Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

0Er/235/1999

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: SR - Okresný úrad Bardejov, so sídlom Dlhý rad 16, 085 77 Bardejov, proti povinnému 1/: X. P., narodený: XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX, XXX XX O., povinnému 2/: U. O., narodený: XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX O., povinnému 3/: Q. O., narodený: XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX O., pre vymoženie 199,16 € a trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekučné konanie z a s t a v u j e .

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi MVDr. Mgr. Pavlovi Kovaľovi trovy exekúcie vo výške 66,64 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Dňa 23.02.1999 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora MVDr. Mgr. Pavla Kovaľa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie istiny a trov exekúcie spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 14.01.1999 a s exekučným titulom - Rozhodnutie Okresného úradu Bardejov č.: X/XX/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.08.1998. Exekučné konanie sa začalo dňa 18.01.1999.

2. Tunajší súd vydal dňa 26.03.1999 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5701 005781.

3. Podaním súdneho exekútora zo dňa 30.11.2015 exekútor podal podnet na zastavenie predmetnej exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), nakoľko vykonaným šetrením zistil, že povinní sú nemajetní a ich majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor ďalej uviedol, že si uplatňuje trovy exekučného konania, ktoré vyčíslil spolu vo výške 125,12 Eur s DPH.

4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví ak, majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

6. Súd preskúmal podaný podnet exekútora spolu s predloženým exekučným spisom a zistil, že povinní nevlastnia žiaden majetok, ktorý by bol postihnuteľný exekučným konaním. Vzhľadom k uvedenému tunajší súd mal za preukázané, že sú splnené dôvody na zastavenie exekučného konania v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko ďalšie vedenie exekučného konania by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti, preto súd rozhodol o zastavení exekučného konania. Ďalej sa súd zaoberal trovami, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi vykonaním predmetnej exekúcie.

7. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

8. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

9. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

· trovách konania teda súd rozhodol v súlade s § 196, § 200 ods. 5 v spojení s § 203 ods. 2 zák. č. 233/1995Z.z. a § 14, § 15 a § 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.06.2006 tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 66,64 EUR a zaviazal oprávneného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

10. Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a), b) Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhl. č. 288/1995 Z.z.“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

11. Podľa ust. § 15 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

12. Súdny exekútor si uplatnil odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky vo výške 19,92 EUR za čas vynaložený na vykonanie úkonov preštudovanie a spracovanie návrhu na vykonanie exekúcie, zmluvy o vykonaní exekúcie, výzvy na doplnenie návrhu 2x, doplnenie návrhu na OS BJ, podanie správy oprávnenému 1x, predloženia + vyúčtovanie trov exekúcie, vypracovanie vrátenie poverenia, vystavenie konečného vyúčtovania účastníkom konania a súdu a vystavenie faktúry. Súd nepriznal exekútorovi odmenu za čas strávený vykonaním zmluvy o vykonaní exekúcie, žiadosť o poskytnutie súčinnosti - zamestnávateľ povinného, podanie správy oprávnenému 1x, vypracovanie predloženia + vyúčtovanie trov exekúcie, vypracovanie vrátenie poverenia, vystavenie konečného vyúčtovania účastníkom konania a súdu a vystavenie faktúry. Pokiaľ ide o zmluvu o vykonaní exekúcie a preštudovanie a spracovanie návrhu, súd nepriznal náhradu exekútorovi z dôvodu duplicity, nakoľko v ust. § 15 Vyhlášky sú taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou. Úkony exekučnej činnosti vymenované v tomto ustanovení vyňal normotvorca z časového spôsobu odmeňovania úkonov. Z toho vyplýva, že je vylúčená kumulácia odmeny za úkony uvedené v § 15 ods. 1 Vyhlášky paušálnou sumou podľa § 14 ods. 3 Vyhlášky (znenie účinné do 30.4.2008) a odmenou podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky. Tieto úkony exekučnej činnosti sú odmeňované paušálnou sumou, a preto je neprípustné tento úkon exekučnej činnosti odmeňovať aj podľa časového hľadiska tým spôsobom, že sa tieto úkony inak označia. Úkon získanie poverenia nesporne v sebe zahŕňa aj samotné vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie a preštudovanie a spracovanie návrhu (za ktoré odmena súdnemu exekútorovi vôbec nepatrí nakoľko ide o bežnú administratívnu prácu vykonanú v súvislosti s exekučnou činnosťou náhrada za ktorú je už zahrnutá v odmene súdneho exekútora - § 25 Vyhlášky). Súd má za to, že paušálne odmeňovaný úkon získanie poverenia na vykonanie exekúcie zahŕňa aj vypracovanie tejto

zmluvy. Z rovnakého dôvodu súd nepriznal exekútorovi náhradu za preštudovanie a spracovanie návrhu a výzvy na doplnenie tohto návrhu, nakoľko tento úkon je odmenený úkonom získanie poverenia, teda súd ho nepriznal exekútorovi z dôvodu duplicity. Pokiaľ ide o ostatné úkony exekútora, teda podanie správy oprávnenému 1x, vypracovanie predloženia + vyúčtovanie trov exekúcie, vypracovanie vrátenie poverenia, vystavenie konečného vyúčtovania účastníkom konania a súdu a vystavenie faktúry, súd nepriznal exekútorovi náhradu za tieto úkony, nakoľko ide o jednoduché administratívne úkony, ktoré nesmerujú priamo k vymoženiu pohľadávky oprávneného, teda nejde o čas účelne vynaložený na exekúciu. Úkony vypracovania predloženia + vyčíslenie trov exekúcie a vystavenie faktúry súdny exekútor nevykonáva v záujme dosiahnutia vymoženia pohľadávky oprávneného ale vo vlastnom záujme (ako účastníka konania), preto tento čas nie je možné hodnotiť ako účelne vynaložený na exekúciu a za tento mu priznať odmenu.

13. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. b) a § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. vo výške 49,80 EUR (15 úkonov po 3,32 Eur/úkon), a to za úkon získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1x, preverovanie majetku povinného cez MV 3x, preverovanie platiteľa mzdy povinného 2x cez OkÚ Bardejov a ÚPSVaR, preverovanie zamestnávateľa povinného 3x, účtov povinného 3x a preverovanie bydliska povinného 3x. Súd naopak nepriznal exekútorovi náhradu za úkony preverovanie majetku povinného cez katasterportál 3x, nakoľko ide o jednoduché administratívne úkony prostredníctvom webového prehliadača katasterportál.sk, ktorý je bezplatný, teda exekútorovi nevznikajú ani žiadne výdavky spojeného s jeho užívaním. Súd rovnako nepriznal exekútorovi odmenu za úkon doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1x, nakoľko za správneho použitia gramatického výkladu ustanovenia § 15 ods. 1 Vyhlášky patrí exekútorovi odmena len za jedno vykonané doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. V opačnom prípade by odmena za takýto úkon exekučnej činnosti bola upravená rovnako ako v písm. g) až j) § 15 ods. 1 Vyhlášky, kde je odmena exekútora výslovne viazaná na každý takýto úkon exekučnej činnosti.

14. Súd pri priznaní hotových výdavkov titulom poštovného vychádzal z predloženého exekútorského spisu a v ňom založených doručeniek. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu poštovného v sume 5,73 EUR v súlade s predloženým spisovým materiálom, podľa počtu doručeniek, resp. vrátených nedoručených zásielok. Súd naopak exekútorovi nepriznal náhradu titulom budúceho poštovného vo výške 6,20 Eur, nakoľko exekútor súdu nepreukázal opodstatnenosť tohto výdavku. Súd taktiež exekútorovi nepriznal náhradu za poplatky vo výške 2,70 Eur (poplatok za portál banky 3x a poplatok za portál REGOB 3x), nakoľko exekútor súdu nepreukázal výšku týchto poplatkov.

15. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani požadovanú náhradu vo výške 3,32 EUR súdnym exekútorom špecifikovanú ako „hotové výdavky /spinky, papier, farba/“. Súd názor súdneho exekútora, že takéto výdavky sú hradené v rámci náhrady hotových výdavkov nezdieľa a má za to, že požadovanú náhradu súdnemu exekútorovi priznať nemožno, a to z nasledujúcich dôvodov. 16. Vyhláška MS SR č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods. 1 tak, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Následne táto vyhláška vo svojich spoločných a záverečných ustanoveniach v § 25 autoritatívne stanovuje, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. 17. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 vyhlášky, a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (papier, farba, spinky, spisový obal atď.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej - ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na spisové obaly, etikety, obálky, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky neprináleží, nakoľko ani pri akokoľvek extenzívnom výklade § 22 vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne

uvedeným výdavkom, za ktoré exekútorovi náhrada patrí. Na základe výkladu ustanovenia § 22 vyhlášky, § 25 vyhlášky a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul vyššie spomínané náklady vrátane nákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov, náhrada ktorých patrí súdnemu exekútorovi úmyselne preto, lebo predpokladal, že tieto náklady si exekútor bude uhrádzať z odmeny za svoju činnosť, nepochybne aj z dôvodu, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov v ich konkrétnom číselnom vyjadrení v danom mieste a čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo značne obtiažne resp. v mnohých prípadoch nemožné. Za pravdu tomuto výkladu dáva aj historický exkurz do vývinu predmetnej právnej úpravy, ktorý už podal Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa 27.9.2012, sp. zn. 17CoE/199/2012, v zmysle ktorého Ministerstvo spravodlivosti SR ako predkladateľ návrhu vyhlášky, ktorou sa mala meniť a dopĺňať vyhláška č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 405/2006 Z.z. navrhovalo, aby § 22 vyhlášky znel: 1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí exekútorovi náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy, fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu. 2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 EUR (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu. 3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“ 18. V navrhovanom znení § 22 bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových výdavkov v paušálnej sume. Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k §-u 25 vyhlášky pripojiť vetu: „Administratívne náklady nie sú súčasťou administratívnych prác“. V dôvodovej správe k návrhu vyhlášky predkladateľ zdôvodnil svoj návrh tým, že určenie náhrady hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli a zhospodárni exekučné konanie a zjednotí sa výklad § 22 a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v odmene exekútora zahrnutá len náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou (mzdové náklady) alebo aj náklady na administratívny, kancelársky materiál (papier, obaly, obálky a pod.), pretože prax súdov pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora nie je jednotná a súdy si tieto pojmy zamieňajú. V prípade kancelárskeho materiálu ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo súčasťou spisu, ktoré súdny exekútor zaobstaráva zo svojho majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní exekúcie pre oprávneného. Navrhované zmeny schválené neboli. 19. Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva dospel aj tento súd k záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej je zahrnutá aj odmena za administratívne práce obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviť právo exekútora na náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že v odmene sú zahrnuté nielen náklady na „administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (administratívne náklady). Kancelárske potreby pritom možno považovať za nevyhnutné a bez vynaloženia prostriedkov na ich zabezpečenie by ani nebolo možné exekúciu uskutočniť. Vzhľadom na ich význam pre možnosť vedenia exekúcie, je súd toho názoru, že zo strany zákonodarcu nemohlo dôjsť k ich opomenutiu pri uvedení príkladného výpočtu jednotlivých položiek hotových výdavkov. 20. Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol na Ústavnom súde SR, a to v konaní I.ÚS 157/08 posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná ústavná udržateľnosť právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci (jednalo sa o právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č.k. 3 CoE 4/2006-28 z 25. júna 2007 že „bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov“). Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008 č.k.

I. ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu keďže krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. 21. V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu nie je možné súdnemu exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora teda nie je nijako nový, či prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach iných súdov, ktoré takisto náhradu týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery súdu, ktorý je navyše povinný rešpektovať princíp právnej istoty v právnom štáte, nijako neodlišujú od záverov, ku ktorým v tejto súvislosti dospeli aj iné súdy (viď. napr. aj Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.11.2013 sp.zn.15CoE/97/2013; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.4.2013 sp.zn. 15CoE/222/2012; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.2.2013 sp.zn. 9CoE/32/2012; Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013 sp.zn. 13CoE/7/2013 či Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.12.2012 sp.zn. 20CoE/30/2012). 22. Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč republikou po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe, či je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu nákladov za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada je zahrnutá v odmene súdneho exekútora. 23. Celková suma priznanej náhrady trov je zvýšená o 20 % daň z pridanej hodnoty, keďže súdny exekútor je registrovaným platcom DPH, t. j. zvýšenie o sumu 11,11 EUR. Spolu priznané trovy exekúcie súdneho exekútora vrátane DPH predstavujú teda sumu 66,64 EUR.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.

Proti výroku II. tohto uznesenia nemožno podať odvolanie.

Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.