Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_6C-76-2016.pdf
PDF · 73.64 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/76/2016
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou v právnej veci navrhovateľky: K. Y., T. Y., N. XX.XX.XXXX, C. A. XXX XX W., E. XXXX/XX, štátny občan SR, zastúpená Advokátskou kanceláriou Fardous partners s.r.o. so sídlom Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 241 543 proti osobe, ktorá je povinná podľa návrhu platiť výživné: V. Y., T. V., N. XX.XX.XXXX, C. A. K. XXX/XX, XXX XX W., štátny občan SR, zastúpená Advokátskou kanceláriou Monika Gajdošová s.r.o. so sídlom M.R.Štefánika 27, 902 01 Pezinok, IČO: 466 563 08 o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd schvaľuje súdny zmier nasledujúceho znenia:
II. Odporkyňa je povinná platiť navrhovateľke výživné vo výške 200,00 Eur mesačne počnúc mesiacom jún 2016 splatným vždy do 15.-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.
III. Zročné výživné sa neurčuje.
IV. Odporkyňa je povinná uhradiť trovy právneho zastúpenia navrhovateľky vo výške 1.265,- Eur, ktoré predstavujú 50% uplatneného nároku do 3 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu navrhovateľky IBAN: B. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou dňa 18.05.2016 sa navrhovateľka domáhala proti osobe, ktorá je povinná podľa návrhu platiť výživné - matke určenie vyživovacej povinnosti voči svojej osobe s odôvodnením, že manželstvo jej rodičov bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 13.01.2015 pod sp.zn. 12P/306/2014-51, právoplatným dňa 23.01.2015, v tom čase mal. K. zveril súd do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal platiť výživné vo výške 1000,00 € mesačne. Navrhovateľka je v súčasnosti žiačkou 4. ročníka Pedagogickej a kultúrnej akadémie so sídlom Sokolská 6, Modra, kde sa pripravuje na svoje budúce povolanie v študijnom odbore pedagogika. Dňa 16.3.2015 sa navrhovateľka odsťahovala k svojmu otcovi, u ktorého býva aj v súčasnosti. Po ukončení strednej školy má záujem študovať na vysokej škole. Uviedla, že matka sa žiadnym spôsobom nepodieľa na platení výživného, všetky jej výdavky zabezpečuje otec, matka podľa výpisu zo Živnostenského registra prevádzkuje kozmetický salón a je spoločníkom obchodnej spoločnosti INSTAMIK Slovakia s.r.o., v súčasnosti je zamestnaná ako masérka, má teda nadštandardné príjmy. Spolu s otcom majú v BSM nehnuteľnosť zapísanú na R. Č.. XXXX k.ú. W.. Navrhla upraviť výživné na sumu 500,00 € mesačne. Na pojednávaní dňa 13.6.2017 navrhovateľka uviedla, že jej mesačné náklady predstavujú sumu asi 500,-€, možno i viac.
2. Osoba povinná platiť výživné - matka navrhovateľky sa písomným podaním zo dňa 05.12.2016 prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadrila s tým, že navrhovateľka v predmetnom návrhu nepreukázala potrebu a odôvodnenosť ňou požadovanej výšky mesačného výživného 500,00 €, v súčasnosti nie je v schopnostiach, možnostiach a ani podľa majetkových pomerov povinnej osoby, aby požadovanú výšku výživného reálne plnila. Uviedla, že v súčasnom období je vlastníkom menšinového
podielu v obchodnej spoločnosti Instamik Slovakia s výškou vkladu 1.106,- €, väčšinový obchodný podiel vlastní jej bývalý manžel - otec navrhovateľky vo výške 5.533,-€, táto spoločnosť nevykonáva podnikateľskú činnosť. Uviedla, že v septembri 2016 sa odsťahovala od svojej matky a t.č. býva v priestoroch areálu otcovej firmy, za bývanie platí otcovi 150,0€ mesačne. Uviedla, že kozmetický salón neprevádzkuje - živnosť pozastavená od 30.11.2016 do 30.11.2019, od 6.4.2016 do 7.7.2016 pracovala vo firme Gienger s.r.o., od 8.7.2016 bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie a od 1.9.2016 bola zamestnaná vo firme otca Instamik SK s.r.o., pracovný pomer skončil dňa 30.11.2016, od 1.12.2016 je zamestnaná v Dome Seniorov v Pezinku ako opatrovateľka, jej brutto príjem je podľa pracovnej zmluvy 532,-€ mesačne. Uviedla, že na mal. A. (sestru navrhovateľky) prispieva mesačne sumou 150,-€. Nie je pravdou, že žije na vysokej úrovni, jej mesačné náklady predstavujú sumu 570,-€.
3. Na pojednávaní dňa 12.04.2018 obe strany navrhli súdu schváliť súdny zmier v znení, ako je uvedené v enunciáte rozhodnutia.
S poukazom na to, že strany sporu uzavreli dohodu upravujúcu vzťahy, ktoré pôvodne žiadali posúdiť súdom a rozhodnúť o nich súdom, pričom túto dohodu žiadali schváliť ako zmier, súd posúdiac súlad dohody so Všeobecne záväznými právnymi predpismi a nevzhliadnuc rozpor s týmito, navrhovaný súdny zmier schválil v súlade s ust. § 148 ods. 2 CSP. Strany sporu sa dohodli o celom predmete uplatneného nároku vychádzajúceho zo základu nároku ako bol uvedený v žalobe, týmto rozhodnutím o schválení súdneho zmieru sa preto súdne konanie končí. Pokiaľ ide o formu rozhodnutia, súd schválil súdny zmier Uznesením. Pri posudzovaní akú formu rozhodnutia vyžaduje CSP vychádzal súd s ust. § 212 ods. CSP v spojení s ust. § 234 ods. 1 CSP podľa ktorých rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej, Uznesením súd rozhoduje, ak nerozhoduje vo veci samej. Bolo preto potrebné posúdiť, či rozhodnutie o súdnom zmieri je rozhodnutie vo veci samej. Súdy v sporových konaniach rozhodujú o predmete konania, ktorým je v podstate procesný návrh. Procesný nárok je tvorený predmetom nároku t.j. požadovaný enunciát predpokladaného súdneho rozhodnutia a jednak základom nároku t.j. právne významné skutočnosti, na ktorých je založený žalobný návrh. Vec sama je potom v literatúre definovaná ako nárok uplatnený návrhom na začatie konania alebo Uznesením súdu podľa § 81 OSP /teraz §8 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku/, o ktorom sa má v konaní rozhodnúť vrátanie úrokov z istiny a sťahovacích nákladov v zmysle § 184 pís. A OZ / V.Štajner, Občianske procesné právo o teórii a praxi, BA, odbor, 1980, strana 352/. Pokiaľ by bolo rozhodnutie o schválení súdneho zmieru rozhodnutím vo veci samej, mal by ním súd autoritatívne rozhodnúť uplatnenom žalobou, t.j. o požadovanom petitu vyplývajúcom o skutkovom tvrdení vymedzených v žalobe, teda skúmajúc tvrdený skutkový stav by mal rozhodnúť o požadovanom enunciáte.
4. Podstatou samotného zmieru je hmotno právna dohoda a to spravidla dohoda o urovnaní, privatívna novácia, odpustenie dlhu alebo jeho časti veriteľom, následne na základe úkonu účastníkov konania / teraz strán sporu/ v súdnom konaní súd skúma túto dohodu, či je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a v prípade, ak zistí tento súlad, existujúcu dohodu schváli rozhodnutím. Súd teda nerozhodne autoritatívne o požadovanom petite na základe tvrdeného skutkového stavu ale schváli existujúcu hmotno právnu dohodu strán sporu, ak to tieto relevantným právnym spôsobom navrhnú. Súčasne tiež meritórne rozhodnutie podľa právnej úpravy do 30.6.2016 malo byť tiež materiálne spravodlivé od 1.7.2016 má byť už len formálne spravodlivé. Rozhodnutím o schválení súdneho zmieru sa teda nerozhoduje vo veci samej, ale rozhodnutie o schválení súdneho zmieru len deklaruje, že hmotno právna dohoda uzavretá stranami sporu je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a štát cestou súdu súhlasí s prípadným násilným vynútením /exekúciou/ tejto dohody, teda pri schvaľovaní súdneho zmieru bol do 30.6.2016 oslabený princíp materiálnej spravodlivosti a viacej sa prejavovala predstava účastníkov konania /teraz strán sporu/ o hmotno právnom usporiadaní ich vzájomných vzťahov. Ďalej tiež pri schvaľovaní súdneho zmieru súd skúma skutočnosť, ktorá spravidla vzniká po začatí konania /samotná dohoda/ a rozhodnutím deklaruje, že táto spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, je teda odlišný skúmaný skutkový stav pri rozhodovaní o procesnom nároku a pri schvaľovaní súdneho zmieru. Navyše súdny zmier môže prekračovať predmet konania /J.Handlar; Zánik záväzku dohodou v Občanském a Obchodním právu, 1.Vydanie, Praha, C.H. Beck , 2010, str. 107, V. Handl, J. Rubeš, str. 456 ale aj Drápal, Bureš, str. 643/ čo samo o sebe tiež osvedčuje, že sa ním nemusí rozhodovať o procesnom nároku zo žaloby. Možno teda zjednodušiť, že kým pri rozhodovaní vo veci samej súd rozhoduje o procesnom nároku vymedzenom žalobou, s predpísanými náležitosťami, pri schvaľovaní súdneho zmieru súd skúma hmotno právny úkon medzi stranami a jeho súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom tento hmotno právny úkon nie je základom nároku zo žaloby.
Keďže v danom prípade nerozhodoval súd vo veci samej, schválil dohodu Uznesením, nakoľko dohoda strán bola v súlade s ust. § 154-157 Civilného mimosporového poriadku a §§ 62-65 z.č. 36/2005 Z.z. o rodine, súd navrhnutý súdny zmier schválil.
5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd samotným schválením súdneho zmieru /§262 ods. 1 CSP/, keďže strany sporu sa v zmieri o náhrade trovy súdneho konania dohodli, nebolo preto potrebné rozhodovať samostatne o náhrade trov súdneho konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné, keďže ho zákon nepripúšťa (a contrario § 357 písm. f/ Civilného sporového poriadku). Rozhodnutie nadobudne právoplatnosť dňom doručenia.