Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Csp/4/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Antóniou Salayovou v sporovej spotrebiteľskej veci žalobcu : Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO : 31 575 951 proti žalovanému : M. R., T.. XX.XX.XXXX, H. R. XXXX/XX, XXX XX I. H., o zaplatenie 1.436,80 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.436,80 Eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1.436,80 Eur od 19.01.2018 do zaplatenia, úrok 80,94 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 80,94 Eur od 19.01.2018 do zaplatenia a úrok z omeškania 1,25 Eur, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žaloba žalobcu o zaplatenie úroku 17,90 % ročne zo sumy 1.436,80 Eur od 19.01.2018 do zaplatenia sa zamieta.

III. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %. Náhradu trov konania je povinný zaplatiť žalobcovi žalovaný. Výška trov konania bude určená samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 19.02.2018 domáhal o zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom. Tvrdil, že žalovaný neuhradil dlh zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ani nároky z omeškania, do ktorého sa dostal neplnením povinnosti zo zmluvy. Súčasne si uplatnil aj náhradu trov konania.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Tvrdenia žalobcu nespochybnil.

3. Z pripojenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ( č.l. 6 ) vyplýva, že žalobca a žalovaný uzavreli písomnú úverovú zmluvu. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.000,00 Eur. Žalovaný mal úver splácať v zmluvne dohodnutých splátkach vo výške 50,67 Eur mesačne po dobu 60 mesiacov. Keďže úver riadne nesplácal vyzval ho žalobca na zaplatenie omeškaných splátok a súčasne ho upozornil na možnosť zosplatnenia ( č.l. 13 ). K žalobe žalobca pripojil prehľad splácania ( č.l. 9 ), spôsob výpočtu dlhu na istine ( č.l. 9 ), prehľad splácania po zosplatnení ( č.l. 10 ), výpočet zmluvných úrokov a úrokov z omeškania ( č.l. 10 druhá strana + č.l. 11 ), výpočet úrokov z omeškania ( č.l. 12 ). Listom zo dňa 15.11.2017 zaslal žalovanému opakované upozornenie ( č.l. 13 ). Výzvou zo dňa 18.01.2018 vyzval žalovaného na predčasné splatenie ( č.l. 14 ).

4. Z vyššie uvedeného skutkového stavu veci bol ustálený nasledovný právny stav veci. Žalobcu vystupoval a konal ako dodávateľ v zmysle ust. § 52 ods. 3/ Obč. zák., lebo poskytoval služby, ktoré má v obchodnom registri zapísané ako predmet činnosti. Žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako

spotrebiteľ podľa ust. § 52 ods. 4/ Obč. zák., lebo konal pre svoju osobnú potrebu a opak preukázaný nebol a ani zo zmluvy nevyplýva. V zmysle zák. ust. § 52 ods. 1/ Obč. zák. tak ide o spotrebiteľskú zmluvu uzavretú medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie úveru, teda poskytnutie finančných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru. V súhrne tohto je potom zrejmé, že ide o vzťah spotrebiteľský zo spotrebiteľskej zmluvy, zo spotrebiteľskej zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zák. o spotrebiteľských úveroch . Žalobca existenciu žalovanej sumy 1.436,80 Eur, úrokov 80,94 Eur ako dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá má všetky náležitosti, preukázal. Preukázal aj platnosť zosplatnenia v zmysle zák. ust. § 565 a 53 Obč. zák. Preukázal aj omeškanie žalovaného s plnením dlžnej sumy 1.436,80 Eur a tiež sumy 80,94 Eur od 19.01.2018 do zaplatenia v zmysle zák. ust. §517 ods. 1/ Obč. zák. V tomto rozsahu bolo jeho žalobe vyhovené.

5. Žalobca žalobou žiadal aj o úhradu úrokov z úveru vo výške 17,90 % ročne zo sumy 1.436,80 Eur od 19.01.2018 do zaplatenia. V tomto rozsahu jeho žaloba dôvodná nie je. Tento záver vyplýva predovšetkým z ustanovenia § 503 ods. 1/ Obch. zák., podľa ktorého je záväzok vrátiť úrok splatný „spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky“. Citované ustanovenie vychádza zo zásady, že veriteľ má nárok na úroky ako zmluvnú odplatu za užívanie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere. Vyplýva z toho, že zmluvná odplata patrí veriteľovi len za čas, počas ktorého dlžník užíva peňažné prostriedky v súlade so zmluvou. V momente, kedy užívanie peňažných prostriedkov zo strany dlžníka je v rozpore so zmluvou ( lebo ich nevrátil v lehote splatnosti, či už dohodnutej v zmluve alebo v dôsledku predčasného zosplatnenia), ide o omeškanie upravené osobitnými predpismi, na ktoré sa viažu iné (zákonné) nároky, a tieto možno zmluvne upraviť ( modifikovať ) len v tom rozsahu, v akom to zákon pripúšťa. Opačný výklad by podľa názoru súdu viedol k neprimeranému a nedôvodnému zvýhodneniu veriteľov poskytujúcich peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere (§ 497 a nasl. Obch. zák.) alebo zmluvy o pôžičke (§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka) oproti všetkým iným veriteľom peňažných prostriedkov. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ale aj podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. je totiž maximálna sadzba úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch (a tým aj vo vzťahoch so spotrebiteľom, porov. § 369 ods. 1 tretiu vetu Obch. zák.) kogentná a nemožno sa od nej dohodou odchýliť (porov. judikát R 5/2000). Tým, že by sa veriteľovi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere dovolilo žiadať za dobu omeškania popri úrokoch z omeškania aj zmluvné úroky, by sa táto kogentnosť v podstate obchádzala. Takáto možnosť by bola pritom dostupná len veriteľom úverov a pôžičiek, keďže len tieto umožňujú dohodu o úroku na dobu užívania peňažných prostriedkov. Žalobcovi tak patrí úrok len za obdobie do zosplatnenia. Pokiaľ ide o otázku nároku veriteľa na úrok z poskytnutého úveru za čas po jeho zosplatnení, je nutné poukázať na konštantnú judikatúru vyšších súdov, od ktorej nebol dôvod sa odkloniť ( napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave 24Co/34/2017 - 148 zo dňa 07.02.2018 ). Preto nie je možné akceptovať argumentáciu žalobcu s odkazom na rozhodnutia, ktorými bol nárok na úroky po zosplatnení posúdený ako dôvodný. Výkladom zák. ust. § 503 ods. 1/ Obchod. zák. úroky z úveru prináležia veriteľovi len za čas do splatnosti dlhu a následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť úroky z omeškania. V tomto smere je potrebné poukázať na závery Najvyššieho súdu SR obsiahnuté v rozhodnutí R 59/1998 (sp. zn. 4Obo 143/98), boli prijaté aj v potvrdzujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co 30/2012-145 z 30.5.2012, ktoré úsudky súdov napokon akceptoval i Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18.9.2012. K záveru súdov, že „pokiaľ veriteľ pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru“, Ústavný súd SR v predmetnom rozhodnutí konštatoval, že nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. Žiada sa dodať, že pri poskytnutí úveru si zmluvné strany dojednávajú ako úroky, tak i lehotu na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. Zákon teda umožňuje veriteľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku prirodzene sledujú úroky dohodnutú dobu poskytnutia finančných prostriedkov, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má veriteľ právo splatnosť skrátiť. Niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť po splatnosti úveru (po ukončení zmluvného úverového vzťahu) úroky popri úrokoch z omeškania. Ak úver nie je po splatnosti splatený, zákon priznáva veriteľovi za zadržiavanie jeho finančných prostriedkov sankcie či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta). Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa má za následok absenciu požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Po

nadobudnutí splatnosti úveru (či už celého alebo jednotlivých splátok) veriteľovi vzniká nárok na vrátenie požičanej sumy, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu splatnosti úveru (alebo jeho časti). Ak teda nastal stav, kedy dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba (pretože tieto sú už splatné) a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kedy by bol dlžník vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu dlžník na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby ku zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však dlžníkovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku ( bod 22 rozsudku Krajského súdu V Trnave 24Co/34/2017 - 148 zo dňa 07.02.2018 ). V nedôvodnej časti tak bola žaloba žalobcu zamietnutá.

6. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, z ktorého sa môžu uplatniť trovy konania ( neúspešný bol v časti úrokov požadovaných percentuálnym vyjadrením, pričom z týchto sa trovy nevyčísľujú ) a preto mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania v plnej výške podľa ust. § 262 ods. 1/ CSP. O výške bude rozhodovať vyšší súdny úradník s poukazom na ust. § 272 ods. 2/ CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu( § 362 ods. 1/ ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e ) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1/ ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3/ ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 362 ods. 1/ ).