konaní o náhradu škodu vzhľadom na ust. § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Ministerstvo spravodlivosti. Na pojednávaní dňa 22.3.2018 uviedol, že žalobca v tomto spore doposiaľ právne relevantným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že mu reálne vznikla majetková škoda vo výške 1 000,- eur. Žalobca v tejto súvislosti predložil súdu príjmový pokladničný doklad zo dňa 06.05.2009 advokáta JUDr. Jána Kanabu st., z ktorého však vyplýva iba to, že menovaný uhradil advokátovi sumu 1 000,- eur z titulu obhajoby. Nie je však zrejmé, či sa jedná o obhajobu vo veci ktorá je podkladom tohto konania, alebo za zastupovanie v inom konaní, nakoľko sa jedná o jediný doklad ktorým žalobca túto majetkovú ujmu preukazuje. V zmysle § 18 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. nie je možné priznať z titulu náhrady majetkovej ujmy zmluvnú odmenu advokáta, ale výlučne tarifnú odmenu v zmysle príslušnej vyhlášky, súd nemôže žalobcovi priznať vyššiu náhradu, než je výška škody, ktorá žalobcovi reálne vznikla. Navrhol žalobu žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V spore nenavrhol dôkazy.
6. V spore súd vykonal dokazovanie spisom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1T/75/2009 a listinami predloženými stranou žalobcu, a to: žaloba, vyjadrenie žalovaného 1/ zo dňa 27.08, návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Ministerstvom vnútra SR zo dňa 23.04.2013 č.l. 38-39, predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody - odstúpenie žiadosti zo dňa 09.05.2013 č.l. 40, návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Generálnou prokuratúrou SR zo dňa 23.04.2013, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody - podanie Generálnej prokuratúry SR zo dňa 03.05.2013, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody - postúpenie Generálnej prokuratúry SR zo dňa 17.09.2013, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody - postúpenie zo dňa 03.10.2013 adresované JUDr. Jánovi Kanabovi, návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Ministerstvom spravodlivosti SR zo dňa 23.04.2013, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku - postúpenie žiadosti Ministerstvom spravodlivosti SR zo dňa 30.04.2013 Generálnej prokuratúry SR, vrátenie postúpenej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. zo dňa 30.09.2013 Ministerstvom spravodlivosti SR, príjmový pokladničný doklad vystavený JUDr. Jánom Kanabom zo dňa 06.05.2009, podací hárok, Uznesenie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 3D/90/2016-122 zo dňa 04.05.2017.
7. Na základe vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav: Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne, odbor justičnej polície, zo dňa 3.11.2008 ČVS: ORP-1552/02-
OVK-TN-2008 bolo začaté trestné stíhanie a uznesením zo dňa 5.11. 2008, bolo M. N. vznesené obvinenie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného zákona. M. N. nar. XX.X.XXXX voči uzneseniu o vznesení obvinenia podal na výsluchu dňa 5.11.2008 sťažnosť. Uznesením Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou z 11.11.2008 č. kon. PV730/08-12 bola sťažnosť M. N. zamietnutá. Dňa 6.5.2009 si M. N. v tejto trestnej veci zvolil obhajcu JUDr. Jána Kanabu a dňa 6.5.2009 mu uhradil za obhajobu sumu 1000,- eur. Prokurátor podal dňa 14.10.2009 na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou obžalobu na M. N. pre skutok vymedzený v uvedenom uznesení o vznesení obvinenia pre spáchanie zločinu týrania blízkej osoby podľa § 208 ods. l písm. a), písm. b) písm. c) Trestného zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. l, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom k § 139 ods. l písm. a), písm. c) Trestného zákona. Okresný súd Bánovce nad Bebravou o obžalobe dňa 14.7.2010 rozsudkom rozhodol tak, že uznal M. N. vinného zo spáchania skutkov uvedených v uznesení o vznesení obvinenia. M. N. podal proti tomuto rozsudku odvolanie, jednak sám a jednak prostredníctvom zvoleného obhajcu. Krajský súd v Trenčíne Rozsudkom zo dňa 24.11.2010 č. k. 23To/108/2010-357 napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Okresný súd Bánovce nad Bebravou o obžalobe opäť dňa 25.1.2012 rozsudkom rozhodol tak, že uznal M. N. vinného zo spáchania skutku uvedeného v uznesení o vznesení obvinenia. M. N. podal proti tomuto rozsudku odvolanie prostredníctvom zvoleného obhajcu. Krajský súd v Trenčíne Rozsudkom zo dňa 23.5.2012 č. k. 23To/42/2012-470 napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil v celom rozsahu a M. N. (pôvodného žalobcu) spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku z dôvodu, že žalovaný skutok nie je trestným činom. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.5.2012.
8. Dňa 6.5.2009 na svoju obhajobu v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ORP/1552/02-OVK-TN-2008 si stíhaný M. N. zvolil advokáta JUDr. Jána Kanabu, ktorý obhajobu prevzal, pričom tento obhajca sa v tejto trestnej veci zúčastnil na nasledovných úkonoch: výsluch svedkov, poškodeného dňa 07.09.2009 od 12:00 do 15:30 hod. (t. j. 3 hod. 30 min.), výsluch svedkov, poškodeného dňa 08.09.2009 od 08:50 do 09:30 hod. (t. j. 40 min.), preštudovanie vyšetrovacieho spisu dňa 24.09.2009 od 13:00 do 13:30 hod. (t. j. 30 min.), hlavné pojednávanie dňa 26.01.2010 od 09:00 do 15:45 hod. (t. j. 6 hod. 45 min.), hlavné pojednávanie dňa 09.03.2010 od 09:00 do 15:40 hod. (t. j. 6 hod. 40 min.), hlavné pojednávanie dňa 20.04.2010 od 12:45 do 15:40 hod. (t. j. 2 hod. 55 min.), hlavné pojednávanie dňa 19.05.2010 od 09:00 do 11:15 hod. (t. j. 2 hod. 15 min.), hlavné pojednávanie dňa 16.06.2010 od 10:00 do 11:05 hod. (t. j. 1 hod. 05 min.), hlavné pojednávanie dňa 14.07.2010 od 09:00 do 11:45 hod. (t. j. 2 hod. 45 min.), verejne zasadnutie na Krajskom súde v Trenčíne dňa 24.11.2010 od 09:10 do 10:20 hod., hlavné pojednávanie dňa 31.01.2011 od 13:00 do 16:30 hod. (t. j. 3 hod. 30 min.), hlavné pojednávanie dňa 02.03.2011 od 09:00 do 12:35 hod. (t. j. 3 hod. 35 min.), hlavné pojednávanie dňa 02.11.2011 od 10:00 do 10:40 hod. (t. j. 40 min.), hlavné pojednávanie dňa 25.01.2012 od 09:30 do 10:45 hod. (t. j. 1 hod. 15 min.), verejné zasadnutie na Krajskom súde v Trenčíne dňa 23.05.2012 od 09:05 do 10:00 hod., a taktiež obhajca v tejto trestnej veci vypracoval písomné podania vo veci samej: odvolanie voči rozsudku zo dňa 09.09.2010, odvolanie voči rozsudku zo dňa 27.03.2012 , sťažnosť proti uzneseniu zo dňa 16.03.2011. M. N. dňa 6.5.2009 zaplatil JUDr. Jánovi Kanabovi za účelom "obhajoba" sumu vo výške 1000,- eur.
9. Žiadosťou zo dňa 23.4.2013 M. N. požiadal Ministerstvo vnútra SR (č.l. 38), Ministerstvo spravodlivosti SR (č.l. 46) a Generálnu prokuratúru SR (č.l. 41) o predbežné prorokovanie nároku na náhradu škody, ktorá pozostáva z nemajetkovej ujmy vo výške 50000,- eur a z náhrady trov obhajoby, ktorú zaplatil ako zmluvnú odmenu JUDr. Jánovi Kanabovi. Tak Ministerstvo vnútra SR (č.l. 40), ako aj Ministerstvo spravodlivosti (č.l.48) žiadosť odstúpilo Generálnej prokuratúre SR, pričom dňa 17.9.2013 žiadosť ktorá bola Generálnej prokuratúre SR odstúpená z Ministerstva spravodlivosti SR vrátená späť (č.l. 44) Ministerstvu spravodlivosti SR, ktoré dňa 30.9.2013 žiadosť opätovne vrátilo (č.l. 49) Generálnej prokuratúre SR. K tejto postúpenej žiadosti Generálna prokuratúra SR listom zo dňa 3.10.2013 informovala (č.l. 45) zástupcu M. N. (JUDr. Ján Kanaba), že Generálne prokuratúra nie je orgánom, ktorý by mal v danej veci konať (č.l. 45).
Naproti tomu Generálna prokuratúra SR listom zo dňa 3.5.2013 (č.l.43) oznámila zástupcovi M. N., že o vybavení žiadosti, ktorá je bola doručená dňa 25.4.2013 bude písomne v zákonom stanovenej lehote vyrozumený.
10. V priebehu sporu M. N. (pôvodný žalobca) zomrel a Uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 3D/90/2016-122 zo dňa 04.05.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.03.2017 súd schválil dohodu o vyporiadaní dedičstva, z ktorej súd zistil, že poručiteľ M. N. závet nezanechal a dedičmi po žalobcovi sú : manželka Z.. B. N., syn R. N., syn U. N., dcéra T. N., mal. syn Z. N. a mal. M. K. N.. Súd vyzval dedičov žalobcu, aby súdu oznámili, či žiadajú pokračovať v konaní namiesto žalobcu. Z podaní dedičov R.Á. N., U. N. a mal. T. N., mal. Z. N., mal. K. N. zast. matkou Z.. B. N. doručených súdu vyplýva, že žiadajú pokračovať v konaní namiesto žalobcu. Dedička Z.. B. N. oznámila súdu, že nežiada pokračovať v konaní začatom žalobcom.
11. Podľa ust. § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu; zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.
12. Podľa § 3 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon č. 514/2003 Z.z.) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
13. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
14. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
15. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
16. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
17. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
18. Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2013, výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka (ďalej len "výpočtový základ").
19. Podľa § 12 ods. 3 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 6.5.2009 do 23.05.2012, pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranice prevyšuje päť rokov a neprevyšuje desať rokov, jedna osmina výpočtového základu.
20. Podľa ust. § 208 ods.1 Trestného zákona kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania, c) nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie, d) vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
21. Podľa § 2 ods. 1-3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Zmluvná odmena sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na vybavenie veci (hodinová odmena), b) paušálnou sumou (paušálna odmena), c) podielom na hodnote veci (podielová odmena), d) tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny. Spôsoby určenia zmluvnej odmeny podľa odseku 2 môžu byť kombinované.
22. Podľa § 5 a § 6 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Paušálna odmena sa môže dohodnúť a) za poskytovanie právnych služieb v určitom časovom období alebo na neurčitý čas, b) za úplné vybavenie veci alebo súboru vecí. Ak advokát neposkytuje právne služby až do úplného vybavenia veci alebo súboru vecí alebo ak ich neposkytuje za celé dohodnuté obdobie, patrí mu pomerná časť dohodnutej paušálnej odmeny; na žiadosť klienta predloží klientovi pri vyúčtovaní špecifikáciu vykonanej práce.
23. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Predmetom sporu, po zastavení konania v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v sume 17600,- eur s príslušenstvom, bol nárok na náhradu škody predstavujúcej náhradu účelne vynaložených trov trestného konania - trov obhajoby za poskytovanie právnych služieb, ktoré poškodenému - M. N. vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, a to vo výške 1000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 1 000,- eur od 24.10.2013 do zaplatenia. Predmetom sporu bolo posúdenie či pôvodný žalobca má právo (a či jeho smrťou toto právo prešlo na žalobcov) na náhradu škody a v akej výške proti žalovanému 1/ alebo žalovanému 2/ spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ktorá vznikla tým, že M. N. uhradil obhajcovi odmenu za poskytovanie právnych služieb v trestnom konaní vedenom proti jeho osobe na základe uznesenia o vznesení obvinenia policajtom dňa 5.11.2008, ktoré trestné konanie bolo ukončené tak, že Krajský súd v Trenčíne Rozsudkom zo dňa 23.5.2012 č.k. 23To/42/2012 podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu a podľa § 322 ods.3 Trestného poriadku M. N. podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.
26. Žalobný návrh môže mať povahu jednoduchého alebo zloženého petitu, pri ktorom dochádza k procesnej kumulácii viacerých nárokov v jednom petite. Právna teória rozoznáva aj petit eventuálny a alternatívny. Eventuálny petit je taký, keď žalobca požaduje uloženie určitej povinnosti resp. prisúdenie určitého plnenia s tým, že pre prípad, ak tento prvý petit bude zamietnutý, súčasne požaduje, aby bolo rozhodnuté o druhom (eventuálnom) petite. O alternatívnom petite hovoríme, keď žalobca žiada zaviazať žalovaného na dve plnenia, ktoré sú pre neho rovnocenné. Rozsudok súdu potom zaväzuje dlžníka na jedno alebo druhé plnenie. Teória procesného práva rozoznáva aj tzv. alternatívu facultas, pri ktorej žalobca v petite uvedie, že žiada žalovaného zaviazať na plnenie určitého druhu, je však ochotný uspokojiť sa aj s plnením náhradným. Súd túto alternatívu prevezme do enunciátu svojho rozhodnutia. Žalovaný sa potom môže zbaviť svojej judikovanej povinnosti aj alternatívnym plnením, exekúcia však môže byť vedená len na primárne určený druh plnenia. Právna teória aj prax tieto zložené žalobné návrhy pripúšťa, dôvody ich uplatnenia však musia vyplývať z hmotného práva. Aj keď žalobcovia vo svojom zmenenom žalobnom návrhu žiadajú náhradu škody zaplatiť od žalovaného 1/ alebo žalovaného 2/ nejde o žiadny z vyššie uvedených zložených žalobný návrhov, pretože v zákone č. 514/2003 Z.z. (hmotné právo) je jednoznačne uvedené kto za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (za nárok uplatnený žalobcom, žalobcami) zodpovedá, a preto i napriek zneniu žalobného návrhu ide o samostatný žalobcami uplatnené nárok, voči obom žalovaným.
27. Civilné sporové konanie je ovládané zásadou dispozičnou, čo znamená, že konanie pred súdom sa začína zásadne na návrh, žalobu. Stranami sporu sú žalobca a žalovaní. V zmysle citovaného ustanovenia má v každej žalobe označená strana takzvanú procesnú legitimáciu, ktorá sa rozlišuje podľa toho či vystupuje na strane žalobcu (aktívna legitimácia ) alebo žalovaného (pasívna legitimácia). V prípade každého konania na súde však treba vychádzať nielen z procesných predpisov, ale aj z hmotnoprávnych predpisov, ktoré určujú kto z procesne spôsobilých strán môže byť subjektom konkrétnych práv a povinností, teda kto má okrem procesnej legitimácie aj legitimáciu vecnú. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej strane (žalovaný) je subjektom hmotno - právnej povinnosti ( je pasívne vecne legitimovaný). Jedným zo základných predpokladov úspešnosti každej žaloby je teda skutočnosť, či účastníci majú vecnú legitimáciu, ktorú súd musí vždy skúmať.
28. K aktívnej legitimácii žalobcov je potrebné uviesť, že pôvodný žalobca počas sporu zomrel, pričom každý zo žalobcov 1/ až 5/ je jeho dedičom, tak ako vyplýva z rozhodnutia o dedičstve po poručiteľovi M. N. a ide o právo (nárok na náhradu škody, majetkovej ujmy), ktorá smrťou veriteľa nezaniká (§ 579 ods.2 Občianskeho zákonníka), žalobcovia 1/ až 5/ sú aktívne legitimovaní, smrťou M. N. prešlo na nich právo, nárok na náhradu škody.
29. Sporné bolo či žalovaný 1/ je nositeľom povinnosti (či je pasívne vecne legitimovaný) a či orgán, ktorý bol označený stranou žalobcu ako orgán, ktorý je oprávnený za Slovenskú republiku (za žalovaného 2/) konať je tým orgánom v tejto veci (o nároku ktorého predmetom je zodpovednosti za nezákonné rozhodnutie o vznesení obvinenia), ktorý je oprávnený za ňu (Slovenskú republiku, žalovaného 2/) konať. Je nepochybné, že pasívne legitimovaným je Slovenská republika, z ktorého dôvodu súd žalobu voči žalovanému 1/ zamietol. Zodpovedný za škodu podľa ust. § 514/2003 Z.z. je štát (§ 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.) a nie štátny orgán, čím je daná pasívna vecná legitimácia na strane žalovaného 2/.
30. Posúdenie, ktorý orgán je príslušný konať v mene štátu, má len procesný význam z hľadiska predmetu sporu. Otázka, ktorý orgán štátu vzhľadom na obsah a povahu daného sporu má v mene Slovenskej republiky (žalovaného 2/) konať, nie je otázkou pasívnej legitimácie žalovaného, zistené nedostatky v zastúpení odporcu majú povahu nedostatku procesných podmienok konania (R 48/1967). Aj v prípade, ak žalobca neoznačí správne štátny orgán, ktorý konal v mene štátu, je súd povinný v záujme rýchlo vedeného konania konať s orgánom, ktorý je oprávnený v týchto vzťahoch menom štátu vystupovať.
31. Je nepochybné, v súlade s ustálenou súdnou praxou, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú uznesením o vznesení obvinenia, ktoré sa skončilo zastavením alebo oslobodením spod obžaloby. Ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov podľa zákona č. 514/2003 Z. z. zásadne právo na náhradu škody vrátane náhrady nákladov na trovy obhajoby. Ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania,
pri ktorom sa v konaní o náhrade škody nevyžaduje rozhodnutie o nezákonnosti trestného stíhania, ale postačuje právoplatné rozhodnutie o zastavení trestného stíhania alebo právoplatný oslobodzujúci rozsudok z dôvodov podľa § 285 písm. a), b) alebo c) Trestného poriadku (ide o kvázi-nezákonné rozhodnutie). Na takýto prípad je potrebné aplikovať právnu úpravu, ktorá je danému prípadu najbližšia, a to úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. V danom prípade škoda vznikla nezákonným rozhodnutím povereného príslušníka Policajného zboru SR o vznesení obvinenia, t. j. uznesením ČVS: ORP-1552/2 OVK-TN-2008 zo dňa 5.11.2008. Je nesporné, že Generálna prokuratúra SR (aj napriek tomu, že žiadosť poškodeného jej bola postúpená aj Ministerstvom vnútra, i Ministerstvom spravodlivosti SR) nárok na náhradu škody M. N. neuspokojila z dôvodu, že je názoru, že nie je oprávneným orgánom, ktorý by mal vo veci konať. Vzhľadom však, že v prípade uplatneného nároku M. N. (predchodcu žalobcov) na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ktorým je uznesenie o vznesení obvinenia vydané povereným príslušníkom policajného zboru, proti ktorému podanú sťažnosť prokurátor zamietol a podal obžalobu príslušnému súdu je s účinnosťou od 1.januára 2013 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, oprávneným orgánom konať za Slovenskú republiku. Nič na tom nemení skutočnosť, že právna úprava napriek presnému vymedzeniu kompetencie jednotlivých štátnych orgánov konať za štát aj po1. januári 2013 ponechala v účinnosti (okrem iných aj pre účely náhrady škody, ktorá vznikla v rámci trestného konania) možnosť založenia oprávnenia štátneho orgánu konať v súdnom konaní za štátna základe toho, že sa na tento orgán obráti poškodený pretože príslušné ustanovenie dopadá na prípady, kedy nie je možné príslušný (jeden konkrétny)štátny orgán, v ktorého pôsobnosti došlo ku škode, jednoznačne určiť podľa daných zákonných kritérií (§ 4 ods. 1 písm. a/ až písm. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2013), o takýto prípad však nejde v prejednávanej veci. Oprávnený si nárok na náhradu škody žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku uplatnil za právnej úpravy účinnej od 1.1.2013 (dňa 25.4.2013), z uvedeného jednoznačne vyplýva, že orgánom oprávneným konať za Slovenskú republiku (žalovaný 2/) je Generálna prokuratúra SR.
32. Pokiaľ ide o výšku náhradu škody, žalobcovia sa domáhali, aby súd zaviazal žalovaného (žalovaného 1/ alebo žalovaného 2/) zaplatiť im náhradu škody vo výške 1000,- eur z titulu úhrady odmeny právneho zastúpenia v konaní vedenom OR PZ v Trenčíne a na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 1T/75/2009 v spojení s konaním vedeným na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 23To/108/2010 a sp. zn. 23To/42/2012, ktorú právny predchodca žalobcov dňa 6.5.2009 uhradil zvolenému obhajcovi. K žalobe žalobca pripojil ako listinný dôkaz - príjmový doklad vystavený zvoleným obhajcom na sumu 1000,- eur, pričom zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú za M. N. vypracoval advokát, ktorý ho zastupoval i vo vyššie uvedenom trestnom konaní (v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie) vyplýva, že v prípade náhrady trov obhajoby ide o zmluvnú odmenu. Aj keď žalovaný 2/ tento doklad nepovažoval za dostatočný, pretože z neho nie je však zrejmé, či sa jedná o obhajobu vo veci ktorá je podkladom tohto konania, alebo za zastupovanie v inom konaní, tieto svoje skutkové popretia nepodložil žiadnym dôkazom, z ktorého by vyplývalo, že toto spochybnenie je dôvodné a opodstatnené, napr. že M. N. bol trestne stíhaný aj v inej veci, v ktorej ho JUDr. Ján Kanaba zastupoval. Takúto okolnosť súd nezistil ani vykonaným dokazovaním. Žalovaný 2/ nenavrhol o tom vykonať žiadny dôkaz. V rámci obrany len uviedol, že nebolo predložené súdu vyúčtovanie trov obhajoby. V tejto súvislosti súd poukazuje na príslušné ustanovenia vyhl. č. 655/2004 Z.z. upravujúce formy zmluvnej odmeny advokáta a kedy je advokát povinný klientovi spraviť vyúčtovanie. Z plnomocenstva zo dňa 6.5.2009 (súčasť spisu 1T/75/2009) je zrejmé že toto bolo advokátovi JUDr. Jánovi Kanabovi M. N. udelené vo veci "obhajoby M. N. pre § 208 ods.1, písm. a), b), c) Trestného zákona, ČVS:ORP-1552/2 OVK-TN-2008" čiže zmluvná odmena vo výške 1000,- eur bola dohodnutá ako paušálna odmena za úplné vybavenie veci alebo súboru vecí (§ 6 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) a z pripojeného spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn. 1T/75/2009 je zrejmé, tento advokát M. N. poskytoval právne služby až do úplného vybavenia veci t.j., až do právoplatného skončenia trestného stíhania M. N., a preto nebolo jeho povinnosťou vystaviť špecifikáciu vykonanej práce (vyúčtovanie). Z obsahu príjmového dokladu je zrejmý účel prijatie finančnej hotovosti a to "obhajoba", a nie preddavok vo veci obhajoby. Takto vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že vo veci M. N., v ktorej bolo vydané nezákonné rozhodnutie M. N. uhradil trovy obhajobu vo výške 1000,- eur ako zmluvnú paušálnu odmenu zvolenému obhajcovi. Uvedené preukazuje aj skutočnosť že advokát, ktorý M. N. zastupoval v trestnom konaní, podal v jeho mene i žiadosť o predbežné prerokovania nároku na náhradu škody (i túto žalobu), kde trovy obhajoby uplatňoval práve (a len) v takejto výške. Súd poukazuje i na znenie § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z podľa ktorého pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v
rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný, čiže len to čo poškodený uviedol v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.
33. Žalovaný 2/ namietal i výšku náhrady škody a to z dôvodu, že v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. nie je možné priznať z titulu náhrady majetkovej ujmy zmluvnú odmenu advokáta, ale výlučne tarifnú odmenu v zmysle príslušnej vyhlášky, a súd nemôže žalobcovi priznať vyššiu náhradu, než je výška škody, ktorá žalobcovi reálne vznikla. Bez ohľadu na to, akú odmenu poškodený svojmu obhajcovi za zastupovanie v trestnom konaní skutočne vyplatil, v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. je možné ako náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom priznať len odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta, teda nie zmluvnú odmenu. Súd mal preukázané, že M. N. a JUDr. Ján Kanaba sa dohodli na paušálnej odmene, a to vo výške 1000,- eur, ktorú odmenu M. N. tomuto obhajcovi aj vyplatil, o čom predložil dôkaz-príjmový doklad. Z vykonaného dokazovania spisom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1T/75/2009 mal súd preukázané, že advokát JUDr. Ján Kanaba potom ako vec prevzal, poskytoval právne služby M. N. v čase od 2009 do 2012 a v tom čase by mu patrila tarifná odmena advokáta za účelne vynaložené úkony právnej služby podľa ust. § 10, § 12 ods. 3 písm. b) vyhlášky č. 655/2003 Z.z v spojení s ust. § 208 Trestného zákona (pričom okrem prípravy a prevzatia veci za účelne vynaložené úkony právnej služby súd považoval tie, ktoré sú uvedené v bode 8 tohto rozsudku). Potom by tarifná odmena advokátovi podľa § 9 až 14 vyhl. č. 655/2004 Z.z. patrila za každý úkon právnej služby vykonávaný v roku 2009 vo výške 86,93 eur, za každý úkon právnej služby vykonávaný v roku 2010 vo výške 90,17 eur, za každý úkon právnej služby vykonávaný v roku 2011 vo výške 92,63 eur a za každý úkon právnej služby vykonávaný v roku 2012 vo výške 95,37 eur (t.j. 4 x 86,93 eur + 8 x90,17 eur + 5x 92,63 eur a 2 x 95,37 eur), pričom je zrejmé, že väčšina pojednávaní v trestnej veci za účasti obhajcu trvali viac ako 2 hodiny úkony (kedy sa tarifná odmena navyšuje, § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Uvedené preukazuje, že ak by nedošlo k uzatvoreniu dohody o zmluvnej paušálnej odmene medzi obhajcom a poškodeným, tarifná odmena podľa § 9 až 14 vyhl. č. 655/2004 Z.z. za poskytnutie služieb by bola vo vyššom rozsahu ako takto dohodnutá odmena zaplatená M. N. nar. XX.X.XXXX ako poškodeným. A preto uplatnená náhrada škody vo výške 1000,- eur ako vyplatená zmluvná odmena poškodeným M. N. nepresahuje výšku odmeny za zastupovanie (obhajoby), ktorá by sa určila ako tarifná odmena advokáta (§ 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z.), preto súd uložil povinnosť žalovanému 2/ ako zodpovednému za škodu túto náhradu škody zaplatiť žalovaným 1/ až 5/, na ktorých toto právo prešlo po smrti poškodeného M..
34. Vzhľadom k tomu, že žalovaný 2/ je so zaplatením sumy 1000,- eur v omeškaní, patrí žalobcom popri istine aj úrok z omeškania. Súd na úroky omeškania aplikoval ustanovenie § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. Úrok z omeškania patrí žalobcom od oznámenia poškodenému M. N., že jeho nárok uplatnený prostredníctvom žiadosti o predbežné prerokovanie nebude uspokojený. Oznámenie je z 3.10.2013. Žalobca sa domáha priznania úroku z omeškania od 24.10.2013, teda od neskoršieho dňa, pričom strana žalovaného 2/ žiadnym spôsobom nespochybnila, že v tento deň ešte nebolo jej oznámenie poškodenému doručené, a preto súd úrok z omeškania priznal odo dňa uplatneného žalobou. Pri určení výšky úroku z omeškania súd vychádzal z ustanovenia § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (s prihliadnutím na§ 25 ods. 1 zákona č. 514/2003). Z uvedených dôvodov súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 24.10.2013 do zaplatenia. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v čase keď sa žalovaný 2/ dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku (oznámením poškodenému, že jeho nárok uplatnený prostredníctvom žiadosti o predbežné prerokovanie nebude uspokojený) predstavovala výšku 0,5 % (v čase od 8.5.2013 do 12.11.2013), a preto v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. výška úroku z omeškania je 5,5 % ročne. Žalobcovia si uplatnil úrok z omeškania v tejto výške a od 24.10.2013, ktorý čas nepredchádza času omeškania, a preto súd uložil žalovanému 2/ i povinnosť zaplatiť i tento úrok z omeškania.
35. Lehotu na plnenie určil súd podľa ust. § 232 ods. 3 C.s.p. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
36. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný 1/ bol v spore úspešný (žaloba bola voči nemu zamietnutá) a preto mu patrí nárok na náhradu trov v plnom rozsahu. Žalobcovia boli úspešní
voči žalovanému 2/ v plnom rozsahu a preto im patrí voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov v plnom rozsahu. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné d.oručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania...
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).