Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_62CbZm-8-2016.pdf
PDF · 91.7 KB
Case nature
Area
Subarea
62CbZm/8/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou Mgr. Radoslavou Strhárskou v právnej veci žalobcu L. Č., F.. XX. XX. XXXX, Q. T. I.. U. XXX/X, XXX XX Ž. F. U., občan SR, právne zastúpený JUDr. Ivom Osvaldom, advokátom so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti žalovanému E. Ť., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. R. XXX/X, Ž. F. U., Q..Č.. T. P. XX, A., občan SR, právne zastúpený JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, o zaplatenie zmenkovej sumy 165.000,- Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 165.000,- Eur spolu so zákonným úrokom vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy od 11.01.2016 do zaplatenia.
Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1/ Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 21.11.2016, domáhal, voči žalovanému vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 165.000,- Eur so 6 % úrokom z omeškania, od 11.01.2016 do zaplatenia a povinnosť nahradiť trovy konania. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že žalovaný sa vystavením zmenky zo dňa 10.01.2006 zaviazal, že žalobcovi zaplatí zmenkovú pohľadávku vo výške 165.000,- Eur dňa 10.01.2016. Na zmenku ku dňu podania návrhu nebolo platené vôbec.
2/ Súd vo veci rozhodol v skrátenom konaní platobným rozkazom, č. k. 62CbZm/8/2016-26 zo dňa 14.02.2016, ktorý bol z dôvodu podaného odporu žalovaným uznesením Okresného súdu č. k. 62CbZm/8/2016-34 zo dňa 05.05.2017 zrušený v celom rozsahu. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v podanom odpore uviedol, že nie je sporné, že došlo k požičaniu sumy od žalobcu, žalobcom požičaná suma však predstavovala 99.581,76 Eur a nie tak, ako uvádza žalobca v zmenke, sumu vo výške 165.000,- Eur. K požičaniu došlo v prvom štvrťroku v roku 2009 a splatnosť sumy bola dohodnutá 2 roky od jej poskytnutia, teda žalovaný bol povinný vrátiť poskytnuté finančné prostriedky najneskôr do 31.03.2011. Zároveň bolo so žalobcom dohodnuté, že požičaná suma bude úročená fixným úrokom, pričom celková suma poskytnutá žalobcom vrátane dohodnutého úroku predstavovala sumu 165.000,- Eur a celá mala byť splatná do 31.03.2011. V zmenke nebol pri podpise vyplnený dátum vystavenia zmenky, ani dátum splatnosti, zmenka bola vystavená ako blankozmenka a nikdy neexistovala dohoda o jej vyplnení. Žalobca blankozmenku vyplnil v rozpore s dohodou o splatnosti jeho pohľadávky, keď na zmenke uviedol iný dátum splatnosti svojvoľne a tento nezodpovedá skutočnosti. Zmenka nemohla byť vystavená v roku 2006, a to aj vzhľadom na menu euro, ktorá je uvedená na pretlačenom formulári. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu, vzhľadom na to, že pohľadávka žalobcu mala byť splatená koncom marca 2011.
3/ Podaný odpor súd doručil žalobcovi v súlade § 167 ods. 3 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) do vlastných rúk dňa 12.05.2017 a umožnil žalobcovi, aby sa k veci písomne vyjadril a uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s poučením, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať, na základe čoho žalobca v podaní doručenom súdu dňa 22.05.2017 uviedol, že v celom rozsahu popiera tvrdenia žalovaného, považuje ich len za účelové, s cieľom vyhnúť sa splneniu svojho peňažného záväzku, ničím nepodložené a zavádzajúce. Žalobca zotrval na svojich pôvodných tvrdeniach uvedených v žalobe v celom rozsahu, ďalšie dôkazy súdu nepredložil ani neoznačil.
4/ Následne súd vyjadrenie žalobcu doručil žalovanému v súlade s § 167 ods. 4 CSP do vlastných rúk dňa 12.06.2017 a umožnil žalovanému, aby sa v lehote 15-tich dní od doručenia vyjadrenia žalobcu písomne k veci vyjadril a uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na svoju obranu, s poučením, že na neskôr predložené skutočnosti a označené dôkazy súd nemusí prihliadať. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 16.06.2017 uviedol, že naďalej trvá na svojich tvrdeniach uvedených v podanom odpore. Žalovaný v podanom odpore ani v následnom písomnom vyjadrení žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení neoznačil.
Podľa článku I. § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový, v znení neskorších predpisov, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
Podľa článku I. § 10 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový, v znení neskorších predpisov, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboly, dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový, v znení neskorších predpisov, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa článku I. § 70 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový, v znení neskorších predpisov, zmenečné nároky proti prijímateľovi sa premlčujú v troch rokoch odo dňa sročnosti zmenky.
Podľa čl. 8 zákona č. 160/2005 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
5/ Pre zmenkové záväzky je typická ich abstraktnosť a nesporovosť. Pri posudzovaní nároku zo zmenky súd skúma platnosť zmenky ako cenného papiera, teda či zmenka obsahuje všetky zákonné formálne náležitosti v zmysle zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len „Zákon č. 151/1950 Sb.“). Vystavením platnej zmenky vzniká pre zmenkového dlžníka záväzok, ktorý predstavuje bezpodmienečný sľub zaplatenia zmenkovej sumy tomu, kto je majiteľom zmenky, pričom aj obrana žalovaného musí vychádzať z relevantných námietok v zmysle ustanovení tohto zákona. Vzhľadom na abstraktnosť zmenkových záväzkov, je postačujúce, aby žalobca na preukázanie svojho nároku predložil platnú zmenku a nie je povinný preukazovať existenciu kauzálneho vzťahu. Dôkazné bremeno v tomto prípade je vždy na strane žalovaného.
6/ Súd zároveň konštatoval, že zmenka môže byť vystavená aj ako blankozmenka, teda ako zmenka, ktorú vystaviteľ zámerne v celom rozsahu nevyplní a nadobúdateľovi udelí vyplňovacie právo. Vyplnením blankozmenky sa z nej stáva zmenka úplná a dňom vyplnenia vyplňovacie právo zaniká. Dlžník, ktorý sa na blankozmenku podpísal, sa vyplnením zmenky stáva zmenečným dlžníkom s účinkami „ex tunc“, teda so spätným účinkom. V zmysle Zákona č. 191/1950 Sb. dohoda o vyplnení blankozmenky nemá zákonom predpísanú žiadnu formu, teda môže byť uzatvorená písomne, ústne, aj konkludentne. Hoci právo majiteľa platnej zmenky je nespochybniteľné, a teda na jeho preukázanie stačí len predloženie zmenky, aj zmenkové právo obsahuje poistku proti jeho zneužitiu majiteľom zmenky v prípade, že tento nekoná voči dlžníkovi v dobrej viere. Preto ak zmenka, ktorá bola pri vystavení neúplná, nebola vyplnená tak, ako to bolo dojednané, zákonná úprava článku I. § 10 Zákona č. 191/1950 Sb. umožňuje dlžníkovi napadnúť nedodržanie vyplňovacieho práva pri vydaní neúplnej zmenky, a to vtedy, ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Vzhľadom na abstraktnosť zmenkových záväzkov však aj nedostatok dohody o vyplnení blankozmenky, resp. vyplnenie blankozmenky v rozpore s dohodou o jej vyplnení, musí preukázať zmenečný dlžník, teda ten, kto je ako dlžník na zmenke podpísaný.
7/ V danom prípade súd vyhodnotil ako nesporné, že žalobca je majiteľom vlastnej zmenky, ktorú vystavil žalovaný. Náležitosti vlastnej zmenky ustanovuje článku I. § 75 a nasl. Zákona č. 191/1950 Sb. Predložená listina obsahuje označenie, že ide o zmenku, do listiny je poňatý text „za túto vlastnú zmenku zaplatím“. Na zmenke je uvedený dátum, keď zmenka bola vystavená v Žiari nad Hronom dňa 10.01.2006. Číslom aj slovom je na zmenke uvedená suma 165.000,- Eur. Žalobca je uvedený ako osoba, ktorej sa má platiť, žalovaný ako vystaviteľ zmenky, teda zmenečný dlžník. Zmenka obsahuje podpis vystaviteľa, teda žalovaného, ktorý v konaní spochybňovaný nebol, je teda nesporné, že žalovaný zmenku žalobcovi vystavil. Na zmenke je uvedené miesto platenia Žiar nad Hronom a údaj o splatnosti zmenky 10.01.2016. Vzhľadom na uvedené, súd konštatoval, že zmenka spĺňa všetky formálne náležitosti platnej zmenky v zmysle článku I. § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. Tvrdené pochybnosti žalovaného o platnosti predloženej zmenky, ktoré žalovaný zdôvodňoval tým, že zmenka vzhľadom na menu Euro uvedenej na pretlačenom formulári, nemohla byť vystavená v roku 2006, súd vyhodnotil ako irelevantné, nakoľko zmenka mohla byť v uvedenom roku vystavená aj v cudzej mene.
8/ Ďalej súd vyhodnotil ako nespornú skutočnosť, že žalovaný ako zmenečný dlžník sumu uvedenú na zmenke neuhradil, skutočnosť ktorú žalovaný nepoprel. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, keď žalovaný si u žalobcu požičal sumu 99.581,76 Eur s tým, že požičaná suma spolu s dohodnutým fixným úrokom bude predstavovať sumu 165.000,- Eur. Žalovaný teda nepoprel existenciu kauzálnej pohľadávky a existenciu zmenkou zabezpečeného záväzku. Taktiež nepoprel, že uvedenú sumu neuhradil, na základe čoho žalobcovi potom podľa čl. I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. vznikol nárok na zaplatenie zmenkovej sumy, a tiež aj nárok na zákonný úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy odo dňa splatnosti zmenky.
9/ Sporná bola medzi stranami skutočnosť, že dátum splatnosti na zmenke bol vyplnený v rozpore s dohodou o jej splatnosti a v rozpore s dohodou o vyplnení blankozmenky, ktorá podľa žalovaného ani neexistovala, pričom žalovaný uvádzal, že pohľadávka mala byť splatená ku dňu 31.03.2011. V tomto kontexte žalovaný vzniesol námietku premlčania. V súvislosti s touto procesnou obranou žalovaného súd konštatoval, že vzhľadom na charakter zmenkových záväzkov premlčanie kauzálnej pohľadávky, splnenie ktorej bolo zabezpečené zmenkou, nemá vplyv na platobnú povinnosť zmenkového dlžníka. Súd taktiež konštatoval, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe sa právo na vyplnenie blankozmenky nepremlčuje. V prejednávanej veci strany sporu okrem zmenky predloženej zo strany žalobcu, napriek poučeniu o sudcovskej koncentrácii konania, v súdom určenej lehote nepredložili ani neoznačili žiadne dôkazy. Obrana žalovaného, týkajúca sa nedodržania dohody o vyplnení blankozmenky ostala len v rovine jeho tvrdení. Žalovaný okrem svojich tvrdení uvádzaných v odpore a prednesených na súdnom pojednávaní, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, žiadnym spôsobom nepreukázal, že zmenka bola vyplnená v rozpore s dohodou o jej vyplnení. Žalovaný až na súdnom pojednávaní, napriek poučeniu súdu, ktoré mu bolo doručené dňa 12.06.2017, navrhol, aby súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd s poukazom na § 153 ods. 2 CSP navrhovaný dôkaz výsluchom strán nevykonal, pričom aplikoval zásadu sudcovskej koncentrácie konania, keď vykonanie výsluchu žalovaného by si vzhľadom na jeho neprítomnosť na pojednávaní vyžadovalo odročenie pojednávanie. Žalovaný v konaní nevyužil možnosť uplatniť prostriedky procesnej obrany včas podľa pokynov súdu, preto súd dospel k záveru, že žalovaný v danej veci neuniesol dôkazné bremeno a jeho procesnú obranu, spočívajúcu v neexistencii dohody o vyplňovacom práve blankozmenky, resp. v nesprávnom vyplnení údaju o splatnosti zmenky, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V tomto kontexte súd potom pokiaľ ide o nárok zo zmenky, ktorej splatnosť nastala dňa 10.01.2016 a žaloba bola podaná na súde dňa 21.11.2016, konštatoval, že nárok žalobcu bol uplatnený v lehote 3 rokov, odo dňa splatnosti zmenky a k jeho premlčaniu v zmysle článku I. § 70 Zákona č. 191/1950 Sb. nedošlo.
10/ Vzhľadom na uvedené závery súdu, rozhodol súd o podanej žalobe tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 165.000,- Eur spolu so zákonným úrokom vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky, t. j. odo dňa 11.01.2016 do zaplatenia s tým, že v danom prípade súd vo výroku neurčil lehotu na plnenie, preto lehota na plnenie uloženej povinnosti je podľa § 232 ods. 3 CSP tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
11/ Súd vzhľadom na úspech žalobcu v tomto konaní o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. O samotnej výške trov konania bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.