Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-3C/108/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci žalobcu: WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, IČO: 34 127 798, zast.: Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Kvasnica, advokát s.r.o., so sídlom Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, proti žalovanej: L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Q. XXX, , zastúpenej JAKUBIS & PARTNERS s.r.o., so sídlom Bratislava, Zámocká 36, o zaplatenie 5.098,75 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 5 098,75€ s úrokom: 10,10% ročne zo sumy 3 265,63€ od 27.02.2015 do 24.06.2015, 10,10% ročne zo sumy 3 245,63€ od 25.06.2015 do 23.10.2015, 10,10% ročne zo sumy 3 225,63€ od 24.10.2015 do 23.11.2015, 10,10% ročne zo sumy 3 205,63€ od 24.11.2015 do 17.12.2015, 10,10% ročne zo sumy 3 185,63€ od 18.12.2015 do 21.01.2016, 10,10% ročne zo sumy 3 165,63€ od 22.01.2016 do 24.02.2016, 10,10% ročne zo sumy 3 145,63€ od 25.02.2016 do 22.03.2016, 10,10% ročne zo sumy 3 125,63€ od 22.03.2016 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške: 8% ročne zo sumy 3 265,63€ od 27.02.2015 do 24.06.2015, 8% ročne zo sumy 3 245,63€ od 25.06.2015 do 23.10.2015, 8% ročne zo sumy 3 225,63€ od 24.10.2015 do 23.11.2015, 8% ročne zo sumy 3 205,63€ od 24.11.2015 do 17.12.2015, 8% ročne zo sumy 3 185,63€ od 18.12.2015 do 21.01.2016, 8% ročne zo sumy 3 165,63€ od 22.01.2016 do 24.02.2016, 8% ročne zo sumy 3 145,63€ od 25.02.2016 do 22.03.2016, 8% ročne zo sumy 3 125,63€ od 22.03.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 29.04.2016 domáha zaplatenia sumy 5.098,75 € s prísl. od žalovanej. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 12.05.2005 právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaná uzatvorili zmluvu o úvere. Na základe zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 120.000 Sk (3.983,27 €). Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobca uzatvorili dňa 19.03.2015 zmluvu o postúpení pohľadávok. Oznámením zo dňa 07.10.2014 upovedomil predchodca žalobcu žalovanú o postúpení pohľadávky. Dňa 19.03.2015 uzatvorili žalobca so žalovanou dohodu o splátkach, ktorej súčasťou je uznanie dlhu žalovanou. Žalovaná uznala dlh čo do výšky 5.238,75 €. Žalovaná sa dlh zaviazala splatiť v 12 mesačných splátkach vo výške 30 €. Žalovaná po uzatvorení dohody o splátkach celkovo splatila žalobcovi sumu 140 €. Vzhľadom na riadne neplnenie povinnosti zo strany žalovanej sa žalobca domáha svojho nároku na súde.

2. Dňa 23.05.2017 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na pribratie do konania, ktorým sa Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV domáhalo vstupu do konania ako osobitného subjektu. Súd uznesením č.k. 3C/108/2016-43 zo dňa 31.05.2017 návrh na pribratie do konania Občianskeho združenia ako osobitného subjektu zamietol.

3. Na pojednávaní dňa 22.06.2017 právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na žalobe v celom rozsahu. Žalovanej bol poskytnutý úver na základe Zmluvy o splátkovom úvere, žalovaná požičané peniaze nesplatila, splátky riadne a včas nesplácala. Právny predchodca žalobcu z tohto dôvodu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, v dôsledku čoho sa úver stal splatným v celom rozsahu. Nakoľko žalovaná i napriek výzve právneho predchodcu žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy túto dlžnú sumu nezaplatila a boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky na postúpenie pohľadávky, došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Ako bolo poukázané v žalobe, žalovaná so žalobcom uzavrela Dohodu o splátkach, v ktorej uznala svoj dlh zo Zmluvy o úvere a zaviazala sa tento splácať v mesačných splátkach. Nakoľko žalovaná nesplácala ani tieto splátky riadne a včas, stratila výhodu splátok, čoho dôsledkom bolo to, že žalobca pristúpil k súdnemu vymáhaniu dlhu. Nakoľko žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila, má za to, že tvrdenia žalobcu v žalobe sú nesporné a zhodné, preto navrhuje, aby súd vyhovel žalobe v celom rozsahu. Zároveň krátkou cestou predkladá súdu do spisu 2x Zmluvu o splátkovom úvere uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou a prehľad splácania úveru do postúpenia pohľadávky. Chce poukázať na to, že pôvodne dlžný spolu so žalovanou p. Gejza Kukan zomrel dňa 12.05.2015 a dedičom po ňom je žalovaná na základe Osvedčenia o dedičstve 1D/99/2015-143, ktoré nadobudlo právoplatnosť 03.10.2015.

4. Žalovaná dňa 22.08.2017 doručila tunajšiemu súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie k žalobe v ktorom uviedla, že namieta premlčanie žalobcovho nároku a riadne postúpenie pohľadávky na žalobcu.

5. Žalobca dňa 02.10.2017 doručil tunajšiemu súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej v ktorom uviedol, že s tvrdeniami a námietkami žalovanej nesúhlasí a žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala, že by nedošlo k riadnemu postúpeniu pohľadávky, alebo, že by bola pohľadávka žalobcu premlčaná. Preto neuniesla dôkazné bremeno a žalobca žiada žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Žalobca je toho názoru, že vzhľadom na uznanie dlhu zo strany žalovanej pohľadávka premlčaná nie je a že predloženými listinami preukázal riadne postúpenie predmetnej pohľadávky.

6. Žalovaná dňa 19.10.2017 doručila tunajšiemu súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu v ktorom uviedla, že došlo k neplatnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu a to z dôvodu absencie preukázania doručenia výzvy a nedodržania podmienky meškania s úhradou minimálne 90 dní. Zároveň žalovaná neuznáva uznanie dlhu, pretože žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by k takémuto uznaniu skutočne došlo. Vzhľadom na uvedené žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

7. Žalobca dňa 09.11.2017 doručil tunajšiemu súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru bola pohľadávka postúpená platne. Výzvou zo dňa 15.08.2013 bola žalovaná vyzvaná na úhradu dlžnej sumy a zároveň upozornená na zosplatnenie celého dlhu. K postúpeniu došlo až 25.09.2014, teda po uplynutí 90 dňovej lehoty na dobrovoľné plnenie.

8. Žalovaná dňa 02.01.2018 doručila tunajšiemu súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu v ktorom uviedla, že opätovne namieta postúpenie pohľadávky, pretože podľa jeho názoru oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu nemožno stotožniť s výzvou v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Vzhľadom na nesplnenie tejto podmienky považuje postúpenie za neplatné a preto žalobca nie je aktívne legitimovaným na podanie žaloby. Preto žiada žalobu zamietnuť.

9. Na pojednávaní dňa 18.01.2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ ide o posledné vyjadrenie žalovanej, žalobca sa nestotožňuje s právnym názorom žalovanej, ktorá tvrdí, že neboli v danej veci splnené zákonné podmienky v zmysle § 92 ods. 8 zák. o bankách. Právny výklad daného ustanovenia, ktoré uviedla žalovaná vo svojom vyjadrení považuje za prílišne formalistický a v tejto súvislosti by žalobca chcel poukázať na nálezy ÚS SR I. Us/242/07 a IV. Us/15/14, ktoré stanovili, aby pri výklade právnych úkonov mali všeobecné súdy na zreteli preferenciu výkladu v prospech právneho úkonu a najmä poukázali, aby neplatnosť právneho úkonu neodôvodňovali príliš formalistickým výkladom uvedeného úkonu. Vzhľadom k uvedeným nálezom a uvedeným tvrdeniam bolo postúpenie pohľadávky na žalobcu v súlade s platným právom a daný úkon nemožno teda hodnotiť ako neplatný. Je pravdou, že vo všeobecných obchodných podmienkach sa nachádza ustanovenie o postúpení pohľadávky, žalobca na toto ustanovenie nikdy nepoukazoval v konaní. Okrem toho v zmysle § 89 ods. 1 - posledná veta zák. o bankách, má aj ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách dispozitívny charakter, čo vyplýva aj z rozsudku NS

SR 1Cdo/76/2007. Čo sa týka európskeho formuláru, v čase ustanovenia zmluvy žiadne takéto zákonné ustanovenie nebolo. Okrem toho je zrejmé, že právny predchodca žalobcu pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru výzvou z 10.07.2013 vyzval žalovanú spolu s jej spoludlžníkom na úhradu omeškaných splátok a až následne vyhlásil mimoriadnu splatnosť, čiže splnil podmienky, ktoré ustanovuje § 53 ods. 9 OZ.

10. Na pojednávaní dňa 18.01.2018 právny zástupca žalovanej uviedol, že žiada žalobu zamietnuť, nakoľko žalobca nie je vo veci aktívne legitimovaný. Spotrebiteľské právo chráni slabšiu stranu v spotrebiteľskom procese, ktorá strana nemá možnosť adekvátne reagovať na predpripravené formulárové zmluvy a predpripravené podmienky, o ktorých síce v predloženej zmluve formálne súhlasí a dokonca formulácia je taká, že spotrebiteľ sa s nimi oboznámil, žiaľ toto sú vyhlásenia, ktoré spotrebiteľ v čase podpisu zmluvy ani nepoznal. Napriek tomu, že spotrebiteľské právo sa vyvíja a boli zavedené mnohé opatrenia na ochranu spotrebiteľa, ako napr. povinnosť bankového ústavu v predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere predložiť klientovi štandardný európsky formulár, v ktorom majú byť uvedené všetky podstatné náležitosti zmluvy, aby si klient mohol tieto porovnať s ponukou iného finančného domu. Aj v tomto ohľade, žiaľ, formulár buď nie je klientovi vôbec predložený, alebo je predložený až pri podpise zmluvy. Taktiež, pokiaľ sa žalobca odvoláva na všeobecné obchodné podmienky a uvádza, že si banka s dlžníkom dohodla odlišnú úpravu podmienok ako je uložená v zákone o bankách, § 92 ods. 1 zák. o bankách síce umožňuje dohodu o odlišných podmienkach, avšak za takúto dohodu nie je možné považovať dojednanie vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré majú zhruba 30 a viac strán, je na poslednej strane v odstavci 19.16 uvedené, že klient súhlasí s tým, že banka môže kedykoľvek bez jeho súhlasu postúpiť pohľadávku z úveru na tretiu osobu bez ohľadu na to, či je splatná, alebo nie, dokonca, či je premlčaná. Takéto ustanovenie nebolo individuálne dojednané, preto nie je možné ho považovať za dohodu strán. K tomu, čo hovoril PZ žalobcu, pokiaľ ide o § 92 ods. 8 zák. o bankách, v nadväznosti na § 53 ods. 9 OZ, tak v týchto §-och je uvedené, kedy a ako je možné postúpiť pohľadávku v spotrebiteľských veciach. Pokiaľ ide o samotný § 92 ods. 8, tu sú priamo uvedené podmienky postúpenia bankovej pohľadávky na tretí subjekt, kde prvou podmienkou je výzva na uhradenie už splatných častí pohľadávky a následne, ak na základe tejto výzvy nie je splnené, môže banka až vtedy pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého úveru. Týmto vyhlásením mimoriadnej splatnosti sa stáva tým dňom splatný celý zvyšok úveru a po tejto mimoriadnej splatnosti túto časť je možné postúpiť až po uplynutí 90-dňovej lehoty, ktorá slúži na ochranu spotrebiteľa. Ak neboli dodržané tieto podmienky, nie je možné považovať postúpenie za platné v súlade so zákonom a preto je absolútne neplatné. Je síce pravda, že žalobca výzvu na zaplatenie dlhu, ako uvádza, predložil, sám však v poslednom podaní hovorí o tom, že za výzvu na splnenie považuje oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, pretože nemá žiadny doklad o tom, že by výzvu, o ktorú sa opiera, skutočne doručil, alebo aspoň doručoval. Taktiež je potrebné hodnotiť aj zmluvu o spotrebiteľskom úvere, či je splnená náležitosť podľa § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch z roku 2001 a či, ak by bola zmluva aj platne uzavretá, či nie je na ňu potrebné nazerať ako na zmluvu, na základe ktorej bol poskytnutý úver bez úrokov a poplatkov.

11. Žalobca dňa 27.02.2018 tunajšiemu súdu doručil vyjadrenie v ktorom uviedol, že naďalej zotrváva na svojom právnom názore, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto sporu bola na žalobcu platne postúpená, pretože právny predchodca žalobcu vyzýval žalovaného na zaplatenie pohľadávky pred jej postúpením. Žalobca túto skutočnosť v konaní už dostatočne preukázal predložením oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 15.08.2013, pričom k tomuto podaniu prikladá aj výzvu zo dňa 10.07.2013, ktorá bola adresovaná žalovanému pred mimoriadnym zosplatnením úveru. Žalovaný ignoruje tento listinný dôkaz a naďalej tvrdí, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách a odvoláva na rozhodnutia súdov, ktoré však boli vydané vo veciach, v ktorých žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa Zákona o bankách. Žalobca opätovne uvádza, že predložením oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 15.08.2013 spolu s doručenkou preukázal splnenie podmienok v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách a tak aj svoju aktívnu legitimáciu v tomto konaní. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 15.08.2013 jednoznačne spĺňa náležitosti v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách a preto žalobca tvrdí, že týmto listinným dôkazom jednoznačne preukázal svoju aktívnu legitimáciu v konaní a úspešne vyvrátil a poprel žalovaného skutkové tvrdenia. Každý právny úkon je potrebné posudzovať podľa jeho obsahu a nie označenia, tak ako sa zrejme domnieva žalovaný. Zákon o bankách žiadnym spôsobom neupravuje, ako musí byť výzva v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách označená a ani nekladie bližšie požiadavky na jej obsah, preto aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti je výzvou podľa

§ 92 ods. 8 Zákona o bankách. Na splnenie podmienok v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách musia byť pred postúpením pohľadávky kumulatívne splnené tieto skutočnosti: - banka zaslala dlžníkovi písomnú výzvu na zaplatenie, dlžník bol napriek tejto výzve v omeškaní, čo i len s časťou svojho peňažného záväzku,- omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 dní - ku dňu postúpenia. V prejednávanej veci boli nepochybne splnené všetky vyššie uvedené zákonné podmienky a preto niet pochybností o tom, že právny predchodca žalobcu postupoval pred postúpením pohľadávky v súlade so Zákonom o bankách. V súvislosti s postupom podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka žalobca uvádza, že dodržanie podmienok v zmysle tohto zákonného ustanovenia považuje žalobca za jednoznačne preukázané. Aj v prípade, ak by však nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, čo žalobca popiera, nárok žalobcu by bol v celom rozsahu dôvodný, pretože úver by sa riadne v celom rozsahu zosplatnil ku dňu 20.09.2014, v zmysle ustanovení zmluvy o splátkovom úvere č. XX.XX.XXXX. zo dňa 12.05.2005.

12. Na pojednávaní dňa 12.04.2018 žalobca uviedol, že uplatnený nárok dostatočne preukázal, že je dôvodný a vzhľadom k vykonanému dokazovaniu navrhuje, aby súd rozhodol v zmysle podaného žalobného návrhu, pričom v prípade úspechu si žalobca uplatňuje náhradu trov konania v rozsahu 100%.

13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami, vyjadreniami strán na pojednávaniach a zistil nasledujúci skutkový stav:

14. Súd sa oboznámil s dohodou o splátkach a uznaní záväzku v zmysle § 323 Obchodného zákonníka uzatvorenou medzi žalobcom a žalovanou a zistil, že strany sporu uzatvorili túto dohodu, v ktorej žalovaná uznala dlh čo do výšky a nároku a strany sa dohodli na postupnom splácaní dlžnej sumy.

15. Súd sa oboznámil s oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 07.10.2014 a zistil, že predchodca žalobcu na základe tohto listu oznámil žalovanej, že na základe zmluvy o postúpení došlo k 25.09.2014 k postúpeniu pohľadávky na žalobcu.

16. Súd sa oboznámil so zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 12.05.2005 a zistil, že na základe tejto zmluvy poskytol predchodca žalobcu žalovanej úver vo výške 3.983,27 € (120.000 Sk). Žalovaná sa zaviazala úver splatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 57,25 € (1.725 Sk). Termín konečnej splatnosti bol k 20.09.2014.

17. Súd sa oboznámil s oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 15.08.2013 a zistil, že týmto listom predchodca žalobcu oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celého dlhu. List bol žalovanej doručený dňa 28.08.2013.

18. Súd sa oboznámil s výzvou zo dňa 10.07.2013 a zistil, že týmto listom predchodca žalobcu vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy a zároveň ju upozornil na možné zosplatnenie dlhu a následné postúpenie pohľadávky.

19. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

21. Podľa § 110 ods. 1, OZ, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

22. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 30.06.2006 na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

23. Podľa § 4 ods. 1, 2 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti obsahuje najmä: a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d)identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. 24. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20060701.html>, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/258/20060701.html>.

25. Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe: a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

26. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. (účinnom do 30.10.2015 - v čase postúpenia pohľadávky), banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu a ktorá má bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.

27. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. (účinnom do 30.10.2015 - v čase postúpenia pohľadávky), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to

neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Súd na základe vykonaného dokazovania, po zhodnotení jeho výsledkov, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

31. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou premlčania a postúpenia pohľadávky, ktoré namietala žalovaná. K otázke premlčania súd uvádza, že predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 14.08.2013. Od nasledujúceho dňa teda začala predchodcovi žalobcu plynúť premlčacia doba. Medzitým došlo k postúpeniu pohľadávky a strany sporu medzi sebou uzatvorili dohodu o uznaní záväzku a splátkach dňa 26.02.2015 v ktorej žalovaná uznala dlh čo do výšky a nároku. Do tohto momentu právo žalobcu premlčané nebolo a keďže po uznaní dlhu začína žalobcovi plynúť v zmysle § 110 desaťročná premlčacia doba odo dňa uznania dlhu, súd je toho názoru, že nárok žalobcu premlčaný nie je.

32. Súd sa následne zaoberal námietkou riadneho postúpenia pohľadávky. Zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Preto sa táto zmluva bude spravovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Predchodca žalobcu je bankou podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. a preto sa na postúpenie pohľadávky medzi predchodcom žalobcu a žalobcom bude vzťahovať tento zákon. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. musia byť splnené tri podmienky, aby mohla banka postúpiť svoju pohľadávku na nebankový subjekt, v tomto prípade žalobcu. Jednotlivými podmienkami sú: a) písomná výzva banky klientovi; b) omeškanie dlžníka so splnením čo i len časti záväzku trvajúce nepretržite aspoň 90 dní; c) dlžník neuhradil dlh v celom rozsahu ešte pred postúpením pohľadávky, to neplatí ak bol dlžník v omeškaní dlhšie ako jeden rok. Súd má za to, že žalobca preukázal splnenie týchto podmienok. Žalobca v priebehu konania doložil výzvu právneho predchodcu žalobcu na zaplatenie dlhu z 10.07.2013. Výzva bola žalovanej doručená dňa 28.08.2013. Predchodca žalobcu touto výzvou upozornil žalovanú na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlžnej sumy a možné postúpenie pohľadávky. Následne bol dlh žalovanej zosplatnený. K postúpeniu pohľadávky však došlo až k 25.09.2014 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE. K postúpeniu pohľadávky tak došlo až po roku od doručenia výzvy na zaplatenie, ktorou bola upozornená na možnosť postúpenia pohľadávky. Žalovaná sa bránila, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti nemožno stotožňovať s výzvou v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Súd je však toho názoru, že predchodca žalobcu si túto zákonnú povinnosť splnil už výzvou zo dňa 10.07.2013, pretože jasne upozornil žalovanú na možnosť postúpenia pohľadávky. List bol žalovanej riadne doručený. Tá bola nepretržite od doručenia výzvy v omeškaní so splácaním vyše jedného roka. Vzhľadom na uvedené má súd za preukázané, že k postúpeniu pohľadávky došlo v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a žalobca má aktívnu legitimáciu na podanie žaloby.

33. Súd následne musel preskúmať výšku žalobcovho nároku. Žalovaná namietala bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, avšak po preskúmaní pôvodnej zmluvy o úvere súd zistil, že v čase uzatvorenia zmluvy jedinou náležitosťou s ktorou zákon spájal bezúročnosť a bezpoplatkovosť bol údaj o RPMN. Tento údaj je uvedený v bode IV. predmetnej zmluvy a je určený vo výške 5,56%. Predmetný úver sa preto nebude považovať za bezúročný a bezpoplatkov. Po preskúmaní zmluvy súd zistil, že tá obsahuje aj všetky ostatné náležitosti vyžadované zákonom účinným v čase uzatvorenia zmluvy. Žalobca si nárok uplatňuje vo výške, ako je uvedený v dohode o splátkach a uznaní záväzku. Po uzatvorení dohody došlo k čiastočnej úhrade zo strany žalovanej a preto v tejto časti si žalobca nárok neuplatnil. Vzhľadom na uvedené má súd žalobcov nárok preukázaný v rozsahu, ako si ho uplatnil, v neposlednom rade konštatuje, že žalovaná výšku nároku, okrem odvolania sa na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nesporovala. Súd preto žalobcovi priznal sumu 5.098,75 € spolu s úrokom:

10,10% ročne zo sumy 3.265,63 € od 27.02.2015 do 24.06.2015, 10,10% ročne zo sumy 3.245,63 € od 25.06.2015 do 23.10.2015, 10,10% ročne zo sumy 3.225,63 € od 24.10.2015 do 23.11.2015, 10,10% ročne zo sumy 3.205,63 € od 24.11.2015 do 17.12.2015, 10,10% ročne zo sumy 3.185,63 € od 18.12.2015 do 21.01.2016, 10,10% ročne zo sumy 3.165,63 € od 22.01.2016 do 24.02.2016, 10,10% ročne zo sumy 3.145,63 € od 25.02.2016 do 22.03.2016, 10,10% ročne zo sumy 3.125,63 € od 22.03.2016 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške: 8% ročne zo sumy 3.265,63 € od 27.02.2015 do 24.06.2015, 8% ročne zo sumy 3.245,63 € od 25.06.2015 do 23.10.2015, 8% ročne zo sumy 3.225,63 € od 24.10.2015 do 23.11.2015, 8% ročne zo sumy 3.205,63 € od 24.11.2015 do 17.12.2015, 8% ročne zo sumy 3.185,63 € od 18.12.2015 do 21.01.2016, 8% ročne zo sumy 3.165,63 € od 22.01.2016 do 24.02.2016, 8% ročne zo sumy 3.145,63 € od 25.02.2016 do 22.03.2016, 8% ročne zo sumy 3.125,63 € od 22.03.2016 do zaplatenia tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

34. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%, keďže žalobca mal vo veci úplný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.