Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/176/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou, v právnej veci žalobcu: Obec Limbach so sídlom SNP č. 55, 900 91 Limbach, IČO: 00 304 891, zastúpeným Advokátskou kanceláriou JUDr. Dušan Pohovej&Partners, s.r.o., Námestie Slobody 10, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 904 proti žalovanej: J.. X. V., N. XX.XX.XXXX, C. A. M. X, XXX XX W., štátny občan SR, zastúpená Soukeník - Štrpka, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o zaplatenie 593,93 Eur a trov konania, rozhodol

rozhodol:

I. Žaloba s a z a m i e t a.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie 234,73 Eur zastavuje.

III. Žalovanej s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorom nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 05.12.2014 podanou na súd dňa 08.12.2014 sa domáhal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu proti žalovanej zaplatenia 593,93 Eur spolu s trovami konania s odôvodnením, že žalovaná je producentom odpadových vôd do verejnej kanalizácie, ktorej prevádzkovateľom je Obec Limbach, pričom v zmysle § 5 bod 1.) Všeobecne záväzného nariadenia obce Limbach č. 2/2012 je producent odpadových vôd do verejnej kanalizácie povinný platiť prevádzkovateľovi kanalizácie, t.j. žalobcovi, stočné vo výške stanovenej všeobecne záväzným nariadením obce. Uviedol, že v zmysle § 5 bod 2.) VZN obce Limbach č. 2/2012 údaje o množstve žalovanou spotrebovanej vody získava obec, t.j. žalobca, od Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. na základe odpočtu meracích zariadení. Za obdobie 02.01.2009 - 31.08.2009, 01.09.2009 - 30.09.2010, 02.01.2012 - 01.07.2012, 02.07.2012

- 31.12.2012 a 01.01.2013 - 31.12.2013 vystavil žalobca žalovanej faktúry za vodné a stočné, ktoré žalovaná uhradila len čiastočne, nedoplatok predstavuje spolu sumu 593,93 Eur. Žalobca upozornil žalovanú na jej nedoplatky za vodné a stočné a ich celkovú výšku v Upomienke I zo dňa 04.11.2014. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná si nesplnila svoje povinnosti v zmysle VZN obce, podal žalobca návrh na súd.

2. Platobným rozkazom č.k. 6Ro/388/2014-23 zo dňa 19.03.2015 súd žalobe žalobcu v súlade s ust. § 172 a nasl. O.s.p. v celom rozsahu vyhovel.

3. Proti platobnému rozkazu tunajšieho súdu č.k. 6Ro/388/2014-23 podala žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, že nárok žalobcu považuje z časti za premlčaný, konkrétne nárok z faktúry č. XXXXX/XXXX na sumu 129,15 Eur, splatnej dňa 31.12.2009 dňom 1.1.2013 a nárok z faktúry č. XXXXX/XXXX na sumu 195,55 Eur, splatnej dňa 20.12.2010

dňom 21.12.2013, nakoľko vyššie uvedené faktúry boli žalovanou splatené v časti, ktorú považovala za oprávnenú a to konkrétne v sumách 46,81 € a 43,16 €, premlčaný nárok žalobcu predstavuje sumu 234,73 €, čím žalovaná vznáša námietku premlčania nároku žalobcu na sumu 234,73€ z faktúry č. XXXXX/XXXX a XXXXX/XXXX. V ďalšom poukázal právny zástupca žalovanej na ust. § 29 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, t.j. právny predpis vyššej právnej sily ako všeobecné záväzné nariadenie obce, podľa ktorého, „Ak sa vlastník verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľ nedohodne s producentom inak a ak nie je množstvo vypúšťaných odpadových vôd merané, má sa za to, že odberateľ, ktorý odoberá vodu z verejného vodovodu, vypúšťa do verejnej kanalizácie také množstvo vody, ktoré podľa zistenia odobral z verejného vodovodu, s pripočítaním množstva vody získanej z iných zdrojov. Takto zistené množstvo odpadových vôd je podkladom na vyúčtovanie stočného.“ V zmysle uvedeného na to, aby pre vyúčtovanie stočného nebolo základom množstvo odobratej vody z verejného vodovodu je potrebné kumulatívne naplnenie dvoch podmienok: - dohoda medzi producentom a prevádzkovateľom a - meranie množstva vypúšťaných odpadových vôd. Mal za to, že VZN obce č. 2/2012 je nezákonné a v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko Obec Limbach pri jeho vydávaní ako predpisu nižšej právnej sily neprihliadala na jeho rozpor s predpismi vyššej právnej sily a rovnako neprihliadala na situácie, ktoré môžu pri takomto právnom vzťahu vzniknúť, a síce, : VZN č. 2/2012 stanovuje pre všetkých odberateľov jednotnú povinnosť platiť stočné podľa množstva odobratej vody z verejného vodovodu, čím ignoruje cit. ust. § 29 ods. 3 zákona o vodovodoch, ktoré dáva producentom odpadových vôd možnosť dohodnúť sa s prevádzkovateľom verejnej kanalizácie na inom spôsobe platby za stočné. Obec Limbach týmto spôsobom znevýhodňuje producentov odpadových vôd a rovnako im odoberá ich právo garantované zákonom, keďže títo producenti nemali žiadnu možnosť dohodnúť sa na inom spôsobe platby za stočné. Takáto situácia osobitne zasahuje žalovanú, keďže jej je účtované stočné aj za odpadovú vodu, ktorá reálne nikdy nebola odvedená verejnou kanalizáciou. Žalovaná v písomnej komunikácii so žalobcom viackrát poukázala na tento problém, ako aj na to, že množstvo vody dodanej verejným vodovodom a množstvo odkanalizovanej odpadovej vody verejnou kanalizáciou sú dve rozdielne veci. Situácia žalovanej je taká, že vodu, ktorú odoberá prostredníctvom verejného vodovodu používa aj na závlahy a teda táto neodteká do verejnej kanalizácie. Žalovaná má naviac nainštalovaný certifikovaný vodomer, ktorý spotrebu vody na závlahu presne meria a preto si odpočtom takto použitej vody vie presne zistiť množstvo vody, ktorá je reálne odkanalizovaná verejnou kanalizáciou. Žalovaná takto vypočítanú sumu za skutočné stočné riadne uhrádzala žalobcovi, ktorý však tieto skutočnosti ignoroval a naďalej požadoval platby aj za odpadovú vodu, ktorá nikdy nebola odkanalizovaná. Žalovaná na uvedené skutočnosti poukazovala v listoch adresovaných žalobcovi zo dňa 29.11.2012, 8.11.2013, 19.11.2013, 22.7.2014, 24.11.2014, tento však ani na jeden z listov neodpovedal. Obec Limbach (žalobca) teda vedela o vzniknutej situácii, ale túto žiadnym spôsobom neriešila, pričom mala možnosť zmeniť všeobecne záväzné nariadenie obce a dohodnúť sa s odberateľmi. Obec Limbach naviac ďalej vymáhala pohľadávky za plnenie, o ktorom vedela, že nevzniklo, čím sa dopustila hrubého porušenia dobrých mravov, ktoré v žiadnom prípade očakávať ani akceptovať od samosprávy, ktorá má v prvom rade chrániť práva a oprávnené záujmy obyvateľov, ktorých združuje a ktorí jej orgány na tento účel aj zvolili. Žalovaná má za to, že vymáhanie časti pohľadávky, ktorá nebola premlčaná, je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko z VZN č. 2/2012 nevyplýva žiadna možnosť dohody medzi producentom a prevádzkovateľom, ak je umiestnenie merača technicky možné a producent má záujem na jeho umiestnení tak, ako to ustanovuje zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, preto považuje VZN č. 2/2012 za nezákonné.

4. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 14.4.2016 vzal žalobu v časti o zaplatenie premlčanej istiny vo výške 234,73 Eur späť, žiadal konanie v tejto časti zastaviť a navrhol zaviazať žalovanú na zaplatenie istiny 359,20 Eur spolu s príslušenstvom pohľadávky, súd konanie v späťvzatej časti s poukazom na ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p. zastavil.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, výpoveďami strán, listinnými dôkazmi: zoznamom nedoplatkov žalovanej ku dňu 02.12.2014, faktúrami č. XXXXX/ XXXX, XXXXX/XXXX, XXXXX/XXXX, XXXXX/XXXX, XXXXX/XXXX, upomienkou I zo dňa 04.11.2014, všeobecným záväzným nariadením obce Limbach č. 2/2012 o verejnej kanalizácii a odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizačnou sieťou v obci Limbach zo dňa 30.10.2012, písomnou dokumentáciou žalovanej zo dňa 22.7.2014, 24.11.2014, 8.11.2013, 19.11.2013 a 29.11.2012 adresovanou žalobcovi, upovedomením Okresnej prokuratúry Pezinok W. XX/XX/XXXX-X zo dňa 28.07.2016 o podaní protestu prokurátora proti VZN obce Limbach č. 2/2012 dňom 28.07.2016 podľa

ust. § 22 ods. 1 písm. a) z.č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov z dôvodu jeho nezákonnosti, protestom prokurátora č. W. XX/XX/XXXX-X zo dňa 28.07.2016, žalobcom pripojenou kópiou dokumentov, týkajúcich sa stočného a pod. (čl. 99-123 spisu), oznámením BVS a.s. zo dňa 25.7.2016 a ZMOS zo dňa 21.3.2017, VZN č. 2/2017 obce Limbach o výbere a určení výšky stočného v obci Limbach zo dňa 31.1.2017 a dospel k názoru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov:

Podľa ust. § 451 ods. 1 O.z. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ust. § 454 O.z. bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá O.z. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

6. Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., v znení nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z.).

Podľa ust. § 18 ods. 3 písm. c) z.č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení z.č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach prevádzkovateľ verejnej kanalizácie má právo na úhradu za odvádzanie, prípadne zneškodňovanie odpadových vôd (ďalej len stočné), ak sa nedohodne, že stočné sa platí vlastníkovi verejnej kanalizácie.

Podľa ust. § 24 ods. 4 vyššie citovaného zákona odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou je splnené vtokom odpadových vôd vypúšťaných zo zariadenia producenta do verejnej kanalizácie.

Podľa ust. § 29 ods. 3 vyššie citovaného zákona ak sa vlastník verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľ nedohodne s producentom inak a ak nie je množstvo vypúšťaných odpadových vôd merané, má sa za to, že odberateľ, ktorý odoberá vodu z verejného vodovodu, vypúšťa do verejnej kanalizácie také množstvo vody, ktoré podľa zistenia odobral v verejného vodovodu, s pripočítaním množstva vody získanej z iných zdrojov. Takto zistené množstvo odpadových vôd je podkladom na vyúčtovanie stočného.

Podľa ust. § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

7. Z vykonaného dokazovania pri hodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach mal súd preukázané, že žalovaná je producentom odpadových vôd do verejnej kanalizácie, ktorej prevádzkovateľom je obec Limbach. Súd mal preukázané, že žalobca si uplatnil voči žalovanej pohľadávku za stočné za obdobie od 2.1.2009-31.8.2009 vo výške 129,15 € a za obdobie od 1.9.2009 do 30.9.2010 vo výške 195,55 €, spolu sumu 234,73 €, ktorá bola v zmysle ust. § 101 premlčaná, ktorú na námietku premlčania žalovanej vzal žalobca späť, preto súd konanie v tejto časti za súhlasu žalovanej s poukazom na ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p. (v tom čase platnom) zastavil.

8. Žalobca zotrval na zaplatení pohľadávky vo výške 359,20 € žalovanou, ktorá suma predstavuje nedoplatok za obdobie od 2.1.2012-1.7.2012, 2.7.2012-31.12.2012 a 1.1.2013-31.12.2013, ktoré faktúry uhradila žalovaná len čiastočne, a to za obdobie od 2.1.2012-1.7.2012 za 53 m3 a za obdobie od 2.7.2012-31.12.2012 za 47 m3, spolu 99 m3 x 0,50 € predstavuje sumu 49,50 €, ktorú žalobcovi zaplatila a za obdobie od 1.1.2013-31.12.2013 za 121 m3 x 0,60 € zaplatila žalovaná žalobcovi 72,60 €, ktorú sumu žalobca aj potvrdil. Ostala teda nezaplatená čiastka 359,20 €.

9. Z výpovede žalobcu súd zistil, že v obci Limbach platí VZN č. 2/2012, podľa ktorého je producent odpadových vôd (žalovaná) povinný platiť prevádzku kanalizácie, t.j. stočné v zmysle § 5 z.č. 442/2002 Z.z., a v prípade, ak má žalovaná namontovaný podružný merač, táto skutočnosť dodávateľa vody, ktorým je BVS nezaujíma, prevádzkovateľom kanalizácie je v danom prípade obec Limbach, ktorá nemá pracovníka, ktorý by zabezpečoval odpisovanie meračov vody a merač, ktorý má zabudovaný žalovaná

nie je ciachovaný a ani certifikovaný. Rodina žalovanej je jediná v obci, ktorá namieta meranie odpočtu odpadových vôd. Uviedol, že na základe zastupiteľskej demokracie si občania obce zvolilo svoje obecné zastupiteľstvo, ktoré v ich mene určuje pravidlá života v obci a jedným z nich je aj správa majetku, žalovaná mala možnosť vystúpiť na zastupiteľstve obce a rozporovať VZN. Podružný merač, ktorý má žalovaná namontovaný nie plombovaný ani ciachovaný, je s ním možné manipulovať. V súčasnosti prijalo obecné zastupiteľstvo obce Limbach nové VZN č. 2/2017 dňa 16.1.2017.

10. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že pohľadávku žalobcu neuznáva s poukazom na ust. § 29 ods. 3 z.č. 442/2002 Z.z., nakoľko nie je neplatičom, skutočnosť je taká, že v roku 2017 si postavili rodinný dom, vykopali studňu na zavlažovanie záhrady, ktorá však bola málo výdatná a preto boli nútení zavlažovať záhradu aj z verejného vodovodu, preto si nainštalovali záhradný vodomer, pretože dostali informáciu, že je možnosť získať zľavu na stočnom, pokiaľ neodvádza časť vody spotrebovanej na závlahu záhrady do kanalizácie, preto iba časť vody prechádza do verejnej kanalizácie, za ktorú aj platí, avšak časť vody spotrebováva na polievanie záhrady, a táto neprechádza do kanalizácie, teda žalobca jej túto službu, za ktorú vymáha od nej pohľadávku, neposkytuje, a preto ju odmieta zaplatiť. Uviedla, že listami (pripojila súdu ku konaniu) viackrát na túto skutočnosť žalobcu upovedomila a vyzvala obec Limbach, že si môže prísť vodomer skontrolovať, žalobca nereagoval. Právny zástupca žalovanej uviedol a poukázal na ust. § 29 ods. 3 zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách, kde je uvedené, že ak sa vlastník verejnej kanalizácie prípadne prevádzkovateľ nedohodnú s producentom inak a ak nie je množstvo vypustených vôd merané, má sa za to ..., teda sú tu podstatné podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne, t.j., že by nebola dohoda medzi žalobcom a žalovanou a súčasne by nebolo merané množstvo vypúšťaných vôd, takúto dohodu však nie je možné nanútiť, a teda žalovaná nemala inú možnosť odvádzať vodu do kanalizácie inému prevádzkovateľovi predmetnej kanalizácie. Z toho vyplýva, že žalobca má vytvoriť pre obyvateľov obce také podmienky a aj pre žalovanú, a teda mu dať na výber, či bude zavlažovať záhradu a namontuje si podružný vodomer na vodu, ktorú nebude odvádzať do kanalizácie. Takto, ako je to upravené vo VZN obce Limbach vlastne dochádza k porušeniu práv a oprávnených záujmov žalovanej a vytvára sa nerovnováha medzi žalobcom a žalovanou v oblasti poskytovania služby. Žalobca si účtuje za služby, ktoré žalovanej neposkytuje, pretože voda sa nedostala do verejnej kanalizácie, čo žalovaná opakovane oznamovala žalobcovi.

11. Z protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Pezinok č. W. XX/XX/XXXX-X zo dňa 28.07.2016 súd zistil, že VZN obce Limbach č. 2/2012 o verejnej kanalizácii a odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizačnou sieťou v obci Limbach navrhol prokurátor zrušiť ako prijaté v rozpore so zákonom, nakoľko všeobecné záväzné nariadenia obcí a samosprávnych krajov sú v právnej teórii považované za normatívne správne akty, ktoré vydávajú samosprávne orgány obcí alebo miest a samosprávnych krajov, a to vo veciach, v ktorých tieto samosprávne orgány buď plnia úlohy správnych orgánov na základe splnomocňujúcich ustanovení zákona, alebo plnia úlohy samosprávny v zmysle ustanovení príslušného zákona. Normotvorná právomoc obce vychádzajúca z článku 68 a 71 ods. 2 Ústavy SR je konkretizovaná v ustanoveniach § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o obecnom zriadení.

Ako vyplýva z preskúmaného VZN, toto bolo prijaté podľa § 6 ods. 2 zákona o obecnom zriadení. V § 6 ods. 2 zákona o obecnom zriadení sú však zakotvené pojmové znaky odvodených všeobecne záväzných nariadení, na vydanie ktorých obec a) potrebuje výslovné zákonné zmocnenie, b) tieto nariadenia prijíma v rámci prenesenej (odvodenie) pôsobnosti, kde zabezpečuje výkon záležitostí prenesených zo štátu jednotlivými právnymi predpismi, c) tieto nariadenia slúžia len na podrobnejšiu úpravu spoločenských vzťahov už upravených zásadným spôsobom v zákone a upravujú sa nimi vzťahy týkajúce sa výkonu štátnej správy, ktorej výkon bol z dôvodu efektívnosti, hospodárnosti a racionálnosti zverený obciam.

Odvodené všeobecné záväzné nariadenia musia byť v súlade nielen s ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ale aj v súlade s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy (vyhláškami, výnosmi a opatreniami).

Obec Limbach prijala VZN v rámci odvodenej pôsobnosti s odvolaním sa na zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, zákon č. 56/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom

poriadku v znení neskorších právnych predpisov, zákon č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších právnych predpisov a schválený Územný plán obce Limbach, avšak bližšie nekonkretizuje žiadne ustanovenia týchto zákonov.

Jedným z vyššie uvedených zákonov, ktorý obec splnomocňuje na vydanie VZN podľa § 6 ods. 2 zákona o obecnom zriadení je zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ktorý v ustanovení § 36 ods.7 písm. b), písm. c) splnomocňuje obec na vydanie VZN, ktorým dočasne obmedzí alebo zakáže užívanie pitnej vody na iné účely, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie zásobovania pitnou vodou v obci v čase jej nedostatku, a na VZN o spôsobe náhradného zásobovania vodou a náhradného odvádzania odpadových vôd a o zneškodňovaní obsahu žúmp podľa miestnych podmienok.

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé a vyplýva to už zo samotného znenia ustanovenia § 1 VZN, že úprava v ňom obsiahnutá, s výnimkou § 4 VZN je nezákonná, nakoľko na vydanie VZN v tomto znení nebola obec zákonnom splnomocnená.

Obec Limbach si navyše do VZN prevzala právnu úpravu upravenú zákonom o verejných kanalizáciách a verejných vodovodoch, pričom táto je nepresná a modifikovaná. Obec nie je oprávnená, a to ani vo VZN prijatom podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, všeobecne záväzným nariadením upravovať skutočnosti, ktoré sú upravené zákonom a už vôbec nie spôsobom, ktorý je odlišný od zákonnej úpravy. Obec taktiež nedisponuje ani oprávnením akýmkoľvek spôsobom tvoriť alebo vykladať priestupkové právo, v tejto súvislosti poukazujem na znenie ustanovenia § 40 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, v zmysle ktorého priestupky prejednáva a pokuty za ne ukladá okresný úrad, obec má v zmysle ustanovenia § 39 ods. 3 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách oprávnenie ukladať pokuty za správne delikty a to právnickej osobe, alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie za porušenie všeobecne záväzného nariadenia vydaného podľa § 36 ods. 7 písm. b) zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách.

12. Súd s poukazom na vykonané dokazovanie dospel k názoru, že žalobca si pohľadávku voči žalovanej uplatňuje v rozpore so zákonom, nakoľko si ju uplatňuje a odvodzuje od ust. § 5 bod 1) Všeobecne záväzného nariadenia obce Limbach č. 2/2012, v zmysle ktorého je producent odpadových vôd do verejnej kanalizácie povinný prevádzkovateľovi kanalizácie platiť stočné vo výške stanovenej VZN obce a ust. § 5 bod 2) VZN č. 2/2012, podľa ktorého údaje o množstve spotrebovanej vody získava žalobca od Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. na základe odpočtu meracích zariadení. Z protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Pezinok W. XX/XX/XXXX-X zo dňa 28.7.2016, ktorým bolo VZN obce Limbach č. 2/2012 zrušené súd mal preukázané, že dôvodom zrušenia predmetného VZN č. 2/2012 bola najmä skutočnosť, že úprava v ňom obsiahnutá je nezákonná, keďže žalobca nebol oprávnený všeobecným záväzným nariadením upravovať skutočnosti, ktoré sú už upravené zákonom a už vôbec nie spôsobom, od zákonnej úpravy odlišným. Súd ďalej zastáva názor, že žalobca požaduje od žalovanej zaplatenie stočného, pričom nepreukázal v konaní pred súdom, že fakturované množstvo spotrebovanej vody bolo žalovanou aj odvedené do kanalizácie, keďže žalovaná má namontovaný podružný merač vody, ktorý meria, aké množstvo vody spotrebovala na závlahu záhrady. Súd je názoru, že s poukazom na ust. § 29 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v platnom znení vyplýva, že k tomu, aby bolo stočné vyúčtované na základe množstva odobratej vody musia byť kumulatívne splnené podmienky a to medzi producentom a prevádzkovateľom neexistuje iná dohoda a súčasne, že množstvo vypúšťaných vôd nie je merané. Žalobca nebol oprávnený upraviť si otázku výpočtu výšky stočného odchylne od právnej úpravy v zmysle zákona o verejných vodovodoch, VZN č. 2/2012, na ktoré sa žalobca odvoláva v žalobe ignorovalo ust. § 29 ods. 3 zákona o vodovodoch, ktorým bola daná možnosť producenta odpadových vôd dohodnúť sa s prevádzkovateľom verejnej kanalizácie na inom spôsobe platby za stočné. Žalobcom účtované stočné zasiahol žalovanú, keďže jej žalobca účtoval stočné aj za vodu, ktorú reálne žalovaná nikdy neodviedla do verejnej kanalizácie a bola použitá na závlahy záhrady a žalovaná má namontovaný certifikovaný vodomer, ktorý spotrebu vody na závlahy presne meria a preto je odpočtom použitej vody možné presne určiť množstvo vody, ktorá bola reálne odkanalizovaná verejnou kanalizáciou.

13. Súd odpoveď BVS zo dňa 25.7.2016 považoval v súdnom konaní za právne irelevantnú, nakoľko z nej zistil iba skutočnosť, že BVS od 1.1.2015 nemontuje podružné vodomery za účelom merania stočného.

14. Záverom je potrebné uviesť, že žalobca si svoj nárok uplatňuje na základe VZN obce Limbach č. 2/2012, ktoré, ako konštatuje súd, bolo vydané v rozpore so zákonom a následne prokurátorom OP Pezinok bolo zrušené, 6alobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že množstvo vyfakturovanej vody bolo skutočne žalovanou odvedené do verejnej kanalizácie a nárok žalobcu považuje súd v rozpore so základnými princípmi spravodlivosti a v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalobca svojou pasivitou nevytvoril vhodné podmienky na riešenie vzniknutej situácie k spokojnosti oboch strán tak, aby spôsob výpočtu stočného bol pre obe strany spravodlivý a v súlade so zákonom. Žalovaná preukázala v konaní pred súdom, že za skutočne odvedené množstvo vody (odmeranej podružným meračom, ktoré si mohol žalobca pravidelne a priebežne kontrolovať) do verejnej kanalizácie vždy riadne a včas zaplatila.

15. S poukazom na uvedené rozhodol súd tak, ako je uvedené v enunciáte rozhodnutia a žalobu v celom rozsahu ako neodôvodnenú zamietol.

16. O nároku na náhradu trov konania žalovanej rozhodol súd v súlade s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku a priznal v spore úspešnej žalovanej nárok na zaplatenie trov konania vo výške 100% podľa úspech v spore s tým, že o tomto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením súdneho úradníka po právoplatnosti rozhodnutia. žalobca si uplatnil proti žalovanej stočné, ktoré však uplatnil v rozpore so zákonom

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu písomne, dvojmo. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§127 ods. 1 Civilný sporový poriadok) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§127 ods. 2 Civilný sporový poriadok) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§363 Civilný sporový poriadok) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§364 Civilný sporový poriadok)

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3