Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cob-20-2018.pdf
PDF · 98.83 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cob/20/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: Constructing - stav, s.r.o., Koškovce 155, IČO: 45 893 144, zastúpeného JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom so sídlom v Humennom, Starinská 2272, IČO: 42026938, proti žalovanej: D. H., X. X., E., N. S. K. Q. XX, E., F.: XXXXXXXX, zastúpenej JUDr. Jánom Vrbom, advokátom so sídlom v Humennom, Námestie slobody 2, IČO: 33842388, v konaní o zaplatenie 10.401,45 eur s prísl. a o vzájomnej protižalobe žalovanej na zaplatenie sumy 5.562,- eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 12Cb/26/2014-257 z 22.11.2017 v spojení s opravným uznesením č.k. 12Cb/26/2014-261 z 15.12.2017, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 4.448,18 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 29.11.2010 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Protižalobu žalovanej na zaplatenie sumy 5.562,- eur s prísl. zamietol. Priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanej náhradu trov konania zo 5.562,- eur v rozsahu 100 %. Súd priznal štátu náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi a žalovanej voči každému z nich v rozsahu po 50 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že 16.4.2010 žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovanou ako objednávateľkou zmluvu o dielo, v ktorej bol záväzok zhotoviteľa vykonať pre žalovanú výstavbu prevádzky lahôdok na parcele č. XXXX/X, k.ú. E. v rozsahu projektovej dokumentácie s tým, že cena prác bola dohodnutá tzv. na kľúč vo výške 19.580,- eur. Tak, ako to vyplýva z článku IV. bod 5 Zmluvy o dielo, na práce naviac, ako aj dodávky materiálov naviac, bude objednávateľ upozornený vopred bez zbytočného odkladu a budú prejednané a odsúhlasené objednávateľom. Všetky takéto realizácie prác a dodávok budú zaznamenané v stavebnom denníku. Za týchto okolností má žalobca nárok na zaplatenie týchto prác naviac, napriek tomu, že tieto práce podľa žalovanej strany neboli odsúhlasené, pretože je nesporné, že tieto práce žalobca vykonal, čo vyplýva aj zo záveru znaleckého posudku vypracovaného v konaní. V takomto prípade došlo na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu, ktoré žalovaná získala na úkor žalobcu tým, že žalobca ako zhotoviteľ realizoval pre žalovanú práce naviac, a preto má žalobca nárok voči žalovanej na ich zaplatenie z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti súd priznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to vo výške, ktorú vyčíslil znalec vo svojom znaleckom posudku v sume 4.448,18 eur, vrátane DPH, pretože z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že žalobca vykonal pre žalovanú práce naviac mimo Zmluvy o dielo na predmetnej
stavbe v tomto rozsahu. Z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi iba túto sumu, pričom súd nebral do úvahy, že žalobca nedopatrením nevyúčtoval žalovanej aj práce, ktoré žalobca vykonal v súlade so Zmluvou o dielo, a to z toho dôvodu, že žalobca v tomto konaní uplatňoval iba vykonanie prác naviac, preto žalobcovi patrí suma, ktorá mu bola priznaná, nakoľko práce, ktoré síce boli vykonané podľa zmluvy o dielo, avšak neboli fakturované nedopatrením, tieto nie súd predmetom konania. Predmetom konania boli iba tzv. práce naviac, ktoré boli ohodnotené znalcom v spomenutej sume 4.448,18 eur.
3. Výrok o úrokoch z omeškania odôvodnil ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o dielo.
4. V konaní žalovaná uplatnila vzájomnú protižalobu, čo vyplýva z označenia podania žalovanej, kedy žalovaná toto podanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu označila ako vzájomný návrh podľa § 97 ods. 1 O.s.p. a jeho predmetom bol nárok na zaplatenie sumy 5.562,- eur, ktorú by žalovaná zaplatila iným dodávateľom prác, pričom išlo o práce, ktoré mal vykonať pôvodne zhotoviteľ (žalobca) podľa Zmluvy o dielo zo 16.4.2010 s tým, že tieto práce boli vykonané inými dodávateľmi a zaplatila ich žalovaná na vlastné náklady. Žalobca prostredníctvom zástupcu vzniesol námietku premlčania tohto nároku a z tohto dôvodu súd skúmal námietku premlčania, pričom dospel k záveru, že nárok žalovanej na zaplatenie sumy 5.562,- eur s prísl. je premlčaný, pretože je nespornou skutočnosťou, že žalovaná uhradila žalobcovi faktúry, v ktorých žalobca mal vyúčtovať žalovanej aj práce, ktoré nevykonal v mesiaci október alebo november 2010, a týmto dňom úhrady začala v nasledujúci deň plynúť 4-ročná premlčacia lehota na vrátenie sumy 5.562,- eur s tým, že najneskôr táto lehota začala plynúť u žalovanej 1.12.2010 a uplynula 1.12.2014. Vzájomná protižaloba bola uplatnená na súde 27.2.2015, a preto súd na základe vznesenej námietky premlčania vzájomnú žalobu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 2 CSP s tým, že strany mali v konaní približne rovnaký úspech, a preto súd náhradu trov konania nepriznal, pokiaľ ide o pôvodne uplatňovanú sumu žalobcom vo výške 10.401,45 eur, avšak priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanej náhradu trov konania zo sumy 5.562,- eur, t.j. zo vzájomnej žaloby v rozsahu 100 %, pretože vzájomná žaloba bola zamietnutá. Obdobne o trovách konania štátu súd rozhodol vo vzťahu k žalobcovi a žalovanej v rozsahu po 50 %, a to s odôvodnením, že obidve strany sporu mali v konaní približne rovnaký úspech, a preto majú znášať trovy konania štátu, ktoré vznikli vyplatením zo štátnych prostriedkov.
5. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná a navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Poukázala na to, že súd v odôvodnení konštatoval, že podľa čl. IV bodu 5 zmluvy o dielo bol žalobca povinný v prípade, ak vznikla potreba prác naviac vopred a bez zbytočného odkladu upozorniť žalovanú stranu na vykonanie prác naviac a tieto práce mali byť vopred odsúhlasené so žalovanou, pričom mali byť zaznamenané v stavebnom denníku. Žalobca nepreukázal súdu, že pri prácach naviac, ktorých úhradu podanou žalobou žiada bolo takto postupované. Opakovane prezentoval, že požadovanú sumu žiada za práce naviac a splnenie čl. IV bodu 5 zmluvy o dielo preukazoval stavebným denníkom. Ak súd splnenie dohodnutých ustanovení zmluvy o dielo zo strany žalobcu nemal za preukázané, teda ak by aj k realizácii takýchto prác došlo, vykonal ich žalobca bez odsúhlasenia žalovanou, a teda podľa zmluvy o dielo má nárok iba na úhradu v zmluve dohodnutej ceny diela, ktorú mal nespochybniteľné vyplatenú. Súd nesprávne posúdil, že žalobca vykonal pre žalovanú práce vo výške 4.448,18 eur, ktoré podľa tvoria výšku bezdôvodného obohatenia. Súd takto rozhodol nad rámec svojich oprávnení, keď v rozhodnutí konštatoval, že žalobca má uvedenú sumu zaplatiť z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobca z titulu bezdôvodného obohatenia nič nežiadal, dôvod a obsah žaloby nemenil, a teda predmetom dokazovania a rozhodnutia malo byť iba preukázanie nároku na zaplatenie prác naviac. Súd priznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a ak by takýto nárok u žalobcu bol, muselo by prebehnúť iné dokazovanie, pričom by muselo byť jednoznačne preukázané, že žalobca vykonal práce, ktoré neboli súčasťou zmluvy o dielo. Musel by skúmať, a rozhodovať o možnosti vydať predmet bezdôvodného obohatenia, a až po takomto dokazovaní a nemožnosti vydať bezdôvodné obohatenie, mohol by určiť prípadnú finančnú náhradu. Žalobca však nežiadal vydanie bezdôvodného obohatenia, ale zaplatenie prác naviac, ktorých zaplateniu si zabránil sám nedodržaním zmluvných podmienok.
7. Konštatovanie, že vzájomná protižaloba je premlčaná je nesprávne, lebo započítanie prípadných pohľadávok sa nemá posudzovať a počítať premlčacie lehoty, ako to konštatuje v rozsudku súd, ale pri započítaní sa vychádza z domnienky, kedy tieto vzájomné pohľadávky zanikajú započítaním alebo kedy
k takémuto zániku započítaním mohlo po prvýkrát dôjsť. V tomto prípade je to v deň, kedy si žalobca uplatnil faktúrou sumu za práce naviac a vtedy došlo k započítaniu aj pohľadávky žalovanej strany vo výške 5.562,- eur. Súd neskúmal oprávnenosť a dôvodnosť uplatneného nároku žalovanou stranou v predmetnej protižolobe, ale nesprávne vychádzal z konštatovania, že vzájomná protižaloba bola premlčaná. Pri dôvodnosti predmetu započítavanej pohľadávky žalovanej strany by došlo k premlčaniu v danom prípade iba vtedy, ak by pohľadávka žalovanej strany bola vyššia ako nárok v tomto konaní uplatnený žalobcom, a v prevyšujúcej časti by bol nárok premlčaný. Súdu ušla aj skutočnosť, že podľa dohodnutých zmluvných podmienok žalobca žalovanej dodnes dielo neodovzdal.
8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej poukázal na to, že predmetné práce naviac boli vykonané na základe výslovnej žiadosti a objednávky žalovanej, alebo sa stali nevyhnutnými, nakoľko neboli zahrnuté v pôvodnej projektovej dokumentácii a boli schválené vopred žalovanou, pričom boli firmou S., N..V..Q.. (právnym predchodcom žalobcu) riadne a včas vykonané. Na základe takto skutočne vykonaných prác naviac, ktoré neboli súčasťou pôvodne dohodnutej ceny za dielo, vystavila spoločnosť S., N..V..Q.. dňa 28.10.2010 faktúru č. 10100021 na sumu 10.095,04 eur, ktorá sa stala splatnou 11.11.2010 a následne dňa 22.11.2010 faktúru pod č. 10100026 na sumu 306,41 eur za materiál, ktorý bol použitý na práce vykonané naviac.
9. Pokiaľ ide o uplatnenú protižalobu, z tejto nie je jasné, či si žalovaná uplatňuje uvedenú sumu 5.562,- eur z titulu náhrady škody bezdôvodného obohatenia, alebo ako nárok na zaplatenie zľavy z ceny diela. Dielo bolo ukončené a odovzdané v mesiaci október 2010 a protižaloba bola súdu doručená 27.2.2015, teda viac ako 4 roky po ukončení všetkých prác na diele. Dokazuje to aj okolnosť, že žalovaná si v protižalobe uplatňuje úrok z omeškania od 1.11.2010. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.
10. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
11. So zreteľom na obsah odvolania žalovanej, v odvolacom konaní boli preskúmavané výroky napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými bolo žalobe čiastočne vyhovené, ako aj výrok o zamietnutí protižaloby a súvisiace výroky o trovách konania, a preto výrok, ktorým bola pôvodná žaloba žalobcu v rozsahu 5.953,27 eur s prísl. zamietnutá, ktorý odvolaním napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).
12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu.
13. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
14. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
15. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
16. V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že 16.4.2010 právny predchodca žalobcu spoločnosť S., N..V..Q.., ktorá neskôr postúpila pohľadávku vo vzťahu k nárokom uplatňovaným v tomto konaní na žalobcu, uzavrela so žalovanou zmluvu o dielo, ktorej predmetom bola výstavba prevádzky lahôdok na parcele č. XXXX/X, k.ú. E. v rozsahu projektovej dokumentácie s dohodnutou cenou „na kľúč“ vo výške 19.580,- eur.
17. V priebehu realizácie tohto diela sa však objavila potreba ďalších prác, ktoré treba kvalifikovať ako práce, ktoré boli nevyhnutné pre uskutočnenie tejto výstavby a pre realizáciu diela, avšak išlo o práce, ktoré z hľadiska rozpočtového sa vymykali z dohodnutej ceny vo výške 19.580,- eur, a preto v súvislosti s čl. IV bod 5 predmetnej zmluvy o dielo ich bolo potrebné kvalifikovať (tak, ako to urobil žalobca, i súd prvej inštancie), ako práce naviac. Už samotná zmluva o dielo predpokladala, že k takejto situácii
môže dôjsť, pričom vyžadovala, aby takéto práce a dodávky materiálov s tým súvisiace boli odsúhlasené žalovanou ako objednávateľkou predmetného diela.
18. Ani odvolací súd nemá pochybnosti o potrebe vykonania týchto prác, ich rozsah a cena boli nepochybne zistené znaleckým posudkom, a pokiaľ súd prvej inštancie nemal preukázané, že tieto práce a materiály s ním spojené boli riadne odsúhlasené v zmysle čl. IV bod 5 zmluvy o dielo so žalovanou, nemožno mať námietky voči právnej kvalifikácii takto uplatnených nárokov podľa zásad o bezdôvodnom obohatení v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nasl. tak, ako to kvalifikoval súd prvej inštancie. V tejto súvislosti súd mal pochybnosti o tom, či skutočne tieto práce boli odsúhlasené so žalovanou a boli podpísané vo forme schválenia v stavebnom denníku, pričom v priebehu konania bolo poukázané na to, že časť prác (a teda aj práce naviac) boli konzultované s manželom žalovanej. Z hľadiska praktického (vychádzajúc zo znaleckého posudku a jeho záverov) však nie je právne významná kvalifikácia takto uplatnených nárokov, pričom v pochybnostiach o riadnom schválení a odsúhlasení týchto prác možno súhlasiť s kvalifikáciou podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak je podstatné, že tieto práce boli vykonané, boli nevyhnutné a žalovaná získala prospech takýmto spôsobom vzniknutý. V tejto súvislosti nemožno súhlasiť s odvolacími námietkami žalovanej, že ak sa žalobca domáhal uplatnených nárokov na základe inej právnej kvalifikácie, teda z iného právneho dôvodu, nemal súd prvej inštancie právo kvalifikovať tieto nároky iným spôsobom a že bolo potrebné ďalšie dokazovanie. Predovšetkým žalovaná nepoukázala na to, aké iné dokazovanie by bolo potrebné vo veci vykonať a právne posúdenie nárokov, ktoré sa uplatňujú v tomto konaní je vecou súdu (iura novit curia), a preto tomuto postupu súdu prvej inštancie nemožno v zásade nič vytknúť, nakoľko všetky podstatné náležitosti týkajúce sa vyhovenia žalobe v danom rozsahu boli riadne zistené a ani iná právna kvalifikácia predmetného nároku by nepriniesla iné rozhodnutie o tejto časti predmetu konania, ako to urobil súd prvej inštancie. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu, treba v tejto súvislosti poukázať v podrobnostiach aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Obdo/11/2015 z 30.11.2016, ktoré predmetnú problematiku vysvetľuje rovnakým spôsobom.
19. Pokiaľ ide o vzájomnú protižalobu, treba konštatovať, že možno prisvedčiť námietkam žalobcu uvedeným vo vyjadrení k odvolaniu, že žalovaná svoju protižalobu v priebehu prvoinštančného konania riadne neodôvodnila v rovine právnej kvalifikácie a v priebehu tohto konania určitým a zrozumiteľným spôsobom (§ 39 Občianskeho zákonníka) nevzniesla započítaciu námietku voči nárokom uplatňovaným žalobcom v tomto konaní tak, ako to špecifikuje v samotnom odvolaní.
20. Za týchto okolností nemožno prihliadať na takéto započítanie zo strany žalovanej, pretože ide o prostriedok procesnej obrany, ktorý nespĺňa žiadnu z charakteristík uvedených v § 366 písm. a) až d) CSP. Ide o prostriedok procesnej obrany, ktorým žalovaná smeruje k zániku práva protistrany (v danom prípade žalobcu) v zmysle § 152 CSP, avšak na túto novotu v odvolacom konaní nie je možné prihliadať so zreteľom na to, že nebola riadne uplatnená v prvoinštančnom konaní, pričom (ako bolo vyššie naznačené) nejde o novotu, ktorá by sa týkala procesných podmienok vylúčenia sudcu, alebo nesprávneho obsadenia súdu, preukazujúcu, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie o veci, alebo o okolnosť, ktorú odvolateľka bez svojej viny nemohla uplatniť pred súdom prvej inštancie.
21. V každom prípade treba konštatovať, že vychádzajúc z obsahu protižaloby, ktorá bola na súd prvej inštancie podaná 27.2.2015 (a nebola v priebehu prvoinštančného konania kvalifikovaná ako započítacia námietka) , že žalovaná žiadala sumu 5.552,- eur titulom vynaložených nákladov na práce týkajúce sa izolácie a zateplenia strechy, čiastočného spevnenia plôch, izolácie a sadrokartónovania stropov a vyčistenia staveniska, pričom túto protižalobu podala v zmysle § 97 ods. 1 O.s.p. (platného a účinného v čase podania tejto protižaloby). Ďalej z tohto podania vyplýva, že práce mali byť vykonané a náklady vynaložené žalovanou tak, že do omeškania sa žalobca dostal už 1.11.2010 tak, ako to z textu tejto protižaloby vyplýva.
22. Za týchto okolností správne posúdil súd prvej inštancie túto protižalobu ako žalobu, ktorá uplatňuje nároky, ktoré sú premlčané v zmysle citovaných ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko boli uplatnené po uplynutí 4-ročnej premlčacej lehoty. Ako bolo vyššie naznačené, ich kvalifikácia v rovine započítacej námietky vzhľadom na uvedené dôvody v súčasnosti nie je možná.
23. Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej (napadnutej časti rozhodnutia o žalobe i v celom rozsahu vo vzťahu k protižalobe), ako aj súvisiacich výrokoch o trovách konania a úrokoch a z omeškania vecne správne a ako také ho odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanej, ktorá v odvolacom konaní úspech nemala. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).