Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/34/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci žalobcu: STAMAF, s.r.o., Nové Zámky, Bajčská č. 1, IČO 36 548 481, zastúpená advokátkou Mgr. Máriou Špacírovou, so sídlom Nové Zámky, Rákocziho 12, IČO: 36 113 174, proti žalovaným: 1. B. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XXX, 2. O. James U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XXX, obaja zastúpení X. kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 36 813 401, o zaplatenie 20.540,13 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 15.004,94 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 903,82 eur od 20.06.2007 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 3,3 % ročne zo sumy 9.124,83 eur od 27.09.2007 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,22 % ročne zo sumy 496,96 eur do 27.09.2007 do zaplatenia a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

III. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania a to v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania a ktoré súd vydá po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

IV. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania a to v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov odvolacieho konania a ktoré súd vydá po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

V. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania o nariadenie predbežného opatrenia a náhradu trov odvolacieho konania o nariadenie predbežného opatrenia to v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania a trov odvolacieho konania a ktoré súd vydá po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. VI. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky trovy štátu v sume 51,14 eur a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

VII. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť Okresnému súdu Nové Zámky trovy štátu v sume 303,50 eur a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.05.2007 domáhal zaplatenia sumy 312.212 Sk s 9 % ročným úrokom z omeškania od 24.06.2007 do zaplatenia. V žalobe žalobca uviedol, že pre žalovaných v 1.a 2. rade vykonal na základe zmluvy o dielo uzavretej medzi stranami dňa 08.07.2005 hrubú stavbu podľa článku III. uvedenej zmluvy, pričom predmetom tejto zmluvy o dielo podľa článku III. bod 3.1 bolo zhotovenie rodinného domu podľa projektovej dokumentácie zhotovenou architektonickou kanceláriou A. T., Nové Zámky v rozsahu vypracovaného rozpočtu, ktorý je prílohou uvedenej zmluvy, pričom zmluvné strany sa dohodli na realizácií hrubej stavby. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že dielo vyhotovil v dohodnutom termíne a žalovaní zaplatili žalobcovi dohodnutú cenu za vykonané dielo celkom v sume 2.310.179 Sk a po zhotovení diela sa so žalovanými ústne dohodol na dodatku č. 1 a 2 uvedenej zmluvy o dielo a preto na základe objednaných prác žalovanými žalobca pre žalovaných na uvedenom rodinnom dome vykonal ďalšie práce, na základe ktorých žalobca dňa 28.03.2007 vystavil faktúru č. 2007/10 splatnú 15.04.2007 s fakturovanou sumou 284.983,60 Sk a tiež dňa 28.03.2007 vystavil faktúru č. XXXX/XX splatnú 15.04.2007 s fakturovanou sumou 27.228,40 Sk. Tieto vyfakturované práce boli žalovaným v 1. a 2. rade odovzdané a žalovaní v 1. a 2. rade prevzali, nereklamovali ani nenamietali ceny za vykonané práce uvedené na faktúrach. Uzatvorením ústnych dodatkov č. 1 a 2 sa žalobca zaviazal vykonať dohodnuté dielo a žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali uvedené dielo zaplatiť. Žalovaní však doposiaľ vyfakturované sumy za zhotovenie diela nezaplatili. Žalobca k žalobe pripojil zmluvu o dielo uzatvorenú medzi stranami, faktúry č. XXXX/XX a XXXX/XX s pripojením súpisom prác a popisom prác a dodávok.

2. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 19.02.2008, v ktorom uviedol, že žalovaní odstúpili od zmluvy o dielo so žalobcom dňa 03.04.2007, pričom nárok uplatnení žalobou neuznávajú, keďže žalobca stavbu neukončil a riadne žalovaným neodovzdal, s dokončením stavby sa dostal do omeškania a keďže na stavbe došlo k viacerým vadám, ktoré žalobca napriek výzvam neodstránil, žalovaní odstúpili od zmluvy o dielo dňa 03.04.2007. Zároveň poprel, že by sa žalovaní so žalobcom dohodli na dodatkoch k zmluve o dielo, pričom podľa článku 5.2 zmluvy o dielo, mohli byť na stavbe vykonané práce naviac iba po ich špecifikácií k dodatku k zmluve doložené položkovitým rozpočtom zhotoviteľa, teda žalobcu a tieto práce museli byť zapísané do stavebného denníka a odsúhlasené stavebným dozorom a objednávateľom. Uviedol tiež, že žalobca neodovzdal žalovaným stavebný denník, hoci ho o to viackrát žiadali. Žiadal, aby súd vyzval žalobcu na predloženie stavebného denníka. Taktiež uviedol, že žalovaní po kontrole faktúr a ich príloh zistili, že vyfakturované práce na stavbe ich rodinného domu už boli čiastočne fakturované inými faktúrami a zaplatené a čiastočne neboli uskutočnené vôbec.

3. Právna zástupkyňa žalobcu v podaní zo dňa 08.04.2008 uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaných, že neodsúhlasili naviac práce, ktoré súviseli s chybnou hĺbkou základovej škáry udanej v projektovej dokumentácií, keďže žalobca na túto chybu upozornil žalovaných záznamom v stavebnom denníku zo dňa 20.07.2005 pred začatím výkopových prác. Bez týchto naviac prác by nebolo možné stavbu postaviť, keďže spodky základových pásov rodinného domu nebolo možné vybudovať nad úrovňou terénu, ale iba tak, že sa zapustili pod úroveň terénu na únosnú zeminu. Zároveň uviedla, že žalovaní nežiadali žalobcu o odovzdanie stavebného denníka a naopak tento bol kedykoľvek k dispozícií na stavbe. O tom svedčí aj zápis geológa JUDr. I. zo dňa 25.07.2005, ktorý pozval projektant na stavbu a tam sa urobil záznam za prítomnosti žalovaných. Žalobca faktúru číslo XXXX/ XX vystavil na základe predtým odsúhlaseného a podpísaného súpisu prác dodatku číslo 1. Tento dodatok skontroloval a podpísal zástupca žalovaných Ing. A. dňa 10.11.2006 a tieto odsúhlasené práce naviac boli vyfakturované, pričom žalovaní sa k uvedenej faktúre a jej prílohe, súpisu prác nevyjadrili, neuviedli žiadne námietky a faktúru ani nevrátili. Zároveň uviedla, že faktúrou číslo XXXX/XX boli vyfakturované žalovaným náklady a práce, ktoré vznikli v súvislosti so zriadením vodovodnej prípojky a vodomernej šachty, pričom vodomernú šachtu vybudoval žalobca a vodovodnú prípojku a osadenie vodomeru vykonala Západoslovenská vodárenská spoločnosť Nové Zámky, ktorej žalobca za vykonané práce zaplatil. K uvedenému podaniu pripojila súpis prác zo dňa 27.09.2006, ktorý bol potvrdený Ing. Ladislavom A.. Tento súpis obsahuje odsúhlasenie dodatku vrátane odsúhlasenia správnosti, čo je podložené kontrolou a fotodokumentáciou, pričom zistené údaje sú zdokumentované v stavebnom denníku. Taktiež k uvedenému podaniu bol pripojený výpis zo stavebného denníka v počte strán 33.

4. Právny zástupca žalovaných podaním zo dňa 22.08.2008 uviedol, že dielo v zmysle zmluvy o dielo bolo vykonané oneskorene, vykazovalo vady a doposiaľ nebolo riadne odovzdané tak, ako to vyplývalo z bodu 9.8 zmluvy o dielo, keďže zápis o odovzdaní a prevzatí stavby zo strany žalobcu predložený

nebol. Poukázal na to, že z článku 12.2 zmluvy o dielo vyplýva, že dodatky zmluvy možno uzatvárať len písomnou formou a z bodu 5.2 zmluvy o dielo vyplýva, že práce naviac môže zodpovedne vykonávať po tom, čo tieto práce budú špecifikované v dodatku, pričom je pravdou, že žalobca pre žalovaných určitú časť prác nad pôvodne dohodnutý rámec vykonal. Avšak taký dodatok zmluvy, ktorý by bol dostatočne určitý a zrozumiteľný, z ktorého by vyplýval rozsah prác a ich cena uzavretý nebol a keďže dohoda o týchto prácach nebola dostatočne určitý a zrozumiteľný je zmluva v rozsahu spomínaných dodatkov číslo 1 a 2 neplatná. Uviedol, že vyfakturované práce faktúrami číslo 2007/10 a XXXX/XX boli fakturované duplicitne a ich množstvo nezodpovedá skutočnosti, pričom cena nebola dohodnutá a práce neboli ani dokončené ani žalovaným odovzdané, pričom riadne odovzdanie diela je podmienkou nároku na zaplatenie ceny za dielo. Poukázal na ustanovenie § 554 Obchodného zákonníka a tiež na skutočnosť, že žalovaní práce u žalobcu viackrát reklamovali, najmä reklamáciou zo dňa 20.08.2006 a zápisom z ohliadky zo dňa 08.08.2006. Poukázal na to, že žalovaní listom ich právneho zástupcu zo dňa 02.04.2007 od zmluvy o dielo odstúpili. Poukázal tiež na znalecký posudok, ktorý dali žalovaní vyhotoviť a znalec mal odhadnúť hodnotu stavebných prác potrebných na dokončenie žalobcom začatých prác, vrátane odstránenia vád. V tomto znaleckom posudku znalec konštatoval vady a nedorobky žalobcom vykonaného diela a zároveň vyčíslil hodnotu prác, ktoré žalovaní budú musieť zaplatiť za účelom dokončenia stavebných prác a to tých, ktoré žalobca vyfakturoval a ktoré sú predmetom žaloby. Poukázal na to, že je nesporné uzavretie riadnej zmluvy o dielo a pokiaľ sa týka prác vykonaných nad rámec zmluvy o dielo, ktoré podľa žalobcu boli vykonané podľa dohodnutých dodatkov, žalovaní namietajú, že táto dohoda nespĺňa náležitosti zmluvy o dielo, pričom na nároky žalobcu na zaplatenie odmeny za práce nad rámec dohodnutý v zmluve je potrebné aplikovať v ustanovení § 549 Obchodného zákonníka a primeranosť zvýšenia ceny prác nad pôvodne dohodnutý rámec zmluvy o dielo je možné určiť len nariadením znaleckého dokazovania, ktorým by sa mala skúmať výška obohatenia, ktoré žalovaní získali prácami vykonanými žalobcom nad rámec zmluvy o dielo. Poukázal na to, že odstúpením od zmluvy o dielo zo dňa 02.04.2007 sa táto zmluva od začiatku zrušila a poukázal na to, že pri vysporiadaní vzájomných nárokov pri zrušení záväzkov zo zmluvy o dielo treba vychádzať z ustanovenia § 544 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak má vlastnícke právo k zodpovednej veci objednávateľ ak záväzok zanikne z dôvodu, za ktorý objednávateľ nezodpovedá je povinný uhradiť zhotoviteľovi len to, o čo sa objednávateľ zhotovením veci obohatil ak záväzok zanikol z dôvodu za ktorý objednávateľ nezodpovedal. Preto miera tohto obohatenia je zistiteľná vec znaleckým posudkom znalca. Keďže suma rovnajúca obohateniu nezodpovedá cene vykonaného diela, v ktorej sú započítané rabaty, prípadne miera zisku u žalobcu ako zhotoviteľa. A vzhľadom na vady diela a nedorobky je možné, že žalovaní žalobcovi uhradili viac ako to uvádza ustanovenie § 544 Obchodného zákonníka. Zároveň poukázal na to, že na Okresom súde Nové Zámky prebieha konanie číslo 14Cb/299/2007 medzi rovnakými účastníkmi konania o zaplatenie 301.575,90 Sk, pričom predmetom tohto konania je totožný skutkový i právny základ, keďže sa týka úhrady iných faktúr za práce vykonané nad rámec pôvodne uzavretej zmluvy o dielo. Pričom tieto faktúry žalovaní taktiež nezaplatili z dôvodu, že fakturované práce neboli riadne vykonané čo do rozsahu a druhu. K uvedenému podaniu pripojila znalecký posudok znalkyne Ing. Kataríny Vyšehradskej číslo 166/2007 zo dňa 03.09.2007, pričom znalkyňa odhadla hodnoty stavebných prác potrebných na dokončenie rodinného domu a hodnotu stavebných prác potrebných na odstránenie zistených závad strešnej krytiny na rodinnom dome zadávateľa, pričom účelom posudku bolo určenie výšky škody, keď dielo nebude dokončené podľa zmluvy o dielo a nebudú odstránené vady na stavbe rodinného domu. Z uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že výška hodnoty stavebných prác potrebných k dokončeniu omietok fasády rodinného domu k júlu 2007 predstavuje 28.094 Sk vrátane DPH a výška minimálnej hodnoty stavebných prác potrebných k odstráneniu závad krytiny rodinného domu k termínu júl 2007 predstavuje 249.700 Sk vrátane DPH. K uvedenému podaniu právny zástupca žalovaných pripojil aj vyjadrenie právneho zástupcu žalovaných zo dňa 02.04.2007 a 16.04.2007 a tiež písomné podanie žalovanej v 1. rade zo dňa 20.08.2006 a nedatované podanie vrátenia faktúry č. XXXX/XX.

5. V uvedených podaniach zo dňa 02.04.2007 a 16.04.2007 právny zástupca žalovaných, v ktorom uviedol dôvod prečo žalovaní neuhradili faktúru vystavenú na sumu 774.894,50 Sk, z ktorej uhradili len 500.000 Sk, keďže fakturované práce a objem tovaru nezodpovedali skutočnosti. Pričom v podaní zo dňa 16.04.2007 právny zástupca žalovaných udáva, že trvá na odstúpení od zmluvy o dielo a odmietajú uhradiť zostatok faktúry 2006/21 v sume 224.894,50 Sk.

6. Právna zástupkyňa žalobcu podaním zo dňa 01.10.2008 navrhla nariadiť vo veci predbežné opatrenie, ktorým by súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade zákaz nakladania s nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom zmluvy o dielo.

7. Konajúci súd uznesením č. 16C/34/2008-170 zo dňa 01.10.2008 spojil na spoločné konanie veci, ktoré boli vedené na Okresnom súde Nové Zámky pod č. 16C/34/2008 a č. 14Cb/229/2007 a to podľa § 112 odsek 1 O.s.p., keďže predmetom konania 14Cb/229/2007 bola úhrada faktúr žalobcu číslo XXXX/ XX a XXXX/XX, ktoré sa týkajú tých istých účastníkov, pričom ide o úplne totožný skutkový aj právny základ veci, keďže tieto faktúry sa týkajú prác nad rámec pôvodne uzavretej zmluvy o dielo.

8. Konajúci súd návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia uznesením č. 16C/34/2008-175 zo dňa 29.10.2008 zamietol a odvolací súd na základe odvolania podaného žalobcom uvedené uznesenie súdu 1.stupňa potvrdil uznesením č. 15Cob/6/2009-192 zo dňa 29.01.2009.

9. Na pojednávaní dňa 04.05.2009 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že sa pridržiava podanej žaloby. Konateľ žalobcu na uvedenom pojednávaní uviedol, že cenovú ponuku na realizáciu hrubej stavby

- rodinného domu, tj. strechy a stien bez ďalších prác vypracoval na základe predloženého výkazu výmer a pri výpočte cenovej ponuky vyčíslil cenu prác, cenu materiálu a vychádzal z jednotkovej ceny, ktorú vynásobil množstvom. A uviedol, že práce, ktoré bude potrebné vykonať naviac budú podchytené v samotnej zmluve. Následne došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo dňa 08.07.2005 a bolo dohodnuté, že práce sa začnú vykonávať do jedného týždňa od podpísania zmluvy a dielo sa ukončí do 31.12.2005. Pri podpise zmluvy mal k dispozícií projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie. Poukázal na to, že v zmysle zmluvy môže dôjsť k zmene ceny a to v dôsledku naviac prác, ktoré vzniknú počas realizácie stavby, bez ktorých sa nedá pokračovať. Keďže chyba bola v projekte, vzhľadom na konfiguráciu projektu bolo potrebné vykonanie a zameranie geologického postupu. Uviedol, že stavba nebola zameraná geodetom a v teréne bol väčší svah ako predpokladal projekt. Dňa 20.07.2005 zameral rohy stavby a hĺbku základových škár, ktoré boli nižšie o 1,2 m ako predpokladal projekt a dňa 24.08.2005 odovzdal podklady a skutočnosti stavebnému dozoru ako i projektantovi Ing. A., ktorý uviedol, že najprv si skutočnosti overí v teréne, pričom tieto práce odsúhlasil stavebný dozor v rozpise prác zo dňa 10.11.2005. Uviedol tiež, že počas geologického prieskumu za prítomnosti JUDr. I. dňa 25.07.2005 boli odsúhlasené naviac práce za prítomnosti objednávateľa a stavebného dozoru a boli vyšpecifikované v súlade s článkom V. bod 5.2 a 5.4.1 zmluvy o dielo. Tieto práce sa nevykonávali svojvoľne a nehovorilo sa o tom, že by mali byť zadarmo. Uviedol tiež, že chýbali určité preklady nad dverami, asi 4 kusy, čo sa zapísalo do stavebného denníka a informoval o tom stavebný dozor. Taktiež bola dohoda o tom, že na stavbe bude vodovodná, elektrická prípojka, keďže na stavbe bola iba studňa, z ktorej sa odčerpala voda, a preto bolo potrebné urobiť vodovodnú prípojku, ktorá bude slúžiť už aj k stavbe a na náklady žalobcu sa vykonali vodárske práce, namontovanie vodomeru a uzatvorili zmluvu s vodárňami na meno žalobcu a vodárňam sa platil aj odber vody, pričom celková cena vodovodnej prípojky predstavovala sumu 20.000 Sk, čo bolo odsúhlasené dňa 03.09.2005 a o čom bol spísaný aj záznam. Odsúhlasili to žalovaná v 1. rade a stavebný dozor. Uviedol, že žalovaný nepožadoval realizovanie 2 komínov v hodnote 100.000 Sk. V 10.mesiaci zo strany žalovaných došlo k zmene farby škridle z červenej na zelenú. Táto požiadavka bola aj zrealizovaná, avšak došlo k časovému posunu dodávky škridly. Celé dielo bolo ukončené okrem klampiarskych prác, ktoré nemohli byť vykonané kvôli nepriaznivému počasiu a ukončenie diela bolo oznámené 05.01.2006, čoho dôkazom je zápis v stavebnom denníku, pričom nemožnosť realizácie klampiarskych prác oznámil žalovanej v 1. rade ešte v decembri 2005 a to ústne. Uviedol, že stavebný dozor sa dostavil na prevzatie stavby medzi 05.01.2006 až 09.01.2006 a tento mal výhrady proti prácam vykonávanými na streche, pričom dňom 09-13.01.2006 sa rozoberala striežka, ktorú nebolo možné ukončiť, keďže nebol k dispozícií detailný výkres a bolo zlé počasie. Uviedol, že 13.01.2006 sa s objednávateľom dohodli na vykonanie vnútorných omietok v dome. Následne na to vypracoval cenovú ponuku a tieto práce boli realizované v roku 2006 a fakturované faktúrou č. 2006/03 v sume 190.746,50 Sk, ktorá bola aj zaplatená. Objednávateľ si tiež objednal realizáciu žumpy a to dovozom prefabrikovanej žumpy s osadením a toto bolo realizované a vyfakturované faktúrou XXXX/ XX v sume 59.895 Sk, čo bolo aj zaplatené. Taktiež bolo objednané vykonanie vnútorných podláh a balkónov, čo bolo realizované a vyfakturované faktúrou č. XXXX/XX v sume 296.718 Sk a táto suma bola aj zaplatená. Taktiež objednávateľ žiadal o vykonanie izolácie celého podkrovia a zateplenia stropov, čo bolo vykonané v máji 2006 a vyfakturované faktúrou č. XXXX/XX v sume 158.614 Sk, ktorá bola aj zaplatená. Následne bola vystavená faktúra v sume XXX.XXX,XX Sk ktorá suma pozostávala zo sumy 148.640,50 Sk za klampiarske práce, ktoré odsúhlasil žalovaný v 2. rade, zo sumy 74.608,20 Sk za

montáž škridiel a suma 551.645,90 Sk za vonkajšie zateplenie fasády. Z uvedenej sumy bola zaplatená len suma 500.000 Sk a zostatok v sume 274.894,50 Sk nebol zaplatený. Uviedol tiež, že žalovaní ofotili závady v jeho neprítomnosti, hoci ho podľa článku 10 bodu 10.3 mali k tomu zavolať. Uviedol, že objednávateľ vstupoval do realizovania stavby. Uviedol, že drobné vady nebránia užívaniu stavby. Jednalo sa o jednodňové odstránenie nedostatkov, ktoré boli nafotené a iné nedostatky avizované neboli. Uviedol, že žalovaná suma pozostáva z nedoplatku faktúry 2006/21 v sume 274.894,50 Sk, z nezaplatenej faktúry č. XXXX/XX v sume 284.983,60 Sk za základy domu, zo sumy 27.228,40 Sk fakturovanej faktúrou č. XXXX/XX za prípojku vody, vodomernú šachtu a vodomer a zo sumy 14.971,40 Sk, ktorá bola fakturovaná faktúrou č. XXXX/XX za výkopové práce pre elektrickú, plynovú a kanalizačnú prípojku. Uviedol, že v zmluve o dielo bolo uzatvorených 7 ústnych dodatkov, z toho 5 bolo zaplatených. Písomný dodatok 1 a 2 uzatvoril so stavebným dozorom a uviedol, že oprávnenie uzatvárať písomný dodatok zmluvy o dielo namiesto stavebným dozorom vyplýva z toho, že žalovaná v 1. rade poverila stavebný dozor na odsúhlasenie množstiev a ceny, ktoré boli uvedené a na preberanie všetkých prác. Uviedol, že z ničoho nevyplýva, že by práce nemohli vykonávať dopredu a potom odsúhlasil aj dodatok. Uviedol, že práce boli objednané ústne odporcami, on vykonal cenovú ponuku a po ich súhlase boli práce vykonané. Uviedol, že ceny, ktoré boli fakturované sú nižšie ako bežné ceny. Uviedol tiež, že zápis o odovzdaní diela podľa článku X bod 9.8. zmluvy o dielo nebol vyhotovený, keďže mu to nebolo umožnené, keďže žalovaná v 1. rade sa odmietala s nim stretnúť, odmietala s nim jednať, keďže všetky veci odovzdala právnemu zástupcovi. Ukončenie stavby oznámil zápisom v stavebnom denníku, pričom požiadal žalovaných o prevzatie stavby. Stavebný denník bol bežne k nahliadnutiu na stavbe. Uviedol, že každý deň bol na stavbe a práce riadil ako majster. Uviedol, že v záznamoch v stavebnom denníku nie je podpis žalovaných, keďže žalovaná v 1. rade sa dištancovala od každého zápisu v stavebnom denníku a na podpisovanie poverila stavebný dozor. Uviedol, že stavebný denník vypisoval on sám. Uviedol, že stavebný denník bol k dispozícií v prezliekarni, po skončení prác ho nosil domov, kde v ňom robil záznam. Záznamy v stavebnom denníku sa robili každý deň alebo na druhý deň ráno a potvrdil, že mu bolo doručené odstúpenie od zmluvy od JUDr. Rajňáka, pričom to bolo v čase, keď už práce nevykonávali, keďže neboli uhradené faktúry č. 10 a 11. Zároveň uviedol, že odstúpenie od zmluvy neakceptoval, keďže na to nebol dôvod. Po obdržaní odstúpenia od zmluvy bolo potrebné odstrániť niektoré vady, avšak toto nebolo žalobcovi umožnené, keďže na stavbu neboli pustený pán Tibor B. a L. W.. Uviedol, že na zhotovenie diela boli použitý subdodávatelia, a to strechu, nosníky a klampiarske výrobky. Vady voči subdodávateľom boli reklamované písomne. Keď ich chceli subdodávatelia odstrániť, nechceli ich tam pustiť.

10. Žalobca sa vo veci vyjadril podaním zo dňa 22.06.2009, v ktorom uviedol hodnotu prác podľa zmluvy o dielo v sume 2.390.761,70 Sk, ktorá predstavovala hodnotu hrubej stavby, pričom táto suma bola aj žalovanými zaplatená. Ďalej uviedol, že faktúra 2007/10 na sumu 284.983,60 Sk bola vystavená z dôvodu chyby v projektovej dokumentácií, ktorú zhotoviteľovi dodal objednávateľ. Výkaz prác bol písomne oznámený objednávateľovi 19.07.2005, 24.08.2005, 17.09.2005 a 14.10.2005. Uvedená suma nebola uhradená. Ďalšia faktúra č. XXXX/X na sumu 27.228,40 Sk, ktorá tak isto nebola zaplatená predstavovala fakturáciu za vybudovanie vodovodu od hlavného vedenia po vodomernú šachtu, vrátane včítania vybudovania vodomernej šachty. Ďalšie faktúry boli vystavené na základe ústnych zmlúv, išlo o faktúry za omietky, podlahy, prípojky a to faktúry č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX v sume 190.746,50 Sk, 59.895 Sk, 296.718 Sk, 158.614 Sk, tieto boli aj zaplatené. Faktúra č. XXXX/ XX v sume 551.645,90 Sk zo dňa 31.07.2006 bola zaplatená len v sume 276.751,80 Sk a tiež bola nezaplatená faktúra č. XXXX/XX v sume 14.971,40 Sk. K faktúre č. 2007/10 uviedol, že išlo o fakturáciu časti hrubej stavby, ktorá bola vynechaná z projektovej dokumentácie a výkazu výmer, keďže nebol zohľadnený skutočný stav terénu. Bez vykonania tejto chýbajúcej časti základov by nebolo možné stavbu podľa zmluvy o dielo uskutočniť. Túto skutočnosť žalobca oznámil žalovaným dňa 20.07.2005. Strany sa dohodli na vykonaní týchto prác bez toho, aby čakali na dodanie nového výkresu pre základy. Tieto naviac práce boli spolu so základmi vykonané dňa 26.08.2005. Zhotoviteľ doložil položkovitý rozpočet od 20.09.2005 do 14.10.2005 a za objednávateľa to odsúhlasil stavebný dozor dňa 10.11.2006. Vypracovanie dodatku k zmluve objednávateľ nezabezpečil a preto nedošlo k jeho podpísaniu. K faktúre č. XXXX/XX uviedol, že v danom prípade nejde o dodatok k zmluve o dielo, pretože ani vodovod ani vodomerná šachta nie sú časťami hrubej stavby. Práce boli vykonané na základe ústnej dohody a objednávatelia sa stali ich vlastníkmi. Faktúru č. XXXX/XX za vonkajšie omietky, dlažby a lešenie uhradil len v sume 276.751,80 Sk a nezaplatil sumu 274.894,10 Sk, pričom fakturovaná bola suma 551.645,90 Sk. Faktúru č. XXXX/XX za výkopy rýh a jám v sume 14.971,41 Sk žalovaní nezaplatili ani len čiastočne. Nezaplatenie faktúry č. XXXX/XX žalovaní nezdôvodnili. Nezaplatenie faktúry č. XXXX/XX

bolo zdôvodnené tým, že výkopové práce boli vykonané nekvalitne, avšak nespresnil, čo bolo vykonané nekvalitne a nespochybnil ani množstvo vykonanej práce vykázanej v m3. Uviedol, že žalobca ako zhotoviteľ podľa zmluvy o dielo podľa článku IX bod 9.7 dňa 05.01.2006 písomne vyzval zástupcu objednávateľa - stavebný dozor na preberacie konanie, pričom bolo oznámené ukončenie prác, tj. hrubej stavby podľa zmluvy, okrem klampiarskych prác, ktoré nebolo možné realizovať kvôli dlhodobo nízkym teplotám. S vykonaním klampiarskych prác v neskoršom období, keď bude priaznivé počasie, žalovaná v 1. rade súhlasila. Zároveň uviedol, že zápisy v stavebnom denníku ukončil 13.01.2006. Poukázal pritom na príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Taktiež uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade po ukončení hrubej stavby vykonávali na stavbe cez iných dodávateľov montáž elektroinštalácie, vodoinštalácie, plynoinštalácie a kúrenia a po ukončení týchto prác sa žalovaní rozhodli ďalšie práce realizovať prostredníctvom žalobcu, čo bolo dohodnuté s konateľom žalobcu. Išlo o nasledovné dohody, a to dohoda na realizácií vnútorných omietok, dohoda na realizácií žumpy, dohoda na realizácií vnútorných podláh a obložení okapu, dohoda na realizácií stropu zo sadrokartónu, dohoda na realizáciu vonkajšieho zateplenia stavby a dlažby na balkónoch, dohoda na realizácií ručných výkopov pre prípojky.

11. Právna zástupkyňa žalovaných na pojednávaní dňa 09.07.2009 uviedla, že sa pridržiava svojho vyjadrenia k žalobe zo dňa 22.08.2008, ktorý žiadala zamietnuť. Uvedené vyjadrenie bolo založené do spisu XXCb/XXX/XXXX. Na uvedenom pojednávaní žalovaná v 1. rade uviedla, že je pravdou, že strany podpísali zmluvu o dielo, pričom pri podpise zmluvy žalobca nemal žiadne výhrady voči predloženým dokladom k rodinnému domu a nenamietal, že výkresová dokumentácia nebola dobrá. Uviedla, že neboli zamerané výšky v teréne, keďže pri príprave projektovej dokumentácie bola zameraná stavba aj výšky a boli tam prítomní geodeti. Po podpise zmluvy sa mala stavba vymeriavať do 3 dní. Na druhý deň na stavbu prišiel konateľ žalobcu a predložila mu stavebný denník, do ktorého žiadala, aby zapísal, že tam boli geodeti a že sa začalo so stavbou. S týmto však nesúhlasil s odôvodnením, že on si sám otvorí stavebný denník a bude do neho robiť záznamy. Stavebný denník prvýkrát videla, keď jej bol zaslaný s listinnými dôkazmi zo súdu, keďže na stavbe nikdy k dispozícií nebol. Ani prítomnosť geológa JUDr. Kmeťa nebola zapísaná v stavebnom denníku. Namietala, že by boli výškové rozdiely a uviedla, že bolo dohodnuté, že práce naviac sa budú prejednávať priebežne. Uviedla, že zhotovenie prípojky na vodu nebolo dohodnuté a o tejto prípojke sa dozvedela len vtedy, keď sa vrátila z Anglicka a bolo jej to zdôvodnené tým, že studňa bola málo výdatná. Táto prípojka bola vyhotovená už 13.08. Ak by bol žalobca predložil rozpočet na vodovodnú prípojku, bola by to zvážila, pretože vodári jej dali inú cenu. Poukázala na to, že problémy boli s Bramac strechou, keďže zo strany žalobcu bol zabezpečený taký subdodávateľ, ktorý nemal pre Bramac certifikát ani skúsenosti. Pracoval cez týždeň aj v sobotu a nedeľu. Išlo o pána W.. Uviedla, že veľká strecha bola dokončená, avšak problémom boli malé striežky. V zimných mesiacoch sa za prítomnosti projektanta A. subdodávateľovi vysvetľovalo, čo má urobiť a to aj za prítomnosti stavebného dozoru pána A.. Potom však subdodávateľ odišiel a viackrát ho nevideli. Bolo to pred Vianocami v roku 2005. Strecha teda nebola dokončená, avšak dňa 19.01.2006 žalobca priniesol faktúru s tým, že ako náhle bude lepšie počasie, tieto práce dorobí tak, aby hrubá stavba bola dokončená v súlade so stavbou, vrátane klampiarskych prác. V marci 2006 sa začali robiť vnútorné omietky a podlahy. V tom čase strecha nebola dokončená. Strecha sa viackrát rozoberala, opravovala a bez dokončenia strechy nebolo možné vykonávať vonkajšie zateplenie domu a farbenie. Boli urobené vnútorné podlahy a omietky, zatepľovalo sa. Bol problém s malými striežkami. Uviedla, že z faktúry na sumu 774.854,50 Sk za klampiarske práce, uloženie krytiny, vonkajšie zateplenie a maľovanie žalovaní zaplatili za klampiarske práce sumu 148.648,50 Sk, za materiál na maľovanie a zateplenie 351.359,50 Sk a nezaplatili za prácu na zatepleniach a maľovaní v sume 200.286,40 Sk a nezaplatili ani sumu za uloženie strešnej krytiny 74.608 Sk. Uviedla, že keď stretla konateľa žalobcu v Tescu povedal jej, že on už má inú prácu a nech dáme dom dokončiť hocikomu. Následne, vzhľadom na uvedený postoj žalobcu ohlásila projektanta a stavebný dozor, aby zhodnotili stavebné práce a kvalitu vykonaných prác o čom je spísaný záznam zo dňa 08.08.2006 a tento bol zaslaný žalobcovi poštou, pričom na tento žiadnym spôsobom nereagoval a ústne v septembri telefonicky bolo dohodnuté, že závady budú odstránené do 3 dní, čo sa však nestalo. Uviedla tiež, že keďže strecha nebola ukončená a škridle neboli riadne uložené, dali zistiť výšku škody, ktorú znalkyňa Ing. Vyšehradská vyčíslila na sumu 249.700 Sk. Uviedla, že strecha nie je dokončená dodnes a škridle praskajú ďalej. Uviedla, že z prác, ktoré dodatočne zadali žalobcovi boli nekvalitne vykonané podlahy, keďže podlaha pri prahoch dvier sa prepadáva. Opravy týchto podláh zabezpečili žalovaní. Uviedla, že zo záznamu zo dňa 08.08.2006 vyplýva, že na stavbe mal byť použitý materiál Vocaflex v sume 59.248,91 Sk, ktorý však použitý nebol. Uviedla, že odber elektrickej energie zaplatila ona sama a poukázala na to, že žalobca si v rozpočte rozpísal presuny, vrátane započítania energie a iných prác. Uviedla, že pri zameriavaní stavby bol prítomný geodet Ing.

Bédi a uviedla, že stavebný dozor sa nevyslovil tak, že by geodeti zle zamerali výšky. Uviedla, že práce naviac, ktoré objednali mimo hlavnej zmluvy o dielo zaplatili, ale len tie, s ktorými boli spokojní. Uviedla, že v súvislosti so zmenou farby strešnej krytiny ju žalobca neinformoval, že dodávka krytiny bude posunutá o 1 mesiac. Nevedela sa vyjadriť, kedy táto krytina bola dodaná.

12. Žalobca na uvedenom pojednávaní uviedol, že ak sa pri realizácií vyskytol problém, obrátil sa na stavebný dozor. Právna zástupkyňa žalovaných založila do spisu originál fotografií z priebehu výstavby rodinného domu s dátumami a zároveň znalecký posudok č. 166/2007.

13. Vo veci sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 16.09.2009. Uviedol, že terén, na ktorom sa mala uskutočniť výstavba rodinného domu prebiehal nižšie s ohľadom na nadmorskú výšku, ako to bolo zakreslené vo výkresovej dokumentácií. Nadmorská výška podlahy, prízemia musela zostať rovnaká. Stavbu nebolo možné utopiť z dôvodu výšky cesty pred ňou a preto sa musela zvýšiť výška základových pásov oproti projektovanej, inak by bol spodok základov pásov nad terénom, čo je nemožné a podľa vyhlásenia stavebného dozoru Ing. Veresa to bolo spôsobené tým, že od geodeta dostal chybné údaje výšok terénu v mieste situovania stavby. Uviedol, že bolo dohodnuté, že dielo bude zrealizované i napriek uvedenej chybe a že zvýšené náklady objednávateľ zaplatí. Ako nepravdivé označil tvrdenie žalovanej v 1. rade, že stavebný denník nebol nikdy na stavbe k dispozícií a že by jej ho odmietol na požiadanie poskytnúť. Stavebný denník bol poskytnutý aj JUDr. I., o čom svedčí zápis zo dňa 25.07.2005.

14. Podaním zo dňa 16.09.2009 sa opätovne vyjadril žalobca, v ktorom uviedol ďalšie skutočnosti, najmä na chybu vo výškovom osadení stavby do terénu, ako i skutočnosť, že žalovaní sa o vadách zmienili až v zápise z obhliadky stavby dňa 08.08.2006.

15. Konajúci súd uznesením č. 16C/34/2008-265 zo dňa 04.11.2009 pribral do konania znalca Ing. Ľubomíra Vnuka, za účelom vypracovania znaleckého posudku s tým, aby určil cenu nehnuteľnosti rodinného domu súp. č. 440 na parcele k.ú. Q. č. XXX/XX ku dňu vypracovania znaleckého posudku, určiť rozsah vád diela vyhotoveného žalobcom a náklady na ich odstránenie, určiť rozsah a hodnotu vykonaných prác v porovnaní s vystavenými faktúrami č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX.

16. Na pojednávaní dňa 19.01.2010 žalovaný v 2. rade uviedol, že nebol spokojný s prácou, ktorú vykonal žalobca čo tlmočil cez svoju manželku. Uviedol, že strecha nebola správne urobená, škridle a rohová krytina neboli správne zafixované. Dohodnutá cena diela, ako i prác je uvedená v zmluve. Uviedol, že o prácach naviac nevie. Stretol sa aj so stavebným dozorom za prítomnosti manželky, pričom komunikovali po slovensky. K vyplateniu finančných prostriedkov sa vyjadriť nevie. Právnika s manželkou vyhľadali, keďže s prácami neboli spokojný, práce neboli ukončené a žalobca ich odmietol dokončiť. Zároveň uviedol, že bol nespokojný s prácami vo vnútri, najmä s podlahami, ktoré sa prepadali a klesali. Uviedol, že s hrubou stavbou nie sú problémy. Uviedol tiež, že stavebný dozor ho neinformoval o tom, že žalobca ponúka odovzdanie stavby. Uviedol, že do stavebného denníka práce naviac, alebo zmeny nezapisovali so žalovanou, keďže žiadny stavebný denník nebol na stavbe. Uviedol, že nepožadoval vybudovanie vodovodnej prípojky ani šachty, a preto za ne nezaplatili. Potvrdil však, že vodu používa. Uviedol, že faktúry, ktoré im boli doručené vybavuje jeho manželka. Nevedel uviesť, prečo neboli vyplatené faktúry za zateplenie, montáž lešenia, zafarbenia domu, keďže voči týmto prácam nemali žalovaní žiadne výhrady. Uviedol tiež, že na stavbu bol umožnený vstup za účelom odstránenia vád stavby.

17. Žalovaná v 1. rade na uvedenom pojednávaní uviedla, že časť faktúry č. 2006/21 v sume 74.608,20 Sk nebola preplatená, keďže ide o nekvalitnú strešnú krytinu a nedokončenú strechu. Uviedla, že nikto žalovaným neoznámil chybu projektovej dokumentácie, pretože ak by tomu tak bolo, boli by sa skontaktovali so žalobcom a upresnili zmluvu. Uviedla, že základy boli zaplatené v zmysle rozpočtu. Poukázala tiež na to, že súpis prác bol vykonaný napríklad v roku 2005, ale faktúra bola zaslaná až v roku 2007.

18. Žalobca na uvedenom pojednávaní uviedol, že práce naposledy na stavbe boli vykonávané v júli 2006 a faktúra za výkopové práce na vodovodnú prípojku bola vystavená v júli 2007, keďže chcel pokračovať na ďalších prácach, ktoré ešte neboli vyfakturované a myslel si, že bude vykonávať ďalšie práce aj naďalej. Uviedol, že práce na základoch boli ukončené v júli 2006. Faktúry za práce naviac boli

vyfakturované až po odsúhlasení stavebným dozorom a jeho podpísaní. Objednávateľom boli zasielané len faktúry.

19. Ing. Róbert A. uviedol, že on vyhotovil projektovú dokumentáciu k predmetnému rodinnému domu žalovaných. Táto projektová dokumentácia pozostávala zo sprievodnej, technickej správy, celkovej situácie stavby, stavebno technického riešenia stavby, statického riešenia stavby, vykurovacích dokladov, stavebnotechnickej inštalácie, voda, kanalizácia, elektroinštalácia, plynoinštalácia, rozpočet a výkaz výmer. Na základe tejto dokumentácie dodávateľ bol schopný vypočítať cenu diela. Potvrdil, že so strechou boli problémy, keďže strechu robil mladý asi 20 ročný človek, ktorý bol neskúsený a nebol schopný dokončiť strechu. Projektová dokumentácia ohľadne strechy bola dostatočná. Strešná krytina na streche bola uložená veľmi nahusto, praskala. Keďže strešnú krytinu je potrebné ukladať podľa príručky Bramac, a keďže sa krytina neukladá riadne praská. Zároveň uviedol, že upozornil objednávateľov na to, že pre osadenie stavby je potrebné výškové a polohopisné zameranie geodetom. Po predložení výškových a geodetických zameraní som vyhotovil podľa toho projekt. Uviedol, že projekt, ktorý vypracoval bol jednostupňovým projektom na stavebné povolenie s rozšíreným rozsahom ako realizačný projekt. Na základe tohto projektu bolo možné zhotoviť dielo, a ak nie je možné niektorú časť stavby realizovať v súlade s predloženým projektom, je to potrebné zapísať v stavebnom denníku a skontaktovať sa so stavebným dozorom. Uviedol, že o chybe vo výškovom osadení stavby nevedel až pri konci mu pán Veres povedal, že sú tam nejaké problémy. Uviedol, že ak dôjde k zmene základov, dôjde k navýšeniu ceny stavby a v 80% prípadoch stavieb je zmena v základoch.

20. Svedok Attila Bédi na uvedenom pojednávaní uviedol, že vykonal pre žalovaných polohopisné a výškové zameranie vypracovaním projektu. Pamätá sa, že uvedená nehnuteľnosť je situovaná na kopci. Uviedol, že pevný výškový bod určuje geodet a výškový bod sa zakresľuje do dokumentov, ktoré sa odovzdávajú projektantovi. Uviedol, že nie je možné, aby s pomýlil vo výške 1,2 metra. Uviedol, že polohové a výškové zameranie kontroluje aj stavebný dozor alebo projektant, ak by došlo k chybe je treba to opraviť.

21. Na pojednávaní dňa 18.02.2010 svedok Imrich M. uviedol, že na stavbe predmetného rodinného domu bol prítomný od začiatku výkopových prác a vždy robil len to, čo povedal žalobca, ktorý komunikoval so žalovanou pričom žalobca bol prítomný dennodenne. Žalovaná denne chodila kontrolovať vykonané práce a to po pol štvrtej. K práci nemala výhrady. Taktiež kontrolovať chodil stavebný dozor. Stavebný dozor bol na stavbe 3-4 krát. Raz tam bol geológ, ktorý tam bol vtedy, keď sme išli so základmi nižšie. Nebol prítomný pri tom, kedy by žalovaní prejavili nespokojnosť s vykonanými prácami. Uviedol, že na stavbe bol až do konca. Posledné práce boli vykožovanie zvnútra a žalovaní boli s prácami spokojní. Stavebný dozor taktiež skonštatoval, že vnútorné kožovanie je vykonané veľmi kvalitne. Čo sa týka kanalizácie uviedol, že odporkyňa ich poprosila, aby kopali kanalizáciu ďalej smerom do záhrady a bol prítomný pri vymeraní kanalizácie. Svedok uviedol, že v tom čase bol zamestnaný ako robotník u žalobcu. Smer, ktorým sa má kanalizácia kopať určila žalovaná. Stavebný denník na stavbe nevidel, keďže takú funkciu nemal.

22. Svedok T. A., ktorý vykonával stavebný dozor predmetnej stavby na uvedenom pojednávaní uviedol, že priebeh výstavby rodinného domu bol normálny. Čo sa týka základov tieto boli dobre urobené a ak došlo k posunutiu miesta osadenia domu, čo i len o jeden meter viac, mohla sa zmeniť dimenzia základov v množstvo vykonaných prác i nákladov. Spomenul, že na uvedenom rodinnom dome bol prítomný aj geológ, ktorý videl terén a dal odborné stanovisko k základovej pôde. Žalobca spracoval materiál, ktorým zdokumentoval skutočný stav zrealizovaných základov a projektový stav, pričom rozdiel medzi týmito znamenal navýšenie objemu prác. Uviedol, že vážnejšie problémy nastali na stavbe, keď žalobca pozval na stavbu ako subdodávateľov tesárov a uviedol, že objednávatelia neboli spokojní s vykonanými prácami. Ja som sa pridal na stranu žalovaných a taktiež projektant Ing. A. sa s nimi skoro pobil na stavbe. Tesár bol mladý, neskúsený a útočil na prácu projektantov. Strecha mala nedostatky, ktoré sú zdokumentované. Žalobcu poznal, spolupracovali dlhšiu dobu a mali spolu dobrý vzťah. Keď prišiel na stavbu komunikoval s dodávateľom, ak tam nebol tak komunikoval s jeho pracovníkmi a povedal im, čo majú robiť a komunikácia nebola vedená cez stavebný denník tak, ako sa to robí na väčších a technicky náročných stavbách. Na konci stavby bol vyzvaný žalovanými, aby zdokumentoval stav stavby, ktorý žalobca považoval za ukončený. Vyhotovil sa záznam. Na tomto zázname sa uviedli nedostatky, avšak či došlo k odstráneniu nedostatkov nevedel uviesť. Uviedol, že nikdy spolu so žalobcom ani žalovanými nesedeli, aby odsúhlasovali geologické práce naviac, keďže to nepovažoval za potrebné,

lebo iným spôsobom by sa dom v teréne osadiť nedal. Zvýšenie a zväčšenie základov bolo potrebné a toto konzultoval so žalobcom. Nevedel sa vyjadriť, či došlo k posunutiu stavby oproti projektu, ale je nepochybné, že projektant mal k dispozícií polohopis a výškopis. Akékoľvek posunutie spôsobili navýšenie základov. Uviedol, že na stavbu chodil podľa potreby na žiadosť žalaobcu alebo žalovaných ale aj z vlastného podnetu, niekedy raz, dvakrát alebo trikrát za týždeň. Uviedol, že výhradnejšie konflikty ohľadne kvality prác vznikali až pri práci na streche. Uviedol, že ukončenie diela mu nebolo oznámené, ani to, aby sa išiel pozrieť na dielo. Neuzatváral ani žiadne dodatky k zmluve, ktorá bola uzavretá medzi stranami, keďže na to nemal oprávnenie. Nevedel uviesť, či bola prejednaná vodovodná, elektrická prípojka, pričom projekčne to bolo zdokumentované, nebol dôvod o tom sa baviť. Potvrdil, že mal vedomosť o tom, že bol nesúlad medzi osadením základov a výškou pôvodného terénu. Presne nevie uviesť, ale mohlo to byť nižšie o pol metra. Na protokolárne odovzdanie stavby medzi 05.01.2006 až 09.01.2006 sa nepamätá. Na tomto stretnutí nebol. Uviedol, že úlohou stavebného dozoru je zosúladiť projekt so skutočnosťou a zabezpečiť výstavbu, organizovať riešenie v praxi. Ide o koordinačno- technickú funkciu, tak aby stavba bola technicky konštruktívne zabezpečená. Vývoj stavby a výstavbu kontroloval fyzicky na stavbe podľa projektu. Materiály používané na stavbu boli klasické. Uviedol, že nepoznal obsah zmluvy o dielo. Nevie, či sa jednalo o hrubú stavbu alebo o stavbu na kľúč, keďže hrubú stavbu nie je možné kolaudovať. Nepamätá sa, či informoval žalovanú o tom, že je potrebné osadiť stavbu vzhľadom na terén a uviedol, že žalovaná mala vedomosť o tom, že je stavbu potrebné osadiť nižšie. Predpoklad, že stavba bola dodávaná na kľúč. Uviedol, že práce na streche spočívali vo vykonávaní tesárskych prác a pokrývačských prác. Tesárske práce boli vykonávané v súlade s projektom a nedostatky boli zdokumentované. Zároveň uviedol, že počas vykonávaných prác nemal výhrady voči prácam, ktoré vykonával žalobca. Pokrývačské práce boli vykonané v súlade s projektom, až na chyby, ktoré boli zdokumentované a tieto vykonávali osoby, ktoré neboli na to zručné. S projektom bola v nesúlade nepresnosť tesárskych, pokrývačských prác a geometria. Odborník z dodávateľskej firmy Bramac si všimol, že krytina praská a vytkol kvalitu pokrývačských prác alebo nedokončenosť. Spomenul si na záznam zo dňa 08.08.2006, ktorý bol vypracovaný na žiadosť žalovaných. Zároveň uviedol, že v súvislosti s prehĺbením základov mal dodávateľ predložiť súpis prác a žalovaní mohli pozastaviť stavbu. Uviedol, že usudzoval, že žalovaná mala vedomosť o prehĺbení základov ale nikdy nevidel, že by žalovaná študovala farebný materiál. Domnieval sa, že to mala prekonzultované s dodávateľom. Zároveň po nahliadnutí do fotodokumentácie na čl. 197-198 spisu potvrdil súpis vykonaných prác a že odsúhlasil dodatok na čl. 198 k základovým prácam, pričom dodatok k týmto prácam bol nad rámec projektu. Svojim podpisom potvrdil, že tieto práce boli vykonané. Ako sa s tým vyporiadajú účastníci zmluvy nie je kompetentný riešiť. Uviedol, že geodet vie určiť, či prišlo k zvýšeniu domu voči nulovému bodu.

23. Vo veci sa podaním zo dňa 14.04.2010 k výpovediam svedkov na pojednávaniach dňa 18.02.2010 a 19.01.2010 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že podľa § 75 stavebného zákona zodpovedá za stavbu stavebník a stavebný dozor zodpovedá za súlad priestorovej polohy s dokumentáciu stavby a to povinnosť je obsiahnutá aj v stavebnom povolení. Nesúhlasil s tým, že by práce naviac boli vyvolané nesprávnym osadením stavby. Uviedol, že spolu so žalovanou ako i s Ing. A. hovorili o odsúhlasovaní prác naviac a vyčíslení nákladov. Uviedol, že stavebný dozor osobne prizval RNDr. I. ku kontrole a RNDr. I. osobne vykonal zápis do stavebného denníka v dome žalovanej dňa 25.07.2005 za ich účasti a žalovaná za túto službu hneď aj zaplatila. Poprel, že by žalovaná o potrebe väčšej hĺbky základovej škáry nevedela. Je to aj v zázname v stavebnom denníku dňa 20.07.2005. Uviedol, že stavebný dozor Ing. A. vedel čo je obsahom zmluvy, keďže písomne odsúhlasil dodatok č. 1 zo dňa 10.11.2006. Svedok M. uviedol, že žalovaní chodili na stavbu každý deň kontrolovať čo sa urobilo, potvrdil to aj svedok Ing. A., keďže žalovaní bývali 15 metrov od stavby. Stavebný dozor Ing. A. mal povinnosť kontrolovať písanie stavebného denníka a o tom, že nevedel o ukončení diela je výhovorka, keďže o všetkých dôležitých zápisoch v stavebnom denníku ho informoval ústne. Taktiež to bolo pri ukončení diela na hrubej stavbe dňa 05.01.2006. O zápise v stavebnom denníku ohľadne ukončenia diela žalobca informoval osobne žalovanú a uviedol, že klampiarske práce nebolo možné ukončiť v dôsledku nepriaznivého počasia. Požiadal žalovanú aby dielo prevzala. Uvedené dielo žalovaní prevzali, aj keď o tom nebol spísaný záznam. Dôkazom toho je, že žalovaní pokračovali na uvedenej stavbe v ďalších prácach s inými firmami, búrali ryhy v stenách a priečkach pre rozvody kúrenia, sanitné inštalácie, plynové a elektrické inštalácie a robili rozvody bleskozvodu, vyústenie a odvetranie kanalizácie a oceľového komína, osadili všetky okná a vonkajšie dvere. Stavbu uzamkli na kľúč, ktorý mali k dispozícií len žalovaní. Žalovaní povoľovali pracovníkom iných firiem robiť zásahy do hotových konštrukcií, chodenie po strešnej krytine bez použitia na to určených rebríkov riskujúc tak bezpečnosť pracovníkov, poškodenie

strešnej krytiny. Bez prevzatia diela by žalovaní nemohli disponovať s dielom a realizovať práce inými firmami. Skutočnosť, že na písomné oznámenie žalobcu o ukončení diela a požiadavky na jeho prevzatie objednávatelia nereagovali písomným záznamom o prevzatí diela neznamená, že dielo neprevzali. Žalobca písomne vyzval objednávateľa na prevzatie stavby. Uviedol tiež, že ďalšie práce, ktoré žalobca vykonal pre žalovaných od 03.03.2006 sa netýkali zmluvy o dielo zo dňa 08.07.2005. Poukázal na to, že súpis vád, ktorý presahoval rozsah a predmet diela sa urobil až v auguste 2006, pričom v januári 2006 žiadne vady neboli. Svedok Ing. A. uviedol, že súpis vád podpísal bez toho, aby sa zúčastnil kontroly a overil si, či uvedené vady existujú a či sú dôsledkom činnosti žalobcu. Uviedol tiež, že porovnaním polohopisného a výškového zamerania stavebného pozemku vykonaného geodetom Bédim s projektom stavby zistil, že projekt stavby je z hľadiska výškového osadenia chybný, keďže Ing. A. chybne zakreslil výškové kóty spodkov základov, pričom sa zmýlil v rôznych častiach stavby v priemere o 1 meter. Z pohľadu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi ide o chybu žalovaných, keďže projekt stavby zabezpečovali a žalobcovi poskytli na realizáciu. Zároveň uviedol, že v projekte stavby bolo viacero chýb, ktoré sa zisťovali v priebehu vykonávanie diela a boli odstránené spoluprácou so stavebným dozorom. Niektoré nedostatky si však vyžadovali účasť na stavbe aj Ing. A. a bolo to v prípade projektu strechy, kde chýbali detaily uchytenia dekoračnej striežky o štýlové steny a krokiev ako i chybný návrh 4 kusov nárožných krokiev a z toho vyplývajúci chybný návrh 4 krokiev. Čo sa týka osadenia strešnej krytiny Ing. A. mal uviesť v projekte ako treba ukladať strešnú krytinu alebo po zistení chyby oznámiť stavebnému dozorovi alebo to zapísať do stavebného denníka. Ak teda zistil zlé osadenie škridiel chybu montáže mal to uviesť, avšak v tomto smere nič nepodnikol. Uviedol, že Ing. A. klamal v prospech žalovaných, keďže uviedol, že sa zúčastnil obhliadky stavby v čase, keď na streche bol sneh, a teda nemohol vidieť, že strešná krytina praskala ani to, že bola uložená nahusto. Uviedol, že v súpise vád z 08.08.2006 uviedli vady, avšak tieto vznikli z väčšej časti činnosťou iných firiem, s ktorými žalobca nemal žiadny vzťah a činnosť týchto firiem riadili žalovaní, ktorí si ich najali na ukončenie stavby. Uvedené vady neexistovali v čase ukončenia diela a odporcovia sa rozhodli financovať opravy týchto vád s peňazí, ktoré mali zaplatiť žalobcovi.

24. Svedok Tibor B. na pojednávaní dňa 22.04.2010 uviedol, že podniká na základe živnostenského listu ako murár. Uviedol, že vykonával práce ako murár na dome žalovaných pričom u žalovaných pracoval na základe zmluvy o dielo uzavretou so žalobcom, ktorej predmetom bolo vykonanie prác zateplenia fasády tepelnou izoláciou konečnou povrchovou úpravou farebnou silikátovou omietkou, montáž obloženia okapu doskami Cetris, zateplenia sokla z polystyrénu, povrchovej úpravy marmolitom a montáž a demontáž lešenia. Uviedol tiež, že žalobca ho poprosil aby vykonal nejaké práce na streche. Spravil škridlu, avšak žalovaná nesúhlasila s tým, nedovolila mu to a nesúhlasila s tým, aby práce vykonával jeho spolupracovník Ondrej W., ktorý predtým na uvedenom rodinnom dome robil strechu, keďže má živnosť na tesárske práce. Uviedol, že žalovaná ho osobne poslala preč, nedovolila mu, aby opravil škridlu na streche. Žalovaná nesúhlasila s vykonaním prác, keď sa vykonávalo penetrovanie domu. Problémy, ktoré vznikli riešil so žalobcom, pričom potvrdil, že projektant povedal, že fasáda je dobre urobená a že sa môže pokračovať ďalej. Práce, ktoré vykonal na rodinnom dome vyfakturoval žalobcovi a tieto mu boli aj preplatené. Práce na rodinnom dome žalovaných vykonával osobne spolu so 4 pomocníkmi. Žalobca každý deň nechodieval na stavbu. Zároveň uviedol, že penetračný náter bol vykonaný dobre a bolo možné pokračovať v ďalšej práci, čo potvrdil aj projektant. Uviedol, že na uvedenom rodinnom dome pracoval 5-6 mesiacov, hoci tieto práce mal urobiť v lehote 4 mesiacov. Ak by neboli problémy, ktoré uviedol, stihol by práce vykonať v lehote. Uviedol, že niekedy sa čakalo na klampiarske práce a niekedy sa čakalo aj na dokončenie strechy. Uviedol, že s vykonaním prác meškal preto, že odporkyňa mu nedovolila vykonať práce v sobotu a nedeľu, keďže vtedy mal čas. Zároveň uviedol, že nevie, prečo mu žalovaní nedovolili vykonávať opravu škridiel na streche.

25. Žalobca na uvedenom pojednávaní uviedol, že podmienkou realizácie klampiarskych prác bolo vykonanie zateplenia domu, ktoré pozostávalo z nalepenia izolácie, presieťkovania, natiahnutia pancierovej omietky a penetrácia. Následne sa vykonávajú kompletné klampiarske práce a potom sa vykonáva natiahnutie konečnej farebnej omietky. Zároveň poukázal na to, že svedka na opravu strechy nepustila žalovaná.

26. Vo veci sa opäť vyjadril žalobca podaním zo dňa 07.06.2010. Uviedol, že zakrývanie okien a dvier je samostatná rozpočtová položka, pokiaľ sa táto práca vykoná, je ju potrebné zaplatiť. Poukázal na súpis vád z 08.08.2006, kde sa na obrázkoch č. 6 a 7 účelovo uvádzajú neexistujúce vady, keďže nešlo o znečistenie plastových profilov ale o znečistenie nalepenej fólie. Zápisnicu podpísal aj Ing. A.,

ktorý sa obhliadky nezúčastnil. Poukázal na výpoveď svedka B., ktorý uviedol, že žalovaní mu bránili v realizácii prác, keď ho vo viacerých prípadoch vykázali zo stavby bez udania prijateľného dôvodu, pričom žalovaní podľa výpovede svedka zasahovali do postupu prác, čo malo nepriaznivý dopad na dokončenie termínu prác. Poukázal na to, že vo všetkom ich na stavbe mal zastupovať technický dozor Ing. A., ktorý si mal plniť povinnosti podľa „rozsahu základných výkonov technického dozoru.“ Uviedol, že za úspešné vykonanie diela zodpovedá technický dozor a stavbyvedúci na stavbe a hlavným nástrojom komunikácie technického dozoru so stavbyvedúcim je stavebný denník. Poukázal na to, že o ukončení diela existuje záznam v stavebnom denníku, avšak Ing. A. toto nevedel. Preto považoval výpoveď Ing. A. za účelovú. Taktiež poukázal na to, že žalovaní si stavbu dali vyhotoviť viacerými dodávateľmi a technický dozor musel vykonávať dozor aj pri realizácii kanalizácie, vodárskych a kúrenárskych prácach, montáži rozvodov plynu, montáži a kompletizácií sanitnej inštalácie a elektroinštalácie. Musel sa zúčastniť aj všetkých predpísaných skúšok podmieňujúcich ďalší postup prác. Ing. A. vo výpovedi potvrdil, že v decembri 2005 bola strecha hotová okrem jedného detailu, ktorý chýbal vo výkresovej dokumentácií a klampiarske práce sa nedali vykonať v rámci hrubej stavby ale až počas zateplenia fasády. Poukázal na to, že žalovaní neoznámili žalobcovi žiadne vady diela a preto mali za dielo ako i za práce naviac zaplatiť. Ďalšie práce pre žalovaných boli vykonávané mimo zmluvy o dielo zo dňa 08.07.2005. Žalovaní nikdy neoznámili žalobcovi kedy chcú stavbu ukončiť. Uviedol, že žalovaní fyzicky dielo prevzali a následne odovzdali firme THP Juhász na realizáciu hrubých montáži rozvodu vody, plynu a kúrenia a tiež firme z Tvrdošoviec na realizácie rozvodov elektroinštalácie v stenách a v strope. Uviedol, že vady č. 10, 11 mali byť oznámené včas, keď boli zistené, pričom obe vady sú z hľadiska kvality bezvýznamné. Poukázal tiež na to, že žalovaní zvýšili cenu diela s tým, že bez písomného dodatku si objednali strešnú krytinu inej farby ako bola pôvodne k zmluve, čo bolo aj zaplatené, ale žiadali o zníženie počtu komínov oproti zmluve a projektu a finančné zníženia ceny diela taktiež prijali bez písomného dodatku v zmluve, pričom obe zmeny boli vykonané ústne bez toho, aby sa vypracoval písomné dodatok k zmluve. Zvýšenie ceny diela bolo zapríčinené z dôvodu prác naviac, keďže tieto vznikli v dôsledku chybnej projektovej dokumentácie. Poukázal na to, že k faktúre č. XXXX/XX bol pripojený podrobný rozpis prác. Z uvedenej faktúry žalovaní neuhradili sumu 274.894,50 Sk. Poukázal na to, že žalovaní nedovolili žalobcovi odstrániť vady zo strany subdodávateľa žalobcu, čo potvrdzuje aj list právneho zástupcu žalovaných zo dňa 16.04.2007 ako i odmietnutie stretnutia na stavbe, o ktoré žalobca požiadal žalovaných listom zo dňa 25.08.2006. Poukázal na to, že ďalšie práce, ktoré žalobca vykonal pre žalovaných sa realizovali na základe ústnych dohôd a záviseli od termínov, kedy iný dodávatelia ukončia svoje práce. Za to bol zodpovedný technický dozor a žalovaní. Žiadal, aby žalovaní predložili zmluvu o vykonávaní technického dozoru stavby s Ing. A. ako i o predloženie zmlúv s ďalšími dodávateľmi, ktorý realizovali stavbu. Zároveň do spisu založil zmluvy o dielo uzavreté dňa 03.11.2005 medzi žalobcom a Ondrejom W. a zmluvu o dielo uzavretú medzi žalobcom a Tiborom B. zo dňa 10.04.2006.

27. Vo veci sa tiež vyjadrila právna zástupkyňa žalovaných podaním zo dňa 10.06.2010. Poukázala na ustanovenia Obchodného zákonníka a uviedla, že nemožno mať za to, že dielo bolo realizované nad rámec písomne uzavretej zmluvy. Uviedla, že žalobca súdu nepredložil okrem písomne uzavretej zmluvy o dielo, aké zmluvy o dielo sa mali vykonať, aké zmluvy boli ústne uzavreté, čo boli ich predmetom, čo bolo dohodnuté. Poukázala na to, že žalobca neoznámil počas realizácie diela prekážky, ktoré by mu bránili v riadnom vykonaní diela. Žiadala, aby bol predložený spis znalcovi za účelom vypracovania znaleckého posudku.

28. Na pojednávaní dňa 10.06.2010 právna zástupkyňa žalovaných žiadala, aby znalecké dokazovanie bolo doplnené o zistenie, či základy stavby boli správne osadené v súlade s vytýčením stavby geodetickým elaborátom z decembra roku 2004. Žalobca uviedol, že na chybu osadenia stavby v projekte stavby poukázal v stavebnom denníku. Uviedol, že Ing. A. mal vykonávať stavebný dozor a viesť stavebný denník.

29. Na základe uznesenia konajúceho súdu č. 16C/34/2008-265 znalec Ing. Ľubomír Vnuk, znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác predložil súdu znalecký posudok č. 30/2010 zo dňa 03.10.2010, v ktorom uviedol 3 závery: 1. Celková zistená cena za vykonané práce na výstavbe rodinného domu podľa zmluvy o dielo a ústnych objednávok je 123.972,45 eur (3.734.794,20 Sk). 2. Náklady na odstránenie vád predstavovali sumu 237,20 eur ( 7.176,60 Sk). 3. Žalovaný by mal žalobcovi doplatiť 13.648 eur (411.169 Sk), ktorá by mala predstavovať rozdiel medzi fakturovanými sumami podľa faktúr č. 2007/10, XXXX/XX, XXXX/ XX a čiastočne s faktúrou č. XXXX/XX a skutočne vykonanými prácami.

30. K uvedenému znaleckému posudku znalec vypracoval dodatok č. 1 zo dňa 26.11.2010, ktorým posúdil vady omietky marmolitovej na predmetnom rodinnom dome so záverom, že ide o skrytú vadu diela, na ktorú znalec počas obhliadky dňa 05.08.2010 nebol upozornený a ani v predošlých materiáloch, nebola v súdnom spise uvádzaná. Vadu je možné riešiť odstránením pôvodnej marmolitovej omietky so zateplením a nahradiť ju novou, ktorá bude spĺňať technické a technologické parametre, pričom náklady na odstránenie predmetnej vady predstavujú 1860 eur (56.000Sk).

31. K uvedenému znaleckému posudku sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 29.11.2010, v ktorom namietal nesprávne uvedené údaje v bode A, v bode B a v bode C znaleckého posudku, pričom uviedol, že nezaplatené fakturované čiastky predstavujú sumu 602.077,90 Sk. V časti A namietal, že správne mali byť platby za faktúry v sume 3.293.487 Sk a nesprávne znalec uviedol sumu 3.305.257,72 Sk. V časti B namietal neoprávnenosť zahrnutia do odpočivateľných položiek v bode 1 náklady za elektrinu nezohľadnil odber elektriny inými dodávateľmi prác a spotrebu žalovaných vrátane spotreby v ich stolárskej dielni. Poukázal na to, že žalobca v roku 2005 stolársku dielnu ešte neprevádzkoval. Poukázal na to, že fakturované stavebné práce v roku 2005 boli v hodnote 1.956.593,50 Sk a v roku 2006 v hodnote 1.938.971,40 Sk. K zvýšeniu spotreby došlo prevádzkovaním stolárskej dielne zvýšením počtu bývajúcich v starom dome u pána. Kajáda a činnosťou iných dodávateľov na stavbe. Uviedol, že na stavebné práce v roku 2006 bolo spotrebovaných 160 kW elektrickej energie, čo predstavuje pri jednotkovej cene 3,3 Sk kw/hodina sumu 349,40 Sk. Preto uznáva odpočet za spotrebu elektrickej energie v sume 733,80 Sk (384 Sk+349,80Sk). Ďalej namietal spotrebu vody v sume 1.051,50 Sk v bode 3, keďže v tomto období žalobca na stavbe nepracoval. Poukázal na to, že žalobca zaplatil faktúru dodávateľom vody zo dňa 26.06.2006, pričom spotreba za obdobie od 16.08.2005 do 26.06.2006 za spotrebu vody v rozsahu 64m3 predstavovala sumu 2.170,50 Sk. Namietal v bode 4 znaleckého posudku ohľadne odvozu sute zo stavby, že za odvoz sute sa uvádza odpočet v sume 7.374 Sk i napriek tomu, že suť odvážal žalaobca na skládku v Kolte v dňoch 13.05.2006, 20.05.2006, 26.05.2006 a 29.05.2006 v celkovom množstve 12 ton, za čo bolo zaplatených 6.883,22 Sk. Taktiež súhlasil s odpočtom vodorovného premiestnenia zeminy v sume 6.295,10 Sk. Uviedol, že náklady na zásypy základov po odrátaní rozpočtov predstavovali 40.385,68 Sk. Zároveň neuznal odpočet za dodaný materiál, keďže tento materiál zostal u žalovaných a teda nemajú nárok na vrátenie peňazí.

32. V záverečnom vyjadrení právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalovaní doteraz neuviedli, prečo nezaplatili práce fakturované faktúrou č. 2006/21, pričom bezchybné prevzatie strechy potvrdzuje aj ich prehlásenie v liste zo dňa 02.04.2013 a poukázala na to, že v roku 2006 výstavbu rodinného domu zabezpečovali inými subjektami a vadu na hrubej stavbe oznámili až 20.08.2006.

33. Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu konajúci súd rozhodol rozsudkom č. 16C 34/2008 - 626 zo dňa 06.05.2014, ktorým žalovaným v 1. a v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 20.540,13 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10.363,56 eur eura od 20.06.2007 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 3,3% ročne zo sumy 9.124,83 eura od 27.09.2007 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,22% ročne zo sumy 496,96 eura do 27.09.2007 do zaplatenia a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol o povinnosti žalovaných v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť Okresnému súdu Nové Zámky trovy štátu v sume 354,56 eura.

34. Uvedený rozsudok odvolaním napadli žalovaní v 1. a v 2. rade, pričom v uvedenom odvolaní zo dňa 12.5.2014 žalovaní poukazovali na to, že žalovaná suma aj priznaný nárok žalobcu zo znaleckého posudku nevyplýva a uviedli, že súd 1. stupňa sa nevysporiadal s námietkou žalovaných z ich odstúpením od zmluvy, so skutočnosťou, že nepodpísali žiaden dodatok k zmluve o dielo, že obsah ústne uzavretej zmluve o dielo je sporný a uviedli, že žalovaní vady diela písomne deklarovali a žiadali zohľadniť vady zhotovenej strechy, pričom poukazovali na ustanovenie § 554 Obchodného zákonníka a poukázali na to, že 1. Stupňový súd záväzkový vzťah účastníkov podriadil pod príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, hoci sa účastníci dohodli, že ich právny vzťah sa bude riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka. Žalovaní žiadali, aby sa vychádzalo z toho, čo bolo dohodnuté v zmluve o dielo a uviedli, že žiaden platný dodatok v zmluve o dielo majúci dopad na cenu diela nebol uzavretý a ústne uzavretý dodatok je sporný a poukázali tiež na to, že na prácach naviac sa so žalobcom nedohodli, pričom poukázali na čl. 6. bod 1. Zmluvy o dielo, podľa ktorého podmienkou nároku na fakturáciu je súpis skutočne vykonaných prác a dodávok potvrdených stavebným dozorom, pričom takýto súpis k

sporným faktúram doložený nebol. Žalovaní namietali tiež, že prvostupňový súd sa nevysporiadal s otázkou platnosti odstúpenia od zmluvy, ako i zo skutočnosťou, že žalobca nepreukázal odovzdanie diela. Z uvedených dôvodov preto žiadali rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobu zamietnuť.

35. Odvolací súd - Krajský súd v Nitre, uznesením č. 15 Cob 121/2014 - 685 zo dňa 10.3.2015 rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, č. 16C 34/2008 - 626 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

36. Na pojednávaní dňa 7.8.2015 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že k veci nemá čo uviesť a uviedla, že žiada, aby súd žalobe vyhovel, pričom žiadala priznať trovy konania, ako i trovy odvolacieho konania.

37. Na uvedenom pojednávaní zástupkyňa právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2.rade uviedla, že žiada žalobu zamietnuť a poukázala na rozhodnutie odvolacieho súdu, pričom odvolací súd poukázal len na niektoré dôvody, pre ktoré mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je správne, keď poukázal na znalecký posudok, v ktorom je preukázaný rozsah vykonaných prác. Poukázala na to, že bola uzatvorená zmluva o dielo, ktorá sa týkala pôvodne v zásade len hrubej stavby, pod ktorú spadá aj strecha a k dnešnému dňu nikto neplatnosť odstúpenia nenamietal a k tomuto odstúpeniu sa zatiaľ súd ani nevyjadroval, pritom účinky odstúpenia od zmluvy o dielo v režime obchodného zákonníka majú zásadný právny význam a samostatná táto skutočnosť by bola samostatným dôvodom pre zamietnutie návrhu z dôvodu, že žalobcovi by nemohla prináležať dohodnutá cena diela. Zároveň poukázala na skutočnosť, že dielo nebolo do dnešného dňa riadne odovzdané a vykazuje vady, na ktoré poukázala v texte odvolania, z ktorého vyplýva, že vadné dielo nemožno považovať za dielo vykonané. Poukázala na obsah odvolania zo dňa 12.05.2014.

38. Konajúci súd na základe vyššie uvedeného opätovne rozhodol vo veci rozsudkom č. 16C/34/2008-721 zo dňa 27.08.2015, ktorým uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 15.203,52 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10.363,56 eur od 20.06.2007 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 3,3% ročne zo sumy 9.124,83 eur od 27.09.2007 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,22% ročne zo sumy 496,96 eur do 27.09.2007 do zaplatenia a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Súd žalobu vo zvyšku zamietol. Zároveň uvedeným rozsudkom súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 5.267,50 eur, a to na účet právnej zástupkyne žalobcu advokátky Mgr. Márie Špacírovej, so sídlom Nové Zámky, Rákocziho 12, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. Súd taktiež žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 423,30 eur, a to na účet právnej zástupkyne žalobcu advokátky Mgr. Márie Špacírovej, so sídlom Nové Zámky, Rákocziho 12, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. Zároveň súd žalobcovi náhradu trov konania o nariadenie predbežného opatrenia nepriznal.

39. V uvedenom rozsudku konajúci súd žalovaným v 1. a 2. rade zároveň uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky trovy štátu v sume 303,50 eur a tiež ďalšie trovy štátu v sume 51,14 eur.

40. Uvedený rozsudok odvolaním zo dňa 07.09.2015 napadli žalovaní v 1. a 2. rade a žiadali aby odvolací súd uvedený rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamieta. Uvedený rozsudok odvolaním zo dňa 17.09.2015 napadol aj žalobca, pričom toto odvolanie doplnil podaním zo dňa 24.09.2015 a žiadal aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak aby uložil žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 20.540,13 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10.363,56 eur od 20.06.2007 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 3,3 % ročne zo sumy 9.121,83 eur od 27.09.2007 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,22 % ročne zo sumy 496,96 eur od 27.09.2007 do zaplatenia.

41. Odvolací súd uznesením č. 15Cob/1/2016-778 zo dňa 29.09.2016 uvedený rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uvedeného uznesenia sa uvádza, v danom prípade sa strany nedohodli na podstatných náležitostiach zmluvy o dielo, t.j. určení diela (predmetu diela), určení ceny diela a vykonaní diela na nebezpečenstvo zhotoviteľa. Uviedol tiež, že konštatovanie súdu prvého stupňa o tom, že dodatky k zmluve o dielo boli uzavreté konkludentným spôsobom, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Uviedol, že bez jednoznačného posúdenia právneho vzťahu sporových strán sa javí rozhodnutie súdu prvého stupňa ako zmätočné a nepreskúmateľné a uviedol,

že ak z vykonaného dokazovania nevyplýva, že sa strany ústne dohodli na uzavretí ďalšej zmluvy o dielo, právne úvahy týkajúce sa vád diela a odstúpenia od zmluvy sú pre posúdenie dôvodnosti žalovanej pohľadávky právne bezvýznamné a v konaní bolo potrebné zisťovať, čo presne žalobca nad rámec písomnej zmluvy o dielo zo dňa 08.07.2005 pre žalovaných vykonal, aká je výsledná cena týchto prác a materiálov (odborné otázky) a v akom rozsahu bola táto cena žalovanými uhradená. Uviedol tiež, že znalec v časti výpočtu nákladov na zhotovenie tzv. naviac prác vychádzal len z porovnania fakturácie žalobcu so skutočnosťou a nie z podrobného položkovitého rozpočtu, ktorý, ako sám uvádza, by bol časovo a finančne náročný pričom súd prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodovaní z celkovej hodnoty fakturovaných prác (vrátane prác vykonaných na základe písomnej zmluvy o dielo, ktoré predmetom konania neboli) 3.734.794,20 Sk (v znaleckom posudku je uvedená suma 3.734.794,21 Sk), od ktorej odpočítal sumu 3.293.487 Sk, ktorú žalovaní už žalobcovi za časť ním realizovaných prác zaplatili, pričom vzniknutý rozdiel 441.307,20 Sk (14.648,72 eura) považoval za nedoplatok žalovaných za vykonané práce a priznal ich žalobcovi s poukazom na § 634 Občianskeho zákonníka spolu s kapitalizovanými úrokmi z omeškania súvisiacimi s ich nezaplatením. Uviedol, že odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, ktorý mal za to, že v danom prípade povinnosť žalovaných na zaplatenie sumy za vykonané práce vyplýva zo znaleckého posudku Ing. Vnuka, a to bez ohľadu na skutočnosť, či išlo o zmluvný alebo bezzmluvný vzťah. Uviedol, že zmluva o dielo bola uzatvorená podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, a preto sa na ňu vzťahoval režim Obchodného zákonníka a podľa neho by sa posudzovalo aj odstúpenie žalovaných od zmluvy, ak by nároky vyplývajúce z tejto zmluvy boli predmetom konania pričom v posudzovanom prípade bolo potrebné zisťovať, aká je hodnota vykonaných tzv. naviac prác, o ktorú sa žalovaní bezdôvodne obohatili a tá nemusí korešpondovať s cenou, ktorá bola dohodnutá podľa zmluvy o dielo zo dňa 08.07.2005. S právnou kvalifikáciou vzťahu, ktorý existoval medzi sporovými stranami súvisí aj vznik práva žalobcu na úroky z omeškania. Začiatok omeškania je iný v prípade porušenia peňažného záväzku splatného v dohodnutej lehote a iný v prípade vydania bezdôvodného obohatenia (§ 563 Občianskeho zákonníka).

42. Vo veci sa písomným podaním zo dňa 25.01.2017 vyjadrila právna zástupkyňa žalobcu, ktorá uviedla, že odvolací súd vychádzal z nesprávnych tvrdení žalovaných a preto nebral do úvahy dôkazy, ktoré predložil žalobca a dôkazy, ktoré boli zistené v priebehu konania. Namietala, že nie je pravdou, že by žalobca opakovane tvrdil, že so žalovanými sa ústne dohodol na dodatku č. 1 a 2 k zmluve o dielo, na základe ktorých vykonal ďalšie práce na rodinnom dome žalovaných a namietala, že nie je ani pravdou, že strany sa na ďalších prácach ani na cene diela preukázateľne nedohodli. Uviedla, že bolo preukázané, že v priebehu roka 2006 sa postupne strany ústnou formou dohodli na vykonaní ďalších prác, nesúvisiacich s písomnou zmluvou, ktorú uzavreli ako zmluvu o dielo podľa Obchodného zákonníka. Tieto dohody ako i na základe nich vykonané druhy prác záviseli od toho ako a kedy dokázali žalovaní zabezpečiť podmieňujúce práce inými dodávateľmi, bez ktorých žalobca nemohol vykonať dohodnuté práce. Tieto dohodnuté práce však spadali pod ust. Občianskeho zákonníka. Zdôraznila, že žalobca nebol zodpovedná za výstavbu rodinného domu žalovaných ale za hrubú stavbu a niektoré ďalšie ústne dohodnuté práce ale nebol zodpovedný za ukončenie výstavby rodinného domu. Písomná zmluva, t.j. zmluva o dielo sa týkala len hrubej stavby pričom pri tejto zmluve došlo k dohode o vykonaní prác naviac formou jediného dodatku č. 1, pričom išlo o nevyhnuté a dopredu nepredvídateľné práce, ktoré boli zdokumentované v stavebnom denníku a ich realizáciu preukazuje vyhotovená fotodokumentácia pričom tento dodatok bol písomne odsúhlasený a podpísaný technickým dozorom Ing. A. a obsahoval aj podrobný rozpočet. Tieto práce boli vyfakturované faktúrou č. 2007/10, ktorú žalovaní v 1. a 2. rade nezaplatili. Uviedla, že všetky ostatné práce, ktoré boli realizované a vyfakturované faktúrami č. 2006/03, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, ktoré boli zaplatené ako i faktúry č. XXXX/XX, č. XXXX/XX a časť faktúry č. XXXX/XX, ktoré žalovaní nezaplatili, sa týkali písomnej zmluvy zo dňa 08.07.2005, t.j. zmluvy o dielo, ktorou bola dohodnutá hrubá stavba domu. O tom, že medzi stranami boli dohodnuté aj ďalšie práce na stavbe rodinného domu, ktoré spočívali v zhotovení vnútorných omietok, podláh, zateplenia a vonkajšieho náteru je dôkaz a to list právneho zástupcu žalovaných JUDr. Rajňáka zo dňa 02.04.2007, v ktorom sa uvedené konštatuje a preto nie je pravdou to, že strany sa preukázateľne nedohodli na ďalších prácach. Naopak, vždy sa dohodla aj jednotková cena dohodnutých prác a tá sa vynásobila príslušnými množstvami vykonaných prác a ku každej faktúre bol pripojený položkovitý rozpočet a preto nebolo potrebné aby súd prvého stupňa dokazoval, či k dohode došlo alebo nie.

43. Zároveň poukázala na to, že v liste právneho zástupcu žalovaných zo dňa 02.04.2007 je uvedené, že v súlade s ust. § 564 Obchodného zákonníka s okamžitou účinnosťou odstupujú od zmluvy o dielo zo

dňa 08.07.2005 vrátane jej ústne dohodnutých dodatkov. Zároveň uviedla, že ústne dojednané dohody spadajú pod príslušné ust. Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Uviedla, že ústne dohody zostávajú v platnosti, nemožno ich spochybniť keďže ich platnosť písomne potvrdili žalovaní a na tieto sa ani nevzťahuje oznámenie o odstúpení od zmluvy. Poukázala na to, že oznámenie žalovaných o odstúpení od zmluvy žalovaní vykonali 14 mesiacov po ukončení predmetu zmluvy o dielo. Zároveň tiež poukázala na to, že vady hrubej stavby žalovaní spísali 7 mesiacov po jej ukončení a žalobca tento zápis dostal spolu so sprievodným listom žalovaných zo dňa 20.08.2006, na ktorý žalobca reagoval listom zo dňa 25.08.2006, v ktorom žiadal žalovaných o stretnutie priamo na stavbe za účasti technického dozoru Ing. A. a to za účelom odborného overenia vád a prípadného odstránenia vád. Žalovaní však na tento list nereagovali a navrhované stretnutie zmarili. Uviedla tiež, že žalovaní nedovolili odstránenie vád a sami žalovaní to potvrdili v liste ich právneho zástupcu JUDr. Rajňáka zo dňa 16.04.2007. Taktiež uviedla, že výsledná cena prác, ktoré vykonal žalobca predstavuje 284.983,60 Sk (9.459,72 eur), ktorá je uvedená vo faktúre č. XXXX/XX, ku ktorej bol pripojený rozpočet pričom túto faktúru žalovaní neuhradili v celom rozsahu. Zároveň tiež uviedla, že k zmluve o dielo zo dňa 08.07.2005 bol písomne dohodnutý dodatok, ktorý bol vypracovaný podľa článku V bod 5.2 a zo strany žalovaných podpísaný ich zástupcom Ing. A., ktorý bol oprávnený zastupovať žalovaných na základe mandátnej zmluvy, ktorú uzavrel Ing. Veres so žalovanými dňa 22.03.2005 a plnomocenstvo na zastupovanie je uvedené v bode 6.1 mandátnej zmluvy. Uviedla, že v danom prípade nejde o vydanie bezdôvodného obohatenia ale o porušenie peňažného záväzku uvedeného vo faktúre č. XXXX/XX, pričom splatnosť záväzku bola dňa 15.04.2007. Taktiež uviedla, že žaloba je jednoduchá a jasná a žalobou sa žalobca domáha zaplatenia faktúr č. 2007/10, XXXX/XX, XXXX/XX, v celej výške a doplatenia faktúry č. 2006/21 pričom k týmto faktúram bol pripojený položkovitý rozpočet, podľa ktorého sa jednoducho dalo zistiť, či fakturované práce boli vykonané alebo nie a mohli sa k tomuto vyjadriť.

44. Vo veci sa podaním zo dňa 06.03.2017 vyjadril právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade, v ktorom uviedol, že žalovaní so žalobcom platne dodatky k zmluvám o dielo neuzavreli a to z dôvodu absentujúcej formy dohodnutej v zmluve o dielo pre uzatváranie dodatkov ako aj z dôvodu neexistujúceho konsenzu o rozsahu a cene prác, ktoré sa mali podľa dodatkov vykonať pričom poukazovali na množstvo položiek, ktoré žalobca zakryl pod tzv. práce podľa dodatkov, ktoré však súviseli s hrubou stavbou realizovanou podľa platnej zmluvy o dielo ako napríklad základové práce. Zároveň uviedol, že odvolací súd právne uzavrel vec s tým, že uzavretie tvrdených dodatkov k zmluve nebolo preukázané tak aby sa dalo konštatovať, že sa strany sporu dohodli o podstatných náležitostiach takéhoto dodatku, pričom ani samotný žalobca nevedel skutkovo popísať kedy a za akých okolností došlo k uzavretiu dodatkov pričom ani žalovaní nepopreli, že nad rámec zmluvy o dielo žalobca určité práce vykonal. Zároveň uviedol, že na základe právneho názoru odvolacieho súdu je potrebné zistiť rozsah bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných, t.j. zistiť hodnotu, ktorú získali vykonaní prác zo strany žalobcu nad rámec zmluvy o dielo, a preto je potrebné porovnať rozpočet, ktorý bol vypracovaný ako podklad pre cenu za dielo podľa zmluvy o dielo a zistiť hodnotu bezdôvodného obohatenia len za tie práce, ktoré v rozpočte zahrnuté neboli a cenu bude potrebné určiť nie podľa vstupných nákladov vrátane prác žalobcu a nevychádzať z fakturácie žalobcu ale určiť hodnotu, o ktorú sa nehnuteľnosť zhodnotila prácami vykonanými žalobcom nad rámec zmluvy o dielo. V takto určenej hodnote by sa mala odraziť reálna hodnota obohatenia na strane žalovaných, pričom práce, ktoré boli vykonané vadne nad rámec zmluvy o dielo, ktoré vyžadujú odstránenie vád, nemohli znamenať obohatenie na strane žalovaných. Napokon uviedol, že vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu, že platne bola uzatvorená len zmluva o dielo v rozsahu hrubej stavby, mali žalovaní na základe zmluvy o dielo zaplatiť len sumu 2.310.179,- Sk avšak reálne zaplatili sumu 3.293.487,- Sk a rozdiel v sume 983.308,- Sk (32.640,- eur) už zaplatili nad rámec zmluvy o dielo, pričom po vykonaní znaleckého dokazovanie bude zrejmé či žalovaní sú povinní žalobcovi niečo doplatiť a či im nevznikne nárok na vrátenie určitej sumy zaplatenej nad rámec zmluvy o dielo.

45. Na pojednávaní dňa 24.10.2017 konateľ žalobcu uviedol, že vo veci sa už vyjadrila právna zástupkyňa žalobcu. Zároveň uviedol, že predmetom sporu je úhrada štyroch faktúr, ku ktorým bol pripojený aj rozpočet, pričom uvedené faktúry žalovaní žiadnym spôsobom nereklamovali a až do času keď bola podaná žaloba zo strany žalobcu. Uviedol, že Krajský súd sa zaoberal nepodstatnými vecami a uviedol, že sumy, ktoré sú predmetom sporu a ktoré sú uvedené na uvedených faktúrach, boli vyfakturované za dohodnuté práce a uviedol, že žalovaní zaplatili aj iné faktúry, ktoré boli dohodnuté ústne a nevie prečo nezaplatili uvedené štyri faktúry, ktoré sú predmetom sporu.

46. Na uvedenom pojednávaní právna zástupkyňa žalovaných v 1. a 2. rade uviedla, že žalovaní neskôr začali namietať jednak nekvalitu, neukončenie určitých prác, v dôsledku čoho sa stalo to, že niektoré položky z faktúr uhradili ako uznané a niektoré nie pričom vzhľadom na závery Krajského súdu obsiahnuté v uznesení zo dňa 29.09.2016 tieto skutkové okolnosti považuje za nie celkom podstatné, keďže odvolací súd jednoznačne prijal právny záver, že nebola uzatvorená platná zmluva o dielo nad rámec písomnej zmluvy, ktorá je súčasťou spisu a tento záver by mal súd prvej inštancie prijať. Poukázala na ďalší právny záver odvolacieho súdu uvedený v bode 17 uznesenia kde sa uvádza, že žalobcovi mohol vzniknúť nárok len z titulu bezdôvodného obohatenia s tým, že takáto hodnota nekorešponduje s cenou dohodnutou v pôvodnej zmluve a takáto právna kvalifikácia má vplyv aj na úroky z omeškania. Uviedla, že z obsahu spisu nevyplýva aká je hodnota bezdôvodného obohatenia. Uviedla, že v hodnote bezdôvodného obohatenia môžu byť zahrnuté len riadne a kvalitne vykonané práce a žalovaní sa nemohli obohatiť o hodnotu takých prác, ktoré si vyžadovali ďalšie náklady, pričom žalovaní už hodnotu bezdôvodného obohatenia žalobcovi zaplatili.

47. Žalovaná v 1. rade na uvedenom pojednávaní uviedla, že práce, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha neboli dohodnuté, chýbala k nim aj projektová dokumentácia a nezrovnalosti boli aj v stavebnom denníku pričom skutočnosť, že práce boli vykonané bez projektovej dokumentácie konštatoval aj znalec a z toho dôvodu nevedel ani vypočítať hodnotu týchto stavebných prác. Uviedla, že zo zmluvy o dielo vyplývala povinnosť vykonať dielo včas a riadne avšak strecha po 10 rokoch je v dezolátnom stave, bola zle uložená a predmetom faktúr, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha, boli aj práce, ktoré boli vykonané na streche, pričom ide o faktúru č. XXXX/XX kde sa uvádza položka - uloženie krytiny avšak v danom prípade išlo o práce vyplývajúce zo zmluvy o dielo a nie o práce naviac mimo zmluvy o dielo. Uviedla, že na faktúre č. 2006/21 sú uvedené práce, ktoré vyplývajú zo zmluvy o dielo a to klampiarske práce v sume 148.640,- Sk, uloženie krytiny v sume 74.608,20 Sk, pričom na faktúre č. XXXX/XX sú uvádzané duplicitne práce, ktoré už boli vyfakturované na základe zmluvy o dielo, a to napr. odhrnutie ornice, zásyp z posypového štrku, nadzákladové murivo.

48. Na uvedenom pojednávaní konateľ žalobcu uviedol, že na základe rozporu medzi skutočným stavom terénu a terénu, ktorý bol zakreslený v projektovej dokumentácii, bolo potrebné rozšíriť základy, resp. prehĺbiť ich, keďže pozemok bol nižší ako v projektovej dokumentácii a bolo teda potrebné základy prehĺbiť lebo základy by boli vo vzduchu ak by sa išlo podľa projektovej dokumentácie. Prehĺbenie základov bolo dohodnuté s technickým inžinierom a žalovaní vedeli o tejto úprave, keďže dom za stavu, aký bol v projektovej dokumentácii, by sa nebol dal postaviť. Uviedol, že v mandátnej zmluve bol uvedený technický dozor, ktorý informuje stavebníkov o priebehu stavby a o potrebách vykonania prác, ktoré je potrebné vykonať. Uviedol, že predmetom zmluvy o dielo bola len hrubá stavba, ktorá bola dokončená v roku 2005 avšak strecha nebola celkom dokončená na dekoračných štítoch, keďže nebol zateplený objekt, teda zastrešenie vyžadovalo zateplenie, ktoré však v tom čase nebolo a išlo o také obdobie, keďže sa blížila zima, že nebolo možné urobiť ani klampiarske práce, tj. oplechovanie nadmurovky. Uviedol, že faktúra č. XXXX/XX v položkách klampiarske práce, uloženie strechy sa týkala prác vyplývajúcich zo zmluvy o dielo, nešlo o naviac práce, pričom zvyšné položky na uvedenej faktúre č. XXXX/XX ako aj na ostatných faktúrach sú sumy, ktoré boli fakturované za práce naviac, ktoré boli dohodnuté okrem zmluvy o dielo. Uviedol, že prehĺbenie základov malo súvis so zmluvou o dielo a ostatné fakturované práce boli ústne dojednané medzi stranami. Uviedol, že ostatné faktúry za práce, ktoré boli ústne dohodnuté, žalovaní uhradili a tieto faktúry sú uvedené v písomnom vyjadrení právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 25.01.2017 na druhej strane vyjadrenia. Uviedol, že zo spisu je zrejmé ako i z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaných (JUDr. Rajňáka), je zrejmé, že žalovaní odmietali pustiť na dom zamestnancov žalobcu za účelom odstránenia závad.

49. Na uvedenom pojednávaní žalovaná v 1. rade uviedla, že nie je pravda, že stavba bola dokončená tak ako to konateľ žalobcu uviedol a to dňa 05.02.2006 keďže v stavebnom denníku je uvedený dátum 24.03.2006 keď boli vykonané konštrukčné a klampiarske práce. Uviedla, že k 01.07.2006 žalobca odišiel zo stavby, prestal tam vykonávať práce, hoci nebola dokončená strecha s odôvodnením, že má ďalšiu stavbu pri TESCU a tam sa s ním viackrát stretli a keď sa pýtali že kedy príde dokončiť strechu povedal, že nech si to dáme dokončiť komu chceme. Preto ohlásili Ing. A. stavebného dozora, projektanta, ktorý robil projektovú dokumentáciu aby prišli a zistili závady, ktoré zostali na stavbe. Ohliadka domu sa uskutočnila, spísal sa o tom záznam a tento bol zaslaný konateľovi žalobcu a na základe uvedeného záznamu žalovaní dali vyhotoviť znalecký posudok č. XXX/XXXX, ktorý sa týkal len strechy a nedokončenej omietky a tento znalecký posudok bol taktiež doručený konateľovi žalobcu, ktorý

však na tento nereagoval. Ohľadne faktúry č. XXXX/XX uvádza, že túto vrátila žalobcovi s pripojeným listom, v ktorom uviedla dôvody vrátenia keďže boli časové nezrovnalosti v súpise prác keďže tam boli uvedené práce v čase keď už na dome nepracoval a uviedla, že žalovaní boli ochotní zaplatiť za klampiarske práce sumu 146.640,- Sk a tiež za materiál, ktorý bol použitý v súvislosti s farbením domu v sume 351.360,- Sk. Žalovaní odmietli zaplatiť práce na uložení krytiny, pričom zateplenie, vykonané žalobcom bolo zle vykonané, odtŕha sa a znalec Ing. Vnuk v znaleckom posudku uviedol, že škoda v súvislosti so zateplením predstavuje sumu 61.039,51 Sk. Z faktúry č. XXXX/XX boli položky v sume 146.640,- Sk a 351.360,- Sk uhradené. Zvyšok faktúry bol neuhradený.

50. Na uvedenom pojednávaní právna zástupkyňa žalovaných v 1. a 2. rade uviedla, že v rámci ozrejmenia skutkového stavu ako i právneho posúdenia veci každá zo strán by mala oznámiť súdu, ktoré práce boli vykonané na zmluvu o dielo uzavretú medzi stranami písomne a všetky ostatné práce, resp. ktoré podľa názoru každej zo strán boli vykonané na základe ústnej dohody strán a aká časť z fakturovaných súm bola za jednotlivé práce zo strany žalovaných uhradená.

51. Na uvedenom pojednávaní konateľ žalobcu poukázal na vyjadrenie svojej právnej zástupkyne zo dňa 25.01.2017 na strane 3 vyjadrenia, tretí odsek oddola, kde sa uvádza, že vady boli spísané súpisom vád, ktorý mu bol doručený v auguste 2006 a na ten žalobca reagoval listom zo dňa 25.08.2006. Čo sa týka faktúry č. 2006/21 uviedol, že z uvedenej faktúry bola uhradená len sumy 500.000,- Sk avšak nie je zrejmé za aké položky faktúry boli platby uskutočnené. Uvedená faktúra bola z pohľadu žalobcu zálohovou platbou. Uviedol, že so znaleckým posudkom sa oboznámil až po začatí súdneho konania, keďže predtým mu ho neposkytli zo strany žalovaných. Uviedol, že znalec v znaleckom posudku vychádzal len z tvrdení žalovaných, nebol ani na streche a konštatuje, že bolo veľa škridiel poškodených pri ohliadke v súvislosti z vyhotovením znaleckého posudku kde žalobca nebol žiadnym spôsobom prizvaný.

52. Na uvedenom pojednávaní žalovaná v 1. rade uviedla, že znalec bol zapísaný v zozname znalcov, bol na streche, strechu prehliadol, takže sa riadne oboznámil so stavom strechy. Aj z posudku firmy Bramac vyplýva, že škridla bola zle uložená, bude sa drobiť v dôsledku zlého uloženia.

53. Vo veci sa podaním zo dňa 27.11.2017 vyjadril právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade, v ktorom uviedol, že režimom zmluvy o dielo sa riadi len tá časť zhotoveného diela, ktorá vyplýva z písomne uzavretej zmluvy o dielo a že nebolo preukázané uzatvorenie ďalšej zmluvy o dielo okrem tej, ktorá je uzavretá v písomnej forme tak ako to vyplýva z vyššie uvedeného uznesenia odvolacieho súdu. Zároveň uviedla, že zmluva o dielo bola uzatvorená na cenu diela v sume 2.310.179,- Sk a rozsah diela bol daný rozpočtom pričom rozpočet bol na sumu 2.287.306,- Sk čo predstavuje rozdiel v prospech žalovaných v sume 22.873,- Sk pričom z rozpočtovej ceny je potrebné odpočítať položky 13, 15 a 71, ktoré žalobca nezhotovil. Uviedol položky, ktoré boli základom pre zhotovenie diela podľa zmluvy o dielo. Zároveň uviedol, že k zmluve o dielo sa viažu faktúry s nasledovnými sumami: č. 2005/20 v sume 192.410 Sk, č. 2005/23 v sume 200.000,- Sk, č. XXXX/XX v sume 337.585,- Sk, č. XXXX/XX v sume 393.342,50 Sk, č. XXXX/XX v sume 311.863,50 Sk, č. XXXX/XX v sume 289.342,50 Sk, č. XXXX/XX v sume 232.050,- Sk, č. XXXX/XX v sume 130.920,- Sk, č. XXXX/XX v sume 148.640,- Sk, č. XXXX/XX v sume 74.894,50 Sk, celkom spolu X.XXX,XXX,- Sk pričom však z vyššie uvedenej ceny diela je potrebné odpočítať vadne vykonané práce za zhotovenie strechy podľa faktúry č. XXXX/XX v sume 74.894,50 Sk, ktorú žalovaní nezaplatili. Teda z uvedeného vyplýva, že žalovaní spolu na základe zmluvy o dielo zaplatili sumu 2.236.153,50 Sk pričom rozpočet podľa zmluvy o dielo predstavuje 2.161.674,60 Sk a nad rámec rozpočtu fakturoval žalobca o 149.373,40 Sk viac a žalovaní teda nad rámec rozpočtu zaplatili žalobcovi 74.479,50 Sk. Zároveň uviedol, že práce nad rámec zmluvy o dielo boli vyfakturované faktúrami č. XXXX/ XX v sume 190.746,50 Sk, č. 2006/09 v sume 59.895,- Sk, č. XXXX/XX v sume 296.718,- Sk, č. XXXX/XX v sume 158.614,- Sk a č. XXXX/XX v sume 351.136,- Sk pričom tieto sumy žalovaní zaplatili a celkovo teda išlo o sumu 1.057.109,50 Sk pričom z faktúry XXXX/XX žalovaní nezaplatili časť fakturovanej sumy 200.241,- Sk. Ďalej uviedol, že podľa znaleckých posudkov č. 30/2010 a 31/2010 žalovaní odpočítali položky nevykonané žalobcom v sume 95.379,36 Sk pričom ide o nasledovné položky: čistenie v sume 5.063,65 Sk, presun hmôt v sume 11.726,90 Sk, oprava sokla v sume 61.039,50 Sk, marmolit v sme 17.549,30 Sk a teda z faktúry č. XXXX/XX zostáva k úhrade vyfakturované na sumu 104.861,64 Sk. Čo sa týka faktúry XXXX/XX v sume 284.983,- Sk a kontroly duplicitných položiek zaplatených v zmluve o dielo, žalovaní neuznávajú nasledovné položky: elektrina v sume 9.942,- Sk, odpad v sume 7.374,- Sk, voda v sume 1.051,50 Sk, zásyp v sume 975,- Sk, vakaflex v sume 56.718,- Sk, odvoz ornice v sume

1.760,- Sk, presun or 3.740,- Sk, položku č. 4 v sume 23.441,- Sk, položku 16 v sume 356,- Sk, preplatok 74.479,50 Sk, doprava štrku v sume 74.826,60 Sk, spolu teda sumu 254.663,60 Sk a teda z faktúry č. 2007/10 môžu byť oprávnené len fakturované práce v sume 30.319,40 Sk. Uviedol, že práce vykonané žalobcom bez zmluvy o dielo, ktoré neboli zaplatené, sú obsiahnuté v nasledovných faktúrach č. XXXX/ XX v sume 104.861,64 Sk, č. 2007/10 v sume 30.319,40 Sk, č. XXXX/XX v sume 25.765,40 Sk, č. XXXX/ XX v sume 14.971,40 Sk, teda celkom v sume 175.912,- Sk (5.864,- eur). Ďalej tiež uviedol, že k výške bezdôvodného obohatenia však nezodpovedá suma uvedená na faktúrach, ktorými žalobca práce mimo rámca zmluvy o dielo vyhotovil pričom výšku bezdôvodného obohatenia je potrebné zistiť z dôvodu, ako sa zvýšila hodnota nehnuteľnosti žalovaných prácami, ktoré boli vykonané nad rámec zmluvy o dielo pričom do úvahy je potrebné vziať len práce, ktoré nevykážu vady a nie je potrebné ich opravovať, prípadne odstraňovať pričom žalovaní práce vykonané mimo rámca zmluvy o dielo zaplatili v rozsahu 1.087.471,72 Sk čo predstavuje sumu 36.097,- eur, a preto v tejto časti žalobu žiadajú zamietnuť. Zároveň uviedol, že žalovaní by žalobcovi nemali už zaplatiť žiadnu sumu a v tejto súvislosti poukázal na právne názory českých súdov v obdobných veciach a to na rozsudky Najvyššieho súdu ČR č. 32Cdo 2592/2008 a č. 23Cdo 3798/2009. Napokon uviedol, že hodnotu bezdôvodného obohatenia nie je možné určiť inak ako znaleckým posudkom a úlohou znalca by malo byť vyšpecifikovanie prác a materiálov, ktoré súvisia s písomnou zmluvou o dielo a tieto odčleniť od zvyšku vykonaných prác a rozdiel ohodnotiť všeobecnou hodnotou, ktorá môže byť základom pre určenie výšky získaného prospechu u žalovaných nad rámec zmluvy o dielo s prihliadnutím na kvalitu vykonaných prác. K uvedenému pripojil prehľad položiek a faktúr a uvedené rozsudky Najvyššieho súdu ČR.

54. Vo veci sa vyjadrila podaním zo dňa 17.01.2018 právna zástupkyňa žalobcu, v ktorom uviedla, že žalovaní tvrdia, že zmluva o dielo nad rámec písomnej zmluvy nebola uzavretá pričom toto tvrdenie nie je pravdivé keďže v liste zo dňa 02.04.2007 žalovaní oznámili a potvrdili žalobcovi, že „v mesiaci január 2006 boli medzi spoločnosťou STAMAF s.r.o. a objednávateľmi stavby dohodnuté ďalšie práce na stavbe rodinného domu, ktoré spočívali v zhotovení vnútorných omietok, podláh, zateplenia a vonkajšieho náteru domu a mali byť ukončené najneskôr do júla 2006“, pričom tento list podpísali žalovaní a ich právny zástupca. Poukázala aj na ďalší list podpísaný právnym zástupcom žalovaných adresovaný Okresnému súdu Nové Zámky, ktorý bol doručený dňa 29.11.2007 a kde právny zástupca žalovaných na druhej strane tohto podania zopakoval, že došlo k ústnym dohodám a nazval ich ústne dodatky č. 1 a 2 k zmluvám o dielo a teda žalovaní dvakrát písomne potvrdili, že došlo k ďalším ústnym dohodám o vykonaní ďalších prác tak ako to žalobca vždy uvádzal, a teda faktúry č. XXXX/XX, XXXX/XX, č. XXXX/ XX a XXXX/XX, ktoré žalovaní zaplatili, potvrdzuje to že ide o práce vykonané na základe platných ústnych zmlúv, pričom ku každej faktúre bol priložený podrobný rozpočet, ktorý bol vždy výsledkom ústnej dohody a v danom prípade išlo o 4 ústne dohody o vykonaní prác, ktoré aj žalovaní zaplatili. Je teda zrejmé, že k ústnym dohodám medzi stranami došlo. Uviedla, že o vykonanie všetkých ústne dojednaných prác žiadali žalovaní potom ako písomný zmluvný vzťah so žalobcom bol ukončený na základe zmluvy o dielo a žalovaní potom rodinný dom budovali formou svojpomoci a teda sami si museli zabezpečovať pracovníkov na ďalšie práce a to potom ako boli ukončené práce na hrubej stavbe dňa 05.01.2006 a tieto dohody nemali nič spoločné s písomnou zmluvou o dielo zo dňa 08.07.2005 uzavretou podľa Obchodného zákonníka a práce vykonané na ich základe nie sú naviac prácami k tejto zmluve. Poukázala na to, že od 19.07.2005 do 05.01.2006 žalobca vykonal práce pre žalovaných na základe písomnej zmluvy o dielo a dodatku č. 1 k tejto zmluve. Uviedla, že žalobca pre žalovaných vykonával ďalšie práce podľa ich požiadaviek na základe ústnych dohôd (zmlúv), ktoré nesúviseli s predmetom písomnej zmluvy o dielo. Uviedla, že ku každej faktúre bol doložený podrobný rozpočet s cenami jednotlivých prác a ich množstvom z čoho vyplývala celková cena za objednané práca tak ako sa to dohodlo.

55. V uvedenom podaní právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že v prípade faktúry č. 2007/X0 išlo o práce vykonané na základe písomnej zmluvy o dielo, pričom tieto sú súčasťou hrubej stavby pričom išlo o vopred nepredvídané práce na hrubej stavbe, špecifikované v dodatku č. 1 a tieto práce boli súčasťou uvedenej faktúry. Čo sa týka faktúry č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, ide o faktúry, ktoré boli vykonané na základe ústnej dohody a s hrubou stavbou nemajú nič spoločného a čo sa týka faktúry č. XXXX/XX, touto boli fakturované práce jednak podľa písomnej zmluvy t.j. klampiarske práce v sume XXX.XXX,XX Sk a montáž strešnej krytiny v sume 74.608,20 Sk a tiež práce podľa ústnej dohody, t.j. úprava povrchov, podlahy z dlaždíc a ostatné konštrukcie a práce v sume 551.645,90 Sk pričom prílohou tejto faktúry je podrobný rozpočet. Uviedla, že je vzhľadom na uvedené zrejmé, že cena prác, ktorá je predmetom žaloby, predstavuje cenu za práce ktoré boli dohodnuté a vykonané podľa Obchodného a Občianskeho

zákonníka a ani v jednom prípade nedošlo k absencii zmluvného vzťahu medzi stranami a teda nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Poukázala na to, že žalovaní spochybnili nimi prevzaté a zaplatené práce vo faktúrach, ktoré nie sú predmetom sporu a nerešpektujú ani dodatok č. 1 k zmluve o dielo, ktorý je prílohou faktúry č. XXXX/XX. Uviedla, že žalobca vždy pred vystavením faktúr, ktorých zaplatenia sa domáha, zisťoval či fakturované práce boli aj vykonané a túto kontrolu priebežne vykonával aj technický dozor žalovaných Ing. A.. Uviedla tiež, že k odstúpeniu od zmlúv, ktoré boli vykonané a zaplatené nedošlo, nie je možné spätne znižovať hodnotu zaplatených faktúr, ktoré sa netýkajú predmetu žaloby a tak znižovať nárok žalobcu. Uviedla, že žalobca predložil súdu celkový prehľad fakturácie podľa písomnej zmluvy a ústnych dohôd vo svojom liste, ktorý bol súdu doručený dňa 22.06.2009 a tento nebol nikým spochybnený. Napokon uviedla, že existencia platného zmluvného vzťahu medzi stranami ohľadne prác vyfakturovanými faktúrami, ktorých sa žalobca domáha, je potvrdená dôkazmi a žalovaní neuviedli žiadny relevantný dôvod, prečo by nemali zaplatiť za práce, ktorých úhrady sa žalobca domáha. Preto žiadala aby súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

56. Vo veci sa vyjadrila ďalším podaním zo dňa 09.03.2018 právna zástupkyňa žalobcu, v ktorom uviedla, že o práce naviac sa jednalo len v jednom prípade a to o práce, ktoré boli súčasťou hrubej stavby a tieto boli vykonané na základe písomného dodatku č. 1 pričom išlo o práce z dôvodu nutného prehĺbenia základov rodinného domu, ktoré nebolo možné vopred predvídať. Tieto práce boli fakturované faktúrou č. XXXX/XX. Uviedla, že ostatné práce, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha, nie sú naviac práce, išlo o ústne dohodnuté práce, ktoré nemajú nič spoločné s hrubou stavbou a s písomnou zmluvou o dielo. Existenciu ďalších dohodnutých prác potvrdzujú žalovaní vo svojich listoch zo dňa 02.04.2007 a 27.11.2007, v ktorých je jasne uvedené, že k ústnym dohodám došlo pričom strany sa dohodli aj na podstatných náležitostiach, ktoré sú uvedené vo všetkých prílohách faktúr za práce, ktoré boli ústne dohodnuté. Uviedla, že hodnota prác a ich rozsah ako i úhrady týchto prác je zrejmá z podania žalobcu, ktorý bol konajúcemu súdu doručený dňa 22.06.2009. Napokon uviedla, že žalovaní počas premlčacej doby ani v jednom prípade nereklamovali nimi už zaplatené faktúry celkom alebo sčasti ani nežiadali vrátenie primeranej úhrady či už priamo alebo cestou súdu.

57. Na pojednávaní dňa 13.03.2018 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že sa pridržiava doterajších všetkých listinných a ústnych prednesov, žiadala aby bolo žalobe vyhovené a v prípade úspechu žiadala aby súd priznal žalobcovi náhradu trov konania. Uviedla, že sumy, ktoré sú predmetom žaloby, sú za práce, ktoré boli dohodnuté medzi stranami tak ako na to poukázala vo svojich vyjadreniach zo dňa 17.01.2018 a 09.03.2018. Konateľ žalobcu na uvedenom pojednávaní uviedol, že medzi stranami bolo uzatvorených 7 ústnych dohôd, na základe ktorých sa aj vyfakturovali vykonané práce, z týchto 7 ústnych dohôd boli zaplatené 4 za vykonané práce a 3 dohody na základe ktorých sa práce vykonávali neboli zaplatené, išlo o vonkajšiu fasádu, vodovodnú prípojku a výkopové práce pre kanalizáciu pričom tieto boli dohodnuté ústne tak ako predchádzajúce 4 dohodnuté práce, ktoré aj boli vyfakturované a zaplatené zo strany žalovaných. Zároveň predmetom sporu je aj nezaplatenie prehĺbenia základov, ktoré bolo vynútené chybou projektu pričom toto prehĺbenie základov bolo aj dohodnuté písomne formou dodatku č. 1 k zmluve o dielo a tieto práce boli aj vyfakturované. Uvedené prehĺbenie základov vlastne bolo začiatkom výstavby uvedenej stavby a bez toho by sa ani stavba nemohla začať.

58. Na uvedenom pojednávaní zástupkyňa právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade uviedla, že žalovaní sa tiež pridržiavajú svojich doterajších písomných aj ústnych vyjadrení a hlavne tých špecifikácii, ktoré predkladali súdu po zrušení rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolacím súdom. Uviedla, že z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že nebolo preukázané, že by boli uzatvorené v ústnej forme ďalšie zmluvy o dielo a v tomto smere nebol vykonaný ani navrhnutý žiaden taký dôkaz, ktorý by preukázal ústne uzatvorenie čo i len jednej zmluvy o dielo a nie 7 zmlúv, tak ako to tvrdí žalobca. Mala za to, že je potrebné prihliadať na záver odvolacieho súdu o tom, že všetky práce, ktoré boli vykonané nad rámec pôvodnej písomnej zmluvy o dielo, by mohli byť bezdôvodným obohatením avšak hodnota bezdôvodného obohatenia zistená nebola napriek tomu že žalovaní v 1. a 2. rade od počiatku tvrdili, že toto by bolo vhodné zistiť znaleckým dokazovaním. Právna kvalifikácia nároku má potom vplyv aj na úroky z omeškania a do pozornosti dávam, že ide o konanie, ktoré trvá 10 rokov a úroky z omeškania sú podstatnou časťou uplatneného nároku. Poukázala na svoje vyjadrenie, ktoré naposledy založila do spisu a žiadala žalobu zamietnuť v plnom rozsahu.

59. Na uvedenom pojednávaní žalovaná v 1. rade uviedla, že ona dohodla len to, čo bolo v zmluve o dielo a neuznáva, že by dodatkom k zmluve o dielo bolo dohodnuté aj prehĺbenie základov tak ako

to uviedol konateľ žalobcu. Uviedla, že Ing. A. nebol oprávnený zastupovať žalovaných vo vzťahu k žalobcovi keďže mandátna zmluva, ktorú uzavreli už zanikla do 31.12.2005 a mala za to, že žiadne ústne dodatky k zmluve o dielo neboli medzi účastníkmi zmluvy o dielo dohodnuté. Žalovaná v 1. rade uviedla, že žalobca nevykonal riadne hrubú stavbu lebo strecha nebola riadne urobená, neboli riadne poukladané škridle, do domu zatekalo a doposiaľ táto strecha nie je urobená i napriek tomu, že strecha nebola riadne urobená, žalobca začal omietať dom, a keď prišiel tak stále robil niečo iné a nie strechu čo by sa malo urobiť najprv.

60. Na uvedenom pojednávaní konateľ žalobcu, s poukazom na listy žalobcov v 1. a 2. rade a ich právneho zástupcu zo dňa 02.04.2007 a 29.11.2007 uviedol, že medzi stranami boli dohodnuté ústne naviac práce a teda má za to, že v tomto smere došlo k dohode medzi stranami, pričom zo 7 takto dohodnutých naviac prác boli zaplatené 4 práce, 3 práce neboli zaplatené. Uviedol, že ústne dohodnuté naviac práce nemali nič spoločné so zmluvou o dielo, ktorej predmetom bola hrubá stavba rodinného domu žalovaných. Zároveň uviedol, že vnútorná omietka domu sa robí vtedy, keď sú vykonané hrubé montážne práce, t.j. rozvody vody, sanitné inštalácie, elektriky, plynu, kanalizácie. Čo sa týka vád, tieto žalobca chcel odstrániť, bol spísaný súpis vád avšak k obhliadke nedošlo.

61. Podľa § 1 odsek 2 Občianskeho zákonníka, Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa § 2 odsek 1, 2 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo iných skutočností, ktoré zákon vznik týchto vzťahov spája. Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchýlne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje, ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

Podľa § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka, výkon práva povinností vyplývajúce z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a opravným záujmom iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, ak ich niet podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 48 odsek 1, 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť len ak je to v tomto alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté; odstúpenie od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 451 odsek 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodné obohatí musí bezdôvodné obohatenie vydať, pričom bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plneným bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 odsek 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobré možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody , z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo a zaväzuje objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané ( zhotoviteľ diela ), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa § 632 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky, ktoré musí obsahovať označenie predmetu diela , jeho rozsah, akosť , cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.

Podľa § 633 odsek 1 Občianskeho zákonníka, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme.

Podľa § 634 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je výška ceny prejednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi , treba poskytnúť primeranú cenu a ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela.

Podľa § 644 Občianskeho zákonníka, ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie veci.

Podľa § 645 odsek 1, 2 Občianskeho zákonníka, zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená na zákazku pri prevzatí objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe. Rovnako zodpovedá za to, že vec má vlastnosti, ktoré si objednávateľ pri zákazke vymienil. Zhotoviteľ zodpovedá za vady vykonanej zákazky, ktorých príčinou je vadnosť materiálu dodaného objednávateľom, alebo nevhodnosť jeho pokynov, ak objednávatelia na vadnosť materiály alebo nevhodnosť jeho pokynov neupozornia.

Podľa § 646 odsek 1, 2 Občianskeho zákonníka, záručná doba je 24 mesiacov, pri zhotovení stavby je záručná doba 3 roky. Vykonávací predpis môže ustanoviť, že pri niektorých častiach stavieb môže byť záručná doba kratšia, najmenej však 18 mesiacov.

Podľa § 647 Občianskeho zákonníka, záručná doba začína plynúť odo dňa prevzatia veci. Ak objednávateľ prevzal vec, až po dni do ktorého mal povinnosť ju prevziať, plynie záručná doba až odo dňa, keď mal túto povinnosť.

Podľa § 648 odsek 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objednávateľ oprávnený požadovať bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytočného odkladu. Ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla podľa objednávky riadne užívať ako vec bez vady, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy. To isté právo mu prislúcha pri odstrániteľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád vec nemôže riadne užívať. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá však nebráni riadnemu užívaniu veci podľa objednávky, má objednávateľ právo na primeranú zľavu.

Podľa § 649 Občianskeho zákonníka, právo za zodpovednosti za vadu sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe, inak práva zaniknú. Čas od uplatnenia práva zo záruky až do vykonania opravy sa do záručnej doby nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľom potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaní opravy a čase jej trvania.

Podľa § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov je neplatný.

Podľa § 100 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka a ak sa dlžník premlčania dovolá nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak premlčacia doba je 3 ročná a plynie odo dňa. keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatky z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

62. Súd po oboznámení sa so žalobou a na základe výpovedí strán a svedkov a najmä na základe záverov vyššie uvedeného znaleckého posudku Ing. Ľubomíra Vnuka v znení jeho dodatku zistil, že žaloba žalobcu je dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi stranami bola uzavretá písomná zmluva o dielo zo dňa 08.07.2005, ktorej predmetom bola realizácia hrubej stavby rodinného domu v obci Dubník na parcelách XXX/X a XXX/X s tým, že táto stavba mala byť ukončená do 31.12.2005, pričom cena diela bola dohodnutá vrátane DPH v sume 2.310.179 Sk, pričom uvedenú sumu žalovaní žalobcovi aj uhradili. V uvedenej zmluve o dielo v článku V. bod 5.2. sa strany dohodli, že zmena ceny predmetu zmluvy je možná iba za vykonané naviac práce, ktorých potreba vznikla počas realizácie stavby a budú vyšpecifikované v dodatku k tejto zmluve a doložené položkovitým rozpočtom zhotoviteľa pričom požiadavka objednávateľa na naviac práce bude zapísaná do stavebného denníka a odsúhlasená stavebným dozorom a v prípade, že zhotoviteľ vykoná naviac práce bez odsúhlasenia objednávateľa, objednávateľ ich nebude akceptovať. Zároveň mal súd za preukázané, že medzi stranami došlo k ďalším ústnym zmluvám o dielo, ktorými sa strany dohodli na vykonaní ďalších prác na uvedenom rodinnom dome a tieto teda nemali písomnú formu. Skutočnosť, že medzi stranami bolo dohodnuté vykonanie ďalších prác na dome žalovaných v 1. a 2. rade je zrejmá z listu právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade zo dňa 02.04.2007 (čl. 147), v ktorom sa uvádza, že „v mesiaci január 2006 boli medzi spoločnosťou STAMAF s.r.o. a objednávateľmi stavby dohodnuté ďalšie práce na stavbe rodinného domu, ktoré spočívali v zhotovení vnútorných omietok, podláh, zateplenia a vonkajšieho náteru domu a mali byť dokončené najneskôr do júla 2006.“ V tomto liste sa zároveň uvádza, že „napriek viacerým výzvam neboli vady riadne odstránené a preto objednávatelia v súlade s ust. § 546 Obchodného zákonníka odstupujú s okamžitou účinnosťou zo zmluvy o dielo uzavretej medzi objednávateľmi a spoločnosťou STAMAF s.r.o. dňa 08.07.2005 vrátane všetkých jej ústne dohodnutých dodatkov. Preto mal konajúci súd za to, že neobstojí obrana žalovaných, že práce, t.j. zhotovenie vnútorných omietok, podláh, zateplenia a vonkajšieho náteru domu neboli stranami dohodnuté a teda neobstojí tvrdenie žalovaných, že tieto práce boli vykonané bez právneho dôvodu. Tieto ďalšie zmluvy však neboli dodatkami k pôvodnej zmluve o dielo ale boli samostatnými zmluvami uzavretými medzi stranami. Konajúci súd mal za to, že zo strany žalovaných nedošlo k platnému odstúpeniu od uvedených zmlúv podľa § 636 a § 642 Občianskeho zákonníka keďže v danom prípade diela podľa uvedených zmlúv či už podľa zmluvy o dielo alebo ďalších dohodnutých zmlúv o dielo boli už vykonané a v danom prípade si žalovaní mohli uplatniť práva zo zodpovednosti za vady zo zmluvy o dielo.

63. Súd mal ďalej preukázané, že žalobca na základe vyššie uvedených zmlúv o dielo za vyhotovenie diela vystavil žalovaným faktúru č. XXXX/XX vystavenú dňa 28.03.2007 v sume 284.983,60 Sk, keďže išlo o práce naviac z dôvodu chýb v projektovej dokumentácií, pričom výkaz prác bol oznámený objednávateľovi dňa 19.07.2005, 24.08.2005, 17.09.2005 a 14.10.2005, pričom túto faktúru žalovaní neuhradili. Taktiež žalobca žiadal zaplatiť faktúru č. XXXX/XX vystavenú dňa 28.03.2007 v sume 27.228,40 Sk za vybudovanie vodovodu od hlavného vedenia po vodomernú šachtu vrátanie vybudovania vodomernej šachty, pričom túto faktúru žalovaní taktiež nezaplatili. Taktiež žalobca požadoval úhradu časti faktúry č. XXXX/XX zo dňa 30.01.2006, ktorou bola fakturovaná sumu 551.645,90 Sk za vonkajšie omietky, vonkajšie dlažby a vonkajšie lešenie, z ktorej žalovaní neuhradili 274.894,50 Sk a zároveň požadoval úhradu faktúry č. XXXX/XX zo dňa 09.07.2007 v sume 14.971,40 Sk za výkopy rýh a jám, ktorú žalovaní taktiež nezaplatili.

64. Žalobca okrem úhrady faktúr č. XXXX/XX a 2007/11 celkom v sume 312.212 Sk požadoval aj úroky z omeškania za oneskorené zaplatenie týchto faktúr, ktoré ku dňu 19.06.2007 vyčíslil v sume 5.004 Sk a žalobca žalobou zo dňa 19.06.2007 požadoval úhradu sumy 317.216 Sk a ďalšou žalobou, ktorá bola pôvodne vedená v oddelení 14Cb/229/2007 zo dňa 27.09.2007 požadoval úhradu nedoplatku faktúry č. XXXX/XX v sume 224.894,50 Sk, pričom bola fakturovaná suma 724.894,50 Sk a požadovali úhradu č. 2007/21 v sume 14.971,40 Sk, pričom požadovali aj úroky z omeškania vyčíslené ku dňu 27.09.2007 zo sumy 289.865,90 Sk v sume 11.710 Sk, teda celkovo požadovali 301.575.90 Sk.

65. Súd pri posudzovaní právneho vzťahu medzi stranami konania vychádzal z toho, že medzi stranami išlo o občianskoprávny vzťah podľa § 1 odsek 2 a § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže žalovaní neboli podnikateľmi podľa príslušných predpisov, a teda sa na účastníkov nemohli vzťahovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže podľa ustanovenia § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka uvedený zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy ako i iné vzťahy súvisiace s podnikaním, pričom podľa ustanovenia § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka sa právne vzťahy uvedené v ods. 1 spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Je teda zrejmé, že medzi stranami nemohlo ísť o obchodno-právny vzťah, len vzťah podľa Občianskeho zákonníka. Na tomto konštatovaní nemení nič ani to, že účastníci uzavreli zmluvu o dielo podľa Obchodného zákonníka.

66. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že celková hodnota hrubej stavby rodinného domu spolu so všetkými fakturovanými sumami podľa žalobcu predstavovala sumu 3.895.564,50 Sk tak, ako to vyplýva z podania žalobcu, ktoré bolo súdu doručené dňa 22.06.2009, pričom z tejto celkovej sumy žalovaní neuhradili žalovanú sumu 618.791,90 Sk. Z vyššie uvedeného znaleckého posudku znalca Ing. Ľubomíra Vnuka, v znení dodatku č. 1 vyplýva, že celková cena za vykonané práce na výstavbe rodinného domu, vrátane prác vykonávaných na základe písomnej zmluvy o dielo a zmlúv o dielo uzavretých ústne medzi stranami predstavuje 3.734.794,20 Sk (strana 7 znaleckého posudku), pričom z uvedeného znaleckého posudku zároveň vyplýva, že žalovaní by mali žalobcovi doplatiť 411.169,00 Sk, t.j. 13.648,31 eur (strana 8 znaleckého posudku) a taktiež zo znaleckého posudku vyplýva, že vady č. 1, 3, 4 a 5 vrátane nedokončených omietok predstavujú sumu 7.146,60 Sk, pričom v dodatku znaleckého posudku (strana 5) sa uvádza, že náklady na odstránenie vady marmolitovej omietky so zateplením a jej nahradenie predstavujú sumu 56.000 Sk. Konajúci súd zohľadnil pri rozhodovaní oprávnenosť námietky žalobcu, že vykonal práce naviac v súvislosti s nesprávnym osadením stavby do terénu, keďže tieto práce bolo nevyhnutné vykonať, pričom tieto boli fakturované faktúrou 2007/10, keďže tieto boli dohodnuté, a bez ktorých by výstavba rodinného domu nemohla pokračovať. Uvedená skutočnosť bola aj zapísaná do stavebného denníka (čl. 79 spisu). Súd teda pri rozhodovaní vychádzal z ceny, ktorú uviedol znalec Ing. Vnuk v znaleckom posudku, t.j. zo sumy 3.734.794,20 Sk a vychádzal z toho, že žalovaní zaplatili žalobcovi za vykonané práce len sumu 3.293.487,- Sk, pričom znalec nesprávne uvádza v znaleckom posudku sumu 3.323.625,22 Sk. Rozdiel medzi sumou 3.734.794,20 Sk a sumou 3.293.487,- Sk predstavuje sumu 441.307,20 Sk (14.648,72 eur), t.j. nedoplatok žalovaných za vykonané práce.

67. Preto s poukazom na ustanovenie § 634 Občianskeho zákonníka žalobe vyhovel a zaviazal žalovaných k zaplateniu celkom sumy 15.004,94 eur, ktorá pozostáva zo sumy 14.648,72 eur, ktorá predstavuje nedoplatok za vykonané práce v zmysle vyššie uvedeného (hodnota vyčíslená znalcom Ing. Vnukom 3.734.794,20 Sk - suma, ktorú žalovaní uhradili 3.293.487,- Sk = 441.307,20 Sk) a ďalšej sumy 14,47 eur za oneskorené zaplatenie faktúry č. XXXX/XX a tiež sumy 5,18 eur za oneskorené zaplatenie faktúry č. XXXX/XX a sumy 336,57 eur za oneskorené zaplatenie faktúry č. XXXX/XX.

68. Konajúci súd mal za to, že i keď vykonané naviac práce boli vyfakturované faktúrou č. XXXX/XX tieto naviac práce neboli v zmysle článku V bod 5.2. zmluvy o dielo odsúhlasené objednávateľom keďže žalobca toto odsúhlasenie v priebehu celého konania nepreukázal, súd preto žalobcovi nepriznal úroky z omeškania, ktoré žalobca požadoval v súvislosti s nezaplatením uvedenej faktúry, t.j. sumu 4.568,- Sk (151,63 eur). Konajúci súd sa preto nestotožnil s názorom žalobcu, že v tomto smere bol uzavretý medzi stranami dodatok č. 1, ktorým boli dohodnuté práce vyfakturované faktúrou č. 2007/10.

69. Konajúci súd mal za to, že ak žalovaní mali výhrady ku kvalite vykonaných prác, mali právo v zmysle ustanovenia § 649 Občianskeho zákonníka tieto uplatniť u žalobcu a mali sa domáhať ich odstránenia. Ak k odstráneniu vád nedošlo, mali žalovaní možnosť domáhať sa práv zo zodpovednosti za vady diela na súde, čo sa však v danom prípade nestalo. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že reklamácia vád sa uplatňuje tak, že faktúra za vykonané práce nebude zaplatená. V priebehu celého konania žalovaní nepreukázali, že by si žalovaní uplatňovali právo zo zodpovednosti za vady, či už u žalobcu alebo súdnou cestou a nebolo zrejmé, aké vady, v akom rozsahu reklamovali, kedy ich zistili a ako ich preukázali. Preto z uvedených dôvodov konajúci súd neprihliadal na závery znalca ohľadne vád diela, keďže práva zo zodpovednosti za vady neboli predmetom vád diela ani iného súdneho konania. Konajúci súd v tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť tvrdenú žalobcom, že po dokončení hrubej stavby

niektoré práce na dome vykonávali iné firmy, ktoré svojou činnosťou taktiež mohli spôsobiť, že vznikli vady na diele namietané žalovanými. Preto z uvedených dôvodov a na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to vo výroku rozsudku uvedené, pričom žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol, keďže nárok uplatnený žalobcom považoval za dôvodný len v rozsahu 15.203,56 eur, ktorá pozostávala z hodnoty stavebných prác v sume 14.648,72 eura a úrokov z omeškania v sume 554,80 eura (5004,- Sk + 11.710,-Sk = 554,80 eura) za neuhradené faktúry.

70. Súd okrem istiny priznal žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky, t.j. úroky z omeškania podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania predstavuje dvojnásobok základnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, pričom ku dňu splatnosti jednotlivých faktúr základná sadzba predstavovala ku dňu 15.04.2007 4,5 % a ku dňu 15.08.2006 predstavovala 4,5 % a ku dňu 16.07.2007 predstavovala 4 %, a preto súd v tejto časti žalobe vyhovel, pričom úroky z omeškania zo sumy 9.124,83 eur a zo sumy 496,96 eur priznal len v požadovanej výške, t.j. nižšie ako uvádza § 3 Nariadenie vlády 87/1995 Z.z., keďže súd bol viazaný návrhom na začatie konania. Uvedené úroky súd priznal podľa ustanovenia § 121 odsek 3 a § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka.

71. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pričom podľa ustanovenia § 262 odsek 1, 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Keďže žalobca bol úspešný v rozsahu 75 % a neúspešný v rozsahu 25 %, súd mu priznal náhradu trov, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

72. Súd žalobu vo zvyšku zamietol aj čo sa týka istiny aj čo sa týka príslušenstva, t.j. úrokov z omeškania za oneskorenú úhradu faktúry č. 2007/X0 keďže súd ako je to vyššie uvedené mal za to, že v danom prípade nešlo o zmluvný vzťah a teda žalobcovi nevzniklo právo na príslušenstvo pohľadávky, t.j. úrokov z omeškania.

73. Súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 3 a tiež podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pričom podľa ustanovenia § 262 odsek 1, 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Keďže žalobca bol úspešný v rozsahu 75 % a neúspešný v rozsahu 25 %, súd mu priznal náhradu trov, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

74. Súd o trovách konania o nariadenie predbežného opatrenia rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, s poukazom na ust. § 354 a žalovaným priznal náhradu trov konania o nariadenie predbežného opatrenia, keďže v tomto konaní boli žalovaní v 1. a 2. rade úspešní, nakoľko súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia uznesením č. 16C/34/2008-175 zo dňa 29.10.2008 zamietol, pričom o výške náhrady trov konania o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd samostatným rozhodnutím, ktoré súd vydá po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

75. Súd o trovách odvolacieho konania o nariadenie predbežného opatrenia rozhodol podľa § 255 CSP, s poukazom na ust. § 354 a § 396 ods. 3 a žalovaným priznal náhradu trov odvolacieho konania o nariadenie predbežného opatrenia, keďže v tomto konaní boli žalovaní v 1. a 2. rade úspešní, nakoľko odvolací uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia potvrdil uznesením č. 15Cob/6/2009-192 zo dňa 29.01.2009, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd samostatným rozhodnutím, ktoré súd vydá po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

76. Súd zároveň rozhodol s poukazom na ustanovenie § 259 CSP, podľa ktorého ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri

ich uplatňovaní ako svedok pričom uvedené ustanovenie má pokryť aj výdavky štátu. V danom prípade je teda zrejmé, že štát vynaložil výdavky na náklady za znalecké dokazovanie, ktoré predstavovali celkom sumu 804,56 eur (538,44 eur + 266,12 eur) pričom žalovaní doposiaľ zaplatili zálohu na znalecké dokazovanie 30,- eur (150 eur+150 eur). Súd zároveň zaviazal žalobcu zaplatiť podľa uvedeného ustanovenia trovy štátu v sume 51,14 eur, keďže žalobca zaplatil zálohu v sume 150 eur (804,56 eur - 450 eur = 354,56 eur). Súd pri rozhodovaní o trovách štátu vychádzal z výsledku sporu, keďže neúspešnosť žalobcu bola 1/4 a neúspešnosť žalovaných bola 3/4 hodnoty sporu, podľa toho potom súd trovy štátu podľa pomeru úspešnosti tak, aby žalobca znášal len 1/4 trov štátu a žalovaní znášali 3/4 trov štátu a podľa toho uložil povinnosť uhradiť trovy štátu (804,56 eur / 4 = 201,14; 804,56 /4 x 3 = 603,42) tak, aby každý znášal pomernú časť trov podľa vyššie uvedeného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutia smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Žalobu v odvolacom konaní nemožno meniť. Ak žalovaní v 1. a 2. rade nesplnia povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.