Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/16/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudcov JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu IMPOL, s.r.o., IČO: 36 482 978, Ľubochnianska 2, 080 06 Ľubotice, právne zastúpenej Advokátska kancelária Husovská, s.r.o., Weberova 2, 08001 Prešov, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100256161/2017 zo dňa 10.02.2017, na základe správnej žaloby takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 10.februára 2017 č. 100256161/2017 a rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 09.septembra 2016 č. 103872280/2016 a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdneho úradníka.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu správcu dane a žalovaného správny súd zistil, že Daňový úrad Prešov vykonal u daňového subjektu IMPOL, s.r.o., IČO: 36 482 978. (ďalej len „žalobca“) daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 9701401/5/4692840/2014/Tim zo dňa 20.10.2014. V priebehu daňového konania správca dane prerušil daňovú kontrolu rozhodnutím č. 9700401/5/1125128/2012/Tim zo dňa 21.6.2012 z dôvodu, že požiadal o medzinárodnú výmenu daňových informácií. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 25.6.2012. Správcovi dane bola dňa 13.3.2014 doručená posledná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií. Dňa 18.3.2014 zaslal správca dane žalobcovi oznámenie č. 9701402/5/10007317/2014/Kis, v ktorej žalobcovi oznámil pominutie prekážok, pre ktoré bola daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011 prerušená. Správca dane vydal dňa 15.10.2015 rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. 20999877/2015, v ktorom určil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel v sume 239.525,81 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011, nadmerný odpočet v sume 179.246,99 eur nepriznal a vyrubil daň v sume 60.278,82 eur. Voči predmetnému rozhodnutie podal žalobca odvolanie. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán zrušilo rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane č. 20999877/2015 a vec mu vrátilo na ďalšie konanie. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky v rozhodnutí č. 102384318/2016 zo dňa 18.1.2016, ktorým zrušilo rozhodnutie správcu dane č. 20999877/2015 zo dňa 15.10.2015, konštatovalo porušenie ustanovenia § 46 ods. 10 zákona č.

563/2009 Z.z. ako aj zásadu primeranosti a zákonnosti pri správe daní a to z dôvodu, že správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly. Keďže správca dane nevykonal daňovú kontrolu v súlade so zákonom, protokol z nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku a správca dane ho nemohol v ďalšom konaní použiť, rovnako ako ani dôkazy získané počas daňovej kontroly. V predmetnom rozhodnutí Finančné riaditeľstvo ako odvolací orgán uložilo správcovi dane konať tak, aby v ďalšom konaní dostatočne zistil skutkový stav, vyhodnotil zákonne získané dôkazy, vykonal ďalšie dokazovanie tak, aby boli skutočnosti získané v súlade so všeobecne záväzným právnymi predpismi. Následne správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní podľa usmernenia odvolacieho orgánu a vykonal ďalšie dokazovanie.

2. Za zákonne získané dôkazné prostriedky počas daňovej kontroly správca dane považoval daňové priznanie žalobcu, správy o výsledku vybavenia dožiadaní miestne príslušných správcov dane za účelom preverenia zdaniteľných plnení žalobcu, výsledok z miestneho zisťovania v spoločnosti SPS Trade, spol. s r.o., správy z medzinárodnej výmeny informácií o preverení zdaniteľných plnení, faktúry spolu s dodacími listami a dokladmi o preprave- medzinárodnými nákladnými listami poskytnutými žalobcom, zápisnicu o podaní vysvetlenia Jána Kováčika zo dňa 26.3.2014, z ktorých správca dane vo svojom rozhodnutí o určení rozdielu dane aj vychádzal. Správca dane vo vyrubovacom konaní taktiež vykonal dokazovanie a to výpismi z mýtnych transakcií motorových vozidiel evidenčných čísel LON 362 a LXF 493 za október 2011, výsluchom svedka Ing. Pavla Podhájeckého (konateľa spoločnosti KING FOOD, s.r.o.), výsluchom svedka E. R. (zamestnanca spoločnosti IMPOL, s.r.o.). Správca dane finančné transakcie medzi spoločnosťou JNK TRANS s.r.o a jeho dodávateľom, ako to navrhol žalobca vo vyrubovacom konaní nepreveroval, nakoľko mal za to, že tieto nie sú dôkazom o daňových povinnostiach platiteľa, ale svedčia o tom, že na účtoch prebiehali finančné operácie, ktoré mohli byť ale aj nemuseli byť platbami za zdaniteľné obchody. Správcovi dane sa taktiež nepodarilo zabezpečiť účasť žalobcom navrhnutého svedka a to G. L. Z., ktorý sa napriek predvolaniu na výsluch nedostavil.

3. Správca dane na základe zistených skutočností mal za to, že žalobca si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane v sume 233.204,40 eur, nakoľko si ich uplatnil v rozpore s § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na ustanovenie § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) a § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z.. Správca dane svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dodávateľovi žalobcu, t.j. spoločnosti JNK TRANS s.r.o nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona č. 222/2004Z.z., keďže daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, avšak v predmetnom konaní nebolo preukázané, žeby žalobcovi bol tovar dodaný a teda žalobcom doložené faktúry nemajú ekonomické opodstatnenie. Čo sa týka namietaného, že správca dane finančné transakcie medzi spoločnosťou JNK TRANS s.r.o. a jeho dodávateľom nepreveroval, správca dane uviedol, že výpisy z účtov nie sú dôkazom o daňových povinnostiach platiteľa, ale svedčia o tom, že na účtoch prebiehali finančné operácie, ktoré mohli byť ale aj nemuseli byť platbami za zdaniteľné obchody. Pohyby vykázané na bankovom účte ešte nepreukazujú, že k nákupu a predaju kávy reálne došlo. K výsluchu bývalého obchodného riaditeľa žalobcu správca dane uviedol, že síce z výsluchu vyplýva, že obchodné transakcie prebiehali, ale žalobca prepravu nezabezpečoval, keďže v zmysle kúpnej zmluvy túto mala zabezpečovať spoločnosť JNK TRANS s.r.o., pričom z účtovníctva uvedenej spoločnosti jednoznačne vyplýva, že táto prepravu vykonávať nemohla, teda na základe uvedeného má správca dane za to, že k žiadnemu dodaniu tovaru od spoločnosti JNK TRANS s.r.o. pre žalobcu nedošlo. Správca dane k návrhu žalobcu na vypočutie zamestnancov

- skladníkov žalobcu uviedol, že vykonanie uvedeného dôkazu by bolo neúčelne, keďže správca dane nespochybňuje existenciu tovaru- kávy JACOBS, avšak spochybňuje jej dodanie spoločnosťou JNK TRANS s.r.o., pričom má za to, že zamestnanci žalobcu nemôžu mať vedomosť o tom, od koho uvedená káva mala byť kúpená.

4. Žalobca voči rozhodnutiu správcu dane č. 103872280/2016 zo dňa 9.9.2016 o vyrubení rozdielu dane na úhradu podal odvolanie dňa 23.9.2016, v ktorom žalobca namietal, že vyššie uvedené rozhodnutie správcu dane vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, z nesprávne zisteného skutkového stavu veci a je nezrozumiteľné. Poukázal na skutočnosť, že na obchodný vzťah je nevyhnutné v roku 2011 aplikovať ustanovenia zákona účinné v predmetnom čase a to konkrétne ustanovenie § 69 ods. 14 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, v zmysle ktorého platiteľ, ktorému bol dodaný tovar alebo služba v tuzemsku ručí spoločne a nerozdielne za daň z predchádzajúceho stupňa uvedenú na faktúre, ak vyhotoviteľ faktúry vykázanú daň úmyselne nezaplatil alebo úmyselne sa stal neschopným zaplatiť daň a platiteľ pri uzatváraní zmluvy mal o tom vedomosť. Upozornil žalovaného na to, že novelou od 1.10.2012 došlo k závažnej zmene predmetného ustanovenia, ktorá zmenila podmienky uplatnenia

ručenia za daň a to za predpokladu, že platiteľ v čase vzniku daňovej povinnosti vedel alebo mal prípadne mohol vedieť o vyššie uvedených skutočnostiach. Žalobca namietal, že dodávateľa spoločnosť JNK TRANS s.r.o. preveril podľa vtedajších možností a nezistil možnú rizikovosť uvedenej spoločnosti. Pri uvedenom odvolacom dôvode odkázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-384/04 (Optigen) ako aj na rozsudok C-80/11- Mahágeben. Následne žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav, keďže správca dane nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy a to výsluch skladníkov žalobcu a taktiež ani vo svojom rozhodnutí neuviedol, či spoločnosť JNK TRANS s.r.o. podala za obdobie október 2011 daňové priznanie a či predmetné obchody v daňovom priznaní boli zahrnuté a či súhlasia s údajmi v evidencii DPH za október 2011. Žalobca mal za to, že správca dane ho priviedol do stavu dôkaznej núdze, keď od neho žiada preukázanie prepravy, ktorú mala zabezpečiť spoločnosť JNK TRANS s.r.o.. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením správcu dane, že spoločnosť JNK TRANS s.r.o. nemohla vykonávať reálnu podnikateľskú činnosť, keďže sídlo spoločnosti bolo len „Office House“. Žalobca považoval konanie správcu dane za prenášanie zodpovednosti zo subjektu JNK TRANS s.r.o. na subjekt žalobcu. Taktiež mal za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadom zákonnosti uplatnenia nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2011 a uviedol, že nie je možné od daňového subjektu spravodlivo požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám daňový subjekt nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia negatívneho výsledku zo strany správcu dane. Čo sa týka konania správcu dane namietal vykonanie výlučne formálnej kontroly dokladov a nedôsledné skúmanie reálnosti zdaniteľných obchodov. Žalobca opätovne namietal neprimeranú dĺžku daňovej kontroly ako aj skutočnosť, že správca dane vychádzal zo zavádzajúcich tvrdení Jána Kováčika, ktorý uviedol, že spoločnosť SK Green Company s.r.o., dodávateľ spoločnosti JNK TRANS s.r.o., nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť v roku 2011, pričom z Výkazu ziskov a strát za obdobie 01/2011-12/2011 predmetná spoločnosť vykazovala obrat v hodnote 2.621.646,- eur, čo svedčí o tom, že táto spoločnosť vykonávala ekonomickú a obchodnú činnosť a mala majetok. Taktiež žalobca žiadal preveriť podnikateľský účet uvedenej spoločnosti, ktorý vo svojom odvolaní označil.

II.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

5. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. 100256161/2017 zo dňa 10.2.2017 potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie, pričom konštatoval, že právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, ktorá podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. vzniká dňom dodania tovaru, pričom musí byť splnené, že tovar platiteľ použije na svoje dodávky tovarov a daň je voči nemu uplatnená s iným platiteľom v tuzemsku z tovarov, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Odvolací orgán mal na základe spisového materiálu preukázané, že k reálnemu dodaniu tovaru u žalobcu nedošlo, keďže dodávateľ žalobcu mal jediného dodávateľa a to spoločnosť SK Green Company s.r.o., ktorá však ekonomickú činnosť nevykonávala a preto nemohla dodať tovar ani dodávateľovi žalobcu. K námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že čo sa týka námietky nesprávnej aplikácie účinnosti zákona, tak uvedená námietka je irelevantná, keďže správca dane nevyužil a ani nepostupoval podľa ustanovení § 69 ods. 14 zákona č. 222/2004 Z.z. Žalovaný vo svojom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že kúpna zmluva medzi spoločnosťou JNK TRANS s.r.o. a žalobcom bola uzavretá dňa 21.9.2011, pričom táto bola podpísaná konateľom Júliusom Némethom, ktorý už v čase podpisu zmluvy nebol konateľom spoločnosti, keďže táto funkcia mu skončila dňa 19.9.2011 a tým istým dňom sa jediným konateľom stal G. L. Z.. Čo sa týka odvolacích námietok, že nedošlo k prevereniu spoločnosti LATONA s.r.o. a spoločnosti GLOBY SPEED Kft, žalovaný poukázal na neúčelnosť takéhoto preverovania, keďže tieto by nemali v konečnom dôsledku vplyv na kontrolné zistenia správcu dane a ani na výšku odpočítania dane. Žalovaný taktiež uviedol, že nebolo možné preveriť, či obchody medzi žalobcom a spoločnosťou JNK TRANS s.r.o. boli zahrnuté v zdaňovacom období október 2011 v daňovom priznaní spoločnosti JNK TRANS s.r.o., keďže táto so správcom dane nespolupracovala. Taktiež sa správcovi dane nepodarilo predvolať konateľa spoločnosti JNK TRANS s.r.o. G. L. Uznańskieho a následne došlo k predaju spoločnosti maďarskej štátnej občianke. Čo sa týka sídla spoločnosti definovaného ako „Office house, t.j virtuálne sídlo“ žalovaný uviedol, že aplikačná prax priniesla so sebou uvedené pojmy a znamenajú adresu sídla spoločnosti ako „poštovú schránku“ alebo „webovú schránku“, pričom v zmysle judikatúry Európskeho súdneho dvora je nevyhnutné za sídlo spoločnosti považovať miesto, kde dochádza k hospodárskej činnosti, teda miesto, v ktorom sa prijímajú zásadné rozhodnutia riadiaceho orgánu spoločnosti a kde sa uskutočňujú úlohy ústredia tejto spoločnosti, preto „poštovú schránku“ nie je možné považovať ako sídlo hospodárskej činnosti. Na základe uvedeného založenie spoločností

musí zodpovedať skutočnému usadeniu, ktorého cieľom je plnenie skutočných hospodárskych činností, musí spočívať na objektívnych a tretími osobami overiteľných skutočnostiach, ktoré sa týkajú najmä stupňa fyzickej existencie obchodnej spoločnosti z hľadiska priestorov, pracovníkov, zariadení a pod., teda ak overením uvedených skutočností je zrejmé, že obchodná spoločnosť má len fiktívne sídlo bez skutočnej hospodárskej činnosti, teda sa považuje za čisto umelú formu, ktorá má charakter vyslovene umelej konštrukcie. Žalovaný taktiež poznamenal, že skutočnosti týkajúce sa ekonomickej činnosti JNK TRANS s.r.o. získal od externej účtovníčky predmetnej spoločnosti. Z predloženého účtovníctva bolo zrejmé, že jediným dodávateľom uvedenej spoločnosti bola spoločnosť SK Green Company s.r.o. a jediným odberateľom spoločnosť žalobcu. Čo sa týka nemožnosti ekonomickej činnosti spoločnosti JNK TRANS s.r.o. žalovaný vychádzal z vyjadrenia konateľa spoločnosti SK Green Company s.r.o., ktorý uviedol, že on za spoločnosť, ktorej bol konateľom nekonal, nemal žiadnych zamestnancov a nevyvíjal žiadnu ekonomickú činnosť. Keďže jediný dodávateľ spoločnosti JNK TRANS s.r.o. nevykonával ekonomickú činnosť, nemohol dodávať žiaden tovar spoločnosti JNK TRANS s.r.o. a teda ani táto nemohla uvedený tovar ďalej distribuovať žalobcovi. Uvedené predstavuje jeden z dôvodov, pre ktoré žalovaný má za to, že spoločnosť JNK TRANS s.r.o. tovar žalobcovi nedodala, v dôsledku čoho nevznikol žalobcovi nárok na odpočítanie dane. K námietkam týkajúcim sa neúčelnosti jednotlivých dožiadaní žalovaný uviedol, že je na správcovi dane aké dôkazy vykoná a použije pri rozhodovaní, je však nevyhnutné, aby tieto boli získané zákonným spôsobom a aby prispeli k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. K dĺžke vykonávania daňovej kontroly žalovaný konštatoval, že odvolací orgán v rozhodnutí o odvolaní č. 102384318/2016 dňa 18.1.216 sa už dĺžkou kontroly zaoberal, pričom správca dane sa v ďalšom postupe riadil právnym názorom odvolacieho orgánu, doplnil skutkový stav a vyhodnotil zákonne získané dôkazy. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí taktiež zaoberal námietkou žalobcu, že vysvetlenia poskytovali osoby, ktoré na to neboli oprávnené a taktiež nemali ani oprávnenie konať za jednotlivé spoločnosti, pričom v dostatočnej miere vysvetlil žalobcovi na základe akých skutočností vychádzal z jednotlivých vyjadrení. Žalovaný uviedol, že žalobcom namietaný výkaz ziskov a strát spoločnosti SK Green Company s.r.o.za obdobie január až december 2011 a výpis z podnikateľského účtu nepredstavuje ekonomickú činnosť tejto spoločnosti. Čo sa týka námietky žalobcu, že správca dane nevyhovel jeho žiadosti o vypočutie zamestnancov, žalovaný uviedol, že nepovažoval vykonanie uvedeného dôkazu za relevantné, keďže samotný správca dane nespochybnil existenciu tovaru, avšak správcom dane bol spochybnený dodávateľ, o čom však skladníci nemohli mať vedomosť. Na základe uvedených skutočností mal žalovaný za to, že správca dane postupoval v súlade so zákonom.

III.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

6. Voči rozhodnutiu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100256161/2017 zo dňa 10.2.2017 žalobca podal dňa 19.4.2017 správnu žalobu. Predmetnú žalobu žalobca odôvodnil tým, že naplnil zákonnom stanovené podmienky na uplatnenie odpočítania DPH, pričom žalovaným spochybňované dodanie tovaru nemôže preukázať na základe prepravných dokladov, keďže v zmysle kúpnej zmluvy na tovar- kávu JACOBS, žalobca tovar kupoval s dodaním na sklad, a teda prepravu tovaru zabezpečoval predávajúci, ktorý musí disponovať dokladmi o preprave vo svojom účtovníctve. Žalobca sa domnieva, že žalovaný nemôže na neho prenášať dôkazné bremeno, aby preukázal prepravu tovaru, ktorú sám nezabezpečoval, pričom svoje tvrdenie podložil rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.3.2011. Žalobca mal za to, že naplnil zákonné podmienky na odpočítanie DPH, keďže je platcom DPH, tovar nakúpil od platcu DPH v tuzemsku a následne tento predal do Poľskej republiky, kde je tento obchod oslobodený od DPH, pričom uvedené obchody prebiehali v rámci podnikateľskej činnosti. Žalobca poukázal na ustanovenie § 51 zákona č. 222/2004 Zz. o dani z pridanej hodnoty, v zmysle ktorého má platiteľ dane právo na odpočítanie vstupnej dane, ak disponuje faktúrou vyhotovenou od dodávateľa. Zároveň však poznamenal, že v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom predložil všetky písomné doklady, ktoré v rámci svojho účtovníctva mal, najmä aby preukázal, že k zdaniteľnému plneniu naozaj došlo, a teda správcovi dane predložil faktúry, dodacie listy, príjemky ako aj výpisy z banky preukazujúce zaplatenie za tovar. Svoje tvrdenie o reálnosti dodania tovaru na sklad od spoločnosti JNK TRANS s.r.o. oprel aj o výsluch svedka E. R., obchodného riaditeľa žalobcu, e-mailovú komunikáciu medzi žalobcom s bývalým konateľom spoločnosti JNK TRANS s.r.o.G. L. Z. a taktiež aj existujúce faktúry v účtovníctve spoločnosti JNK TRANS s.r.o.. Na základe uvedených skutočností má žalobca za to, že bolo dostatočným spôsobom preukázaná reálnosť dodania tovaru a

naplnenie podmienok pre odpočítanie DPH. Žalobca vo svojej žalobe taktiež namieta, že správca dane ako aj žalovaný nevykonali dôkazy, ktoré žalobca navrhol na preukázanie ním tvrdených skutočností a tak nedostatočne zistili skutkový stav a to najmä výsluch svedka G. Krzystofa Uznańskieho, výsluch skladníkov žalobcu, preverenie podnikateľského účtu žalobcu ako aj spoločnosti JNK TRANS s.r.o.. Žalobca taktiež uviedol, že nebol prítomný pri vykonávaní niektorých dôkazov a teda nemal možnosť sa k nim vyjadriť ani ich konfrontovať. Keďže žalovaný nerozporuje existenciu tovaru, žalobca má za to, že došlo k preneseniu dôkazného bremena týkajúceho sa dôvodov nepriznania odpočtu DPH na žalovaného. Tvrdenie žalovaného, že spoločnosť, ktorá má sídlo ako „Office House“ reálne nevykonáva obchodnú činnosť, žalobca považuje za subjektívne a nemajúce oporu v zákone, keďže slovenský právny poriadok umožňuje ako sídlo spoločnosti aj zápis len konkrétnej adresy na doručovanie pošty a písomnosti, bez existencie reálnej miestnosti. Žalobca poukázal, že spoločnosť JNK TRANS s.r.o. vykonávala podnikateľskú činnosť, keďže práve správca dane ju registroval ako platcu DPH a pridelil jej IČ DPH. Odvolal sa na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-80/11-Mahágeben, v zmysle ktorého právo na odpočet dane môže byť zamietnuté len preto, že platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, že toto plnenie je súčasťou podvodu, pričom v predmetnom prípade mal za to, že dostatočným spôsobom preukázal, že so spoločnosťou JNK TRANS s.r.o. obchodoval, tovar dodaný na základe kúpnej zmluvy prevzal a zaplatil za neho na podnikateľský účet danej spoločnosti. Na základe uvedeného nemal vedomosť a ani reálne nemohol vedieť, že by spoločnosť JNK TRANS s.r.o. nevykonávala ekonomickú činnosť alebo žeby bola súčasťou daňového podvodu. Žalobca v správnej žalobe obdobne ako aj v odvolaní namietal neprimeranú dĺžku vykonávania daňovej kontroly. Za porušenie práv žalobcu považoval nedostatočne odôvodnené napadnuté rozhodnutie, keďže podľa žalobcu v ňom absentovala akými úvahami bol vedení pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu a ako sa vysporiadal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

IV.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.6.2017 uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za správne, zákonné, zrozumiteľné, vydané na základe dostatočného zistenia skutkového stavu, vychádzajúce zo správneho právneho posúdenia veci, dostatočne a v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku a navrhol žalobu zamietnuť. Svoje vyjadrenie odôvodnil tým, že žaloba je do značnej miery totožná s odvolaním proti rozhodnutiu žalovaného, pričom v napadnutom rozhodnutí sa žalovaný dostatočným spôsobom zaoberal všetkými žalobcovými odvolacími dôvodmi a na tomto odôvodnení v plnom rozsahu žalovaný trval. Naviac uviedol, že pochybnosti čo sa týka transparentnosti obchodovania medzi žalobcom a spoločnosťou JNK TRANS s.r.o. nadobudol na základe skutočnosti, že kúpna zmluva medzi uvedenými spoločnosťami bola uzavretá dňa 21.9.2011, v ktorej za spoločnosť JNK TRANS s.r.o. konal Július Németh, ktorý v tom čase už nebol konateľom uvedenej spoločnosti, keďže k 19.9.2011 uvedenému konateľovi funkcia skončila. Žalovaný taktiež uviedol, že žalobca vo svojej žalobe neuvádza iné dôkazy ako to, že žalovaný nevypočul skladníkov žalobcu, na preukázanie dodania tovaru, pričom v napádanom rozhodnutí sa dostatočne vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré nepristúpil k výsluchu uvedených svedkov. Čo sa týka nevyužitia spolupráce s peňažnými ústavmi, žalovaný uviedol, že je na správcovi dane ako dôkazy vykoná, pričom výpisy z účtov preukazujú finančné pohyby na účtoch ale nie sú spôsobilé preukázať, že tieto platby boli vykonané za reálne zdaniteľné obchody. Čo sa týka námietky, že žalobca nebol prítomný pri vykonávaní niektorých dôkazov, žalovaný uvádza, že tieto dôkazy žalobca nekonkretizoval a teda nie je možné sa k uvedenému tvrdeniu vyjadriť, keďže zo spisového materiálu uvedené pochybenia nevyplývajú. Žalovaný taktiež uviedol, že žalobca v žalobe poukazuje na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veciach daňových podvodov, avšak správca dane ani žalovaný vo svojich rozhodnutia netvrdili, že sa jedná o reťazec dodávok zaťažených podvodom a taktiež v rozhodnutiach neaplikoval ustanovenia o ručení za daň podľa § 69 ods. 14 daňového poriadku. Čo sa týka dĺžky trvania daňovej kontroly, žalovaný uviedol, že s uvedenou skutočnosťou sa už Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vysporiadalo v rozhodnutí č. 102384318/2106 zo dňa 18.1.2016, v ktorom uviedlo, že protokol o výsledku daňovej kontroly je potrebné považovať za nezákonný dôkaz a nemožno z neho vo vyrubovacom konaní vychádzať, avšak zároveň uložil správcovi dane vykonať ďalšie dôkazy na dostatočné zistenie skutkového stavu a vyhodnotiť zákonne získané dôkazy (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžf/76/2013 zo dňa 6.11.2013), na základe uvedeného mal za to, že uvedená námietka bola v predmetnom konaní irelevantná. Čo sa týka námietky žalobcu, že žalovaný pri vyhotovovaní odôvodnenia nepostupoval v súlade so Správnym poriadkom, žalovaný

uvádza, že uvedený predpis nemohol porušiť, keďže procesným právnym predpisom, podľa ktorého orgány postupovali je , a nie .

V.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného

8. Žalobca vo svojej replike zo dňa 30.8.2017 uviedol, že čo sa týka uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 21.9.2011, kde v hlavičke je uvedený pôvodný konateľ spoločnosti, ide o chybu v písaní, ktorá nastala pri vyhotovovaní zmluvy v čase, keď konateľom bol Július Németh, avšak zmluvu dňa 21.9.2011 už podpisoval konateľ G. L. Z.. Opätovne poukázal na to, že správca dane mal využiť spoluprácu s peňažnými ústavmi, keďže ide o dôkaz, ktorý jednoznačne preukáže existenciu obchodnej činnosti u spoločnosti, o ktorých správca dane tvrdí, že ekonomickú činnosť nevykonávajú, pričom žalobca tento dôkaz správcovi dane navrhoval, avšak správca ho nevykonal a žalobca sám nedisponuje právomocou od peňažných inštitúcií uvedený dôkaz získať. Poukázal na skutočnosť, že spoločnosť JNK TRANS s.r.o za október 2011 podala daňové priznanie, v ktorej jej vznikla vlastná daňová povinnosť vo výške 570,24 eur, na základe čoho mal žalobca za to, že uvedené preukazuje, že spoločnosť ekonomickú činnosť vyvíjala. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že nemá za to, že žalobca je súčasťou obchodného reťazca zaťaženého podvodom, žalobca uvádza, že predmetné tvrdenie je v jeho prospech a teda, že k dodaniu tovaru- kávy JACOBS reálne došlo. Žalobca svoje tvrdenie o nezákonnosti protokolu ako výsledku daňovej kontroly doplnil o tú skutočnosť, že vo vyrubovacom konaní nemožno použiť ani žiadne zo zistení správcu dane preukázaných v rámci daňovej kontroly, keďže protokol bol vyhodnotený ako nezákonný, teda ani jednotlivé dôkazy v ňom uvedené nie sú zákonné a teda nemôžu sa vo vyrubovacom konaní použiť. Zároveň namietal spôsob predloženia administratívneho spisu, ktorý nebol zviazaný tak, aby sa predišlo možnému vyberaniu, prípadne dokladaniu listín. K replike žalobca doložil kúpnu zmluvu medzi spoločnosťou JNK TRANS s.r.o. a žalobcom, faktúry na nákup predmetnej kávy, detail daňového priznania za október 2011 a zápisnicu o prešetrení sťažnosti Daňového úradu Prešov sp.zn. 9700100/5/5136374/2014 z 4.12.2014. V predmetnej zápisnici daňový úrad konštatuje nemožnosť sťažovateľa uplatniť svoje zákonné právo byť prítomný pri ústnom pojednávaní s p. Jánom Kováčikom- konateľom spoločnosť SK Green Company s.r.o. a klásť uvedenému svedkovi otázky s taktiež v nej správca dane konštatuje, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 9700401/5/1125128/2012/Tim zo dňa 21.6.2012 bolo vydané v rozpore so zákonom a daňová kontrola ním nebola prerušená.

VI.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

9. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

10. Podľa § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

11. Podľa § 180 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

12. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“),

13. Podľa § 190 Správneho súdneho poriadku, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

14. Podľa § 191 ods. 1 písm. d), e), g) Správneho súdneho poriadku, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

15. Podľa § 68 zákona č. 563/2009Z.z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane.

16. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu.

17. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.1) Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

18. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu,36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

19. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o dani z pridanej hodnoty“), právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

20. Podľa § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

21. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

22. Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

23. Podľa § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka, sídlom právnickej osoby a miestom podnikania fyzickej osoby je adresa, ktorá je ako sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom. Právnická osoba alebo fyzická osoba musí preukázať, že má k nehnuteľnosti alebo jej časti, ktorej adresa je ako jej sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo v živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom, vlastnícke právo alebo užívacie právo, ktoré užívanie nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania nevylučuje, alebo súhlas vlastníka nehnuteľnosti alebo jej časti so zápisom nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania do obchodného registra, živnostenského registra alebo inej evidencie ustanovenej osobitným zákonom.

24. Žalobca sa správnou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR, keďže mal za to, že splnil zákonnom stanovené podmienky na priznanie nadmerného odpočtu DPH za október 2011. Uviedol, že v priebehu daňovej kontroly spolupracoval so správcom dane, predkladal mu všetky listinné dôkazy, ktorými disponoval ako aj navrhoval dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sám nemohol správcovi dane predložiť.

25. Správny súd má za to, že medzi účastníkmi konania v predmetnom konaní nebola sporná existencia tovaru (kávy JACOBS), za ktorý si žalobca uplatnil nárok na priznanie nadmerného odpočtu DPH, spornou skutočnosťou však bola osoba dodávateľa predmetnej kávy žalobcovi.

26. Správca dane spochybnil spoločnosť JNK TRANS s.r.o. ako dodávateľa uvedenej kávy, keďže z účtovníctva predmetnej spoločnosti bolo zrejmé, že jediným dodávateľom tovaru pre spoločnosť JNK TRANS s.r.o. bola spoločnosť SK Green Company s.r.o., pričom táto ekonomickú činnosť nevykonávala a preto nemohla dodať tovar ani dodávateľovi žalobcu. Čo sa týka skutočnosti, že spoločnosť SK Green Company s.r.o. nevykonávala ekonomickú činnosť, správca dane vychádzal z vysvetlenia konateľa spoločnosti Jána Kováčika zo dňa 26.3.2014, ktorý uviedol, že za ním prišli dvaja Poliaci, ktorí ho za finančnú odmenu presvedčili, aby sa stal na určité časové obdobie konateľom uvedenej spoločnosti. On však iba fakticky vystupoval ako konateľ spoločnosti, reálne za uvedenú spoločnosť nekonal, a ani nemal žiadnych zamestnancov. Z uvedeného správca dane vyvodil záver, že predmetná spoločnosť nevyvíjala žiadnu ekonomickú činnosť a teda nemohla ani dodávať tovar spoločnosti JNK TRANS s.r.o., ktorá následne nemohla tovar dodávať žalobcovi. Z uvedenej premisy vychádzal ako správca dane, tak aj žalovaný v priebehu celého daňového konania a akékoľvek žalobcom predložené alebo navrhnuté dôkazy boli konfrontované s uvedenou tézou a následne zamietnuté alebo hodnotené ako nepravdivé. Uvedeným spôsobom sa orgány verejnej správy vyporiadali aj s výsluchom bývalého obchodného riaditeľa žalobcu E. R. ako aj s e-mailovou komunikáciou medzi žalobcom a spoločnosťou JNK TRAN s.r.o. a na tieto následne vo svojom rozhodnutí neprihliadali.

27. Ako bolo vyššie uvedené žalovaný ako aj správca dane nespochybňovali tú skutočnosť, že by sa káva JACOBS nachádzala u žalobcu na sklade, avšak nemali za preukázané, že predmetný tovar bol žalobcovi dodaný od spoločnosti JNK TRANS s.r.o.. Poukázali na skutočnosť, že samotné faktúry ako aj dodacie listy, ktoré boli žalobcom predložené predstavujú iba faktické uskutočnenie obchodu, avšak nebolo preukázané reálne dodanie uvedeného tovaru na sklad žalobcu od spoločnosti JNK TRANS s.r.o.. Na základe uvedeného orgány verejnej správy nemali u žalobcu splnené zákonné predpoklady na odpočítanie dane. Žalobca v rámci daňovej kontroly predložil kúpnu zmluvu medzi žalobcom a spoločnosťou JNK TRANS s.r.o. zo dňa 21.9.2011, v zmysle ktorej sa spoločnosť JNK TRANS s.r.o. zaviazala dodať žalobcovi dohodnutý tovar na sklad, z toho vyplýva, že dovoz tovaru na sklad žalobcu zabezpečovala spoločnosť JNK TRANS s.r.o.. Žalobca ako v konaní pred súdom tak aj v správnom konaní namietal nemožnosť predloženia prepravných dokladov o doručení tovaru na sklad žalobcu od spoločnosti JNK TRANS, s.r.o., keďže uvedenými dôkazmi musí disponovať práve spoločnosť JNK TRANS s.r.o.. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v rozhodnutí 6Sžf/10/2012 zo dňa 28.11.2012 zaoberal obdobnou vecou, teda preukázaním dodania tovaru kontrolovaným daňovým subjektom, ak dodanie tovaru zabezpečoval dodávateľ kontrolovaného subjektu, pričom dospel k záveru, že „pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených, avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na

ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno.“ Dôkazné bremeno daňového subjektu teda nemožno v záujme zachovania ústavne konformného výkladu vykladať extenzívne na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukázaním skutočnosti, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. Správny súd má za to, že správca dane nemôže sankcionovať žalobcu neunesením dôkazného bremena týkajúceho sa dodania tovaru od spoločnosti JKN TRANS s.r.o., ak žalobca preukázal dôkazmi, ktorými disponoval, že medzi dodávateľom a žalobcom došlo na základe kúpnej zmluvy k dojednaniu, že práve dodávateľ žalobcu zabezpečí dovoz tovaru na sklad žalobcu. Žalobca predkladal správcovi dane dôkazy, ktorými objektívne mohol disponovať a to faktúry preukazujúce nákup uvedeného tovaru, dodacie listy na uvedený tovar, príjemky tovaru ako aj výpisy z banky preukazujúce jednotlivé platby za tovar, ktoré hodnotovo ako aj chronologicky zodpovedali termínom splatnosti uvedených faktúr. Správca dane však nevykonal žalobcom navrhovaný dôkaz a to súčinnosť s bankovými inštitúciami týkajúcu sa preverenia, či platby, ktoré odišli z účtu žalobcu boli pripísané na účet spoločnosti JNK TRANS s.r.o. ani to, či uvedená spoločnosť zaplatila za dodanú kávu spoločnosti SK Green Company. Tvrdenie žalovaného, že výpisy z účtov preukazujú finančné pohyby na účtoch, ale nie sú spôsobilé preukázať, že tieto platby boli vykonané za reálne zdaniteľné obchody, správny súd považuje za účelové, keďže práve vykonanie takýchto dôkazov je spôsobilé preukázať, či žalobca za tovar zaplatil a či k uvedenému obchodu aj došlo. Zároveň je spôsobilé preukázať úmysel, či v prípade, ak by sa žalobca dostal do reťazca daňového podvodu o tejto skutočnosti vedel, čo následne má vplyv na vznik nároku na nadmerný odpočet dane. Aj napriek tomu, že žalovaný tvrdí, že správca dane ako ani žalovaný v žiadnom zo svojich rozhodnutí netvrdili, že sa jedná o reťazec dodávok zaťažených podvodom, má správny súd za to, že aj keď to správne orgány výslovne v rozhodnutiach neuviedli, z ich obsahu vyplýva, že je daný predpoklad, žeby v tomto prípade mohlo ísť o daňový podvod.

28. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení, že tovar mu bol aj reálne na sklad dodaný, navrhol výsluch svojich skladníkov, ktorí boli prítomní pri preberaní tovaru, avšak správca dane ani žalovaný jeho návrhu nevyhoveli z dôvodu, že uvedené osoby nemôžu mať vedomosť od koho káva JACOBS pochádzala, teda o osobe dodávateľa. Súd sa s takýmto tvrdením žalovaného nestotožňuje, keďže žalovaný nemôže mať vedomosť o skutočnostiach, ktoré sú známe jednotlivým zamestnancom žalobcu bez toho, aby ich vypočul. Toto konštatovanie uvedenej skutočnosti dostatočným spôsobom neodôvodnil. O vykonávaní obchodnej činnosti medzi spoločnosťou JNK TRANS, s.r.o. a žalobcom svedčia nielen faktické doklady- faktúry, ale aj výsluch bývalého obchodného riaditeľa žalobcu E. R. a e-mailová komunikácia medzi žalobcom a konateľom spoločnosti JNK TRANS s.r.o. G. L. Z.. Žalobca zároveň na preukázanie existencie obchodov navrhol zabezpečiť svedka G. L. Z., ktorý bol konateľom spoločnosti JNK TRANS s.r.o. v októbri 2011. Správca dane uvedeného svedka predvolal, avšak ten sa na výsluch nedostavil. Následný pokus o predvolanie svedka bol neúspešný z dôvodu neprevzatia zásielky svedkom v odbernej lehote. Správne orgány následne od výsluchu svedka upustili, napriek tomu, že mohli žiadať príslušné poľské orgány o súčinnosť a výsluch tohto svedka, ktorého svedectvo by významným spôsobom mohlo objasniť skutkový stav veci.

29. Správca dane ako aj žalovaný svoje tvrdenia o nemožnosti spoločnosti JNK TRANS s.r.o. vykonávať ekonomickú činnosť opreli aj o to, že sídlo uvedenej spoločnosti predstavuje len „Office House“, čo znamená, že ide len o virtuálne sídlo, a teda ho nemožno považovať za sídlo hospodárskej činnosti, v ktorom by sa prijímali zásadné rozhodnutia riadiaceho orgánu spoločnosti. Žalovaný uviedol, že sídlo obchodnej spoločnosti musí spočívať na objektívnych a tretími osobami overiteľných skutočnostiach, ktoré sa týkajú najmä stupňa fyzickej existencie obchodnej spoločnosti z hľadiska priestorov, pracovníkov, zariadení a podobne. Ak overením uvedených skutočností je zistené, že spoločnosť nemá sídlo, v ktorom by sa prijímali rozhodnutia ekonomického charakteru a vykonávala hospodárska činnosti, ide o umelú formu spoločnosti. Správny súd však poznamenáva, že správca dane spoločnosť JNK TRANS s.r.o. registroval ako zdaniteľnú osobu, to znamená, že v čase rozhodovania o registrácií predmetnej spoločnosti skúmal existenciu reálneho sídla spoločnosti, teda miesta, kde sa vykonávajú podnikateľské rozhodnutia a riadiaca činnosť. Aj samotný žalobca tvrdí vo svojej žalobe, že vychádzal z uvedenej skutočnosti keďže medzi žalobcom a konateľom spoločnosti aj dochádzalo k reálnej komunikácií. Správny súd nemal zo spisového materiálu za preukázané, žeby žalobca zanedbal svoje povinností a nedostatočne zisťoval reálnu existenciu spoločnosti JNK TRANS s.r.o. Z predloženého administratívneho spisu správnych orgánov nevyplývala vedomosť žalobcu o tom, že spoločnosť JNK TRANS s.r.o. nevykonáva obchodnú činnosť v súlade so zákonom.

30. Na základe uvedených skutočností mal správny súd za preukázané, že žalovaný ako aj správca dane zistili skutkový stav veci, ktorý nebol dostačujúci na riadne posúdenie veci, nevykonali dôkazy navrhnuté žalobcom, ktoré podľa názoru správneho súdu môžu objasniť skutkový stav veci, a preto súd v zmysle § 191 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (správcu dane) zrušil.

31. Súd zároveň považoval za potrebné vyjadriť sa k tej skutočnosti, ktorú v správnej žalobe namietal žalobca a to nezákonnosti protokolu o výsledku daňovej kontroly a s tým súvisiacej nezákonnosti dôkazov vykonaných v rámci daňovej kontroly, taktiež k nemožnosti vykonávať dôkazy vo vyrubovacom konaní, ktoré nemá nahrádzať samotnú daňovú kontrolu. Správny súd sa stotožnil s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreným v rozhodnutiach sp.zn. 5Sžfk/13/2016, 5Sžfk/6/2016, 5Sžfk/14/2016, všetky zo dňa 18.09.2017, v zmysle ktorých „ak je daňová kontrola nezákonná, nezákonné sú aj dôkazy obstarané a vykonané v rámci nej, ani vykonaným dokazovaním vo vyrubovacom konaní nemôže podľa názoru odvolacieho súdu dôjsť ku konvalidácií nedostatku, spočívajúceho v nezákonnosti daňovej kontroly z dôvodu nedodržania zákonom stanovenej lehoty na jej vykonanie, keďže účelom vyrubovacieho konania nie je opakovane obstarávať a vykonávať dôkazy. ktoré už boli obstarané a vykonané v rámci daňovej kontroly, ktorá tomuto účelu slúži. Za stavu, keď správca dane napriek prekročeniu zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly pokračoval vo vyrubovacom konaní a vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane, dopustil sa závažného procesného pochybenia, majúceho za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia správcu dane a rozhodnutia žalovaného.“ Na základe uvedeného, ako aj zo samotného znenia ustanovení Daňového poriadku o vyrubovacom konaní vyplýva, že v rámci vyrubovacieho konania správca dane nemôže z vlastnej iniciatívy vykonávať dôkazy, ktoré nestihol v rámci daňovej kontroly a vyrubovacím konaním nahradiť účel daňovej kontroly. Práve v rámci daňovej kontroly môže správca dane konať z vlastnej iniciatívy a zisťovať skutkový stav vec potrebný na riadne vyrubenie dane, pričom lehota na výkon daňovej kontroly je lehotou zákonnou a je pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu záväzným limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. Z dôvodu, že daňová kontrola predstavuje závažný zásah a nadmernú záťaž pre kontrolovaný daňový subjekt, nemôže u daňového subjektu prebiehať po neobmedzenú dobu a zákonnom stanovený limit na jej vykonanie predstavuje tlak na správcu dane, aby vykonával jednotlivé úkony v rámci daňovej kontroly bez zbytočných prieťahov.

32. Na základe uvedeného bola v predmetnej veci stanovená zákonná lehota 12 mesiacov na vykonanie daňovej kontroly, v priebehu ktorých bol správca dane oprávnený skúmať splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na nadmerný odpočet dane. Po uplynutí uvedenej lehoty bol správca dane povinný vydať protokol o výsledku daňovej kontroly. Keďže však nebola dodržaná zákonom stanovená lehota na výkon daňovej kontroly, bol protokol o výsledku daňovej kontroly vyhodnotený ako nezákonne získaný dôkaz. Následne správca dane mal pokračovať vo vyrubovacom konaní, avšak nemohol pokračovať vo vykonaní dokazovania z vlastnej iniciatívy a tým nahradiť účel daňovej kontroly v zisťovacej fáze daňového konania. Zo zákonného znenia ustanovení o vyrubovacom konaní vyplýva, konkrétne z § 68 ods. 3 tretia veta Daňového poriadku, že správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovania. Správca dane teda nie je oprávnený dokazovaním v priebehu vyrubovacieho konania suplovať dokazovanie, ktoré malo prebiehať v rámci daňovej kontroly. Správca dane a žalovaný pri rozhodovaní môžu vychádzať iba zo zákonných dôkazov, a to z dôkazov, ktoré boli získané v rámci 1 ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžf/76/2013 zo dňa 06.novembra 2013) a z dôkazov, ktoré boli vykonané v priebehu vyrubovacieho konania na návrh kontrolovaného daňového subjektu. Napriek skutočnosti, že žalobca navrhol vykonanie dôkazov, tieto dôkazné návrhy správca dane neakceptoval.

33. Dôkazné bremeno daňového subjektu v zmysle § 24 ods.1 a 2 Daňového poriadku nie je absolútne. Dokazovanie vedie správca dane a obsah dôkazného bremena daňového subjektu nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie akýchkoľvek skutočností. Aj Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 24.mája 2017 sp.zn. 2Sžf/8/2016 vyslovil právny názor, z ktorého vyplýva... „ Napriek tomu, že ťarcha dôkazného bremena je v podstatnej miere na kontrolovanom daňovom subjekte, úlohou daňových orgánov je však stanoviť pevné hranice a pravidlá dokazovania, mať jasnú predstavu o tom, preukázanie akých konkrétnych skutočností sa žiadanými dôkazmi sleduje, dbať na to, aby dokazovanie

bolo vedené v súlade s platnou právnou úpravou a následne zo získaných dôkazov vyvodiť logické a presvedčivé závery, ktoré budú súčasťou odôvodnenia rozhodnutia vydaného v daňovom konaní.“

34. Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude dôsledne zistiť skutkový stav, vykonať v tomto smere zodpovedajúce dokazovanie dostupnými dôkaznými prostriedkami. Následne bude povinnosťou správneho orgánu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie. V odôvodnení uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. V rámci nového rozhodovania sa vysporiada so všetkými žalobnými námietkami daňového subjektu a ich právnym posúdením správnym súdom, predovšetkým s právnou otázkou týkajúcou sa dĺžky daňovej kontroly a z toho vyplývajúceho jeho možného ďalšieho procesného postupu.

35. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP).

36. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 167 ods. 1 SSP , keď úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania vzhľadom k tomu, že mal žalobca vo veci celkom úspech.

37. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súd, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 Správneho súdneho poriadku)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§449 ods. 1,2 SSP)