Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_41Csp-195-2016.pdf
PDF · 83.66 KB
Case nature
Area
Subarea
41Csp/195/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, zastúpený právnym zástupcom: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: C. J., F.. XX.XX.XXXX, T. F. XXXX, XXX XX F., t.č. Ú. - C. F. R., C. Š. XXX/XX, H. H. XX, XXX XX C. F. R., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 183,01 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Mailovým podaním doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 29.11.2016 a doplneným dňa 01.12.2016 sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 183,01 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že dňa 27.08.2015 uzatvoril s pôvodným veriteľom/právnym predchodcom žalobcu/spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok a dňa 03.09.2015 a Odovzdávací protokol o postúpení pohľadávok. Právny predchodca žalobcu a žalovaný sa na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. Zmluvy o pripojení dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanému poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytované služby. Jednalo sa o fixné služby. Na základe vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným boli právnym predchodcom žalobcu žalovanému poskytnuté služby, ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaný si záväzok uhradiť ich cenu riadne a včas nesplnil. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúry, ktoré však žalovaný neuhradil. S odkazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka si žalobca okrem sumy 183,01 eur uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr, a to fa č. XXXXXXXXXX splatná dňa 18.12.2013 znejúca na sumu 29,10 eur, č. XXXXXXXXXX J.platná dňa 18.01.2014 znejúca na sumu 35,54 eur, č. XXXXXXXXXX splatná dňa 18.02.2014 znejúca na sumu 39,08 eur, č. XXXXXXXXXX splatná dňa 18.03.2014 znejúca na sumu 34,09 eur, č. XXXXXXXXXX splatná dňa 22.04.2014 znejúca na sumu 34,09 eur, č. XXXXXXXXXX splatná dňa 19.05.2014 znejúca na sumu 11,11 eur.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 17.11.2017 žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Nárok žalobcu neuznal v plnom rozsahu, pretože dlžná suma vznikla fiktívne. Namietal, že si nikdy službu Magio Sat vedenú pod č. zmluvy XXXXXXXXXX neobjednal. Tvrdil, že nikdy neprevzal satelitný prijímač ani set-box a túto zmluvu o pripojení nikdy nepodpísal. Uviedol, že od 15.08.2011 je na základe právoplatného rozsudku sp. zn. 1T/3/2012 vo výkone trestu. Považoval za nemožné, aby si telefonicky takúto službu objednal, následne zmluvu dňa 13.03.2013 fyzicky podpísal a prevzal elektronické zariadenie k tejto službe. Uviedol, že túto službu nevyužíval.
Spochybnil podpis na zmluvách a dodatkoch. Podpis označil za falošný. Zmluvný vzťah považoval za neplatný. Zdôraznil, že oznámenie o postúpení pohľadávky mu nebolo do dnešného dňa doručené. Ďalej tvrdil, že žalobca ho nikdy nekontaktoval za účelom vymáhania pohľadávky mimosúdnou cestou. Mal za to, že žaloba obsahuje fiktívny dlh, ktorý preukázateľne nevytvoril on. Zdôraznil, že odsúdený nemá povolenie telefonovať do súkromných spoločností. Nemôže preberať elektronické zariadenia ako je satelit a rovnako nemôže uzatvárať zmluvy fyzicky so zástupcami súkromných spoločností. Podľa § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 4. Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán sporu neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, okresný súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 12.04.2018, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli dňa 28.02.2018.
5. Okresný súd sa prioritne zaoberal otázkou vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby.
6. Žalobca v žalobe uviedol, že mu zo strany právneho predchodcu bola postúpená pohľadávka žalovanej na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 03.09.2015, ktoré dokumenty však v konaní žalobca nepredložil. Súdu predložil bez ďalšieho Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2015. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo urobené právnym predchodcom žalobcu. Žalovaný doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2015 v písomnom vyjadrení k žalobe spochybnil. Tvrdil, že oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2015 mu nebolo do dnešného dňa doručené.
Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka („OZ“) prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 526 ods. 1, 2 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
7. Okresný súd konštatuje, že zmluva o postúpení pohľadávok je vzťahom medzi postupcom a postupníkom, a teda dlžník nemá možnosť do takéhoto konania zasahovať. Okresný súd nespochybňuje, že dlžníkovi nie je potrebné predložiť zmluvu o postúpení pohľadávok, pretože ani nie je účastníkom takéhoto právneho úkonu. Následky tohto úkonu sa však dlžníka týkajú. Samotný zákon vyžaduje, aby bol dlžník o postúpení pohľadávky upovedomený postupcom v akejkoľvek forme. Podľa názoru okresného súdu sa upovedomenie o postúpení pohľadávky musí dostať k dlžníkovi takým spôsobom, aby si bol vedomý toho, že došlo k zmene v osobe veriteľa a svoju pohľadávku má plniť niekomu inému. Len relevantné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Relevantným oznámením môže byť podľa názoru okresného súdu len také oznámenie, ktoré sa preukázateľne dostalo do dispozície žalovaného
- dlžníka a s ktorým mal možnosť sa dlžník oboznámiť.
8. V danej veci však žalobca nepreukázal, že by bol žalovaný oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2015 upovedomený o postúpení pohľadávok takým spôsobom, aby vedel, komu má plniť. Z obsahu oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2015 vyplýva, že oznámenie bolo žalovanému doručované na adresu F. XXXX, XXX XX F.. Z odpovede na lustráciu v ZVJS bolo zistené, že žalovaný je vo výkone trestu od XX.XX.XXXX C. XX.XX.XXXX R. Ú. C. (č.l. 49 spisu), a teda na adrese doručenia
vyplývajúcu z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2015 sa v čase doručenia jednoznačne nezdržiaval. Okresný súd dodáva, že zo samotného obsahu spisového materiálu možno usúdiť, že k účinnému doručeniu oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému nedošlo.
9. V danej veci tak žalobca relevantným spôsobom nepreukázal, že oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2015 bolo žalovanému skutočne doručené, pretože k takémuto jeho tvrdeniu nesvedčia žiadne ním predložené listinné dôkazy. Len samotné predložené oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2015 dlžníkovi (žalovanému) tak bez ďalšieho (bez predloženia samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky) nepreukazuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky v súdnom konaní. Na nastúpenie zamýšľaných právnych účinkov oznámenia o postúpení pohľadávky vo vzťahu k žalovanému a vo vzťahu k posudzovanej právnej otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby v prejednávanej veci bolo nepochybne nevyhnutné preukázanie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému, a to minimálne v rozsahu, že toto oznámenie sa dostalo do jeho dispozičnej sféry (§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/>).
10. Za daného stavu, keď v konaní nebola predložená zmluva o postúpení pohľadávok a zároveň nebolo preukázané účinné doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2015 žalovanému, okresný súd mal pochybnosti o tom, kto je veriteľom žalovaného (nie je zrejmé, čo bolo jej predmetom a či skutočne na základe zmluvy o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému).
11. Okresný súd uvádza, že dôkazné bremeno o postúpení pohľadávky na žalobcu, a to preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky alebo preukázania doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2015 žalovanému v konaní zaťažovalo žalobcu, ktorý z preukázania tejto skutočnosti vyvodzoval pre seba priaznivé právne následky. Dôkazné bremeno ohľadom postúpenia pohľadávky mohol teda žalobca uniesť buď preukázaním účinného doručenia oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2015 žalovanému, alebo predložením tvrdenej zmluvy o postúpení pohľadávky, čo však žalobca nesplnil.
12. Okresný súd má za to, že žalobca, na podnet ktorého začalo konanie, nepreukázal, že je veriteľom žalovaného a že je nositeľom hmotnoprávnych oprávnení v právnom vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok, a teda nepreukázal, že má v konaní aktívnu vecnú legitimáciu.
13. Po zohľadnení vyššie uvedených skutočností okresný súd dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Bez preukázania postúpenia pohľadávky z postupcu na žalobcu, nemožno žalobcu považovať za oprávneného vymáhať si od žalovaného vrátenie uplatnenej pohľadávky.
14. Okresný súd v závere dopĺňa, že vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva vedúci k úspechu alebo neúspechu v procese. Vecne legitimovaná je tá strana sporu, ktorá je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v procese rozhoduje. Okresný súd považuje za potrebné uviesť, že otázka vecnej legitimácie strán sporu má hmotnoprávny charakter.
15. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol a v tejto súvislosti už nepovažoval za potrebné, aby súčasne takúto žalobu preskúmaval po vecnej stránke.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, hoci úspešnej strane sporu, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a v konečnom dôsledku žalovanému žiadne trovy konania ani nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.