Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15T/33/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Dušanom Szabó v trestnej veci proti obžalovanému N. C., nar. XX.XX.XXXX pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Trnava dňa 12. apríla 2018, takto

rozhodol:

Obžalovaný N. C., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom K. nad C., ul. I. č. XXX/X

je vinný, že

v období od mesiaca marec 2013 až do mesiaca júl 2017 vrátane, s výnimkou obdobia od 14.10.2013 do 25.02.2015, kedy sa obžalovaný nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, v Trnave a ani inde na území Slovenskej republiky, si ako otec D. C., nar. XX.XX.XXXX, študenta Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave, trvale bytom T., ul. Vl. P. č. XXXX/XX, riadne neplnil vyživovaciu povinnosť na svojho syna, ktorá mu vyplýva zo zákona o rodine a rozsah ktorej mu bol určený rozsudkom Okresného súdu Trnava, cˇ. k. 20Nc 175/92-14 zo dňa 27.03.19925, právoplatným dňa 31.10.1992 tak, že má prispievať na syna Božidara sumou 23,24 Eur (700,- Kčs) mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky Ing. Ľudmily Peškovej, na výživné za uvedené obdobie zaplatil len sumu 350,- Eur, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom vo výške 463,40 Eur, pričom uvedený skutok spáchal napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Trnava, cˇ.k. 5T 71/2012-62 zo dňa 08.02.2013, ktorý nadobudol právoplatnosťˇ dňa 07.03.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3To/45/2013 zo dňa 03.09.2013, odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, obžalovaný, hoci vedel o existencii svojej vyživovacej povinnosti, túto si riadne a v plnej výške neplnil, pričom obžalovaný spočiatku nevyužil všetky svoje možnosti a schopnosti, aby si našiel stále zamestnanie, do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa neprihlásil a následne, keď sa zamestnal, vyživovaciu povinnosť naďalej vôbec neplnil, o syna neprejavoval záujem a vyživovaciu povinnosť si neplnil ani iným spôsobom,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a tohto činu sa dopustil, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s použitím § 138 písm. b) Trestného zákona

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m) a 38 ods. 2 Trestného zákona, súd obžalovanému ukladá trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Na Okresný súd Trnava bola dňa 28.04.2017 podaná obžaloba Okresnej prokuratúry Trnava sp.zn. 1 Pv 279/15/2207 na skutkovom základe uvedenom v predmetnej obžalobe.

Súd vykonal hlavné pojednávanie dňa 09.01.2018 a 12.04.2018, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka-poškodeného D. C., výsluchom svedkyne X.. T. N. a oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.01.2018 uviedol, že pracuje ako taxikár vo firme Hari Taxi a jeho mesačný zárobok je vo výške 500-600 Eur v čistom, pričom po odpočítaní jeho mesačných nákladov a exekúcií mu ostane asi 200,- Eur. Nakoľko obžalovaný avizoval, že chce zameškané výživné uhradiť, súd za týmto účelom hlavné pojednávanie odročil na termín 12.04.2018.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.04.2018 obžalovaný vypovedal, že to, čo je uvedené v obžalobe je pravda a nemá čo by k tomu dodal. Ako dôvod neplnenia svojej vyživovacej povinnosti obžalovaný uviedol, že je lajdák, pretože vždy keď mal peniaze, tak ich minul a súčasne potvrdil, že má vedomosť o tom, v akej výške má určené výživné na svojho syna D. C.. Obžalovaný od mesiaca 09/2015 pracoval v Topoľčanoch v spoločnosti HYZA, potom dostal ponuku pracovať ako taxikár v Piešťanoch, kde však 21.01.2018 dostal výpoveď, a to z dôvodu nadbytočnosti. V spoločnosti HYZA zarábal okolo 500-600 Eur mesačne a rovnako tak zarábal aj ako taxikár v Piešťanoch. Aktuálne obžalovaného živí jeho brat, ktorému obžalovaný na domácnosť nič neprispieva. Obžalovaný uvádzal, že nikdy nebol registrovaný na úrade práce, čo zdôvodnil tým, že nie je asociál a nepotrebuje, aby mu štát niečo dával, pretože si vždy prácu našiel sám. O svojich majetkových pomeroch uviedol, že vlastní motorové vozidlo zn. Ford Skorpio, ktoré má 25 rokov, úspory nemá žiadne a vlastní 1 rodinného domu spolu s bratom, kde obýva jednu izbu. So svojim synom D. C. sa nekontaktuje a neposkytuje mu ani žiadne iné plnenia napr. tým, že by mu nakúpil oblečenie a pod. Obžalovaný potvrdil, že ani v minulosti sa na výžive svojho syna D. C. žiadnym spôsobom nepodieľal. Obžalovaný má asi 4 exekučné konania. Obžalovaný ďalej uviedol, že sám nevie, prečo svoju vyživovaciu povinnosť neplní ani vtedy, keď má peniaze, berie to na ľahkú váhu a ani sám nevie prečo.

Svedok-poškodený D. C., nar. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.04.2018 vypovedal, že obžalovaný je jeho otcom, ktorý si svoju vyživovaciu povinnosť neplní. Na strednej škole študoval od 09/2008 do 06/2013 a maturoval v mesiaci 09/2013. V období od 06/2013 do 09/2013 nebol evidovaný nikde a následne bol evidovaný na úrade práce od 09/2013 do polovice mesiaca máj 2014, pričom v tomto období sa živil brigádou, keď roznášal letáky, pričom v čistom zarobil asi 150-170 Eur mesačne. Na vysokej škole začal študovať od 09/2014 (pozn. Univerzita Cyrila a Metoda, Filozofická fakulta, študijný odbor anglický jazyk a kultúra v odbornej komunikácii) a študoval do 30.07.2017, avšak štúdium na vysokej škole neukončil. Následne sa živil brigádne, pričom jeho príjem bol asi 350,- Eur mesačne. Svedok - poškodený potvrdil vyjadrenie obžalovaného, že tento sa o svedka-poškodeného nezajímal a ani mu žiadne vecné dary nedával, len raz na Vianoce mu dal sumu 200,- Eur, avšak nevie, či to bolo pred alebo po 03/2013. Svedok-poškodený sa k výške výživného, ktoré obžalovaný uhradil vyjadriť nevedel. Svedok-poškodený uviedol, že jeho mesačné náklady sú vo výške 280-320 Eur, pričom táto suma predstavuje náklady a stravu, ošatenie, potreby do školy, mobil, internetové pripojenie a náklady na úhradu elektrickej energie.

Svedkyňa T. N., nar. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.04.2018 vypovedala, že D. je jej syn a obžalovaný je jej bývalý partner a otec jej syna. K plneniu vyživovacej povinnosti obžalovaného uviedla, že tento si ju vždy plnil nepravidelne, a to počas celých 26 rokov. Pokiaľ ide o žalované obdobie, obžalovaný zaplatil výživné v celkovej výške 350,- Eur, o čom svedkyňa súdu predložila poštové poukážky zo dňa 06.11.2017 na sumu 50,- Eur, zo dňa 05.12.2017 na sumu 50,- Eur, zo dňa 03.01.2018 na sumu 50,- Eur a zo dňa 05.02.2018 na sumu 100,- Eur a súčasne potvrdila, že obžalovaný uhradil ešte sumu 100,- Eur, kde však poštovou poukážkou už nedisponuje. Skutočnosť, že svedok-poškodený začal študovať na vysokej škole obžalovanému oznamovala, a to keď bol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody, na čo obžalovaný zareagoval tak, že túto skutočnosť potvrdil. Svedkyňa ďalej uviedla, že obžalovaný jej na výživu ich spoločného syna žiadnym iným spôsobom neprispieval. Mesačné náklady na syna Božidara sú podľa jej odhadu vo výške 350,- Eur, pričom svedkyňa žije spolu so synom a spoločne uhrádzajú náklady na ich živobytie podľa toho, ktorý z nich má aktuálne peniaze.

Z rozsudku Okresného súdu Trnava sp.zn. 20Nc/175/92 zo dňa 27.03.1992, právoplatného dňa 31.10.1992 vyplýva, že súd schválil dohodu medzi obžalovaným a T. N., podľa ktorej bol ich syn D. C., nar. XX.XX.XXXX zverený do výchovy a opatery T. N., pričom obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu D. Vavra, nar. XX.XX.XXXX výživné vo výške 700,- Kčs (pozn. po prepočte na menu Eur sumou 23,24 Eur) vždy do 15-teho dňa mesiaca vopred do rúk matky T. N.. (čl. 41)

Z rodného listu D. C., nar. XX.XX.XXXX vyplynulo, že tento sa narodil uvedeného dňa v Trnave a je synom obžalovaného a X.. T. N., nar. XX.XX.XXXX. (čl. 42)

Z potvrdenia o návšteve školy vyplynulo, že D. C., nar. XX.XX.XXXX sa do prvého ročníka denného štúdia na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Filozofickej fakulty zapísal dňom 01.09.2014. (čl. 43)

Z rozsudku Okresného súdu Trnava sp.zn. 5T/71/2012 zo dňa 08.02.2013, právoplatného dňa 07.03.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp.zn. 3To/45/2013 zo dňa 03.09.2013 vyplynulo, že obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s použitím § 138 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pričom v tomto prípade išlo o neplnenie vyživovacej povinnosti na jeho syna D. C., nar. 24.09.1991 od mesiaca jún 2009. (čl. 45-46, čl. 51)

Z rozsudku Okresného súdu Piešťany sp.zn. 2T/182/2008 zo dňa 15.05.2009, právoplatného dňa 24.06.2009 vyplynulo, že obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s použitím § 138 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby 3 (tri) roky za súčasného uloženia povinnosti zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 2.477,65 Eur, pričom v tomto prípade išlo o neplnenie vyživovacej povinnosti na jeho syna D. C., nar. XX.XX.XXXX od 01.12.1991 do 15.05.2009. (čl. 48-50)

Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 8PP/8/2015 zo dňa 25.02.2015, právoplatného dňa 25.02.2015 vyplynulo, že obžalovaný bol dňa 25.02.2015 podmienečne prepustený z výkonu trestov odňatia slobody, ktoré mu boli uložené rozsudkami Okresného súdu Trnava sp.zn. 5T/71/2012 zo dňa 08.02.2013 a Okresného súdu Piešťany sp.zn. 2T/182/2008 zo dňa 15.05.2009 a bola mu určená skúšobná doba 1 (jeden) rok. (čl. 50)

Z oznámenia Archívu Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 29.06.2016 vyplynulo, že obžalovaný bol od 14.10.2013 do 25.02.2015 vo výkone trestu odňatia slobody, pričom z výkonu trestu odňatia slobody bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 8PP/8/2015 zo dňa 25.02.2015. (čl. 57)

Zo správy Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov zo dňa 15.06.2015 vyplynulo, že obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody nastúpil sám dňa 14.10.2013, pričom dňa 26.11.2013 bol premiestnený do ústavu v Bratislave, kde bol dňa 25.02.2015 podmienečne prepustený. Obžalovaný bol počas výkonu trestu pracovne zaradený, vyživovaciu povinnosť si nahlásil, avšak zrážky z jeho pracovnej odmeny realizované neboli, z dôvodu nepredloženia potrebných dokladov. (čl. 59)

Z odpovede ÚPSVaR Piešťany zo dňa 26.01.2017 vyplynulo, že k uvedenému dňu obžalovaný nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom v tejto evidencii bol naposledy vedený od 25.11.1994 do 12.02.1995, kedy bol vyradený z dôvodu nespolupráce a predtým od 14.09.1992 do 30.06.1993, kedy bol vyradený na základe vlastnej žiadosti. Dávku sociálne pomoci nepoberal. (čl. 69)

Z odpovede Sociálne poisťovne, pobočky Trnava zo dňa 13.02.2017 vyplynulo, že obžalovaný k uvedenému dňu nebol evidovaný ako poberateľ dávky v nezamestnanosti, ani ako poberateľ nemocenských dávok, ani ako poberateľ úrazových dávok a ani ako poberateľ dávok garančného poistenia. Zároveň sa nenachádzal v evidencii poberateľov dôchodkovej dávky. (čl. 70)

Z oznámenia Daňového úradu Trnava zo dňa 30.01.2017 vyplynulo, že obžalovaný k uvedenému dňu nebol evidovaný na Daňovom úrade Trnava, pobočka Piešťany a nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015. (čl. 72)

Z výpisu z Listu vlastníctva č. XXX vedeného Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom pre okres Piešťany, obec Moravany nad Váhom, k.ú. Moravany nad Váhom zo dňa 19.01.2017 vyplynulo, že obžalovaný je podielovým spoluvlastníkom parcely registra „C“ č. XXXX/XX, druh pozemku Záhrady o výmere 384 m2, parcely registra „C“ č. XXXX/XX, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria o výmere 336 m2 a domu s prideleným súpisným číslom XXX, ktorý je postavený na parcele registra „C“ č. XXXX/XX vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/8, pričom na tento spoluvlastnícky podiel je zapísaných niekoľko exekučných konaní. (čl. 74-75)

Zo zoznamu vozidiel vyplynulo, že obžalovaný je vlastníkom motorového vozidla zn. Ford Scorpio s ev. číslom N v premávke od 23.04.1997 a motorového vozidla zn. Volkswagen Transporter s ev. číslom N v premávke od 12.01.2011, pričom na obe vozidlá sú exekútorské blokácie. (čl. 76-77)

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplynulo, že obžalovaný bol v období od 09.03.2015 do 29.11.2016 priestupkovo prejednávaný celkom 4x, a to za priestupky na úseku cestnej premávky, kde mu boli ukladané pokuty od 10,- do 30,- Eur. (čl. 54-55)

Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ celkom 2x súdne trestaný, a to rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 5T/71/2012 zo dňa 08.02.2013 a rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp.zn. 2T/182/2008 zo dňa 15.05.2009, pričom v prípade rozsudku Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T/182/2008 zo dňa 15.05.2009 mu bol výkon trestu nariadený dňa 25.11.2013. (čl. 94)

Odôvodnenie výroku o vine:

Prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s použitím § 138 písm. b) Trestného zákona sa dopustí ten, Kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného a tento čin spácha závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a tento čin spácha, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.

V prípade obžalovaného bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že tento si svoju vyživovaciu povinnosť na svojho syna D. C., nar. XX.XX.XXXX neplnil úmyselne od mesiaca 03/2013, čo aj sám potvrdil, keď uviedol, že o svojej vyživovacej povinnosti vedel a aj keď peniaze mal, túto vyživovaciu povinnosť si neplnil.

Zavinenie obžalovaného je úmyselné, pričom trestný čin spáchal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, podľa ktorého Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, teda v jeho konaní je prítomná súčasne tak vedomostná ako aj vôľová zložka.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil od mesiaca 03/2013 až do 07/2017, teda po dlhší čas, čím naplnil kvalifikačný znak závažnejšieho spôsobu konania podľa § 207 ods. 3 písm. b) Trestného zákona a súčasne napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 5T/71/2012 zo dňa 08.02.2013, právoplatným dňa 07.03.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp.zn. 3To/45/2013 zo dňa 03.09.2013 uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s použitím § 138 písm. b) Trestného zákona, čím naplnil kvalifikačný znak podľa § 207 ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

Pokiaľ ide o konkrétne obdobie neplnenia si vyživovacej povinnosti, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že týmto obdobím je obdobie od 03/2013 do 07/2017 vrátane, kedy jeho syn D. C. ukončil štúdium na vysokej škole, pričom do tohto obdobia nespadá obdobie od 14.10.2013 do 25.02.2015, kedy bol vo výkone trestu odňatia slobody.

Čo sa týka výšky zameškaného výživného, obžalovaný si vyživovaciu povinnosť neplnil v nasledovných mesiacoch:

rok 2013: od 03/2013 do 08/2013, teda 6 mesiacov, čo predstavuje zameškané výživné 139,44 Eur, rok 2015:od 03/2015 do 12/2015, teda 10 mesiacov, čo predstavuje zameškané výživné 232,40 Eur, rok 2016: od 01/2016 do 12/2016, teda 12 mesiacov, čo predstavuje zameškané výživné 278,88 Eur, rok 2017: od 01/2017 do 07/2017, teda 7 mesiacov, čo predstavuje zameškané výživné 162,68 Eur.

V súčte mal obžalovaný zaplatiť 813,40 Eur, pričom zohľadňujúc úhrady vo výške 350,- Eur predstavuje suma zameškaného výživného sumu 463,40 Eur.

Na tomto mieste súd poznamenáva, že pokiaľ ide o mesiac 09/2013, tento do výpočtu zahrnutý nebol, nakoľko poškodený D. C. potvrdil, že v tomto mesiaci už bol evidovaný na úrade práce. N. ide o ohraničenie obdobia vyživovacej povinnosti mesiacom 07/2017, tu vychádza súd z toho, že v tomto mesiaci vyživovacia povinnosť obžalovaného zanikla, nakoľko jeho syn D. C. ukončil štúdium na vysokej škole, hoci formálne toto štúdium neukončil získaním diplomu v príslušnom študijnom odbore.

Pokiaľ ide o možnosť plnenia si vyživovacej povinnosti v súdom určenej výške súd uvádza, že výška výživného na D. C. v sume 23,24 Eur nie je takou sumou, ktorú by obžalovaný objektívne plniť nemohol, zohľadňujúc jeho príjmy vo výške 500-600 Eur mesačne v čistom.

Odôvodnenie výroku o treste:

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona Poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona Priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona Súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, b) ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Páchateľ prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona sa potrestá odňatím slobody na jeden rok až päť rokov. Zohľadňujúc priznanie sa obžalovaného a oľutovanie spáchania trestného činu, teda jednej poľahčujúcej okolnosti a skutočnosti, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený, teda jednej priťažujúcej okolnosti (pozn. ide o odsúdenie obžalovaného rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp.zn. 2T/182/2008 zo dňa 15.05.2009, právoplatným dňa 24.06.2009) súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v nezmenenej trestnej sadzbe od jedného do piatich rokov trestu odňatia slobody.

Zohľadňujúc skutočnosť, že obžalovaný je špeciálny recidivista, keď opakovane pácha prečin zanedbania povinnej výživy, súd nemohol ukladať trest na samej spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, a preto obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, ktorý je podľa názoru súdu spôsobilý zabrániť obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov. Zároveň je takto určená konkrétna výška trestu odňatia slobody primeraná aj s ohľadom na výšku zameškaného výživného, ktorá predstavuje sumu 463,40 Eur.

Na výkon tohto trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

K možnosti aplikácie ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná súd poznamenáva, toto ustanovenie v prípade obžalovaného nebolo možné aplikovať, a to s poukazom na jeho odpis z registra trestov, z obsahu ktorého vyplynulo, že obžalovaný opakovane pácha druhovo rovnakú trestnú činnosť.

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.