Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Csp/56/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v spore žalobcu: Orange Slovensko, a. s., IČO: 35 697 270, so sídlom v Bratislave, Metodova 8, práv. zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10, IČO: 35855673, proti žalovanému: X. I., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom B. S., F. XXX/XX, o zaplatenie 321,59 EUR s príslušenstvom

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 24.3.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 7321,59 EUR, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 18.12.2015 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný a žalobca uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A8567015 a Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A8567049, na základe ktorých žalobca vypožičal žalovanému 2 ks SIM karty, ktoré umožnili žalovanému využívanie telekomunikačných služieb poskytovaných žalobcom. 3. Žalobca sa žalobou domáhal nároku vo výške škody voči žalovanému, ktorá vznikla žalobcovi za 2 ks predaných telekomunikačných zariadení Samsung Galaxy Ace 4 black v sume 164,50 EUR a Prestigio MultiPad WIZE EG v sume 99,50 EUR. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilných zariadení a ich akciovou cenou, t.z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil tým, že získal telekomunikačné zariadenia za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatkov k predmetným zmluvám sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 57,59 EUR. Žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 264 EUR za porušenie zmluvných povinností zo strany žalovaného. Žalovaná suma pozostáva zo sumy 57,59 EUR titulom úhrad za poskytnuté služby a sumy 264 EUR titulom zmluvnej pokuty ( 164,50 EUR a 99,50 EUR) za poskytnuté telekomunikačné zariadenia Samsung Galaxy Ace 4 black a Prestigio MultiPad WIZE EG. 4. Žaloba spolu s prílohami a procesným poučením boli žalovanému doručované dňa 28.6.2017, avšak zásielka sa súdu vrátila dňa 4.7.2017 z dôvodu „adresát neznámy“. Súd vykonal šetrenie pobytu žalovaného prostredníctvom MEO, REGO, OOPZ, Sociálnej poisťovne, avšak pobyt žalovaného sa nepodarilo zistiť. Preto súd doručoval žalobu v zmysle ust. § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“). Žaloba bola žalovanému doručená dňa 26.1.2018. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril ani nepredložil súdu žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.

5. Podľa § 297 (zákon č.160/2015 Z,z,) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 EUR. 6. Vzhľadom na to, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota sporu neprevyšuje 1 000 EUR, súd v zmysle § 297 vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12.4.2018, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa § 219 ods.3 CSP.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. A8567015 spolu s Dodatkom k zmluve, faktúrou č. 2289296332, faktúrou č. 2293501190, faktúrou č. 2289295315, a Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. a zistil nasledujúci skutkový stav: 7. Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A8567015 ( ďalej len „Zmluva“) súd zistil, že žalobca ako poskytovateľ uzatvoril dňa 19.5.2015 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, Účastnícky program

- Kengura 30 s osobitným roamingovým balíkom so žalovaným ako účastníkom a dodatok k Zmluve dňa 19.5.2015, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanému 1ks SIM karty, ktorá žalovanému umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytnuté žalobcom. Zároveň žalovanému poskytol telekomunikačné zariadenie Samsung Galaxy Ace 4 black, ktorého trhová hodnota v dodatku k zmluve bola uvedená vo výške 165 EUR, za kúpnu cenu 0,50 EUR. 8. Žalovaný sa zaviazal platiť žalobcovi odplatu na základe faktúr, ktoré mu žalobca v súlade so všeobecnými podmienkami a cenníkom služieb vystaví. Neoddeliteľnou súčasťou Zmlúv o poskytovaní verejných služieb boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. 9. Po uzavretí Dodatku k zmluve žalobca podľa svojho tvrdenia zohľadnil pri určení výšky zmluvnej pokuty výšku zľavy poskytovanej žalovanej pri predaji mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia s tým, že dohodnutá zmluvná pokuta nie je vyššia, ako výška zľavy ktorá bola pri predaji mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia žalovanej poskytnutá. Ďalej žalobca zohľadnil aj časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty a zohľadnil čas, kedy žalovaná prestala plniť zmluvné povinnosti a tomu prispôsobil výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty. Mal za to, že vyššie uvedenými zmenami v Dodatku k zmluve odstránil všetky vady, pre ktoré súdy v minulosti vyhodnotili dohodnutú zmluvnú pokutu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. 10. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol, že pokusom o pokonávku zo dňa 28.9.2015 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej pokuty, vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalobca však k žalobnému návrhu žiadnu takúto listinu nepredložil. 11. Žalobca nepredložil súdu ani Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. 8567049, resp. Dodatok k tejto zmluve.

Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení: 12. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. Podľa ust. § 44 ods. 1 citovaného zákona zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. 13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. 14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 15. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 23Cdo/1750/2010 spotrebiteľské právo je právom založeným na výnimkách zo všeobecného práva. Ak na výklad výnimky z právnej normy nestačí jazykový výklad, pri výklade takejto výnimky treba postupovať reštriktívne. 16. Podľa § 53 ods. 1,2,3,4 písm. k), 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 17. Podľa § 544 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále). 18. Podľa § 545 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení. 19. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 20. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 21. Podľa čl. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 22. Podľa ust. § 132 ods. 1 v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 23. Podľa ust. § 132 ods. 3 žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. 24. Podľa ust. § 150 ods. 1 strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu 25. Podľa ust. §185 ods. 2 súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. 26. Podľa čl. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 27. Podľa ust. § 132 ods. 1 v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 28. Podľa ust. § 132 ods. 3 žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

29. Podľa ust. § 150 ods. 1 strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu 30. Podľa ust. §185 ods. 2 súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

Na základe zisteného skutkového z vykonaného dokazovania súd nárok žalobcu právne vyhodnotil takto : 31. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 32. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie žalobcom uplatnenej sumy za poskytnuté služby, žalobca nepredložil súdu Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A8567049, ani Dodatok k tejto Zmluve. Žalobca súdu predložil iba Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A8567015 ako aj z Dodatok k tejto Zmluve. Z predložených faktúr však nevyplýva, na základe ktorej Zmluvy si žalobca uplatňuje uvedené sumy za poskytovanie verejných služieb, a preto súd tento nárok žalobcu zamietol. 33. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 164,50 EUR a sumy 99,50 EUR, ktoré si žalobca uplatnil z titulu zmluvnej pokuty, súd dospel k záveru, že tieto nie je možné žalobcovi priznať. Žalobcom takto uplatnená zmluvná pokuta je podľa názoru súdu neprijateľná zmluvná podmienka, a teda neplatná. Neprijateľnosť a neplatnosť zmluvnej pokuty spoločnosti Orange Slovensko, a.s., už bola judikovaná napr. rozsudkom Krajského sú Prešov sp. zn. 16Co 18/2012 z 15.3.2012, rozsudkom Krajského sú Prešov sp. zn. 16Co 33/2012 zo 16.4.2012, rozsudkom Krajského sú Prešov sp. zn. 2Co 137/2010 z 29.6.2011 a rozsudkom Krajského sú Prešov sp. zn. 6Co 91/2011 z 24.4.2012, teda z toho plynie, že žalobca uplatnenú zmluvnú pokutu vo vzťahu k spotrebiteľovi nesmie používať z dôvodu jej neprijateľnosti. Súd prihliadol na odôvodnenie zmluvnej pokuty žalobcom tým, že pri uzavretí dodatku k zmluve zohľadnil pri určení výšky zmluvnej pokuty výšku zľavy poskytovanej žalovanému pri predaji mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia. Dohodnutá zmluvná pokuta nie je vyššia, ako výška zľavy ktorá bola pri predaji mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia žalovanému poskytnutá. Ďalej zohľadnil aj časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty a zohľadnil čas, kedy žalovaný prestal plniť zmluvné povinnosti a tomu prispôsobil výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty. Uvedené odôvodnenie súd zobral na zreteľ, s jeho obsahom sa nestotožnil, z už uvedených dôvodov, citovanej právnej kvalifikácie, pretože táto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a žalobca sa mal vzdať používania tejto podmienky, nie túto modifikovať a domáhať sa jej zaplatenia vyššie uvedeným spôsobom. 34. Zmluvná pokuta bola dojednaná v Dodatku k zmluve o pripojení, ktorá je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia Občianskeho zákonníka. Je síce pravdou, že znenie dohody o zmluvnej pokute uvedené v Dodatku zo dňa 19.5.2015, uzavretého medzi stranami sporu, nie je totožné s obsahom znenia dohody o zmluvnej pokute, ktorá bola rozhodnutiami iných súdov vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku a ktoré súd prvej inštancie citoval vo svojom rozhodnutí. Z ustanovenia § 544 vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvných povinností dohodnúť zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť, lebo je sankciou postihujúcou toho, kto povinnosť porušil. Účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka, je donútiť účastníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu plneniu záväzku. Zmluvná pokuta predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie, t. j. pokutu. Zmluvná pokuta má teda v prvom rade čeliť porušeniu povinnosti (plniť prevenčnú funkciu), lebo ak bude zabezpečená povinnosť povinná, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Vedľa toho má zmluvná pokuta i funkciu reparačnú (uhradzovaciu). Za neprijateľnú zmluvnú podmienku je potrebné považovať podmienku, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. 35. Súd má ďalej za to, že aj keď zmena vo formulárových zmluvách, v čase zmluvného dojednania o zmluvnej pokute zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvnej povinnosti vo vzťahu k výške zmluvnej pokuty, ide o zohľadnenie iba iluzórne. V novom formulárovom znení zmluvného dojednania o zmluvnej pokute, ktorá zo sumy 164,50 EUR sa má znižovať podľa zadefinovaného vzorca. Takto formulovaná zmluvná pokuta nie je vyjadrená jednoznačne. Nie je tiež možné akceptovať zmluvnú pokutu, ktorú by mal zaplatiť spotrebiteľ v prípade, ak napr. využije svoje právo a urobí úkon smerujúci k ukončeniu

platnosti zmluvy pred ukončením doby viazanosti. Navyše je nutné konštatovať, že žiadna zmluvná pokuta nebola dohodnutá pre prípad porušenia povinnosti žalobcom ako dodávateľom. Už uvedená skutočnosť spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. 36. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Došlo k uzavretiu zmluvy o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 zákona č. 351/2001 Z. z. o elektronických komunikáciách, pričom tento vzťah je spotrebiteľský, pretože na strane poskytovateľa služieb je právnická osoba zaoberajúca sa a majúca v predmete podnikania telekomunikačné služby ako mobilného operátora, pričom žalovaná bola v postavení spotrebiteľa fyzickej osoby, nie podnikateľa. Spotrebiteľovi je potrebné poskytnúť ochranu a posúdiť obsah zmluvných dojednaní. Je nesporné, že obsah zmluvy nebol v podstatnej miere žalovaným tvorený, pričom na žalovanom bolo len poskytnúť svoje osobné údaje a zvoliť si príslušný Dodatok, ktorým sa riešila otázka poskytovania mobilného telefónu za symbolickú cenu 0,50 EUR, čo je vidno z Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb. Zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu vo výške zmluvnej pokuty si mohol žalobca kompenzovať v prípade porušenia povinností zákazníka nezotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti 24 mesiacov s tým, že podľa tohto Dodatku a bodu 2.5 písm. b) sa dojednáva platenie zmluvnej pokuty za porušenie povinností pred uplynutím doby viazanosti. Zmluvná pokuta sa mala postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Povinnosť platiť zmluvnú pokutu vyplýva od toho, ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2, v bodoch 2.3 a 2.5 Dodatku, poruší svoje povinností zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto Dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez porušenia služieb prostredníctvom SIM karty, alebo účastník poruší svoju povinnosť, neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu Dodatku, alebo zmluvy). Bod 2.3 Dodatku v písmene a) až e) dáva povinnosť, a to zotrvať v zmluvnom vzťahu, nepožiadať o vypojenie z prevádzky, nedopustiť sa takého konania, alebo nedať svojím konaním žiaden taký podnet, ani neumožniť takým konaním na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy, že bude využívať SIM kartu s účastnícky dojednaným programom, že bude včas a riadne uhrádzať ceny za služby a iné svoje peňažné záväzky voči podniku. Súd vychádzal z predchádzajúcich judikovaných rozhodnutí, ktoré posudzovali dojednávanie zmluvnej pokuty, ich široký rozsah, nekonkrétnosť porušenia zmluvnej povinnosti vo vzťahu k uplatnenej výške zmluvnej pokuty, resp. aké zmluvné porušenie povinností je zmluvná pokuta, ktoré dojednania o zmluvnej pokute sa považujú za neplatné pre neurčitosť. Žalobca sa má vo svojej činnosti takejto praxi vyhnúť. Ak by žalobca poukazoval na to, že žalovaný sa mohol rozhodnúť medzi tým, či kúpi mobilný telefón za plnú cenu alebo so zľavou 164,50 EUR a dobou viazanosti, tak je možné hovoriť o tom, že tu bola vôľa účastníka zvoliť si využívanie služieb mobilného operátora mobilným telefónom za 0,50 EUR, ale ťažko z hľadiska predtlače a formulárových zmlúv možno hovoriť o náležitosti vôle účastníka zvoliť si práve dojednanie zmluvnej podmienky o platení zmluvnej pokuty v takom rozsahu, ako je uvedené v predtlači. V Dodatku k zmluve o pripojení sú „stratené“ podstatné náležitosti týkajúce sa viazanosti klienta na zotrvanie v zmluvnom vzťahu pod hrozbou uplatnenia zmluvnej pokuty, ak si kúpi mobilný telefón so zľavou. Takéto dojednanie z hľadiska § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka ťažko možno posudzovať ako individuálne dojednanie, pretože spotrebiteľ, aj keby mal možnosť poznať jej obsah, ťažko môže tento obsah ovplyvniť. Na klientovi bolo zväčša len zvoliť si mobilný telefón so zľavou a v ďalšom podrobiť sa ostatným podmienkam Dodatku k zmluve o poskytovaní služieb. Možno konštatovať, že dojednanie zmluvnej pokuty z hľadiska už judikovaných rozhodnutí je dojednaním neplatným z hľadiska § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Rovnako je treba zdôrazniť, že zmluvná pokuta mala byť dojednaná štandardne vo formulárovej zmluve. Žalobca v priebehu konania nepreukázal individuálnosť dohody medzi účastníkmi ohľadom podmienok zmluvnej pokuty, teda dohody, z ktorej si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Nebolo preukázané, že žalovaný ako spotrebiteľ, mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, a to aj čo v Dohode o zmluvnej pokute. Je viac, než pochybné uveriť, že žalobca osobitne vyjednal so žalovaným všetky zmluvy, a to aj podmienok zmluvnej pokuty. Javí sa viac, než pravdepodobným, že žalobca ako dodávateľ už vopred predformuloval zmluvnú pokutu do Dodatku, lebo ťažko mohol vopred predvídať, že žalovaný ako spotrebiteľ bude súhlasiť so zmluvnou pokutou pre prípad porušenia zmluvných povinností za podmienok uvedených v Dodatku. Teda v danom prípade nebolo preukázané, aby bola jednoznačne zabezpečená individuálnosť dohody medzi účastníkmi konania. Osobitné vyjednanie zmluvnej podmienky totiž znamená, že spotrebiteľ si osobitne vymieňuje nejakú zmluvnú klauzulu, ktorá má pre neho osobitný význam, čo v prejednávanej

veci žalobca nepreukázal. Súd ďalej uvádza, že aj slovné spojenie uvádzané v Dodatku k zmluve o pripojení „ak účastník poruší niektorú z povinností podľa tohto Dodatku“, signalizuje neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov a zmluvná pokuta za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí len indikatívne, je neakceptovateľná a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. V súlade s platným právom je možné dojednať zmluvnú pokutu, ktorá musí obstáť v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, a to so zreteľom na povahu, obsah a všetky okolností daného právneho úkonu. Zákonnými náležitosťami dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsob úročenia. Aj keď výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Keďže ide o formulárovú zmluvu bez individuálneho dojednania a bez platnej dohody o zmluvnej pokute, ktorá by mala postihovať iba žalovaného ako spotrebiteľa, a nie aj žalobcu ako dodávateľa, nemôže byť ako taká vylúčená zo súdnej ochrany. 37. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov. Z vyjadrenia žalobcu nie je zrejmé, či došlo k odpojeniu SIM karty/kariet pridelenej žalovanému, nakoľko ten porušil zmluvné povinnosti tým, že nezaplatil cenu za poskytnuté služby. Ak by sa tak aj stalo, neznamená to však to, že by žalovaný porušil svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu, pretože ak by dlžnú sumu uhradil žalobcovi, zrejme by došlo k opätovnému zapojeniu SIM karty/kariet zo strany žalobcu a zmluvný vzťah by trval ďalej. 38. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb , ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky nepreukázal, a teda žalovaný svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil. Je potrebné uviesť, že zmluva nebola uzavretá na dobu určitú, teda iba na dobu viazanosti, ale na dobu neurčitú s dohodnutou dobou viazanosti 24 mesiacov a žalobca nepreukázal, že došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu. 39. Na základe uvedeného súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty dohodnutej v Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A8567015 nepriznal a žalobu v tejto časti zamietol ako nedôvodnú. 40. Pokiaľ sa jedná o Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A8567049 a Dodatok k tejto Zmluve, na ktoré sa odvoláva žalobca v žalobnom návrhu, žalobca tieto súdu nepredložil. Súd nemal za preukázané, že by došlo k uzavretiu predmetnej Zmluvy spolu s Dodatkom. Súd nevyzval žalobcu na doplnenie žaloby v zmysle § 129 ods. 1 CSP, nakoľko podanie adresované súdu musí spĺňať všeobecné náležitosti podania stanovené § 127 CSP. V prípade, že podanie strany nemá zákonom stanovené náležitosti, hovorí sa o vadách. Ide o tzv. neúplné podanie. Vadou je aj nezrozumiteľnosť alebo neurčitosť podania. Vadou podania sú aj zrejmé chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti. Naopak, v zmysle § 185 ods. 2 súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Rozdiel v porovnaní s Občianskym súdnym poriadkom je tom, že Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, teda aj vykonávaní dôkazov. S dokazovaním imanentne súvisia aj povinnosti, ktoré musia strany splniť ešte predtým, ako súd začne dokazovať, a to je povinnosť strán tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Aj napriek možnosti súdu požiadať stranu sporu o ďalšie skutkové tvrdenia, pokiaľ smerujú k zisteniu podstatných a rozhodujúcich skutočností ( § 150 ods. 2 , súd nesmie vyšetrovať a pátrať po skutkových tvrdeniach a nahrádzať aktivitu a procesnú zodpovednosť strán. Takýmto postupom by sa vystavil riziku porušenia rovnosti strán. V rámci dokazovania platí zásada ( § 132 v spojení s § 185 ods. 1), že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje. Ak účastník nepreukáže to, čo tvrdí, súd nemôže zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Ak chce byť žalobca v spore úspešný, musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči žalovanému. O týchto skutočnostiach je povinný poskytnúť tzv. plný dôkaz. To je výraz, ktorým právna teória označuje dôkaznú situáciu, kedy procesná strana v plnej miere, bez akýchkoľvek pochybností preukáže svoje skutkové tvrdenie a súd je povinný z týchto skutočností vychádzať. Výnimky, keď neplatí vyššie spomenuté pravidlo, sú uvedené v osobitných zákonoch, na základe ktorých dochádza k preneseniu dôkazného bremena zo zákona, čo neplatí v tomto konkrétnom prípade. Stanoviská zo súdnej praxe:

41. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí. ( II. ÚS 38/2015) 42. Obsahuje - li žaloba tvrzení skutečnosti, ze kterých lze dovodit, jaký je předmět řízení, pak procesní sankcí za nesplnění povinnosti tvrzení, příp. i za nesplnění důkazní povinnosti již v žalobě, není odmítnutí návrhu, ale případní neúspěch účastníka ve věci sam. ( Najvyšší súd ČR, sp.zn. 22Cdo 4457/2007) 43. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. ( Najvyšší súd SR, sp.zn. 4 Cdo 13/2009). 44. Nakoľko žalobca nepredložil súdu ani samotný Dodatkok k Zmluve č. A8567049, súd nemohol dospieť k záveru o tom, že zmluva o pripojení bola medzi účastníkmi uzavretá podľa obsahu samotného Dodatku, ako aj všeobecne známej praxe operátorov. Samotný Dodatok odkazuje na zmluvu o pripojení, pričom súdu prvej inštancie známa prax operátorov je taká, že bez podpísania zmluvy o pripojení neuzatvárajú dodatok. Samotnou zmluvou sa totiž účastníkovi prideľuje SIM karta určitého čísla s určitým účastníckym (telefónnym) číslom, ktorá potom umožňuje účastníkovi využívať elektronické komunikačné služby. Zo zisteného skutkového stavu pritom vyplýva, že existenciu a obsah samostatnej listinnej zmluvy o pripojení žalobca ani nedokázal. Podľa názoru súdu ak by mal súd k dispozícii predmetný Dodatok, nebolo by možné bez ďalšieho urobiť záver, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nevznikla zmluva o pripojení zmysle cit. § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. Právne úkony účastníkov je totiž potrebné vždy posudzovať podľa ich obsahu. Samotné označenie listiny, v ktorej je právny úkon obsiahnutý, síce môže byť považované za jazykové vyjadrenie právneho úkonu v zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, samo osebe však nemôže determinovať právny charakter tejto zmluvy. V prejednávanej veci však nebolo zrejmé, že že by došlo k uzavretiu Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A8567049Z, resp. Dodatku k tejto Zmluve, v ktorom by boli obsiahnuté všetky podstatné znaky a náležitosti, ktoré podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. definujú zmluvu o pripojení.

O trovách konania súd rozhodol takto : 45. Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 46. Podľa § 263 ods.1 bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 47. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 48. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 49. Podľa zásad o náhrade trov konania (§255 súd nepriznal žalovanej náhradu trov konania. Súd žalobu zamietol, a preto žalovaný má nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanému zo spisu žiadne trovy nevyplývajú, súd o trovách rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Podľa ust. § 365 ods.1 odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).