Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-340-2017.pdf
PDF · 90.66 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/340/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu K. O. O. Y. SA, so sídlom K. I. 1, XXXXX O., Y. republika, zapísaná v parížskom P. obchodu a spoločností pod č. XXX XXX XXX, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky K. O. O. Y. SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom C. 2, K., T.: XX XXX XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. M. R., s.r.o., so sídlom v K., Z proti žalovanej T. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. C. XX, o zaplatenie 2.616,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 25. mája 2017, č.k. 3Csp/52/2016- 52 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti II. a III. z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.880,15€ s úrokom z omeškania vo výške: 5,05% ročne zo sumy 845,15€ od 08.01.2015 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 1.035,-€ od 20.12.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. súd vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 16.09.2016 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2.616,07 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 180, § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. 1,2,3,4, § 255 ods. 1, ods. 2, § 517 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, po zhodnotení jeho výsledkov, dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Žalobca si svoj nárok voči žalovanému uplatňuje zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zo zmluvy o revolvingovom úvere. Z toho zistil, že nárok žalobcu pozostáva z dvoch rôznych zmlúv. Súd prvej inštancie preto tieto nároky preskúmal jednotlivo. Uviedol, že žalobca sa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere domáhal sumy 1.288,49 eur zloženej z istiny vo výške 1.056,48 eur a vyčísleného úroku vo výške 232,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 44,50 % ročne zo sumy 1.056,48 eur od 08.01.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.288,49 eur od 08.01.2015 do zaplatenia. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je spotrebiteľskou zmluvou podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. Súd prvej inštancie po preskúmaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere zistil, že tá neobsahuje všetky náležitosti, ktoré by mala obsahovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Zo zmluvy vyplýva, že úver bol žalovanému poskytnutý na kúpu spotrebného tovaru, čo uviedol žalobca aj v žalobe. V zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje. V zmluve sa síce uvádza cena spotrebného tovaru vo výške 1.228, 99 eur, avšak nie je presne uvedené o aký tovar ide. Preto mal súd prvej inštancie za to, že zmluva neobsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. h/ zákona č. 129/2010. Vzhľadom na absenciu náležitostí zmluvy vyžadovaných zákonom, sa bude poskytnutý úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanej predchodca
žalobcu poskytol úver vo výške 1.106,- eur. Z prehľadu splátok súd prvej inštancie zistil, že tak ako uviedol žalobca v žalobe žalovaný doteraz uhradil sumu 260,85 eur. Keďže zmluva je bezúročná a bez poplatkov, žalobca má nárok len na nesplatenú istinu spolu so zákonným úrokom z omeškania. Žalobca tak má nárok na sumu 845,15 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania. Druhý nárok si žalobca uplatňuje na základe uzavretej zmluvy o poskytnutom revolvingovom úvere. Z tejto zmluvy sa žalobca domáha zaplatenia sumy 1.327,58 eur spolu s úrokom vo výške 21,96 % ročne zo sumy 1.228,93 eur od 20.12.2014 až do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.327,58 eur od 20.12.2014 do zaplatenia. Súd prvej inštancie preskúmal prehľad splácania a zistil, že žalobca má nárok len na sumu 510,- eur. Z predloženého výpisu zistil, že žalovaná do zosplatnenia splatila sumu 225,- eur a dlžná suma je vo výške 1.035,- eur. Súd prvej inštancie preto túto sumu žalobcovi priznal. Zároveň nepriznal žalobcovi úrok vo výške 21,96%, pretože od zosplatnenia žalobcovi patrí nárok iba na úrok z omeškania a nie na dohodnutý zmluvný úrok. Preto súd žalobcovi túto sumu nepriznal. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie priznal žalobcovi sumu 1.035,- eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy. Žalobcovi tak celkovo priznal sumu 1.880,15 eur spolu s úrokmi z omeškania z jednotlivých súm. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, vzhľadom na porovnateľný úspech oboch strán vo veci.
2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu vo výroku II. ktorým bola žaloba zamietnutá a súvisiacom výroku III. o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že v časti I. žalobného návrhu sa domáhal uplatneného nároku titulom neuhradených záväzkov žalovaného z uzavretej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.01.2014 a v časti II. žalobného návrhu sa domáhal uplatneného nároku titulom neuhradených záväzkov žalovaného z uzavretej Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 15.01.2014. Žalobca nesúhlasí s posúdením veci súdom prvej inštancie v časti I. a II. uplatneného žalobného nároku, kde v časti I. súd prvej inštancie posúdil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky náležitosti, ktoré by mala obsahovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva vzťahuje v zmysle § 9 ods. 2 písm. h) zákon č. 129/2010 Z. z., a preto ju považoval za bezúročnú a bez poplatkov a z druhého nároku žalobcu, vzniknutého na základe revolvingovej úverovej zmluvy, priznal súd žalobcovi len rozdiel medzi odfinancovanými a vrátenými peňažnými prostriedkami bez riadne uvedeného zákonného dôvodu. Dôvodil tým, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol žalobca žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 1.106,00 Eur na zakúpenie spotrebného tvaru u predajcu U., s.r.o., C. XX, XXX XX K. a to tak, že na základe žiadosti žalovaného o financovanie nachádzajúcej sa v bode 1.4. časti 1. úverovej zmluvy uhradil sumu zodpovedajúcu výške poskytovaného úveru priamo na účet predajcu. Táto skutočnosť je podľa žalobcu zrejmá z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov a z výpisu z úverového účtu žalovaného, ktoré žalobca predložil súdu. Žalobca má za to, že adresa predajcu sa nachádza v pravom hornom rohu prvej strany predmetnej úverovej zmluvy: U., s.r.o., C. XX, XXX XX K.. Žalobca súčasne uvádza, že opis financovaného tovaru sa nachádza taktiež na prvej strane predmetnej úverovej zmluvy v ľavom hornom rohu, konkrétne je označený ako „TV (LCD, LEC, Plazma)“. Z predmetného opisu tovaru vyplýva, že predmetom nákupu žalovaného bol televízor (TV - technická skratka pre označenie televízora). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam má žalobca za to, že v zmluve je dostatočne uvedený opis financovaného tovaru, a preto zmluva obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a je toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď posúdil predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca má zároveň za to, že rozhodnutie súdu v časti nároku vzniknutého zo zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a v časti výroku o náhrade trov konania je nepreskúmateľné, keďže z rozhodnutia súdu nie je zrejmé čo ho viedlo k priznaniu nároku zo zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere len vo výške rozdielu medzi odfinancovanými a vrátenými peňažnými prostriedkami a zároveň nepriznaniu práva na náhrady trov konania. Poukázal na znenie § 220 ods. 2 CSP. Podľa názoru žalobcu sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku v časti revolvingového úveru obmedzil len na konštatovanie, že nárok žalobcu je dôvodný len vo výške 510,00 Eur z dôvodu, že žalovaný zaplatil sumu 225,00 Eur a dlžná suma je vo výške 1.035,00 Eur. Následne však žalobcovi priznal sumu 1.035,00 Eur spolu s úrokom z omeškania. Z odôvodnenia rozsudku však nie je zrejmé, na základe akých zákonných ustanovení súd dospel k názoru, že žalobca nemá nárok na celú uplatnenú dlžnú sumu. Žalobca má za to, že súd si tak nesplnil povinnosť uvedenú v ust. §220 ods. 2 CSP, v dôsledku čoho došlo k odňatiu možnosti strán konať pred súdom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 20.02.2014 č.k. 9Co/177/2013 a Uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 10.10.2013 č.k.: 5Cdo/212/2013. Žalobca má ďalej za to, že v predmetnom prípade neexistovali dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania. Žalobca si v uvedenom prípade uplatnil náhradu súdneho poplatku vo výške 165,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 263,59 Eur, pričom tieto trovy boli vyčíslené v súlade so zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a boli uplatnené v súlade so zák. č. 160/2015 Z. z.. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam sa žalobca nestotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým žalobe v zamietnutej časti nevyhovel a je toho názoru, že súd prvej inštancie mal správne priznať žalobcovi uplatnený nárok v celom rozsahu. Žalobca žiadal aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatnil trovy odvolacieho konania.
4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila. 5. Krajský súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu vo výroku II. a III. podľa § 379, § 380 ods. 1, CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. a vo výroku III. je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) c) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z nasledovných dôvodov:
6. Z obsahu spisu je zrejmé, že účastníci konania dňa 15.01.2014 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytnutí platobných služieb. Z tejto zmluvy vyplýva, že v časti I. bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere na sumu 1228,99 Eur (ďalej len „spotrebiteľský úver“), ktorá predstavuje cenu tovaru, na ktorý úver slúžil. Z prehľadu splátok vyplýva, že žalovaná celkom uhradila 260,85 Eur, pričom dlžná čiastka k 08.01.2015 bola 1288,49. Predchodca žalobcu zosplatnil záväzok žalovanej ku dňu 07.01.2015 a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.288,49 Eur zloženej z úverovej istiny vo výške 1056,48 Eur a dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 232,01 Eur. V časti II. tejto zmluvy bola uzatvorená tiež zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytnutí platobných služieb. Z prehľadu splátok vyplýva, že žalovaná uhradila celkom 225,- Eur, pričom dlžná suma k 19.12.2014 bola 1327,58 Eur. Predchodca žalobcu zosplatnil záväzok žalovanej ku dňu 19.12.2014 a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.333,51 Eur zloženej z úverovej istiny vo výške 1228,93 Eur a dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 98,65 Eur
7. Súd prvej inštancie zamietajúci výrok svojho rozhodnutia odôvodnil tým, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. h zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, pričom konštatoval, že v zmluve sa síce uvádza cena spotrebného tovaru vo výške 1.228, 99 eur, avšak nie je presne uvedené o aký tovar ide. Vzhľadom na absenciu náležitostí zmluvy vyžadovaných zákonom, tak v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, predmetný spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov.
8. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie po ustálení, že v predmetnej veci bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platných v čase uzatvorenia zmluvy, správne podrobil predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere prieskumu, či táto má náležitosti vyžadované v ustanovení § 9 ods. 2 uvedeného zákona, nakoľko aj v zmysle únijného práva, ktoré je prameňom práva pre všetky členské štáty Európskej únie, teda aj pre Slovenskú republiku, sú všeobecné súdy povinné každú spotrebiteľskú zmluvu podrobiť takémuto súdnemu prieskumu. Súd prvej inštancie sa však bližšie nezaoberal tým, či predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom úvere nie je zmluvou o viazanom spotrebiteľskom úvere podľa § 15 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 15.01.2014, kedy strany sporu vstúpili do zmluvného vzťahu. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere bol v zmysle § 9 ods. 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch účinného k 15.01.2014 opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje. Samotné konštatovanie súdu prvej inštancie, že zmluva takýto údaj neobsahuje, nepovažoval odvolací súd za dostatočný z toho hľadiska, či takéto odôvodnenie spĺňa požiadavky na odôvodňovanie súdnych rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP zaručené v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach.
9. Je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere a revolvingovom úvere zo dňa 15.01.2014 obsahuje v pravom hornom rohu prvej strany predmetnej úverovej zmluvy údaj predajcu, a to U., s.r.o., C. XX, XXX XX K. a v ľavom hornom rohu údaj týkajúci sa tovaru, a to TV (LCD, LEC, Plazma). Súd prvej inštancie tieto údaje nepodrobil skúmaniu z hľadiska požiadaviek ustanovenia § 9 ods. 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinnom k 15.01.2014. Je zrejmé, že v prípade zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere (§ 15 zákona o spotrebiteľských úveroch) ide o osobitný druh zmluvy podľa zákona č. 129/2010 Z. z., ktorá sa vzťahuje na financovanie presne špecifikovaného a individualizovaného tovaru. Tento musí byť uvedený v zmluve takým spôsobom, aby ho nebolo možné zameniť s iným druhom tovaru a aby pri prípadných nárokoch spotrebiteľa vzťahujúcich sa k tomuto tovaru, nemohli vzniknúť pochybnosti o tom, čo vlastne účastník zmluvného vzťahu kúpil, resp. akú službu využíval. Bolo tak úlohou súdu prvej inštancie preskúmať, či takéto označenie tovaru umožňuje identifikáciu o aký druh výrobku sa jedná a či obsahuje cenu tovaru a svoje zistenia uviesť v odôvodnení rozhodnutia. 10. Pri druhom uplatnenom nároku žalobcu na základe uzavretej zmluvy o poskytnutom revolvingovom úvere, súd prvej inštancie po preskúmaní prehľadu splácania splátok zistil, že žalobca má nárok len na sumu 510,- eur, keďže z predloženého výpisu zistil, že žalovaná do zosplatnenia splatila sumu 225,- eur a dlžná suma je vo výške 1.035,- eur. Súd prvej inštancie preto túto sumu žalobcovi priznal a zároveň nepriznal žalobcovi úrok vo výške 21,96%, pretože od zosplatnenia žalobcovi patrí nárok iba na úrok z omeškania a nie na dohodnutý zmluvný úrok.
11. Ako uvádza odvolací súd vyššie, z prehľadu splátok vyplýva, že žalovaná uhradila celkom 225,- Eur, ako uvádza aj súd prvej inštancie, no dlžná suma k 19.12.2014 podľa daného výpisu splátok bola 1327,58 Eur a nie suma 1.035,- Eur, ako uvádza súd prvej inštancie. Keby aj súd prvej inštancie posúdil túto zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov, čo však výslovne nevyplýva z odôvodnenia súdu prvej inštancie k tejto časti, istina bez úrokov a poplatkov bola vo výške 1228,93 Eur. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé na základe akého právneho posúdenia dospel súd prvej inštancie k sume 510,- Eur a k sume 1.035,- Eur, ktorú žalobcovi z tejto zmluvy priznal.
12. Vzhľadom na uvedené je tak odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite nezaoberal zmluvou zo dňa 15.01.2014, a to tak z hľadiska jej obsahových náležitostí, ako aj vzhľadom na dotknuté právne normy na ochranu spotrebiteľa (napriek tomu, že zmluvu označil za zmluvu spotrebiteľskú). Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie mali za následok, že napádané rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v ustanovení § 220 ods. 2 CSP na riadne odôvodnenie rozsudku. Jedná sa o procesné pochybenie, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces a súčasne k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom (písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2016 sp. zn. 6MCdo 5/2014).
13. Odvolací súd preto vzhľadom na uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu vrátane závislého výroku o trovách konania zrušil podľa § 389 ods.1 písm. b), c) CSP a vec mu v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 14. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a jeho úlohou bude opätovne posúdiť dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku preskúmaním predmetnej zmluvy zo dňa 15.01.2014 v zmysle príslušných ustanovení spotrebiteľského práva, a to na základe vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu, vo veci opätovne rozhodnúť a v rozhodnutí sa vyporiadať zo všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami.
15. O náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí o veci.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).