Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Cpr/28/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu N. C., Y..X.XX.XXXX, E. Š. Č. XX, štátne občianstvo Slovenská republika, práv. zast. K.. Q. C., A., I. XX, E., I. Ž. Q..F..A.., C..B..W.., C. C. E. XXX, C., Q.: XX XXX XXX, práv. zast. K.. N. N., A., C.. J. XXX/XX, C., v konaní o zaplatenie peňažných nárokov z pracovnoprávneho vzťahu s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 305,12 eur od 1.7.2017 do 21.7.2017 zo sumy 234,91 eur od 22.7.2017 do 11.8.2017 zo sumy 136,64 eur od 12.8.2017 do 22.9.2017 zo sumy 52,46 eur od 23.9.2017 do 18.10.2017, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5 % zo sumy 305,12 eur od 31.7.2017 do 18.10.2017 zo sumy 273,41 eur od 19.10.2017 do 20.11.2017, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

III. Z a s t a v u j e konanie v časti uplatnenej istiny 371,68 eur

IV. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

V. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.10.2017 domáhal, aby zaviazal žalovaného zaplatiť mu 630,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo súm, ktoré špecifikoval v písomnej žalobe. Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým, že strany dňa 30.11.2011 uzavreli pracovnú zmluvu, na základe ktorej dňom 1.12.2011 žalobkyňa začala pracovať ako šička. Mzda za vykonanú prácu bola zmluvnými stranami dohodnutá ako časová mzda podľa platného mzdového poriadku so splatnosťou do 30-teho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zúčtovaní mzdy. Hodinová sadzba za vykonanú prácu predstavovala sumu 2,50 eur. Strany sa dohodli na ukončení pracovného pomeru ku dňu 31.3.2017 dohodou z organizačných dôvodov. Žalovaný sa zaviazal žalobkyni vyplatiť odstupné vo výške 3-násobku priemerného mesačného zárobku v 3 splátkach so splatnosťou vo výplatnom termíne platnom u žalovaného za mesiace apríl, máj a jún 2017. Žalovaný uhradil iba sumu vo výške 305,11 eur dňa 18.5.2017, sumu vo výške 70,21 eur dňa 21.7.2017 a sumu 84,18 eur dňa 20.10.2017. Spolu

vyplatená čiastka predstavovala 459,50 eur. Žalovaný zostatok odstupného neuhradil ani na základe predžalobnej výzvy. Na preukázanie svojich tvrdení predložila pracovnú zmluvu, zápočtový list, dohodu o skončení pracovného pomeru, potvrdenie o úhradách a predžalobnú výzvu a požiadala súd, aby žalovaný predložil presný prehľad úhrad miezd, resp. personálnu agendu, z ktorej bude možné určiť presnú výšku je nárokov.

2.Podaním doručeným súdu dňa 31.1.2018 žalobkyňa zobrala žalobu v časti späť s odôvodnením, že po podaní žaloby jej žalovaným bola uhradená dňa 20.11.2017 suma 273,41 eur a pri opätovnej kontrole výpisov z účtu zistila, že dňa 20.9.2017 jej bola uhradená suma 84,18 eur. Celkom jej žalovaný poukázal 831,18 eur. Žalobu zobrala späť vo výške 371,68 eur. Po čiastočnom späťvzatí upresnila žalobný návrh tak, že voči žalovanému sa domáha sumy 104,52 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania z prvej splátky z nedoplatku 58,22 eur od 31.5.2017 do 21.7.2017, z druhej splátky odstupného vo výške 363,33 eur z uvedenej sumy od 1.7.2017 do 21.7.2017 a z ďalších súm s prihliadnutím k čiastočnému plneniu žalovaného.

3.Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach poukázal na to, že žalobkyňa mala nárok na odstupné vo výške 3-násobku priemerného mesačného zárobku, čo predstavuje sumu 1.304,40 eur brutto a po odpočte zákonných zrážok sumu 915,36 eur. Žalobkyni bola dňa 15.5.2017 vyplatená suma 305,11 eur, dňa 18.7.2017 suma 70,21 eur, dňa 11.8.2017 suma 98,27 eur, dňa 19.9.2017 suma 81,17, dňa 18.10.2017 suma 84,18 eur a dňa 20.11.2017 suma 273,41 eur. Ku dňu 20.11.2017 žalovaný voči žalobkyni neeviduje nedoplatok dlhu. Úrok z omeškania navrhol počítať zo sumy odstupného v netto čiastke. Ďalej uviedol, že žalobkyňa ukončila pracovný pomer dňa 31.3.2017. Rozhodným obdobím pre výpočet priemerného zárobku bol 4. štvrťrok 2016. V mesiaci október odpracovala 168 hodín pri mzde 391,11 eur v mesiaci november 120 hodín pri mzde 279,36 eur a v mesiaci december 176 hodín pri mzde 409,72 eur. Od 1.1.2017 došlo k zvýšeniu minimálnej mzdy, z ktorého dôvodu sa priemerný hodinový zárobok od 1.1.2017 zvýšil na 2,5 eur. Priemerná mesačná mzda pri 40 hodinovom pracovnom úväzku predstavovala 434,80 eur brutto (2,5 x 173,92). Nárok za 3 mesiace predstavuje sumu 1.304,40 eur brutto a po odpočítaní zákonných zrážok 915,36 eur. Na preukázanie svojich tvrdení predložil odpis mzdového listu žalobkyne za rok 2016, potvrdenie o príjme za rok 2017, odpis mzdového listu za rok 2017.

4.Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením listinných dôkazov a to pracovnej zmluvy, predžalobnej výzvy, zápočtového listu, výpisov z účtu SLSP, a.s., dohody o skončení pracovného pomeru, vyjadrenia žalovaného, prehľadu úhrad žalovaným, odpisu mzdového listu, potvrdenia o príjme, správy žalovaného o spôsobe výpočtu priemerného zárobku zistil nasledovný skutkový stav:

5.Dňa 30.11.2011 strany uzavreli pracovnú zmluvu, podľa ktorej žalobkyňa začala u žalovaného vykonávať prácu šičky s miestom výkonu práce Svidník s dohodnutou týždennou pracovnou dobou 40 hodín. Splatnosť mzdy bola dojednaná na 30.-ty deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca za predchádzajúci mesiac. Dňa 22.3.2017 sa strany dohodli na ukončení pracovného pomeru ku dňu 31.3.2017 z organizačných dôvodov. Žalovaný sa zaviazal žalobkyni vyplatiť odstupné vo výške 3- násobku priemerného mesačného zárobku, ktoré bude uhradené v troch splátkach splatných vo výplatnom termíne platnom u zamestnávateľa za mesiace apríl, máj a jún 2017. Listom zo dňa 30.8.2017 žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu vyzvala žalovaného na úhradu nedoplatku odstupného s tým, že k uvedenému dňu jej bolo uhradené odstupné iba vo výške 305,11 eur dňa 18.5.2017 a 70,21 eur dňa 21.7.2017. Dňa 31.3.2017 žalovaný vystavil žalobkyni zápočtový list o trvaní pracovného pomeru od 1.12.2011 do 31.3.2017. Dôvodom ukončenia pracovného pomeru bola nadbytočnosť. Podľa výpisu z účtu žalobkyne dňa 18.5.2017 jej bola žalovaným poukázaná z titulu mzdy čiastka 305,11 eur a dňa 21.7.2017 čiastka 70,21 eur. Dňa 20.9.2017 jej žalovaný uhradil 84,18 eur. Podľa odpisu mzdového listu žalobkyne za rok 2016, v mesiaci október odpracovala 168 hodín a bola jej vyplatená mzda 391,11 eur. V mesiaci november odpracovala 120 hodín a bola jej vyplatená mzda 279,36 eur, v mesiaci december odpracovala 176 hodín a bola jej vyplatená mzda 409,72 eur. Za 4. štvrťrok jej bola vyplatená brutto mzda 1.080,19 eur a odpracovala 464 hodín. Od 1.1.2017 predstavovala výška minimálnej mzdy 2,5 eur/hodinu.

6.Podľa prehľadu vyhotoveného žalovaným žalobkyni bola dňa 15.5.2017 vyplatená suma 305,11 eur , dňa 18.7.2017 vo výške 70,21 eur, dňa 11.8.2017 vo výške 98,27 eur, dňa 19.9.2017 vo výške 84,18 eur,

dňa 18.10.2017 vo výške 84,18 eur a dňa 20.11.2017 vo výške 273,41 eur. Celkom z titulu odstupného žalovaný žalobkyni uhradil 915,36 eur.

Podľa § 76 Z.p.

(1) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001 Z.z.%252363'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ods. l písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov, b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov, c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov, d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov. (2) Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 <aspi:// module='ASPI'&link='311/2001 Z.z.%252363'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ods. l písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky, b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov, c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,

Podľa § 131 Z.p., zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

Podľa § 132 Z.p., ustanovenia § 129 až 131 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001 Z.z. %2523129-131'&ucin-k-dni='30.12.9999'> sa vzťahujú rovnako na všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované zamestnávateľom, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok.

Podľa § 134 Z.p.

(1) Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) <aspi://module='ASPI'&link='311/2001 Z.z.%252396'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. (2) Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

7.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd mal preukázané, že žaloba je čiastočne dôvodná. Medzi stranami nie je sporným, že pracovný pomer skončil dohodou z organizačných dôvodov a preto žalobkyni prislúcha odstupné vo výške 3-násobku priemernej mesačnej mzdy. Pretože v rozhodnom období 4. štvrťroku 2016 žalobkyni bola vyplácaná mzda, ktorá nedosahovala výšku minimálnej mzdy stanovenej k 1.1.2017, zamestnávateľ pri výpočte náhrady mzdy vychádzal z priemernej hodinovej mzdy vo výške 2,5 eur/hod. Pri 40-hodiovom pracovnom úväzku a priemernom mesačnom fonde pracovnej doby 173,92 hod, predstavuje priemerná mesačná mzda suma

434,80 eur brutto a po odpočítaní zákonných zrážok predstavuje 3-násobok priemernej mesačnej mzdy netto výšku 915,36 eur. / mesačne 305,12,- eur/. Strany sa dohodli na splatnosti úhrady odstupného v troch rovnakých splátkach, ktoré predstavovali výšku 305,12 eur so splatnosťou jednotlivých splátok k 1.6.2017, k 1.7.2017 a k 1.8.2017. Ku dňu rozhodnutia súdu žalovaný uhradil žalobkyni plnú náhradu odstupného v sume 915,36 eur. Preto v časti uplatnenej istiny prevyšujúcej odôvodnenú pohľadávku súd žalobu zamietol.

8.V späťvzatej časti žaloby súd konanie s poukazom na ust. § 145 zastavil.

9.O úroku z omeškania rozhodol súd podľa § 517 a § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. a žalobkyni priznal úrok z omeškania v zákonnej výške , pričom vychádzal z dohodnutej splatnosti odstupného medzi stranami a splátok poukazovaných žalovaným v období od mesiaca máj 2017 do mesiaca november 2017. Ku dňu 20.11.2017 bol uhradený celý dlh žalovaného.

10.Pri rozhodovaní o trovách konania, súd postupoval podľa § 255 ods. 2, § 256 a § 262 CSP. K čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalovaného, ktorý plnením časti pohľadávky v priebehu súdneho konania zavinil zastavenie konania. V časti pohľadávky žalobca úspešný nebol. Vychádzajúc z pôvodne uplatnenej istiny 630,- eur a čiastočného neúspechu o zaplatenie 134,- eur, /104, 52 ,- eur po čiastočnom späťvzatí a 20,- eur ako rozdiel medzi uplatnenou výškou pohľadávky a dôvodnou výškou v rozsahu 610,- eur /predstavuje úspech žalobcu 79 %, jeho neúspech 21 %. Prislúcha mu preto náhrada trov v rozsahu 58 %. O výške náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.