Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cpr/8/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci žalobcu: A. D., nar. XX.X.XXXX, F.Č. XX H. U., občan E., zastúpený: Mgr. Marek Turoček, advokát, AK Lazaretská 3A v Bratislave, proti žalovanému: Slovak lines, a.s., Mlynské Nivy 31 v Bratislave, IČO: 35 821 019, zastúpený advokátom JUDr. Petrom Šmeringaiom, AK Consulta, v.o.s., Šafárikovo námestie 4 v Bratislave, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 18.10.2012 a upravenou dňa 12.12.2012 domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 20.8.2012 zo strany žalovaného je neplatné a pracovný pomer žalobcu u žalovaného založený pracovnou zmluvou zo dňa 17.3.2006 naďalej trvá. Ďalej žiadal od žalovaného náhradu mzdy v sume priemerného zárobku vo výške 864,73 € od 6.9.2012 až do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobu zdôvodnil tým, že dňa 20.8.2012 mu žalovaný doručil okamžité skončenie pracovného pomeru a to podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktoré zdôvodnil závažným porušením pracovnej disciplíny na základe nasledovných skutkov:

1. žalobca mal v dňoch 6.7.2012, 9.7.2012, 11.7.2012, 18.7.2012 a 27.7.2012 neoprávnene užívať motorové vozidlo v majetku žalovaného za účelom vykonania osobnej hygieny s tým, že celkom neoprávnene najazdil 16 km a spôsobil tak škodu v sume 19,168 €; 2. žalobca mal v období od 31.3.2011 do 13.8.2012 neoprávnene účtovať zľavnené cestovné osobe, ktorá na túto zľavu nemala nárok a tým krátil tržby žalovaného celkom v sume 36,40 €; 3. žalovaný dňa 19.7.2012 nemal ustrojenú služobnú rovnošatu.

3. Konanie žalobcu pod bodom 1/ nie je možné považovať za svojvoľné. Žalobca upozorňoval žalovaného na nedodržovanie pracovných podmienok, najmä na nemožnosť výkonu osobnej potreby a osobnej hygieny počas výkonu práce. Napriek tomuto upozorneniu žalovaný zodpovedajúce pracovné podmienky žalobcovi nevytvoril. Žalobca okrem toho všetky jazdy zaznamenal na dennom výkaze, teda boli žalovanému oznámené. Jeho konanie teda nemohlo nadobudnúť intenzity požadovanej Zákonníkom práce pre okamžité skončenie pracovného pomeru aj s poukazom na nízku výšku spôsobenej škody.

4. Skutok uvedený pod bodom 2/ nie je pravdivý. Žalobca nevydával zľavnené cestovné lístky osobe, ktorá na túto zľavu nemala nárok. Žalobca opiera svoje tvrdenie o výpis z účtu dopravnej karty, ktorej majiteľka nemala nárok na zľavu. Žalobca ale postupoval podľa jeho pokynu, podľa ktorého pre poskytnutie zľavy na cestovné je rozhodujúce či konkrétny cestujúci, teda nie držiteľ karty, spĺňa nárok na zľavu a nie je rozhodujúce, či cestujúci použije k úhrade cestovného dopravnú kartu vystavenú na svoje meno, alebo na inú osobu. Okrem toho žalovaný zdôvodňuje krátenie tržieb za obdobie od 31.3.2011 do 13.8.2012, teda za obdobie prekračujúce 1 rok.

5. Je pravdou, že žalobca nemal dňa 19.7.2012 ustrojenú služobnú rovnošatu. Tento skutok žalobcu uvedený pod bodom 3/ však nemôže byť dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru, pretože teplota vo vozidle v uvedený deň bola cca 60 stupňov Celzia, žalobca sa spotil a preto sa prezliekol do civilného oblečenia. Toto porušenie Etického kódexu riešil žalovaný so žalobcom osobným pohovorom.

6. Okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného so žalobcom bolo len vyvrcholením ich vzájomných sporov ohľadne valorizácie mzdy zamestnancov, nedodržiavania podmienok kolektívnej zmluvy a ostatných pracovnoprávnych predpisov, na ktoré žalobca žalovaného opakovane upozorňoval a tieto boli predmetom vykonanej inšpekcie zo strany Inšpektorátu práce Bratislava, na ktorú dal žalobca podnet. Žalobca tiež odmietol podpísať dodatok k pracovnej zmluve upravujúci jeho mzdové podmienky, preto žalovaný účelovo pristúpil k skončeniu pracovného pomeru.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu 31.1.2013 žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že žalobca sa v žalobe zmieňuje len o troch skutkoch, za ktoré s ním žalovaný okamžite skončil pracovný pomer, pričom o ďalších dvoch, za ktoré dostal aj písomné upozornenie a ktoré sú tiež uvedené v Okamžitom skončení pracovného pomeru, sa nezmieňuje. Ide o nedovolené zadržanie tržieb v sume 935,50 € za súčasného zistenia schodku vo výške 192,50 € , za čo dostal žalobca písomné Upozornenie zo dňa 30.7.2012 a vynechanie dvoch spojov na linke Bratislava

- Pezinok - Modra a späť, na čo bol písomne upozornený dňa 12.7.2012. Písomným upozorneniam predchádzal pohovor, z ktorého bola vyhotovená Zápisnica.

8. K závažnému porušeniu pracovnej disciplíny poukázal žalovaný na čl. 4 bod 1.1 Pracovného poriadku, podľa ktorého sa za závažné porušenie pracovnej disciplíny okrem iného považuje aj úmyselné poškodenie alebo odcudzenie majetku zamestnávateľa alebo spoluzamestnancov, nedovolená manipulácia so zverenými hodnotami, zavinený schodok na týchto hodnotách, nedovolené používanie dopravných prostriedkov na súkromné účely, pri výkone práce vodiča porušenie zásad komerčnej služby, najmä vydanie cestovného lístka v nižšej cene, než akú cestujúci zaplatil alebo v rozpore s platným cenníkom a iné. Ďalej žalovaný poukázal aj na porušenie povinností zamestnanca podľa § 81 Zákonníka práce.

9. K osobe žalobcu ako zamestnanca žalovaný uviedol, že spočiatku si svoje pracovné povinnosti plnil zodpovedne. K zmene jeho správania prišlo až po tom, čo bol dňa 4.5.2012 žalovaným zadelený ako vodič na linku Bratislava - Pezinok - Modra a späť z dôvodu prevádzkových potrieb žalovaného. Žalobca sa touto zmenou cítil dotknutý a začal opakovane a hrubým spôsobom porušovať pracovnú disciplínu. Hneď dňa 9.5.2012 bezdôvodne vynechal dva spoje a to spoj z Pezinka do Modry a z Modry do Bratislavy. Na svoju obranu uviedol, že sa tak dohodol s dispečerom, hoci dispečer takúto dohodu poprel. Žalobca bol písomne upozornený na porušenie pracovnej disciplíny aj na možnosť skončenia pracovného pomeru, ak pracovnú disciplínu opätovne poruší. K ďalšiemu porušeniu pracovnej disciplíny došlo v dňoch 9. - 16.7.2012, keď žalobca neoprávnene zadržal tržby od cestujúcich v celkovej výške 935,50 €, pričom pri pohovore dňa 20.7.2012 uviedol, že to bola jeho chyba, pretože zháňal súčiastky na svoje auto a nič nestíhal. Dňa 20.7.2012 bol pri kontrole u žalobcu po skončení smeny zistený schodok v prepravnej pokladni v sume 192,50 € za dobu od 16.7. - 20.7.2012. Žalobca pri pohovore uviedol, že si peniaze požičal, ale chcel ich do pokladne vrátiť, čo mu nebolo umožnené vykonanou kontrolou. Ďalšieho porušenia pracovnej disciplíny sa žalobca dopustil aj dňa 19.7.2012, keď nemal na sebe služobnú rovnošatu a bol oblečený doslova nevhodne, len v tielku bez rukávov, športových trenírkach a šľapkách, ktoré boli nevyhovujúce pre bezpečnú prepravu cestujúcich. So žalobcom bol vykonaný pohovor dňa 6.8.2012. Ďalej dispečer žalovaného zistil, že v dňoch 6., 9., 11., 18. a 27.7.2012 vykonal žalobca v pracovnom aj mimopracovnom čase s vozidlom žalovaného neoprávnené jazdy do garáže, kde má žalovaný ubytovňu vodičov, celkom v rozsahu 16 najazdených km. Túto skutočnosť potvrdili tachografy ako aj online systém sledovania vozidiel. Žalobca sa presúval na ubytovňu v pracovnom čase

určenom na obsluhu cestujúcich. Žalobca uviedol, že tak vykonal za účelom hygieny, avšak túto hygienu mal a mohol vykonať v Bratislave na Autobusovej stanici Mlynské Nivy, kde mal každý deň príchod o 14,10 hod. a odchod o 15,20 hod., s pristavením vozidla o 15,05 hod. Dňa 15.8.2012 pri uskutočnení námatkovej kontroly cestovných lístkov z vybraných dopravných kariet bolo zistené, že žalobca na dopravnú kartu č. XXXXXX vydával evidenčné lístky, ako zľavnené cestovné lístky. Majiteľka vyššie uvedenej dopravnej karty však nárok na takúto zľavu nemala. V kontrolovanom období od 31.3.2011 do 13.8.2012 jej žalobca vydal evidenčné lístky ako zľavnené cestovné lístky celkom 56 krát. Zľavnené lístky jej začal vydávať počnúc dňom 26.11.2011. Keď žalobca zistil, že žalovaný toto jeho konanie odhalil, požiadal vodičov C. N., W. N. a C. C., aby mu vydali zľavnený cestovný lístok z dopravnej karty, čo títo aj z kolegiality urobili, hoci žalobca nárok na zľavu nemal a predmetnými spojmi následne ani necestoval. Vodičovi C. C. žalobca uviedol, že ho žalovaný chce prepustiť z práce a že má problémy s lístkami. Žalobca sa tak sám usvedčil z toho, že skutočne predával majiteľke dopravnej karty zľavnené lístky bez toho, aby na takúto zľavu mala nárok.

10. Z vyššie uvedených dôvodov si žalovaný nemohol dovoliť žalobcu naďalej zamestnávať, keď tento opakovane porušoval pracovnú disciplínu, pričom žalovaný zamestnáva viac ako 300 vodičov, ktorých pracovná disciplína musí zostať zachovaná.

11. Žalobca vo svojom Stanovisku k vyjadreniam žalovaného, doručenom súdu 24.5.2013 namietol, že žalovaný uvádza skutkové okolnosti, ktoré nespĺňajú jednu z požiadaviek na okamžité skončenie pracovného pomeru. Skutočnosť, že dňa 9.5.2012 žalobca bezdôvodne vynechal dva spoje, je z hľadiska uplynutia dvojmesačnej prekluzívnej lehoty na uplatnenie tohto skutku ako dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru vylúčená. Nedodržanie pracovného postupu pri odvádzaní tržieb nebolo v okamžitom skončení pracovného pomeru uvedené ako dôvod, tzn. ako zákonná náležitosť podľa § 68 Zákonníka práce. Porušenie pracovnej disciplíny spočívajúce v neustrojenosti služobnej rovnošaty bolo vynútené neprimeranými teplotnými podmienkami, na ktoré žalobca žalovaného opakovane upozorňoval. Rovnako použitie motorového vozidla za účelom vykonania osobnej hygieny bolo vynútené potrebou osvieženia v letných horúčavách. Žalobca naďalej popiera poskytovanie zľavnených lístkov ako aj krátenie tržieb žalovaného a poukazuje na to, že ak aj prišlo k porušeniu pracovnej disciplíny z jeho strany, toto porušenie nedosahovalo intenzitu potrebnú pre okamžité skončenie pracovného pomeru, skôr pre danie výpovede.

12. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu, v podaní doručenom súdu 10.6.2013 uviedol, že už čl. IV prvý odsek Okamžitého skončenia pracovného pomeru uvádza, že všetky vyššie uvedené konania sú závažným porušením pracovnej disciplíny, teda aj konania uvedené v závere čl. III a to neoprávnené vynechanie dvoch spojov ako aj krátenie tržieb a v čl. IV predposledný odsek uvádza, že považuje porušenie vyššie uvedených povinností za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že každý jeden dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný podrobne skutkovo vymedziť, postačuje aj odkaz na písomné upozornenia s konkrétnymi dátumami.

13. Používanie "dress code" je pre žalovaného mimoriadne dôležité vo vzťahu k cestujúcim. Žalovaný zabezpečil pre svojich zamestnancov na ich vlastnú žiadosť aj pohodlnú letnú rovnošatu, pričom na výbere materiálu a strihu sa zúčastnili aj zástupcovia vodičov. Konanie žalobcu je preto vo vzťahu k ostatným vodičom, ktorí rovnošatu používajú, neospravedlniteľné. Žalobca navyše zvolil absolútne nevhodný typ obuvi (šľapky s voľnou pätou), čím ohrozil zdravie a bezpečnosť cestujúcich.

14. Ohľadne vydávania zľavnených cestovných lístkov sa žalobca svojim konaním bezprostredne pred skončením pracovného pomeru spočívajúcim v zakúpení zľavnených lístkov od svojich kolegov, sám usvedčil.

15. Svojvoľné neoprávnené jazdy vozidlom žalovaného boli jednoznačne preukázané. Žalobca ich vykonal v pracovnom čase určenom na manipuláciu, t.j. na predaj cestovných lístkov, napĺňanie čipových dopravných kariet, pristavenie vozidla a obsluhu cestujúcich. Žalobca si teda v určenom pracovnom čase nielenže neplnil iné svoje pracovné povinnosti, ale vykonával aj neoprávnené jazdy. Jeho tvrdenie, že ich vykonával za účelom vykonania osobnej hygieny nebolo ničím preukázané, naviac na vykonanie osobnej hygieny mal použiť zariadenia na autobusovej stanici v Bratislave.

16. Intenzitu, súbeh, časovú postupnosť a frekvenciu porušovania pracovnej disciplíny žalobcom v krátkom časovom úseku nemohol žalovaný tolerovať a preto pristúpil k jeho exemplárnemu postihu.

17. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

18. Žalobca pracoval u žalovaného na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 17.3.2006 s dňom nástupu do práce 20.3.2006, ako vodič cestného motorového vozidla. Dňa 20.8.2012 doručil žalovaný žalobcovi Okamžité skončenie pracovného pomeru. V ňom uviedol nasledovné skutky, v rámci ktorých sa mal žalobca dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny.

19. Prvý skutok sa týkal neoprávnených jázd, preukázaných tachografickými krúžkami ako aj online systémom sledovania vozidiel. Žalovaný uviedol, že žalobca v dňoch 6.7., 9.7., 11.7., 18.7. a 27.7.2012 v pracovnom ako aj mimopracovnom čase, vykazoval neoprávnené jazdy zdôvodnené hygienou, spojené s presúvaním sa na ubytovňu pre vodičov z autobusovej zastávky Pezinok - žel. stanica a Pezinok - námestie, celkom takto najazdil 16 km, čím žalovanému spôsobil škodu 19,168 €. Presuny sa udiali v čase určenom na manipuláciu, teda obsluhu cestujúcich, predaj cestovných lístkov, napĺňanie čipových dopravných kariet. Žalobca mal pritom dostatok času a možnosť osprchovať sa na autobusovej stanici Mlynské Nivy, kam každý deň prichádzal o 14,10 hod. a odchádzal o 15,05 hod.

20. Druhého skutku sa žalobca podľa žalovaného dopustil tým, že v sledovanom období od 31.3.2012 do 13.8.2012 vydal najmenej 56 krát zľavnené cestovné lístky majiteľke dopravnej karty č.XXXXXX, hoci nárok na zľavu má len cestujúci starší ako 70 rokov, čo majiteľka karty nespĺňala, čím žalobca krátil tržby žalovaného o 36,40 €.

21. Tretí skutok sa týkal nosenia "dress code". Dňa 19.7.2012 žalovaný pri kontrole zistil, že žalobca počas služby na spoji č.13 nemal oblečenú služobnú rovnošatu, ale tielko a krátke nohavice, teda absolútne nevhodné oblečenie.

22. Na "dokreslenie obrazu" žalovaný skonštatoval, že žalobca obdržal dve upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny s poukazom na možnosť dania výpovede, alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru. Prvé upozornenie dostal 20.7.2012 za vynechanie dvoch spojov a druhé upozornenie obdržal 30.7.2012 za nedovolené zadržiavanie tržieb v úhrnnej výške 935,50 € za súčasného zistenia schodku vo výške 192,50 €.

23. V čl. IV Okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaný uviedol, že všetky vyššie uvedené konania sú závažným porušením pracovnej disciplíny. Ďalej uviedol, že žalobca porušil § 81 písm. e) Zákonníka práce, § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ako aj článok 4 bod 1.1 písm. m) a n) Pracovného poriadku spoločnosti. Závažné porušenie pracovných povinností spočíva v tom, že ide o vedomé a opakované poškodzovanie záujmov spoločnosti a zneužívanie jej majetku a to aj napriek tomu, že ich následkom nie je škoda značného rozsahu. Všetky vyššie popísané tri skutky v kombinácii so zadržiavaním tržieb a požičaním si sumy 192,50 € z tržby už z predchádzajúceho porušenia pracovnej disciplíny ide o nebezpečné a pre spoločnosť neprijateľné konanie a má nepriaznivý vplyv na ostatných zamestnancov až do tej miery, že by mohlo spôsobiť nemožnosť udržania pracovnej morálky a disciplíny v spoločnosti.

24. Listom zo dňa 6.9.2012 žalobca žalovanému oznámil, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce podľa pracovnej zmluvy zo dňa 17.3.2006.

25. V Upozornení na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 12.7.2012 žalovaný uviedol, že žalobca dňa 9.5.2012 bezdôvodne a svojvoľne vynechal dva spoje napriek riadne obdržanému rozpisu služieb, čo malo za následok nedodržanie platného cestovného poriadku, neprepravenosť a nespokojnosť cestujúcich. Žalobca bol upozornený, že v prípade opätovného aj menej závažného porušenia pracovnej disciplíny s ním môže byť skončený pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, prípadne okamžite podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Upozorneniu predchádzal dňa 11.7.2012 pohovor, z ktorého bola vyhotovená Zápisnica. Žalobca sa bránil tým, že spoje vyškrtol po dohode s dispečerom, čo však dispečer poprel.

26. V Upozornení na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 30.7.2012 žalovaný uviedol, že žalobca v čase od 9.7.2012 do 16.7.2012 nedovolene zadržiaval tržby v úhrnnej výške 935,50 € a do pokladne ich odviedol až 17.7.2012. Ďalej bolo zistené, že žalobca si z tržieb neoprávnene vzal ich časť v sume 192,50 €, ktorú použil na súkromné účely. Žalobca bol upozornený, že v prípade opätovného porušenia pracovnej disciplíny s ním môže byť skončený pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods.1 písm. e) Zákonníka práce, prípadne okamžite podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Upozorneniu predchádzal pohovor dňa 20.7.2012, z ktorého bola vyhotovená Zápisnica. Žalobca na ňom uviedol, že to bola jeho chyba, nič v tom čase nestíhal, pretože zháňal súčiastky na opravu jeho auta. Chýbajúce peniaze si z tržby požičal, ale nie s cieľom sa nimi obohatiť. Mal zámer po skončení spoja ísť chýbajúcu sumu vybrať do bankomatu, v čom mu zabránila kontrola.

27. Zo Zápisnice z pohovoru zo dňa 6.8.2012 súd zistil, že pri kontrole dňa 19.7.2012 nemal žalobca oblečenú služobnú rovnošatu. V rámci vyjadrenia k tomuto skutku žalobca uviedol, že sa k tomu nevie vyjadriť. Ak mal kraťase a tričko, tak vo vozidle bola extrémna teplota cca 60 stupňov.

28. Žalovaný do spisu založil aj Zoznam evidenčných cestovných lístkov vydaných žalobcom na dopravnú kartu č. XXXXXX, patriacu B.. K. D. v čase od 26.11.2012 do 29.6.2012 (celkom 56), z ktorých vyplýva poskytnutie zľavneného cestovného žalobcom v sume 0.20 € za každú cestu.

29. Zo Zoznamu evidenčných cestovných lístkov vydaných na dopravnú kartu č. XXXXXX, patriacu B.. K. D. vyplýva, že dňa 21.8.2012 takúto zľavu poskytol aj vodič C. C., dňa 6.9.2012 vodič C. N. a dňa 8.9.2012 aj vodič W. N..

30. Na pohovore dňa 19.9.2012 vodič C. N. uviedol, že o vydanie evidenčného cestovného lístka ho požiadal p. D., ktorý ale následne autobusom necestoval. Nevedel, že p. D. už u nich nepracuje. Z pohovoru bola vyhotovená Zápisnica.

31. Na pohovore dňa 21.9.2012 vodič W. N. uviedol, že o vydanie dôchodcovského lístka ho požiadal p. D., ktorý ale následne spojom necestoval a necestovala ním ani iná osoba. Dôvod takejto žiadosti p. D. mu nebol známy, ale lístok mu vydal, pretože to bol kolega. Nevedel, že p. D. už u nich nepracuje. Z pohovoru bola vyhotovená Zápisnica.

32. Na pohovore dňa 20.9.2012 vodič C. C. uviedol, že o vydanie cestovného lístka ho požiadal p. D.Ý., ktorý mu rozprával, že ho chcú prepustiť a že má nejaký problém s lístkami, že chce firme dokázať, že aj takéto cestovné lístky sa vydávajú. Následne s ním necestoval. Nevedel, že p. D. už u nich nepracuje. Z pohovoru bola vyhotovená zápisnica.

33. Zo Zápisnice z pohovoru zo dňa 20.8.2012 vyplýva pohovor žalovaného so žalobcom týkajúci sa neoprávnených jázd a krátenia tržieb. Žalobca sa vyjadril tak, že jazdy boli riadne vyznačené v DZVA vrátane dôvodu, ktorým bolo sprchovanie a hygiena. Pod hygienou má na mysli vykonanie veľkej potreby, čo nepovažuje za súkromnú záležitosť. V celom Pezinku sú prístupné len platené WC, zamestnávateľ mu nevytvoril vhodné pracovné podmienky na konečných staniciach. K vydaniu zľavnených cestovných lístkov sa žalobca vyjadril tak, že majiteľku dopravnej karty p. D. nepozná a zľavnené lístky vydáva len na občiansky preukaz. Po skončení pohovoru bolo žalobcovi doručené Okamžité skončenie pracovného pomeru.

34. Denný záznam o výkone autobusu (DZVA) zo dňa 6.7.2012 uvádza dispečerom neuznanú jazdu žalobcu za účelom sprchovania o 11,40 hod. zo žst. do garáže o 11,45 hod. a o 12,30 hod. z garáže na žst. o 12,35 hod. Žalobca uviedol extrémne teploty vo vozidle, cca 60 stupňov.

35. Denný záznam o výkone autobusu (DZVA) zo dňa 9.7.2012 uvádza dispečerom neuznanú jazdu navrhovateľa za účelom hygieny o 10,05 hod. nám do garáže o 10,10 hod. a o 10,25 hod. z garáže na nám. o 10,30 hod. Žalobca uviedol zvýšenú teplotu vo vozidle.

36. Denný záznam o výkone autobusu (DZVA) zo dňa 11.7.2012 uvádza dispečerom neuznanú jazdu za účelom sprchovania o 10,05 hod. z nám. do garáže o 10,10 hod. a o 10,25 hod. z garáže na nám. o 10,30 hod. Žalobca uviedol zvýšenú teplotu vo vozidle.

37. Denný záznam o výkone autobusu (DZVA) zo dňa 18.7.2012 uvádza dispečerom neuznanú jazdu za účelom hygieny o 8,10 hod. zo žst. do garáže o 8,15 hod. a o 9,30 hod. z garáže na žst. o 9,35 hod.

38. Denný záznam o výkone autobusu (DZVA) zo dňa 22.7.2012 uvádza dispečerom neuznanú jazdu za účelom osobnej hygieny o 11,40 hod. zo žst. do garáže o 11,45 hod. a o 13,00 hod. z garáže na žst. o 13,05 hod. Žalobca uviedol extrémne teplo vo vozidle.

39. Podľa čl. 4 bod 1.1. písm. m) a n) Pracovného poriadku žalovaného sa považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny s možnosťou výpovede, prípadne okamžitého skončenia pracovného pomeru, najmä nedovolené používanie dopravných prostriedkov, zariadení, materiálu a priestorov zamestnávateľa na súkromné účely; pri výkone práce vodiča porušenie zásad komerčnej služby, najmä neodovzdanie tržby v zmysle plánu odvodu prepravných tržieb, preprava cestujúceho bez cestovného alebo batožinového lístka, vydanie cestovného lístka v nižšej cene, než akú cestujúci zaplatil, alebo v rozpore s platným cenníkom, vydanie už raz predaného cestovného lístka, preprava cestujúceho s neplatným cestovným lístkom, nezastavenie autobusu dopravnej kontrole na znamenie, nezastavenie na autobusovej zastávke podľa platného cestovného poriadku, akýkoľvek nedovolený zásah do strojčeka na vydávanie cestovných lístkov, neslušné, neprofesionálne a arogantné správanie sa k cestujúcej verejnosti.

40. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zdôraznil, že za skutok - vynechanie dvoch spojov žalovaný nemohol dať žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru, nakoľko od jeho vykonania uplynula zákonná 2-mesačná prekluzívna lehota. Odmietol spreneveru finančných prostriedkov s tým, že žalovaný znemožnil žalobcovi ukladať tržby do zvláštnej peňaženky, preto prišlo k zmiešaniu jeho osobných financií s firemnými. Žalovaný mu znemožnil tržbu odovzdať, keďže v čase, ktorý bol určený na jej odovzdanie, u neho vykonával kontrolu. Schodok nebol 192,50 €, ale len 92,50 €. K neoprávneným jazdám uviedol, že žalovaný nezabezpečil žalobcovi vhodné pracovné podmienky, nezabezpečil vyhovujúcu teplotu vo vozidle, pitný režim, ani dôjdenie na WC. V záujme zachovania vlastného zdravia bol preto nútený dostaviť sa na najbližšiu možnú prevádzku žalovaného, ktorá bola vzdialená asi 1km od jeho pôsobiska. K poskytnutiu zľavnených cestovných lístkov uviedol, že žalobca vždy kontroloval cestujúceho, či má na zľavu nárok. Ide teda len o ničím nepodložené podozrenie žalovaného, ktoré nepostačuje k záveru, že žalobca porušil pracovnú disciplínu. Nedodržanie "dress code" bolo spôsobené extrémnou teplotou vo vozidle, na ktorú žalobca žalovaného stále upozorňoval. Dôsledkom horúčavy bolo spotenie žalobcu , znečistenie rovnošaty a jeho následné prezlečenie do civilného oblečenia.

41. Žalovaný sa snažil ukončiť so žalobcom pracovný pomer najmä z toho dôvodu, že žalobca odmietol podpísať Dodatok k pracovnej zmluve týkajúci sa horších mzdových podmienok než mal dovtedy. Žalovaný dokonca ponúkol žalobcovi skončenie pracovného pomeru dohodou, čo odmietol. Odvtedy sa zvýšila frekvencia kontrol, teda žalovaný hľadal dôvod pre skončenie pracovného pomeru. Žalobca tiež upozorňoval vedenie spoločnosti na porušovanie podmienok kolektívnej zmluvy týkajúcich sa valorizácií miezd zamestnancom a inicioval aj kontrolu z Inšpektorátu práce.

42. Žalobca nemal v úmysle poškodiť svojho zamestnávateľa, keď sa chodil schladiť na ubytovňu, intenzita jeho konania opísaná v jednotlivých skutkoch nenapĺňa intenzitu, ktorá sa vyžaduje pre okamžité skončenie pracovného pomeru.

43. Žalobca ďalej doplnil, že keď mal v Pezinku dlhšiu prestávku, išiel na ubytovňu za účelom vykonania hygieny. Nevedel, že to nemôže urobiť. Čo sa týka predaja zľavnených cestovných lístkov, do októbra 2012 vôbec nevedel, kto je p. D.. K noseniu "dress code" uviedol, že v extrémnych teplotách bolo nepísaným pravidlom, že sa vodiči prezliekali do ľahšieho oblečenia, nie do rovnošaty. Vozidlá, na ktorých jazdil, neboli vybavené klimatizáciou, nemohli si tam dať ani ventilátor. Keď vozidlo stálo na slnku 4-5 hodín, bolo nesmierne rozpálené. Čo sa týka obuvi, používal pri riadení obuv s pevnou pätou, sandále sú vidno len na fotke, kde bol mimo vozidla. K neodovzdaniu tržieb došlo z dôvodu, že mu žalovaný robil skoro každý deň po príchode do Bratislavy kontrolu. V deň, keď mu zistili schodok, potreboval peniaze na zaplatenie opravy svojho auta, preto použil peniaze žalovaného. Keby mu neurobili kontrolu, ktorú vykonali zjavne účelovo, išiel by do bankomatu a tržbu by odovzdal v poriadku. Nepotreboval použiť peniaze žalovaného na svoje obohatenie sa.

44. Žalovaný podal k výsluchu navrhovateľa písomné vyjadrenie doručené súdu 30.9.2013. K argumentácii žalobcu a jeho PZ k neodvedeniu tržieb uviedol, že každý vodič bol vybavený mincovníkom, kasičkou a látkovým vreckom so suchým zipsom, kde mohol ukladať tržby. Nemuselo teda prísť k zmiešavaniu peňazí z tržieb s osobnými financiami vodičov. Pre odporcu bolo ale vždy dôležité vyúčtovanie a odvedenie tržieb v ich správnej výške. Ak žalobca použil ich časť na súkromné účely, ide jednoznačne o útok proti majetku žalovaného. Žalobca použil z majetku žalovaného 192,50 €, táto suma zahŕňala zmenné v sume 100 € a tržbu v sume 92,50 €. K argumentácii ohľadom chýbajúceho "dress code" žalovaný uviedol, že ostatní vodiči rovnošatu používajú aj v letných mesiacoch, pričom aj pre nich nie je jednoduché vykonávať svoje pracovné povinnosti v neklimatizovaných vozidlách. Podľa štatistiky SHMÚ však teplotné podmienky v rozhodnom období neboli také neznesiteľné ako uvádza navrhovateľ. Dňa 19.7.2012, kedy bola vykonaná kontrola, bola teplota vzduchu o 12,00 hod. - 27 stupňov, teda medzi 14,00-15,00 hod. nemohla byť teplota vo vozidle cca 60 stupňov. Vozidlá žalovaného majú výklopné strešné okná a okná sú vybavené záclonami proti slnku. Tvrdenia žalobcu, že v nevhodnej obuvi bol zachytený mimo vozidla, svedčia o tom, že si je vedomý tejto nevhodnej obuvi, pričom skutočnosť, že sa do tejto obuvi prezul pri vystupovaní z vozidla v čase kontroly, je nepravdepodobná. K neoprávneným jazdám žalovaný uviedol, že žalobca mal možnosť vykonať hygienu a osprchovať sa na ubytovni v Pezinku pred jeho nástupom do služby. Počas výkonu služby mal možnosť vykonať hygienu (použiť bezplatné WC) buď priamo na Železničnej stanici, alebo v Dome kultúry. Okrem toho mal možnosť vykonať hygienu a osprchovať sa na Autobusovej stanici Mlynské Nivy v Bratislave, kde mal svoje pôsobisko a kde každý deň prichádzal o 14,10 hod. a mal k dispozícii 45 minút pred odchodom ďalšieho spoja. Namiesto toho sa neoprávnene s vozidlom presúval na ubytovňu, a to dokonca v čase určenom na manipuláciu. V dňoch 6., 9., 11., 18. a 27.7.2012 bola potreba ochladenia organizmu žalobcu v dvoch prípadoch o 11. hodine doobeda, v dvoch prípadoch o 10. hodine doobeda a v jednom prípade dokonca o 8. hodine ráno, pričom maximálna teplota vzduchu o 12,00 hodine ani raz neprekročila 30 stupňov Celzia. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný mu nezabezpečil pitný režim. Žalovaný vyplácal svojim vodičom pravidelne príplatky na pitný režim v letných mesiacoch, pričom v mesiaci jún 2012 išlo o sumu 36 €, júl 2012 o sumu 17 € a v auguste 2012 o sumu 17 €. K tvrdeniu žalobcu, že sa nepoznal s p. D. do októbra 2012 žalovaný uviedol, že ide o zjavne nepravdivé tvrdenie. Ak sa žalobca s p. D. nepoznal, potom nie je jasné, ako sa v septembri 2012 dostal k jej dopravnej karte, keď na ňu kupoval zľavnené cestovné lístky u svojich kolegov - vodičov C. C., W. N. a C. N.. Títo vodiči svorne vypovedali, že im kartu priniesol žalobca so žiadosťou o poskytnutie zľavneného lístka, na ktorý následne nikto necestoval. S uvedenými vodičmi sa konali pohovory a disciplinárne konania. O pravdivosti ich výpovedí nemá žalovaný dôvod pochybovať. K údajným pohnútkam, ktoré mali podľa žalobcu viesť žalovaného k skončeniu pracovného pomeru so žalobcom žalovaný uviedol, že sú taktiež nepravdivé. Dodatok k zmene pracovnej zmluvy nepodpísali ďalší dvaja vodiči, pričom neboli žiadne úvahy ukončiť s nimi pracovný pomer. Žalovaný nemá ani vedomosť o tom, že žalobca inicioval kontrolu zo strany Inšpektorátu práce. Rovnako nie je pravdivé ani jeho tvrdenie, že mal kandidovať na predsedu odborov. Žalobca si iba podal Prihlášku do odborovej organizácie, prijatý za člena však nebol.

45. Žalobcu žalovaný charakterizuje ako osobu s autoritárskym správaním, majúcu problém s akceptovaním pravidiel.

46. Žalobca podal k vyjadreniu žalovaného písomné Stanovisko doručené súdu 24.1.2014.

47. K neustrojenosti rovnošaty dňa 19.7.2012 uviedol, že v uvedený deň bola výmena vozidiel, žalovaný mu nezabezpečil pracovné oblečenie a pracovnú obuv, pričom pôvodnú si žalobca znečistil pri odovzdávaní vozidla do opravy, na čo upozornil aj zamestnancov kontroly, ktorí túto skutočnosť ignorovali. K neoprávneným jazdám uviedol, že nešlo o čierne jazdy, pretože boli zaznamenané v DZVA. Žalovaný nikdy žalobcu neoboznámil s tým, aký čas pred odchodom má pristaviť vozidlo na zastávku. Žalobca nikdy nevydal zľavnený cestovný lístok osobe, ktorá naň nemala nárok. Tvrdenie žalovaného, že vodiči N., N. a C. priamo vydali žalobcovi evidenčný lístok na DK p. D. je nepravdivá, nakoľko vodiči nikdy nevedia, či držiteľom DK je muž, alebo žena. Uvedení vodiči presne a detailne popísali skutok, ktorý sa udial podľa žalobcu s tým, že pri pohovore s p. N. bol prítomný generálny riaditeľ , teda vyhotovenie Zápisnice bolo pod nátlakom. Žalobca sa tiež domnieva, že ďalšie dve zápisnice boli už dopredu pripravené a dané len na podpis p. N. a p. C.. Žalobca žalovaného stále informoval o praktikách, ktoré voči nemu používali jeho vedúci zamestnanci, o diskriminácii, šikanovaní na pracovisku, vyvíjaní psychického nátlaku najmä od 4.5.2012, kedy bol z pôvodného turnusu preradený do Pezinka, s čím nesúhlasil a čo bolo dôvodom aj rozpadu jeho manželstva. Žalovanému zaslal 25 listov, v ktorých

ho upozorňuje na porušovanie Zákonníka práce. Žalovaný sám nedodržiaval pracovnoprávne predpisy, porušoval , Pracovnú zmluvu, Ústavu SR, vyhlášku MZV SR č.544/2007 , Kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa a tiež nariadenie vlády č.247/2006 Zb.

48. Žalovaný reagoval na predmetné Stanovisko písomným podaním doručeným súdu 3.3.2014 tak, že tvrdenia žalobcu buď nesmerujú k meritu veci, alebo ide o nové tvrdenia smerujúce k obhájeniu porušovania pracovnej disciplíny, ktorými doteraz žalobca neargumentoval. Žalovaný zdôraznil, že v okamžitom skončení pracovného pomeru je uvedených 5 skutkov a nie iba 3, ako sa to snaží preukázať žalobca.

49. Súd o veci rozhodol rozsudkom zo dňa 31.3.2016 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Mal za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru dal žalobcovi žalovaný dôvodne. Na odvolanie žalobcu súd druhej inštancie uznesením zo dňa 21.9.2017 pod č.k. 2CoPr/9/2016-523, v spojení s opravným uznesením zo dňa 10.11.2017 pod č.k. 2CoPr/9/2016-541 rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

50. Súd druhej inštancie poukázal na to (bod 18 opravného uznesenia), že: "skutky, uvedené v bode III ods. 2 okamžitého skončenia pracovného pomeru a to neoprávnené vynechanie dvoch spojov a nedovolené zadržanie tržieb, nie sú vymedzením dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru tak, ako to má na mysli . Obsahovo je to len popis okolností, ktoré predchádzali úkonu okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý popis okolností vysvetľuje intenzitu porušenia pracovnej disciplíny žalobcom s ohľadom na osobu žalobcu a jeho zamestnanca a jeho postoj k plneniu si pracovných úloh a povinností. Vyplýva to aj z ďalšieho obsahu znenia prejednávaného okamžitého skončenia pracovného pomeru na strane 3, v ktorom žalovaný vyslovene odkazuje len na nedovolené konanie žalobcu spočívajúce v neoprávnených jazdách s vozidlom žalovaného, vo vydávaní zľavnených cestovných lístkov neoprávnenej osobe a v neustrojenosti žalobcu. Tieto dôvody kvalifikuje ako závažné porušenie pracovných povinností, ktorých intenzitu zvyšuje len poukázaním na predchádzajúce porušenie pracovnej disciplíny skutkom nedovoleného zadržania tržieb (strana 3 ods. 9, posledná veta okamžitého skončenia pracovného pomeru)."

51. Súd druhej inštancie (v bode 19 a 20 opravného uznesenia) uviedol, že: " súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a v ďalšom konaní vyhodnotí platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru daného žalobcovi dňa 20.8.2012 len vo vzťahu k tým dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré sú uvedené tak, že z nich nevznikajú pochybnosti o tom, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí."

52. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce (účinného v čase skončenia pracovného pomeru) zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu

53. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

54. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

55. Podľa § 81 písm. a), b), c), a e) Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu; byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať

pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času; dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený; hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.

56. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru. Právna kvalifikácia závažného porušenia pracovnej disciplíny závisí na okolnostiach konkrétneho prípadu. Prihliada sa pri tom nielen na osobu zamestnanca, ale aj na pracovnú pozíciu, ktorú zastáva, k miere zavinenia, spôsobu porušenia pracovnej disciplíny, ale aj k času a situácii, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, intenzitu porušenia pracovných povinností, dôsledku porušenia pracovnej disciplíny, spôsobenie škody a podobne. Zamestnávateľ môže bližšie konkretizovať prípady závažného porušenia pracovnej disciplíny vo svojom vnútornom predpise. Konkretizácia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru môže byť rôzna. Niekedy stačí stručné zdôvodnenie avšak vždy musí byť zamestnancovi zrejmé, ktoré porušenie pracovnej disciplíny sa mu vytýka a je dôvodom na skončenie pracovného pomeru.

57. V prejednávanej veci vymedzil žalovaný žalobcovi v okamžitom skončení pracovného pomeru celkom päť skutkov:

1/ Neoprávnené jazdy vozidlom aj počas výkonu práce , spojené s presúvaním sa na ubytovňu pre vodičov zo zastávky Pezinok - žel. stanica a Pezinok - námestie za účelom hygieny (sprchovania), v dňoch 6.7., 9.7., 11.7., 18.7. a 27.7.2012 a to bez príkazu. Uvedený skutok mal súd preukázaný z Denných záznamov o výkone vozidla (DZVA). Žalobca presuny nepoprel. Argumentoval, že tým, že ich sám uviedol do denných záznamov, preto nemohlo ísť o tzv. "čierne jazdy". Túto argumentáciu súd považoval za bezvýznamnú. Žalobca si musel byť vedomý toho, že jeho jazdy boli zaznamenané na tachografe aj online systéme sledovania vozidiel a teda ich ani nemohol zatajiť. Uskutočňovanie presunov zdôvodňoval žalobca potrebou vykonania hygieny, či osprchovania (osvieženia) v horúcich dňoch, avšak denné záznamy preukázali, že dva krát boli presuny vykonané o desiatej hodine, dva krát o jedenástej hodine a raz dokonca o ôsmej hodine ráno, kedy potreba osvieženia sa, či osprchovania ešte nemohla byť taká akútna a potreba vykonania toalety mohla byť uspokojená priamo na Železničnej stanici, alebo v Dome kultúry, kde sa nachádzajú bezplatné WC. Žalobca presunmi najazdil v uvedených dňoch celkom 16 km a časť presunov zasiahla aj do času určeného na obsluhu cestujúcich, teda žalobca nepristavil vozidlo na zastávku podľa turnusového príkazu, o ktorom mal bezpochyby vedomosť, keďže išlo o jeho základnú pracovnú povinnosť. Žalovaný mal pre vodičov zabezpečené sprchy a toalety na autobusovej stanici Mlynské Nivy, kde mal žalobca každý deň príchod o 14,10 hodine, s prestávkou 45 minút do ďalšieho spoja, teda na sprchu aj toaletu mal vždy dostatok času. Žalobca v priebehu konania menil svoju argumentáciu podľa toho, ako mu žalovaný jeho pôvodné zdôvodnenia presunov, postupne vyvracal. Najskôr tvrdil potrebu osvieženia sa v letných horúčavách a keď mu žalovaný preukázal, že presuny robil aj v doobedňajších hodinách, tvrdil, že musel ísť na veľkú potrebu, pričom na stanovišti sa nachádzalo len platené WC. Keď mu žalovaný aj túto argumentáciu vyvrátil tým, že na stanici sa nachádza bezplatné WC rovnako ako aj v Dome kultúry, žalobca uviedol, že mal akútne zdravotné ťažkosti. Túto skutočnosť mal však nahlásiť dispečerovi, pretože mohla mať vplyv na bezchybné plnenie si pracovných povinností vodiča a bezpečnosť cestujúcich, čo žalobca neurobil. Súd mal v tomto prípade za to, že žalobca sa vykonávaním presunov správal svojvoľne , pričom išlo o konanie vedomé, v rozpore s oprávneným záujmom a na škodu svojho zamestnávateľa.

2/ Poskytovanie zľavnených cestovných lístkov na dopravnú kartu s č. XXXXXX, ktorej majiteľkou bola B.. K. D., pričom táto nespĺňala podmienky na poskytnutie zľavy. Žalobca sa bránil tým, že dopravná karta bola prenosná, jej majiteľku až do októbra 2012 poznal iba z videnia. Na otázku ako sa s ňou v októbri 2012 vlastne zoznámil uviedol, že je to jeho osobná vec. Ďalej uvádzal, že žalovaný nevie tento skutok preukázať a teda je len v rovine jeho podozrení. Súd sa s jeho tvrdením nestotožnil. Obsah zápisníc z pohovorov vodičov N., N. a C. preukazuje, že žalobca ich požiadal, aby mu na dopravnú kartu poskytli zľavnený cestovný lístok, pričom sa zistilo, že išlo o dopravnú kartu s č. XXXXXX, čím sa žalobca sám usvedčil z konania, ktoré mu žalovaný kladie za vinu. V čase, keď žalovaný tento skutok zahrnul do okamžitého skončenia pracovného pomeru, mal zistené, že na dopravnú kartu p. D. poskytoval zľavu výlučne žalobca, ostatní vodiči (s výnimkou vodičov N., N. a C., ktorí tak urobili až následne na požiadanie žalobcu, za čo boli disciplinárne potrestaní) na túto kartu zľavu nikdy neposkytli, čo vyplýva z opisu lístkov založených v spise. Žalobca súdu a ani žalovanému nikdy nevysvetlil, ako sa dostal k

dopravnej karte p. D. a prečo žiadal svojich kolegov, aby mu na ňu poskytli zľavu, keď on údajne na túto kartu zľavu neoprávnenej osobe nikdy neposkytol. Jeho tvrdenie, že títo vodiči boli k výpovediam proti nemu donútení žalovaným súd považoval za nepreukázané a nezmyselné. Skutok žalobcu, ktorým neoprávnene poskytoval zľavu z cestovného osobe, ktorá na ňu nemala nárok, mal súd dostatočne preukázaný z vlastného následného konania žalobcu, ktorým sa z tohto skutku sám usvedčil. Konanie, ktorým zamestnanec kráti tržby svojho zamestnávateľa je nepochybne konaním, za ktoré je možné dať okamžité skončenie pracovného pomeru a to i napriek tomu, že ním zamestnávateľovi v sledovanom období nevznikla veľká škoda. Ide totiž o konanie, ktoré mohlo do takejto škody v prípade absencie zásahu zamestnávateľa prerásť, teda ide o útok proti majetku zamestnávateľa, čo je v rozpore s jeho oprávnenými záujmami.

3/ Nepoužívanie "dress code", zistené v rámci kontroly ustrojenosti vodičov dňa 19.7.2012, keď mal navrhovateľ na sebe namiesto služobnej rovnošaty oblečené len tielko a krátke nohavice. Na svoju obranu žalobca najskôr uviedol, že bolo teplo, spotil sa a preto sa prezliekol. Neskôr uvádzal, že v uvedený deň viezol vozidlo do opravy, pričom sa znečistil a musel sa prezliecť. Pre výmenu vozidiel mu odporca údajne nezabezpečil oblečenie ani obuv. Následne tiež tvrdil, že fotografia, ktorá ho v tielku, krátkych nohaviciach a šľapkách zachytáva, bola vyhotovená v momente, keď bol mimo vozidla a dokonca, že bola vyhotovená v iný deň, než bol deň kontroly zo strany žalovaného. Tieto tvrdenia považoval súd taktiež za účelové. Žalobca skutočnosť, že nemal v deň kontroly, teda 19.7.2012, oblečenú služobnú rovnošatu, ale krátke nohavice, tielko a šľapky s voľnou pätou, nijako na pohovore u zamestnávateľa nepoprel. Toto konanie sa snažil ospravedlniť a zľahčiť rôznymi dôvodmi, ktoré menil podľa aktuálnej potreby. Aj z tohto jeho konania možno vyvodiť, že prístup žalobcu k plneniu si jeho pracovných povinností a príkazov zamestnávateľa bol ľahkomyseľný až laxný.

4/ Vynechanie dvoch spojov dňa 9.5.2012. Vzhľadom na uplynutie prekluzívnej dvojmesačnej lehoty súd tento skutok ako dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru neuznal, prihliadol naň však z pohľadu hodnotenia žalobcu ako na skutok, ktorý charakterizuje jeho osobu ako zamestnanca, ktorý si neplnil svoje pracovné povinnosti v súlade s požiadavkami zamestnávateľa a sústavne porušoval pracovnú disciplínu, čo napokon viedlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Prístup žalobcu k plneniu si svojich pracovných povinností súd vyhodnotil ako rozporný so zákonom.

5/ Nedovolené zadržiavanie tržieb v úhrnnej výške 935,50 € v dňoch od 6.7.2012 do 16.7.2012 za súčasného zistenia schodku vo výške 192,50 € zisteného pri kontrole dňa 20.7.2012. Navrhovateľ sa bránil tým, že mu pri kontrole nebolo umožnené vybrať z bankomatu chýbajúce peniaze, ktoré použil na zaplatenie opravy svojho auta. Zadržiavanie tržieb zdôvodnil tým, že zháňal súčiastky na svoje auto a preto nič nestíhal. Svoju chybu pri pohovore vykonanom dňa 20.7.2012 uznal, avšak v priebehu súdneho konania tvrdil, že mu odporca nedal zvláštnu peňaženku na ukladanie tržieb a preto prišlo k zmiešaniu jeho vlastných peňazí s tržbami. Toto tvrdenie súd považoval za nepravdivé, keďže každý vodič bol vybavený kasou, mincovníkom a pláteným vreckom, teda k tvrdenému zmiešaniu jeho vlastných peňazí a peňazí zamestnávateľa, nemohlo dôjsť. Aj v prípade, že by navrhovateľ zmiešal vlastné peniaze s peniazmi z tržieb, bol povinný tržbu odovzdať v plnej výške. I keď z časti IV. Okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva, že odporca všetky vyššie uvedené konania, teda aj konania uvedené v časti I., II. a III. (čo sú aj uvedené dva posledné skutky) považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré bolo dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru, v zmysle záverov súdu druhej inštancie súd nemohol ani tento posledný skutok zahrnúť medzi skutky, pre ktoré žalovaný so žalobcom okamžite skončil pracovný pomer. Aj naň však prihliadol ako na okolnosť, ktorá charakterizuje osobu žalobcu ako zamestnanca, ktorý sústavne konal v rozpore s oprávneným záujmom svojho zamestnávateľa.

58. Súd mal za to, že žalobca svojim konaním, ktoré je vyššie opísané v prvých troch skutkoch, porušil závažným spôsobom pracovnú disciplínu a teda bol namieste postup žalovaného, ktorý s ním okamžite skončil pracovný pomer. Porušenie pracovnej disciplíny bolo opakované, vedomé a svojvoľné, v pomerne krátkom časovom úseku. Vychádzajúc aj z obsahu listín, ktorými žalobca upozorňoval žalovaného na porušovanie právnych predpisov, dospel súd k záveru, že žalobca svoju nespokojnosť s jeho preradením na inú linku počnúc dňom 4.5.2012, začal prejavovať svojvoľným správaním, ktoré spočívalo vo vedomom nedodržiavaní stanovených pravidiel a pracovných povinností. O tom svedčí aj ďalšie porušenie jeho pracovných povinností spočívajúce v svojvoľnom vynechaní dvoch spojov bezprostredne po jeho preradení na inú linku. Vzhľadom k tomu, že žalovaný ako prepravná spoločnosť

zamestnáva viac ako 300 vodičov a ich pracovnú disciplínu a morálku musí udržať na primeranej úrovni, nemohol si dovoliť žalobcu ďalej zamestnávať. V konaní sa nepreukázalo tvrdenie žalobcu o šikane zo strany žalovaného pre nepodpísanie Dodatku k Pracovnej zmluve. Tento dodatok nepodpísali aj iní zamestnanci žalovaného, ktorí u neho doteraz pracujú , pričom svoj nesúhlas s Dodatkom neprejavili porušovaním pracovnej disciplíny. Tiež nebolo zistené, že k zvýšeným kontrolám zo strany žalovaného prišlo aj z dôvodu, že žalobca dal na žalovaného podnet na Inšpektorát práce. Žalovaný nemal vedomosť, že to bol žalobca, ktorý kontrolu inšpektorátu vyvolal. Žalobca dokonca obvinil žalovaného z rozpadu jeho manželstva, čo svedčí o tom, že má nekritický pohľad na vlastné zlyhania a chýba mu sebareflexia. Žalobcu nikto nenútil porušovať pracovnú disciplínu, správať sa svojvoľne a nedodržiavať pokyny a pravidlá zamestnávateľa. Ak aj žalovaný vykonával u žalobcu zvýšené kontroly, tieto boli plne namieste, keďže sa nimi vždy zistilo závažné a vždy iné porušenie pracovnej disciplíny. Ak by si žalobca zodpovedne plnil svoje pracovné povinnosti, zvýšené kontroly zo strany žalovaného , na ktoré má tento plné právo, by mu nemohli nijako uškodiť. Súd vyhodnotil osobu žalobcu ako človeka, ktorý má problém s dodržiavaním pravidiel stanovených žalovaným, vytvára si pravidla vlastné , pretože ich považuje za jediné správne. Ak sa jeho konanie so stanovenými pravidlami nezhoduje, fabuluje názor, že nemusí plniť pokyny, ktoré nie sú v súlade so zákonom, čo nie je možné akceptovať.

59. Konanie žalobcu opísané vo vyššie uvedených troch skutkoch s prihliadnutím na skutočnosti komplexne charakterizujúce jeho postoj k ne/ plneniu si pracovných povinností súd vyhodnotil tak, že už prvé tri skutky dosahujú intenzitu potrebnú pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného. Žalovaný nemohol dať žalobcovi výpoveď, pretože by sa na neho počas plynutia výpovednej doby nemohol plne spoľahnúť.

60. Vychádzajúc z vyššie vykonaného dokazovania a citovaných právnych predpisov súd rozhodol tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Keďže kladné vyhovenie žalobe o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru je základným predpokladom pre priznanie náhrady mzdy, vzhľadom na neúspech v základe veci bola táto náhrada súčasťou zamietnutej žaloby.

61. Ako nadbytočný súd posúdil výrok o určenie, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného založený pracovnou zmluvou zo dňa 17.3.2006 naďalej trvá, keďže trvanie pracovného pomeru v prípade, že by súd žalobe vyhovel, sa predpokladá priamo zo zákona.

62. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaný bol v spore úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).